A. V. Vahobov, T. S. Malikov


Download 5.09 Mb.

bet64/75
Sana13.11.2017
Hajmi5.09 Mb.
1   ...   60   61   62   63   64   65   66   67   ...   75

6.  Stipendiyalar

7.  M oliya tizim idan   olinadigan 

tu shu m lar (su g 'u rta qoplam a- 

lari,  om on atlarnin g   foizlari, 

lotereya yutuqlari va b.)

8.  Xorijiy valyutani  sotishdan 

kelgan  aholining darom adlari

9.  Boshqa tu sh u m lar

a)  kom ission  m agazinlar orqali 

b uyum lam i sotish

b)  chiqindi  ashyo,  m ctallom  

va boshqalarni  sotish

10.  O 'tk azm alar bo'yicha 

olingan p ullar

Jam i p u l  darom adlari

X arajatlarning d arom adlardan 

oshishi

B alans


X arajatlar va ja m g 'a rm a la r

1.  T ovarlarni  sotib  olish  va 

x izm atlam i to'lash

2.  M ajburiy  to 'lov lar va 

ixtiyoriy badallar:

a)  soliqlar va  yig'im lar;

b)  su g 'u rta  bo 'y ich a  to 'lo v lar; 

v) jam o a tc h ilik  va  kooperativ 

tashkilotlarga badallar;

g)  ssudalarni  qaytarish; 

d)  lotereya  ch iptalarin i sotib 

olish;


ye)  tovar  krediti u c h u n   foizlar; 

yo)  pensiya  fondlariga su g 'u rta  

badallari;

3.  O m o n atlar va qim m atli 

qog'ozlardagi 

o am g 'arm alam in g  o 'sishi

4.  U y-joy binolarini  sotib 

olish


5.  Xorijiy valyutani  sotib 

olish  bo 'y ich a  aholi 

xarajatlari

6.  O 'tk azm alar b o 'y ich a 

jo 'n a tilg a n  pullar

Jam i  pul xarajatlari  va 

jam g 'a rm a la r

D arom adlam ing xarajatlardan 

oshishi


B alans

•  aloqa xizm atlarini  toMash;

•  qolgan  boshqa  x izm atlam i  toMash.

M ajburiy toMovlar va ixtiyoriy badallar uy xo'jaliklari byudjetlari 

xarajatlarining m u h im  e lem en ti hisoblanadi.  Bu xarajatlar,  hozirgi 

sharoitda,  o'sish  tendensiyasiga  ega  bo'lib,  ular  quyidagi  om illar 

bilan bog'langan:

•  b irin ch id an ,  aholi  tad b irk o rlik   tashabbusining  kengayishi 

yakka  tartibdagi  tad b irk o rlarn in g   xo'jalik  va  savdo  faoliyatidan 

olinadigan  (u n d irilad ig an )  soliq,  b oshqa  m ajburiy  to 'lo v la r  va 

yig'im larning  ham   kengashi  (ko'payishi)  bilan  kuzatilm oqda;

•  ikkinchidan,  su g 'urta tizim ining  rivojlanishi,  notijoriy sektor­

ning o'sishi  (m asalan, turli jam o atch ilik  tashkilotlari,  birlashm alari 

va  ittifoqlari),  bir to m o n d a n ,  su g 'u rta  bo 'y ich a  badallarni  oshirsa, 

ikkinchi tom ondan,  notijoriy tashkilotlarga ajratm alarni ko'paytiradi;

•  u ch in ch id an ,  iste ’m ol  va  ipoteka  kreditining  rivojlanishi  uy 

xo'jaliklari  byudjetlarining  xarajatlarida  «ssudalarni  qaytarish»  va 

«tovar  krediti  b o'y ich a  foizlar»  m oddalarining  oshirilishiga  olib 

keladi.


S u g 'u rta   b o z o rin in g   in ten siv   rivojlanishi,  b an k   x izm atlari 

a m a liy o tid a   iste ’m ol  k red iti  va  u  bilan  b o g 'liq   b o 'lg a n   o p e ­

ra ts iy a la rn in g   k e n g a y ish i  n a tija sid a   k e la jak d a   uy  x o 'ja lik la ri 

byudjetlari xarajatlarining bu yo'nalishlari faqat o'sish tendensiyasiga 

ega bo'lishi  m um kin.  Shuningdek,  moliyaviy bozom ing rivojlanishi 

va  pensiya  tizim ining  isloh  qilinishi  uy  xo'jaliklari  byudjetlarida 

«pensiya  fondiga  su g 'u rta   badallari»  xarajatlar  m oddasining  ham  

o'sishiga  olib  keladi.

U y  x o 'ja lik la ri  b y u d je tla ri  x a ra ja tla r  q ism in in g   m ajb u riy  

to 'lov larida soliqlar va y ig 'im lar kattagina  hissani tashkil  etadi.  Uy 

xo'jaliklari darom adlarining soliqqa tortilishi u lar real darom adlarini 

qisqartiradi.  Shunday  bo'lishiga  q aram asd an ,  davlat  m oliyasining 

taqsim lash  funksiyasi  doirasida jism o niy  shaxslam ing darom ad lari 

va m ulkidan olinadigan soliqlar m uhim  vazifalami yechishga xizm at 

qiladi.  B irinchidan,  bu  soliqlar  m am lakat  byudjet  tizim ining  turli 

b y u d je tla r i  d a r a ja la r id a   d a r o m a d la m in g   y e ta r li  tu s h is h in i 

ta ’m inlaydi.  Ik k in ch id an ,  jism o n iy   shaxslam ing  daro m ad larid an  

olinadigan soliqlar o lingan  d aro m ad lard an   ratsional  foydalanishni



rag'batlantirish  va ularni shakllantirish yo'llari  bilan uy xo'jaliklari 

byudjetlarining tarkibiy tuzilm asiga o 'z  t a ’sirini  ko'rsatadi.  U ch in­

chidan,  soliqlar vositasida  d arom ad lam in g bir qismi jam iyat  va uy 

x o 'ja lik la rin in g   ijtim oiy  m u a m m o la rin i  yechish  u c h u n   qayta 

taqsim lanadi.

A m a ld a g i  q o n u n c h ilik k a   m u v o fiq   m a m la k a t  fu q a ro la ri 

daro m ad larid an ,  m ol-m u lkid an   (shu ju m lad a n ,  yer  solig'i  va  yer 

u ch u n   ijara  haqi)  soliqlar,  boshqa  m ajburiy  to 'lo v lar va  yig'im lar 

(m asalan,  m a’m uriy  jarim alar,  jism oniy  shaxslardan  olinadigan 

xilma-xil mahalliy yig'im lar) va davlat bojlarini to'laydi.  Bir vaqtning 

o 'z id a ,  uy  xo'jaliklarining  real  darom adlariga,  aholi  darom adlari 

va  xarajatlarining  balansida  m ajburiy  to 'lo v ia r  sifatida  hisobga 

o lin m a y d ig a n   egri  (bilv o sita)  s o liq la r  h a m   o 'z in in g   t a ’sirin i 

ko'rsatadi.  C hunki  bu  soliqlar  (aksizlar.  qo'shilgan  qiym at  solig'i, 

bojxona  bojlari  va  boshqalar)  tovar  bahosining  tarkibida  b o 'lib , 

u lar tovar sotib olinayotganda to 'lan ad i.  T ovariar bahosining d a ra ­

jasini  faqat  egri  (bilvosita)  soliqlar oshirib  qolm asdan,  balki  ayrim  

to 'g 'ri  (bevosita)  soliqlar  (yagona  ijtim oiy  soliq,  k orxonalam ing 

fo y d a sid a n   o lin a d ig a n   soliq,  ta s h k ilo tla m in g   m o l-m u lk id a n  

olinadigan  soliq  va  boshqalar)  ham   oshiradiki,  ular  h am   qism an 

yoki  to 'liq   tovariar bahosi  orqali  kom pensatsiya  qilinadi.

A holi  darom adlari  va  xarajatlari  balansi  xarajatlar  qism ining 

boshqa m oddalari  («om onatlar va qim m atli  qog'ozlardagi ja m g 'a r- 

m alarning  o'sishi»,  «xorijiy  valyutalarni  sotib  olish  b o 'y ich a  aholi 

xarajatlari» va boshqalar) jam g'arish  jarayoni doirasida uy x o'jalik­

larining  m oliyaviy  m unosabatlarini  aks  ettiradiki,  u lam ing  o'ziga 

xos  b o 'lg an   xususiyatiari  ushbu  bobning  navbatdagi  paragrafida 

k o 'rib  chiqiladi.

24.5. J a m g ‘arm alarni shakllantirish va yo'naltirish

Barcha majburiy xarajatlar amalga oshirilganidan, zaruriy tovar­

iar va xizm atlar sotib olinganidan so'ng qolgan bo'sh pul m ablag'lari 

uy  xo'jaliklarining  jam g 'arm alarin i  tashkil  etadi.  Jam g 'a rm a la r, 

kechiktirilgan  iste’mol  dem akdir.  U y  xo'jaliklari  jam g 'a rm a la ri 

tashkil  topishi  jarayonining  asosida  ehtiyojning  am alda  m avjud



bo'lg an   darajasi  va  ularni  qondirishning  iloji  yo‘qligi  o'rtasidagi 

z id d iy a t  y o ta d i.  E h tiy o jla r   d a ra ja s in i  q o n d iris h n in g   ta sh q i 

cheklovchisi  (chegaralovchisi) tovariar ishlab chiqarish  va xizm atlar 

ko'rsatish   im koniyatining cheklanganligi hisoblanadi.

B ozor  iqtisodiyoti  b a rq a ro r  rivojlangan  m am la k a tla rd a   uy 

xo'jaliklarining jam g 'arm alarig a  ham  alohida rol  ajratilgan.  C hunki 

iqtisodiy  o'sish  investitsiyalarning  m uhim   m anbai  b o 'lg an   jam i 

jam g 'a rm a la rn in g   darajasi  bilan  uzviy  bog'langan.  O 'z   navbatida, 

jam g 'arm alarn in g  mavjudligi  esa  m am lakat boyligining belgilaridan 

biridir.  Ja m g 'a rm a   m unosabatlari  sohasida  quyidagi  k o 'p to m o n - 

lamali  aloqalar,  m anfaatlar va m aqsadlar vujudga keladi  va qo'shilib 

ketadi:


•  tak ro r  ishlab  chiqarish  aloqalari,  m anfaatlari  va  m aqsadlari. 

B unda  ja m g 'a rm a la r  kengaytirilgan  tak ro r  ishlab  ch iqarish nin g 

m uhim   k o m p o n en ti  (tarkibiy  qism i,  elem enti)  sifatida  m aydonga 

chiqadi;


•  uy xo'jaliklari jam g'arm alarining aylanishi va milliy iqtisodiyot 

m oliya-bank sekto rining  faoliyat  ko'rsatishi  bilan b o g 'lan g a n   pul- 

m oliyaviy aloq alar,  m an faatlar va  m aqsadlar;

•  aholi  tu rm u sh   darajasining  o'sishiga  yo 'n altirilg an   ijtim oiy 

aloqalar m an faatlar m aqsadlar.

U y  xo'jaliklarining jam g 'arm alarin i  shakllantirish  va  ulardan  

fo y d alan ish   ijtim o iy   ta k ro r  ishlab  c h iq a rish n in g   p a ra m e trla ri 

(o'lcham lari),  m uvozanat va taraqqiyotning um um iy  m akroiqtisodiy 

propo rsiy alari  (n isb atlari)  b ilan   belgilanadi.  Ja m g 'a rm a la rn in g  

dinam ikasiga  (o 'sish   s u r’atlariga,  o'zgarishiga)  aholi  nom inal  va 

real darom adlarining o'sish su r’atlari,  inflyasiya,  yakuniy iste’m olga 

m o 'lja lla n g a n   x a ra ja tla rn in g   o 'z g a ris h i  t a ’sir  k o 'r s a ta d i.  U y 

xo'jaliklari ja m g 'a rm a la rin in g   o'sish i,  ulard an  o qilona va  sam atali 

foydalanish  investitsion  faollikni  oshirish,  iqtisodiy  taraqqiyot  va 

aholi  tu rm u sh   d a ra jasin in g   o 'sish i  m u am m o la rin i  h a l  etish g a 

yo'naltirilgan davlat m akroiqtisodiy va  m oliya-kredit siyosatinining 

eng  m uhim  vazifalaridan  biri  hisoblanadi.

Ja m g 'a rm a la rn i  quyidagi  turli  belgilarga  k o 'ra   klassifikatsiya 

qilish  (tasniflash)  m um kin:

• ja m g ‘arish (m a) jaray o n in in g   m aqsadlariga k o 'ra;



•  sabablari  nuqtai  nazaridan;

• ja m g 'a rm a la rn i  akkum ulyasiya  qilish  (to 'p la sh )  shakllari 

bo'yicha.

Jamg'arish(ma) jarayonining maqsadlariga k o ‘ra jam g ‘arm alarni 

quyidagilarga ajratish  m um kin:

• jo riy   ja m g 'a rm a   fo n d la ri  (u zo q   m u d d a t  fo y d a la n ish g a  

m o'ljallangan  tovarlarni  sotib  olish);

•  sug 'u rta ja m g 'a rm a  fondlari;

•  investitsion jam g 'a rm a   fondlari.

Jam g'arm alarning joriy fondlari qisqa  m uddatli xarakterga ega, 

naqd m ablag'lam i  (naqdinalarni) qo'shib olgan holda, yuqori likvidli 

aktivlarda jam g'ariladi  (to 'p lan ad i).

S u g 'u rta   ja m g 'a rm a   fo n d la ri  k o 'z d a   tu tilm a g a n   h o la tla r 

(vaziyatlar)  va qarilik u chu n  m o'ljallangan jam g 'arm alard an   iborat 

bo'lib, ular uzoq  m uddatli hisoblanadi va ularni jam g'arish jarayoni 

tugam agunga  qadar  kam roq  likvidli  bo 'lishi  m um kin.

Investitsion  ja m g 'a rm a   fondlari  iste ’m ol  ehtiyojlari  uch u n  

m o'ljallanilm aydi.  U lam in g   bosh  m aqsadi  d arom ad  keltiruvchi 

aktivlarga  investitsiya qilishdan  iboratdir.



Sabablari  nuqtai  nazaridan  uy  xo'jaliklarining jam g 'arm alari 

m otivlashtirilgan  va  m o tivlashtirilm ag an  b o 'lish i  m um kin.  Bu 

klassifikatsiyaga  (tasniflashga)  m uvofiq  m aqsadli  ja m g 'a rm a la r 

m o tiv lash tirilg an   ja m g 'a rm a la r  sifatid a  ta lq in   qilin ad i.  Biroq 

jam g 'arm alarn in g   sabablarini  ham m a  vaqt  h am   aniqlashning  iloji 

bo'lm asligi  m um kin.  U lar ehtiyojning  darajasiga nisbatan qiyosla- 

ganda to'lovga  layoqatlilik im koniyatining oshishi va  ishlab ch iq a ­

rishning im koniyatlari  natijasida vujudga  kelishi  m um kin.  Bunday 

ja m g 'a rm a la r  m o tivlashtirilm agan  ja m g 'a rm a la r  deyiladi.  Agar 

to'lovga  layoqatli  talab  va  ishlab  chiqarishning  rivojlanish  darajasi 

tizim li  xarakterda  bir-biriga  m os  kelm asa,  u lar  m ajburiy ja m g 'a r­

m alar nom ini  olishi  m um kin.



Akkumulyasiya qilish (to ‘plash) shakllari bo yicha jam g'arm alarni 

bog'lanm agan  (tashkil qilinm agan) va bog'langan (tashkil qilingan) 

shakllarga  ajratish  m um kin.  N aq dinalar (naqd  pullar)  shaklida  uy 

xo'jaliklari  bo'sh  pul  m ablag'ining jam g 'arilish i jam g 'arm alarn in g  

b o g 'la n m a g a n   (tash k il  q ilin m a g a n )  shakli  h iso b la n a d i.  A gar


jam g 'a rm a la rn i  akkum ulyasiya  qilish  ( to ‘plash)  moliyaviy  bo zo r 

instru m en tlarig a joylashtirish,  shu ju m la d a n ,  bank  om onatlari  va 

boshqa  investitsion  institutlari  y o rd am id a  am alga  oshirilsa,  uy 

xo'jaliklari  ja m g 'a rm a la rin in g   bund ay   shakli  bog'langan  (tashkil 

qilingan) ja m g 'a rm a la r deyiladi.  Jam g 'a rm a la rn in g   b o g'lanm agan  

(tashkil  q ilinm agan)  shakllari  ustuvor  ta rz d a   pulli  shaklda  bo 'lsa, 

u larn in g   b o g!lan gan  (tashkil  qilingan)  shakllari  turli  quyidagi 

ko 'rinish larda n am o y o n   bo'lishi  m um kin:

•  m ab lag 'lam i  ishlab  chiqarishga  to 'g 'rid a n -to 'g 'ri  (bevosita) 

joylashtirish  (m asalan, korxon alam in g  aksiyalari, obligatsiyalari va 

ishtirok etish  salm o g 'in i sotib olish  shaklida,  k o 'chm as  m ulk sotib 

olish va  boshqalar);

•  m ab lag 'lam i  ishlab chiqarishga bilvosita joylashtirish.  B unda 

m ab lag 'lam i  to 'p la sh   (akkum ulyasiya  qilish)  va joylashtirish  bilan 

ixtisoslashtirilgan  m oliyaviy in stitu tlar sh ug 'u llan adi.  Bunga  misol 

tariqasida davlat qim m atli qog'ozlarini sotib olish,  bank depozitlari, 

in v e stitsio n   fo n d la rn in g   h issasini  (s a lm o g 'in i)  sotib  olish  va 

boshqalarni  k o 'rsatish   m um kin.

H o zirg i  p a y td a   uy  x o 'ja lik la rid a   m a b la g 'la m i  ja m g 'a ris h  

jarayoni,  m a ’lum   darajada,  ziddiyatli  hisoblanadi.  Bir to m o n d a n , 

keyingi yillarda u n d a  b a ’zi bir pozitiv  (ijobiy)  tendensiyalar ko'zga 

tashlanayaptiki,  xususan,  u lar  quyidagilarda  nam oyon bo'layapti:

•  keyingi  yillar  d av o m id a  uy  xo'jalik lariga  tegishli  b o 'lg an  

moliyaviy aktiv lam ing   absolyut o'sish i  b ir  n ech a  m artaga  oshdi;

•  bog'langan  (tashkil  qilingan) ja m g 'a rm a la r absolyut va nisbiy 

jih atd an   ham   o 'sish   tendensiyasiga  ega  b o 'lg an;

•  m a m la k a td a   teg ish li  in v e stitsio n   m u h it  m avjud  b o 'lsa , 

jam g'arm alarga ega b o'lg an  va ularni  investitsiyalarga joylashtirishi 

m um kin  b o 'lg an   uy xo'jaliklarining g u ru h lari  shakllandi;

•  uy xo'jaliklari jam g'arm alarini  investitsiyalarga transformatsiya 

qiluvchi  (ay lan tiru v ch i)  m oliyaviy  in stru m e n ta riy la r  (vositalar, 

dastaklar) kengaym oqda:  ipotekaviy kreditlashtirish  rivojlanayapti; 

investitsion fondlar,  nodavlat pensiya fondlari,  sug'urta kom paniya­

lari  faol  faoliyat  k o'rsatay ap ti;

•  tijo ra t  b a n k la ri  (shu  ju m la d a n ,  «X alq  banki»  va  boshq a 

banklar) o'rtasidagi  raqobatning kuchayishi aholi  m ablag'larini jalb



qilish  shakllari  va  m etodlarining  rivojlanishiga  o 'z   ijobiy  t a ’sirini 

ko'rsatdi:  taq d im   etiladigan  xizm atlar  doirasi  (spektri)  kengaydi, 

o m onatlarning yangi  turiari  (ko‘rinishlari)  ishlab chiqildi  (yaratildi) 

va boshqalar;

• jism oniy shaxslar om onatlarini  qism an kompensatsiya qilishni 

k o'zda  tutuvchi  xususiy  (shaxsiy)  o m o n atla m i  m ajburiy  su g 'u rta  

qilish  tizim ining yaratilishi bank tuzilm alariga bo'lgan ishonchning 

o'sishiga  o 'z   ta ’sirini  ko'rsatadi  va  uy  xo'jaliklari  ja m g 'a rm a la r 

b o g 'la n g a n   (ta s h k il  q ilin g a n )  s h a k lla rin in g   im k o n iy a tla rin i 

kengaytiradi;

• j a m g 'a r m a   ja r a y o n la r id a   f o y d a la n ila d ig a n   m o liy a v iy  

in stru m e n tla r  d aro m a d lilig in in g   b ir-b irig a   yaqinlashuvi  yangi 

moliyaviy piram idalarni  yaratish yo'liga to'siq  bo'lib  xizm at qiladi.

Bir vaqtning o'zida jam g'arm alar ham on o'zlarining investitsion 

p o te n s ia lin i  (sa lo h iy a tin i)  to 'liq   am alg a  o sh irm a y a p ti  va  uy 

x o 'ja lik la ri  d a ro m a d la rin in g   q o 's h im c h a   m a n b a la rig a   t o 'li q  

aylanm ayapti.  Buning ustiga,  sovetlar (sh o'rolar)  davridan  keyingi 

yillarda uy xo'jaliklari jam g 'arm a fondlarining o'sishi iste’m ol fondi 

hisobidan,  ya’ni  daro m ad lar  tarkibiy  tuzilm asining  sifat jih a tid a n  

o 'zg arish i  natijasida  em as,  balki  iste ’m olning  iqtisod  qilinishi 

hisobidan  am alga  oshirilayotir.

Jam g 'arish   jarayo n inin g   so g io m lashtirilishi  (norm allashuvi) 

iqtiso diy ot  va  ijtim oiy  soha  rivojlanishini  m u v o zan atlash tirish  

(balanslashtirish) va ularning barqarorligini  t a ’m inlash  bilan  uzviy 

bog'lang an.  Bu  narsa,  o 'z   navbatida,  ishlab  chiqarish  va  iste’m ol, 

d a ro m a d la m i  taq sim lash   va  u la rd a n   foydalanish,  m o liy a  pul 

m u o m a la si  so h alarid ag i  saqlan ib   qolgan  n o m u ta n o sib lik la rg a  

(disproporsiyalarga)  b arham  berilishi taqoza  etadi.

H ozirgi  sh aro itd a  uy  xo'jaliklari  jam g 'arm alari  m exanizm ini 

takom illashtirish  quyidagi  bir  nech a  y o'n alish lar  orqali  am alga 

oshirilishi  kerak:

•  aholi  real  darom adlari  va sotib  olish  qobiliyatining  o'sish ini 

ta ’m inlash.  Bu narsa uy xo'jaliklari jam g'arm alarga nisbatan  m oyil- 

ligining  o'sishiga o 'z   ta ’sirini  ko'rsatadi;

•  m a b la g 'la m i  investitsion  jara y o n la rg a   jalb  qilish  u c h u n  

valyutalarni  sotib  olishga  xarajat  qilinadigan  ja m g 'a rm a la rn in g



b o g 'lan g a n   (tashkil  qilingan) shakllari  rolini  ko‘tarish  va  moliyaviy 

aylanm aga  «aholi  qo'lidagi  p u lla m in g   o'sishi»  m oddasi  b o 'y ich a  

m ab la g 'la m i  kiritish;

• ja m g 'a r m a la r n i  in v e s tits io n   re s u rs la rg a   a y la n tir a d ig a n  

(transform atsiya qiladigan)  in stitu tla r va in strum entlarni  rivojlan­

tirish.  B uning  u c h u n   bank  va  m oliya  xizm atlarini  diversifikatsiya 

qilish  va  kengaytirish,  eng  avvalo,  badalli  investitsion  fo nd lar  va 

s u g 'u rta   k o m p an iy a la ri  sin g ari  ja m o a   in v esto rlari  in stitu tla ri 

rivojlanishini yangi  sifat darajaga o'tkazish,  korporativ obligatsiyalar 

b ozorini  shakllantirish  kerak va h.k.;

•  yaxlit  olgan  holda  investitsion  «iqlim»ni  va  ja m g 'a rm a la r 

bozo rinin g  investitsion  m u h itin i yaxshilash.  Bu yo'nalish b o 'y ich a  

in v e stitsio n   ja ra y o n la rn i  d a v la t  to m o n id a n   ta rtib g a   solish  va 

rag 'b atlan tirish n in g   roli yuqori b o 'lm o g 'i lozim .

B ahs-m unozara va n a z o ra t u chun savollar

•  U y xo'jaligi  deb  nim aga  aytiladi?

•  U y   x o 'ja lig ig a   te g is h li  b o 'lg a n   x a ra k te rli  x u s u s iy a tla r 

n im alard an   iborat?

•  U y  xo'jaliklari  m oliyasi  h a r  b ir  davlat  m oliya  tizim ining 

ajralm as tarkibiy qismi  (elem enti)  hisoblanadim i va uning moliyaviy 

aham iyati  nim a bilan  belgilanadi?

•  «Uy  xo'jaliklari  m oliyasi»ning  ijtim oiy-iqtisodiy  m ohiyati 

n im ad an   iborat?

•  «Uy  xo'jaligi»,  «xonadon»  yoki  «oila»  atam alari  b ir-biriga 

ten g m i?  U la r  o 'rta sid a g i  o 'x sh a sh lik   va  farqiar  n im a la r  bilan  

belgilanadi?

•  «Uy xo'jaligi  moliyasi»  iborasining o'rniga «xonadon moliyasi» 

va  «oila  moliyasi»  iboralarini  ekvivalent  yoki  sinonim   ibo ralar 

shaklida  ishlatsa b o 'lad im i?  U larn in g   farqli  tom onlari  n im alardan  

iborat?


•  U y  xo'jaligini  xo 'jalik   y u ritish n in g   m ustaqil  iqtisodiy  va 

moliyaviy birligi sifatida ajratilishi qanday m e ’zonlar asosida am alga 

oshirilm o g'i lozim ?

•  U y xo'jaliklari  m oliyasi  deb  nim aga  aytiladi?



•  Uy  xo'jaliklarida  mavjud  b o'lg an   m oliyaviy  m unosab atlar 

m ajm uini  qanday g uruhlarga  bo'lish  m um kin?

•  Q a n d a y   m u n o sa b a tla r  uy  x o 'ja lig in in g   ichki  m oliyaviy 

m unosabatlari hisoblanadi?

•  Uy xo'jaliklarining  tashqi  m oliyaviy  m unosabatlari  nim alar 

orqali  n am oyon  bo'ladi?

•  K orxonalar va  tash kilotlar  moliyasi  b ilan uy xo'jaliklarining 

o 'z a ro  bog'langanligi  nim alarda  ko'rin adi?

•  Davlat va  uy xo'jaliklari  o 'rtasidagi  m oliyaviy  m un osab atlar 

nim alardan iborat?

•  Davlat  uy xo'jaliklariga  tegishli  bo 'lg an  darom ad va yakuniy 

(oxirgi)  iste’m olning  o 'lch am ig a  (ko'lam iga)  qanday  t a ’sir  qilishi 

m um kin?  U lar qanday shakllarda  am alga  oshiriladi?

•  Uy  xo'jaliklarining  o 'z la ri  o 'rta sid a g i  (uy  xo'jalik lariaro) 

moliyaviy m unosabatlar qanday hollarda vujudga keladi va moliyaning 

bu  sohasiga nim alarni  kiritish  m um kin?

•  Uy xo'jaliklarining moliyaviy institutlar bilan o 'zaro  aloqalari 

n im alardan iborat?

•  Uy xo'jaliklari  m oliyasi  qanday funksiyalam i  bajaradi?

•  Uy xo'jaliklari  moliyasi  taqsim lash  funksiyasining  m azm uni 

n im alardan iborat?

•  Uy xo'jaliklari  m oliyasining takror ishlab chiqarish funksiyasi 

nim alarda  nam oyon b o 'lad i?

•  Qay  hollarda  uy  xo'jaliklari  moliyasi  nazorat  tunksiyasm i 

bajaradi?

•  Uy xo'jaliklari moliyasi tartibga solish  (tartiblash) funksiyasining 

n am o y on  b o'lish in i  qanday  nu q tai  n azard an   qarash  m aqsadga 

muvofiq?


•  U y  xo'jaliklari  m oliyasini  tartibga  solib  (tartiblab),  davlat, 

eng avvalo,  qanday ishlarni  am alga  oshiradi?

•  U y  xo'jaliklari  m oliyasining  rag 'b atlan tiru v ch i  funksiyasi 

nim alar orqali  nam oyon  bo 'lish i  m um kin?

•  U y  xo'jaliklari  m oliyasi  ijtim oiy  funksiyasining  m azm uni 

n im alardan iborat?

•  U y  xo'jaliklari  m oliyasining  sam arali  faoliyat  ko 'rsatish i 

nim alarga bog'liq?



•  U y  x o 'jaliklarida  moliyaviy  qarorlar  qabul  qilishning  o 'z ig a  

xos  xususiyatiari,  eng  avvalo,  nim alar bilan  belgilanadi?

•  U y xo'jaligi to m o n id an  moliyaviy q a ro rlar qabul qilinadigan 

n o rm a lar va q o id alarn ing  tashqi  om illariga n im a la r  kiradi?

•  U y   x o 'ja lig in in g   m o liy av iy   x a tti- h a r a k a ti  q u r ila d ig a n  

(y a ra tila d ig a n ,  vu ju d g a  k e ltirila d ig an )  ich k i  m e ’y o rla r  tiz im i 

nim alarga bog'liq?

•  U y xo'jaligining moliyaviy qarorini resurs jih a td a n  ta ’m inlash 

qanday  m an b alar h iso bid an am alga oshiriladi?

•  U y xo'jaligi resurslari dastlabki (b oshlang'ich)  m anbalarining 

tarkibi  n im alard an   iborat?

•  U y xo'jaligi resurslarining jam g'ariladigan m anbasini nim alar 

tashkil etadi?

•  U y xo'jaligi  resurlarining joriy  m anbalariga  n im alar kiradi?

•  U y xo'jaligining moliyaviy resurslarini  n im a la r tashkil  etadi?

•  F u n k sio n al  m o 'ljallan g an lig ig a  k o 'r a   u y   x o 'ja lik la rin in g  

moliyaviy resurslari qanday tarkibiy tuzilm aga ega bo'lishi m um kin?

•  U y  x o'jaliklarining  moliyaviy  q aro rlari  bir-b iri  bilan  uzviy 

ravishda bo g 'lan g an   qanday bloklarni  q am rab   oladi?

•  Bozor iqtisodiyoti sharoitida uy xo'jaliklarining darom adlarini 

shakllantirish bo'y ich a moliyaviy qarorlar qabul qilish negizida nim a 

yotadi?


•  Uy xo'jaliklari darajasida darom adlam i shakllantirish b o 'yich a 

moliyaviy q a ro rlar  nim alarga bog'liq  b o 'lad i?

•  U y  x o 'jalik la rin in g   is te ’m ol  fondi  m in im a l  va  ra tsio n a l 

iste’mol  byudjetlari  yoki  yanada  detallash tirilg an   tarz d a   qan d ay  

klassifikatsiya qilinishi  m um kin?

•  H ayotiy m in im u m   byudjeti  qanday  aniqlanad i?

•  M inim al  iste’m ol  byudjeti  nim aga im kon beradi va n im aning  

darajasini  ta ’m inlaydi?

•  O ptim al  iste’m ol  byudjeti  nim aga  im ko n iyat  yaratadi?

•  O p tim a l  i s t e ’m o l  b y u d je tin i  q a n d a y   ik ki  d a r a ja d a g i 

byudjetlarga b o 'lish   (ajratish)  m um kin?

•  M oliyaviy q arorlarda «asosiy psixologik qonun»  nim a sifatida 

nam oyon  b o 'lad i?

•  Ja m g 'a rilad ig a n   fondlarni  (ja m g 'arm a la rn i)  sh ak llantirish



bo'yicha uy xo'jaliklarining moliyaviy qarorlari ishlab chiqilib, qabul 

qilinayotgan  paytda  nim alar  hisobga olinishi  kerak?

•  U y  x o'jalig in in g   iste ’m ol  va  m oliyaviy  x a tti-h a ra k a tid a , 

jam g'ariladigan fondlarini yaratishda m uhim  rol o'ynaydigan ijtimoiy 

va  psixologik jih atlarg a  (aspektlarga)  n im a la r kiradi?

•  U y  xo'jaligining  h a r  q an d ay   jam g 'a rila d ig a n   strategiyasi 

m ustaqil  b o 'lg an   qanday uch  k o m p o n etd an   tarkib  topadi?

•  U y  x o 'jalig i  ja m g 'a ris h   stra te g iy a sin in g   q a n d a y   tu ria ri 

(ko'rinishlari)  bo'lishi  m um kin?

•  H ozirgi  paytda  turli  m oliyaviy  in stru m en tlarn ing   d aro m ad - 

liligida q anday tendensiya paydo b o 'layap ti va u nim ada n am oy o n 

bo 'lm o qda?

•  Uy xo'jaliklari  darom adlari  deb  nim aga aytiladi?

•  Eng  um um iy k o'rinishda,  uy xo'jaliklarining jam i d a ro m a d ­

larini  qanday  ikki guruhga  ajratish  m um kin?

•  Uy xo'jaliklari natural darom adlari nimaning natijasidan iborat 

b o 'lad i va  uning tarkibi  n im alardan  tarkib  topadi?

•  U y  xo'jaliklarining  natural  d arom adlari  nim alarga  m uvofiq 

ravishda o'zg arib   turishi  m um kin?

•  Uy  xo'jaliklarining  pul  d arom adlari  deb  nim aga  aytiladi  va 

ular qand ay   k o 'rsatk ich lar yordam ida  hisoblanadi  (o 'lch an ad i)?

•  N o m inal  darom adlar  deb  nim aga  aytiladi?  Bu  k o 'rsatkich  

qanday d aro m ad lam i  tavsiflaydi?

•  Uy xo'jaliklari  nom inal  darom adlarining Y alM dagi salm og  i 

nim aning darajasiga bog'liq?

•  H iso b la n g a n   n o m in al  d a ro m a d la r  va  h a q iq a td a   o lin g a n  

nom inal  d a ro m a d la r o'rtasid a  qanday farqni  mavjud?

•  E ga  b o 'lin g a n   d a ro m a d la r  d ey ilg an d a  n im a la r  n a z a rd a  

tutiladi?  Bu  daro m ad lar nim alarga  m o'ljallangan?

•  Real  d aro m ad lar  nim alard an   iborat bo'ladi?  Bu  ko'rsatk ich  

nim alarni  o 'z id a  aks  ettiradi?

•  R eal darom ad lam ing  dinam ikasi  (o'zgarishi)  nim aga bog'liq 

bo'ladi?

•  A gar bah o lam in g  o'sish su r’ati nom inal  ega b o 'lin g a n   d aro - 

m adlarning  o'sish   tezligidan  past  b o 'lsa,  uy  xo'jaliklarining  real 

ega  b o 'lin g a n   darom adlari  o 'sad im i yoki  kam ayadi?



•  B a h o la m in g   y u q o ri  s u r ’a tla rd a   o ‘sish i  s h a ro itid a   rea l 

d a ro m a d la r qisqaradim i  yoki  ko'payadim i?

•  U y  xo'jaliklari  pul  d aro m ad larin in g   eng  asosiylari  q a to rid a  

n im a la rn i  ko'rsatish  m um kin?

•  M e h n a t  haqining  (ish  haqining)  tarkibiga  n im alar kiradi?

•  B ozor m unosabatlariga o'tilishi bilan uy xo'jaliklari d aro m ad ­

larining   tarkibida  m eh n a t  haqi  salm og'i  biroz  pasayganligining 

sabablari  n im ad a k o'rin ad i?

•  H ozirgi  sh aro itd a  ish  h aq in in g   yashirin  shakllariga  n im a la r 

kirishi  m um kin?

•  M eh n atg a  haq  to 'la sh n in g   quyi  chegarasi  kim   to m o n id a n  

o 'm a tila d i  (aniqlanadi),  u  nim a  deb  ataladi  va  u n ing  tarkibiga 

n im a la r kirm aydi?

•  Byudjet sohasi xodim larining m ehnatiga haq to 'lash d a hozirgi 

p ay td a  qan d ay  m u am m o lar m avjud?

•  S o tsial  to 'la n m a la rn i  k lassifik atsiy a  m e ’z o n la ri  sifa tid a  

n im a la rn i ko'rsatish  m um kin?

•  Iqtisodiy m azm uniga k o 'ra  ijtim oiy  to 'la n m ala rn in g   qanday 

k o 'rin ish lari  mavjud?

•  O 'z la rin in g   shakli  b o 'y ic h a   ijtim oiy  to 'la n m a la r   q a n d a y  

k o 'rin ish larg a ega  b o 'lish i  m um kin?

•  M oliyalashtirish  m anbalariga k o 'ra  ijtim oiy to 'la n m a la rn in g  

q a n d a y  ko'rinishlari  bor?

•  Sotsial  to 'la n m a la rn i  m o ddiy-buyum lashgan  tarkibiga  k o 'ra  

q an d ay  k o 'rinish larg a  ajratish  m um kin?

•  T a d b i r k o r li k   f a o liy a tid a n   o l in a d ig a n   u y   x o 'j a l i k la r i  

d aro m ad larin in g  tarkibiga  n im a la r kiradi?

•  U y xo'jaliklarining m u lk d an  o linadigan darom ad lari  q anday 

k o 'rin ish la rd a  am al  qiladi?

•  U y xo'jaliklari  turli guruhlari d aro m ad larin in g  tabaqalanishi 

(differensiatsiya qilinishi)  qanday o b ’ektiv va sub’ektiv om illar ta ’siri 

ostida so d ir b o'lad i?

•  U y  xo'jaliklarida  ega  b o 'lin g a n   real  pul  d a ro m ad larin in g  

o'sishiga, daro m adlam in g notengligi  m uam m osini silliqlashtirishga 

(yum shatishga)  n im alar o 'z  t a ’sirini  ko'rsatadi?

•  U y xo'jaliklarining xarajatlari  deb  nim aga  aytiladi?



•  Uy xo'jaliklarining xarajatlari  nim alar bo'yicha klassifikatsiya 

qilinadi?

•  D avriylik  n u q ta i-n a z a rid a n   uy  xo'jalik larin ing   xarajatlari 

nim alarga bo'linadi?

•  X arajatlarning turiari  (ko'rinishlari)  b o'y ich a uy xo'jaliklari­

ning xarajatlari  n im alard an  tarkib  topadi?

•  F u n k sion al  m o 'lja llan g a n lig ig a   k o 'ra   u y   x o 'jalik la rin in g  

xarajatlari  nim alard an   iborat?

•  A vtonom lilik xarakteriga k o 'ra  uy xo'jaliklarining xarajatlari 

qanday guruhlarga bo'lin ad i?

•  Real  pul  xarajatlarining  tu riari  (ko'rinishlari)  b o 'y ich a   uy 

xo'jaliklarining  xarajatlari  qanday  ikki  g uru h d an   tashkil  topadi?

•  Iste ’m ol  xarajatlarining  ko'lam i  n im alar bog'liq?

•  Uy  xo'jaliklari  byudjetlaridagi  iste’m ol  xarajatlari  sub’ektiv 

om illarga  ham   t a ’sirch an   b o'lganligi  u c h u n   ularn in g   orasidan 

nim alarni alohida  ajratib  k o'rsatish  m um kin?

•  M akroiqtisodiy nuqtai nazardan uy xo'jaliklari byudjetlarining 

iste’mol  xarajatlari  qanday  eng  m uhim   ikki  xususiyatga  ega?

•  Aholi  darom adlari  va  xarajatlari  balansining  eng  um um iy 

ko'rinishi  qanday  b o'lishi  m um kin?

•  Aholi  pul  d arom adlari va xarajatlari balansining d aro m ad lar 

qismiga  nim alar kiradi?

•  Aholi  pul  d arom adlari  va  xarajatlari  balansining  xarajatlar 

qismi  nim alardan  tashkil  topadi ?

•  Uy xo'jaliklari byudjetlari xarajatlari hisobidan tovarlarni sotib 

olish va xizm atlam i to'lash (iste’mol xarajatlari) o 'z   ichiga nim alarni 

oladi?

•  Uy  xo'jaliklari  byudjetlari  xarajatlarining  m u h im   elem enti 



sifatida majburiy to'lovlar va ixtiyoriy badallarning o'sish tendensiya­

siga  ega ekanligi  qanday om illar  bilan  bog'langan?

•  Davlat m oliyasining taqsim lash  funksiyasi doirasida jism oniy 

shaxslam ing  darom adlari  va  m ulkidan  olinadigan  soliqlar  qanday 

m uhim  vazifalam i  yechishga  xizm at  qiladi?

•  Uy  xo'jaliklarining  jam g 'arm alari  q achon  paydo  b o 'lad i  va 

uning  asosida  qanday  ziddiyat  yotadi?

•  Jam g'arm a m unosabatlari sohasida qanday ko'p tom onlam ali



aloqalar,  m an faatlar,  m aqsadlar vujudga keladi va qo'shilib  ketadi?

•  U y xo'jaliklarining jam g'arm alarin i  shakllantirish va u lard an 

foydalanish  n im a la r bilan belgilanadi?

•  Ja m g 'a rm a la rn in g  dinam ikasiga n im alar ta ’sir ko'rsatadi?

•  Ja m g 'a rm a la rn i  qanday  turli  belgilarga  k o 'ra  klassifikatsiya 

qilish  (tasniflash)  m um kin?

•  Ja m g 'a rish (m a ) jaray o nin in g m aqsadlariga k o 'ra ja m g 'a rm a ­

larni  n im alarga  ajratish  m um kin?

•  Sabablari  n u q tai  nazaridan  uy xo'jaliklari jam g 'a rm a la rin in g  

qanday k o 'rin ish la ri  b o 'lish i  m um kin?

•  Akkum ulyasiya qilish  (to'plash) shakllari bo'yicha uy xo'jalik­

lari jam g 'a rm a la rin in g   qanday shakllari  m avjud?

•  Jam g 'arm alarn ing bog'langan  (tashkil qilingan) shakllari q a n ­

day turli  k o 'rin ish la rd a   nam oyon  b o 'lish i  m um kin?

•  H ozirgi paytda uy xo'jaliklarida m ablag'lam i jam g 'arish  ja ra ­

yonida  ko'zga  tashlan ayo tgan   pozitiv  (ijobiy)  ten d en siy alar  n im a ­

lardan iborat?


2 5 -B O B .

X A LQ A R O   MOLIYA

25.1. Xalqaro  moliyaning  a so sla ri va  rivojlanish 

tendensiyalari

X a lq a ro   m o liy a  x a lq a ro   m o liy a  b o z o rla ri,  x a lq a ro   b a n k  

faoliyati, xalqaro korporatsiyalarning  m oliyasi,  qim m atli qo g'ozlar 

p o rtfe lin i  bosh qarish   va  sh u la r  b ilan   b o g iiq   m u n o sa b a tla m i 

o 'r g a n a d i .  B u n d a n   t a s h q a r i,  x a lq a r o   m o liy a   u m u m ja h o n  

darajasidagi moliyaviy operatsiyalar va ularning o'zaro  aloqadorligi, 

yirik  in d u strial  davlatlar,  rivojlanayotgan  yoki  o 'tis h   d av latlarid a 

ularning  q an d ay   xususiyatlar  kasb  etish in i  va  ulard agi  doim iy 

o 'zg arish larn i tu shu n tiradi.

«Xalqaro  moliya»ga  doir xorijiy  adabiyotlarda  xalqaro  m oliya 

bozorlari va risklarni boshqarish,  T N K  va to 'g 'rid a n -to 'g 'ri inves­

titsiyalar, xalqaro  qarz inqirozlariga asosiy u rg 'u  beriladi.  S huning­

dek,  xalqaro  m oliya  doirasida  dunyo  m am lakatlarining  xalqaro 

m oliya tizim idagi  o 'm i,  holati,  tashqi  m oliyalashtirish  m exanizm i, 

rivojlanayotgan m oliya bozorlarining xususiyatiari  k o'rib chiqiladi.

XX 

asrning  so'nggi  yillarida  sobiq  Ittifoqning  parch alan ish i, 



m am lakatlar o'rtasida  iqtisodiy va siyosiy aloqalam ing sifat jih atdan  

yangi bosqichga chiqishi,  milliy  xo'jalik aloqalarining inLegrabiya- 

lashuvi b ilan,  globalizatsiya jaray o n larinin g jadallashuvi yuz berdi. 

G lobalizatsiya natijasida ja h o n  xo'jaligining tarkibiy qismiga aylanib 

b o ray o tg a n   m am la k a tla m in g   soni  ortib   b o rm o qd a.  Bu  m illiy  

darajadagi  huquqiy,  iqtisodiy  h am da  texnologik  to 'siq la r y o 'q o li­

shiga,  uning o'rniga xalqaro  iqtisodiy xo'jalikning um um iy iqtisodiy 

qonuniy atlari va  xalqaro  xo'jalikning  funksional  aloqalarini  tatbiq  

etilishiga olib kelm oqda.

M am lakatlar hayotidagi globallashuv-iqtisodiy m u n osab atlar- 

dagi  tovariar,  xizm atlar,  kapital  h am d a  fond  bozorlaridagi  savdo 

va siyosatga doir tartiblarning  tobora erkinlashuvi  orqali  nam oyon 

bo'lm oqda. Tashqi savdo aloqalari erkinlashtirilayotgan m am lakatlar 

soni yil  sayin  ortib  borm oqda.



J a h o n   iqtisodiy  va  m oliyaviy  m u h itin in g   shakllanishiga  ta ’sir 

etgan sezilarli o'zgarishlar sifatida quyidagilam i  ko'rsatish m um kin:

1)  1957  yili  L o ndo n da  B ritaniya  h u k u m atin in g   funt  sterling 

ustidan  nazorat o 'm atishiga javob tariqasida yevrodollar bozorining 

yuzaga  kelishi;

2)  1958  yilda  dastlab,  « U m um iy  bozor»  deb  atalgan  yevropa 

Iq tiso d iy  H am korligi  (Y elH )  —  hozirgi  yevropa  Ittifoqining  (Y el) 

tashkil topishi;

3) A m erika korporatsiyalari xorijiy faoliyatlarini kengaytirishga 

in tilish i  (1950  yillardan  boshlab).  J a h o n   bo zo rid a  yev ropa  va 

Y aponiya korporatsiyalari faoliyatining sezilarli o'sishi, shuningdek, 

x alqaro  m aydonda  A m erika  k orporatsiyalari  bilan  ushbu  m am la­

k a tla r o 'rta sid a   raqobatning kuchayishi;

4) O 'tgan asrning 60-yillarida Yaponiya iqtisodiyotini tez sur’at­

la r  bilan  o 'sishi,  U zoq  Sharq  biznes  faoliyatida  yangi  im ko niy at- 

larn in g  ortishi;

5)  1971-1973 yillarda B rettonvud tizim ini qulashiga olib kelgan 

ja h o n   m oliya  inqirozlari,  valyutaning  belgilangan  kursi  tizim id an, 

suzuvchi valyuta  kurslariga  o 'tish ;

6)  1971-1979  yillardagi  birinchi  va  ikkinchi  neft  inqirozlari 

ja h o n   iqtisodiy  tizim iga  bosim   o'tk azish i.  U shbu  san alarda  n eft 

eksport qiluvchi  m am lakatlar tashkiloti (O P eK ) neft  narxini sezilarli 

darajad a oshirshi;

7)  Rivojlanayotgan m am lakatlam ing  1982 yilda tashqi qarzlarga 

x izm at  k o 'rsa tish i  b ilan   b o g 'liq   ja h o n   q a rz d o rlik   in q iro z in in g  

boshlanishi;

8)  1980 yillarda Y aponiyaning xalqaro m oliyaviy kuch  va ja h o n  

k apitalining m a n b a ’si  sifatida yetakchi  m am lak atga aylanishi;

9)  1987  yilda  yettita  m am lakatn in g  («K atta  yettilik»)  Parijda 

Luvr  bitim ini  im zolashi.  U lar  o 'z   valyuta  kurslarining  dollarga 

nisbatan to r tebranish doirasida su n ’iy ravishda alm ashtirish orqali, 

kuchsizlan ib   borayotgan  d o lla m i  q o 'lla b -q u w a tla s h n i  rejalash- 

tirdilar.  Shuningdek, ushbu m am lakatlar kelishilgan  iqtisodiy siyosat 

yuritishni  m o'ljalladilar;

10)  1987 yilda Y e lH  yagona yevropa ak tini qabul  qilish  orqali

1992  yilda yaxlit  yevropa  bozorin i  tashkil  qilishni  rejalashtirilishi.



Bunda,  m azkur tashkilotning G 'arbiy yevropa moliyaviy va iqtisodiy 

holatiga sezilarli t a ’sir etishi  kutildi;

11)  1989-1992 yillarda Sharqiy yevropa m am lakatlari  o 'z  siyosiy 

yo'nalishlarini o'zgartirishi.  U larning kom m unistik dunyoqarashdan 

k o 'p   partiyaviylikka,  m arkazdan  rejalashtiriladigan  iqtisodiyotdan 

erkin  b ozor  iqtisodiyotiga  o 'tish i,  jahondagi  siyosiy,  iqtisodiy  va 

moliyaviy  holatga  ch u q u r ta ’sir etdi;

12)  1992 yildan keyin yaxlit yevropa bozorining yuzaga kelishi,

1993  yil  noyabr  oyidan  erkin  savdo  bo 'yicha  Shim oliy  A m erika 

bitim ining  kuchga kirishi,  1993 yilda Osiyo T in ch  okeani  iqtisodiy 

ham korligi  konferensiyasi va boshqa jarayonlar,  o 'tg an   asrning 90- 

yillarida hu dudiy  rivojlanishni jadallashtirdi.

13) yevropa Ittifoqining yagona valyutasi-yevroning m uom alaga 

kiritilishi,  xorijiy  valyuta  zaxiralarining  diversifikatsiya  darajasi, 

valyutaviy  b itim lar  hajm i  va  ko'lam iga  sezilarli  darajad a  t a ’sir 

ko'rsatdi.  Shuningdek,  yevrodagi hosilaviy moliyaviy vositalar hajm i 

du nyoda yetakchi  o 'rin n i egalladi.

XXI 

asr b o'sag'asida ja h o n  iqtisodiyotida to 'rtta  asosiy tarkibiy 



tendensiyalar kuzatildi:

Birinchidan,  xom -ashyo  eksportiga asoslangan  ham d a sanoati 

rivojlangan  m am lakatlar o'rtasidagi  m unosabatlardagi o'zgarishlar. 

X om -ashyo  yetkazib  beruvchi  m am lakatlar va sanoati  rivojlangan 

m am lakatlar  o 'rta sid a   a n ’anaviy  iqtisodiy  aloqalar  m avjud  b o 'lib , 

u larning o 'z a ro   m uno sabatlar m odeli  quyidagicha edi:  x om -ashyo 

yetkazib beruvchi  m am lakatlar,  xom -ashyoni eksport qilib, olingan 

valyuta tushum laridan sanoat  m ahsulotlari im portini m oliyalashtir- 

ganlar.


O 'tg an  asrning  70-yillarida  «Rim  klubi»  nom i  bilan  m ashhur 

G 'arbiy yevropa olimlari  «dunyo miqyosida tez orada tabiiy resurslar- 

ning global  taqchilligi yuzaga keladi»,  deb bashorat qilgan  edilar.

U shbu  m ulohazalarga  asoslanib ko'pgina xo m -ash yo  yetkazib 

beruvchi  m am lakatlar xom -ashyo sotish evaziga valyuta tushum ini 

o s h iris h   m a q sa d id a   k a rte lla rg a   b irla sh d ila r.  A m m o ,  s a n o a t 

texnologiyasi va qishloq xo'jalik sohasining keskin  rivojlanishi, xom - 

ashyoga  bo 'lg an   talabning  qisqarishiga  ta ’sir  ko'rsatd i  va  natijada 

xom -ashyo  bahosining pasayishi yuz berdi.


Ikkinchidan, sanoati rivojlangan  m am lakatlarda q o ‘l m ehnatiga 

asoslangan ishlab chiqarishdan, bilim va malakaga asoslangan ishlab 

chiqarishga o 'tild i.

Ja h o n   iqtisodiy  tuzilm asidagi  ushbu  o 'z g a rish la r  n atijasida 

bandlik  tarkib id a  yuqori  m alaka  talab  qiluvchi  m utaxassislarga 

ehtiyoj  o rtib,  nisb atan  past  m alakali  m utaxassislarga talab  pasayib 

bordi. Axborot almashuvining osonligi-tadbirkorlik faoliyatini, kichik 

biznes va shaxsiy tashabbusni  rag 'b atlan tirdi.

Ilm iy-texnika  progressi  yu tu qlarid an   foydalanish,  bilim ni  va 

yuqori  m alak an i  tala b   q ild i,  sh u n in g   u c h u n   ishlab  c h iq a ris h  

s a m a ra d o rlig i  va  ra q o b a tb a rd o s h lik n i  o s h irish   u c h u n ,  in so n  

kapitaliga  investitsiya qilish  m uhim ligi  ortdi.



Uchinchidan,  ja h o n   savdosida  xalqaro  kapital  h a ra k a tin in g  

sezilarli darajada ortishi.  U shbu o'zgarish xalqaro savdoga  nisbatan 

xalqaro  kapital  h a ra k a tin in g   tez  s u r’atd a  o 'sish i  b ilan   yuz  berdi. 

X alq aro   m o liy a  sta tis tik a s in in g   m a ’lu m o tla rig a   k o 'r a ,  ja h o n  

eksporti  hajm i,  1981  yildagi  2000  m lrd.  A Q Sh  d o lla rid a n   1991 

yilda  3447  m lrd.  A Q S h  dollari  d arajasig acha  o 'sg a n .  S h u   vaqt 

oralig 'id a xalqaro  obligatsiyalar em issiyasi  23  m lrd .d a n   342  m lrd. 

A Q Sh  do llariga  o 'sd i.  B undan  tash q ari,  u c h ta   yetak ch i  x alq aro  

m oliya  b o z o rla rid a   k o 'p la b   xorijiy  v aly u talar  aylanm asi  sezilarli 

d a ra ja d a   o 's d i.  1986  y ild a n   1992  y ilg a c h a   L o n d o n d a   xo rijiy  

valyutaning  kun lik  o 'r ta c h a   aylanm asi  90  m lrd .d a n   303  m lrd. 

A Q Sh  d o lla rig a c h a   o rtd i.  S hu  d a v rd a   N y u -Y o rk d a g i  k u nlik 

aylanm a 50 m lrd .d a n   192 m lrd.ga,  T okioda 48  m lrd .d a n   128 m lrd. 

AQ Sh  do llariga o rtg a n .

X alqaro  k red itlar  hajm ining  sezilarli  darajada  ortishi  nafaqat 

xalqaro  ayirboshlash  k o 'lam in in g   ortishi,  balki  ishlab  chiqarish  

m aqsad larid ag i  k re d itg a   b o 'lg a n   ta la b n in g   o rtis h i  b ila n   h a m  

izohlanadi.  1970-yillarga  kelib  esa,  xalqaro  xususiy k red itla r joriy 

to 'lo v   balansi  defitsitini  bevosita  va  bilvosita  m oliyatirish  u c h u n  

ham  foydalanila b oshlandi.

Xususiy firm alar bilan bir qatorda, hukum at,  davlat tashkilotlari 

va  korxonalari,  xalqaro  kredit  tashkilotlari  yirik  qarz  oluvchilarga 

aylandilar.  So'nggi o 'n  yillikda xalqaro k ap itallar bozori  hisobidan 

rivojlangan  va  riv o jla n a y o tg a n   d a v la tla r  y alpi  to 'lo v   b a la n si



defitsitining qariyb  60 foizi m oliyalashtirildi.  1970-yillarda xalqaro 

kapitallar  bozorining  kengayishi  xalqaro  likvidlilik  va  m oliyaviy 

m ab lag 'lam in g  xalqaro  harakatini oshishiga sabab b o 'ld i.

1971  yilning avgustiga kelib, A Q Sh  hukum ati o ltin n in g  A Q Sh 

dollariga  erk in   konvertirlanishini  b ekor  qildi.  Bu  h o lat  A m erika 

dollarining  ja h o n   bo'ylab  keng  q o'llanilishi  va ja h o n   valyutasiga 

aylanishiga sharoit yaratdi. AQ Sh  hukum atining m azkur qaro rid an  

so'ng,  bir  q a to r  davlatlar  valyuta  kursining  erkin  suzish  rejim ini 

joriy qilishga kirishib  ketdilar,  ayrim larida  q a t’iy  belgilangan  kurs 

rejimiga qaytish holatlari uchragan b o 'lsa-d a, bu holat vaqtinchalik 

m a’qullandi.  1973 yilda esa, suzish rejimi Yamayka konfirenciyasida 

rasman tan olindi va XVFning a ’zo davlatlariga istalgan kurs rejimini 

joriy qilish  huquqi  berildi.

To ‘rtinchidan,  transm illiy korporatsiyalar(T M K )ning q o 'sh m a 

korxonalarni tashkil etish uchun xalqaro investitsiyalari va ham korlik 

bitim larida diversifikatsiya darajasining ortishi.

XX asm ing 70-yillariga kelib, xalqaro m oliya sohasida bir q ator 

sifat  o 'zgarishlari  yuz  berdi  va  zam onaviy xalqaro  valyuta-m oliya 

tizim in ing   shakllanishi  va  rivojlanishiga  turtki  b o 'ld i.  X alqaro 

kreditlash hajm i va xarakterining o'zg arishi birinchi galda T N K la r 

faoliyati bilan bog'liq bo'lib,  bu o 'z  navbatida,  m oliyaviy resurslar- 

ning  y anad a oqilona foydalanilishiga  olib  keldi.

T M K la r  o'zlarining   tashkiliy,  ishlab  chiqarish  va  m arketing 

tizim larini chet m am lakatlar hududlariga yoyib, shu yo'l  bilan tovar, 

xizm at,  kapital  va  texnologiyalarini  ishlab  chiqarishga  jalb  etib, 

ushbu  m am la k a tla r  o 'rtasid agi  o 'z a ro   h arakatlarga  t a ’sir  etd i. 

Q o'shm a korxonalar xalqaro biznes integratsiyasining keng tarqalgan 

shakliga aylandi.

Shuningdek, jah on  iqtisodiyotining  integratsiyalashuv jara y o n ­

larida xalqaro  tashkilotlar rolini  alo h ida e ’tiro f etish zarur.

O 'tish   davrini  boshdan  kechirayotgan  m am lakatlam ing jah o n  

bozoriga integratsiyalashuvi uzoq m uddatli jarayon hisoblanadi.  Ba’zi 

m illiy  bozorlam ing  ochiq,  ba’zilarining  qattiq  tartibga  solinadigan 

hozirgi holati  bilan, globallashuvning  asosiy tam oyillaridan  bo'lgan 

erkinlashuv, bir-biriga nomuvofiq bo'lgan ko'rinishni hosil qilmoqda.

X alqaro  tovariar,  x izm atlar  va  k ap ita lla r  alm ash in u v in in g


erkinlashish  a n ’anasi  kengayayotgan  b ir  p aytda,  h a r  bir  davlat 

eksport  va  im p o rtn i  tartibga  solishning  m a ’lum   instru m entlarini 

saqlab qolm oqdalar.  U larning asosiy m aqsadi-tarkibiy qayta qurish 

va inqiroz davrining qiyinchiliklarini yengib o ‘tish, milliy xavfsizlikni 

t a ’m in la s h -ta k ro r  ishlab  c h iq a rish   u zlu k sizligini  t a ’m inlovchi 

(energetika,  transport, aloqa va h.k.) va m am lakat m udofaa qobiliyati 

kabi  strategik  sohalarni  m oliyaviy  ta ’m in lash,  shuningdek,  savdo 

s h e rik la rd a n   m u n o sib   im tiy o z la r  o lish ,  s h u n in g d e k ,  b y u d jet 

tu sh u m la rin i  o sh irish d an   ib o rat  b o im o q d a .  A m aldagi  bu nday 

proteksionizm  fiskal  m u am m o lam i  hal  etish d an   k o ‘ra,  k o 'p ro q  

tarkibiy siyosat o'tk azish   vositasi  hisoblanadi.

H ozirgi  sh aroitd a  nafaqat  erkin  savdo  g'oyasi  (erkinlashuv) 

bilan proteksionizm  o 'rtasid a qaram a-qarshilik yuzaga chiqm oqda, 

balki  m illiy xo'jalikni ja h o n   xo'jaligiga kirish sam arasini  m aksim al 

tarzd a t a ’m inlash  m aqsadida, xo'jalikni tartib g a solishning yuqori­

dagi ikki instrum entining optim al aralashm asidan foydalanilm oqda. 

B unday aralashm aning  shakl va  nisbatlari,  m a ’lum  vaqtdagi  prag­

m atik  m anfaatlard an   kelib  chiqib  aniqlanadi.

X alqaro  iqtisodiy  m un o sab atlarda  globallashuv  bilan  birga, 

in teg ratsiy a  ja ra y o n la rin in g   yan a  bir  s h a k li-m a ’lum   geografik 

joylashuvga asoslangan  hududiy  integratsiya yuz berm oqda.

O 'sib  boruvchi  globallashuv,  hududiylashuv,  iqtisodiyotning 

transmilliylashuvi va integratsiya natijasida, eski-davlatlararo tartibga 

solish m exanizm i tubdan o'zgardi.  M am lakatlar o'rtasidagi iqtisodiy 

a lo q a l a r   ik k iy o q la m a   m u n o s a b a t la r   c h e g a r a s id a n   c h iq ib , 

ko 'p y o q lam a tus  olm oqda.

A m m o, 



«milliy xo'jalik majmui»,  «mamlakatningmilliy iqtisodiy 

manfaatlari» tu sh u n ch alari  o 'z  m a ’nosini saqlab qolm oqda.  M illiy 

xo'jalik  h a m o n   ishlab  chiqarish,  alm ashuv,  taqsim o t  va  iste’m ol, 

shuningdek,  iqtisodiy faoliyatning  asosiy m arkazidir.

H a r  bir  davlatning  yillar  davom ida  shakllangan  o 'z   tarixiy, 

iqtisodiy,  ijtim oiy-m adaniy rivojlanish xususiyatiari  mavjud b o 'lib , 

boshqa m am lak atlam ing tajribalarini  k o 'r-k o 'ro n a  k o 'ch irib olish, 

yoki  xalqaro  tash k ilo tlar  to m o n id an   tavsiya  etiladigan,  iqtisodiy 

riv o jlan ish n in g   h a m m a   u c h u n   u m u m iy   re ts e p tla rin i  q o 'lla s h , 

sam arasiz va  iqtisodiy vaziyatni  izdan  ch iqarishi  m um kin.


U m u m an   olganda,  m oliyaviy  globallashuv  sharoitida  jah o n  

xo'jaligiga integratsiyalashuvda rivojlangan  m am lakatlam in g ilg‘o r 

ta jrib a la rig a   ta h liliy   y o n d a sh ish   va  u sh b u   ta jrib a la rn i  m illiy  

xususiyatlar  bilan  eng  optim al  tarzda  uyg‘unlashtirish   m aqsadga 

m uvofiq sanaladi.

25.2. Ja h o n  banki va Xalqaro valyuta fondi

Q a t’iy belgilangan  paritet tizim iga o 'tilg un ga qadar,  ya’ni oltin 

va  oltindeviz  standarti  sharoitida  b a rc h a   global  xarakterga  ega 

b o ‘lgan moliyaviy m uam m olar xalqaro konferensiyalarda hal qilinar 

edi.  B oshqacha  aytganda,  ja h o n   m oliya  tizim ining  rivojlanishi 

u stid a n   d o im iy   m o n ito rin g   olib  b o ru v ch i,  u n in g   am al  qilish  

tam oyillarini  ishlab  chiquvchi  va  m am lakatlarga iqtisodiy  m uam ­

m olam i hal qilish uchun moliyaviy ko'm ak beruvchi organlar mavjud 

em as  edi.  1944  yilda  A Q Shdagi  B retton  V uds  konferensiyasida 

X alqaro  valyuta  fondi  (XVF)  va  X alqaro  tiklanish  va  taraqqiyot 

b an k in in g   (X TTB )  tashkil  e tilish i  x alq aro   m o liy a  va  v aly u ta 

tizim ining  rivojlanishida  m uhim   qadam   b o ‘ldi.

«Jahon banki» atam asi  tarkiban X alqaro tiklanish va taraqqiyot 

banki  (In tern ation al  Bank  for  R eco nstruction  an d   D evelopm ent) 

va Xalqaro rivojlanish assotsiatsiyasini  (In tern ation al  D evelopm ent 

A ssociation)  qam rab oladi.  «Jahon banki guruhi» atam asi esa,  5  ta 

tashkilotni,  xususan,  XTTB,  XRA,  X alqaro  m oliya  korporatsiyasi 

(International  Financial  C orporation),  Investitsiyalam i kafolatlash 

b o 'y ic h a   k o 'p   to m o n la m a   ag en tlik   (M u ltila te ra l  In v estm e n t 

G u aran tee Agency),  X alqaro  investitsion  bahslarni  tartibga solish 

m arkazini  (In te rn a tio n a l  C e n te r  for  S ettlem en t  o f   Investm ent 

Disputes)  o 'z   ichiga  olad i67.

XTTBga  a ’zo  bo'ladigan  davlatlarning  bir vaqtda XVFga  a ’zo 

bo 'lish i  talab  etiladi.  XTTBga  a ’zolik  esa,  o 'z   navbatida,  Jahon  

banki guruhining boshqa tashkilotlariga a ’zo bo'lishi u chun dastlabki 

sh art-sh aro itlardan   biri  hisoblanadi.

67 


www  < http://www.worldbankgroup.org>  

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   60   61   62   63   64   65   66   67   ...   75


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling