A. A. P u L a t o V, O. M. S a V a t y u g in, s h s h. Is r o IL o V badminton nazariyasi va uslubiyati


Download 256 Kb.
Pdf ko'rish
bet1/19
Sana14.07.2018
Hajmi256 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   19
40548

f f
0 ‘Z B E K I S T 0 N   R E S P U B L E K A S IO L IY  V A  0 ‘R T A  
M A X S U S  T A ’L I M  V A Z IR L IG I
A .A .P U L A T O V , O .M . S A V A T Y U G IN , S H .S H .  IS R O IL O V
BADMINTON NAZARIYASI 
VA USLUBIYATI
О  'zbekiston Respublikasi O liy va о ‘rta maxsus la *lim vazirligi 
lomonidan о 'quv  qo 'llcmma sifatida tavsiya etilgan
J P   '  ЛХ  D P I
IMV  4'., 
/ 3 / f g J L
A X B O H O T   R E S U R S K A R W
T O S H K E N T  -  2017

U O ‘K : 7 9 6 3 4 4  (0 7 5 .8 )
К В К  7 5 .5 6 5  
Р -9 2
Р -9 2  
A .A .P u la to v ,  O .M .  S a v a ty u g in ,  S h .S h .  Is ro ilo v .
B a d m i n t o n   n a z a r i y a s i   v a   u s la b iy a ti.  ( 0 * q u v   q o ‘l- 
l a n i n a ) .  - Т . :  « F a n  v a  le x n o lo g iy a » ,  2 0 1 7 ,3 0 0  b e t.
I S B N   9 7 8 - 9 9 4 3 - 1 1 - 6 4 7 - 4
M a z k u r o ‘q u v  q oM lanm a  a m a ld a g i  D n v la t taM im   s ta n d a rti,  о 'q u v  
rc ja si  v a   fe ft  d a stu ri  la la b la rig a   m u v o fiq   is h la b   c h iq ilg a n   b o ‘Iib, 
O 'z b e k is to n  D a v la t jis m o n iy   ta rb iy a  in slitu ti  laJabnlari,  raa g istra n tla ri. 
d o k to ra n tla ri, o lira p iy a  z a x ira la ri  k o lleji 
0
‘q u v c h ila ri,  p c d a g o g  k a d r l a r  
m a l a k a s in i  o s h ir is h  v a  q a y t a  ta y y o r ia s h  ta r m o q  m a r k a z i tin g lo v c h i-  
la r i,  b a d m in to n   b o ‘y i c h a   s p o r t   m a k t a b l a r i,  k l u b l a r i   v a   ta s h k ilo t-  
la r id a  fa o liy a t k o ‘ r s a ta y o tg a n  m u t a x a s s is la r g a  m o 'lja lla n g a n .
U O ‘K :  7 9 6 .3 4 4  (075.8) 
K B K  7 5 .5 6 5
T a q rizch ila r:
A bduraxm anov F.A,
  —
 
O 'zD J T l  dotsenti,  G andbol  \
k
' 'yicha
О  
'zbekistonda xizm at ко  ‘rsatgan trener; 
Q urbonova M .A .  -  
Tashkent sim ilar M irobod tunuini 2-sonii
B O  'S M   direktori,  pedagogika  fa n la ri 
nomzodi.
IS B N  9 7 8 - 9 9 4 3 - 1 1 - 6 4 7 - 4
©   « F a n  v a  le x n o lo g iy a »  n a s h r i y o t i , 2017.

KIRISH
O '/.h c k is to n   o ‘z   m u s ta q illig ig a   e r is h g a n   k u n d a n   b o s h la b  
I Hi Inclii  I 'r e z id e n tim iz   l.A .K a r im o v n in g   ta s h a b b u s i  h a m d a   u n in g  
hovoN itu  r a h b a r lig id a   m i l l a t   g e n o f o n d  in i  s h a k lla n tir is h ,  so g M o m - 
b u ik u m o l  n v lo d n i t a r b iy a la s h  v o s ita s i b o ‘I m is h  j i s m o n i y  ta r b iy a  v a  
■ port  D n v la t  s iy o s a tin in g   u s tu v o r  y o ‘n a lis h I a r i  ta r k ib ig a   k ir itilg a n  
In»'III),  o ’ tg a n   d a v r   i c h i d a   u s h b u   s o h a d a   a s r la r g a   t e n g   is lo h o tla r  
n n n illju  o s h ir ild i.  R e s p u b lik a m iz n in g   b a r c h a   h u d u d la r id a ,  h a tto  
w /u q -u /.o q   q is h lo q   j o y i a r d a   h a m   j a h o n   s ta n d  a r t la r ig a   m o s   s p o rt 
iiw iliootluri  o 'z i g a   x o s   g o ‘z a l  in f r a s tr u k tu r a la r i  b ila n   b ir g a lik d a  
Itim y o d   c iild i.  M a z k u r  s a v o b li  is h la r  a y n i  k u n d a  a m a ld a g i x a lq c h il 
-Ivow ilni  y a n a d a  j a d a l   d a v o m   e t t i r a y o t g a n   y u r tim iz n in g   b u g u n g i 
y o 'lb o n h c h is i  S h .M .M ir z iy o y e v n in g  g ‘a y r a t- s h ijo a ti  v a  k o n s e p tu a l 
i M u r l i i r i   a s o s id a  o ‘z  k o ‘l a m i n i  k e n g a y tir m o q d a , j i s m o n i y   ta rb iy a  
vii  npoitp  8 h u   j u m l a d a n ,  p r o f e s s io n a l  s p o r t   b a m ,  t c z k o r   s u r ’a tla r 
b llu n   c h o 'q q i   s a r i  q a n o t  y o z m o q d a , J a h o n ,  O s iy o  m u s o b a q a la r i  v a  
n i n i i /   i l u ilu v tin i  ja h o n   h a m ja m iy a ti  o l d i d a   ta r a n n u m   e t i b   Jcel-
•..... |'lu   I  i’liin   tn 'k id lu s h  j o i z k i ,   s p o r t   n a tija la r i  t o ‘x ta b   q o lm a y d i,
iim u o b iiq u lu rd u   k u s k in la s h ib   b o r a y o tg a n   r a q o b a t  y u k s a k   m a h o ra tli 
i |n n ( c llilo r   ( a rk ib in i  k e n g a y tir is h ,  o m m a v i y   s p o r td a n   p r o fe s s io n a l 
n p o rtg u   O 'tis h   s u r ’n tin i  jn d a lla s h tir is h   z a r u r iy a tin i  tu g ‘d in n o q d a .
I lu n in g  u c h u n  2 0 0 0 - y ild a n  b o s h la b  y u r t i m i z d a j o r i y  e tilg a n  “  U m id  
n lh o lln ii" , " B n r k a m o l avlod*' v a  “ U n iv e r s ia d a ”  k a b i o m m a v iy  s p o r t 
m U M b u q u la ri  s a v iy a s in i k o ‘ ta r is h  o ‘t a  m u h im  a h a m iy a t k a s b  e ta d i. 
S lu in d fty  e k a n , j i s m o n i y   ta r b iy a  v a  s p o r tn i  y a n a d a  o m m a la s h tir is h , 
iin i  x u lq im iz ,  a y n iq s a ,  o ’q u v c h i- y o s h la r im iz   h a y o tin in g   k u n d a lik  
e h tiy o jlg a   a y la n tir is h ,  p r o f e s s io n a l  s p o r t   s a lo h iy a tin i  y a n a d a  
k o 'l a r i t h   is h la r in i  ja d a l l a s h t i r i s h g a   q o d i r   r a q o b a tb a r d o s h   k a d rla r 
lo y y o rla s ll,  u l a r n in g   m a la k a s in i  o s h ir is h ,  ix tis o s la s h g a n   t a ’ Iim 
nuiUNNftsalari  fa o liy a ti  —  z a m o n a v iy   b ilim   b e r i s h ,  o ‘r g a t i s h   ( o ‘q i-  
lle ll)   nl f a t i n i   k o 't a r i s h ,  u s h b u   j a r a y o n d a   i i g 'o r   t e x n o lo g iy a la r   v a  
x d iijiv   la jr ib a la r d a n   f o y d a la n is h   m a q s a d g a   m u v o f iq d ir .  M a z k u r
3

niuam m o lar  yechim i,  o ‘z   navbatida,  xalqaro  m ezo n larg a  m os 
o ‘q u v  adabiyotlarini yaralish bilan b o g liq d ir.
T aqdim   elilnyolgan  "B adm inton  nazariyasi  v a   u slu b iy ati” 
o ‘q u v  q o 'llan m asi an a sh u  m ezonlarga m aksim al yaqinlashtirilgan 
bo‘lib, am aldagi o lq u v  rejasi v a  n a ’m unaviy o ‘q u v  d astu ri talablari 
aso sid a tayyorlangan.
U shbu  o ‘q u v   qoM lanmani  ishlab  ch iq ish d a  m u alliflar  bad­
m inton  bilan  b o g ‘liq   ayrini  o b y ek liv  q iyinchiliklarga  y u zm a-y u z 
keld i. G ap shundaki, b u  sp o rt tu ri y u rtim izd a rasm an   1963-yildan 
b o sh lab  rivojlana boshladi. B adm inton b o 'y ic h a  c h o p  ctilg an  o*quv 
adabiyotlari soni ja h o n d a  h am , ham d o ‘stlik  d a v latlarid a ham   o ‘ta 
chegaralangan.
B adm inton о  q u v  fani sifatida 2014-yil 0 ‘zD JT ln in g  o 'q u v  
rcjasiga  kiritildi  v a  s h u  y ild an  b o sh lab  u shbu y o 'n a lis h d a  k ad rlar 
tayyorlash am alg a o sh irila boshlandi.
M azkur o ‘q u v  qo‘ llan m a ilk b o r nashrga tayyorlangan b o ‘ lib, 
unda  n a ’m unaviy  o ‘q u v   dasturida  qayd  ctilg an   b a rc h a   m avzular 
m azm uni  jadvallar (21  ta), rasm lar (79 (a), an d o zalar (9  ta),  inno- 
vatsion va  vaziyatli  o 'rg atu v ch i  m ashqlar aso sid a o ch ib   berilgan. 
Shuningdek, qo‘ilanm adan b ilim  va am aliy  k o 'n ik m a la m i nazorat 
qilish  ham  d a  baholashga m o 'ljallan g an   nam u n av iy  test  topshiriq- 
lari jo y  olgan.
Q o 'llan m a “ kirish”,  23  ta b o b   va foydalanilgan adabiyotlar 
ro‘yxatini  o ‘z   ich ig a  kiritg an   (15  ta  asosiy,  14  ta   qo‘shim cha 
adabiyotlar va 6  ta  internet saytlari)  bo£lib, “ kirish”   va  I,  I I ,   15, 
1 9 ,2 0 , 23 b o b lar d o tsen t A .A .Pulatov;  3, 4,  5,  6,  7, 8,  12,  13,  14, 
17,  18,  2 1 ,  22  boblar  badm inton  bo‘y ich a O 'z b e k isto n   lerm a ja - 
m oasi bosh tre n e n , sp o rt ustasi O -M .Savatyugin; 2 , 9 ,1 0 , 2 3  boblar 
o ‘qituvchi Sh.Sh.Isroilov tom onidan tayyorlangan.
4

I  ll< ill. " B A D M IN T O N  N A Z A R 1Y A S I V A  U S L U B 1 Y A T F
F A N IG A  K IR IS H
Mu.siaqillikka crish g an  ilk  kunlardan b o sh lab  bugungi  kun- 
guclia  badm inton  y urtim izda  borgan  sari  om m alashib  borm oqda. 
I'n'llin m uassasalarida, m ahallalar, dam  olish va sog'lom lashtirish 
liiaikanlarida katta-kichik y o sh li sport  ixlosm andlarining badm in­
ton o'ynayotganlari k o 'z g a  tashlanadi.
Koepublikam iz  liududlarida  bolalar,  o ‘sm irlar,  y o sh lar  va 
prolt'iillonitl badm intonchilar o ‘rtasida turli m usobaqalar o 'tk a z ish  
iin'mingii aylanib borm oqda.
S o 'n g g i  y illard a  o  zbek  badm intonchilari  nufuzli  xalqaro 
m uiol>iu|alarda  (O siy o   o 'y in la ri,  chem pionatlar,  kubok  m usoba- 
i|alnri,  lum irlar)  m unosib  ishtirok  etib,  hatto  sovrinli  o'rin lam i
• im lLr.lipi inuvnH'aq bo‘lm oqdalar.
Koapubllkiimi
2
 tum anlari,  viloyatlari,  shaharlar.  hatto q ish- 
loq  Im dudlarida ham   faoliyat  k o 'rsatay o tg an  badm inton to 'g a ra k - 
ImI,  i" 'ii  m aktablari va budm intonga ixtisoslashgan sog'lom lash- 
llfltli  m ufka/lari  ko’lam i  kcngayib  borayolgani  u shbu  sport 
(IN Inlng yitiiikla om m alashib kctishiga turtki b o 'lm o q d a . S h u  bilan 
till  t|iil"uln,  i hi I i  yoj.li  va  m alakali  badm intonchilam i  tayyorlash, 
ilmly  nuislnngaii  m oslig'uloilam i  oMkazish,  o ‘z b e k   badm intonini 
Milqnro  p o g 'o n a g a   k o 'ta rish   salohiyatiga  c g a   o ‘qituvchi-trcncr 
kodrlar  soni  o ‘ta  chcgaralangandir.  A na  sh u n d ay   m utaxassis  - 
kad ilar yctishtirish v a  u lam in g  к о 4 lam  ini  kcngaytirish m aqsadida 
.Ml I  I-yiIda  badm inton  ixtisoslik  fani  sifatid a  O^zD JTI  o ‘quv 
icjn&iga  k iritilgan  bo*lib,  shu  y ild an   boshlab  ushbu  sp o il  turi 
b o 'y ic h a  sport  faoliyati  -  5610500 ta 'lim  yo‘nalishida bakalovrlar
I ay у  o r I ash y o 'lg a  qo‘yildi.
M a’lum ki.  5610500  -   “Sport  faoliyati”  (badm inton) ta ’lim 
y o 'n alish i b o 'y ic h a  yetishtiriladigan bo‘lajak bak alav r n a'm u n av iy  
Ian dnsturida qayd ctilgan barcha m avzularga d o ir nazariy bilim  va 
iimaliy k o n ik m a  -  m alakalam i o 'zlash tirish i lozim .
5

T aqdim   etilayotgan  o 'q u v   q o 'llan m ad a  m azkur  m avzular 
m ohiyati va m azm uni ochib bcrilgan.
Badm inton 
ixtisosligi 
b o 'y ic h a  
O 'zD JT In i 
tugatgan 
o ‘qituvchi-trcnem ing  kasbiy-pedagogik  faoliyati  quvidagi ta ’lim - 
tarbiya v a  sport m uassasalarida am  alga oshirilishi mumkin:
- m aktabgacha tarb iy a m uassasalari;
- um um ta’lim maktablari;
-  o 'rta  m axsus ta ’lim m uassasalari (A L, KHK);
-  olim piya zaxiralari kollejlari;
-  BO 'SM Iar;
-  B olalar v a  o 'sm irla r olim piya zaxiralari m aktablari;
- O liy sport m ahorati maktablari;
-  sport klublari;
-  k o n g illi sport jam iyatlari;
-  icrm a jam oalar;
-  x u susiy sog'lom lashtiruvchi jism o n iy  larbiya va sport m ar- 
kazlari;
- orom gohlar va sog'lom lashtiruvchi m askanlar.
O 'qituvchi-lrener  am aldagi  o ‘quv  rcjasid a  qayd  ctilgan
fundam ental,  m axsus  v a   ixtisoslik  fanlari  b o 'y ic h a   bclgilangan 
nazariy bilim , kasbiy-pedagogik k o 'n ik m a v a  m alakaJam i o '/la s h - 
tirgan  bo‘lishi, jism o n iy   tarb iy a  va  sportga  o id   ham da  aloqador 
huquqiy,  m c ’yoriy  v a   m a’m u riy   hujjatlar  m ohiyatini  bilishi  va 
ularga  am al  qilishi.  om m aviy  sp o rt  m ashg^ulodarini  o ’tkazish. 
sport zaxiralari v a  yuqori m alakali sportchilar tayyorlash tajribosini 
o ‘rganib borishi darker. S haxs sifatida shakllangan, yuksak m a'n a - 
viy  v a  m adaniy xislatlarga  cg a,  aq lan   teran,  m ustaqil  fikrlovchi, 
ijodkor,  m illiy  v a   um um bashariy  qadriyatiam i  o*zida j o   qilgan, 
m urakkab  vaziyatlarda  tashabbus  va  m a s'u liy atn i  o ‘ziga  olishga 
q o d ir  va  kcng  dunyoqarashga  c g a   inson  b o  lib   etishishi  talab 
qilinadi.
O 'qituvchi-trenerga  qo’yilndigan  m alakaviy  talablar  uning 
kasbiy-pedagogik  faoliyatiga  x o s   turli  y o ‘nalishli  ko'nikm alar 
bilan  bclgilanadi:  boshqaruvchilik,  loyihalash,  tashkilotchilik, 
konstm ktiv,  kom m unikativ,  gnostik,  targ‘ibot-tashviqot,  tndqi- 
qotchilik shular jum lasidandir.
r>

llo&hqanivchilik  qobiliyaii  -   b o 'la ja k   o q itu v ch i-trcn er 
(bakalavr)  о ‘quv 
m ashg‘uk>tlari 
va  sportchilar  tayyorlash 
IniMvoniin  ilmiy  asoslangan  rejalashtiruv  hujjatlari,  m c ’yoriy 
M R d l a r i   ham da  ilg ‘o r  tajribalar  va  innovatsion  texnologiyalar 
ViUtlaniida boshqarishni anglatadi.

icucrning  loyihalash  ko‘nikm asi  -   o 'z   ichiga  ко* p   yillik 
4 * * 1  
Irenirovkasi  tizim ida  yuqori  m alakali  sp o rt  zaxiralarini 
tay)«*la*h. yillik tayyorgariik sik li (m akrosikl). m czosikl va m ikro- 
«ikllaiga  m o'ljallangan  m ash g 'u lo tlar  loyihasini  ishlab  chiqish. 
om m aviy badm inton ladbirtarini rejalashtirisb ham da sportchilam i 
Wlalnhki glm nastika va jism o n iy  siiatlnm i rivojlantiruvclu m ashq- 
Ihi  m ujniuolarini  m ustaqil  rejalashtirishga  o 'rg a tish   kab i  masa- 
Inlninl kiritadi.
KoiivtrukUv  k o 'n ik m a  -  shug'ullanuvchilam i  badm intonga 
old  va  ungu  aloqador  bilim lar  bilan  qurollantirish,  m ashqlam ing 
nun uk к ahligi  va organizm ga ta ’s ir e tish  xususiyati b o 'y ich a ulam i 
iiinlnnli^a  o 'lg u tish ,  m ehnat,  ta ’lim   o lish,  ovqatlanish,  uxlash  va 
dinu 
0
I
14
I
1
  jaray o n larin i  to ‘g ‘ri  tashkil  qilish  ko'nikm alarini 
«luikllimtlrish, sportchilarni m a sh g 'u lo t va m usobaqa jarayonlarida 
iiiiiftiaqil  q aro r qabul  qilishga o 'rg a tish  m uam m olarini o*z  ichiga 
oladl.
l*»hklloithilik  qobiliyati  -   shug'ulianuvchilam ing  ko*p 
•|Mieli 

  k o 'p  yo'naliU ili  looliyatini  lo 'g 'r i tashkil qilish. ta’lim - 
ИгЫуа va * »к  ЬипЬмМшяЬjarayonlarini m aqsadli am alga oshirish 
kahl i boiti-iadbirliir bilan ifodalanadi.
koininunikutiv  k o 'n ik m a  -   bu  trenerda  sportchilar,  ota- 
o n ila r,  uitli  to ifa v a  m ansabga cg a  xodim lar, ja m o a t tashkilotlari 
bilan to*g'ri m unosabat o 'm a tish  m asalalari bilan izohlanadi.

inostik  k o 'n ik m a  bndm intonga  oid  turli  yosh  v a   malakali 
tMulmintonchilar  m ashg'ulotlari  na/ariyasi  v a   uslubiyatiga  x o s 
billm larni  o 'z la sh tirish ,  ilmiy  va  uslubiy  adabiyotlardan  foyda- 
Imiilh, ilm iy  tadqiqotlar o'tk azish , o 'z  tajribasi  va ilg‘o r  tajribalar 
m nlilyalini tahlil qilish m asalalarini o 'z  ichiga oladi.
O 'q itu v ch i-tren cr laoliyatiga x o s ushbu k o 'u ik m alar bir-biri 
bilan  cham barchas  bog'liqdir.  B undan  tashqari,  talab alar  ta'lim  
jainyonida  tanishtiruv  am aliyoti,  o'qituvchilik  va  trencrlik  kasbi 
b o 'y ich a  m alakaviy  am aliyotlur  talablarini  bajarishi,  tanlangan
7

m u v /u   b o 'y ic h a   biliruv  m alakaviy  ish  yuzasidan  ilm iy-tadqiqot 
ishlarini o lib  borishi v a  IV kursda o 'z  m alakaviy ishlarini yakuniy 
d a v la t attestaisiyasidan o*tkazishi o ‘q u v  reiasida belgilangan.
“B adm inton nazariyasi v a  uslubiyati”  fanida (sh u  jum ladan. 
badm inton am aliyotida h am ) tcz-Ur/, tak rorlanib turad ig an  tushun- 
c h a la r v a  atam alar m ohiyatini  bilish, u lam in g  m an tiq iy  m a’nosini 
anglab  olish  u shbu  darslik  m avzulari  v a   m ateriallarini  yanada 
chuqurroq o 'zlashtirish im konini yaratadi.
Q uyida  q a to r  tu sh u n ch alar  va  ata m a la r  m ohiyati  ochib 
berilgan.
T cxnika -  yunoncha (tehnus) s o '/id a n  kelib ch iq q an  bo*lib, 
o 'z b e k   tilid a  “ san’at”   m a n o s in i  anglatadi.  S p o rt  am aliyotida, 
xususan,  volcybolda  “texnika”   harakat  m alakalari,  o 'y in   usul- 
larining tuzilish  shakli, m azm uni  va  ijro etish  tartibini  ifodalaydi. 
M uayyan harakat ( o 'y in  usuli -  zarba, to 'p  uzatish, t o 'p  k iritish  va 
h .k ) texnikasi m axsus m ash q lar yordam ida qanchalik k o 'p  va uzoq 
vaq t  takom illashtirilsa,  u   shunchalik  g o 'z a l,  chiroyli,  yengil, 
biocnergetik jihatdan tejam li, sam arali, an iq  v a  “ san’at”  darajasida 
ijro  ctiladi.
Taktika  —  yunoncha  (taktikus)  so 'z id a n   olingan  b o 'lib , 
o 'z b e k  tilid a “tartiblashtirish”  m a ’nosini anglatadi.
S tralegiya —  y u n o n ch a  (strategia)  so 'z id a n   olingan  b o 'lib , 
harbiy  sohada,  siyosiy  partiyalarda  en g   sam arali  y o 'l,  usul  yoki 
vositani tanlab, g 'a la b a  sari o lib  borish m a'n o sin i ifodalaydi.
O 'y in  m alakalari -  o 'y in  vositalari ( to 'p  uzatish.  t o 'p  qabul 
qilish,  zarba,  lo^siq,  t o 'p   kiritish)ni  ifodalovchi  harakat  turiarini 
anglatadi.
O 'y in   usullari -   o 'y in   inalakalarini  turlicha  u su llar  (yuqo- 
rid an  va pastdan ikki q o 'U ab  ham da b irq o 'lla b  to 'p  uzatish, to 'g 'ri 
y o 'n a lish d a zarb a berish yoki b u rib  zarb a bcrish, t o 'p  k iritish  turlari 
v a  h.k)da ijro  etishni ifodalaydi.
Taktik  harakat —  sam arali  natija  y o k i  g 'a la b ag a  qaratilgan 
ham da  yakka,  guruh  v a  ja m o a   ishtirokida  ijro  etiladigan  mala- 
kalam i anglatadi.
T exnik  tayyorgariik  —  texnik  m ahoram i  shakllantirishga 
qaratilgan pedagogik jaray o n d ir. U shbu ja ray o n n in g  nalijasi texnik 
mahoratni o 'sg a n lik  darajasini ko'rsatad i.

Tuktlk  inyyorgarlik  -   lakiik  m ahoratni  shakllantirishga
• I.... ..
1
 run  pcdngogik jaray o n   boH ib,  ushbu ja ra y o n n in g   natijasi
i  d ult  iniluiratnl o 'sg a n lik  darajasini ko‘rsatadi.
MiiBllg'ulot  yuklam asi  -   m uayyan  hajm ,  shiddat,  m uddat, 
ldJ.nnhim  h,  y o 'n alish d a  ijro  ctiladigan  v a   sportchi  organizm iga 
и   li .|««hiliyiniga)ia’s ire lu v c h im a s h q la ry ig ‘indisini ifodalaydi.
M usobaqa yuklam asi -  m u sobaqa davom ida bajariladigan va 
I
n
I
i
 qnfolllyatiga ta’sir cladigan o ‘y in  yuklam asini anglatadi.
1-andoza
U a r i n i i n t o n   n a z a r i y a s i   v a   u d u b i v a l i   f a n i n i n g  i n n l r a a . s i
F a n g a  k i r i s h  
------------- -—
 
1
 

B a d m
i n t o n  t a r i x i
• j  
O ^ y m
l c s n i k a s i  
j - j  
O
' y i m
t t h
s
J i . M
n o n i y t a y y o r g e B .  
[ I  
T c a i i k - u k t i k
L
 
___________________ П
_________ ___________________________ I
__________________ i __________________
P n x o l o g i k
u y y o r g a r i i k
T a n l o v  
'   ....................................r
 
----------------------- '
( ( l t r g r a l   U
y y o c p f l i k  
_
S p o r t  t r a a o
v t u
i  
d a v n y l i g i
O
'
i r i i
U
i i
I
i
  v i i  ( r e n l r o v t a
R c j u l a s l i t i r t o l i   v a  
n o T o r o l
J u m o t m i   b o j h q a r i n h
BadraliUoncW lar layyw lnsb 
jarnycminl boshqarhh
T anlov  va of.yin  ixtisosligi (am plua)ga yo4naltirish — nasliy 
va  hayot  davom ida  erishilgan  jism o n iy   (bo‘y i,  vazni,  kuch, 
lo/.koi lik,  sakrovchanlik, chaqqonlik, chidam korlik, egiluvchanlik 
va  1
1
.)  va  psixofiziologik  (harakat  reaksiyasi,  k o lrish   doirasi, 
k o 'rish   o 'tk irlig i,  diqqatni  jam lan ish i,  eslab   qolish  qobiliyati, 
yunikni  qisqurish  chastotasi,  nafas  olish  chastotasi,  arterial  qon 
b o lim i va h.) k o'rsatkichlam i baholash asosida sport turiga saralab 
o lish   ham da  boshlang'ich tayyorgariik  yakuniga  borib  v a  o ‘quv- 
ircnirovku  bosqichi  davom ida  o ‘yin  ixtisosligiga  yo‘naltirish
9

ja ray o n larin i  o 'z  ich ig a oladi.  T an lo v  ko‘p  q irrali,  k c n g  qam rovli 
v a  ко*p  bosqichli ja ra y o n  bo* lib, har o ‘quv-trcnirovka yiii yakunida 
o 'tk a z ilish i tavsiya etiladi. T c rm a v a  k lu b  ja m o a la rig a  q ab u l qilish 
(saralash ) ham  tan lo v  aso sid a am alga oshiriladi.
2-andoza
Badminton treacfiaiot kasbiy-pedagogik ko‘ nikmalari
T a s lik ilo tc h ilik
K o m o n o & J tr v
]i
R tth q a n i v c h i l ik
G n o s tik
T a d q iq o tc h ilik
|~j  
L o y ih a c b ih k  
| ~ j
K o u s liu k ii\
T « g * iK M - U d m q o (
N a z o r a t s a v o lla ri
1. Badm inton ixtisosligi  b o 'y ic h a  o liy  m a ’lu m o tg a c g a  kadrlar 
tay y o rlash   q an d ay   qom m lar  v a   hu q u q iy -m e’y o riy   hujjatiarga 
asoslanadi?
2 . B adm inton b o 'y ic h a  o liy  m a'lu m o tg a  e g a  o 'q itu v ch i-tren cr- 
n in g  kasbiy-pedagt>gik  faoliyati q an d ay  ta ’lim  v a  sp o rt m uassasa- 
larida am alga oshiriladi? U la m in g  funksional  faoliyatini qisqacha 
ta 'ri flab bering.
3.  Badm inton b o 'y ic h a  o 'q itu v c h i-tre n e r q an d ay  k o 'n ik m a  va 
m alakalarga e g a  b o 'lis h i lozim ?
4.  B adm inton nazariyasi  v a  uslubiyati q an d ay  m av zu lam i  o 'z  
ich ig a oladi?
10

II  1*0».  ВA D M 1 N T O N N I V U JU D G A  K F X I S f f l V A  
R 1 V O JL A N IS H  T A R IX I
2
,
1
,  HiHliiiiiitoiini p a y d o  b o ‘lish i v a  u n i .sh ak lian ish  b o s q ic h la ri
Hiklminton  insoniyat  tam addunining  en g   qadim fy  o ‘yin- 
litililun  biridir.  U ning  k e lib   ch iq ish i  b o ra sid a   k o 'p lab   afsonalar 
imivjud. Q adim gi Y unoniston, Y aponiya, H in d isto n v a  h a tto  A frika 
Kfllqlurining rivoyatlarida bundan ikki m ine y illa r a w a l  k attalar va 
bolulnr  volan  (badm inton  k o ptogi)  o 'y n a g an lik lari  qayd  ctilgan. 
"U chuvchi  p a t”  d eb   nom iangan  q ad im iy   sport  o ‘yini  X itoyda 
im m izd an  m ing y il old in  ham  m a ’lum  bo‘lgan.
11 
Y aponiyada “ oyabane”  d eb  atalg an  ham da b ir n ech ta g ‘oz 
I nil I  vu quritilgan sak u ra m evasidan tay y o rlan g an  volanni yog‘och 
(iikclkalarda 
o sh irib  
tash lash g a 
asoslangan. 
V .G yugo 
va 
I  I.S h ille rla m in g   asarlaridan  Y evropada  X V I  asrd a  o ‘yna!gan 
volan o ‘yini  haqida b ilib  o lish  m um kin.  F ransiyada bunday o ‘yin 
“jc-d e-p o m ”  (olm a b ila n  o ‘y n a sh ) d eb  nom iangan. 0 ‘rta  a sr ingliz 
gnivyuralarida  bir-birlariga  volanni  oshirayotgan  dehqonlar 
lasvirlangan.  X V III  asrg a  oid  n ism lar  R o ssiy ad a  ham   insonlar 
o 's h a   paytda  sh u n g a  o ‘xsh ash   o ‘yin n i  o ‘ynaganlaridan  d alo lat 
bcradi. G avriil D erjavin ham  p atli k o p to k  h a q id a  y o zib  qoldirgan.
1650-yilda  S hvetsiya  qirolichasi  K ristina  Stokgolm dagi 
Royal  Palas  (Q irollik  saro y i)  yaq in id a  saroy  ayonlari  v a   xorijiy 
m chm onlai'  bilan  “ patli  koptok”   o ‘ynash  u ch u n   m axsus  kort 
qurdiradi.  M azk u r kort S h v etsiy a poytaxtida hanuzgacha saqlanib 
qolgan h a m d a  bugungi  k u n d a  cherkov m ulki hisoblanadi.
X IX  a srd a  A n g liy ad a gersog B efo rd  xonadonida v o lan  o ‘yini 
uyniqsa ju d a  om m alashadi.  G ersog b ad m in to n  A ssotsiatsiyasining 
hom iysi  bo‘lgan.  B ugungi  k u n d a  u  eg alik   qilgan  F ro n t  X ollda 
к о 'him rak etk a va v o lan lam in g  ajoyib k o llek siy asi saqlanadi.
1860-yilda Isaak  Sprat badm inton h a q id a  kitob y o zd i va unda 
ushbu o ‘y in ning ilk  q oidalarini tav siflab  bcrdi.
Z am onaviy badrnintonning V atani H indiston hisoblanadi. U 
XIX  asrd a H in d isto n d a k e n g  om m alashgan  va  ayrim   m anbalarga 
ko*ra -   “ pune” ,  b o sh q alarid a  aj-tilishicha -   “roopa”   d eb   atalgan 
o 'y in d a n  kelib chiqqan.

0 ‘sh a  dav rd a H indistonda x i/n ia t qilgan  ingiiz zobitlari  bu 
o 'y in n i  к  a lia   qiziqish  bilan  o 'y n a g a n la r.  1872-yilda  V atanlariga 
q aytgach, ular m azk u r q iziqarli o 'y in n i  G lochestershir vaqinidagi 
B adm inton  уег-m u lk id a  nam oyish  etish ad i.  A ynan  sh u   yil 
A ngliyada m an a sh u  y er-m ulk nom idan kelib chiqib “badm inton”  
d eb   nom   berilgan  o ‘y in ning  "tu g 'ilg a n   yili”   hisoblanadi.  1875- 
yilda  zo b itlam in g   “ Folkstaun”   nom li  badm inton  k lu b ig a  asos 
solinadi. A ssotsiatsiyaning ilk prezidenti polkovnik D olbi b o 'lib , u 
“pune”  -  “roopa”  o ‘yinlari  qoidalari aso sid a badm intonning yangi 
qoidalarini  ishlab  ch iq ish d a  faol  ishtirok  e ta d i.  A n a   sb u   qoida- 
lam ing  ayrim lari  bugungi  kungacha  saqlanib  q o lg an .  A sta-sekin 
A ngliyada  badm inton  klublari  yuzaga  k e la   boshlaydi.  Shuni 
ta’kidlash kerakki, o 's h a  d a v rd a  turli hu d u d lard a o ‘lcham i  h a r xil 
b o 'lg a n   m aydonlarda  o 'y n a sh g an .  G vilforddagi  k o rt  ayniqsa 
m ashhur b o 'lg an . A ynan m an a sh u  kortn in g  o‘ lcham lari (44x20 fut 
y o k i  13,4012x6,096  m )  1887-yilda  B adm inton  klubi  tom onidan 
nashr etilgan o ‘y in  qo id alarig a kiritiladi.
1898-yiIda  badm inton  b o 'y ic h a   ilk  rasm iy   tu m ir  b o 'lib  
o 'tad i.  1899-yil  4-ap reld a  L o n donda  birinchi  m arta  A ngliya 
chcm pionati  o 'tk az ilad i.  K eyinchalik  A n g liy ad a  chem pionatlar 
om m alashadi, badm inton klu b lari soni ham  o rtib , badm inton o 'y in i 
Birlashgan Q iro llik  v a  butun Y evropada keng o m m alash ib  boradi.
Y angi  sp o rt  o 'y in i  tc z   om m alashib,  o 'z   navbatida,  volan 
ishlab chiqarish ham  rivojlanadi.  1898-yilda volan ish lab  chiqarish 
b o 'y ic h a  ilk  patentni H nn Je k so n  xonim  oladi.
B adm inton* n afaq at  A ngliya,  balki  u n in g   k o 'p d a n   k o 'p  
musUimlakalarida ham  k e n g  tarqaladi.  Shu bois,  1934-yil 5-iyulda 
X alqaro  badm inton  federatsiyasi  (IB F )g a  aso s  solgan  m am lakat- 
lam ing  aksariyati  B uyuk  B ritaniyaning  sobiq  m ustam lakalari 
hisoblanadi.
B ugunga kelib m azkur fcderatsiyaga 100 d an  o rtiq  m am lakat 
a ’zo.  X alqaro  badm inton  federatsiyasi  (IB F )  turli  m usobaqalar 
o 'tk a z ib   k elad i.  U la r  o rasid a  crkaklar  m illiy   te rm a   jam o alari 
o 'rta sid a o 'tk a z ila d ig a n  T o m a s kubogi (IB F ning birinchi prezidenti 
nom i  bilan  atalgan),  ay o llar  term a  jam o alari  o 'rta s id a   b o 'lib  
o 'tad ig an  U b e r kubogi (IB F n in g  m ash h u r v a  faol v a k ila si nom iga 
qo'yilgan) m usobaqalari e n g  y irik lari hisoblanadi.
12

Tom as kubogiga  1948-yilda aso s solingan b o 'lib , u  h a r u ch  
yilda  b ir  m aria  o 'tk azilad i.  Saralash  bosqichi  to 'rtta   hududda: 
A m crika, A  vsiral iya-O siyo, O siyo v a  Y cvropa m inlaqalarida bo* lib 
o 'ta d i.  M intaqaviy  m usobaqalar  g 'o lib la ri  k u b o k   sohibligiga 
nom zodni  aniqlash  u ch u n   o 'tk az ilad ig an   aso siy   b o sq ich d a  kuch 
-.inashadilar.  A so siy   b o sq ich   g 'o lib i  finalda  uch  y iL o ld in g i 
m usobaqada kubokni q o 'lg a  kiritgan ja m o a  bilan ro*baro‘  keladi. 
I Ibcr  kubogi  bahslari  e sa   1956-yildan  bcri  u ch   y ild a   b ir  m arta 
o 'tk a z ib  kelinm oqda.
1% 8-yildan  b o sh lab   ikki  y ild a   b ir  m a rta   Y cvropa  shaxsiy 
birinchiligi,  1972-yiIdan  c sa   q il’aning  jam o av iy   chcm pionaii
o   ikazilm oqda.  Jam oaviy  birinchilikda  m illiy  te rm a   jam o alar 
bcshtadan  o 'y in   kuzatishadi,  ya’ni:  crk ak lar  yakkaligi.  ayollar 
ynkkaligi,  erkakligi ju ftlig i, a y o lla r ju ftlig i, aralash juftlik(m ikst). 
Ilulardan  tashqari.  xalqaro  federatsiya  b ir  q a to r  rasm iy   shaxsiy 
lum irlam i  ham  o 'tk a z ib  keladi.  U lar o rasid a vaqin-yaqinlargacha 
A ngliya o ch iq  chcm pionaii  en g  m ashhurlaridan  b in  b o 'lg a n   v a  u  
norasm iy ja h o n   chcm pionaii  hisoblangan.  A ngliya  o ch iq   chem - 
pionatiga  I 899-yilda aso s solingan.
Ilk rasm  iy ja h o n  chem pionati 1977-yil S hvetsiyaning M alm e 
shahrida b o 'lib  o 'tg a n .
1992-yilda  badm inton  olim piada  o 'y in la ri  oilasig a  qabul 
qilinadi.
S obiq  S ovet  Ittifoqida  badm inton  1957-yildu  rasm iy 
inaqom ga  eg a  b o 'ld i,  desak  xaio  qilm aym iz.  Shu  yili  M oskvada 
o 'tk a z ilg a n  yoshlar v a  talab alam in g  B ulunjahon festival ida  Ittifoq 
vakil lari  V .D yom in,  I.S okolov,  S .  Z am uniyeva,  N .  K alashnikov 
m azkur  xalqaro  forum ga  ta sh rif  buyurgan  x o rijlik   sportchi- 
budm intonchllar bilan kuch sinashganlar.
1959-yilda birin ch i m a rta  M oskva sh ah ri shaxsiy chcm pio­
naii  o 'tk a /ila d i  (g 'o lib la r:  V .D yom in  va  S.Z am uruyeva),  1960- 
y ild a  e s a  ilk  sh aharlararo m usobaqada M o sk v a va L v o v  shaharlari 
badm intonchilari k o rtd a kuch sinashadilar.
1 9 6 1-yilda M oskva, L eningrad, X arkov, L vov va b o sh q a bir 
q a to r sh a h a ria r badm intonchilari o 'rta s id a  shaharlar tu m iri  b o 'lib  
o 'ta d i.  Final  o 'y in id a   M oskva  shahrining  “ M ehnat”   jam iyati
13

sportchilari  (M  .Sem inas,  M .G oncharova,  N .Sokolov,  N .G oncha­
rov,  N .O reshkin)  hnm shaharlari  -   “B ureveslnik”   sport  jam iyali 
vakillari  (T.D orofeyev,  T .C histyakova,  V .X olodov,  M .Shtilm an,
A .P ostnikov,  V .M lxcycv)  ustidan  g 'a la b a   qozonishdi.  0 ‘sh a  yili 
“ K osm onavtlar kubogi”  d e b  nom iangan tu m ir ham  tashkil qilinadi. 
B u  b ejiz   em asdi.  C hunki  dunyoning  birinchi  kosm onavti 
Y u.G agarin o 'z in in g  tarixiy parvo/.idan keyin ju m alistlarg a bergan 
intervyusida shunday degandi: “ Badm inton o 'y n a sh n i yoqtiram an. 
B u  ju d a  ajoyib o 'y in ” .
1963-yilda  M oskva  shahrida  birinchi  SSSR   chem pionati 
b o 'lib  o 'tad i.
1974-yilda so b iq  S o  v e t Ittifoqi  X alqaro badm inton  federat­
siyasi a ’zoligiga qabul qilin ad i.  X X I a s r  boshlarida X alqaro bad­
m in to n  federatsiyasi o ‘z  nom ini o 'zg artird i. H ozirda u Butunjahon 
badm inton federatsiyasi (B W F) d eb  nom  olgan.
N a z o ra t sav o llari
1. Badm inton qachon, q ay erd a v a  kim  tom onidan  ixtfro qilin- 
gan?
2 . B adm inton o 'y in in in g  birinchi qoidalari va ulam i o ’zgarish 
dm am ikasiga tafsilo t bering.
3. Z am onaviy badm intonning vujudga kelishi.
4. Badm intonning paydo b o 'lis h i v a  uning shakllanish bosqich-
lari.
«V
14

III. B O B . O 'Z B E K IS T O N D A  B A D M IN T O N N IN G  
V U JU D G A  K E L I S H I  V A  R IV O J L A N IS H  T A R IX I
3.1. B a d m in to n n in g  m u s ta q illik  d a v rig a c h a  riv o jla n isb i
1957-yil  sobiq  “ Ittifoq"  badm intonining  "tavallud  topgan" 
kuni d eb  e ’tiro f  ctilishi  m um kin.  Shu  kundan b o sh lab  badm inton 
M oskva  v a   Leningrad  ham da  ayrim   “ Ittifoqdosh”   respublikalar 
h o 'y lab  om m aviylasha  boshladi.  1962-yil  b ir  qato r  respublikalar 
(Rossiya,  U kraine,  Belorusiya, O zarbayjon, Q ozog‘iston, Tojikis- 
lon),  sh u   jum lad an ,  M oskva  v a   Leningrad  shaharlari  term a 
jam oalari  o 'rta sid a   norasm iy  m usobaqalar  tashkil  etild i.  O 'z b e ­
kiston term a  ja m o asi  1963-yilda ilk  b o r o 'tk a z ilg a n  sobiq “ Ittifoq”  
chem pionatida  ishtirok  etib,  14  ja m o a   ichidan  9-chi  o 'rin n i 
egallashga m uvaftaq b o ‘ldi.  A na sh u  yillardan boshlab badm inton 
yurtim izda,  ayniqsa,  Toshkcnt,  Farg‘o n a,  A ndijon,  N avoiy  va 
A ngren shaharlarida ja d a l rivojlanib, om m alashib bordi.
1982-yilda  T oshkentda  badm inton b o 'y ic h a  sobiq  “ Ittifoq” 
chem pionatining 
shaxsiy-jam oa 
m usobaqaiari 
o ’tkazildi. 
O 'z b e k isto n   te rm a   jam o asi  tarkibida  B ilol  A gzam ov,  G rigoriy 
K lim berg  (T oshkcnt  sh .),  A leksandr  T ranevich  (A ngren),  N u zet 
K urtum etov (A ngren), E lena L izu p o v a (T oshkent sh.) lar  ishtirok 
ctishdi  va  m unosib  o 'y in   ko 'rsatish d i.  T o shkent  sh ah ar  term a 
jam oasi  o 's h a  vaqtda  V .A .Tkachcnko,  A ngren term a ja m o a si esa
I.P.D crjak kab i tren erlar boshchiligida shug'ullanishgan cdi.
1963-yildan  b o sh lab   O 'z b e k isto n d a   badm inton  b o 'y ich a 
o 'tk a z ilg a n   m usobaqalar  (chem pionatlar)  v a   sh u   sp o rt  turiga 
tcgishli  ayrim   m a ’lum otlam i  kcltirish  m um kin.  Jum ladan,  1963- 
y ild a  A d abiyot institutida badm inton b o 'y ic h a  O 'zb ek isto n  saralov 
chcm pionaii  o 'tk a z ild i  va  bunda  M itxat  Ibragim ov  chem pion 
b o 'ld i.
1970-yilda  badm inton  O 'z b e k isto n   D avlat  sport  q o 'm ita - 
sin in g   m usobaqalar  taqvim   rejasig a  kiritildi  \'a  b o sh   trencr
15

lavozim iga  “ Zenit”   K SJda  faoliyat  yuriiuvchi  L eonid  K lim bcrg 
tay m landi.
1975-yiIda  0 ‘zbeklstonda  turli  K SJIarda  (“ Z e a i f ,   “P ro f- 
soyuz” ,  “ M ehnat”   “ Spartak” ,  “ M orji” ,  “L okom otiv”.   “ B ureves- 
n ik ”)  m ehnat qiluvchi ire n e rla r soni  10 nafardan ortdi.
1979-yilda  badm intonga  ixtisoslashgan  b o 'lim la r  A ngren, 
N avoiy, A ndijon, N am angan,  Sam arqand va G u listo n  shaharlarida 
o 'z  ish faoliyatini boshladi.
1 9 80-1990-yillarda  b ir  q a to r  respublika  v a   so b iq   “ Ittifoq” 
m iqyosidagi “ kubok” , tu m ir, chcm pionatlar o 'tkazildi.
19 9 1-yilda badm inton  b o 'y ic h a   O 'zb ek isto n   te rm a  jam oasi 
b a rc h a  turdagi  m usobaqalarda,  sh u  ju m la d a n ,  xalqaro  tum irlarda 
ishtirok e ta  boshladi.
1992  v a   1995-yillarda T o sh k en td a ilk   b o r xalqaro tu m irlar 
tashkil etildi.
1998-yilda  badm inton  b o 'y ic h a   O 'z b e k isto n   Respublikasi 
o 'sm irla r  te rm a  jam o asi  O siyo  o 'sm irla r  chem pionatida  ishtirok 
etdi.
1999-yilda O 'z b e k isto n   R espublikasi  m illiy  te rm a  jam oasi 
K uala-L um pur  (M alayziya)da  o 'tk a z ilg a n   O siy o   chem pionatida 
ishtirok  e tib ,  kvalifikatsion  tu m ir  bosqichidan  yuqoriga  o 'ta  
olm adi.
2 0 04-yilgacha  badm inton  m usobaqalari  faqat  O 'zbekiston 
hududlarida  o 'tk a z ild i.  F aqatgina  2003-yilda  O 'z b e k isto n   terma 
ja m o a si  Q o zo g 'isto n d a  o 'tk a z ilg a n   xalqaro tu m ird a   ishtirok  etdi. 
U shbu tu m ird a vakillarim iz O leg  Savatyugin v a  A lish er Zoxidov 
sovrindor  bo'lisfitli.  F ax riy larim iz te rm a  ja m o a  tarkibida  b ir oltin 
v a  ikkita kum ush m edallarini olishga sazo v o r b o 'lish d i.
M ustaqillik d avrigacha O 'zb ek isto n d a badm inton  bilan 450 
ф in g   kishi  sh u g 'u llan g an ,  19  n afar  tre n e r v a   2 7   n a fa r  hakam lar 
faoliyat ko'rsatishgan.
O 'zb ek isto n d a  1993-yilda  V aleriy  A leksandrovich  T k a ­
chenko sport u sta si u n v oniga sazo v o r b o 'ld i.
1984-yilda toshkentlik A lish er Z ox id o v  “ Ittifoq”  reytingida - 
19-chi,  S erg ey   S tarchinov  -   23-chi,  Y elena  L izim ova  -   22-chi, 
G alina K ozina —27-chi o 'rin n i egallagan.
16

1986-yilda  vakillarim iz  A n d rey   B itiyev  y ak k a  toifeda 
/o lln o g ra d d a   o 'tk a z ilg a n   “ Ittifo q "  o ‘sm irlar  birinchiligida  g ‘olib 
bo 'lish g a m uvaffaq bo‘ldi. A ndrey B itiyev v a  A n ato liy  G alchcnko 
Juftlik  toifasida  g 'o lib lik n i  qo*lga  kiritdilar.  Y uliya  Y akobson 
(S cytlin)  va  G alina  K ozina  ayo llam in g  ju ftlik   toifasid a  ikkinchi 
o ‘rin   sohibi  b o 'lish d i.  Irina G alchenko v a  M arin a  S hutoyalar esa 
uchinchi o 'r in  bilan kifoyalanishdi.
1991-yilda  o 'tk a z ilg a n   “ Ittifoq”  
x alqlari  Spartakiadisida 
O 'zb ek isto n  te rm a  ja m o a si 6 -o ‘rinni cgallashga m u v affaq  bo‘ldi.
0 ‘zbek  badm intonchilarining  1991-yildan  boshlab  respub- 
lika chem pionatlari v a  kubok m usobaqalarida erishgan natijalari  1- 
judvalda keltirilgan. 
-  .
I-jadval
0 ‘z b e k  b a d m in to n c h ila rin in g  rc s p u b lik a  m u so b a q a la rid a  
q a y d  e tg a n  n a tija la ri
O 'zb ek isto n  Respublikasi 
chem pionati c'o lib la ri
O 'z b e k isto n  Rc.spublikasi 
kubogi g'o lib lari
Y akka-
lik
Juftlik
A ral ash 
(m ikst)
Y akkalik
Juftlik
A ralash
(m ikst)
1991
23 -  27-fevral
4 -1 9 -m a rt
A gza- 
m o v  
K o zin a I
A gzam ov-
Savatyugin
Pidenko-
Y akobson
Savatyu- 
gifb 
K o zin a  j
Z axidov
Tem ni­
k o v a
A gzam ov- 
Starchikov 
Y akobson-1 
K ozina
A gzam ov 
— 1
1992
1 4 -   19-apre
3 -1 0 -m a y
Z axidov
P idenko
Savatyugin-
Z axidov
Tem nikova-
Pidenko
Savatyu-
gin-
K ozina
Sherem c-
to v
K ozina
Savatyugin 
-Z axidov  | 
Y akobson- 
K ozina
Agzam ov
-Shutova
1993
2 -8 -fev ra l
4 -1 0 -a v g u st
A gza-
m o v
Y akob­
so n
Savatyugin-
Z axidov
Y akobson-
K ozina
Zaxidov-
Tem ni-
kova
Savatyu-
gin
Yakobson
Savatyugin
-Zaxidov
Pidenko-
Pechen
Savatyu-
gin-
[)ayanova
17
J IZ Z A X   D P I
IN V   л.‘< 


Download 256 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   19




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling