11-bob o ‘zgarmas magnit maydon


Download 39.94 Kb.
Pdf ko'rish
bet1/3
Sana25.06.2023
Hajmi39.94 Kb.
#1654572
  1   2   3
Bog'liq
22-mar O’zgarmas magnit maydon



11-bob
O ‘zgarmas magnit maydon 
11.1 
Om qonuni
K o ‘ p qirrali elek trom a gn it h odisalari ich idan d {• • •} / d t  = 0, j = 0 
shartlar bilan ch egaralan gan magnitostatika h odisalarini a jra tib olam iz. 
B u hol uchun M aksvell va b o g ‘ lanish ten glam alari q u y id a g i k o ‘ rinishda 
yoziladi:
(11.1)
(11.2)
(11.3)
(11.4)
B = fiH, 
D = eE , 
j =
y E. 
(11.5)
B u lar m a gn itosta tik a n in g asosiy ten glam alarin i b eradi. 
T o k zichligi 
j = j (r)
aniq b o ‘ lgan da bu ten glam alarnin g birin ch i ju fti ni aniqlash 
uchun yetarlidir. A m m o to k zich ligi m a gn itosta tik a ten glam alarin ing 
ikkinchi ju ftid a ( b o g ‘ lanish ten glam alari h isob iga ) h am ishtirok etadi. 
Shu sababli savol tu g ‘ iladi, (1 1 .1 )—(11.4) ten glam alar unga kirgan kat- 
taliklarni fazon in g h am m a nuqtalarida, y a ’ni o ‘ tkazgich ich ida va tash - 
qarisida aniqlash im kon iyatin i b e ra d im i? B u savolga ja v o b olish uchun 
bir necha m isoln i k o ‘ rib chiqam iz:
1. E n ergiyan in g saqlanish qonunini
%
-
-
4 f
[ E H d S
m a gn itosta tik a uchun k o ‘ rib ch iqam iz. B erk sistem a uchun ch egarada 
m a y d o n n olga ten g b o ‘ lganligi uchun en ergiya oq im i b o ‘ lm aydi, y a ’ni
j [ E H [d S
= 0.
rot H
=
j ,
c
d iv B
=
0,
rot  
= 0 ,
d iv D
= 4np.
229


B u n d a n tashqari, vaqt b o ‘yich a hosilalar n olga teng. B ularni h isobga 
olsak, en ergiyan in g saqlanish qonu n i q u y id a g i k o ‘ rinishga o ‘tadi:
m aydi. Shunday q ilib, m a yd on n in g statsion arlik d { • • } /dt = 0 va vaqt 
b o ‘yich a o ‘ zgarm as to k n in g m a vju d lik shartlari b ir-b iriga zid b o ‘ lib, 
m agn itostatikan in g b o sh la n g ‘ ich asoslari yetarli em asligini k o ‘ rsatadi. 
B u n d a y q a ra m a -q a rsh ilik n in g yu zag a kelishiga sab ab shundaki, ener- 
giya balan sid a o ‘tk azgichlarda issiqlik a jra lib chiqishi n atijasid a ener­
giyan in g kam ayishi h isob ga olinishi kerak. A m m o b o sh la n g ‘ ich ten gla- 
m alarda tok n i o ‘ zgarm as ushlab tu ru vch i m an ba y o ‘q b o ‘ lganligi sababli 
en ergiy balansi n o t o ‘g ‘ ri n atija ga o lib keldi. B u h olatn i b a rta ra f qilish 
uchun b o sh la n g ‘ ich ten glam alarda tok n i statsion ar ushlab tu ru vch i tok
m anbalari bilan t o ‘ ldirish kerak b o ‘ ladi.
2

M a n ba b o r b o ‘ lgan berk zan jirn in g turli n u qtalarida to k va 
elektr m a yd on n in g y o ‘ nalishlarini k o ‘ rib ch iqam iz. T ashqi zan jird a tok
va m a yd on n in g y o ‘ nalishlari m os tu sh adi, y a ’ ni
M a n ba elek trod la ri orasid a elektr m a y d o n m u sbat ele k tro d d a n m an- 
fiyga q arab y o ‘ nalgan. Shu v a q td a zan jir berk ekanligini
in o b a tg a olsak, to k teskari to m o n g a q arab y o ‘ nalganligini k o ‘ ram iz. B u
(11.6) ten glam a bilan aniqlangan y o ‘ nalishga ziddir. Z an jirn in g m anba 
qism id a b u n d a y zid d iya tn in g p a y d o b o ‘ lishiga birinchi m isoldagi kabi 
b o sh la n g ‘ ich ten glam alarda m an ba h isob ga olin m agan ligid ad ir.
3

B u h ola tn i M aksvell ten glam alarid an h am k o ‘ rish m um kin.
(11.7) ga asosan, statsion ar to k chiziqlari y o p iq ch iziqlardir, y a ’ ni m ay- 
d o n t a ’sirida o ‘ tk azgichdagi zaryad y o p iq ch iziqlar b o ‘y la b harakat- 
lanadi. B u n d a y harakatni hosil qilish uchun m a y d o n ish bajarish i lozim . 
Y o p iq zan jird a elektr m a yd on n in g zaryadlar u stid a b a ja rg a n ishi (11.3) 
ning integral k o ‘ rinishiga m uvofiq,
B osh q a to m o n d a n bu ifo d a  = 0 b o ‘ lganligi uchun n olga ten g b o ‘ la ol-

Download 39.94 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling