A. V. Vahobov, T. S. Malikov


Download 5.09 Mb.

bet63/75
Sana13.11.2017
Hajmi5.09 Mb.
1   ...   59   60   61   62   63   64   65   66   ...   75

64 

Qarang:  Кейнс  Дж.М.  Общая  теория  занятости,  процента  и  денег.  —  М.: 

1999.  С.96.

•  ega  b o 'lin g an   daro m ad  pasaygan  paytda jo riy   iste’m olning 

odatdagi  darajasini  saqlab  turish  u ch un   sug‘u rta  rezervlari  yara­

tishning zarurligi;

•  uzoq m uddatga foydalanishga moMjallangan qim m atli p red - 

m etlarni sotib olish bilan bogMiq boMgan kapital xarajatlar darajasini 

oshirish  u c h u n  pul  rezervlarini  yaratish  kerakligi;

•  pensiya rezervlarining  lozimligi;

•  uy  xo'jaligining  darom adlilik  darajasini  oshirish  m aqsadida 

kelgusida investitsiyalashtirish u chu n  pul  fondini vujudga keltirish- 

ning zarurligi.

D aro m ad lar  va  ustuvor  y o ‘nalishlarni  shakllantirish  h am d a  

u lardan  foydalanishda  um um iqtisodiy oM cham lardan  tashq ari  uy 

xo'jaligining iste’m ol va  moliyaviy xatti-harakatida, jam g'ariladigan 

fondlarni yaratishda ijtimoiy va psixologik jihatlar (aspektlar) m uhim  

rol  o'ynaydi.  U larga  quyidagilar  kiradi:

•  davlat  va  moliyaviy  institutlarga  nisbatan  boMgan  ishon ch  

darajasi;

•  aw alg i  yillardagi  m oliyaviy x atti-h arak at  tajribasi  va uning 

sub ’ektiv bahosi;

•  asosiy moliyaviy in stru m en tlarn i  bilish;

•  quyilm alam ing imkoniyatlari to ‘g‘risida m a’lum otlarga egalik 

qilish.


Jam g‘ariladigan fondlarni shakllantirish b o ‘yicha uy xo‘jaliklari 

moliyaviy  xaU i-haiakatlaiiuing  o'ziga  xos  xususiyatiari  jam g 'a rm a  

strategiyalarining  elem entlari  va  turlarini  (ko'rinishlarini)  ajratib 

ko'rsatishga imkon beradi.  Uy xo'jaligining har qanday jamg'ariladigan 

strategiyasi  m ustaqil  bo'lgan  uch  kom ponetdan tarkib  topadi:

• ja m g 'a r is h   n o rm a si  ( m e ’y o ri),  y a ’ni  uy  x o 'ja lig i  ja m i 

darom adining jam g'arishga yo'naltiriladigan hissasi  (ulushi) asosida 

jam g 'arish n in g  am alga oshirilishi;

•  risk  va  darom adlilikning  diversifikatsiyalanish  oM chamlarini 

(parametrlarini) hisobga olgan holda investitsion instrumentni tanlash;

•  pul  m ablag'larini joylashtirish  m uddatlari.

Y uq o rid ag i  (k o 'rsa tk ic h )la rn in g   k om binatsiya  q ilin ish i  uy

xo'jaligining jam g'arish strategiyasini aniqlab beradi.  Uning quyidagi 

tu riari  (k o'rinishlari)  bo'lishi  m um kin:



М Ф уа

•  «0»Н  stra te g iy a -ja m g ‘arish   am alga  o sh irilm ay d i,  b a rc h a  

d aro m ad lar jo riy  ehtiyojlam i  qondirishga  yo'naltiriladi;

•  yuqori  risk strategiyasi-quyilm alar faqat yuqori  riskli moliyaviy 

aktivlarga y o 'n altiriladi;

•  real  strateg iy a-m ab lag 'lar  past  va  bo 'lishi  m um kin  b o 'lg an  

riskli  aktivlarga  qo'y ilad i,  risklar diversifikatsiya qilinadi.

Uy  xo'jalik larid a  m oliyaviy  qarorlar  qabul  qilish  jarayoniga, 

shuningdek,  bank  tizim i  va  m oliyaviy  bozorlam ing  rivojlanganlik 

darajasi,  ya’ni  tashqi  m u h it  ham   keskin  t a ’sir ko'rsatishi  m um kin. 

Bunda qim m atli qog'ozlar bozoridagi operatsiyalar, bank operatsiya­

lari,  pensiya  ta ’m ino ti,  su g 'u rta   ishi  va  shu  kabilarning  huquqiy 

jih a td a n   ta ’m inlanganlik  darajasi  ham   m uhim   rol  o'ynaydi.

Hozirgi  paytda  turli  moliyaviy  in stru m en tlarn ing   d aro m ad - 

liligida  yaqinlashish  tendensiyasi  paydo b o 'lay apti.  Bu  quyilm alar 

riskini  pasaytirish  va  m oliyaviy  aktivlar portfelining  barqarorligini 

oshirish  m aqsadida  uy  xo'jaliklari  aktivlari  p ortfelini  diversifi- 

katsiyalashga asoslangan real jam g'arish strategiyasining shakllangan- 

ligida  n am oyon  b o 'lm o q d a .

24.3.  Uy xo'jaliklari  darom adlari

M a’lum  bir davrda uy xo'jaliklarining  ixtiyoriga kelib tushuvchi 

pul  m ablag'lari  su m m alari 

ularning darom adlari

 

deyiladi.  B unday 



d aro m ad lar  turli  sh akllarda  nam oyon  b o 'lad i,  m iqdoriy  va  sifat 

ko'rsatkichlari  tizim i  bilan o 'lc h a n a d i,  iqtisodiy m azm u nig a  ko'ra 

turli  m anb alard an   tarkib  (tashkil)  topadi.

Eng um um iy ko'rinishda, 

uy xo'jaliklarining ja m i darom adlarini 

ikki  guruhga  ajratish  m um kin:

•  uy xo'jaliklarining n atu ral  shakldagi  d arom adlari;

•  uy xo'jaliklarining  pul  shaklidagi  darom adlari.

N atural darom adlar

 

to v ar shakliga  ega em as va  u la r o 'z -o 'z in i 



t a ’m in lash g a  m o 'lja lla n g a n   uy  x o 'jalig i  a ’zolari  m e h n a tin in g  

natijasidan  iborat  b o 'lad i.  U larning  tarkibiga  quyidagilar  kirishi 

m um kin:

•  shaxsiy y ord am chi  xo'jalikdan  olingan  m ahsulotlar;



•  uy  xo'jalik larid a  iste’m ol  qilinadigan  va  qishloq  xo'jaligi 

korxonalaridan olingan  natural to'lovlar.

Rasmiy (shakliy) belgisiga ko'ra (m ablag'lar tushum ining natural 

shakli bo'yicha)  uy xo'jaliklari darom adlarining bu guruhiga natural 

shakldagi ijtim oiy transfertlarni va  ish beruvchi to m o n id an  taqdim  

etilgan  (berilgan)  natural  ko'rinishdagi  im tiyozlarni  ham   kiritish 

m um kin.  B iroq  m oliyaviy  nuqtai  n a z a rd a n ,  bu  m ab la g 'la r  uy 

xo'jaliklarining o 'z -o 'z in i ta ’minlash funksiyasini ifodalovchi natural 

d arom ad lar  bo'lo lm ay d i  va  ular  pul  m ablag'larining  defitsitligi 

sharoitida kom pensatsion  in stru m en tlar sifatida xizm at  qiladi.

U m u m an   olganda,  uy  x o'jaliklarining  jam i  d aro m a d la rid a  

n atural  d aro m ad lam in g   salm og'i  u n ch a  katta  b o 'lm ag an  qism ni 

tashkil  etad i.  S h u n d a y   b o 'lish ig a  q a ra m asd a n ,  u n in g   darajasi 

( s a lm o g 'i)   a lo h id a   o lin g a n   uy  x o 'ja lik la r in in g   a n ’a n a la r i, 

ustuvorliklari,  afzalliklari,  dem ografik va ijtim oiy tavsifnom alariga 

muvofiq  ravishda  o'zgarib  turishi  m um kin.  Shu  m unosabat  bilan 

qayd etish kerak,  aholining kambag'al qatlam lari va qishloq aholisida 

n atu ral  d a ro m a d la m in g   sa lm o g 'i  a n ’anaviy  ravishda  n isb a ta n  

y u q o r ir o q   b o 'l a d i .  B ir  v a q tn in g   o 'z i d a   u y   x o 'j a l i g in i n g  

naturallashganligi  tashqi  m uhitning  (m asalan,  urushlar  davrida, 

tizim li transform atsiyalanish jarayonlarida va  h.k.)  noqulay shart - 

sharoitlariga  o 'ziga  xos  tarzda  m oslashish  m exanizm i  b o 'lib   ham  

hisoblanadi.

lu rli  m anbalar  hisobidan  uy  xo'jaliklarining  ixtiyoriga  kelib 

tushuvchi  pul  m ablag'larining  barcha  sum m asi 

pul  daromadlari 

deyiladi.  Bozor m unosabatlari taraqqiy etgan (rivojlangan) sharoitda 

ay n a n   pul  d a ro m a d la ri  uy  x o 'ja lik la rin in g   h a y o tiy c h an lig in i 

ta ’m inlash va ularning rivojlanishini asosi  hisoblanadi.  Uy xo'jaliklari 

pul  d a ro m a d la rin i  ta h lil  q ilish n in g   asosi  a h o lin in g   sh ax siy  

darom adlari hisoblanadi va u lar quyidagi  ko'rsatkichlar yordam ida 

hisoblanadi  (o'lchanad i):

•  nom inal  darom adlar;

•  ega b o 'lingan   darom adlar;

•  real darom adlar.

U y xo'jaligi  a ’zolarining  m a ’lum  davrdagi shaxsiy (individual) 

d a ro m ad lari  to 'p la m in in g   puldagi  ifodasiga 



nominal daromadlar

d e y ila d i.  Bu  k o 'rs a tk ic h   so liq q a  to rtis h   d arajasi  va  b a h o la r  

dinam ik asiga  b o g 'liq   b o 'lm a g a n   holda  d a ro m a d la m i  tavsiflaydi. 

U y x o 'jalik lari  n o m in al  d aro m a d la rin in g   Y alM d ag i  salm o g 'i  h a r 

b ir  m a m la k a t  m illiy  xo'jaligining  rivojlanish  darajasiga  b o g 'liq  

b o 'lib ,  taraq q iy   etgan  m am lak atlard a  u n in g   darajasi  65—75  foiz 

a tro fid a   a y la n a d i.  B ir  v a q tn in g   o 'z id a ,  h iso b la n g a n   n o m in a l 

d a ro m a d la r va  h aqiqatda  o lingan n o m in al  d a ro m a d la r o'rtasid agi 

f a r q n i  a n g la m o q  

lo z im .  U la r   b i r - b i r l a r i d a n   s h u   d a v rd a  

hisob lan gan ,  lekin  to 'la n m a g a n   d a ro m a d la r,  shuningdek,  o 'tg a n  

d a v r la r   u c h u n   q a r z la r n in g   q a y ta r ilis h i  n a tija s id a   o lin g a n  

d a ro m a d la r  o 'lc h a m ig a   (m iqdoriga,  su m m asiga)  farqlanadi.  Ish 

haqi  b o 'y ich a   to 'la sh   m uddati  o 'tib  ketgan qarzdorlikning  m avjud 

b o 'lis h i  o 'tis h   iq tisod iy otig a  ega  b o 'lg a n   m a m la k a tla r  u c h u n  

dolzarb  m u am m o la rd a n   biridir.

Soliqlar  va  boshqa  m ajburiy  to 'lo v la r  to 'la n g a n id a n   so 'n g   uy 

xo'jaligining ixtiyorida qoladigan  d aro m ad lam in g puldagi ifodasiga 

uy  xo'jaligining 



ega  bo'lingan  daromadi  deyiladi.  Bu  d aro m ad  

yakuniy  iste ’mol  va  jam g 'arish   u c h u n   m o'ljallangan.  Yoppasiga 

o 'lch a n g a n d a   ega  b o 'lin g an   d aro m ad   ah o lin in g   ixtiyoriga  borib 

tushuvchi  Y a lM n in g   tegishli  qism iga  ten g   keladi.  U y  xo'jaliklari 

ega  b o 'lin g a n   d a r o m a d la r in in g   o 's is h i  a h o lin in g   m o liy av iy  

im koniyatlarini salohiyatli  ravishda kengaytiradi,  ishlab chiqarishni 

rag'batlantirishning bozor m exanizm larini faollashtiradi.  Rivojlangan 

m a m la k a tla rd a   uy  x o 'jalik lari  ega  b o 'lin g a n   d a ro m a d la rin in g  

Y alM d agi  salm og'i  70  foizni  tashkil  etayapti.

B a h o la r  d a ra jasig a   eg a  b o 'lin g a n   n is b a ta n   o 'z g a rtirilg a n  

(korrektirovka  qilingan) 

d aro m a d   uy  x o 'jalik larin in g  



real  ega 

bo'lingan daromadi deyiladi.  Bu ko'rsatkich nom inal darom adlam ing 

real  sotib  olish  qobiliyatini  o 'z id a   aks  ettirad i.  U ning  dinam ikasi 

(o'zgarishi)  esa,  m a ’lum   davrdagi  ega  b o 'lin g a n   d a ro m a d la r  va 

iste’m ol  baholari  indeksi  (yoki  bah o lar  indeksiga  teskari  bo'lgan 

pulning sotib olish qobiliyati indeksi) o 'sish  s u r’atlarining nisbatiga 

bog'liq bo'ladi. Agar baholam ing o'sish su r’ati nom inal ega bo'lingan 

daro m ad lam in g   o'sish  tezligidan  past  b o 'lsa,  uy  xo'jaliklarining 

real ega bo'lingan darom adlari o'sadi.  B aholam ing yuqori sur’atlarda 

o'sishi sharoitida real darom adlar qisqaradi.  Bu narsa,  o'z  navbatida,


aholi  iste’m ol  talabi  va  sotib  olish  qobiliyatining  pasayishiga  olib 

keladi.  Bu  jarayon  iqtisodiyotning  barcha  sektorlaridagi  ishbilar­

m onlik  faolligiga salbiy t a ’sir ko'rsatadi.

Uy  xo'jaliklarining  pul  darom adlari  turli  m anb alar  hisobidan 

shakllanadi  va  ularning  byudjetlariga  kelib  tushadi.  U larning  eng 

asosiylari  qilib  quyidagilam i  ko'rsatish  m um kin:

•  m eh n at  haqi;

•  ijtim oiy to 'lan m alar;

•  tadbirkorlik faoliyatidan keluvchi darom adlar;

•  m o l-m ulkdan  keluvchi  darom adlar.

M eh n at  (ish)  haqining tarkibiga quyidagilar kiradi:

•  bajarilgan  ishlar bahosi,  tarif stavkalari  va  m ansab  okladlari 

b o 'y ich a  ish  haqining  hisoblangan sum m alari;

•  rag'batlantiruvchi  ustam a va qo'shim chalar;

•  ish  rejim i  va  m e h n a t  s h a ro itla ri  b ilan   b o g 'liq   b o 'lg a n  

kom pensatsion to'lan m alar;

•  m ukofotlar va bir  m artalik rag'batlantiruvchi  to 'la n m ala r;

•  har yillik va  q o 'sh im ch a  m ehn at ta ’tillarini  to 'la sh la r;

•  safar xarajatlari;

•  berilg an  maxsus  kiyim -bosh  va  maxsus  o v q a tla n ish n in g  

qiym ati;

•  va  boshqalar.

Uy  xo'jaliklari  darom adlarining  tarkibiy  tuzilm asida  m eh n at 

haqi  asosiy  o 'rin n i  egallaydi.  Shunday  bo'lishiga  qaram ay,  bozor 

m un o sabatlarig a  o 'tilish i  bilan  uy  xo'jaliklari  d aro m a d la rin in g  

tarkibida uning  salm og'i  biroz  pasaydi.  Bu  m ehnat  m unosabatlari 

va moliyaviy m unosabatlar tizim ida sodir bo'lgan sifat o'zgarishlari 

bilan bog'liqdir.  Bir tom ondan,  qisman ish haqining o 'rnin i bosuvchi 

va u n dan   hayot  kechirishning yagona  m anbai  sifatidagi  yuklam ani 

olib  tashlovchi  yangi  im koniyatlar  (m asalan,  m oliya  sohasida)  va 

darom adlam ing yangi m anbalari  (masalan, tadbirkorlik faoliyatining 

kengayishi)  paydo  bo'ldi.

B oshqa bir to m o n d an   esa,  ishsizlik,  ish haqining  past darajasi, 

uni  tartibg a  solishning  yetarli  darajada sam arali  b o 'lm ag an   davlat 

siyosati,  xufyona  aylanm aning  (iqtisodiyotning)  o'sishi  m eh natg a 

h aq  to 'la s h n in g   yashirin,  rasm iy  ravishda  hisobga  o lin m ag a n



shakllarining  paydo  b o'lishiga  olib  keldi65.  Iqtisodiyot  tarm oqlari 

(m asalan,  neft-gaz sanoatida  ish  haqining darajasi  m ao rif va qishloq 

xo'jaligidagi  uning  darajasidan  bir  necha  baro b ar  yuqori)  va  turli 

m ulkchilik  shakllaridagi  korxonalar  (xususan,  boshqa  m ulkchilik 

sohalari korxonalaridagi  ish  haqiga nisbatan byudjet sohasining kor­

xonalarida ish  haqi ancha past) bo'yicha ish  haqining tabaqalanishi66 

o 'tk ir m uam m oga  aylangan.

M eh n atg a  haq  to 'lash n in g   quyi  chegarasi  davlat  to m o n id an  

aniqlanadi va uni davlat m ehnatga  haq to'lashning  m inim al  m iqdori 

(M H T M M )  deb  qayd  etadi.  M H T M M n in g   tarkibiga  ustam alar, 

m ukofotlar va  boshqa  rag'batlan tiru vch i  to 'la n m a la r kiritilm aydi. 

Byudjet m anbalari hisobidan  moliyalashtiriladigan tashkilotlar uchun 

M H T M M   tegishli  byudjetlar  hisobidan,  bo shqa  su b ’ek tlar u c h u n  

esa  ularning  o 'z   m anbalari  hisobidan  ta ’m inlanadi.

Byudjet  sohasi  xodim larining  m eh n atig a  haq  to 'lash   hozirgi 

paytd a  isloh  qilinm oqda.  Bu  narsa  ushbu  sohada  yig'ilib  qolgan 

m u am m o lar  bilan  (m ehn atg a  haq  to 'la sh n in g   xodim lar  m alakasi 

va  u lar  ishlarining  haqiqiy  natijalari  bilan  kuchsiz  bo langanligi, 

m arkazdan  turib  byudjet  sohasi  xodim lari  m ehn atiga  haq  to 'la sh  

jarayo ni  ustidan  to 'liq   n azo ratn i  am alga  oshirish nin g  iloji  yo'qligi 

va boshqalar)  bog'liqdir.

Sotsial to'lanmalar (ijtim oiy transfertlar)  o 'z in in g  aham iyatiga 

k o 'ra   uy  x o 'jalik lari  pul  d a ro m a d la rin in g   tarkibiy  tu zilm a sid a



65  Ish haqining yashirin shakllariga quyidagilar kirishi  mumkin: a) to‘lov vedomostlarini 

rasmiylashtirmasdan turib pul tushumlaridan to‘lanmalar; b) sug‘urta tizimi va banklarning 

depozit  hisob  varaqlaridan  beriladigan  pul  yordamlari,  kreditlar  va  to'lanmalar;  v) 

xodimlarga  ko‘chmas  mulk,  uzoq  muddatlarda  foydalanilishi  mumkin  bo'lgan 

predmetlarni  sotib  olish  yo‘li  bilan  natural  shaklda  beriladigan  to'lanmalar;  g)  va 

boshqalar.  Rasmiy statistikada  mehnatga  haq  to'lashning xufyona  shakllarining  miqdori 

bilvosita,  balans  metodi  yordamida  aholining  pul  xarajatlari  va  jamg'armalari  hamda 

rasmiy  hisobga  olingan  daromadlar  o'rtasidagi  farq  sifatida  aniqlanishi  mumkin.

66  Buning  aynan  shunday  ekanligiga  ishonch  hosil  qilish  uchun  quyidagi  holatga 

e’tibor  berishning  o ‘zi  yetarli:  moliya-bank  sohasidagi 

0

‘rtacha  oylik  ish  haqi  boshqa 



sohalardagi  o‘rtacha  ish  haqidan  nisbatan  ancha yuqori  hisoblanadi.  Shunday bo'lishiga 

qaramasdan,  hatto shu  sohaning o ‘zida  mehnatga  haq  to'lash  bo‘yicha keskin  tebranish 

bo‘layotganligini  aniqlashimiz  mumkin.  Xususan,  davlat  mulkiga  tegishli  boigan 

moliyaviy  muassasalarda  ish  haqining  darajasi  aralash  va  hamkorlikdagi  mulkchilik 

shaklida  boMgan  xuddi  shunday  muassasalardagi  ish  haqidan  ancha  pastdir.

ikkinchi  o 'rin n i  egallaydi.  U larni  turli  belgilar va  asoslar b o 'y ic h a  

klassifikatsiya  qilish  (tasniflarga  ajratish ,  tasniflash )  m u m k in. 

Xususan,  klassifikatsiya  m e’zonlari sifatida quyidagilam i  qayd etib 

o 'tish   m aqsadga  m uvofiqdir:

•  iqtisodiy  m azm uniga  k o'ra;

•  ijtim oiy to 'lan m alarn in g  shakli  b o'yicha;

•  m oliyalashtirish m anbalariga ko'ra.

Iqtisodiy  m azm uniga  k o 'ra  ijtim oiy  to 'la n m ala rn in g   quyidagi 

ko 'rin ish lari  mavjud:

•  m ehnat pensiyalari bilan bog'liq bo'lgan to'lanm alar-  m ehnat, 

ijtim oiy va  harbiy pensiyalar;

•  ijtim o iy   x a r a k te r d a g i  ( ta v s if d a g i)   t o 'l a n m a l a r - k a m  

ta ’m inlangan  oilalarga,  bola  parvarishi  b o 'yicha,  hom ilad orlik  va 

tug 'ish bo'yich a;

•  in d iv id u al  foyd alan ish   x izm a tla ri  b ilan   b o g 'liq   b o 'lg a n  

to 'la n m ala r-so g 'liq n i saqlash,  m aorif,  boshqa notijoriy tash k ilotlar 

xizm atlarini to 'lash ;

•  c h e k la n g a n   h a ra k a tg a   ega  b o 'lg a n   to 'la n m a la r-is h s iz lik  

bo 'y ich a  nafaqalar,  stipendiyalar.

O 'z la rin in g   shakli  b o 'y ic h a   ijtim oiy  to 'la n m a la r   quyidagi 

k o 'rinishlarga ega bo'lishi  m um kin:

•  p en siy alar-m eh n at,  ijtim oiy va  harbiy  pensiyalar;

•  nafaqalar-kam   ta ’m inlangan  fuqarolarga  nafaqalar,  onalik 

nafaqasi,  ishsizlik  bo 'y icha  nafaqa  va  boshqalar;

•  stipendiyalar-oliy,  o 'rta -m a x su s  va  kasbiy  t a ’lim ,  kurslar 

o'quvchilariga,  aspirantlarga  stipendiyalar;

•  imtiyozli to'lanm alar,  kom pensatsiyalar, subsidiyalar-uy-joy- 

kom m unal  xizm atlariga,  tran sp o rt  xizm atlari,  san ato riy a-k urort 

davolash m askanlari va davolash  vositalari bilan  ta ’m inlash xizm at­

larini  to 'la sh ,  uy-joy sotib  olishga  subsidiya va  boshqalar;

•  su g 'u rta   q o p lam a la ri-k o 'z d a   tu tilm agan  sabablarga  k o 'ra  

su g 'u rta hodisasi  ro 'y  bergandagi  to 'lan m alar;

•  m oddiy  yordam -ishsizlar,  qo cho q lar  va  m ajburiy  k o 'ch ib  

o 'tg an la rg a  bir m artalik to 'la n m a la r va boshqalar.

M oliyalashtirish  m anbalariga  k o 'ra   ijtim oiy  to 'la n m ala rn in g  

quyidagi  k o 'rin ishlari bor:



•  barch a darajadagi byudjetlardan  m oliyalashtiriladigan  ijtimoiy 

to 'la n m a la r:  respublika  b yudjetidan  —  urush  ish tiro kch ilari  va 

nogironlarini, jangovor harakatlar faxriylarini ijtimoiy jihatdan qo'llab- 

quw atlash choralari;  mintaqaviy va mahalliy byudjetlardan — m ehnat 

faxriylari,  front  orti  m ehnatkashlarini  ijtim oiy  jih a td a n   q o 'lla b - 

q u w atlash   choralari,  turli  xildagi  ustam a va qo'shim chalar;

•  davlat nobyudjet  fondlarining byudjetlaridan m oliyalashtiri­

ladigan ijtim oiy to'lanm alar:  Pensiya fondining  byudjeti hisobidan- 

m e h n a t,  ijtim o iy  pensiyalar,  h a rb iy   x iz m a tc h ila r  va  u la rn in g  

oilalariga pensiyalar;  Sotsial su g 'u rta  fondi  m ab la g ia ri  hiso b id an - 

vaqtin ch alik   m eh n at  qobiliyatini  yuqotganligi  u chu n  nafaqalar, 

oilaviy va  o n alik   nafaqalari  va  h.k.

•  k o rx o n alam in g   m ablag'lari  hisobidan  m oliyalashtiriladigan 

ijtim oiy to'lanm alar-pensiyalarga ustam alar,  pensiyaga chiqadigan- 

larga b ir  m artalik  nafaqalar va  boshqalar;

•  kasaba uyushmalari mablag'lari hisobidan moliyalashtiriladigan 

ijtimoiy to'lanm alar-oilaviy holatlarga ko'ra turli bir m artalik nafaqalar 

va boshqalar.

Y ax lit  o lin g a n d a   uy  x o 'ja lik la ri  d a ro m a d la rin in g   ijtim oiy  

to 'la n m ala r ko'rsatkichi pensiyalar,  nafaqalar, stipendiyalar,  boshqa 

ijtim oiy va su g 'u rta  tushim larini o 'z id a  birlashtiradi.  Sotsial  to 'la n - 

m alarni  m oddiy-buyum lashgan  tarkibiga  k o 'ra   uch  k o 'rin ish g a 

ajratish  m um kin:

•  pul  m ablag'lari  bilan  yordam lashuv;

•  im tiyozlar;

•  n atu ral  ko'rinishdagi  yordam .

Bu sohadagi barcha imtiyozlarni qonuniy tarzda tartibga keltirish 

eng  kam ida  quyidagi uch vazifaning  yechilishini  ko'zda  tutadi:

•  im tiyozlam ing taqdim  etilish  shakllarini o 'zgartirish  (natural 

im tiyozlarni  pul  kom pensatsiyalari  bilan  alm ashtirish)  va  byudjet 

resurslarining  cheklanganligi  u c h u n   m oliyalashtirilishining  iloji 

b o 'lm a g a n   k o 'p la b   im tiyozlarni  b ek o r qilish;

•  o b ’ektiv ravishda m uhtoj bo'lgan, kasbiy m e’zonlari va alohida 

xizm atlari  belgilari b o 'y ich a  m anzilli q o 'lla b -q u w a tla sh g a  o 'tish ;

•  ijtim oiy  q o'llab-quvvatlash  c h o ra larin in g   m o liyalashtirish 

m an balarin i keskin  ravishda chegaralash.



Y uqorida keltirilgan vazifalarning bajarilishi ijtim oiy transfert- 

lam i (to ‘lanm alarni) taqdim  qilishning yangi  m odellariga o ‘tishning 

sam arali  adap tatsion   (m oslashuvchan)  shakllaridan  foydalanishni 

talab qiladi.

Tadbirkorlik faoliyatidan olinadigan daromadlar

 

uy xo'jaliklari 



darom adlarining tarkibiy tuzilishida navbatdagi m uhim  m anba bo'lib 

xizm at  qiladi.  Bunday  d aro m ad lam ing   tarkibiga  xususiy  biznesni 

yu ritish   va  uy  x o 'ja lig id a   to 'p la n g a n   m u lk n in g   (b o y lik n in g ) 

kamayishi bilan bog'liq bo'lm agan holda vujudga keluvchi darom ad­

lam ing har qanday shaldlari kiradi.  Bu darom adlar biznesning tashkil 

qilingan  (qayd  etilgan  korxona)  va  tashkil  qilinm agan  shakllari 

doirasida vujudga  keladi.

Keyingi  yillarda  uy  x o 'jaliklarin in g  d a ro m a d la ri  tark ib id a 

mulkdan  olinadigan  darom adlam ing

 

salm o g 'i  oshib  b o rayo tir. 



Bunday d aro m ad lar uy xo'jaliklarining  m ulkida bo'lg an   m oliyaviy 

va nomoliyaviy noishlab chiqarish aktivlaridan  foydalanish natijasida 

vujudga  keladigan  pul  d arom adlaridan  iborat.  Bunda  moliyaviy 

aktivlardan  olinadigan  darom adlar pul  m ablag'larini bank om o n at - 

lariga,  qim m atli  qog'ozlarga,  xorijiy valyutalar bilan operatsiyalarga 

joylashtirish  natijasida vujudga keladi.  Nom oliyaviy noishlab ch iq a­

rish  aktivlardan  olinadigan  d aro m ad lar  uy  xo'jaliklariga  tegishli 

bo'lgan  uy-joy  binolari  va  yer  uchastkalarini  sotish  yoki  ijaraga 

berish  natijasida  paydo bo'ladi.

Shunday  qilib,  ko'rin ib   turibdiki,  uy  xo'jaliklarining  m ulkdan 

olinadigan  darom adlari  quyidagi  ko'rinishlard a amal  qiladi:

•  foizlar;

•  dividentlar;

•  rentalar.

M oliyaviy  vositachilik,  fond  bozori,  p a te n t  huquqi  bozori, 

xususiy m ulkchilik, shu jum ladan, yerga b o ig a n  xususiy m ulkchilik 

institutlarining  rivojlanishi uy xo'jaliklari darom adlarining um um iy 

sum m asida  m ulkdan  olinadigan  d arom adlam ing  yanada  o'sishiga 

olib  kelishga o 'z  t a ’sirini  ko'rsatadi.

Uy xo'jaliklari turli guruhlari darom adlarining  tarkibi,  tarkibiy 

tuzilm asi  va  dinam ikasi  b ir-biridan  keskin  farq  qilishi  m um kin. 

Bunda darom adlam ing tabaqalanishi  (differensiatsiya qilinishi) jud a



ko‘p  o b ’ektiv va sub’ektiv om illar ta ’siri ostida sodir boMadi.  Ulam ing 

eng asosiylari  quyidagilar:

•  m ulkchilik om ili  (uning  noteng  taqsim langanligi);

•  oilaviy ijtimoiy-iqtisodiy ahvol (oiianing kelib chiqishi, oMchami 

(koMami),  ijtim oiy m aqom i, jam g‘arilgan  (to 'p langan )  boyligi;

•  inson  kapitaliga  quyilm alar  (m a’lu m oti,  m alakasi,  kasbiy 

m aho rati,  ularn in g o ‘sish  salohiyati).

F arovonlikning  um u m iy   darajasiga  bogMiq  boMmagan  holda 

d a ro m a d la m in g   d ifferen siatsiya  qilinganligi  (tab aq alan g an lig i) 

barcha  m am lak atlar  u c h u n   xos.  Jam iyatda  jam i  d aro m a d la m in g  

taqsim lanishidagi  n otenglikni  Jini  koeffitsienti  (d aro m ad lam in g  

konsentratsiyalashuvi  indeksi)  yaqqol  k o 'rsatad i.  U ning  u m u m iy  

ko'tarilishi  (yuqoriligi)  jam iyatning  c h u q u r  ijtim oiy  qatlam larga 

boM inganligidan d a ra k  beradi.  Ijtim oiy tak ro r  ishlab chiqarishning  

o'sishi,  ijtim oiy-iqtisodiy  rivojlanishda  b a rq a ro r  pozitiv  (ijobiy) 

tenden siy alarnin g   shakllanishi,  d aro m a d la m i  davlat  to m o n id an  

ta r tib g a   s o lis h n in g   s a m a ra li  in s tr u m e n tla r i,  k a m b a g 'a llik n i 

ogohlantirish  m exanizm lari uy xo'jaliklarida ega b o 'lin g an   real pul 

darom adlarining o'sishiga,  darom adlam ing notengligi  m uam m osini 

yum shatishga o 'z  t a ’sirini  ko'rsatadi.

24.4.  Uy xo'jaliklari xarajatlari

Uy  xo'jalik lari  to m o n id a n   iste’m olga,  m ajburiy  to 'lo v la rn i 

am alga oshirishga va jam g 'arish g a yo'n altiriladigan  pul m ablag'lari 

uy xo'jaliklari  byudjetlarining xarajatlar qismini tashkil etish, ularning 

xarajatlari  deyiladi.  Iq tiso diy   ad ab iy o tlard a  uy  x o 'jalik la rin in g  

xarajatlari  quyidagilar b o 'y ich a  klassifikatsiya  qilinadi:

•  davriylik n u q tai  n azaridan;

•  xarajatlarning  tu riari  bo'yicha;

•  x a ra jatlarn in g   fu nksion al  m o 'ljallan g an lik k a  bog'liqligiga 

ko'ra;


•  m ajburiylik darajasi  b o'yicha;

•  to 'lo v la m in g  av tonom lilik xarakteriga  k o 'ra;

•  i s t e ’m o l  va  j a m g 'a r i s h g a   y o 'n a lt i r i la y o t g a n   re a l  p u l 

xarajatlarining tu ria ri  b o 'yich a.



D a vriylik

 

n u q tai  n a z a rid a n   uy  x o ‘ja lik la rin in g   x a ra jatlari 



quyidagilarga bo'linadi:

•  qisqa  m uddatli  xarajatlar;

•  o 'r ta  m uddatli  xarajatlar;

•  uzoq  m uddatli  xarajatlar.

Xarajatlarning tu ria ri (ко ‘rinishlari) bo yicha

 

uy xo'jaliklarining 



xarajatlari quyidagilardan  tarkib topadi:

• jo riy  xarajatlar;

•  kapital xarajatlar.

Uy xo'jaliklarining xarajatlari 

funksional mo ‘Ijallanganligiga ко ‘ra 

quyidagilardan  iborat:

•  shaxsiy iste’mol  xarajatlari;

•  soliqlar va  boshqa  m ajburiy  toMovlar;

•  pul  to 'p la n m ala ri  va jam g 'arm alar.

A vtonom lilik  xarakteriga  ко ‘ra

 

uy  xo'jaliklarining  xarajatlari 



ikkiga bo'linad i:

•  d aro m ad lam in g   oMchamiga  (koMamiga)  bog'liq  bo'lm ag an  

va  hayotiy  m inim um   darajasiga  rasm an  muvofiq  keluvchi  q a t’iy 

xarajatlar;

•  darom adlam ing dinamikasiga bogMiq boMgan elastik xarajatlar.

A yrim   hollarda  uy  xo'jaliklari  xarajatlarining  a n a   shunday

klassifikatsiyalanishi  d o irasid a  kam   elastikli  x arajatlar  alo h id a 

guruhga  ajratiladi  va  uning  tarkibiga uy-joy-kom m unal  xizm atlari 

va  tran sp ort  chiqim larini  toMash  bilan  bog'liq  boMgan  xarajatlar 

kiritiladi.

Real pul xarajatlarining tu ria ri (ко ‘rinish la ri)  bo yicha

 

ham   uy 



xo'jaliklarining xarajatlari  ikki  g u ru h d an   tashkil  topadi:

•  iste’m olga y o'n altirilg an xarajatlar;

• jam g 'arish g a y o'naltirilgan xarajatlar

Uy xo'jaliklarining iste’molga yo'naltirilgan xarajatlari  (iste’mol 

xarajatlari)  ular  to m o n id an   yakuniy  tovariar  va  xizm atlam i  sotib 

olishga  sa rf qilinadigan  ega  b o 'lin gan   darom adning  bir  qism idan 

iborat.  Iste ’m ol  xarajatlarining koMami  quyidagilar bog'liq:

•  ega  b o 'lin g an  darom adga;

•  b ah o lar darajasiga;

•  iste’m olchilam ing m ol-m ulklariga;



•  real  foiz stavkalariga;

•  iste’m ol b o 'y ich a qarzdorlikning  m iqdoriga;

•  iste’m olchilam ing soliqqa to rtilish   darajasiga.

U y  xo'jaliklari  byudjetlaridagi  iste’m o l  xarajatlari  su b ’ektiv 

om illarga  h a m   t a ’sirchan  b o 'lib ,  u larning   orasidan   quyidagilam i 

a lo h id a ajratib  ko'rsatish  m um kin:

•  iste’m ol  qilishga b o 'lg an  in tilishning chegarasi;

•  b a h o la m in g   o 'z g a ris h ig a   n i s b a t a n   is t e ’m o lc h ila m in g  

kutuvchanligi;

•  pul darom adlari;

•  soliqlar;

•  to varlam ing  mavjudligi;

•  va boshqalar.

M akroiqtisodiy nuqtai  nazardan  uy xo'jaliklari byudjetlarining 

iste’m ol  xarajatlari  ikkita  eng  m u h im   xususiyatga  ega:

•  b irin c h id a n ,  iste ’m ol  x a rajatlari  yalpi  m ahsulo t  doiraviy 

aylanishi m odelida yalpi  talab va yalpi xarajatlarni tashkil qilishning 

eng  katta  qism i  hisoblanadi;

•  ikkinchidan, uy xo'jaliklari byudjetlarining iste’mol xarajatlari 

qisqa  m uddatli  davrda bandlik va  investitsiyalar darajasini  tartibga 

solish  orqali  t a ’sir  etish  m um kin  b o 'lg an   yalpi  talabning  nisbatan 

b a rq a ro r tarkib toptiruvchisidir.

Uy xo'jaliklari  byudjetlari xarajatlari  tarkibi,  tarkibiy tuzilm asi 

va  dinam ikasini  tahlil  qilish,  o d a td a ,  ah o lin in g   darom adlari  va 

xarajatlari  balansi  asosida  am alga  oshiriladi.  Bu  balansning  eng 

um um iy ko'rinishi  quyidagicha bo 'lishi  m u m k in   (navbatdagi  betga 

qarang):

U y xo'jaliklari  byudjetlari xarajatlari  hisobidan tovarlarni sotib 

olish  va  x iz m a tla m i  to 'la s h   ( is te ’m o l  x a ra ja tla ri)  o 'z   ichiga 

quyidagilam i oladi:

•  uy-joy va kom m unal  xizm atlam i, m aishiy xizm atlam i,  m aorif 

tizim i x izm atlarini to'lash ;

•  dam  olish uylari, sanatoriylar,  turistik y o 'llanm alar xarajatlari 

va  tibiy x izm atlam i  to 'lash ;

•  kino,  te a tr va boshqa  tam o sh a la r xarajatlari;

•  passajir tran sp o rtin in g  b a rc h a  tu rla rin i to 'la sh  xarajatlari;



Aholi  pul  darom adlari  va x a ra ja tla ri  balansi

D arom adlar

1.  M ehnatga  h aq  to 'lash

2.  M ehnat  haqid an   boshqa 

korxona va  tashkilotlardan 

olinadigan yollanm a 

ishchilarning darom adlari

3.  D ividentlar

4.  Q ishloq xo'jaligi  m ahsulot­

larini sotishdan  olinadigan 

tushum lar

5.  Pensiya va  nafaqalar




Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   59   60   61   62   63   64   65   66   ...   75


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling