A. U. Abduhamidov, H. A. Nasimov, U. M. Nosirov, /, H. Husanov


Download 4.26 Mb.
Pdf просмотр
bet1/27
Sana20.02.2018
Hajmi4.26 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   27

0 ‘ZBEKIST0N  RESPUBLIKASI 

OLIY  VA  0 ‘RTA  MAXSUS  TA’LIM   VAZIRLIGI

0 ‘RTA  MAXSUS,  KASB-HUNAR  TA’LIM I  MARKAZI

A.  U.  Abduhamidov,  H. A.  Nasimov, 

U.  M.  Nosirov,

  /, 


H.  Husanov

ALGEBRA  VA 

MATEMATIK  ANALIZ 

ASOSLARI

I  qism

Akadem ik  litseylar  uchurt  darslik

4- nashri •

O ' Q I T U V C H I “  N A S  H RI Y О Т  - M A T  B A A   I J O D I Y   UYI  

T O S H  K E N T - 2 0 0 5



Ushbu  darslik  2002- yilda  o‘tkazilgan  „Yilning  eng yaxshi 

darsligi va o‘quv  adabiyoti“ respublika tanlovida birinchi o‘rinni 

egallagan.

T a q r i z c h i l a r :   K.  Behzod nomidagi  Milliy rassomlikvadi- 

zayn  institutining  tayinlangan  professori, 

texnika fanlari nomzodi, dotsent R. Yarqulov. 

SamDU qoshidagi gimnaziyaning oliy toifali 

matematika  o‘qituvchisi,  fizika-matematika 

fanlari  nomzodi,  dotsent  H. N. Nosirova, 

O'M KHT markazi kollejlar boshqarmasining 

bosh  mutaxassisi,  fizika-matematika  fanlari 

nomzodi  J.  Shasalimov.

0 ‘zb ek isto n   R c sp u b lik a si  O liy va o ‘rta m axsus t a ’lim  vazirligi,  O 'rta  

m axsus.  k a s b - h u n a r  t a ’lim i  m arkazi  h a m d a   0 ‘rta   m ax su s,  k a sb -h u n a r 

ta 'lim in i  riv o jla n tiris h   in s titu ti  to m o n id a n   a k a d c m ik   litsey lar  u c h u n  

d a rslik   sifa tid a   ta v s iy a   e tilg a n   b o 'lib ,  u n d a n   k a s b - h u n a r   k o llejlari 

ta la b a la ri  va  o “q itu v c h i! a ri  h a m   fo y d alan ish lari  m u m k in .

0 ‘zbekiston  Respublikasida  xizmat  ko‘rsatgan  Xalq  ta’limi 

xodimi H. A.  NASIMOV ning umumiy tahriri ostida.

.  4 3 0 6 0 2 5 0 3 -1 9 8   _  4 

. . . .


A  353(04) — 21105 

buyurt.— 2005

©   , , 0 ‘q itu v c h i“  n a s h riy o ti,  2001 

©   , , 0 ‘q itu v c h i“  N M 1 U ,  tu z a tis h la r 

IS B N   5 —6 4 5 —0 4 5 1 9 — x 

b ila n ,  2005



S O ‘Z B O S H I

„Algebra va matematik analiz asoslari“ darsügi ikki qism- 

dan  iborat bo‘lib,  akademik litseylar va  kasb-hunar kollejlari 

uchun moMjallangan hamda shu fan b o ‘yicha akademik litsey­

lar va kasb-hunar kollejlari o‘quv rejasiga asosan,  aniq fanlar 

yo4nalishi,  tabiiy  fanlar yo‘nalishi,  shuningdek,  m atem atika 

umumta’lim fani sifatida o'rganiladigan guruhlarning „Algeb­

ra va  matematik analiz asoslari“  kursining o ‘quv dasturidagi 

barcha materiallami o‘z ichiga oladi.  Mualliflarning Sam D U  

akademik litseyida to‘plagan ish tajribalari asosida yaratilgan 

ushbu  darslikning  I  qismi sakkiz bobdan  iborat bo‘lib,  unda 

quyidagi  mavzular  yoritilgan:

— to ‘plamlar nazariyasi  va  m atem atik  mantiq elem ent-

lari;


— haqiqiy  sonlar;

— kompleks sonlar va  ular ustida amallar;

— ko‘phadlar;

— algebraik ifodalar;

— algebraik tenglamalar va tengsizliklar;

— funksiyalar;

— ko‘rsatkich!i va logarifmik funksiyalar.

H ar  bir  bob  paragraflarga,  paragraflar  esa  bandlarga 

bo‘lingan.

Materiallar  bayonida  mualliflar  nazarida  zarur  deb  h i- 

soblangan o‘rinlarda to‘plamlar nazariyasi va matematik m an­

tiq  elementlari  tilidan  foydalanilgan.

Darslikning  yaratilish  jarayonida  o ‘zlarining  qim m atli 

m aslahatlarini  ayamagan  S am D U   akadem ik  litseyining 

matematika o ‘qituvchilari  R.  Narzullayeva va F. Xo‘jayevaga, 

Samarqand viloyati Ishtixon tum ani  21 - o ‘rta maktabning oliy 

toifali  matematika  o'qituvchisi,  0 ‘zbekiston  Respublikasida 

xizmat ko‘rsatgan Xalq ta’limi xodimi A. A.  Nasimovga ham da 

uni nashrga tayyorlashda katta yordam bergan I.H. Nasimovga 

o‘z  minnatdorchiligimizni bildiramiz.



M ualliflar

I   b o b

T O ‘PLAMLAR  NAZARIYASI  VA 

MATEMATIK  MANTIQ  ELEMENTLARI



1-  § .  T o ‘plamlar  nazarivasining 



asosiy  tushunchalari

1. 


To'plam   h aq id a  tushuncha.  T o ‘plam   tushunchasi 

m atem atikaning boshlang‘ich (ta’riflanmaydigan) tushun- 

chalaridan  biridir.  U   chekli  yoki  cheksiz  k o ‘p  obyektlar 

(narsalar,  buyum lar,  shaxslar  va  h.k.)  ni  birgalikda  bir 

butun  deb qarash  natijasida vujudga keladi.

M asalan,  0 ‘zbekistondagi  viloyatlar  to ‘plami;  vilo- 

yatdagi  akadem ik litsey larto ‘plami; butun sonlar to ‘plami; 

to ‘g ‘ri  chiziq  kesm asidagi  nuqtalar  to ‘plam i;  sinfdagi 

o ‘quvchilar  to ‘p lam i  va  hokazo.  T o ‘plam ni  tashkil  etgan 

obyektlar  uning  elementlari  deyiladi.

To'plam lar  odatda  lotin  alifbosining  bosh  harflari  bi- 

lan,  uning elem entlari  esa shu alifboning  kichik harflari  bi- 

lan  belgilanadi.  M asalan,  A = {a,  b,  c,  d ]   yozuvi  A to ‘plam

a,  b,  c,  d elem entlardan  tashkil  topganligini  bildiradi.

  elem ent    to ‘plam ga  tegishli  ekanligi  x e X   ko‘ri- 

nishda,  tegishli emasWgi esa x « ^ k o ‘rinishda belgilanadi.

M asalan,  b a rc h a   natural  sonlar  to ‘plam i    va  4,  5,

4 ,    sonlari  u c h u n   4 e N.  5 e N,   \   e  N>  n  e    m uno-

’ 

4



sabatlar  o ‘rinli.

Biz,  asosan,  y u q o rid a ko‘rsatilganidek buyum lar,  nar­

salar  to ‘plam lari  b ilan   emas,  balki  sonli  to ‘plam lar  bilan 

shug‘ullanamiz.  Sonli  to ‘plam deyilganda, barcha elem ent­

lari  sonlardan  ib o rat  b o ‘lgan  har  qanday  to ‘plam  tushu- 

niladi.  Bunga  N —  n atu ral sonlar to ‘plami,  Z — butun son­

lar  to'plam i,  Q - r a t s i o n a l   sonlar  to ‘plam i,  5 - h a q i q i y  

sonlar to ‘plami  m isol  b o ia o la d i.

T o ‘plam   o ‘z  elem entlarining to iiq   ro ‘yxatini  ko‘rsa- 

tish yoki shu to ‘pIam ga tegishli b o ig an  elem entlargina qa- 

noatlantiradigan  sh a rtla r  sistemasini  berish  bilan  to iiq


aniqlanishi  m um kin. T o'plam ga tegishli b o ‘lgan elem en t - 

largina qanoatlantiradigan sh artlar sistem asi shu to ‘p la m - 

ning xarakteristik xossasi deb ataladi.  Barcha x elem entlari 

biror b xossaga ega bo‘lgan to‘plam    = {jc|Z>(a:)}  kabi yozi-

ladi.  M asalan,  ratsional  sonlar  to ‘plam ini  Q = {r\ r  = £ ,

p e Z ,   q e   N}   ko‘rinishda, ax? + b x + c = 0 kvadrat ten g la- 

ma  ildizlari  to ‘plamini  esa  X =  {x  |  axr+ bx + c = 0}  k o ‘ri- 

nishda  yozish  mumkin.

Elem entlari  soniga bog‘liq  h o ld a to ‘plam lar chekli  va 

cheksiz  to ‘plamlarga  ajratiladi.  Elem entlari  soni  chekli 

b o lg a n   to ‘plam   chekli  to'plam,  elem entlari  soni  cheksiz 

b o ‘lgan to ‘plam   cheksiz 1o‘plam   deyiladi.

1-  m  i  s o  1.  A = {x  \ x e   N , x ? > 7 }   to ‘plam  2  dan  k atta 

b o lg a n   barcha  natural  sonlardan  tuzilgan,  ya’ni  A = {3,

4,  5,  6,  7,  8,  9,  ...}.  Bu  to ‘p lam  — cheksiz  to ‘plam dir.

Birorta  ham   elementga  ega  b o ‘lm agan  to kplam   b o ‘sh 

to ‘plam deyiladi.  Bo‘sh to ‘plam 0  orqali belgilanadi.  B o‘sh 

to ‘plam  ham  chekli to ‘plam hisoblanadi.

2 - m i s o l .   j r + 3 x + 2  = 0  tenglam aning  ildizlari  

= {-2;  -1}  chekli  to ‘plamni  tashkil  etadi.  x2 + 3 x + 3  = 0 

tenglama esa haqiqiy ildizlarga ega emas, ya’ni uning haqiqiy 

yechim lar  to ‘plami  0   dir.

Ayni  bir  xil  elem entlardan  tuzilgan  to 'p lam la r  teng 

to ‘plam lar  deyiladi.

3-  m  i  s o  1.  X= { x | x e  N ,  x   <  3}  va  Y= {x | ( x -   l ) ( x -

— 2)(a:— 3) = 0}  to ‘plamIarning  h ar  biri  faqat  1,  2,  3  so n - 

laridan  tuzilgan.  Shuning  u c h u n   bu  to ‘pIam lar  tengdir: 



X=   Y.

Agar    to ‘plamning  har  b ir  elem enti  A  to ‘p lam n in g  

ham   elem enti  b o isa ,  5 t o ‘plam  A to ‘plam ning  q ism -to ‘p -  

lam ideyiladi va B e. A  ko‘rinishida belgilanadi.  Bunda 0  e  A 

va  A c / 4   hisoblanadi.  Bu  q is m -to ‘plam lar  xosmas  qism - 



to ‘plam lar  deyiladi.  A  to ‘p lam n in g   qolgan  barcha  q ism - 

t o ‘p la m la ri  xos  q is m -to ‘p la m la r   d e y ila d i.  M a s a la n : 

-V c Z c   Q  Agar >1 = {3, 4 ,  5},  f i= { x |x 2- 7 x +   12 = 0} 

b o ‘lsa,  B  b o ‘ladi.



4-  m i s o  1.  A —  ikki  xonali  sonlar  to ‘plam i,  В -   ikki 

xonali  juft  sonlar  to 'p lam i  bo‘lsin.  H ar  bir  ikki  xonali 

juft  son A to ‘p la m d a  h am  mavjud.  D em ak,  В a  A.

A = В b o ‘lsa,  A c :   B,  B < z A \  a  aksincha,  A

œ

  B,  Be.  A 

b o ‘lsa,  A =   В  b o ‘lishini  tushunish  qiyin  emas.

5- m i s o l .   A ~   i l ,   2,  3,  4},  B = { \ ^ J 9 , 2 2}  b o ‘lsa,

В  =  {1, 

j ,  


-s/9, 22}  =  {1,  2, 3, 4} ~   A  .  B undan  ko‘rinadiki,

A c .   В,  В с  A  b o ‘ladi.

 chekli  to 'p la m   elem entlari  sonini  n ( X )   orqali  bel- 

gilaymiz. к ta elem entli to ‘plamni к  elementli to ‘plam deb 

ataymiz.

6-  m i s о 1.   to ‘p lam   10  dan  kichik  tu b  sonlar  to ‘p- 

lam i  b o ‘lsin:  X - { 2 \   3;  5; 7}.  Dem ak,  n ( X )  = 4.

1.1.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  Davlat gerbi  qabul  qi- 

lingan  yilni  ifodalovchi  sonda  qatnashgan  raqam lar 

to ‘plam ini  tuzing.

1.2.  5   =  {10;  1 2 | ;   1 7 ,3 ;- 7 ;  136}  to ‘plam berilgan. Qaysi 

natural  so n lar  b u   to ‘plamga  kiradi?  Shu  to ‘plamga 

tegishli  b o ‘lm ag an  uchta  son  ayting.  Javobni  € ,  « 

belgilari yordam ida yozing.

1 . 3 .5   to ‘p l a m - 3 ; - 2 ; - I ;   4 elem entlaridan tuzilgan.  Shu 

to ‘plam ni  yozing.  Shu  sonlarga  qaram a-qarshi  son- 

larning  5,  to ‘p lam in i  tuzing.

1.4.  „B o‘sh vaqtdan  unum li foydalan“ jum lasidagi  harflar 

to ‘plam ini  tuzing.

1.5.  Quyidagi  yozuvlarni  o ‘qing  va  h ar  b ir  to ‘pIamning 

elem entlarini  k o ‘rsating:

a)  £' = { x |x e   y v ,- l< x < 5 } ;  b)  F  = {x|5x = x -7 } ;

d)  Q = {x|x(x + 12) = 0}; 

e)  U = { x |x e  R , x 2  =2};

f)  V = { x \ x e  I V, X2  <9}; 

g)  W  = { x \ x e N , x 2  <9}.



M a s h q l a r

1.6.  Quyidagi to'plam larni son o ‘qida belgilang:

a)  { x |x e  N ,   x < 3 } ; 

b )  { x |x e Z ,   - 2 < x < 2 } ;

d)  { x |x e /? ,  x > 4 ,l} ; 

e)  { x \ x e R ,   - 2 , 7 < x < l } ;

f)  { x |x e /? ,  x < 6 } ; 

g)  { x | x e Ä ,   3 , 4 < x < 8 } ;

h)  { x | x e / ? , - 3 ^ < x < - l } ;

i)  { x\ x2  = 4};

j)  {


x

|(* 2- 1 ) (

x

2 - 4 )  = 0}.



1.7.  Quyidagi to ‘plam  qaysi  elem entlardan  tuzilgan:

a)  1  va  3  bilangina  yoziladigan  barcha  u ch   xonali 

sonlar  to ‘plami;

b)  1,  3,  5  raqam laridan  (faqat  b ir  m arta)  foydalanib 

yoziladigan  barcha  u ch   xonali  sonlar  to ‘p!am i;

d)  raqam larining  yig‘indisi  5  ga  teng  b o ‘lgan  u ch  

xonali  sonlar  to ‘plami;

e)  100 dan  kichik v aox irg i  raqam i  1  b o ig a n   b arch a 

natural  sonlar  to ‘piam i?

1.8.  Quyidagi  to ‘plam lardan  qaysilari  b o ‘sh  to ‘plam :

a)  simm etriya  m arkaziga  ega  b o ‘lm agan  k v adratlar 

to ‘plami;

b)  {jv [ jc2 -t-  1  = 0}; 

d )  {x I xe R,  \ x  \ =  3};

e)  { x |x e R ,   x3=  1}?



1.9.  Quyidagi to ‘plamning  nega b o ‘sh to ‘plam  ekanligini 

tushuntiring:

a)  {x | xe /V, x <  -1}; 

b)  {x| xe N,  15  < x <   16};

d)  {x I xe N,  x  =  j }; 

e)  {x | x   >  7,  x  <  5}.



1.10. Tenglamaning haqiqiy ildizlari to ‘plam ini toping.  Bu 

to ‘pIam larning  qaysilari  b o ‘sh  to ‘plam   ekan lig in i 

aniqlang:

a)  3x  +  15  = 4(x -  8); 

b)  2x  + 4  = 4;

d)  2(x  -   5)  =  3x; 

e)  x2  -  4  =  0;

f)  x2  +  16  =  0; 

g)  (2x  +  7)(x  -   2)  = 0.


1.11.  Quyidagi to ‘plam  elem entlarini va elem entlar sonini 

ko‘rsating:

a ) { / , / , * } ;  

b )  {o}; 

d)  {{*}}; 

e)  0 ;


0   {0Í; 

g)  {{o,  b),  {c,  ¿}}; 

h)  {{a, 

c},  a}.


1 .1 2 .5  ta elem enti b o r b o ‘lgan  to ‘plam tuzing.

1.13.  5  ta  natural  son  qatnashgan  sonli  to ‘plam  tuzing.

1.14.  A =  {a,  b,  c,  d,  e , f ,  g,  k),  5 =  {a,  /,  k],  C = { b ,  d,  g, 

ks  /},  D={ a ,   /} ,  E = { e , f   k, g)  to 'p lam lar berilgan.

a)  U larning  qaysilari  A  to ‘plam ning  xoc  q ism -to ‘p- 

lami b o ‘ladi?

b)  D  to kplam  C to ‘plam ning  q ism -to ‘plamim i?

d)  B to ‘plam   qaysi  to ‘plam ning  q ism -to ‘plam i b o ‘- 

ladi?


e)  n{A),  n ( B ) ,   n ( C ) ,   n{D),  n { E)   sonlarni  o'sish 

tartibida joylashtiring.

1.15.  A = {3,  6,  9,  12}  t o ‘plam ning  barcha  q ism -to kplam - 

larini  tuzing.

1.16.  T o 'p lam lar jufti  berilgan:

a)  A = {Navoiy,  B obur,  Furqat,  Nodirabegim}  va 



- b a r c h a   sh o ir va  shoiralar  to ‘plami;

b)  C -  qavariq to ‘rtburchaklar to ‘plami va D -  to ‘rt- 

burchaklar  to ‘plam i;

d)  £ - S a m a r q a n d   olim lari  to ‘plam i,  F — 0 ‘zbe- 

kiston  olim lari  to ‘plami;

e)  K — barcha tu b   sonlar to ‘plami,  M —  manfiy son- 

lar  to ‘plami.

Juftlikdagi to ‘plam lardan qaysi biri  ikkinchisining 

qism -to ‘plam i b o ‘lishini aniqlang.

1.17.  Quyidagi  to 'p la m la r  uch un   A 

c  

B yoki  B ^ A   m u- 

nosabatlardan  qaysi  biri  o ‘rinli:

a)  A = {a,  b,  c,  d},  B=  {a,  c,  d};

b)  A = \ a , b ) ,   B =   {a,  c,  dj;

d)  A = 0 ,   B = 0 ;

e)  A = 0 ,   B = { a ,   b ,  c};



f)  A = 0 ,   B = { 0 } ;

g)  A = {{a),  a,  0 } ,  B={ a} \



h )  A = {{a,  b,},  {ct  d),  c,  ¿},  5 =   {{¿7,  6},  c};

i)  v4 =  {{0},  0},  B =   {0,{{O},O}}?

1.18. M unosabatning to ‘g‘ri yoki n o to 'g 'n  ekanligini aniq-

a)  A = {2; 4;  6}  va  B = { 6;  4;  2};



b)  /4 {1;  2;  3}  va  5 = { i ;   11;  111};

d)  /! = {{l;2 } ,  {2;  3}}  va  ß = { 2 ; 3 ;   1};

e)  y4 = {V256;V8l;>/T6} va  ß  = {22;3 2;4 2}?

1.20.  jc= {jc [ jc2 — 5x + 6 = 0}  va A  {2;  3}  to £p la m la r  haqida

nim a  deyish  m um kin?

2. 


T o‘plam lar  ustida  am allar.  A  va  B  to 'p la m la m in g  

ikkalasida  ham   mavjud  b o lg a n   elem entga shu   to ‘plam - 

larning  umumiy elem enti deyiladi.  A  va  B to ‘plam larning 

kesishmasi (yoki  ko'paytm asi)  deb,  ularning  b arch a  u m u ­

miy  elem entlaridan  tuzilgan  to ‘plam ga  aytiladi.  A  va  B 

to ‘plam lam ing  kesishmasi  A fl B  k o ‘rinishda  belgilanadi: 

A f ) B =   {x|;ce/l  va  xe/?}.  1 -rasm d a  Eyler —Ve n n   dia- 

grammasi nomi bilan ataladigan chizm ada  va   shakllar- 

ning kesishmasi  AP\B  n ib erad i  (chizm ada shtrixlab k o ‘r- 

satilgan).



A va  /? to ‘plamlarning birlashmasi (yoki y i g ‘indisi) deb. 

ularning kamida bittasida mavjud b o ig a n  b arch a elem ent­

lang:

a)  {1;  2} c  {{1;  2;  3};  {1;  3};  1;  2}



b)  {1;  2} €  {{l;  2;  3};  {1;  3};  1;  2}

d)  {1;  3}

c

{{1;  2;  3};  {1;  3};  1;  2}



e)  {1;  3 }e  {{I;  2;  3};  {i;  3};  1;  2}.

1.19.  Quyidagi to ‘plam !artengm i:



A f t B

A \ ) B

1- rasm.


2- rasm.

3 -   r a s m.

lard an   tuzilgan  to ‘plamga  aytiladi. A va  ¿?to‘pIam larning 

birlashmasi  A \ J B   ko‘rinishidabelgilanadi:  A\JB  = { x \ x t A  

yoki  x s  B }  (2-  rasm).



A va  B  to'plam lam ing ayirmasi deb, A ning 2? da mavjud 

b o im ag an  barcha elementlaridan tuzilgan to‘plamga aytiladi. 



A va  /? to ‘plamlaming ayirmasi A \ B   ko‘rinishda belgilanadi: 

A \ B  = { x \ x e A \ a x í B }   (3-  rasm).

T o p s h i r i q : 3 - t f  ra s m d a B \ A   ni  ko‘rsating.

A gar  ¿?C/4 b o ‘lsa,  ,4\Z ?to‘plam   5 t o ‘plamning  to'ldi- 

ruvchisi deyiladi va ' yoki  B* bilan belgilanadi (3-  b rasm).

1 -  m i s o 1.  A = {a,  b,  c,  d,  e, / }   va  B = {b,  d,  e,  g,  h} 

to ‘p la m lar  berilgan.  U lam ing  kesishmasi,  birlashm asini 

to p am iz va  Eyler -  Venn diagram m asida talqin  etamiz.



b

,  e  elem entlari  A  va  B to ‘plam lar uchun  um um iy, 

shunga  kokra  A f \ B   = [b,  d,  e}.  Bu  to'plam larning birlash­

masi  esa  A \ J B   -  {a,  b,  c,  d,  e , f   h)  dan  iborat  (4- a rasm).

2 - m i s o l .   ,4 = { x | - | < x s | } ,   fi =  { x j - i < x < 2 }   to ‘p- 

lam larning kesishmasi,  birlashmasi va ayirmasini  topamiz. 

B uning  u ch u n   s o n la ro ‘qida 

^ , 2   nuqtalarni  bel-

a) 

b)

4 -  r a s m.



gilaymiz  (4-  rasm ).  ^ D 5  = { x |- ^   < x < | } ,   A{j B={x\ ~^<

< x < 2 ) , A \ B  = { x \ - \ < x < - \ ) .

3 - m i s o l .  ,4 -{ 0 ;  2;  3},  C = { 0 ;  1;  2;  3;  4}  to ‘plam - 

lar  uch un   A ' =   C \ A   ni  topam iz.  A c z C   boMgani  uchun 

A ' =   C \ A  =  {1;  4}  b o ‘ladi.

4-  m i s o l .  Agar y 4 c5 b o ‘lsa,  A \ j B   =  5 b o ‘lishini  is- 

bot qilamiz.

I s b o t .  A c   5 b o ‘lsin.

a)  A{JB c   B n ik o ‘rsatamiz.   €  A \ J B   bo‘lsin.  U holda 

x e A  yoki  x<= B b o ‘ladi.  Agar x e   A  b o ‘lsa,  A c .  B ekanidan 

x&  B  ekani  kelib  chiqadi,  ikkala  h o ld a  h am   A[JB  ning 

har  qanday  elem enti  B  ning  h am   elem entidir.  D em ak,



A\ JB c   ;

b)  B < z A \ j B   ni  ko‘rsatamiz.  x e i ?   b o ‘lsin.  U  holda, 

to ‘plam larbirlashm asiningta’rifiga k o ‘ra  x e A U B   bo‘ladi. 

D em ak,  B  ning  h ar  qanday  elem en ti  A \ } B   ning  ham  

elem enti  b o ‘ladi,  ya’ni  B < z A \ J B .

Shunday qilib,  AK)B,  B c A U B .  Bu esa  B = A[)B 

ekanini tasdiqlaydi.

T o ‘plam lar ustida bajariladigan  am allarning xossalari 

sonlar ustida bajariladigan amallarning xossalariga o ‘xshash. 

H ar  qanday  X,  Y va   to ‘p lam lar  u ch u n :

1



X [ ) Y  = Y [ j X



1

') 



X f ] Y  = Y f ] X ;  

2



(X\JY)\JZ = X [ ) ( Y [ J Z )  = (X\JZ)[JY\ 

2') 

( X O Y ) n Z  = (Xr\Z)DY = Xt ) ( Yf ) Zy,  

3)  (


X U Y ) f ] Z  



( X n Z ) U ( r f ] Z

);

3') 



( X f ) Y ) { j Z  



(X[jZ)r\(Y{jZ)

 

tengliklar  bajariladi. 



Agar  qaralayotgan  to ‘plam lar ay n i  b ir  U to ‘plam ning 

qism -to‘plam lari  b o ‘lsa,  to ‘plam   universal to ‘plam   de- 

yiladi.


U universal to ‘plam  qism -to'plam larining kesishmasi, 

birlashm asi,  shuningdek,  U to ‘plam   ixtiyoriy  q ism -to ‘p- 

lamining to id iru v c h isi ham  ning qism  to 'p lam i b o ia d i.

Biror    to kp la m n in g   U ga  to id iru v ch isin i  X'u  yoki  X '  

shaklida belgilash m um kin. T o idirish  amalining ayrim xos- 

salarim  k o ‘rsatib  o ‘tamiz:

1)  0 ' = t / ,   2)  CT = 0 ,   3)  ( X J ^ X ,   4)  U  dan  olin- 

gan har qan day  X v a   Y  to ‘plam uchun  ( X  П Y)'  - X ' U   Y ' ; 

( X U Y ) '  = X ' n Y ' .

Shuningdek,  agar  X c Y  b o ‘lsa,  Х П Y - X ,   X U Y  = Y 

bo‘ladi.  X ususan,  0 < z X v a  X £  .Ä b oiganidan,  0  П X -  0 ,  

0 { J X = X ,   Х П Х = Х ,   X \ J X = X   b o ia d i.

5 - m i s o l .   A = { l,  2,  3,  4},  B = { \ ,   3,  5},  C = {  1, 

5,  9}  to ‘p la m lar  berilgan.  ö = {  1,  2,  3,  4,  5,  9}  to ‘plam 

universal  to 'p la m   b o ia d im i?  E = {  1,  2,  3,  4,  5,  9,  15}  va 



M = {  1,  3,  4,  5,  9}  to ‘plam!ar-chi?

A  b o ig a n i  u c h u n   D  to ‘plam  

universal  to 'p la m  b o ia d i.  D < z E b o ig a n i uchun  £ 4 o ‘plam 

ham   universal  to ‘plam   b o ia d i.  B < z M,   C c . M ,  lekin 

 Л /b o ig a n i  u c h u n   A /to ‘pIam  universal  to ‘plam  bo‘la 

olmaydi.


1.21.   = {36;  29;  15;  68;  27},  P = { 4;  15;  27;  47;  36; 

90},  Q = { 9 0 ;  4;  47}  to ‘plam lar  berilgan.  M ( \ P 

Л/ f l Q ,  

larni  toping.

1.22.  A -   18  ning  ham m a  natural  b o iu v c h ilari  to ‘plami, 

B —  24  ning  ham m a  natural  b o iu v c h ilari  to ‘plami.

AV\B  to ‘plam   elem entlarini  k o ‘rsating.

1.23.  P ikki  x on ali  natural  sonlar  to ‘plam i,  S b a rc h a   toq 

natural so n lar to ‘plami b o ‘lsa,  К  = 

to ‘plamga 

qaysi  so n lar  kiradi?


а)  21  е  К\  Ь)  32 е   К;  d )  7  е  АГ;  е)  17 г   AT  deyish 

to ‘g‘rimi?




Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   27


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling