A. B. P a k ir d in o V u. A. V a L i X o n o V


Download 217.6 Kb.

bet1/24
Sana21.07.2017
Hajmi217.6 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   24
11737

O 'Z B E K I S T O N   R E S P U B L I K A S I  
O L I Y   V A   O 'R T A   M A X S U S   T A ’L IM   V A Z I R L I G I
A.  B.  P A K IR D IN O V  
U.  A.  V A L I X O N O V
OIV/OITS

'zbekiston R espublikasi  O liy va о 'rta m axsus 
ta ’lim  vazirligi tom onidan  5510100 — «D avolash  ishi», 
5510200 -  «P ed iatriya ish i»  ta 'lim у  о ‘na lishla ri talab alar i 
uchun  о ‘quv qo 'llanm a sifa tid a  tavsiya etilgan
T O SH K E N T  
«TAFAKKUR  BO -STO N I» 
2013
www.ziyouz.com kutubxonasi

U O ‘k :   61  (0 75)
К В К :  5 5 .1 4 8 л а 7 3  
Р -16
T a q rizeh ila r:
S a id q o sim   S a id a z im o v ic h   A r if o v -  O 'z R S S V   qosh id ag i  R e s p u b li k a   derm a- 
to lo g iy a   va  v e n e ro l o g iy a   il m iy -a m a liy   m a r k a z i  d ir e k to rin in g   o 'r i n b o s a r i .  tibbi- 
yot  fanlari  dokto ri,  pro fessor;
K o m il  M ir z a y e v ic h   M ir z a y e v —  A n d ijo n   D a v la t  tibbiy ot  instituti  tibbiy ot 
fanlari  dokto ri.  professor,  b o lalar  y u q u m li  kasallikla ri,  y u q u m l i  kasallik lar  va 
e p id e m io l o g iy a   k a fe d r a sin in g   pro fessori;
S h u x r a t  A b d u m u x ta r o v ic h   G ‘u la m o v   -   A n d ijo n   D a v la t  tibbiyot  instituti 
tibbiy   b io logiy a,  gistologiya,  tibbiy  va  b iologik fizika.  inform atika,  tibbiy  texni- 
ka  va  yangi  te x n o l o g iy a l a r   k afed rasi  dotsenti.
P-16 
P a k ir d in o v  A
O IV /O IT S :  dars lik 
Z.  T.  Pakirdin ov.  U.  Y alixonov: 
O 'z b e k i s t o n   R e s p u b lik a si  Oliy  va  o 'r t a   m a x s u s  t a 'l i m   vazirligi: 
A n d ijo n   davla t  tibbiy ot  instituti.  -  To shkent:  T a fa k k u r b o 's t o n i. 
2013.  -   288  bet.
IS BN :  9 7 8 -9 9 4 3 - 4 2 -3 8 -0 -0
U sh b u   o ' q u v   q o 'l l a n m a   hozirgi  z a m o n   ti b b iy o tin in g   eng  dolzarb  m u a m m o -  
si  b o 'li b   tu r g an   O IV   in fek siy as ig a  b a g ‘is hla ngan.  K ito b d a   ilmiy  a d ab iy o tlar d a 
hozirgi  k u n g a e h a   m a ' l u m   b o 'l g a n   dalillar  a sosid a  k a sa llik n in g   q o 'z g 'a t u v c h i s i  
ha q id a   batafsil  m a ’lu m o t  b erilg an.  b u tu n   d u n y o d a g i  va  O 'z b e k i s t o n d a g i   epid e- 
m i k  va z iv a t k o 'r s a t i b  o 'ti lg a n ,  k a sa llik n in g  p ato g en e zi.  klassifik at siyas i.  klinik a- 
si.  laboratoriva  d iagnostikasi.  d a v o la s h   usulla ri  k e n g   b ay o n   etilg an .  profilak tik a- 
si  va m e ’yoriy hujjatlar keltirilgan.  K ito b d a  38 ta rangli  suratlar,  10 ta ja d v a l .  5  ta 
d ia g n o s tik   alg o ritm lar  m av ju d .
O ' q u v   q o 'l l a n m a   tib b iy o t  ins titutlarining  talab alarig a  m o 'l j a l l a n g a n   b o 'li b . 
u n d a n   m a g istra tu r a   rezidentlari.  klinik   o rd in ato rlar  h a m d a   u m u m iy   am aliy o t 
shifo korlari  h a m   foy d a la n ish la ri  m u m k in .
I  O 'K :  61  (075) 
K B K :  5 5 .1 4 8 v a 7 3
ISBN:  9 7 8 - 9 9 4 3 - 4 2 - 3 8 - 0 - 0
©  « «TA FA K K U R   B O 'S T O N I» »  nashrivoti.  2013
www.ziyouz.com kutubxonasi

K IR ISH
Odam  immun  tanqisligi  virusi  infeksiyasi  -   Orttirilgan  immun 
tanqisligi  sindromi  (OIV  OITS)  viruslar to m onidan chaqiriladigan. 
yangi  paydo  b o 'lg an   infeksion  kasallik  bo'lib.  uning  eng  asosiy 
alomati  immunitetning.  birinchi  navbatda,  hujayra  immunitetining 
to'x tovsiz  ravishda  pasayib  borishi  hisoblanadi  va  buning  oqibati­
da  uning  klinik  manzarasi  va  kasallikning  evolutsivasi  o 'z ig a   xos 
yorqin  ko'rinish  oladi.  Kasallik,  asosan. jinsiy  aloqa  orqali.  paren­
teral  y o i   bilan.  qon va  uning preparatlarini  quyganda.  shuningdek, 
hom ilador ayollardan  y o 'ld o sh   orqali  hom ilaga yuqadi.  OIV/OITS 
kasalligi  mutaxassislar  tom onidan  insoniyat  tarixidagi  birinchi 
haqiqiy  global  epidem iya  deb  tan  olingan.  Chunki  o 'la t  ham.  chin 
chechak ham.  vabo  ham  hech qachon  butun  sayyorani  bir vaqtning 
o 'z id a   yoppasiga  qamrab  olmagan.  balki  faqat  ayrim  hududlar- 
dagina  tarqalgan,  shu  nuqtayi  nazardan  OIV/OITS  kasalligi  bilan 
yuqorida  sanab  o'tilg an   o 'ta   xavfli  infeksiyalarning  birortasi  ham 
tenglasha  olmavdi.  Bundan  tashqari.  yuqoridagi  kasalliklar  tufayli 
o'lim   hech  qachon  100  %  ni  tashkil  qilmagan.  O IV /O ITSda  esa 
kasallik  oqibati  100  %  o'lim   bilan  vakunlanadi.  Har  xil  manbalar- 
ning  bergan  m a'lu m otlarig a  k o 'ra,  sayyoram izda  hozirgi  kunda 
OIV  infeksiyasini  yuqtirib  olganlar  va  OITSga  chalingan  bem or­
lar  soni  34  milliondan  46  m illiongacha  vetgan.  O lT Sdan  o 'lgan- 
lar  soni  esa  20  milliondan  ortib  ketgan,  faqat  2003-  yilning  o 'z id a  
3  million  kishi  ushbu  kasallik  tufayli  olamdan  o'tgan.  Ayniqsa, 
yoshlar  orasida  bu  kasallik  oqibatida  о ' 1 ish  birinchi  o 'rin d a   turib- 
di.  Dunvo  bo'y icha  har  kuni  taxm inan  16000  kishi  bu  kasallikni 
yuqtirib  olmoqda.
Oxirgi  yillarda  respublikam izda  OIV  OITSga  qarshi  kurashish. 
bu  kasallikning  oldini  olish.  bemorlarga  tibbiy  vordam   ko'rsatish 
va  boshqalar  to 'g 'ris id a   katta  ishlar  am alga  oshirildi.  qator  qonun-
www.ziyouz.com kutubxonasi

lar  va  boshqa  m e'y o riy   hujjatlar qabul  qilindi.  Bular  orasida  1999- 
yil  19-  sentabrda  qabul  qilingan  «O dam ning  imm unitet  tan qis­
ligi  virusi  bilan  kasallanishining  (OIV  kasalligining)  oldini  olish 
to 'g 'ris id a   O 'z b e k isto n  Respublikasining qonuni», 2005- yil  6-  ok- 
tabrda  qabul  qilingan  «OIV  OITS  kasalligiga  tibbiy  tekshiruvdan 
o'tk az ish  va  O IV/OITSli  bem orlarga tibbiy yordamni  tashkil  qilish 
O 'z b e k isto n   Respublikasi  Sanitariya  qoidalari.  m e'y o rlari  va  gigi- 
yena  normativlari»,  O 'z R   SSV ning  2007-  yil  30-  oktabrdagi  «OIV 
infeksiyasi  bilan  b og 'liq  profilaktik  chora-tadbirlami  va  tibbiy  ij- 
timoiy  \o rd a m n i  tashkil  qilishni  takom illashtirish  to 'g 'ris id a   >gi 
№ 4 8 0 -b u y ru g 'i. « O 'z b e k isto n  Respublikasida 2 0 0 7 -2 0 1 1 -  \ illarda 
OIV infeksiyasi tarqalishiga qarshi kurashishning Strategik dasturi» 
kabi  hujjatlar alohida  o 'rin   egallavdi.  Tibbiyot xodim larining  OIV 
infeksiyasi  va  OITS  b o 'y ic h a   bilimlari  saviyasini  oshirish  ushbu 
kasallikni  erta  aniqlashda  va  kasallikning  epideinik  tarqalishining 
oldini  olishda m uhim   aham iyatga  ega,  bu  esa,  o 'z  navbatida.  tibbi­
yot  xodim larining  OIV  infeksiyasiga  nisbatan  bushyorligini  yana- 
da  oshirishni  taqozo  etadi.  Keyingi  у illarda  respublikam izda  OIV/ 
OITSning  etiologiyasi,  epidemiologiyasi,  klinikasi.  profilaktikasi 
kabi  m avzularga  b ag 'ish la n g an   ayrim  maqolalar.  xabarlar.  anno- 
tatsiyalar,  buvruqlarga  ilovalar,  sirkular xatlar, bukletlar va boshqa 
materiallar chop  etilib turganiga q aram asdan,  bu m avzuga b a g 'is h ­
langan.  o 'z b e k  tilida  yozilgan.  keng  qamrovli  asarning  yo'qligi  ta- 
labalarning.  tibbiyot  xodim larining  ushbu  kasallik  haqidagi  bilim- 
larini  mustaqil  ravishda oshirishda qiyinchilik tu g 'dirm oq da.  Shuni 
inobatga  olgan  holda  biz  O IV /O ITS  haqida  ushbu  o 'q u v   q o ’llan- 
mani  yozishga ja z m   etdik.
4
www.ziyouz.com kutubxonasi

Q 1 SQ A C H A   T A R ]X IY  M A ’L U M O T
O 'tg a n   asrning  70-yiIlari  oxirida,  yana  ham  aniqrog'i  1978- 
\ ilning  1-kvartalida  AQ SH dagi  bir  qator  tadqiqotchilar,  gomo- 
seksualist  erkaklar  orasida  pnevmosistalar  tom onidan  chaqirilgan 
pnevm oniya  (PP)  va  Kaposhi  sarkomasi  (KS)  kabi  kasalliklarning 
nihoyatda  k o'payib,  guruh-guruh  b o 'lib   uchrayotganiga  ahamivat 
qaratdilar  (Joffe  H,  W.;  B regm on  D.  I.;  Scler  R.  М.;  Yloos  A.  R.. 
Bacchetti  P..Gorman VI.  et.  al.;  O sm end  D.  et.  al.).  Ilgarilari  KS  ka- 
salligi A Q S H da  10  mln  kishiga  2 - 6   bemorni  tashkil  qilar edi.  Shu­
ningdek,  bu  kasallik,  asosan,  keksalarda  uchrab,  uzoq  vaqt  davom 
etar,  vaqti-vaqti  bilan  remissiyaga  uchrar.  toshm alar  ko'pincha 
q o 'l  va oyoqlarda  paydo  boMar edi.  G om oseksualistlarda  uchrayot- 
gan  KS  esa.  asosan,  vosh  va  o 'r ta   yoshli  kishilarda.  2 0 -4 5   yoshlar 
orasida  kuzatilib,  o 't a  agressiv kechar,  toshm a elementlari  boshda, 
badanda.  o g 'iz   shilliq  qavatlarida  paydo  bo'lar,  tezda  yaraga  avla- 
nib.  m etastazlar berar edi.  Bu  bemorlarda bir vaqtning o 'z id a  xuddi 
shunday  toshm a  elementlari  oshqozonda.  o ‘pkada va  boshqa  ichki 
a 'zo larda aniqlanar edi.  K o 'p in c h a   kasallikka tez fursatda  ikkilam­
chi  yiringli  infeksiyalar  qo'shilib.  qisqa  vaqt  ichida  o 'lim g a   olib 
kelar  edi.  Bunday  xastalikka  giriftor  b o'lg an   gomoseksualist  be- 
morlarni  tekshirish natijasida.  ularning barchasining  imm un tizim i­
da shu p a y tg a q a d a r kuzatilm agan o 'z ig a  xos o 'zgarishlar aniqlandi. 
KSning  bu  yangi  shakli  A Q SH ning  yirik  shaharlari  -  Los-Anjelos, 
San-Fransisko.  N y u-Y ork  va  boshqalarda  ko'c hk isim on   ravishda 
tez  tarqala  boshladi  va  keyinchalik  boshqa  shaharlarda  ham  kuza- 
tildi.
Pnevmosistali  pnevm oniya  shartli  patogen  hisoblangan  bir  hu- 
jayrali  organizm-pnevmosistalar (Pneumocystis carinii) tomonidan 
chaqiriladi.  Pnevmosistalar  o 'p k a   alveolalarida  saprofit  holida  ya- 
shaydi,  ular  faqat  immuniteti  o 'ta   pasayib  ketgan  bemorlardagina
5
www.ziyouz.com kutubxonasi

kasallik  chaqiradi.  Bunday  pnevm oniyalar,  m asalan.  biror  ichki 
a 'z o   transplantatsiya  qilib  k o'c h irib  o'tk az ilg a n   bem orlarda  uchrar 
edi.  chunki  ular  transplantatning  к о 'c hib  (ajralib)  ketishini  oldini 
olish  m aqsadida  im m un  tizimini  keskin  pasaytiruvchi  im m unode- 
pressantlar qabul  q ilared i.  Shuningdek. bunday pnevmoniy a leyke- 
m i\ a n i n g  ayrim shakli  (limfoley koz)  bilan xastalangan bemorlarda. 
im m un tizim ining t u g 'm a  yetishmovchiligida  kuzatilar edi.  A m m o  
у uqorida  sanab  o 'tilg a n   holatlarda  (bemorlarda)  pnevmosistali 
pnevm o n iy a  unchalik  o g 'ir   shaklda  o 'tm a s   edi.
Tadqiqotchilar kuzatgan gom oseksualistlarda  esa  bu  pnevmoni- 
y a surunkali ravishda o 'ta  o g 'i r  kechib. albatta. о Tim bilan yakunla- 
nar edi.  Bu  bemorlarning  imm un tizimi  tekshirilganda ham  hujay ra 
im m unitetining  o 'z ig a   xos  o'zgarishi  aniqlandi.  Shundan  keyingi 
haftalar  va  oylar  m obaynida A Q S H n in g   boshqa  yirik  shaharlarida 
ham  shartli  patogen  m ikroorganizm lar  to m o n idan   chaqiriladigan 
«opportunistik  infeksiyalar»  aniqlana  boshlandi.  Parazitlar,  vi­
ruslar.  za m buru g'la r. bakterivalar tomonidan  chaqirilgan meningit. 
ensefalit,  ichak tizimi  va terining  o g 'ir  infeksiyalari  aniqlana  bosh­
landi.  Bu  aniqlangan  bem orlarning  barchasida  im m un  tizimining 
o 'z ig a   xos  o g 'ir   buzilishi  -   T4-limfotsitlarning  keskin  kamayib 
ketishi  (har  qanday  odatdagi  infeksiyada  T4-limfotsitlar  miqdori 
ortadi). natijada esa T4/T8 nisbatining o'zgarish i kuzatildi.  Me'y or- 
da  T4/T8  nisbati  1  dan  ortiq  b o'lib.  2  ga  у aqinlashadi:  kuzatilgan 
b em orlarda  esa  bu  nisbat  1  dan  ham  past  bo'lgan.  Bu  bemorlarda 
hujayra  im m unitetining  pasayishiga  xos  b o i g a n   boshqa  o 'z g a ris h ­
lar  ham   kuzatilgan.  Jorjiya  shtatining  Atlanta  shahrida  joylash- 
gan.  A Q S H d a   qavd  qilingan  barcha  yuqum li  kasalliklar  haqidagi 
m a i u m o t l a r  kelib tushib jam lanadigan.  kasalliklarni  nazorat  qilish 
m arkazi ( С enter for Dissease controle -  C D C ) mutaxassislari  1981- 
yilning  bahorida  o 'zlarin ing   har  haftada  chop  etiladigan  xabarno- 
m a-byulletenida  2  ta  m aqola  berdilar.  Birinchi  inaqolada  p n e v m o ­
sistali  pnevm oniya  bilan  xastalangan  5  ta  gom oseksualist  haqida 
m a i u m o t   berilgan  b o i s a .   ikkinchi  maqolada  Kaposhi  sarkomasi 
aniqlangan gom oseksualistlar haqidagi  m a i u m o t l a r  jam la n ga n edi.
6
www.ziyouz.com kutubxonasi

M arkazga  ilgari  kelib  tushgan  m a'lu m o tlar  ham  o 'rgan ib  chiqil- 
ganda.  1980-  yilning  oktabr  oyigacha  b o 'lg an   davrda  pnevmosis- 
toz  bilan  xastalangan  gom oseksualistlar  soni  60  taga  yetganligi 
m a'lu m   bo'ldi.  Yuqoridagi  barcha  m a'lum otlarni  to'plab,  tahlil 
qilib  chiqqan  amerikalik  olimlar  M.  Gottlib  (Los-Anjelosdagi  Ka- 
Iifornix a  universiteti  Tibbiyot  maktabi  xodimi).  F.  Sigal  (Maunt- 
Sinay  tibbiyot  markazi  xodimi),  G.  M azur  (N yu-Y ork  kasalxonasi 
xodimi)  bu kuzatilgan kasalliklarning barchasi  bir xil  um um iy tabi- 
atga ega degan xulosaga keldilar va  tibbiyotda  ilgari  kuzatilmagan, 
yangi  sindrom  paydo bo'lganligini.  klinik jihatdan uning to'xtovsiz 
zo 'ra y ib  boruvchi  har qanday  infeksiyalar va o 's m a la r  bilan  n a m o ­
yon  bo'lishini  ham da  immun  tizimi  tom onidan  immunitetning, 
ayniqsa,  hujayra  immunitetining  (SD4)  chuqur  shikastlanishi  bilan 
kechishini  e 'ti r o f  etdilar.
Shundan  keyin  kasalliklarni  nazorat  qilish  markazi,  tibbiyotda 
yangi  tushuneha  bo'lgan.  ingliz  tilida  Acquired  Immynodeficiency 
syndrome (AIDS),  v a 'n i  Orttirilgan  Im m un  Tanqisligi  Sindromi 
(OITS)  deb  nom langan  yangi  nozologik  bil l ikni  amaliyotga  kirit- 
dilar.  1981-  yil  1-  iyundan e 'tib o ran   CDC  m am lakat  miqyosida  bu 
kasallikni  aniqlash  va  qayd  qilish  tizimini  joriy  qildi.  OITS  bilan 
xastalangan  birinchi  bem orlar  boMib  Kaliforniva shtatining m arka­
zi  bo 'lg an   San-Fransisko  shahridagi  pnevmosistali  pnevmoniya- 
ga  duchor  b o 'lg an   va  vrachlar  nazorati  ostida  turgan  5  ta  gom o- 
seksualist-bemor  qayd  qilindi.  Tez  fursat  ichida  shunga  o'xshash 
bemorlar  A Q SH d an  boshqa  m am lakatlarda  -   G 'a rb iy   Yevropada. 
Afrikada.  l.otin  Amerikasida,  Avstraliyada  ham  aniqlana  boshlan- 
di.  Jahon  Sog'liqni  Saqlash  tashkiloti  (JSST)  OITS  bilan  og'rigan 
bemorlarni  qayd  qila  boshladi  va  har  haftalik  epidem iologik  byul- 
letenda  vangidan  aniqlangan  bemorlar  haqida  axborot  berib  bordi.
Dastlabki  paytlarda  yuqoridagi  bemorlardagi  immunitet  yetish- 
movchiligi  fenomenini  gom oseksualist -  erkaklarning  seksual  xul- 
qidagi  o 'z ig a   xoslik  bilan  izohlamoqchi  bo'ldilar.  T o 'g 'r i   ichakka 
tushgan  sperm a  suyuqligi  bu  shaxslarda  im m un  tanqisligi  chaqiri- 
shi  shak-shubhasiz  isbotlandi.  Limfotsitlarning tanlab  zararlanishi-
7
www.ziyouz.com kutubxonasi

ni  begona  s p e n n a   bilan  birga  limfotsitlar  ham   tushishi  oqibatida 
qonda  ularga qarshi  autoantitanachalar paydo  bo'lishi  bilan  izohla- 
di.  Bundan  tashqari.  gom oseksualistlar  tom onidan  t o 'g 'r i   ichak 
tonusini  pasaytirish  va  orgazm ni  kuchaytirish  m aqsadida  qabul 
qilinadigan  amilnitrit  va  butilnitrit  kabi  preparatlar  ham   im m uno- 
depressiv  ta 's ir  qilishi  aniqlandi.  N a rko m an lar  orasida  O ITSning 
paydo  bo'lganligini  narkotik m oddalarning im m unodepressiv t a 's i ­
ri  bilan  izohladi  (Rowesson  S.  О  :  Jord eng en   K.  A.:  Le\v  .1.  A.; 
Jiegler J.  L.; Rubinstein A.; Sickleck М.; Gupta A. et. a l.)N a rk o m a n  
voki  biseksual  erkak bem orlarning  ayollardan  iborat  b o 'lg a n  jinsiy 
sheriklari  orasida  kasallikning  dastlab  paydo  b o i is h i n in g   o'ziyoq, 
ushbu  kasallikni  infeksion  agent  chaqirishi  va  bu  infeksiya jinsiy 
aloqa  paytida  yoki  narkotik  nioddalarni  guruhlashib  qabul  qilgan- 
da  inyeksiya  qilingan  shpris  ignasida  qolgan  qon  orqali  o'tishini 
shak-shubhasiz  ko 'rsatib   berdi.  Xuddi  shu  davrda.  y a ’ni  1982- 
yilning  bahorida.  gemofiliya  bilan  o g 'rig a n  bemorlarga  qon prepa- 
ratlarini  quyish  orqali  ushbu  kasallik y uq q an hollar ham   aniqlandi.
1982-  \iln in g   oxiriga kelib.  epidem iologik  holat  OITS  yuqumli  in­
feksion  kasallik  ekanligini  yaqqol  k o 'rsa tib   turar  edi.
O ITSni  gerpes  guruhiga  m ansub  b o 'lg an   viruslar  (sitomegalo- 
viruslar,  Epshteyn-Barr  virusi.  oddiy  gerpes  virusi)  yoki  В  gepa- 
titi  virusi  to m onidan  chaqirilgan  infeksiyaning  alohida.  o 'z ig a   xos 
n a m oyon  bo'lishi  deb  qarashlarning  n o to ‘g'riligi tez  orada m a 'lu m  
b o ’ldi  (M acek  C.).  A Q S H lik  olimlar  M.  Esseks  v a   R.  Gallo  ham- 
mualliflari  bilan  birga OITS kasalligini  chaqiruvchi  virus,  odamlar- 
da  T-levkem iya  chaqiruvchi.  fanga  m a 'lu m   b o 'lg a n   HTLV-I  deb 
nom lanuvchi viruslarning har bir turi b o 'lsa  kerak deb faraz qildilar. 
Bu  olim larning gipotezasi  shunga asoslangan  ediki.  H T LV -I  virusi 
ayrim  hollarda.  m ushuklarda  va  sichqonlarda.  odamdagi  O ITSga 
o 'x s h a b   ketadigan  im m u n   tanqisligini  chaqirar  edi.  Olimlarning 
dastlabki  tekshirishlari  xuddi  bu  gipotezani  tasdiqlagandek  b o ‘ldi: 
OITS  bilan  o g ‘rigan  20—30  %  bem orlar  qonida  yuqorida  k o 'rsa - 
tilgan  T -leykem iya  virusiga  nisbatan  antitanachalar  topildi,  3  ta 
bemorda  esa  virusning  o 'z i  ajratib  olindi  (Essex  М.;  Me  Lane  M.
8
www.ziyouz.com kutubxonasi

P.:  Lee  Т.  Н.  et.  al.:  Gallo  R.  S.;  Sarin  P.  S.;  Gelm ann  Ye.  et.  al.).
1983-  yili  Kold-Spring  Xarborda  b o 'lib   o 'tg an.  O ITSga  ba g'ish- 
langan  sim pozium da  R.  Gallo  o'z in in g   gipotezasini  olimlarga 
havola  qildi.  R.  Gallo  va  uning  hammualliflari  bir  yil  m obaynida 
o'zlarin in g xaqliklarini  isbotlamoqchi  bo'ldilar,  am m o  ular topgan 
HTLV-I  virusi  im m unitetning  pasayib  ketganligidan  foydalangan 
«opportunistik»  infeksiya  b o 'lib   chiqdi.  O lT Sning  virusli  gepa­
tit  bilan  etiologik  aloqasi  ham  к о 'rib  chiqildi.  Ayrim   mualliflar 
OITSni  chaqiruvchi  agent  defekt  virus  bo 'lib.  ular  В  gepatiti  in­
feksiyasi  m avjud  b o ‘lgan  taqdirdagina  o 'z in in g   infeksion  xususi- 
yatlarini  n a m oyon  qila  oladi  deb  hisoblardilar  (Me  Donald  М.  I.; 
Ham ilton  I.  D.:  D urack  D.  Т.).  Boshqa  birlari  esa.  bem orga  ta'sir 
qiluvchi  har  xil  omillar  (narkomaniva.  chekish,  antigen  yuklama- 
lar va  h.  k.)  gepatit  В  virusining  OITS  chaqiruvchisiga  aylanishiga 
olib  keladi  deb  hisoblaganlar (Revonhalt  R.  Г.).  Xuddi  shu  davrda. 
1982-  yildan  boshlab,  Parijdagi  Paster  nomli  institutda  virusolog 
L.  M ontane,  epidem iolog  J.  B.  Brvune.  im m unolog  D.  Klatsm an 
ham da  bir  necha  klinitsistlardan  iborat  b o 'lg an   guruh  OITSni  cha­
qiruvchi infeksion agentni izlash borasida o 'z  ishilarini boshladilar. 
Ular  ham   O lT Sning  q o 'z g 'a tu v c h isi  H I  LV  tipiga  m ansub  retrovi- 
ruslar  bo'lishi  m um kin  deb  faraz  qildilar.
Shuningdek.  ular virusni kasallikning  oxirgi davrida emas,  balki 
uning  endi  birinchi  alomatlari  paydo  b o 'lg an   dastlabki  bosqichida, 
masalan.  lim fadenopatiya  bosqichida  izlash  kerakligini  angladilar. 
Chunki  bu  davrda  hali  limfotsitlar  butunlay  qirilib  ketmagan,  im ­
mun  tanqislik  rivojlanmagan,  «opportunistik»  infeksiya kasallikka 
q o 'sh ilm ag a n   b o i a d i .  Lyuk  M ontane  lim fadenopatiya  davridagi 
bemorning limfa tugunini  biopsiya qilib.  undan olgan  limfotsitlarni 
m axsus oziq m oddasiga ekdi.  15 kun m uddat o 'tg ach,  1983- yilning 
yanvar oyi  boshida  ekm ada  retroviruslar  uchun  xos  b o 'lg a n   qayta- 
lama  transkriptaza  fermenti  aniqlandi.  Elektron  m ikroskop  ostida 
tekshirilganda,  o'stirilg an   virus  HTLV-1  virusiga  o'xsham asligi, 
m utlaqo boshqacha ko 'rin ishd a ekanligi m a 'lu m  b o i d i .  Eng asosiy- 
si.  o'stirib  olingan  yangi  virus  T-limfotsitlarni  to'x tov siz   o'sishi-
9
www.ziyouz.com kutubxonasi

ni  chaqirm as  edi  (HTLV-I  T-limfotsitlarni  to 'x to v siz   o'stirib, 
T-leykem iya  chaqiradi).  Shuningdek.  HTLV-I  virusiga  qarshi  a n­
titanachalar,  yangi  virusga  nisbatan  befarq  edilar.  Boshqa  bemor- 
lardan  ham  xuddi  shunday  viruslar  ajratib  olindi.  Bu  haqda  ular 
«Sayens» ju rnalining  1983-  yilgi  sonida  m aqola  chop  etdilar.  Tez 
fursatda yangi virusning  oqsil  tarkibi  ham  o 'rg anib  chiqildi.  Olim- 
lar  yangi  aniqlangan  virusga  «lim fadenopatiya  chaqiruvchi  virus» 
deb  nom  berdilar  va  bu  so 'zn in g   ingliz  tilidagi  L y m p h ad en op a - 
thv  Associated  virus  nomlanishi  bilan  LAV  deb  atay  boshladilar 
(Barre-Sinoussi  F.:  C hecm an n  J.  C.;  Rev  F.  et.  al.).  Bu viruslarning 
asosiy  xususiyati,  ya'n i  tanlab  T-xelperlarni  zararlashi  isbotlandi.
1 9 8 4 -yil  m ay oyida A Q S H n in g  Betesda shahridagi  rak milliy insti- 
tutidagi  o 's m a   hujayralari  biologiyasi  laboratoriyasining  boshlig'i. 
virusolog  olim  Robert  Gallo  OITS  bilan  o g 'rigan  bemorlardan  48 
tasida  xuddi  yuqorida  k o 'rsatilgan  tipdagi  virusni  ajratib  oldi  va 
unga  HTLV-I 11  (H um an  T-Leicemic  virus  type  III)  deb  nom  berdi 
(Gallo  R.  C.,Salahuddin  S.  L..Popovic  M.  Et.  al.:  Gallo  R.  C..Sarin 
P.  S.,  G elm ann  E.  P.  et.  al.;  Gelmann  E.  P.,  Popovic  M.  Et.  al.). 
Tez  orada  bu  ajratib  olingan  viruslarning  m orfologik  va  antigenlik 
xususiyatlari  L A V   bilan  bir  xil  ekanligi  m a 'lu m   bo'ldi  (Feorino 
P.  М.;  Kalyanaram an  V.  S.;  Haverkos  H.  W.  et.  al.).  Keyincha- 
lik.  1986-  yili,  viruslar  taksonomiyasi  va  nomenklaturasi  xalqaro 
komiteti  bu  virusni  H IV -H um a n   Imm une  Deficiency  virus,  ya'n i 
Odam   Im m un  tanqisligi  Virusi  (OIV)  deb  atadi  va  bunda}'  nomla- 
nishga  virusni  k a sh f qilgan  yuqoridagi  ikkala  olim  ham  qarshilik 
qilmadilar.  1985-  yili  G 'a rb iy   Afrikaning  ayrim  mamlakatlarida. 
keyinchalik  esa  A Q SH d a  va  G 'a rb iy   Yevropada  shunga  o 'x s h a sh  
ikkinchi  virus  aniqlandi.  1986-  yili  I..  M ontane  laboratoriyasi  xo­
dimlari tom onidan Gvineya-B issaulik ikki  bemordan  bu virus ajrat­
ib  olindi  va  uni  F1IV-2  deb atadilar (ilgarigisi  HIV-1  deb ataldi).  Bu 
virusni  W acnten  R.  M.  m ukam m al  o 'rg an ib   chiqdi.  Hozirgi  vaqtda 
bu  ikkala  virus  ayrim ju d a   oz  farqlarini  hisobga  olm aganda  bir  xil 
deb  qaraladi.  HIV-1,  asosan.  Y evropada  va  A Q S H da  keng  tarqal­
gan  bo'lsa.  HIV-2  Afrika  qit'asida  tarqalgan.
10
www.ziyouz.com kutubxonasi

Kasallikni  chaqiruvchi  virus  topilib  aniqlangach,  barchani  endi 
boshqa  savol.  ya 'n i  bu  virus  qayerdan  paydo  b o ‘ldi  degan  savol 
qiziqtirar  edi.  Chop  elilgan  ayrim  m aqolalarda  ushbu  virusni  bak- 
teriologik  qurollar  ishlab  chiqarish  bilan  sh ug'ullanuvchi  olimlar 
tomonidan  yaratilgan, 
y a ' n i  
gen  injeneriyasining  mahsuli  degan 
fara /la r o lg 'a   surilgan,  amm o  bu gipotezalar hech qanday ilmiy da- 
lillar  bilan  isbot  qilinmagan.  B a'zi  m aqolalarda esa bu viruslar Af- 
rikadagi  m aym unlardan  odam larga  yuqqan  degan  fikr  olg 'a   suril­
gan,  amm o bu ham hech qanday  isbotini  topmagan.  Virusni  yanada 
chuqurroq  va atroflicha  o'rgan ish lar shuni ko'rsatdiki.  bu virus  ide­
al  biologik  obyekt  bo'lib,  uzoq  davr  m obaynida.  tabii\  evolutsiya 
oqibatida  paydo  bo'lgan .  Bu  viruslar  uzoq  vaqtlardan  beri  mavjud 
bo'lib,  ayrim  odamlarni  zararlab  turgan  (A Q S Ild a  va  Afrikada 
o ‘tgan  asrning  60-yillarida  hozir  OITS  deb  atalayotgan  kasallikka 
o'x sh a sh   bemorlar  qayd  qilingani  aniq tasd ig 'ini  topgan),  odamlar 
orasidagi  o 'z a ro   aloqalar  kengayib.  migratsiya  hoi lari  kuchaygan 
hamda  narkom aniya  va  seksual  beboshlik  av j  olgan  hozirgi  kunda 
esa,  bu  virus  o 'z ig a   keng  y o 'l  ochib  olgan.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   24


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling