0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi 0 ‘rta maxsus, kasb-hunar ta’limi markazi


TOSHKENT  SHAHRIDAGI TURIN POLITEXNIICA UNIVERSITETIHUZURIDAGI


Download 1.31 Mb.
Pdf просмотр
bet6/7
Sana15.12.2019
Hajmi1.31 Mb.
1   2   3   4   5   6   7

TOSHKENT  SHAHRIDAGI TURIN POLITEXNIICA UNIVERSITETIHUZURIDAGI

AKADEMIK LITSEY

'

«Tasdiqlayman»



Fizika 

fanidan

mustaqil ishlar

“Aniq va tabiiy fanlar” kafedrasining 

26.08.2017  yildagi№   1 -sonli yig'ilishida 

Muhokama qilindi va tasdiqlash uchun tavsiya etildi

A.S. Mo’minova 

N.H. Matkarimova

Fan o’qituvchisi:

Kafedra mudiri: 

^ ^ 7

2017 -2018- o’quv yili


1.  О ‘ garuvchan tok zanj iri uchun Om qonuni.

2.  Zanj iming to ‘ la qarshiligi.

3.  0 ‘zgaruvchan tokning ishi va quw ati.  Q u w at koeffitsiyenti.

4.  Elektr zanjirida rezonans.  Elektr energiyasi hosil qilish.

5.  0 ‘zgaruvchan va o‘zgarmas tok generatorlari, ulaming ishlash prinsiplari.

6.  Transformatorlar, ulaming ishlash prinsipi.  Elektr energiyasini ishlab chiqarish va uzatish.

7.  0 ‘zgaruvchan elektr may don (uyurmaviy elektr may don) bilan o ‘zgaruvchan magnit

maydon


orasidagi bog‘lanish.  Elektromagnit maydon.

8.  Elektromagnit ta ’sirning uzatilishi.

9.  Elektromagnit to ‘lqin.  Yassi elektromagnit to‘lqinning vujudga kelishi va tarqatilishi.

10.  Antenna.  Gres tajribalari.

11. Elektromagnit to ‘lqin tezligi va uzunligi.  To‘lqin tenglamasi.

12. Elektromagnit to ‘lqinlaming xossalari:  qaytishi,  sinishi, difraksiyasi va interferensiyasi. 

Elektromagnit to ‘lqin energiyasi.

13.  Popov kashfiyoti.  Modullashtirish va detektirlash.  Eng soda radiopriyomnik.  Radioaloqa, 

radiotelefon aloqa prinsiplari.  Radiolokatsiya.

14.  Linza.  Yupqa linza formulasi.  Linza yordamida tasvir hosil qilish shart-sharoitlari.

15.  Linzaning kattalashtirishi.

16.  K o‘z -  optik sistema sifatida. K o‘rish nuqsonlari.  K o‘zoynak.

17.  Optik asboblar. Fotoapparat, proyeksion apparatlar, lupa, mikroskop, ko‘rish naylari, 

uzoqdan k o ‘rish asboblari.

18.  Yorug‘lik -  elektromagnit to ‘lqin.  Yorug‘lik tezligi va uning tajribada aniqlanishi.

19.  To‘lqin optikasining asoslari.  Yorug‘lik interferensiyasi. Kogerentlik. Maksimum va 

minimum shartlari.

20.  Ponada interferensiya, Nyuton halqalari.  Interferensiyaning texnikada qo‘llanilishi.

21.  Yorug‘lik difraksiyasi.  Gyuygens-Frenel prinsipi.

22. Difraksion panjara.  Difraksion spektr.  Yorug‘likning qutblanishi. Malyus qonuni (isbotsiz).

23.  Yorug‘lik dispersiyasi.  Dispersiya spektri.

24.  Spektr turlari. Nurlanish va yutilish spektrlari.  Spektroskop.  Spektral analiz va uning fanda 

va texnikada qo‘llanilishi.

25.  Infraqizil va ultrabinafsha nurlar.  Rentgen nurlari.

26. Elektrodinamika qonunlari va nisbiylik prinsipi.  Maykelson tajribasi.

27. Eynshteynning nisbiylik nazariyasi postulatlari.

28. Vaqtning, masofaning nisbiyligi.  Tezliklarni qo‘shishning relativistik qonuni.

29.  Jism massasining tezlikka bog‘liqligi. Massa bilan energiya orasidagi bog‘lanish.

30.  Yorug‘lik kvantlari.  Yorug‘lik ta ’siri. Kvant nazariyasining tug‘ilishi.


J Z , .   I U I U g   I I J V   L a u i a l i l l l   l U M l U l i l l l i a i l U a g l   U U a i l Z , l l i   —   ^ U i   U g   l i r 4 1 l i l g  

1 4 1 1 1   v a x v v a i n   a u j o u i u i i .

33. Atomistik dunyoqarashning rivojlanishi. Atom tuzilishi.  Tomson modeli.

34. Rezerford tajribasi va formulasi.  Atomning planetar modeli.

35.  Bor postulatlari.  Atom spektrlaridagi asosiy qonuniyatlar.

36.  Vodorod atomining spekral seriyalari.  Balmeming umumlashgan formulasi.

37. Vodorod atomining Bor nazariyasi.

. . .


38.  Energetik sathlar diagrammasi. Bor nazariyasining qiyinchiliklari.

39.  Spontan va majburiy nurlanishlar.

40.  Yorug‘likning kuchaytirish prinsiplari.

41.  Rubin lazerining tuzilishi va ishlash prinsipi. Lazer nurlanishining xossalari.  Lazerlaming 

qo‘llanilishi.

42.  Atom yadrosining tarkibi.  Izotoplar, izotonlar va izobarlar.

43. Atom yadrosini xarakterlovchi kattaliklar.

44.  Atom yadrosining zaryadi, massasi va radiusini aniqlash usullari.

45.  Yadroning bog‘lanish va solishtirma bog‘lanish energiyalari.

46.  Yadroviy kuchlar.  Yadro modellari haqida m a’lumot.

47.  Radioaktivlik.  Radioaktiv yemirilish qonuni. Aktivlik tushunchasi va birliklari.

48.  Sun’iy radioaktivlik. Radioaktiv oilalar.  a-yemirilish.  p-yemirilish.

49. Neytrino. Atom yadrosining y-nurlanishi. y-nurlanishning moddalar bilan o ‘zaro ta ’siri.

50.  Yadro reaksiyalari.  Yadro reaksiyalari vaqtidagi saqlanish qonunlari.

51. Uran yadrosining bo‘linishi.  Yadro reaktorlari. Termoyadro reaksiyasi.

52.  Yadroviy nurlanish dozasi.  Uning birliklari.  Zarralami qayd qilishning amaliy usullari.

53. Elementar zarralar “bog‘I”.

54.  Pozitronning kashf etilishi. Antizarralar.

55.  Elementar zarralami xarakterlovchi kattaliklar.  Elementar zarralar fizikasidagi saqlanish 

qonunlari.

56.  Elementar zarralaming kvark modeli.

57.  Glyuonlar.  Kosmik nurlar haqida tushuncha. Ularning kimyoviy tarkibi.

58.  Olamning yagona fizik manzarasi.


Fotometriya.  Y orug’lik  oqimi.  Y orug’lik  kuchi,  uning  birliklari. 

Yoritilganlik, ravshanlik va uning birliklari.



1 -  M A V Z U

O ’q u v   m a s h g ’u lo tin in g  t a ’lim   te x n o lo g iy a s i  m o d e li

O’quv soati:

 

soat



Talabalar soni:

 

ta



O’quv mashg’uloti shakli va turi

N a z a riy  m a s h g ’u lo t



O’quv mashg’ulotining rejasi

1.  Y o ru g ’lik  t o ’g ’risidagi  1  tasavv u rlar.

2.  Y o ru g ’lik  oqm i,  u n in g  birliklari.

3.  Y o ru g ’lik  kuchi v a  birliklari.

4.  Y oritilganlik.  Y o ritilg a n lik  qonunlari.

5.  R a x sh a n lik  v a  yorqinlik.



O’quv mashg’ulotning maqsadi:

a)  t a ’lim iy  

-  o ’q uvch ilarn i  y o ritilg a n lik  qonun larini  an iq lash g a o ’rgatish;



v )  r iv o jla n tir u v c h i -  

y o ru g ’lik  kuchi  oqim i  tu sh u n ch alarin i  shakillantirish; 



s)  ta r b iy a v iy  

-  o ’q u v ch ilarn in g  k asb iy  b ilim la rid a n  fo y dalanib ,  o ’rg an ilay o tg an   m av z u g a  q iziqish 

u y g ’otish.

Pedagogik vazifalar:

 

M a v zu  b o ’y ich a b ilim larn i  ongli 



o ’zla sh tirish  v a  m u stah k am lash g a b o ’lgan 

m o tiv atsiy an i  yaratish;

•  

M a v zu  b o ’y ich a b ilim larn i  tizim lash tirish  



v a  m u stahkam lash ;

•  


F iz ik a n in g   o p tik a v a  y o ru g ’lik b o ’lim ig a 

t a ’r if  beradi;

•  

F o to m e triy a  v a  u n in g  k attaliklari  h aq id a 



m a ’lu m o tla r beradi;

O’quv faoliyatining natijalari:

 

O q u v ch ilar fo to m e triy a  qonu nlarini  o ’rganadi;



•  

O ’q u v ch ilard a y o ru g ’lik  oqm i,  y o ru g ’lik  kuchi, 

y o ritilg a n lik  tu sh u n ch alarin i b ir -b irid a n  

farqlash ,  u larn in g  m oh iyati  v a  h a y o td a  to ’g ’ri 

q o ’llashni  o ’rgatadi.  ;

O’qitish metodlari

A q liy  hujum ,  B B B ,  interfaol



O’qitish vositalari

M a v zu g a  oid  slaydalar,  k a d a sk o p ,m a ’ru z a  m atni.



O’quv faoliyatini tashkil etish shkillari

A u ditoriyani  d arsg a tay y o rgarligi



O’qitish shart-sharoiti

K a d ask o p  b ila n  jih o z la n g a n   au d itoriya



Qaytar aloqaning usul va vazifalari

T ezk o r savol ja v o b



____________________ g u r u h la r   u c h u n   n a z a r iy   m a s h g ’u lo t

O p tik a .  F o to m e tr iy a .  Y o r u g ’lik   o q im i.  Y o r u g ’lik  k u c h i,  u n in g   b ir lik la r i.  Y o r itilg a n lik ,  r a v s h a n lik  v a

u n in g   b ir lik la r i

m avzusi  b o ’y ich a o ’quv m a sh g ’u lo tin in g  tex n o lo g ik  xaritasi

F aoliyat

F ao liy at m azm uni

b osqichlari

o ’qituvchining

talab alarn in g

I.  K irish  bosqichi 

(5  daqioqa)

A u ditoriyaning  d arsg a  tayyorgarligi  v a   y o ’qlam a 

qilish.  O ’tilgan m avzudan  savollar:

Y o ru g ’lik  nim a?  K o ’rpu sk u ly ar  nazariy a  asoschisi 

kim ?  N o ’lqin nazariyasi  v a  u n in g   asoschisi? 

O ’tilad ig an  m av zu  haq id a reja tanishtiriladi.

D arsg a tay y o rg arlik  

qilinadi


II.  A sosiy b o sq ich

•   F o to m etriy an in g  vazifasi  yani  y o ru g ’likni  qanday 

o ’lchanadi,  u n in g  harakteristikalari  nim adan iborat 

ekanligi  aytiladi.

•   Y o ru g ’lik  oqim i,  u n in g  o ’lchaov b irliklari  [Ф]  =  

Lu.

  Y o ru g ’lik  kuchi,  u n in g  birligi  [I]  =  



cd.

  F azoviy b u rch a k   [П]  =  



cr.

•   Y o ritilganlik,  u n n in g  qonunlari v a  birligi

[E]  =  

Lx.

E shitadi,  yozib 

oladi.

(70  daqiqa)



III.  Y akuniy

M av zu g a  yak u n   yasaydi  v a   o ’q uvchilar  e ’tiborini 

asosiy m asalalarg a qaratadi.

Faol  ish tiro k   etgan  o ’quvchilarni  ra g ’bantlantiradi  va 

baholaydi.

Savollar orqali bilib olamiz:

1)  Y o ru g lik  oqim i?

E shitadi,  topshiriqni

b o sq ich  (5  daqiqa)

2)  Y o ru g ’lik kuchi?

yozib  oladi.

3)  Y oritilganliknin g I v a  II  qonunlari? 

O ’quvchilarga vazifa:

M avzuni  o ’qish v a  takrorlash 

Sinov  savollariga ja v o b   berish


Geometrik  optikaning  asosiy  qonunlari.  Y orug’likning  to’g’ri 

chiziq bo’ylab tarqalishi. Yorug’lik tezligini aniqlash.



O ’q u v   m a s h g ’u lo tin in g  t a ’lim   te x n o lo g iy a s i  m o d e li

O’quv soati:

 

soat



Talabalar soni:

 

ta



O’quv mashg’uloti shakli va turi

N a z a riy  m a s h g ’u lo t



O’quv mashg’ulotining rejasi

1.  O p tik a nim ani  o ’rganadi.  G eom etric v a  t o ’lq in   optikasi 

x a q id a  tushin cha.

2.  Y o ru g ’lik n in g  t o ’g ’ri  ch iziq b o ’ylab tarqalishi.

3.  R e o m e r tajriv b a si(a stran o m ik  uzu l)

4.  F iz o  tajribasi.

5.  M a y k lso n  tajribasi.

O’quv mashg’ulotning maqsadi:

1)  t a ’lim iy  

-  O p tika b o ’lim i  n im an i  o ’rg anish ini bilish;



2 )  r iv o jla n tir u v c h i -  

hozirgi  zam o n  fiz ik  jara y o n la rn i  t o ’g ’ri  talq in  qilish;



3 )  ta r b iy a v iy  

-  tab iy a t q o n un larin i  t o ’g ’ri tu sh in in sh ;



Pedagogik vazifalar:

•  


M a v zu  b o ’y ich a b ilim larn i  ongli 

o ’zla sh tirish  v a  m u stah k am lash g a b o ’lgan 

m o tiv atsiy an i  yaratish;

•  


M a v zu  b o ’y ich a b ilim larn i  tizim lash tirish  

v a  m u stah kam lash;

•  

F iz ik a n in g   o p tik a v a  y o ru g ’lik b o ’lim ig a 



t a ’r if  beradi;

O’quv faoliyatining natijalari:

 

Y o ru g ’likni  tarq alish i,  so y alarn in g  hozil  b o ’lishi



h saro itlarin i  o ’rganadi;

•  


Y o ru g ’lik  n im a  ekanligini,  v a  u n in g  ik k ita 

n azariyasin i  q o ’llanilish i  chegaralarini  t o ’g ’ri 

tush un ish.

O’qitish metodlari

A q liy  hujum ,  B B B ,  interfao l



O’qitish vositalari

M a v zu g a  oid  slaydalar,  k a d a sk o p ,m a ’ru za  m atni.



O’quv faoliyatini tashkil etish shkillari

A u ditoriyani  d arsg a tay y o rgarligi



O’qitish shart-sharoiti

K a d ask o p  b ila n  jih o z la n g a n   au d itoriya



Qaytar aloqaning usul va vazifalari

T ezk o r savol ja v o b



_________________ guruhlar uchun nazariy mashg’ulot

Optika. Yorug’likning to’g’ri chiziq bo’ylab tarqalishi. Yorug’lik tezligini aniqlash.

mavzusi bo ’yicha o ’quv m ashg’ulotining texnologik xaritasi

F ao liy at

b o sqich lari

F a o liy a t m azm uni

o ’qitu v ch in in g

talab alarn in g

I.  K irish  b osqichi 

(5  daqioqa)

A u d ito riy an in g   d arsg a  tay y o rg arlig i  v a   y o ’qlam a 

qilish.  III  k u rsd a   o ’tilad ig a n   fizik a  b o ’lim i  h aq id a 

reja tan ish tirilad i.

D a rsg a  tay y o rg a rlik  

qilinadi


II.  A so siy  b o sq ich  

(70  daqiqa)

II  k u rsd a   o ’tilg an   m avzularni  qaytarib  o ’tish-1 0 

daqiqa.  Y o ru g ’lik   t o ’g ’risidagi  b irib ch i  eram izd an  

oldingi  o lim larn in g  fik r m ulo hazalari.

Y o ru g ’lik n in g  2 t a ’lim oti:

1) 

K o rp u sk u ly a r



2) 

T o ’lqin

n azariy alari  h a q id a  v a  u larn in g  orasid agi tafo vu tlar. 

X IX -X X   asr  fiz ik asid a   y o ru g ’lik   talim o ti,  un in g  

elek tro m ag n it  t o ’lq in   v a  

с  =  3  •

  1 0 8 


m /s

 

te z lik  



b ila n  

b o ’sh liqd a  tarq alish i  haq idag i  ta sd iq la r 

astran o m ik  v a  lo b o rato riy a usu llari b ila n   aniqlandi.

E sh itad i,  yozib 

oladi.

III.  Y ak uniy 



b o sq ic h  (5  daqiqa)

M a v zu g a   y a k u n   yasayd i  v a   o ’q u v ch ilar  e ’tibo rini 

asosiy m asalalarg a qaratadi.

Faol  ish tiro k   etgan  o ’q uvchilarni  r a g ’ban tlan tirad i  v a 

b aholaydi.

Savollar orqali bilib olamiz:

1)  Y o ru g ’lik  nim a?

2)  K o rp u sk u ly a r n a z ariy a  nim a?

3)  T o ’lq in  nazariy asi  nim a?



O ’quvchilarga vazifa:

M av zu n i  o ’qish v a  tak ro rlash  

Sinov  sav o llariga ja v o b   berish

E sh itad i,  to p sh iriq ni 

yo zib  oladi.


O ’q u v   m a s h g ’u lo tin in g  t a ’lim   te x n o lo g iy a s i  m o d e li

O’quv soati:

 

soat



Talabalar soni:

 

ta



O’quv mashg’uloti shakli va turi

A m aliy  m a s h g ’u lo t



O’quv mashg’ulotining rejasi

N a z a riy  o lin gan  b ilim larn i  am aliy o td a q o ’llash  

R im k ev ic h   1036-1046  m asa lala r yechiladi.

O’quv mashg’ulotning maqsadi:

a)  t a ’lim iy  

-  o ’q u v ch ilarg a y o ru g ’likni  o ’lchash u su llarin i  o ’rgatish;



b )  r iv o jla n tir u v c h i -  

taq q o slash ,  u m u m lash tirish n i  o ’rganadi;



v )  ta r b iy a v iy  

-  o ’q u v ch ilarn in g  y o ru g ’lik  h o d isa la rig a  qiziq ishin i  u y g ’otish



Pedagogik vazifalar:

 

M a v zu  b o ’y ich a b ilim larn i  ongli 



o ’zla sh tirish  v a  m u stah k am lash g a b o ’lgan 

m o tiv atsiy an i  yaratish;

•  

M a v zu  b o ’y ich a b ilim larn i  tizim lash tirish  



v a  m u stahk am lash ;

O’quv faoliyatining natijalari:

 

F o to m e triy a   q onunlarini  m issa l;ala r y e ch ish d a



q o ’llay  olishi  kerak.

Y o ru g ’lik  oqim i,  u n in g  o ’lch ao v  b irlik lari  [Ф]  =  



Lu.

Y o ru g ’lik  kuchi,  u n in g  birlig i  [I]  =  



cd.

F azo v iy  b u rch a k   [П]  =  



cr.

Y o ritilgan lik,  u n n in g   qon u nlari v a  birligi 

[E]  =  

Lx.

O’qitish metodlari

A q liy  hujum



O’qitish vositalari

D a rslik



O’quv faoliyatini tashkil etish shkillari

A u dito riy ani  darsg a tay y o rgarligi



O’qitish shart-sharoiti

K a d ask o p  b ila n  jih o z la n g a n   au d itoriya



Qaytar aloqaning usul va vazifalari

T ezk o r savol ja v o b ,  m asa la  yech ish



____________________ g u r u h la r   u c h u n   a m a liy   m a s h g ’u lo t

Fotometriyaga oid m asalalar

m avzusi  b o ’y ich a o ’quv m a sh g ’u lo tin in g  tex n o lo g ik  xaritasi

F ao liyat

b o sqichlari

F ao liy at m azm uni

o ’qituvchining

talab alarn in g

I.  K irish  bosqichi 

(5  daqioqa)

A u dito riyaning  d arsg a  tayy orgarligi  v a   y o ’qlam a 

qilish.  O ’tilgan m avzudan  savollar:

Y o ru g ’lik  oqim i,  u n in g  o ’lchaov birliklari? 

Y o ru g ’lik  kuchi,  u n in g  birligi?

F azov iy burchak?

Y oritilganlik,  u n n in g  qonunlari v a  birligi?

D arsg a tay y o rg arlik  

qilinadi


II.  A sosiy bo sq ich  

(70  daqiqa)

S avollarga ja v o b la r olinadi  v a  kerakli  form ulalar 

o ’q u vchilaer b ilan  b irg alik d a yoziladi:

ф =  

W

 ; 


[ ф ]  =  

lu.

Ф  


Г 

-1 

I 

=  - ;  




I

 

] =  



c d .

E  = j



E

 ] -  


lx.

Y oritilg an lik n in g  birinchi  qonuni:

E  -  4 .

r

Y oritilg an lik n in g  ikkinch i  qonuni:

„  

I

E  = —  ■

 c o s a  



r

Shundan  so ’ng u shbu fo rm u lalarg a oid m asalalar 

yechish.

S avollarga jav o b  

beradi v a  m asalalar 

yechadi.


III.  Y akuniy 

b o sq ich  (5  daqiqa)

M av zu g a  y ak u n   yasaydi  v a   o ’q uvchilar  e ’tiborini 

asosiy m asalalarg a qaratadi.

M asalalar yechganligi v a  b erilg an   savollarga jav o b  

b erganligi  etiborga olinib  baxolanadi.  U y g a v azifalar 

beriladi:

R im k ev ich   1036-1046  m asalalar ju ftla ri  yechiladi.

B ax olanadi v a  uy 

vazifasini  yozib 

olishadi


O ’q u v   m a s h g ’u lo tin in g  t a ’lim   te x n o lo g iy a s i  m o d e li

O’quv soati:

 

soat



Talabalar soni:

 

ta



O’quv mashg’uloti shakli va turi

A m aliy  m a s h g ’u lo t



O’quv mashg’ulotining rejasi

Y o ritilg an lik n in g  I v a  II q o n u n larig a oid m asalalar 

R im k ev ic h   1047-1059  m asa lala r to qlari  yechiladi.

O’quv mashg’ulotning maqsadi:

a)  t a ’lim iy  

-   sirtning   yo ritilg an lig in i  m an b a d a n   sirtgacha  b o ’lg an   m aso fag a  b o g ’liq  ekanligini

organish;

b )  r iv o jla n tir u v c h i -  

taq q o slash ,  u m u m lash tirish n i  v a  h u lo sa  chiqarish ni  o ’rganadi; 



v )  ta r b iy a v iy  

-  tab iy a t h o d isa la rig a  b e fa rq  b o ’lm a slik k a  o ’rgatadi.



Pedagogik vazifalar:

•  


M a v zu  b o ’y ich a b ilim larn i  ongli 

o ’zla sh tirish  v a  m u stah k am lash g a b o ’lgan 

m o tiv atsiy an i  yaratish;

•  


M a v zu  b o ’y ich a b ilim larn i  tizim lash tirish  

v a  m u stah k am lash;



O’quv faoliyatining natijalari:

C hizm a,  geom etric,  trig o n o m e tric  b ilim larn i

q o ’llab

E

= 4 -


r

J, 

I

E  = —  ■

 c o s a  



r

M a sa la la r yech ish



O’qitish metodlari

A q liy  hujum



O’qitish vositalari

D a rslik



O’quv faoliyatini tashkil etish shkillari

A u dito riy ani  darsg a tay y o rgarligi



O’qitish shart-sharoiti

K a d ask o p  b ila n  jih o z la n g a n   au d itoriy a



Qaytar aloqaning usul va vazifalari

T ezk o r savol ja v o b ,  m asa la  y ech ish



_________________ guruhlar uchun  amaliy mashg’ulot

Yoritilganlik qonunlariga oid masalalar

mavzusi bo ’yicha o ’quv m ashg’ulotining texnologik xaritasi

F ao liy at

b o sqich lari

F a o liy a t m azm uni

o ’qitu v ch in in g

talab alarn in g

I.  K irish  b osqichi 

(5  daqioqa)

A u d ito riy an in g   d arsg a  tay y o rg arlig i  v a   y o ’qlam a 

qilish.  M a sa la  y e c h ish g a  do ir savollar: 

Y o ritilg an lik n in g  I qonuni?

Y o ritilg an lik n in g  II qonuni?

D a rsg a  tay y o rg a rlik  

qilinadi

II.  A so siy  b o sq ich  

(70  daqiqa)

S av o llarga ja v o b la r olinadi  v a  kerakli  fo rm u la lar 

o ’q u v ch ilar b ila n  b irg a lik d a  yoziladi:

Y o ritilg an lik n in g  b irin ch i  qonuni:

E  -  4 .

r

Y o ritilg an lik n in g  ik k inch i  qonuni:

„  

I

E  = —  ■

 c o s a  



r

S hundan  so ’ng  u sh b u  fo rm u la larg a  oid m asalalar 

yechish.

S av ollarg a ja v o b  

beradi  v a  m asalalar 

yechadi.


III.  Y aku n iy 

b o sq ic h  (5  daqiqa)

M a v zu g a  y ak u n  yasaydi.

M a sa la la r y ech g an lig i  v a  b erilg an   sav o llarga ja v o b  

b ergan lig i  e tib o rg a olinib  baxo lanad i:

Y o ru g ’lik  oqim i,  u n in g  o ’lch aov  b irlik lari? 

Y o ru g ’lik  kuchi,  u n in g  birligi?

F azo v iy  bu rch ak ?

Y o ritilg an lik ,  u n n in g  qonu nlari v a  birligi?

U y g a  v a z ifa la r b eriladi  :  R im k ev ic h   1047-1059 

m asalalar ju ftla ri  yechiladi.

B ax o lan ad i v a  uy  

v azifasin i  yozib 

olishadi

1   2   3   4   5   6   7


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling