" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si b o s h t a h r ir iy a t I


Download 170.66 Kb.
Pdf просмотр
bet1/25
Sana08.07.2018
Hajmi170.66 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   25
38222

к OSHGAN 
© i H L A R
“ S H A R Q ”  N A SH R IY O T -M A T B A A  
A K S IY A D O R L IK   K O M PA N IY A SI 
B O S H   T A H R IR IY A T I 
T O S H  K E N T   -   2007

ASR  OSHGAN  ASARLAR
R o m a n
“ S H A R Q ”  N A SH R IY O T-M A TB A A  
A K S IY A D O R L IK   K O M PA N IY A SI 
BOSH  T A H R IR IY A T I 
T O S H K E N T   -   2007

$ ч № ) б
Q—53
T a h r i r  
h  а  
у  ’ 
a   t   i:
Omonulla  YUNUSO V  (h a y’at  raisi),  Bobur  ALIMOV, 
Said  AHMAD,  Ahror  AHMEDOV  (h a y’at  raisi  o ‘rin- 
bosari),  Naim  KARIMOV,  Tohir  MALIK,  Murodjon 
MANSUR,  Omon  MUXTOR,  Umarali  NORMATOV, 
Anvar 
OBIDJONOV, 
Shuhrat 
RIZAYEV, 
Nosir 
FOZILOV,  Islom  SHOG‘ULOMOV, 
Ibodulla  SHOY- 
MARDONOV,  Erkin  MALIKOV  (h a y’at  kotibi),  0 ‘tkir 
HOSHIMOV.
Q o d ir iy ,  A b d u lla .
Mehrobdan  chayon:  Roman.  /«Asr  oshgan  asarlar» 
turkum i//  Tahrir  hay’ati:  Omonulla  Yunusov  va  boshq./. 
—  Т.:  «Sharq»,  2007.  —  288  b.
BBK.84.(5U)  I
ISBN  978-9943-00-167-1
20l2&^
A l i s h e r   N;
n o m l d :  .f« 
O ’z b e k i s t o n
I
©   « S h a rq »   n a s h r iy o t- m a tb a a   a k s iy a d o rlik   k o m p a n iy a s i 
B o sh   ta h r ir iy a ti,  2 0 0 7 .

Ro‘manning mavzu’i  to'g'risida
Turkiston  feodallarining  keyingi  vakili  b o i g ‘an 
Xudoyorning  o ‘z  xohishi  y o ‘lida  dehqon  ommasi  va 
mayda  hunarmand  —  kosib  sinfini  qurbon  qilishi,  mam- 
lakat  xotin-qizlarini  istagancha  tasarruf  etishi,  bunga 
qarshi  kelguchilar  tilasa  kim  boNmasin,  rahmsiz  jazo 
berishi 
ro‘m onning 
m avzui’dir. 
Xudoyorning 
bu 
yo‘ldag‘i  birinchi  istinodgohi  bo‘lg‘an  ulamolar,  ularning 
ichki-tashqi  ahvoli,  axloqi,  madrasa  va  oila  hayoti,  ula- 
moda insoniy his  bitkanligi va  qolg‘ani  ham  xabosat  par- 
dasi  ostida  sezilm as  darajaga  yetkanlini  mundarija 
sig‘dirg‘an  qadar  bayon  qilinadir.  Bular  ro‘monning 
nomarg‘ub  —  manfiy  qahramonlari.  Ikkinchi  tarafda 
mazkur  qora  kuchlarga  qarshi  “tuban”  sinf  —  kam- 
bag‘allar,  ularning xonliq tuzilishiga,  qora kuch  —  ulamo 
alayhiga  chiqishi.  Mehnatkash  kambag‘allarning  axloqi, 
sajiyasi,  oilasi,  turmishi  va bir-biriga  aloqasi,  samimiyati.
Albatta,  men  bu  so‘ngg‘i  marg‘ub  qahramonlarni 
o ‘zbek  tarkining  hazmi  ko‘targan  qadar  o ‘z  holicha 
olishqa  tirishdim.  Ularning  xon  va  ulamoga  qarshi  isyo- 
ni  tabi’iy  —  shar’iydir.  Chunki  shundan  ortig‘i  soxta 
b o‘lishi  ustiga  kitobning  qadrini  ham  tushurar  edi.  Shu 
ikki  sinf  kurashini  tasvir  qilish  vositasida  xon  harami, 
xotinlari,  qirq  qizlar,  tarixiy  va  etn o‘g ‘rafiy  lavhalar, 
o ‘zbek  hayoti,  qiziqchilig‘i,  tanqidchilig‘i,  o ‘zbek  xotin- 
qizlari  orasidag‘i  iste’dod,  shoirlar,  azkiyachilik  va 
boshqa  yana  ko‘b  nuqtalami  qamrab  olindi.
Ro‘monda  yana  bundan  boshqa  bir  ко‘Ъ jihatlar  bor. 
Ularni  bu  yerda  sanab  o ‘lturish  hojat  emas,  ular 
muhtaram,  o ‘qug‘uchining  nazaridan  qochib  qutilmas.
Abdulla  Qodiriy  (Julqunboy) 
Toshkand,  1928-nchi yil,  5 fevral
5

—  
Agar  Farhodning  Shirin,  bo ‘Isa  M ajnunlarning  Laylosi 
Nasib  о ‘Imish  menga gulshan  a m  gullam ing
  —  
Ra ’nosi,
(  Mirzo)
Agar or etsa  Layli  haqlidir  Qaysning jununidin 
N e   baxt  Ra 'no  xaridoring  talab  ahlining  —  Mirzosi.
( R a ’no)
1.  R A ’NONING  EGAS I
Solih  maxdum  bu  kun  odatdan  tashqari  yeshilib 
ketdi,  masjiddan  chiqib  to ‘g ‘ri  qassobning  oldig‘a 
bordi,  bir  tangalik  g o ‘sht,  sakkiz  pullik  piyoz  olib 
havlisiga  keldi.  M aktabda  husnixat  m ashq  qilib 
o ‘lturg‘uchi 
bolalar 
ich idan 
ikkitasini 
gulzorni 
supurib,  suv  sepishka  buyurdi  va  o ‘zi  g o ‘shtni  ko‘tarib 
ichkariga  kirdi.
N ig o r  o yim   h o zirg ‘ina  qizlarni  o zo d   q o ‘yub, 
ko‘krak  bolasini  bag‘rig‘a  o lg ‘an  edi.  Ra’no  havli 
yuzida  ikkita  ukasining  o ‘rtasig‘a  tushib,  ularning 
lo y   o ‘yu n ig ‘a  ishtirok  etar,  yer  supurib  yotqan 
soch  o ‘rumlarining  tuproqqa  belashkanidan  xabarsiz 
edi.
G o ‘sht  ko‘tarib  y o ‘lakdan  kirgan  Solih  m axdum - 
ning  ko‘zi  Ra’noning  shu  holiga  tushdi:
—  Balli  Ra’no,  ana  jinnilik!  —  dedi  m axdum ,  — 
atlas  k o ‘ylak  senga  hayf,  senga  b o ‘zdan  boshqasi 
albatta  hayfi
Ra’no  o ‘rnidan  turdi,  dadasidan  uyalib  loyliq 
q o ‘llarini  orqasig‘a  yashirdi.
—  Uyat  em asm i,  yuv  q o ‘lingni,  yuv!  Ukalaringni 
bola  desam ,  sen  ulardan  ham  oshib  tushasan!
Ra’no  yugurib  ariqqa  ketdi,  N igor  oyim   o ‘lturgan 
joyidan  “ Ra’noning  aqli  tushsin”  deb  kulib  q o ‘ydi. 
Solih  maxdum  hanuz  Ra’nodan  koyib  kelar  edi:
—  Ishing  b o ‘lmasa  kitob  o ‘qi,  husnixat  ol,  sen 
kulolning  qizi  em assanki...
6

Solih  m axdum  g o ‘shtni  N igor  oyim ning  yon ig‘a 
q o ‘yub,  o ‘zi  zina  bilan  ayvonga  chiqdi.
M axdum  tom onidan  Ra’noning  tergalishi  N igor 
oyim ni  uncha  m ashg‘ul  etm adi.  A m m o  hozir  uning 
k o ‘ngliga  kelgan  m asala  erining  ch iq im   vajiga 
favqulodda  yeshilib  ketishi  edi.  T o ‘g ‘ri,  N igor  o yim ­
ning  oshxonasig‘a  shuningdek  bir  necha  choraklab 
g o ‘shtlar  ko‘b  kelar  edi,  faqat  eri  tom onidan  emas. 
Solih  m axdum ning  j o ‘mardlig‘i  ko‘pincha  yigirma 
paysa1  etdan  narig‘a  oshm as,  shunda  ham  bolalardan 
m o ‘mayroq  “o zo d liq ”  kelib  qolsa  yoki  “panjshanba- 
lik”  kutkandan  ortig‘roq  tushsa.
Shuning  uchun  N igor  oyim   bu  j o ‘mardliq  haqini 
eriga  beralmadi:
— 
G o ‘shtni 
k o ‘broq 
o lib siz m i... 
Anvar 
buyurg‘anmidi?  —  deb  s o ‘radi.
—  Y o ‘q,  —  dedi  m axdum  sallasini  qoziqqa  ila- 
ila,  —  bir  m anti  qilayliq,  —  dedim ,  —  m anti  yegani- 
m izga  ko‘b  b o ‘ldi,  vallohi  a ’lam ...
R a’no  yuvinib  keldi,  dadasiga  uyat  aralash  bir 
qarab  old i-d a,  N igor  oyim ning  yon ig‘a  o ‘lturdi  va 
onasining  bag‘rida  em ib  yotqan  chaqaloqning  kichki- 
na  m im it  q o ‘llarini  suyub  o ‘pdi.
Solix  M axdum  yeshinib  kelib,  ona-bolaning  ustida 
to ‘xtadi.
—  Sen  m undan  keyin  kichkina  b o ‘lmaysan  qizim , 
Ra’no,  —  dedi  m axdum  nasihatom uz,  —  shu  ukala- 
ring  bilan  qilib  o ‘lturgan  ishingni  kishi  ko‘rsa  nima 
deydi.  Inshoolloh  uy  egasi  b o ‘lishg‘a  yaqinlashib  qol- 
ding.  Endi  tosh-tarozuni  ham  shunga  qarab  q o ‘yi- 
shing  kerak,  qizim.
Ra’no  qizarinib  onasig‘a  qaradi,  yana  m im it  q o ‘lni 
o ‘pishka  m ashg‘ul  b o ‘ldi.
—  Ra’noni  egasiga  topshirm ag‘uningizcha,  —  dedi 
N igor  oy im ,  —  quyulm aydirg‘ang‘a  o ‘xshaydir.
Bu  s o ‘zdan  R a’no  uyalib,  boshini  chaqaloqning 
bag‘rig‘a  tiqib  oldi.  Solih  m axdum   kulimsigan  ko‘yi 
dahlizga  yurub  bordi  va  o y o g ‘ini  kafshiga  uzatdi.
P a y sa   —   ta x m in a n   5 0   g r a m m .
7

—  Tur,  yotm a  Ra’no!  —  dedi  dahlizdan,  — 
g o ‘shtni  onangg‘a  to ‘g ‘rab  ber,  piyozni  art!  Anvar 
akang  ham  kelib  qolar,  taom   asrga  tayyor  b o ‘lsin!
Ra’no  dadasini 
u z o g ‘latib, 
bosh in i 
k o ‘tardi, 
o n a sig ‘a  o ‘pka  aralash  kulib  qaradi. 
U n in g  bu 
qarashidan  onasining  boyag‘i  s o ‘ziga  qarshi  rizosizliq 
onglashilm as,  balki  shodliq  m a’nolari  o ‘qulur  edi. 
Darhaqiqat,  eru  xotin  oralarida  o ‘tkan  ikki  kalima 
s o ‘z  shu  oila  gulshanida  o ‘skan  Ra’noning  istiqbolini 
ochiq  belgilar  edi.  N igor  oyim   “ Ra’noni  egasiga  top - 
shirm ag‘un ingizch a...”  deb  garchi  bir  m uncha  q o ‘pol- 
roq  ta’bir  bilan  b o ‘lsa  ham  “ Ra’noning  egasi” 
borlig‘ini  so ‘zlar,  Ra’no  ersa  “egasi”ning  kim  ekanli- 
gini  yaxshi  bilgani  va  uni  qanot  qoqib  qarshi  o lg ‘ani 
uchun  jodu  ko‘zida  rizosizliq  em as,  surur  m a’nolari 
o ‘ynatar  edi.
Dadasining  —  “Anvar  akang  ham   kelib  qolar, 
taom ing  asrga  tayyor  b o ‘lsin!”  jum lasi  Ra’noga  yana 
ochiq,  yana  ravshan  ta’m inot  berar  edi...
2.  A M IR   U M A R X O N N IN G   K A N IZ I
Solih  maxdum   1230— 1390-nchi  hijriy  yillarda 
“ H o ‘qandi  firdavsm onand”da  yashag‘an  bir  muallim 
va  im om ,  o ‘z  zam onasining  istiloh i1  bilan  aytkanda 
“ maktabdor  d om la”dir.  Solih  m axdum  sinfi  jihatdan 
ulam o  oilasiga  mansub  b o ‘lib,  bobosi  O lim xon2  va 
Um arxon3  davrlarida  m uftilik,  qoziliq  mansablarida 
xizm at  q ilg ‘an, 
otasi  ersa  Q o ‘q o n n in g  
M adali 
(M u h am m ad ali) 
x o n 4  m adrasasida 
n ech a   yillar 
mudarris  b o ‘lgandir.  Qisqasi  m axdum ning  o ta-b ob o- 
lari  xonlar  q oshida  m u m to z  va  xalq  nazarida 
“sharaflik  va  m uhtaram ”  m avqi’ni  ushlab  kelganlar. 
Biroq  bu  m um toz  silsila  bizning  m axdum gacha  yetib
1  Istilo h   —  a ta m a .
1  O lim x o n   N o r b o 'ta b iy   o 'g 'l i   (1 7 7 5 — 1811)  1798— 1 8 1 1 -y illa rd a   Q o 'q o n   x o n i 
b o 'lg a n .
’  U m a r x o n   (1 7 8 5 — 1882)  O lim x o n n in g   u k a si.  1811 — 1 8 2 2 -y illa rd a   Q o 'q o n   x o n i 
b o 'lg a n .
4  M a d a lix o n   ( M u h a m m a d a lix o n )   U m a r x o n   o 'g 'l i   (1 8 0 6 — 1842)  1822— 1 8 4 2 -y il- 
la r d a   Q o 'q o n   x o n i  b o 'lg a n .
8

kelalm ay,  M adalixonning  qatli  bilan  birga  kesilgan, 
buning  mojarosi  ersa  quyidag‘ichadir:
Turkiston  x on lig‘i  tarixidan  xabardor  kishilarga 
m a ’lum dirkim ,  Am ir  U m arxon  oxir  umrida  o ‘z 
saroyidagi  yosh  kanizlardan  biriga  muhabbat  q o ‘yadir. 
K aniz  yosh  b o ‘lg‘anlig‘i  va  balog‘atka  yetm aganligi 
uchun  uni  nikohiga  ololm ay  vaqt  kutadur.  Shu  kutib 
yurish  yillarida  U m arxon  murodiga  yetalm ay  vafot 
qiladir,  taxtka  o ‘g i i   M adalixon  minadir.  Oradan  bir 
n echa  yillar  o ‘tib  b oyag‘i  kaniz  qiz  b alog‘atka 
erishadir  va  bir  husniga  o ‘n  husn  q o ‘shulib  otaning 
bolasi  b o ‘lg‘an  M adalixonni  ham   o ‘ziga  oshiq  qiladir. 
0 ‘z  saroyida  o ‘skan  bu  qizni  yosh  xon  ham isha  k o ‘z 
o ‘ngida  yuritsa  ham  biroq...  tarixning  bizga  xabar 
berishiga  qarag‘anda  M adalixon  shu  qizning  dardida 
necha  yillar  yonadir.  Chunki  ulam olar  bu  g o ‘zalni 
M adaliga  ona  m aqom ida  hisoblab,  nim a  uchundir 
xonning  orzusig‘a  ko‘ndalang  keladirlar:
“O tangiz,  agarchandi  kanizni  o ‘z  nikohlariga 
o lm ag‘an  b o isa la r   ham   va  lekin  balog‘atka  erishkach 
olarm an,  deb  niyat  qilg‘anlar.  Binobarin  bu  kaniz 
sizga  ona  m aqom ida,  shari’at  ruxsat  bermaydir!”  dey- 
dirlar.
M adalixon  bu  fatvodan  keyin  dardini  ichiga 
yutishg‘a  majbur  b o ‘lib,  am m o  ikkinchi  tarafdan 
o ‘zining  orzusig‘a  qarshi  borg‘an  ulam oni  sekin-sekin 
“ilm iy”  ishlardan  olib  ular  o ‘m ig ‘a  yangilarini  q o ‘ya 
boshlaydir.  Q ‘z  orzusig‘a  zam in  hozirlag‘ach,  bir 
necha  yilni  o ‘tkazib,  yana  ulam og‘a shu  to ‘g ‘rida  fatvo 
so ‘rab  murojaat  qiladir.  Tabi’iy,  yaqindag‘ina  o g ‘zi 
oshqa  yetkan  yangi  ulam olar  o ‘z  valiyi  n e ’matlari 
b o ‘lg‘an  M adalixong‘a  xiyonat  qilmaydirlar-da:
“ Ba  nazdi  m ujtahidini  kirom  asli  e ’tibor  aqdi 
shar’iydir.1  Otangiz  m arhum  —  nikohlanam an  deb 
aytkan  b o ‘lsalar  ham   nikohlandim ,  deb  aytmaganlar. 
Bas,  am iralm o‘’m inin  mazkurani  xud  nafslariga2  aqdi 
shar’iy3  qilsalar  jo iz  va  durustdir.  V allohi  a ’lam   bis-
1  B a   n a z d i  m u jta h id in i  k iro m   a sli  e ’tib o r   a q d i  s h a r ’iy d ir   —  h u r m a tg a   lo y iq   d in  
a l lo m a la r in in g   n a z a r ic h a   a s o s iy   e ’tib o r   s h a r ia t  q o n u n la r ig a   q a ra tilis h i  k erak .
2  X u d   n a fsig a   —   o 'z   n afsig a.
3  A q d i  s h a  'riy  —  s h a r ’iy  n ik o h .
9

savob”,  deb  fatvonom ani  “binni  m ufti  m arhum ” , 
“b inni 
mudarris 
m arh um ” , 
“b inni 
H o ‘qandiy 
m arhum ”  —  muhri  bahaybatlari  bilan  qalashdirib 
beradirlar  va  M adalixon  to ‘y  va  tom oshalar  bilan 
m urod-m aqsadig‘a  yetadir...
K im larning  vositasi  bilan dir  m azkura  g o ‘zal 
kanizning  ta’rifi  Buxoro  amiri  —  amir  Bahodir  — 
(B otur)1  xo n g ‘a  yetib,  ul  ham  ilgaridan  haligi  kanizga 
g ‘oyibona  oshiq  b o ‘lg‘an  edi.  A m m o  qaysi  y o ‘l  bilan 
b o ‘lsa  ham   shu  kanizni  q o ‘lg‘a  kirgizish  fikrida  bosh 
o g ‘ritib,  nos  chakib  yurgan  Bahodirxon  qulog‘iga  bu 
xabari  jo n so ‘z  yetib  d u m o g id a n   dud  chiqadir  va 
darhol  Buxoroning  zabardast  ulam o,  m ufti,  a ’lam, 
hokazo  va  alo-hozalqiyos  peshvolarini  o ‘z  huzuriga 
chorlab,  darg‘azab  vo q i’ani  so ‘zlaydir  va  ulardan 
darhol  bir  “fatvoyi  bah ayb af’ni  talab  qilg‘anida  ula- 
m oyi  kirom  ham  daron  botahorat-betahorat,  masalani 
eshitar-eshitm as  fatvo  yozadirlarkim:
“ Bir  jam oa  m o ‘minlarga  amir  b o i g ‘an  zotning 
vazifai  shar’iysi  shuldurkim,  islom da  ustivor  turg‘ay, 
ahkom i  islom ni2  kam okon3  ijro  qilg‘ay.  Har  bir 
amirikim  arkoni  islom dan4  zarracha  yuz  o ‘gursa,  ul 
kimarsa  jam oai  islom   ustiga  amir  em as,  sharirdir5. 
N auzanbillahkim   Farg‘ona  va  Turkiston  m am lakati- 
ning  alhol6  amiri  b o ‘lg‘an  M uham m adalixon  volidi- 
ning7  m ankuhasi,8  y a ’ni  volidai  ayni  va  rizo’isini9  o ‘z 
aqdig‘a  olibdir,  nauzanbillahi,  nauzanbillahi.  Oyat  va 
ahodisi  sharifa  va  ba  chahori  m azhab10  va  ba  nazdi 
m ujtahidini 
kirom  
va 
u la m o i 
zul-ehtirom "
I  A m ir   B a h o d ir   (B o tu r)  —  N a s r u llo x o n   (1 8 2 6 — 1 860  y illa rd a   x o n lik   q ilg a n ) 
n a z a rig a   a y tilu v c h i  la q a b .
!  A x k o m i  islo m   —  is lo m   h u k m la r i,  q o n u n la r i.
'  K a m o k o n   —   b e k a m u   k o ‘st.
4  A r k o n i  islo m   —   islo m   r u k n la r i,  a s o slari.
5  S h a r ir   —  y o m o n lik   q ilu v c h i,  z a ra r k u n a n d a .
6  A lh o l  —   h o z irg i.  b u g u n g i.
7  V alid  —   o ta .
8  M a n k u h a   —   n ik o h li  x o tin .
^  V o lid a i  a y n i  va   r iz o ’i   —  o 'z   v a  e m iz g a n   o n a s in i  o lib d ir ...  ( m u a l.) .
10  B a   c h a h o r i m a z h a b   —  s u n n iy lik   y o 'n a lis h id a g i  s h a r i'a tn i n g   h a n a fiy a ,  m a lik iy a , 
sh o f i’iy a ,  h a n b a liy a   m a z h a b la ri.
II  Z u l-e h tir o m   —   e h t ir o m   eg a si.
10

muttafaqun'  alayhi  kofirdir.  Kazolika2  o ‘shandog‘ 
murtadning  qatli  a w a lo   digar3  islom   amirlariga  va 
ba’d  az4  barcha  m o ‘minlarga  farzi  ayndir!”
D arvoqi’  “x olison a”  bu  fatvoga  amir  Bahodirxon 
“betarafona”  qiymat  berib,  “din  y o ‘lida  xolis  bir jih o- 
di  akbar”5  deb  ja m i’i  q o ‘shunlari  bilan  Farg‘ona  usti­
ga  yurish  qiladir.  Amiri  Bahodirning  bu  “x olison a”
 
jihodi  Turkiston  x on lig‘i  tom onidan  qanday  m uqova- 
matlarga6  uchradi  va  ikki  tarafdan  qancha  boshlar 
kesildi,  albatta  bu  to ‘g ‘rida  bizning  ishim iz  y o ‘qdir. 
Faqat  bu  mojarodan  bizga  keraklik  nuqta  shundakim, 
natijada  M adalixon  shikast  topdi,  ham   amiri  Bahodir 
tom onidan  qatl  qilindi.  M adalixong‘a  fatvo  yozib 
bergan  Q o ‘qon  ulam olaridan  bir  nechalari  had 
uruldilar7  va  bir  nechalari  qochib  qutuldilar.  Amiri 
Bahodirxon  b o ‘lsa  Farg‘ona  hukumatiga  o ‘z  kishisini 
q o ‘ydi,  fathu  nusrat8  bilan  kanizni  olib  Buxorog‘a 
qaytdi.
M aqsadg‘a  kelsak,  M ad a lix o n g ‘a  fatvo  yozib 
berishda  ishtirok  q ilg ‘an  va  Bahodir  to m o n id a n  
had  urulg‘an  ulam olarning  biri  shu  bizning  Solih 
m axdum ning  otasi  edi.  H ad  urulg‘andan  s o ‘ng 
k o ‘b  yasholm adi,  o i d i   va  shuning  bilan  bu  oila- 
ning  burung‘i  im tiyoz  va  sharafi  ham   bitdi.  Chunki 
mundan  so ‘ng  Turkiston  taxtiga  o ‘lturgan  xonlar- 
ning  hammalari  deyarlik  Buxoro  am irining  him o- 
yasida  kabi  edilar.  Va  M ad alixon n in g  fatvosiga 
ishtirok  qilg‘an  ulam olar  ham isha  e ’tiborsiz,  mar- 
dud9  b o ‘lib  qoldilar.
1  M u tta fa q u n   —  k elis h ilg a n .
2  K a z o lik a   —  s h u n in g   u c h u n .
5  D ig a r  —   b o s h q a ,  o ‘zga.
4  B a  'd a z   —   k e y in ,  s o 'n g .
5  J ih o d i  a k b a r   —   u lu g ‘  y u r is h ,  u ru s h .
6  M u q o v a m a t  —   q a rs h ilik .
7  H a d   u rm o q   —  h u q u q s iz la n tir m o q .
8  F a th u   n u s ra t  —  g 'a la b a .
,   M a r d u d   b o 'im o q   —   h a y d a im o q ,  q u v ilm o q .
11

3.  M A X D U M N IN G   U Y L A N IS H I  VA 
M A K T A B D 0 R L I G 4
Solih  maxdum  otasining  vafotida  yigirma  yoshliq 
talaba  edi.  Otasi  m arhum  b o ‘lg‘andan  so ‘ng  o ‘zidan 
bir  necha  yosh  kattaroq  o g ‘asi  Marg‘ilo n g ‘a  im om  
b o ‘lib  oilasi  bilan  ko‘chib  ketdi.  Solih  m axdum   onasi 
va  o ‘n  olti  yoshliq  N a ’ima  ism lik  singlisi  bilan 
Q o ‘qonda  qoldi.  Birar joydan  kelim   b o ‘lm ag‘anliqdan 
bu  oila  ko‘b  tanglikka  tushib  oxirda  Solih  maxdum 
tahsilni  tark  etishka,  qorin  to ‘ydirarliq  bir  kasb  izlash- 
ka  majbur  b o ‘ldi.
Albatta,  Solih  m axdum  o g ‘irroq  kasbni  uxda  qilol- 
mas,  im om atka  b o ‘lsa  soqoli  chiqm ag‘anliqdan  yarol- 
m as edi.  K o‘b  ozor chekib  nihoyat  qorindosh-urug‘  va 
mahalla  kishilarining  kengashlari  bilan  o ‘z  uyiga  mak- 
tab  ochdi,  m ahalladan  b e sh -o ‘nta  bola  yig‘di  va  yeng 
shimarib  maktabdorliqqa  boshladi.
Bir  necha  yil  maktab  rivojga  m inm adi,  y a ’ni 
bolalar  o ‘n  besh-yigirm atadan  narig‘a  o ‘tm ay,  “panj- 
shanbalik”  arang  it  azobi  ro‘zg‘org‘a  yetib  turar  edi. 
M axdum  va  oilasining  shundan  boshqa  daromad 
m anba’lari  b o ‘lm ag‘ani  uchun  har  holda,  yana  shun­
ga  qanoat  qilm oqqa  majbur  edilar.
0 ‘g ‘ul  yigirmaga,  qiz  o ‘n  beshka  yetdim i  — 
onalam ing  dardi  kelin  va  kuyav  savdosi  b o ‘lib  qoladir. 
Shunga  o ‘xshash  m axdum ning  onasi  M ohlar  oyim ­
ning  kasali  g o ‘yo  “dard  ustiga  ch ip q o n ”  edi:  m ax­
dum ning  yoshi  yigirmadan  oshti,  N a ’im a  ham  o ‘n 
sakkizga  to ‘ldi,  ya’ni  kelin  ham  kerak,  kuyav  ham. 
N a ’ima  t o ‘g ‘risidan  tashvish  y o ‘q,  husn,  o d ob , 
yum ish,  ham m asidan  ko‘ngil  to ‘q,  bek  b o ‘lmasa  — 
bekzoda,  mudarris  b o ‘lmasa  —  mukarrir1.
A m m o  m axdum  masalasi  bir  o z   mushkilroq  edi: 
topish-tutish  m a’lum ,  otasidan  qolg‘ani  faqat  ichki- 
tashqi  havli,  m undan  boshqa  hech  gap.  Bas,  M ohlar 
oyim   o ‘z   tirikligida  m axdum ning  “boshini  ikki”  qil- 
masa,  o ‘zidan  so ‘ng  uning  uylana  olishi  amri  m ahol.
M u k a r r ir   —   a s s is te n t.
12

Shuni  k o ‘zda  tutib  M ohlar  oyim   m axdum ning  uyla- 



Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   25


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling