A. F. Maxsumov kimyo fanlari doktori, professor

bet1/26
Sana05.12.2019
Hajmi
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   26
73813

D.Yusupov,]  S.Turobjanov,  X.Qodirov, 
A.Ikramov,  A.Karimov
ORGANIK KIMYONING 
BOSHLANG‘ICH ASOSLARI
p  -
 M g J
R  - С  H  
-  -  -   R  - C H  - C H 3+  M g (O Il)J
NC H 3 
O H

O'ZBEKISTON  RESPUBLIKASI 
OLIY VA O  RTA MAXSUS TA'LIM VAZIRLIGI
D.Yusupov,  S.M .Tiirobjanov,  X .E .Q odirov, 
A .Ikram ov, A .U .K arim ov
ORGANIK  KIMYONING 
BOSHLANG4CH  ASOSLARI
Professor D. Yusupovning umumiy tahriri ostida
О  'zbekiston Respublikasi Oliy va о ‘rta maxsus ta ’lim vazirligi 
oliy ta ’hm muassasalarining talabalari uchun о ‘quv qo ‘llanma 
sifatida tavsiya etgan
«TAFAKKUR-ВО ‘ STONI» 
TOSHKENT -  2011

24.2
0-65
i;DK:  547(075)
BBK 24.2 (0-65)
T a q r i z c h i l a r :
A. F. Maxsumov -
 kimyo fanlari doktori,  professor, 
К. M. Axmerov -
 kimyo fanlari doktori, professor, 
T. S. Sirlibayev -
 kimyo fanlari  doktori, professor.
Organik  kimyoning  boshlang‘ich  asoslari:  Oliy  o ‘quv  yurtlarining  talabalari 
uchun  o ‘quv  qo‘llanma/D.  Yusupov;  D.  Yusupovning  umumiy  tahriri  ostida;  0 ‘zR 
oliy va o ‘rta maxsus ta’lim vazirligi. -  Т.:  Tafakkur bo‘stoni, 2011. -  304 b.
Y usupov,  D. va  boshqalar.
B B K  24.2  ( 0 - 6 5 )
O 'q u v   q o ‘llanm ada  orgaiiik  kim yoning  bo sh lan g 'ich   asoslari  tizim li  ravishda 
A .M .B utlerovning organik m oddalarning kim yoviy tuzilish nazariyasi asosida bayon qilingan. 
Oddiy  v a  q o ‘sh bog‘lam ing  tabiati  kvant  m exanikasi  m a ’lum otlari  asosida  sodda,  tushunarli 
bayon  qilingan.  Organik birikm alam ing  har bir  sinfi  vakillaiining  olinishi,  fizik  va kim yoviy 
xossalari  ham da  q o ila n ilish i  u stida  alohida  to'xtanilgan.  O rganik  kim yoning  taraqqiy  etib 
borishida m am lakatim iz olim larining hissalariyoritilgan. O rganik m oddalarning respublikam iz 
kim yo sanoatida ishlab chiq arilish ig ah am  e 'tib o r qaratilgan. B u n d an  tashqari, so ‘nggi yillarda 
organik sintez sohasida erishilgan yutuqlarga ham  alohida o 'rin  berilgan.
0 ‘quv q o ‘llanm a Oliy o ‘quv y urtlari talabalari uchun m o'ljallangan bo ‘lib,  undan organik 
kim yo fani bilan shug'ullanadigan ilm iv xodim lar, stajyor-tadqiqotchi izlanuvchi v a k atta ilmiy 
xodim lar  ham da  akadem ik  litsey  va  kasb-hunar  kollejlarining  talabalari  ham  foydalanishlari 
m um kin.
© «D. Yusupov va boshqalar», 2011. 
ISB N  978-99-362-30-7 
© «Tafakkur bo‘stoni», 
2 0 1 1
.
{NAMANGAN  DAVLAT 

UNIVEftSITETI
) A h b o rP t-f» u rt  m » r k « l

S O ‘Z B O SH I
Organik kimyo ju d a  k o ‘p texnologik jarayonlam ing muhim asosi hisoblanadi. 
Sanoatda  qo‘llanilayotgan  hozirgi  texnologiyalarni  v a  kelajakda  amalga 
oshiriladiganturliyangi texnologiyalarni tasaw u rq ilish u ch u n  organik kim yoning 
asosini  chuqur o ‘zlashtirish zarur.  Bu borada bugungi  fan va texnologiyalam ing 
eng  so'nggi  yutuqlarini  irvobatga  olgan  organik  kimyo  asoslari  b o ‘yicha  o ‘quv 
q o ila n m a  o ‘zbek tilida yaratilmagan, borlari ham  m ukam m ai emas.
M ualliflarm azkatdarslikni bufanningzam onaviyyutuqlariniinobatgaolgan 
holda  yaratganlar. 
0
‘quv  q o ‘llanm ada  keltirilgan  m ateriallar  respublikam iz 
oliy  o ‘quv  yurtlarining  kim yo-texnologiya  tayyorlov  y o ‘nalishlari  b o ‘yicha 
dasturiga  m os  ravishda  yozilgan.  U ning  asosiy  m azm uni  Toshkent  kim yo- 
texnologiya  institutida  organik  kim yo  fanidan  uzoq  yillar  davom ida  o ‘qilib, 
doim o takom illashtirib kelinayotgan m a’ruzalar hisoblanadi. Ayni paytda aytish 
joizki, darslikdan kim yo texnologiyaga turdosh boshqa oliy ta ’lim m uassasalari 
ham da  akadem ik  litsey  v a   kasb-hunar  kollejlari  talabalari  v a   o'qituvchilari 
foydalanishi uchun  ham   m ateriallar yetarli darajada keltirilgan.
O rganik  kim yoning  nazariy  asoslari  m olekuladagi  atom larning  o 'z a ro  
ta ’siri  A .M .B utlerovning  kim yoviy  tuzilish  nazariyasi  h am d a  kvant 
m exanika  tasdiqlagan  natijalari  asosida  yoritilgan.  O rganik  birikm alarning 
am aliy  aham iyatga  ega  vakillarining  reaksiyalaridagi  sodir  b o ‘ladigan 
m exanizm lariga ham   alohida e’tibor qaratilgan.
O rg an ik   kim yoni  fizikaviy  k im yoviy  an alizlarsiz   tasav v u r  qilib  b o ‘l- 
m aydi.  B u  borada  ham   m ualliflar  m azkur  kitobda  organik  m oddalarning 
tuzilishini  o ‘rganishga tegishli  spektrlarni v a  uning  interpretatsiyasini  bayon 
qilganlar.  Shuni qayd qilish lozim ki, organik m oddalarning tuzilishining fizik 
v a  kim yoviy  usullari  alohida  ilm iy  kitoblarda yoritilgani  uchun  ushbu  o ‘quv 
q o ‘llanm ada qisqaroq t o ‘xtanilgan.
A sosiy  rejadagi  m ateriallardan  tashqari  bu  kitobda  ayrim   organik 
birikm alar sinflari  chuqurlashtirilgan holda ham  yoritilgan.
U sh b u  o ‘quv q o ‘llanm ada vatanim iz kim yogar olim lari,  ularning organik 
kim yo sohasida olib borayotgan ishlari, kim yo sanoatining taraqqiyoti haqida 
ham   m a ’lum otlar  berilgan.
M azkur  o ‘quv  q o ‘llanm a  lotin  alifbosida  ilk  m arta  chop  etilayotganligi 
bois  ayrim   xato  va  kam chiliklardan  xoli  b o ‘lm asligi  m um kin.  Shuning 
uchun  o ‘quv  q o ‘Uanm aning  m azm unini  yaxshilashga  qaratilgan  har  qanday 
fikr-m ulohazalar  m ualliflar  tom onidan  m am nuniyat  bilan  qabul  qilinadi  va 
keyingi nashrlarida albatta hisobga  olinadi. 

,

K IR ISH  

B O B 
O R G A N IK  K IM Y O   F A N I, U N IN G  R IV O JL A N IS H  T A R IX I, 
M U S T A Q IL  F A N  S IF A T ID A  A JR A L IB  C H IQ IS H   S A B A B L A R I
O rganik  kim yo  uglevodorodlar  v a   u lam in g   hosilalarining  kim yosini 
o ‘rganadi. H ozirgi v aq td a organik birikm alar tarkibiga uglerod v a  vodoroddan 
tashqari  davriy  sistem aning deyarli  barcha elem entlari kiradi.
O rganik  kim yoning  alohida  fan  sifatida  ajralib  chiqishiga  quyidagilar 
sabab b o ‘lgan:
-  organik  m oddalar  sonining  k o ‘pligi,  hozirgi  vaqtda  u lam in g   soni  o ‘n 
m illiondan ortib ketgan;
-  organik  m oddalarning  inson  hayot  faoliyatidagi  aham iyatining  katta 
ekanligi;
-  organik m oddalarning  o ‘ziga  xos  xususiyatlarga  ega  ekanligi,  ularning 
barchasi yonuvchan, aksariyati d issotsiatsiyaga uchram aydi v a tashqi ta ’sirga 
chidam siz;
-  organik kim yo yu k sak  taraqqiy etgan m ateriyani  o ‘rganadi.
O rganik  kim yo  m ustaqil  fan  sifatida X IX   asm in g   ikkinchi  yarim laridan 
boshlab  shakllana boshladi. A m m o,  bizning  ajdodlarim iz  organik birikm alar 
b ilan   bundan  m ingyillar  avval  ham   tan ish   b o ‘lganlar.  U lar  o ‘sim liklardan 
y o g ‘lam i ajratib olishni, b o ‘yoqlar, qand, efirm o y lari, pivo, vino, sirka, sovun 
tayyorlashni  bilganlar.  K eyinchalik  bu  b irik m alam in g   shaklini  o ‘zgartirish 
bilan sh u g ‘ullanganlar.
T abiiy  birikm alam i  qayta  ishlashda  eng  birinchi  haydash  usulidan 
foydalanilgan.  H ay d ash   orqali  IX   asrda  sirkadan  sirka  kislota,  b ijg ‘igan 
suyuqlikdan X I  asrda etil spirti, X V I asrda esa etil spirtini sulfat kislota bilan 
h aydash  orqali  etil  efiri,  tabiiy  qatronlardan  qahrabo  v a  benzoy  kislotalar 
olindi.  K eyinchalik  kerakli  m oddalarni  q ayta  kristallash,  suv  b u g ‘i  bilan 
h ay d ash  orqali  ajratib  olish  usullari yaratildi.
X V III 
asm in g  ikkinchi у arm idaM .V . L om onosov v aL a v u a z ela r m oddalar 
m assasining  saqlanish  qonunini  k a sh f etdilar.  Shu  vaqtdan  boshlab  kim yoga 
kim yoviy tahlil, y a 'n i m odda tarkibini sifat va m iqdor jih a td a n  aniqlash usuli 
kirib keldi.
K im yoviy  m oddalarning  birinchi  sinflanishi  L em em in g   darsligida 
1875-yilda  keltirilgan  edi.  U,  kelib  chiqishi  inson,  hayvon  v a   o ‘sim liklar 
bilan  b o g ‘liq  m oddalarni  organik  birikm alarga,  qolganlarini  esa  noorganik 
birikm alar  ju m la sig a  kiritgan.  A m m o,  bu  organik  m oddalarni  noorganik

birikm alardan ajratishga im kon berm adi. M asalan, qahrabo kislota noorganik 
birikm alar ju m lasig a m ansub  edi,  y a ’ni  uni  qahraboni  haydash  orqali  olinar 
edi, potash e sa o 'sim lik m o d d a la ri g u ru h ig a m a n su b b o ‘lib qoldi ( o ‘sim liklarni 
yoqilganda  hosil  b o ‘lgan  kulda  kaliy  karbonat  b o ‘ladi).  K altsiy  fosfat  ham  
hayvonot  m oddalari  guruhiga  kiritildi  (suyakni  qizdirganda  kaltsiy  fosfati 
hosil b o ‘ladi).
X IX   asm ing  birinchi  y arm id a uglerod  birikm alari  kim yosini  alo h id a fan 
sifatida ajratish ta k lif etildi.
X IX   asm ing boshlarida  shved kim yogari  B ertselius  organik birikm alarni 
sifat  v a   m iqdor  jih atid an   tahlil  qilish  borasida  ish  olib  boradi  v a   buning 
natijasida  u  shunday  xulosaga  keladi:  organik  m oddalar  inson,  o ‘sim lik  va 
h ayvon organizm larida ilohiy kuch ta ’sirida hosil  b o ‘ladi.
B u  vitalizm   (hayot  kuchi)  nazariyasini  kelib  chiqishiga  sabab  b o ‘ldi. 
V italizm   nazariyasi  organik  kim yoning  rivojlanishiga  sezilarli  to ‘sqinlik 
qildi.  O rganik  birikm alarni  sintez  qilishga  urinishlam i  chekladi.  A m m o,  bu 
n azariya kim yoviy tajribalar asosida tez orada  b a rtara f etildi.
N em is  olim i  Vyoler  noorganik  m oddalardan  foydalanib  1824-yiIda 
shavel  kislotani,  1828-yilda  m ochevinani  sintez  qildi.  R us  olim i  N .N .  Z inin 
1842-yilda avvallari o ‘sim liklardan olinadigan anilinni sintez y o ‘li b ilan  oldi. 
1845-yilda nem is olim i K olbe sirka kislotani,  1854-yilda fransuz olim i B ertlo 
y o g ‘larni,  1861-yilda  rus  olim i  A.M .  B utlerov  birinchi  m arotaba  shakar 
m oddalarni  sintez usuli  bilan oldi.
V italizm ning  halokati  XIX  asrning  birinchi  yarm ida  organik  kim yoning 
asosiy usuli-organik sintez usulini  m uvaffaqiyatli rivojlanishiga sabab b o ‘ldi.
X IX   asrning 
ikkinchi  yarim larida  o 'sim lik ,  hayvon  v a  inson  orga­
nizm larida  uchraydigan ju d a   k o ‘p  m oddalar  sintetik  usulda  olina  boshlandi. 
B u  sintezlar  natijasida  olim lar  organik  m oddalarning  olinish  jaray o n lari 
kim yoning um um iy  qonuniyatlarga  b o ‘ysunishligini  aniqladilar.
D astlab  organik  kim yoda  radikallar  nazariyasi  v u ju d g a  keldi.  B u 
nazariyaning  tarafdorlari  (D yum a,  B ertselius,  Libix)  noorganik  birikm alar 
oddiy radikallardan, organik birikm alar esa m urakkab radikallardan (atom  yoki 
atom lar  guruhi)dan  tashkil  topgan  bo‘lib,  bu  radikallar  kim yoviy jaray o n lar 
natijasida  bir  birikm a  tarkibidan  ikkinchi  birikm a  tarkibiga  o ‘zgarm asdan 
o ‘tadi  deb  tushuntirdilar.  N em is  olim i  L ibix  achchiq  danak  m oyidan 
foydalanib  tarkibida  benzoil  radikali  -   C
6
H 5CO   -   b o 'lg an   benzaldegidni 
C
6
H sC H O ;  benzoy  kislotani  -   CfH .C O O H ;  benzoil  xloridni  C  H ;CO Cl  va 
boshqalarni  ajratib  oldi.
O rganik  birikm alarga xlom ing  ta ’sirini  o ‘rgangan  D yum a  radikallarning 
kim yoviy jara y o n lar vaqtida o ‘zgarishlari  m um kinligini  isbotladi, y a ’ni sirka 
kislotaga  x lo m in g   ta ’siri  natijasida  m etil  radikalidagi  vodorodlar  xlor  bilan 
alm ashinishi  m um kinligini k o ‘rsatdi:

+С1, 
+С1,
СН,СООН  -------►
  СН2С 1 -С 0 0 Н   ----- сн сь, -  с о о н ----------- -
-НС1 
-  НС1
+C1,
с с Ь - с о о н
Shundan  so ‘ng  radikallar  nazariyasining  o ‘m ini  k o 'p ro q   takom illashgan 
ham da  katta  tajriba  natijalariga  asoslangan  tiplar  nazariyasi  egallaydi.  B u 
nazariyaning  tarafdorlari  (Jerar,  Loran,  D yum a)ning  fikriga  k o ‘ra,  noorganik 
birikm alar  bilan  organik  birikm alam ing  tuzilishlari  o ‘rtasida  m uayyan 
o ‘xshashlik  bor.  B u o ‘xshashlik u lam ing kim yoviy  xossalarida ham   aks  etadi. 
Shunday qilib, dastlab to ‘rtta, vodorod xlorid, suv, am m iak va m etanning tiplari 
yaratildi.  Suvning tipiga barcha kislorod saqlovchi organik birikm alar kiritildi:
1
C H 3]
C H ,1
C H ,C O   1
°
} °
J  °
b
J
H  J
C H ,J
H  J
suv 
metil  spirti 
dietil  efiri 
sirka kislota
T iplar  nazariyasi  su n ’iy  v a   z o ‘rm a-zo ‘rak ilik   bilan  X IX   asr  o 'rta la rid a  
boshlangan  k atta  tajribalar  n atijasid a  olingan  m oddalarni  sinflashga  im kon 
berdi.  L ekin  bu  nazariya  organik  b irikm alam ing  yangi  sinflari  m avjudligini 
v a ularning olish u su llarini  oldindan aytib b erishga ojizlik qildi.
O rganik kim yoning keyingi taraqqiyoti tu b d an   yangi  n azariya yaratishni 
taqozo  etar edi.
X IX  
asrning  60-yillariga  kelib  organik  k im yoda  k atta  boy  m ateriallar 
to ‘plangan  edi.  N em is  kim yogarlari  K ekule  v a   K olbelar  shotlandiyalik 
olim   K uper  bilan  bir  v aq td a  uglerodning  t o ‘rt  valentliligini,  uning  o ‘z -o ‘zi 
bilan,  m etall  v a  m etallm aslar  bilan  ochiq  yoki  y o p iq   zanjir hosil  qilib  birika 
olishligini,  b unda  u   o ‘zining  bir,  ikki,  yoki  uch  valentliligini  sarfiashini 
isbotladilar.  K uper  kim yoviy  birikm alardagi  b o g ‘lanishni  chiziqcha  bilan 
ifodalashni ta k lif etadi.
1858-yildan  boshlab A.  N .  B utlerov  kim yoviy  tu zilish   nazariyasi  ustida 
ishlay  boshladi.  B u  nazariyani  yaratish  M.V.  L om onosov  v a   D altonning 
atom istik  va  m aterialistik  qarashlariga  asoslangan  b o ‘lib,  undan  quyidagi 
hulosalar kelib  chiqadi:
1. 
M olekulada  atom lar  m a ’lum   bir  izchillikda  b o g ‘langan;  h ar  qanday 
m urakkab  m olekulaning  kim yoviy  tabiati  undagi  atom larining  tabiati,  soni, 
kim yoviy tuzilishiga b o g ‘liq  boMadi.

2. M olekulada atom lar o ‘ zaro doim iy ta ’sirda b o ‘ ladi. B evosita b o g ‘ Iangan 
atom lar bir-biriga k o ‘proq,  bevosita bo g ‘lanm aganlari esa kam roq ta ’sir etadi.
3.  M olekulaning  fizik v a   kim yoviy  xossalari  uning  kim yoviy  tuzilishiga 
b o g ‘liq b o ‘ladi.
4.  M oddaning xossalarini  o ‘rganish natijasida uning kim yoviy tuzilishini 
aniqlash m um kin v a  aksincha, uning tuzilishini bilgan holda uning xossalarini 
aniqlash m um kin.
B u  nazariya  avvalgi  barcha  m avjud  nazariyalardan  tu b d an   farq  qilib, 
izom eriya  hodisasini,  k o ‘p  nom a’lum   birikm alarning  olinish  usullarini 
tushuntirib  b era  oldi.  B u  nazariya  keyinchalik  K ekule  tom onidan  yaratilgan 
arom atik  birikm alarning  tuzilish  nazariyasi  ham da  V ant  G o ff  v a   Lebel 
tom o n id an   yaratilgan  m olekuladagi  atom larning  jo y la sh ish   nazariyasini 
stereokim yoviy nazariyalar bilan to ‘ldirildi. K im yoviy tuzilish nazariyasining 
yaratilishi X IX  asrning oxirlarida organik kim yo fani v a  sanoatining gurkirab 
o ‘sishiga  sabab  b o ‘ldi.  B u  davrga  kelib  organik  kim yoning  sintetik  usullari 
kim yo  sanoatiga kirib kela boshladi.
K oks kim yosi asosida su n ’iy b o ‘yoqlar, portlovchi m oddalar, tibbiy  dori- 
darm onlar  ishlab  chiqarila  boshlandi.  X X   asrning  20-yillariga  qadar  kim yo 
sanoati  G erm aniyada  gurkirab  o ‘sdi.  1920-yillardan  boshlab  A Q S h   kim yo 
sanoatining  rivojlanishi  b o ‘y ich a  dun y o d a  birinchi  o ‘ringa  chiqib  oldi.  B u 
yerda organik birikm alarning asosiy xom ashyosi b o ‘ lgan neftdan foydalanildi. 
N eft asosida su n ’iy y o q ilg ‘i v a surkov m oylari, erituvchilar,  lok v a  bo'yoqlar, 
keyinroq e sa  plastik m assalar ishlab chiqarildi.
0
‘z b e k is to n im iz d a   ham   k e y in g i  y illa rd a   k im y o   fani  v a   san o ati 
g u rk ira b  o ‘s d i,k o ‘p la b y a n g iz a v o d la r q u r ild i. S h u ju m la d a n « N a v o ia z o t» , 
« M a k sa m   -   C h irc h iq » ,  « F a rg ‘o n a a z o t»   O A Q la ri,  F a rg ‘o n a   fu ra n  
b irik m a la ri  z a v o d i,  S a m a rq a n d ,  Q o ‘q o n   o ‘g ‘it  z a v o d la ri  v a   b o sh q a la r 
k im y o   s a n o a tim iz n in g   fah ri  h is o b la n a d i. 
2 0 0 0
-y iln in g   b o s h la rid a  y ilig a  
125  m in g   to n n a   e tile n   ish la b   c h iq a ra   o la d ig a n   S h o ‘r ta n   g a z -k im y o  
m a jm u a si  is h g a  tu s h irild i.
Y irik  kim yogar  olim lar,  akadem ik  O.S.  Sodiqov,  S.  Yu.  Yunusov,  M .N. 
N abiev,  X .U .  U sm onov,  A .S.  Sultonov,  Yu.T.  T oshpo‘latov,  M .A .  A sqarov, 
N .R .  Yusupbekov, A .B .Q o ‘chqorovlarning nom i chet ellarda ham  m a ’lum.
D iyorim izda  tabiiy  gaz,  neft,  paxta,  gaz  kondensati  kabi  arzon  xom - 
ashyolarning  m avjudligi  organik  kim yo  fani  v a  sanoatining  rivojlanishida 
m uhim   om il  b o ‘ldi.
H ozirgi  kunga  kelib  organik  kim yo  fani  yuksak  darajada  rivojlandi. 
Jonli  dunyoning  hayot  faoliyatida  m uhim   aham iyatga  ega  b o ‘lgan  gem in, 
gem oglobin,  xlorofill,  vitam inlar,  alkaloidlar,  antibiotiklar,  gorm onlar  sintez 
u sulida olinm oqda. N u k lein  kislotalar to ‘ liq sintez qilib olindi. U larning oqsil 
sintezidagi  aham iyati,  nasi  belgilarining  saqlanishi  v a   o ‘tishidagi  aham iyati 
aniqlandi.

K im yo  fani  v a  sanoatining  rivojlanishi  natijasida  birikm alarni  fizik- 
kim yoviy  tekshirishning  y adro  v a   elektron  param agnit  rezonansi,  m a s- 
spektrom etriya, infraqizil  spektroskopiya, xrom atografiya kabi yangi u su lla ri 
yaratildi.
A vvallari  oylar,  y illar  davom ida  bajariladigan  ishlar  yuqoridagi  u su ilar 
yordam ida bir necha soat yoki m in u t davom ida bajarilishi m um kin.
O rgan ik  birik m alarn in g xom ash yo  m anbalari
O rganik  birikm alarning  asosiy  xom ashyo  m anbalari  b o ‘lib  tabiiy  g az, 
neft,  to sh k o ‘m ir  va  to sh k o ‘m ir  qatroni,  torf,  qishloq  v a   o ‘rm o n   x o ‘ja lig i 
m ahsulotlari xizm at qiladi.
T abiiy  gazlar.  Tabiiy  gazlarning  asosiy  tarkibini  (92  -   96%   g ach a) 
m etan  tashkil  etadi.  U larning  tarkibida 
6
%  g acha  boshqa  u g levodorodlar 
(etan,  propan,  butan  v a  oltingugurt  birikm alari  ham da  uglerod  (IV )-o k sid i) 
b o ‘ladi.  S anoatda  m etandan  atsetilen,  vodorod,  qorakuya,  xlorli  eritu v ch ilar 
v a  boshqalar olinadi.  M etan  asosida yuzlab  organik birikm alarni  hosil  q ilish  
m um kin.  Tabiiy  gazlam i  qazib  olish  vaqtida  gaz  kondensati  ham   ajralib  
chiqadi.  G az kondensati suyuq uglevodorodlam ing aralashm asi b o ‘lib, u n d an  
j u d a k o ‘p alohida uglevodorodlarni ajratib olish m um kin. 
0
‘zb ek isto n d atab iiy  
g azlarning  k atta  m iqdori  G azli,  S h o ‘rton,  M ub o rak   va  boshqa  h u d u d lard an  
qazib olinm oqda. 0 ‘zbekistonda y iliga 55 m lrd kubom etrdan ortiq tabiiy  gaz, 
3,5  m ln tonnagacha gaz kondensati  qazib  olinadi.
N eft.  N eft  uglevodorodlam ing  aralashm asidan  tashkil  to p g an   b o ‘lib, 
nihoyatda  m urakkab  tarkibga  ega.  U n in g  tarkibi  o ‘zgaruvchan  b o ‘lib,  u n g a  
uglevodorodlardan  tashqari,  azotli,  kislorodli  v a   oltingugurtli  b irik m a lar 
kiradi.
N eftn in g  kelib  chiqishi  to ‘g ‘risida  hozirgi  k u n d a  ikki  xil  qarash m avjud. 
K o ’pchilik  olim larning  fikriga  k o ‘ra,  neft  o ‘tm ish d a  m avjud  b o ‘lgan 
hayvonot  va  o ‘sim lik  olam in in g   geokim yoviy  o ‘zgarishi  n atijasid a  h o sil 
bo‘lgan.  N eftning  organik  birikm alardan  hosil  b o ‘lishi  to ‘g ‘risidagi  bu 
n azariya  tarkibida  azotli,  oltingugurtli  birikm alar  b o ‘lishi  bilan  isbotlanadi. 
B u  birikm alar  hayvon  to ‘qim alarida  va  o ‘sim liklarda  m avjud  b o ‘lgan  oqsil 
va  boshqa  organik  birikm alar  parchalanishidan  hosil  b o ‘lgan  deb  faraz 
qilinadi.  B osh q a guruh olim lari esa neftni noorganik birikm alar,  y a ’n i m etall 
karbidlaridan paydo  b o ‘lgan degan fikrdalar.
N eftn in g   k atta  m iqdori  (butun  dunyodagi  neftn in g   taxm inan  65  %   dan 
o rtig ‘i)  Saudiya A rabistonida joylashgan.
N eftn in g   katta  konlari  Tyum en,  B oshqirdiston,  K avkaz  v a  M arkaziy 
O siyodadir.  N eft  gazlar,  suv,  m exanik  aralashm alardan  (qum ,  tu p ro q   v a

boshqalar)  tozalangandan  so ‘ng  asosan  uch  qism ga  haydab  ajratiladi: 
benzin  ( 3 0 -1 80°C  gacha  qaynaydigan  b o ‘lak),  kerosin  (180-300°C   gacha 
qaynaydigan  b o ‘lak)  va  m azu t  (qoldiq):  neftning  bu  asosiy  b o ‘laklaridan 
y an a  petroley  (neft)  efiri  (30-80°C ),  ligroin  (110-140°C ),  uayt  spirit  (1 5 0 - 
200°C),  gazoil  (27 0 -3 0 0 °C )  kabilar  ajratib  olinadi.  M azutni  past  bosim da 
yoki  suv  b u g ‘i  b ilan   haydab  solar  m oylari,  surkov  m oylari,  vazelin,  parafin 
v a  boshqalar olinadi.
N eftni  to ‘g ‘rid a n -to ‘g ‘ri  haydalganda ju d a   kam  m iqdorda  (25%   gacha) 
b en zin   ajratib  olinadi.  B enzinning  m iqdorini  oshirish  m aqsadida  yuqori 
haroratda  qaynaydigan  neftning  b o ‘laklari  -   kerosin,  gazoil,  m azut  v a 
b oshqalar  krekinglanadi,  y a ’ni  past  haro ratd a  qaynaydigan  b o ia k la rg a  
parchalanadi.  K reking ja ray o n i  birinchi  m arta   1 8 7 1-1878-yillarda Peterburg 
texnologiya  institutining  xodim i  A .A .  L etniy  tom onidan  o ‘rganilgan  b o ‘lib,
1891-yilda  rus  m uhandisi  V.  G.  Shuxov  k rek in g   qurilm asini  yaratadi. 
S anoat  m iqyosida  kreking jaray o n i  1920-yillardan  boshlab  q o ‘llanilm oqda. 
K rekingning bir n ech a turlari m avjud.
Suyuq  fazad agi  kreking.  2 ,0 -6 ,0   M P a,  4 3 0-550°C   da  olib  boriladi. 
B unda olinadigan b enzinning m iqdori  50  %   atrofida b o ‘ladi.
B u g 1  fazad agi  k rek in g  600°C  d a  olib  boriladi.  B u n d a  olinadigan 
benzinning  m iqdori  50  %   dan  kam   b o ‘lib,  40  -   50%   atrofida  etilen 
uglevodorodlari  hosil  b o ‘ladi.

Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 24%20Кимё%20фанлар
24%20Кимё%20фанлар -> Toshkent kimyo-texnologiyainstituti sh. P. Nurullayev, A. J. Xoliqov, J. S. Qayumov analitik, fizikaviy va kolloid kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> Iqtisod-moliya
24%20Кимё%20фанлар -> Moddalakning kimyoviy texnologiyasi
24%20Кимё%20фанлар -> 24. Bog'lovchi moddalarning kimyoviy texnologiyasi. Otaqo'ziyev T.A, Otaqo'ziyev E.T.pdf [Alyuminatlar]
24%20Кимё%20фанлар -> Няниннивииник и н и н м н н в Й
24%20Кимё%20фанлар -> E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov
24%20Кимё%20фанлар -> Kimyoviy texnologiya. Kattayev N.pdf [Angren oltin boyitish fabrikasi]
24%20Кимё%20фанлар -> S. M. Turobjonov, T. T. Tursunov, K. M. Adilova
24%20Кимё%20фанлар -> K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> E. O. O r I p o V, A. O. N a s r u L l a y e V bioorganik kimyo


Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   26


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling