A. V. Vahobov, T. S. Malikov


Download 5.09 Mb.

bet65/75
Sana13.11.2017
Hajmi5.09 Mb.
1   ...   61   62   63   64   65   66   67   68   ...   75


worldbankgroup    > 

org  

X T T B ning  K elishuvlar  m oddasining  1-m oddasiga  m uvofiq 

uning  m aqsadlari  sirasiga  quyidagilar kiradi:

—  a ’zo  davlatlarning xalq  xo'jaligini  tiklash  va  rivojlantirishga 

ko'm aklashish;

—  kafolatlar  berish,  xususiy  va  boshqa  in v estorlam in g  inves­

titsiyalari  va  ssudalarida  ishtirok  etish  orqali  xususiy  va  xorijiy 

investitsiyalam i  rag'batlantirish;

—  ja h o n   savdosining  m uvozanatli  o 'sish ini  va  a ’zo  davlatlar 

to 'lo v  balansining  m uvozanatliligini  q o'llab-quvvatlash.

X T T B ning  faoliyati  o 'r ta   d a ro m a d li  va  k red itg a   lay o q atli 

rivojlanayotgan  davlatlarda  ssudalar,  kafolatlar,  riskni  boshqarish 

m ahsulotlari,  m aslahat xizmatlari orqali qashshoqlikni qisqartirishga 

qaratilgan.  2008  yil  1  yanvar holatiga  unga  a ’zo  m am lak atlar soni 

185  tan i tashkil  etgan.

X T TB ning  asosiy  m ablag'lari  hozirgi  k unda  o 'r ta   va  uzoq 

m uddatli qarz  m ajburiyatlarini emissiya qilish orqali xalqaro m oliya 

bozorlaridagi  operatsiyalar  hisobidan  shakllanadi.  X TTB  qim m atli 

qog'ozlari yuqori kredit reytingiga  (AAA) ega bo'lib,  dunyoning  100 

dan  ortiq  m am lakatlariga joylashtiriladi.  X TTB ning  kreditlari  qarz 

oluvchi davlat milliy valyutasida emas, balki devizlarda, y a ’ni xalqaro 

darajada to 'lo v  vositasi sifatida tan  olingan valyutalarda ajratiladi.

X R A   1960  y ild a   ta sh k il  to p g a n   b o 'lib ,  d u n y o n in g   su st 

rivojlangan,  qashshoq  davlatlariga  m oliyaviy k o 'm ak  b eradi.

XRA  K elishuvlar  m oddasining  1-m oddasiga  m uvofiq,  unin g  

m aqsadi  iqtisodiy  rivojlanishni  ra g 'b a tla n tirish ,  sam arad o rlik n i 

oshirish  va  shun in g  asosida,  sust  rivojlangan  a ’zo  m am lak atlard a 

aholi  tu rm u sh   tarzin i  oshirish,  shuningdek,  a n a ’naviy  kreditlarga 

nisbatan o g 'ir b o 'lm ag an  qulay shartlarda  m oliyaviy k o 'm ak  berish 

hisoblanadi.

XR A   foizsiz  k red itla r  va  iqtisodiy  o 'sish n i  rag 'b atlan tirish g a 

qaratilgan grantlar ajratish orqali qashshoqlikni qisqartirish,  ijtim oiy 

tengsizlikni kam aytirish va aholi tu rm u sh  tarzin i  osh irishn i k o 'z d a  

tutadi.  XRA  m oliyaviy  yord am larid an   aholi  jo n   boshiga  Y a lM  

ko'rsatkichi  1025 A Q Sh  dollaridan  (2007  m oliyaviy yil u c h u n )  kam  

bo'lgan  davlatlar foydalanishi  m um kin.  H ozirgi  k unda 82 ta  m a m ­

lakat  XRA xizm atlarid an   foydalanish  huquqiga  ega.



XRA  kreditlarining  qaytarish  m uddatlari  20,  35  va  40  yilni 

tashkil  etad i,  shu ndan   dastlabki  10  yili  im tiyozli  davr  hisoblanadi 

va  bu  davrda  asosiy  qarz  b o 'y ich a  to 'lo v la r  am alga  oshirilm aydi. 

T a ’kidlash  lozimki, XRA kreditlariga foiz to'lanm aydi, biroq xizm at 

ko'rsatish  u c h u n   kam   m iqdordagi  (ho zirda  ajratilgan  kredit  su m ­

m aning  0,75  foizi) xarajatlar  qarz  oluvchi  to m o n id an   qoplanadi.

Xalqaro m oliya korporatsiyasi  (XM K)  1956 yilda tashkil etilgan 

bo'lib, uning bosh maqsadi rivojlanayotgan davlatlarda xususiy sektor 

investitsiyalarini qo'llab-quvvatlash orqali  iqtisodiy o'sishni rag'bat­

lantirish hisoblanadi.

X M K   huku m at  kafolatini  talab  qilm agani  bois,  b enefitsiar- 

larinin g  kred itg a  layoqatliligini  sinchkovlik  bilan  ta h lil  qiladi. 

Shuningdek, X M K  kreditlarining moliyaviy shartlari, XTTB va XRA 

bilan  taqqoslaganda,  sezilarli  darajada  o g 'ir  hisoblanadi.  X M K  

kreditlarining  katta  qism i  7-12  yil  m uddatga  q a t’iy  va  suzuvchi 

stavkalarda turli valyutalarda ajratiladi.

Investitsiyalam i kafolatlash b o 'yich a k o 'p  to m o n lam a agentlik 

(M IG A )  1988 yilda  tashkil  etilgan b o 'lib ,  Jahon  banki  guruh inin g 

eng yosh a ’zosi hisoblanadi. Bu tashkilotning bosh  maqsadi  notijorat 

(siyosiy)  risklaiga qarshi kafolat berish orqali  rivojlanayotgan davlat- 

lardagi to 'g 'rid a n -to 'g 'ri investitsiyalarga ko'm aklashishdir.  B undan 

tashqari,  u  rivojlanayotgan  davlatlar  hukum atlariga  xorijiy  inves­

titsiy alarga  ko 'm ak lash ish   d astu rlarin i  ishlab  chiqish  b o 'y ic h a  

m aslah atlar beradi.

X alqaro  investitsion  bahslarni  tartibga  solish  m arkazi  esa, 

davlatlar va xususiy investorlar o'rtasidagi o'zaro  ishonchni m ustah­

kam lash  o rq ali  investitsiya  sohasidagi  b ahslarni  hal  qiladi  va 

m uvofiqlashtiradi.

X V Fning bosh maqsadi xalqaro valyuta tizimi,  ya’ni  m am lakat­

lar o 'rta sid a  tovar va xizm atlam ing erkin  ayirboshlanishiga xizm at 

qiladigan  valyuta  kurslari va xalqaro to 'lo v la r tizim i  barqarorligini 

ta ’m inlash hisoblanadi.

XVF  K elishuvlar m oddalarining birinchi  m oddasiga  m uvofiq, 

uning  m aqsadlari  qatoriga  quyidagilar kiradi:

— 

x alq aro   valyutaviy  m u am m o la m i  b a rta ra f  etish   bo rasid a 



m a sla h a tla r  va  h am jih atlik   m ex an izm in i  t a ’m inlovch i  d o im iy

in stitu t  orqali  xalqaro  valyutaviy  h am ko rlik ni  rag 'b atlan tirish ;

— xalqaro savdoning kengayishi va muvozanatli  o'sishini qo'llab 

q u w atlash  va shu  orqali bandlik va  real d aro m ad lam in g  yetarlicha 

yuqori darajasini ushlab turish va iqtisodiy siyosatning bosh m aqsadi 

sifa tid a   b a rc h a   a ’zo  d a v la tla r  re s u rs la rin in g   s a m a ra d o rlig in i 

oshirishga hissa  qo'shish;

— a ’zo davlatlar o 'rtasid a joriy bitim larga doir ko'p to m on lam a 

to 'lo v la r  tizim ini  tashkil  etish   va  ja h o n   savdosi  rivojlanishiga 

to 'sq in lik   qiluvchi  valyuta  ayirboshlashdagi  cheklovlarni  bekor 

qilishga ko'm aklashish;

—  a ’zolarning  um um iy  resurslari  hisobidan  yetarlicha  xavfsiz 

asosda mablag'  bilan ta ’minlash orqali ulam ing ishonchini qozonish, 

va  shu  asosida  ularga  to 'lo v   balansidagi  nom uvofiqliklar  (tartib - 

sizliklar)ni m illiy yoki xalqaro taraqqiyotga g 'o v  bo'ladigan c h o ra - 

tadbirlarsiz to 'g 'rila sh   im kon in i berish;

— yuqoridagilarga  muvofiq a ’zo davlatlarning xalqaro to 'lo v la r 

balanslaridagi nom uvofiqlik (m uvozanatsizlik)lam ing davomiyligini 

qisqartirish  va  uning  darajasini  pasaytirish.

XV Fni  tashkil  etish   m o b ay n id a   q a t’iy  b elgilangan  p a rite t 

tizim ining tam oyillari shakllantirilgan b o 'lib ,  ularga valyutalam ing 

o ltin   paritetiga  m uvofiq  tarzd a  ularn in g   rasm iy  alm ashuv  kursini 

o 'rn a tish ,  a ’zo  m a m la k a tla r  to m o n id a n   alm ashuv  kurslarining 

valyuta  yo'lakchasi  (1945—1971  yillarda  —  ±   1  foiz,  1971—1973 

yillarda  —  2,25  foiz)  doirasida  b o 'lish in i  t a ’m inlanishi,  o ltin n in g  

ja h o n  puli funksiyasini saqlanishi bilan birga, AQSh  dollariga ushbu 

funksiyani bajaruvchi valyuta m aqom ining berilishi  kabilarni  kiritish 

m um kin.

B retton-V uds  tizim i  tan azzulg a  u ch rag ach ,  m ajburiy  valyuta 

yo'lakchalari bekor qilindi va valyuta kursining erkin suzish  tizimiga 

o 'tild i.  S hunin gd ek ,  o ltin   d e m o n e tiz a tsiy a   qilindi,  ya’ni  o ltin  

standarti, xalqaro hisob-kitoblarda va M arkaziy bankning zaxiralarini 

shakllantirishda  o ltin d an   m ajburiy  foydalanish  am aliyoti,  A Q Sh 

dollarining  oltinga  erkin  ayirboshlanishi  b ekor  qilindi.  B u ndan 

tashqari,  har bir m am lakat valyuta kursini rejim ini  m ustaqil tanlash 

huquqiga  ega  b o 'ld i.  S h u n day   bo 'lsad a,  X V F  nizom iga  m uvofiq,

a) m am lakatda m oliyaviy va valyuta siyosati barqarorligini q o 'llab -



q u w atlash   ham d a  M arkaziy  bank  to m o n id an   valyuta  kursining 

kuchli  teb ran ish i  yuz  berg an d a  in tervensiyadan  foydalanilishi;

b)  bir  to m o n la m a   u stu n lik ka  ega  b o iis h g a   q aratilg an  valyuta 

kursining manipulyasiyasidan voz kechish; v) valyutani tartibga solish 

va valyuta kursi m exanizm ida ko‘zda tutilayotgan o'zgarishlar haqida 

XVFni  zudlik bilan xabardor qilish;  g)  valyutalarni oltinga bog'lab 

qo'yish  tartib id an  voz kechish  talab  etiladi.

XV F  bu  taraq q iy o t  in stitu ti  em as,  K elishuvlar  m oddasiga 

muvofiq,  qashshoq  m am lakatlarga  infratuzilm ani  shakllantirish, 

ekport  va  boshqa  sektorlarni  diversifikatsiya  qilish  yoki  ta ’lim   va 

s o g 'liq n i  s a q la sh   tiz im in i  riv o jla n tirish   m a q s a d id a   k re d itla r 

ajratm aydi.

H ar  qanday  m am lakat  xoh  u  rivojlangan  b o'lsin,  xoh  u   sust 

rivojlangan,  agar  u   kapitallar  bozorida  qulay  shartlard a  xalqaro 

to'lo vlarn i  am alga  oshirish  va  zax iralam in g  m uvofiq  darajasini 

ta ’minlash uchun yetarlicha moliyalashtirish m anbasini topa olmasa, 

to'lov  balansi  bilan  bog'liq  m u am m o lam i  b a rta ra f  etish  u c h u n  

moliyviy  yordam   so 'rab   XVFga  m urojaat  qilishi  m um kin.  X V F 

Ja h o n   banki  va  boshqa  taraqqiyot  agentliklaridan  farqli  ravishda 

loyihalarni  m oliyalashtirm aydi.

X V Fning  kreditlash  dasturlarini  quyidagicha  turlarga  ajratish 

m um kin:



1.  Rezerv  (Stand-B y)  kelishuvlari  asosan  qisqa  m udatli  to 'lo v  

balansi m uam m olarini b artaraf etishga m o'ljallangan.  XVFning eng 

yirik  kreditlari  ham   m azkur  kategoriyaga  tegishlidir.  1997  yilda 

XVF  Q o 'sh im c h a   rezerv  dasturini  am aliyotga joriy  qildi.  M azkur 

d astu r  kapital  hisobraqam i  bilan  b o g 'liq   in q iro zlarn i  b osh d an  

kechirayotgan davlatlarga zudlik bilan ju d a qisqa m uddatli  kreditlarni 

ajratishni k o 'z d a   tutadi.

2.  U zaytirilgan  fond  dasturi  XVF  to m onidan  to 'lo v   balansi 

qiyinchiliklariga yuz tutgan  mamlakatlarga ko'm aklashish m aqsadida 

jo riy   qiling an  b o 'lib ,  b u n d a   m u am m o la r  qism an  stru k tu rav iy  

m u am m o la r  bilan  bo g 'liq   va  uni  b a rta ra f  etish  m akroiqtisodiy 

nom uvofiqliklarga  nisbatan uzoqroq  m u d d atn i taqozo  etadi.

3.  Q ashshoqlikni qisqartirish va iqtisodiy o'sish  dasturi asosida 

XVF yillik foiz stavkasi 0,5 foiz va so'ndirish m uddati  10  yil bo'lgan



kred itlarni  o 'z in in g   eng  qashshoq  a ’zo  davlatlariga  taqdim   etadi. 

T a ’k id la sh   lo zim k i,  XVF  k re d itla rin in g   k o 'p c h ilik   qism i  shu 

kategoriyaga m ansubdir.  2005 yilda  Ekzogen shoklar dasturi  ishlab 

chiqilib  tasdiqlandi.  Bu  dastur  asosida  Q ashshoqlikni  qisqartirish 

va iqtisodiy o'sish  dasturi orqali  kredit olm aydigan sust rivojlangan 

davlatlarga ularning  nazorat doirasidan tash q arid a  bo'lgan shoklar 

tufayli vujudga keladigan to'lov balansi m u am m olarini b artaraf etish 

u c h u n   k red itlar taqdim   etiladi.

25.3. Valyuta  kursi va valyuta bozorlari

V alyuta  ayirboshlash  kursi  m am lak at  iqtisodiyotini  boshqa 

m am lak atlar bilan  bog'lovchi  asosiy o m illard an   biridir.

Bir valyutaning boshqa valyuta birligidagi bahosi valyuta kursi 

deb  ataladi.  U   m am lakat  iqtisodiyotiga,  h a tto   aho linin g  turm ush  

tarziga ham   t a ’sir ko'rsatadi.  Buning sababi shundaki,  birinchidan, 

v a ly u ta   k u rsin in g   o 'z g a ris h i  m a m la k a t  e k s p o rt  to v a rla rin in g  

raqobatbardoshlik darajasiga  ta ’sir qiladi,  ikkinchidan,  milliy valyuta 

alm ashuv  kursining  pasayishi  im port  tovarlari  va  xizm atlarining 

milliy valyutadagi bahosining oshishiga olib keladi va shuning asosida 

aholi  xarid  q u w a tig a   nisbatan  salbiy t a ’sirni  yuzaga  keltiradi.

V alyuta  kursi  inflyasiyani  hisobga  olishiga  k o 'ra   n om inal  va 

real  alm ashuv  kurslariga  b o 'lin ad i.  N o m in al  ayirboshlash  kursi  — 

bu ikki  m am lakat valyutasining  nisbiy bahosidir.  R eal ayirboshlash 

kursi — bu  ikkita m am lakatda ishlab chiqarilgan tovarlam ing nisbiy 

bahosi.  Real ayirboshlash  kursi  nom in al  kurs va tovarlam ing m illiy 

v alyu tad ag i  n arxiga  b o g 'liq   b o 'lib   q u y id agi  fo rm u la   b o 'y ic h a  

hisoblanadi:

R  =   E   x  P   /   P *

B unda,  E   —  nom inal ayirboshlash  kursi,

P   —  b itta  m am lakatdagi  b a h o la r darajasi,

P * —  esa boshqa  m am lakatdagi  b a h o la r 

darajasini ifodalaydi.


Bunda:

E   =   R  x  P*  /   P

M a’lum ki,  m illiy valyuta  kursining  3  asosiy rejimi  m avjud:

1.  Erkin suzish  rejimi.

2.  Q a t’iy belgilangan  kurs  rejimi.

3.  B oshqariladigan suzish  rejimi.

A gar  m illiy  valyutaning  kursi  erkin  tarzda  valyuta  bozorida 

talab  va  tak lif  asosida  shakllansa,  bu  erkin  suzib  yuruvchi  kurs 

rejimini  anglatadi.  Bunda m am lakat  M arkaziy banki  m illiy valyuta 

kursining  m a’lum   holati  u ch u n  javob  berm aydi.  Bu  kurs  rejimi 

erkin ayirboshlanadigan barcha zaxira valyutalariga tegishli.  Shunday 

m am lakatlar  borki,  ularda joriy  operatsiyalar  b o'y ich a  valyutaviy 

cheklovlar  bekor  qilingan,  am m o  boshqariladigan  suzish  rejimi 

qo'llaniladi.  Bunday davlatlarga  misol qilib  M eksika,  Q uvayt,  BAA 

kabi  davlatlam i  ko'rsatish  m um kin.  Lekin  bu  holat valyutalam ing 

alm ashinish sharti  bilan  rejimi o'rtasidagi aioqadorlikni  inkor etish 

u ch un  yetarli  emas.

Q at’iy belgilangan kurs rejimida mamlakatning milliy valyuta kursi 

xorijiy  valyutaga  nisbatan  m a’lum  nisbatda  o'm atiladi  va  M arkaziy 

bank  kursning belgilangan  nisbati  uchun javob  beradi.  A m m o  q at’iy 

belgilangan  valyuta  kurslari  valyuta  operatsiyalarini  keng  ko'lam da 

rivojlanishiga  to'sqinlik  qiladi,  lekin  uning  iqtisodiyot  uchun  ijobiy 

jihatlari ham  bur. Ana shunday ijobiy jihatlardan biri shundaki, q at’iy 

belgilangan kurs rejimida valyuta riski  m uam m osi chuqurlashm aydi.

70-yilning  o 'rta la rid a n   boshlab  m arkaziy  b an klarning   kurs 

siyosatida  o 'zgarish lar paydo  bo'ldi.  R asm an  erkin suzish  rejim ini 

tan  olgan  m arkaziy banklar  (Avstriya,  Italiya  m arkaziy banklari  va 

boshqalar) valyuta kursiga ta’sir qilish uchun valyuta intervensiyasini 

te z -te z   am alga  o sh ira  b o sh lad ilar.  Bu  h o lat  XV F  eksp ertlari 

to m o n id an   «boshqariladigan  suzish»  degan  nom ni  oldi.

V alyuta  bozori  —  bu  xorijiy valyutaga  nisbatan  talab  va  taklif 

to'qnash keladigan bozordir68.  Valyuta bozori pul  bozorining tarkibiy

68 

Симионов  Ю.Ф.,  Носко  Б.П.  Валютные  отношения:  Учебное  пособие.  -  

Ростов  н/Д:  «Феникс»,  2001.  320  с.


qism i  hisoblanadi.  Pul  bozori  esa,  o ‘z  navbatida,  kapitallar bozori 

bilan  birgalikda  m oliya bozorini  tashkil  etadi.

Valyuta bozori, shuningdek,  tashkiliy va tashkiliy-texnik nuqtai 

nazardan  h am  qaralishi m um kin. Tashkiliy nuqtai nazardan valyuta 

bozori  talab  va  ta k lif asosida  valyuta  va  valyutaviy  qiym atliklam i 

sotib  olish  va  sotish  b o 'y ich a   operatsiy alar  am alga  oshiriladigan 

rasm iy moliyaviy m arkazlar sifatida o'zini nam oyon etadi. Tashkiliy- 

texnik nuqtai n azard an valyuta bozori turli  m am lakatlardagi banklar 

va  birjalam i  bog'lovchi  zam onaviy  telekom m unikatsiya  vositalari 

m ajm uini anglatadi.

V alyuta  b o z o rla rin i  quyidagi  belgilarga  m uvofiq  tasniflash 

m um kin:



1) yoyilish ko'lam iga  qarab:  xalqaro va milliy valyuta bozorlari;

2) valyutaviy  cheklovlarga  nisbatan:  erkin  va  erkin  bo'lm ag an  

valyuta bozorlari;

3) valyuta kurslari turiga ko'ra:  bir rejimli va turli rejimli valyuta 

bozorlari;

4)  tashkiliy darajasiga  ko'ra:  birja va  birjad an   tashqari  valyuta 

bozori.


X alqaro valyuta b o zorlari dunyoning  b arch a davlatlari valyuta 

bozorlarini qam rab olib,  pul oqim lari,  tovar va xizm atlar harakatini, 

kapitalning qayta taqsim lanishini,  xalqaro to 'lo v  aylanm asida keng 

foydalaniladigan valyutalar bilan  op eratsiy alam i t a ’m inlaydi.

Hozirgi paytda ja h o n  valyuta bozorlari sifatida Osiyo (markazlari

—  T okio,  G on gk on g ,  Singapur,  M elbu rn),  yevropa  (m arkazlari  - 

L ondon,  F ra n k fu rt-n a -M a y n e ,  Syurix)  va A m erika  (m arkazlari  — 

N yu-Y ork,  C hikago,  Los  Anjeles)  bozorlari  ajratib  ko'rsatiladi.

M illiy valyuta bozori  -   bu,  b irin ch id an ,  bir davlatning valyuta 

bozori,  ya’ni  ushbu  davlat  h u d u d id a  am al  qiladi;  ikkinchidan, 

m azkur davlat hu d u d id a joylashgan b anklar to m o n id an   m ijozlariga 

xorijiy  valyutada  xizm at  k o 'rsatish   b o 'y ich a   am alga  oshiriladigan 

o peratsiyalar m ajm uid an  iborat b o 'lad i.

M illiy valyuta bozorlari m am lakat ichkarisida pul oqim larining 

h arakatini  t a ’m inlaydi  va ja h o n   m oliya  b o zo rlari  bilan  aloqalarga 

xizm at qiladi.

V a ly u ta n in g   k o n v e rtirla n is h i  u m u m a n   t a ’m in la n m a g a n


sharoitda  m illiy valyuta bozori  sam arali  faoliyat  k o 'rsa ta   olm aydi. 

K onvertirlikka  ega  b o 'lm ag an   pul  birligi  faqatgina  davlatlararo 

m unosabatlard a  shartli  hisob-kitob  vositasi  sifatida  foydalanilishi 

m um kin.  B unday sharo itd a  «qora»  bozorda  «xufyona»  kurs,  y a ’ni 

xorijiy valyutaning  rasm iy konvertirlik b o'lm agan sharoitdagi b o zor 

bahosi shakllanishi  m um kin.

Erkin valyuta bozori hech qanday valyutaviy cheklovlarsiz am al 

qilgani  h o ld a ,  erk in   b o 'lm a g a n   v aly u ta  b o z o rid a   v a ly u tav iy  

cheklovlar  mavjud  b o'ladi.

Bir  rejim li  valyuta  bozori  -   bu  valyuta  kursining  erkin  suzish 

rejim i  am al  q iladigan   b o zo r  b o 'lib ,  undagi  k o tiro v k alar  birja 

savdolarida talab va taklif asosida o 'm atiladi.  Bunday valyuta bozori 

uzoq  yillar  m obaynida  barqaror  iqtisodiy  rivojlanishning  ta ’m in ­

lanishi, shuningdek,  valyutani tartibga solish va valyutaviy n az o ra t­

ning bozor m exanizm iga xos shakllarini qo'llanishi uchun yetarlicha 

sh art-sh aro it yaratilgan  davlatlarda shakllanadi.

Turli rejimli valyuta bozori — bu ko'p pog'onali valyuta kurslari 

rejimiga  ega  bo 'lgan  bozordir.  U shbu  valyuta  bozori  davlatning 

kapital  h arakatini tartibga solishga  qaratilgan  m aqsadlariga xizm at 

qiladi va ssuda kapitali bozorining m am lakat  iqtisodiyotiga  nisbatan 

ta ’sirini  cheklash  va  nazo rat  qilishga  im kon  beradi.

Birja  valyuta  bozori  —  valyuta  birjalari  k o 'rin ish id a  nam oyon 

bo'ladigan tashkiliy bozordir.  Valyuta birjasi  — bu  valyuta va xorijiy 

v a ly u ta d ag i  q im n ia tli  q o g 'o z la r  sa v d o la rin i  tash k il  q ilu v c h i 

tashkilotdir.  U  tijorat  tashkiloti  em as,  ya’ni  uning  faoliyati  yuqori 

foyda olishga  qaratilm agan.

Birjadan  tashqari  valyuta  bozori  m ohiyatiga  k o 'ra  b an k lararo  

valyuta  bozori  b o'lib,  uning  tashkilotchilari  dilerlar  hisoblanadi. 

Birjadan  tashqari  valyuta  bozorida  quyidagi  operatsiyalar  am alga 

oshiriladi:

—  xorijiy valyutalarni  sotib  olish va sotish  operatsiyalari;

—  n aq d   xorijiy  valyutalar  bilan  am alga  oshiriladigan  valyuta- 

alm ashuv operatsiyalari;

— forvard operatsiyalari;

—  valyuta  opsionlari  bilan  am alga  oshiriladigan  valyuta  o p e ­

ratsiyalari.



M azku r bozorda valyuta ayirboshlash  op eratsiyalarini  am alga 

oshirish  uchun vakolatli banklar o 'z resurslari va jalb qilingan valyuta 

m ab lag 'larid an   foydalanishlari  m um kin.

Valyuta bozorlaridagi operatsiyalarning asosi bo'lib, tashqi savdo 

b o 'y ic h a   xalqaro  h iso b -k ito b lar,  xalqaro  tu rizm ,  k a p ita lla r  va 

kreditlarning  davlatlararo  harakati  ham da  chet  el  valyutasini  oldi- 

sotdi qilish bilan bog'liq boshqa hisob-kitob operatsiyalari hisoblanadi.

Valyuta operatsiyalari vujudga kelishi u chun o b ’ektiv asos bo'lib, 

tashqi  savdo,  k apitallar  va  k reditlarning  h arakati  xizm at  qiladi. 

X a lq a ro   m e h n a t  ta q s im o ti  y u z a g a   k e lis h i  e k s p o r t - i m p o r t  

operatsiyalarining yuzaga kelishiga  asosiy sabab  bo'ladi.

V alyuta  operatsiyalarining  keng  k o 'la m d a   rivojlanishi  tijo rat 

banklariga  ushbu  b ozord a  erkin  h arak at  qilishga  va  ayni  vaq td a 

u larn i tartibga solishga  im koniyat tu g 'd irad i.

S huni alohida t a ’kidlab o 'tish  joizki,  m illiy  iqtisodiyotni  faqat 

sh u   m am la k a td a   ish lab   ch iq a rilg a n   m a h s u lo tla r  b ilan   b a rc h a  

ehtiy ojlam i  qondirib  bo 'lm ay d i.  D em ak,  m am lakatlar  o 'rta s id a  

e k sp o rt-im p o rt operatsiyalari alb atta am alga oshishi yuz beradi.

X ulosa  qilib  shuni  aytish  m um kinki,  valyuta  b ozo rlarin in g  

a h a m iy a ti  m illiy   iq tiso d iy o tn in g   ja h o n   iq tiso d iy o tig a   y a n a d a  

integratsiyalashuviga xizm at  qilishida n am o y o n   b o'ladi.

25.4. T olov b alansi va  uni tartib g a  so lish   yo'llari

M am lakat  to 'lo v   balansining  holati  bugungi  kunda  n afaq at 

m am lak atn ing  xalqaro  operatsiyalarini  aks  ettiruvchi  oddiy hujjat, 

balki  ushbu  m am lakat  iqtisodiyotining  och iqlik   darajasi,  u n in g  

iqtisodiy -geog rafik  va  in v estitsion   im k o n iy atlari,  o ltin -v a ly u ta  

zaxiralari va mavjud valyuta m unosabatlarining qay darajada ekanligi 

h a m d a   x a lq a ro   r a q o b a tb a r d o s h lig i  h a q id a   a n iq   x u l o s a l a r  

shakllantirish  im konini beruvchi  iqtisodiy kategoriya hisoblanadi.

T o 'lo v  balansi bu shund ay  hujjatki,  u n d a  m am lakatning xorijiy 

dav latlar  bilan  b o'lad ig an   aloqalari  natijasida  yuzaga  keladigan 

valyuta  tu sh u m lari  va  to 'lo v la rin in g   h a q iq a td ag i  sum m asi  aks 

ettiriladi.  T o 'lo v   balansi  —  m a ’lum   vaqt  o ra lig 'id a   rezid en tlar  va 

n o rez id en tlar o 'rtasid ag i b a rc h a  o 'tk az m ala m in g  o 'lch ov idir.



ToMov balansining stan d art  k o m p o nen tlari hisob varaqlam in g 

ikki  asosiy guruhi  b o 'y ich a ajratilishi  m um kin:

— joriy  operatsiyalar  hisob  varagM,  u n d a  tovariar,  x izm atlar, 

olingan daro m ad lar va joriy tran sfertlarni qam rab oluvchi iqtisodiy 

bitim lar hisobga olinadi;

—  kapitallar  va  m oliyaviy  in stru m e n tla r  bilan  bogMiq  o p e ­

ratsiyalar  hisob  varagM,  u n d a   kapital  transfertlari,  nom oliyaviy 

aktivlami sotib olish, shuningdek, moliyaviy talablar va m ajburiyatlar 

bilan  bogMiq operatsiyalar hisobga olinadi.

Iqtisodiy adabiyotlarda toMov balansi  m oddalarining uch asosiy 

analitik guruhlari  ajratib ko'rsatiladi:



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   61   62   63   64   65   66   67   68   ...   75


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling