‘ zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


Download 5.44 Mb.
Pdf просмотр
bet1/20
Sana10.01.2019
Hajmi5.44 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   20
59216

О 
‘ ZBEKISTON  RESPUBLIKASI 
OLIY  VA  0 ‘RTA  MAXSUS  TA’LIM  VAZIRLIGI
М.  T.  SAGDIYEV,  R.  A.  ALIMOVA
O‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  va  o‘rta  maxsus  ta ’lim 
vazirligi  Oliy  o‘quv  yurtlari  talabalari  uchun 
o‘quv  qo‘llanma  sifatida  tavsiya  etgan.
TOSHKENT 
«YANGIYUL  POLIGRAPH  SERVICE»
2007

28.57
S35
Sagdiyev,  Mirkasim  Taxirovich.
0 ‘sim liklar  fiziologiyasi:  Oliy  o‘quv  y u rtla ri  talabalari 
uchun  o ‘quv  qo‘l./   M.T.  Sagdiyev,  R.A.  Alimova;  M as’ul 
m u h a rrir  X.X .  Kism anbayev.  0 ‘zbekiston  R espublikasi  Oliy 
va  o‘r ta   m axsus  t a ’lim  v a z irlig i.-  Т.:  Y angiyul  poligraph 
service,  2007.  -   240  b.
I.  Alim ova  R.A.
U shbu  o ‘quv  qo‘llanm ani  tayyorlash  jarayonida  k o ‘pgina  soha 
m u ta x a s sis la rin in g   f ik r la r i  in o b atg a   olindi.  S h u n in g   u c h u n   ham  
fiziologiyaning hozirgi kundagi y u tu q lari va rivojlanish ta rix i b atafsil 
yo ritilib ,  fan n in g   u m um nazariy  aham iyatiga  alohida  o ‘rin   berilgan. 
0 ‘quv  qo‘llanm ada  qishloq  xo ‘jaligidagi  asosiy  ekinlarning  fiziologi­
yasi  haqida  m a’lu m otlar va  ta h lilla r berilganligini,  uning  u y tu g ‘i  deb 
hisoblash  m um kin.
Ushbu  o‘quv  qo‘llanm a  n afaq at  bakalavrlarga,  balki  fiziologiya 
so h asid a  ilm iy   iz la n is h la rin i  b oshlag an   m a g is trla rg a   ham   y e ta rli 
m a ’lum o tlar  bera  oladi,  deb  o ‘ylaym iz.
BBK  28.57  ya73
Mas’ul  muharrir:  X . X .  K ism a n ba yev  —  biologiya  fan la ri  doktori,
professor.
Taqrizchilar: A . Zik iry a y ev   — biologiya fanlari  doktori,  professor, 
D.K.  A s o m o v   —  biologiya  fan la ri  nomzodi,  dotsent.
ISBN  978-9943-309-12-8
©  «Yangiyul  poligraph  service»,  2007.

KIRISH
Osimliklar  fiziologiyasi  fani  haqida  tushuncha 
va  uning  boshqa  fanlar  bilan  bog‘liqligi
0 ‘sim liklar  fiziologiyasi  fan i  o‘sim liklardagi  suv  va 
m oddalar alm ashinuvi,  u larn in g  oziqlanishi,  o‘sishi,  riv o j­
lanishi  va boshqa  hayotiy jaray o n larn i,  biologiya  fan in in g  
bir  bo‘limi  sifa tid a  tirik   organizm larning  rivojlanish  qo- 
nu n iy atlarin i  o‘rganadi.
Fiziologiya o‘siraliklar sistem atikasi,  m orfologiyasi va 
anatom iyasi  bilan  cham barchas  bog‘liq,  y a’ni  o‘sim liklar 
m orfologiyasi  va  anatom iyasi,  u larn in g   tashqi  ko‘rin ish i 
ham da  organ  va  to ‘qim alarining  m ikroskopik  tu zilish in i, 
o‘sim liklar fiziologiyasi esa ushbu org an larn in g  u la r hayo- 
tidagi  fu n k siy alari  va  v azifalarin i  o‘rganadi.
0 ‘sim liklar fiziologiyasi  m ikrobiologiya bilan bevosita 
bog‘liqdir.  M ikroorganizm lar  o‘sim liklar  hayot  fao liy ati­
da  alohida  o ‘rin   tu ta d i,  chunki  u lar  o‘sim lik  va  hayvonot 
qoldiqlarini  m in erallash tirish   x ususiyatiga  ega.  Shu  bilan 
bir  qatorda  m ikroorganizm lar  atm osfera  azotini  o‘zlash- 
tirish d a   ham   ish tiro k   etadi.  0 ‘sim liklar  fiziologiyasi  fani 
agrokim yo,  o‘sim likshunoslik va agrotuproqshunoslik fan- 
lari  bilan  cham barchas  bog‘langandir.  U ru g ‘  sepish  mud- 
d a tlari  va  norm alari,  k u ltiv atsiy a  va  chopiq  m uddatlari, 
o‘g ‘it  tu rla ri  va  u larn i  yerga  solish  norm alari,  su g ‘orish, 
hosilni y ig ‘ib olish va saqlash kabi ish lar fiziologiya bilim- 
lari  asosida  tash k il  qilinadi.
0 ‘sim liklar  fiziologiyasi  sitologiya,  genetika  va  selek- 
siya fan lari bilan ham bevosita bog‘liq bo‘lib,  o‘sim liklarni 
ch atish tirish d a,  alb atta u larning fiziologik x arak teristik asi 
alohida  o ‘rin   tu tis h in i  aytib  o‘tish   lozim.
0 ‘sim lik la r  fiziologiyasi  biokim yo  fa n i  b ilan   bog‘- 
liqligiga  alohida  to ‘xtalib,  unda  protoplazm aning  xossa­
larin i  ko‘rsa tsak   bo‘ladi,  bunda  oqsillar  va  nuklein  kis- 
lo ta la r n in g   ro li  b e q iy o sd ir.  F e r m e n tla r   t o ‘g ‘r is id a g i 
t a ’lim ot,  o‘sim liklarning kimyoviy reaksiyalarni o‘rg an ish  
im koniyatini  y aratd i.
3

0 ‘simliklar  fiziologiyasi  fanining  qisqacha 
rivojlanish  tarixi
XY III  a sr  o x irid a  Dj.  P ris tli,  I.  Ingenxauz  va  J .  Se- 
n eb elar  b irin c h i  b o ‘lib,  o ‘sim lik la r  havodagi  k a rb o n a t 
a n g id r id n i  q u y o sh   n u r i  va  x lo ro fill  y o rd a m id a   o ‘z- 
la s h tiris h in i  ta lq in   q ilg an lar.  Shu  d a v rd an   o ‘sim lik la r 
fiziologiyasining  fan   sifa tid a g i  ta rix i  boshlangan.  XIX 
a sr  b o sh larid a  Dj.  B ussengo  o ‘sim lik larn in g   tu p ro q d an  
oziqlanishini  o ‘rg an ib ,  u la r  azotni  tu p ro q d an   n itr a t  va 
am m oniy  tu z la r i  h o lid a  o lish in i  isb o tla g an .  K eyinroq 
nem is  olim i  Yu.  Libix  o‘sim lik lar  kuli  tark ib id a g i  ele­
m en tlarn i  (kaliy,  kalsiy,  fosfor  va  boshqalarni)  ham   u l­
a rn in g   tu z la rid a n   o lish in i  k o ‘rs a tib   b erd i.  Shu  ta riq a  
m ineral  o ‘g ‘itla rn i  qo ‘llashga  asos  solindi.
K.A.  T im iryazevning ilm iy izlanishlari n atijasid a foto­
sintez  jarayonining  energetikasi  o‘rganilib,  bunda  xloro- 
filln in g   o ‘sim liklardagi  roli  b atafsil  tav siflan d i  va  yashil 
o‘sim liklarning  yer  k u rrasid a g i  vazifasi  ko‘rsatib   berildi.
V.  P fe ffe r  o ‘s im lik la r  h u ja y ra s in in g   osm otik  xos- 
salarin i  o‘rganib,  m oddalarning  hujayraga  k irish i  va  chi- 
qishini  asoslab  berdi.  F.K.  K am enskiy  o‘sim liklarning  ild ­
izi  bilan  zam b u ru g ‘lar  birgalikda  yashashini  —  m ikoriza- 
ni  ochib  berdi.
D ukkakli  o‘sim lik lar  ildizida  tu g u n ak   b a k te riy a la ri 
birgalikda yashab, u larni m olekular azot bilan t a ’m inlashini
G.Gelrigel  asoslab  berdi.
O lim lardan  A .H .  Bax,  V.I.  Palladin,  S.P.  Kostichev- 
lar,  o ‘sim lik larn in g   nafas  olishini  aniqlaganlar,  u lar  nafas 
olish xim izm ini va  b ijg ‘ish jarayonini to ‘liq t a ’riflag an lar. 
Fotosintez  va  xem osintezni  A .P.  Vinogradov,  Vannil  va 
M.  K alvinlar  izohlab  berishgan.
Izotoplar yordam ida amalga oshirilgan ishlar natijasida 
karbonat angidridning o ‘zlash tirilish i va organik m oddalar 
sintezi  jaray o n larin i  to ‘liq  o ‘rg an ish   im koniyati  y aratild i.
Keyingi yillarda o‘sim liklarning nafas olishi to ‘g ‘risidagi 
tushuncha prinsipial ravishda o‘zgardi.  Shu kungacha nafas
4

olish  jarayonining  m ohiyati  faqat  organik  m oddalarning 
havo kislorodi bilan oksidlanib,  energiya ajralishidan iborat, 
xolos deyilgan bo‘Isa, endilikda nafas olish jarayonida oraliq 
raahsulotlar  hosil  bo‘lishi,  u lar  sintez  jarayonlarida  ham 
ishtirok  etishi  m um kinligi  isbotlandi.  Shuning uchun  nafas 
olish  jarayoni  hujayradagi  m oddalar  alm ashinuvida  asosiy 
o‘rin   egallashi  aniqlandi.
H.A.  Maksimov,  I.M.  Vasilev,  H.M.  Sisakyan, L.A. Gen- 
kel  va boshqa  olim larning  ko‘p  yillik  izlanishlari  natijasida 
nafaqat  o‘sim liklarning  noqulay  sh aro itg a  chidam liligini 
oshirishga,  balki  ularga  qarshi  sam arali  kurash  usullarini 
ishlab  chiqishga  ham  m uvaffaq  bo‘ldilar  (qurg‘oqchilikka, 
sovuqqa  chidam lilikka,  sho‘rlanishga  qarshi  usullar).
0 ‘sim liklar  ildiz  sistem asining  u lar  hayot  faoliyatida- 
gi  rolini  o‘rganib,  ildizda  xilm a-xil  m urakkab  biokimyo- 
viy  jarayonlar,  y a ’ni  am inokislotalar  sintezi,  alkaloidlar 
va  boshqa  organik  b irik m alar  sifa tid a   am alga  oshishini 
D.L.  Sabinin,  H.G.  Potapova,  A.L.  K ursanov va boshqalar 
ko‘rsatib   berdilar.
0 ‘sim liklarning m ineral oziqlanishida va ulardan mod­
dalar  alm ashinuvida  m ikroelem entlarning  roli  beqiyosligi 
haqidagi  tu sh u n ch a  kengayib,  u larn in g   b a ’zilari  ferm ent- 
larning  ak tiv ato ri  ekanligi  isbotlangan.
0 ‘stiru v ch i  m oddalar  —  o‘sish  reg u ly ato rlari,  y a ’ni 
fitogorm onlar  bo‘limi  tash k il  topdi.  Bunda  auksin  va  gib- 
b erellinlarning  roli  va  vazifasi  alohida  o‘rganildi.  H ozirgi 
kunda  yuqori  fiziologik  aktivlikka  ega  bo‘lgan  stim ulya- 
to rla r  ham   qishloq  xo ‘jalig id a   keng  ko ‘lam da  qo‘llani- 
layapti.
0 ‘simliklar  fiziologiyasi  fanining  usullari
0 ‘sim liklar  fiziologiyasi  fanining  asosi  tajrib alard an  
iborat  bo‘lib,  shu  bilan  bir  qatorda  ta rix iy   izlanish  usul- 
larid an   ham   foydalaniladi.  Fiziologiyaning  asosiy  usul- 
laridan  xrom otografiya,  nishonlangan  atom lar  usuli,  sen- 
trifu g a la sh   yordam ida  h u jay ra   o rg an o id larin i  a jra tis h ,
5

sp ek tro g rafiy a,  elektron  m ikroskopiya  va  boshqa  u su llar 
keng  qo ‘lla n ilad i.  S u n ’iy  iqlim   la b o ra to riy a la ri  tash k il 
qilinib,  u lard a (h aro ra t,  nam lik,  y o ru g ‘lik  va boshqa  omil- 
larn i  m e’yorida  saqlab)  o ‘sim lik  o ‘stirish   va  hosil  olishni 
n azo rat  qilish  yo‘lga  qo‘yilgan.  F ito tro n la r  ham   shunday 
v azifan i bajargan  holda,  u lard a  qish  va bahor faslida ham 
g ‘o‘za  o ‘stiris h   va  ta jrib a   o ‘tk azish   im konini  beradi.
Yangi  usullarni  qo‘llash  natijasida  o‘sim liklar  fiziologi­
yasi fanini chuqur o‘rgangan holda olingan natijalarni amali- 
yotga  qo‘llab,  o‘sim liklar  hayot  faoliyatini  boshqarish  usul- 
lari  yaratildi.
M onografiyada  y orlarnning  unum dorligini  o sh irish , 
ta b iiy   s h a ro itd a   h o sild o rlik n i  k o ‘p a y tiris h ,  h a y d alg an  
y e rla rn in g   rejala n g an   hosildorlik  bilan  taqqoslash  yo ‘li 
b ila n   a n iq la s h   kabi  m a s a la la rg a   keng  o ‘rin   b e rilg a n . 
H o sild o rlik n i  d a stu rla sh   u su lla ri  to ‘liq  ishlab  chiqilgan 
(A.A.  Ziganshin).
0 ‘simliklar  fiziologiyasi  fanining  vazifalari
0 ‘sim liklar  fiziologiyasi  fanining  asosiy  vazifasi 
0
‘sim- 
liklar hayot faoliyati qonunlarini o‘rgangan holda ularni bosh­
qarish  va  hosildorlik  sifatini  yaxshilashdan  iborat.  Hozirgi 
kun talabiga ko‘ra  o‘sim liklarni oziqlantirishning ilmiy asos- 
larini  ishlab  chiqib,  qishloq  xo‘jalik  ekinlarining  hosildor- 
ligini  oshirish  fiziologiya  faninng  m arkaziy  muammosidir.
R espublikam iz  P re zid e n ti  I.A .K arim ov  t a ’kidlagan- 
laridek, don m ustaqilligiga erishish uchun hosildorlikni oshi­
rish  va  yangi  navlarni,  y a’ni  qattiq  bug‘doyning  tarkibida 
kleykovina ko‘p bo‘lgan navlarini ko‘paytirish  zarur bo‘ladi. 
Buning  uchun  m ineral  va  organik  o‘g ‘itlardan  kerakli  miq­
dorda  foydalanish,  begona  o‘tla r  va  kasalliklarga  qarshi 
kurash  ham da  tegishli  preparatlarni  ishlatish  kerak.
Fiziologiya  fan i  y u tu q la rin i  qo‘llagan  holda  serhosil, 
q u rg ‘oqchilikka va sovuqqa chidamli yangi navlar  yaratish, 
u la r  tark ib id ag i  oqsillar,  yog‘lar,  uglevodlar  va  vitam in- 
lar  m iqdorini  ko‘p a y tirish g a   erish ish   zaru r.
6

I  BOB.  HUJAYRA  FIZIOLOGIYASI
0 ‘sim liklar  va  barcha  boshqa  tirik   org an izm larn in g  
asosiy  s tru k tu ra  b irlig i  h u jay ra  hisoblanadi.  B ir  h u jay rali 
v a  k o ‘p  h u ja y r a li  o ‘s im lik la r  m a v ju d .  B ir  h u ja y r a li 
o‘sim liklarga  b a ’zi  suv  o‘tla ri  k irad i,  u lard ag i  b itta   h u ­
ja y r a   b a rc h a   f u n k s iy a la r n i  b a ja r a d i.  K o‘p  h u ja y r a li 
o‘sim liklar  esa  oddiy  h u jay ralar  y ig ‘indisidan  tash k il  top- 
may,  balki  h a r  xil  to ‘qima  va  o rg an larn in g   bir-b iri  bilan 
bog‘lanishidan  iborat.  H u jay ralarn in g   shakli  va  o‘lcham i 
h a r  xil,  asosan,  b ir  xil  bo‘lakchalardan  iborat  bo‘ladi. 
H a r  b ir  h u ja y ra   qobiq,  p ro to p lazm a  va  v a k u o la la rd an  
tash k il  topgan.  Qobig‘i  unga  m a’lum   shakl  beradi,  qobiq 
ostida  protoplazm a  joylashadi,  m arkaziy  qism ini  vakuola 
egallaydi va unda h u jay ra sh irasi  to ‘plangan bo‘ladi.  Yosh 
h u jay ralard a  vakuola  o‘rn in i  protoplazm a  egallaydi.
H u ja y ra   p ro to p lazm asi.  P ro to p lazm a  o rganizm ning 
tirik   m oddasi  bo‘lib,  unda  m oddalar  alm ashinuvi  jarayoni 
b o ra d i.  P r o to p la z m a n in g   m e m b ra n a la ri  b o ‘lib ,  u la r  
yuzasida  juda  k a tta   tezlikda  m oddalar  adsorbsiyasi,  y a ’ni 
"so‘rilishi"  va desorbsiyasi (ajralishi) am alga oshadi.  Mem- 
b ran alarn in g  fizik-kim yoviy xossalari o‘zgaruvchan bo‘lib, 
tashqi  va  ichki  sh aro itg a  bog‘liq,  bu,  o‘z  navbatida,  bio- 
kim yoviy  jaray o n larn in g   o ‘z-o‘zini  boshqarish  im konini 
y aratad i.  P rotoplazm aning  kim yoviy  tark ib i,  asosan  o r­
ganik va anorganik birikm alardan tash k il topgan,  u lar kol- 
loid  va  erigan  holda  bo‘ladi.
Protoplazm aning  kimyoviy  tarkibini  o‘rganish  uchun 
fikaliytsetlam ing plazmodiysi qulay ob’yekt hisoblanadi. Ular­
ning umumiy  tarkibi  quyidagicha  taqsim lanadi (quruq  mod­
da  hisobidan,  %).  (H.H.  Varasova,  A .P.  Shustova).
1.  Suvda  eriydigan  organik  m oddalar 
—  40,7 
shulardan:  qandlar 
—  14,2
oqsillar 
—  2,2 
am inokislotalar,  organik  asoslar va  azot  asoslari  —  24,3
2.  Suvda  erim aydigan  organik  m oddalar 
—  55,9 
shulardan:  nukleoproteidlar 
—  32,2
erkin  nuklein  k islo talar 
—  2,5
7

oddiy  oqsillar
—  0,5
lipoidlar
-   4,8
n ey tral  yog‘lar
—  6,8
yuqori  m olekulali  s p irtla r
—  3,2
fo sfa tid lar
-   1,3
boshqa  organik  m oddalar
-   4,6
M ineral  m oddalar
-   3,4
Jami:
100%
0 ‘sim lik lar  pro to p lazm asin in g   kim yoviy  ta rk ib i  ish 
ko ‘rsa tk ic h la rig a   yaqin  bo‘lib, 
u larn in g   tu r i,  yoshi  va 
o rg an larig a  qarab  o ‘zgarishi  m um kin.
Protoplazm ada  suv  miqdori  80%  ni  tashkil  qiladi.  Suv 
protoplazm aning kolloid sistem asini so‘rib olib,  uning struk- 
tu ra  elementini  tashkil  qiladi.  Protoplazmada barcha kimyo­
viy reaksiyalar borib,  ular suvda erigan holda bo‘lishi shart.
Protoplazm aning  asosiy  bo‘lagi  sitoplazm adir,  u  yarim  
suyuq  holda  bo‘lib,  hujayra  ichini  tashkil  qiladi.  Sitoplaz- 
m ada  organoidlar  bilan  yadro,  plastidalar,  m itoxondriya- 
lar,  ribosom alar  va  Golji  kompleksi  joylashadi.
S itoplazm aning  ta sh q i  m em branasi,  h u jay ra   qobig‘i 
bilan  ch eg aralan g an ,  u n i  p la zm a le m m a   deyiladi.  Plaz- 
m alem m a  suvni  va  ko‘pgina  io n larn i  oson  o‘tkazib,  yirik 
m olekulalarni  to ‘x ta tib   qolishi  m um kin.
Sitoplazm ani vakuoladan a jratib  tu rad ig an  m em branasi 
t o n o p l a s t   d e y ila d i.  S ito p la z m a d a   e n d o p la z m a tik   t u r  
joylashgan,  u  tu zilish ig a  ko‘ra,  shoxlangan  m em branalar- 
ni  tash k il  qiladi  va  tash q i  m em brana  bilan  qo‘shilib  keta- 
di.  Bu m em branalar kanallar va bo‘shliqlardan iborat bo‘lib, 
u lard a   kim yoviy  reaksiyalar  am alga  oshadi.
Sitoplazm aning asosiy xossalaridan biri u yopishqoqligi 
v a  e la stik lig id ir.  S itoplazm aning  yopishqoqligi  bevosita 
h a ro ra tg a  bog‘liq bo‘lib,  h a ro ra t  ko‘ta rilis h i  bilan  yopish- 
qoqlik pasayib,  aksincha,  h aro rat pasayishi bilan yopishqoq- 
lik  o rtis h i  k u z a tila d i.  Y uqori  yopishqoqlikda  m oddalar 
alm ashinuvi  pasayib,  kuchsiz  yopishqoqlikda  kuchayishi 
k u zatila d i.
8

S ito p la z m a n in g   e la s tik lig i  esa  u  d e fo rm a ts iy a g a  
uchrab,  yana  o‘z  holatiga  qaytishida  namoyon  bo‘ladi.
Sitoplazm a  h a ra k atla n ish   xossasiga  ega,  bu  a lb atta, 
a tro f-m u h itg a   bog‘liq  holda  am alga  oshadi.  Bu  h a ra k a t, 
aso sa n   o q s illa rn in g   q is q a ris h i  h iso b ig a   r o ‘y  b e ra d i, 
h a ro ra tn in g   ko‘ta rilis h i  sitoplazm aning  h a ra k a tin i  tez- 
lash tirad i,  kislorod yetishm asligi esa,  aksincha to ‘x tata d i. 
S ito p la z m a n in g   h a ra k a ti  o ‘s im lik la rd a g i  m o d d alar  va 
energiya  alm ashinuviga  bog‘liq  bo‘lsa  kerak,  deb  tax m in  
qilinadi.
Hujayra  yadrosi  h u ja y ra n in g   asosiy  va  eng  y irik  
organoidlaridandir.  0 ‘sim liklar  h u jayrasining  yadrosi  5 
mk  dan  25  mk  gacha  bo‘ladi.  H u jay ralar  yadrosi,  asosan 
yumaloq,  b a ’zi  cho‘zilgan  h u jay ralard a  oval  shaklda  bo‘- 
ladi.  T irik  h u jay ralard a,  asosan  b itta   yadro  bo‘lsa, 
0
‘sim- 
liklar  h u jay rasi  ancha  cho‘ziq  bo‘lib,  tark ib id a  b ir  nechta 
yadro tu ta d i.  Yosh o‘sim liklar hujayrasida vakuola o‘rnida 
m arkaziy  h o latn i  egallaydi,  h u jay ra  k a tta la sh ish i  bilan 
yadro  chetlashib  o‘rn in i  vakuolaga  bo‘shatadi.  Yadro  kol- 
lo id   s is te m a   b o ‘lib ,  s ito p la z m a g a   n is b a ta n   k o ‘p ro q  
yopishqoqlikka  ega.
Y adroning  kim yoviy  tark ib i  sitoplazm anikidan  fa rq  
qiladi,  unda asosan oqsillar,  ferm en tlar,  nuklein  kislotalar 
m iqdori  k o ‘p  bo ‘ladi,  DNK  asosan  yadroda  joylashadi. 
Yadro  yupqa  qobiq  bilan  sitoplazm adan  ajralib  tu rad i.  Bu 
qobiq yadro  membranasi  deb  ataladi.  Unda  mayda  teshik- 
chalar  (poralar) bo‘ladi.  Yadro bilan sitoplazm a 
0
‘rtasid ag i 
m oddalar alm ashinuvi shu teshikchalar orqali amalga osha­
di.  M em brana  ostida  yadro  sh irasi  bo‘lib,  unda  bir  qancha 
yadrochalar  va  xrom osom alar  joylashadi.  Y adrochalarda- 
gi  RNK  oqsil  sintezida  ish tiro k   etadi.
Yadro  organizm ning  xossalarini  saqlab,  irsiy belgilar- 
ning  nasldan-naslga  o ‘tis h in i  t a ’m inlaydi.  Mabodo,  hu- 
jayradan  yadro  olib  tashlansa,  u  nobud  bo‘ladi.
Plastidlar.  0 ‘sim liklar  h u jayrasining  asosiy  organoi- 
di.  U lar  uch  xil  bo‘ladi.  X loroplastlar  —  yashil  rangli
9

plastida,  X rom oplastlar —  sariq va qizg‘ish rangli plastida 
va  L eykoplastlar  —  rangsiz  p lastid alar.  P lastid alarn in g  
o‘lchami 3 mk dan  30 mk gacha etadi.  Leykoplastlar boshqa 
p lastid alarg a  nisbatan  m aydaroq  bo‘ladi.
Y ashil  p lastid a la rd a ,  y a ’ni  x lo ro p la stlarn in g   x lo ro ­
fill  pigm enti  tu fa y li  fo to sin tez  jaray o n i  am alga  oshadi. 
B arg lar  h u ja y ra sid a   1 5 -2 0   dona  xloroplast  bo‘ladi,  b a ’zi 
suv  o‘tla rd a   esa  1 -2   dona  y irik   xloroplast  bo ‘lishi  m um ­
kin  (1-  rasm ).  X loroplastlarning ichki va tashqi membrana-
Ictiki meinbrana
1-  rasm.  Pom idor  b arg in in g   fotosintezlovchi  xloroplasti.
1 -  xloroplastning  chizm ada  ko‘rirushi;  2  -   xloroplastning 
elektron  m ikroskopda  ko‘rinishi.
si  bo‘lib,  ichki  m em branasi  tilak o id lar  hosil  qilib,  u la r­
ning m em branalarida yashil (xlorofill),  sariq va qizil (karo- 
tinoid)  p ig m en tlar  joylashadi.  Bu  p ig m en tlar  y o ru g ‘lik 
en erg iy a sin i  y u tis h d a   va  fo y d alin ish d a  ish tiro k   e ta d i. 
X ro m o p lastla r  v e zik u la  (p u fa k c h a)la rid a   k a ro tin o id la r 
saqlaydi,  u lar  m evalarga  rang  beradi  (m asalan,  pom idor, 
olma,  nok  va  hokazolarda).
M itoxondriyalar  m em branali  organoid  bo ‘lib, 
sito- 
plazm ada  joylashadi.  H am m a  h u ja y ra la rd a   u ch ray d i  va
10

o‘lcham i  0 ,2 -5   m kni  tash k il  etadi.  H u jay rad ag i  soni  bit- 
tad an   100  m ingtagacha  etad i.  Sitoplazm aga  n isb atan   y u ­
qori  zichlikka  ega  bo‘lib,  kim yoviy  ta rk ib i  quyidagicha: 
oqsillar  3 0 -4 0 % ,  yog‘lar  2 8 -3 8 %   va  RNK  1 -6%   a tro ­
fid a   bo ‘lad i.  M ito x o n d riy a n in g   ichki  tu z ilis h i, 
y a ’ni 
m atrik si  m em brana  yordam ida  uni  sitoplazm adan  a jra tib  
tu ra d i.  M ito x o n d riy alard a  n afas  olish  jaray o n i  am alga 
oshib,  u nda  m akroergik  bog‘la r  hosil  bo ‘ladi,  bu  bog‘la r 
hisobiga  ATF  sin tezlan ad i.  Hosil  bo‘lgan  energiyani  uza- 
tish   va  ko ‘p a y tiris h   m ito x o n d riy ad ag i  fe rm e n tla r  zim- 
m asiga  tu sh ad i.
Endoplazmatik  to ‘r  kanalchalar  sistem asidan  iborat 
bo‘lib,  yuzasida b a’zan  ribosom alarni  tu tad i,  ba’zi  hollarda 
esa  tutm aydi.
E ndoplazm atik  to ‘r  q a t’iy  tu r g ‘un  s tru k tu ra g a   ega. 
Hoqulay  sh aro itd a  (kislorod  yyetishm asligida  va  boshqa 
holatlarda) yoki hujayraga kirganda zaharli m oddalar zarar- 
sizlantirish xossasiga ega.  Endoplazm atik to ‘rda membrana 
oqsillari,  fe rm e n tla r  sintezlanib,  u la r  h u jay ra   devorida 
polisaxaridlar  sintezlanishida  ishtirok  etadi.  Endoplazma­
tik  to ‘r   orqali  m oddalar  hujayra  ichiga  kiradi.
Golji  kompleksi  sitoplazm ada  joylashgan.  U  h a r  xil 
hujayralarda tu rli shaklda, b a’zan yumaloq,  tayoqchasimon 
va donador bo‘ladi.  H ujayradagi  soni b ir nechtadan to  100 
gacha bo‘ladi.  Uning hujayradagi vazifasi m oddalarni to ‘p- 
lash  va  h ujayradan  chiqarib  tashlashdan  iborat.
M asalan,  Golji  kom pleksi  yordam ida  uglevodlar  plaz- 
malem m aga u zatiladi.  Golji kompleksi m em branalari endo­
plazm atik  to ‘r   bilan  plazm alem m ani  bog‘lovchi  vazifasini 
bajaradi.
R ibosom alar  s u b m ik ro sk o p ik   b o ‘la k c h a la r  b o ‘lib, 
donador  shaklda  va  o‘lcham i  0,015  mk  ni  tash k il  qiladi. 
Ribosom alar  tark ib id a  55%  gacha  oqsil  tu tib ,  ribonuklein 
k islo ta g a   boy  b o ‘ladi  (35%  gacha).  H u ja y ra d a g i  65% 
ribonuklein  k islo talar  ribosom aning  asosini  tashkil  qiladi.



Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   20


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling