Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet1/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21

OSHGAN

LAR

«SHARQ»  NASHRIYOT-MATBAA 

AKSrVADORLIK  KOMPANIYASI 

BOSH  TAHRIRIYATI 

TO SH K E N T   -   2005


ASR  OSHGAN  ASARLAR

m m

 нояишу


DONYOMNG 

ItSHLAM


«SHARQ»  NASHR1YOT-MATBAA 

AKSIYADORLIK  KOMPANIYASI 

BOSH  TAHRIRIYATI 

TO SH K EN T  -   2005



H  81

T a h r i r   h  а  у  ’  a  t  i:

Bobur  ALIM OV  (h a y’at  raisi),  Said  AHM AD,  Ahror 

A H M EDOV  (h a y ’at  raisi  о ‘hnbosari),  N aim   KARIMOV, 

Tohir  MALIK,  M urodjon  M ANSUR,  Om on  M UXTOR, 

Umarali  NORMATOV,  Anvar  OBIDJONOV,  Shuhrat 

RIZAYEV,  N osir  FOZILOV,  Shukur  XOLMIRZAYEV, 

Islom  SH O G ‘ULOM OV,  Ibodulla  SHOYMARDONOV, 

Bamobek  ESH PO ‘LATOV  (h a y ’at  kotibi),  0 ‘tkir  HOSHI- 

MOV.

Hoshimov,  0 ‘tkir.

D unyoning  ishlari:  Q issa//T a h rir  hay’ati:  B.Alimov 

(H ay’at  raisi),  S.A hm ad,  A.A hm edov  va  boshq.  —  Т.: 

«Sharq»,  2005.  208  b.



Ikkinchi nashri

i C

a v   2 v o

BBK  84(5U )6-44

©   « S h a rq »   n a s h r iy o t- m a tb a a   a k s iy a d o rlik   k o m p a n iy a s i 

B o sh   ta h r ir iy a ti,  2 0 0 5 .



Bu  q issa  k a tta - k ic h ik   n o v e lla la rd a n   ib o ra t.  B iro q  

u la m in g  b a r c h a s id a  m e n  u c h u n  e n g  a z iz  o d a m  — o n a m  

siy m o si  b o r.  B u n d a g i  o d a m la m in g   h a m m a s in i  o ‘z 

k o ‘z im   b ila n   k o 'r g a n m a n .  F a q a t  b a ’z ila rin in g   ism i 

o 'z g iird i,  x o lo s.  B u   o d a m la r n in g   q ism a ti  h a m   q a y sid ir 

j i h a t i   b ila n   o n a m g a   b o g ‘la n g a n .

D u n y o d a g i  h a m m a   o n a la r   fa rz a n d ig a   m u n o sa b a t 

b o b id a   b ir-b irig a   ju d a   o ‘x sh a y d i.  B as,  sh u n d a y   e k a n , 

b u   a s a r  siz la rg a   b a g ‘ish la n a d i  a z iz   O n a jo n la r!

M   u   a   1  1  i  f

E h tim o l,  sizda  h am   shu n d ay   h o lla r  b o ‘lgandir:  tu n  

y arm id an   o q q a n d a   b ird a n   uyg‘o n ib   ketasiz.  Shiftga  ti- 

kilib  yotaverasiz,  yotaverasiz...  A w alig a  chiqillab  tu r- 

gan  soat  h am   b o ra -b o ra   tin ib   q o lgandek  b o ‘ladi.  U y 

jim jit,  deraza  jim jit,  q o ro n g ‘i  o sm o n   jim jit.  H a tto  

sh am ol  h am   qilt  etm aydi.  Shu  q a d a r  og ‘ir  sukunat 

c h o ‘kadiki,  quloqlaringiz  sh a n g ‘illab  ketadi.  Z ildek  yuk 

ustingizga  yopirilib,  vujudingizni  yerga  m ixlab  tashlay- 

di;  ta n h o ,  ojiz  b ir  narsaga  aylanib  qolasiz.  G o ‘yo  b u tu n  

d u n y o   b ir  tarafu   siz  o ‘zingiz  b ir  taraf...  S h unday  payt- 

da  m en in g   k o ‘z  o ‘ngim da  t o ‘sa td a n   o n a m   paydo 

b o ‘ladi.  Q o ro n g ‘i  xonaning  b ir  b u rch id a n   chiqib  kela- 

d i-d a ,  m a ’yus  jilrnaygan  k o ‘yi  bo sh im   ustiga  egiladi. 

Y illar  z a h m a tid a n   d a g ‘al  to rtg a n   barm o q lari  bilan 

p e s h o n a m n i  sila g a n d ek   b o ‘la d i...  0 ‘p k a m   t o i i b ,  

o ‘zim ni  tu to lm a y m an .  B irdan  tu sh   kabi  uzuq -y u lu q  

xo tiralar  yopiriladi,  yuragim   gursillagancha  o ‘m im d a n  

turib  ketam an.

O Q,  OYDIN  KECHALAR

B olaligim ni  eslasam ,  iliq  yoz  kechalari  k o ‘z  o ld im - 

ga  keladi.  H ovlim izda  b ir  tu p   b o d o m   b o ‘lardi.  E rta 

b a h o rd a   qiyg‘os  gu llard i-y u ,  h e c h   m eva  tugm asdi. 

O nam :  «B odom   yolg‘iz  b o ‘lgani  u c h u n   m eva  qilm ay- 

di»,  deb  tu sh u n tira rd i.  S hu  b o d o m   tagida  supa  b o r  edi. 

K u n   botishi  bilan   o n a m   hovliga  k o ‘loblatib  suv  separ, 

k u n b o ‘yi  oftobda  qizigan  yer  hidi  supa  oldidagi  ray- 

h o n la r isiga  q o ‘shilib  ajib  b ir taro v at  tara ta r,  a tro f jim jit 

b o ‘lib  q o lar  edi.



5

Keyin  yirik-yirik  y ulduzlar  bilan  toMgan  osm onga 

tillaqoshdek  ingichka  oy  suzib  chiqardi.  O yim   oyga 

tikilib  turib  ohista  pich irlar  edi:

Oymomaxon  xulla,

Qanotlari  tilla.

Subxon  alio  sizga,

Umr  bersin  bizga...

S h unday  deb  boshim ni  silardi.  O ym om a  esa  bu 

sehrli  q o ‘shiqni  yana  bir  eshitgisi  kelgandek,  Muallaq 

to ‘xtab  qolar,  y ulduzlar  o ‘ychan  k o ‘zlarini  tikib  m ulo- 

yim  boqib  tu rish ar,  o n a m   ertak   a y ta r  edi.

T o sh lar  orasiga  kirib  g ‘oyib  b o ‘lgan  baxtsiz  qizcha 

yig‘lab-yig‘lab  q o ‘shiq  aytardi:

Ochil-ochil,  oq  toshlar-a,

Men  onamni  к о ‘rayin-a,

Diydoriga  to ‘y a y  in-a.

—  M en  o sm o n d a n   yulduzim ni  tan lad im .  Q arang, 

oyi,  Y etti  o g ‘ayni  orasidagi  eng  yorug1  yulduz  —  m en i- 

ki...


—  M ayli,  o ‘g ‘lim .  0 ‘sh a  yulduz  seniki.  A novi 

to ‘rtinchisi  —  m eniki.

—  N ega,  oyi,  to ‘rtinchisi  eng  kichkina  yulduz-ku!

—  S huning  u c h u n   h am   m eniki...  T o ‘rtinchi  yul­

d u z —  y etim c h a   yulduz.  K o‘rdingm i,  yaxshi  o ‘sm ay 

qolgan.  Y etim larga  rahm   qilish  kerak.

Y ulduzlar  sirli  k o ‘z  qisishar,  tillaqoshdek  ingichka 

oy  sirli  m o ‘ralar,  sh abada  sirli  shivirlar,  sadarayhon 

bilan  tu p ro q   sirli  hid  tara ta r,  osm on  h am ,  y er  ham   sir- 

larga  to ‘la  edi.

G o h o -g o h o   o sm o n d a   b irdan  yulduz  u chib  qolardi. 

H ozirgina  yonib  tu rgan  yulduz  to ‘satdan  lop  e tard i-y u , 

ingichka,  nurli  iz  qoldirib  g‘oyib  boMardi.  O nam  

c h o ‘chib  tushardi:

—  Esiz...  Bir  b e c h o ran in g  jo n i  uzildi-ya...

Y uragim   shuv  etib,  o n a m n in g   pinjiga  kirardim .

Ishqilib,  boshqa  yulduz  uchm asin!

...B olaligim ni  eslasam ,  iliq  yoz  kechalari  k o ‘z 

oldim ga  keladi.  B ilm adim ,  eh tim o l  o ‘sha  oq,  oydin

6


k echalarda  o nam   ilk  b o r  q o ‘lim ga  qalam   tu tq azg an - 

dir.


Y u ld u z 

t o ‘la 


o sm o n g a  

tik ila m a n . 

E h tim o l, 

o sm ondagi  eng  yo rq in   yulduzlar  o n a la m in g   jo n id ir. 

E h tim o l,  o n a la m in g   s o ‘ng an   y u ld u zla ri  b irlash ib  

quyoshga  aylangandir.  O ftobni  o n a   deyishlari,  eh tim o l, 

sh u n d an d ir.

TASALLI

Q abriston  jim jit.  F aqat  yoMakning  ikki  c h e tid a   saf 

to rtg an   m irzaterak lar  q ab r  ustiga  bosh  eggan  farzand- 

lardek  onaga  o ro m   tilab  alia  aytadi.  U la m in g   m ungli 

shivirlashi  tilovat  sadolariga  q o ‘shilib,  yurakni  ezuvchi 

ohangga  aylanadi...  O q  surp  yaktak  kiygan,  m osh- 

g uruch  soqoli  o ‘ziga  yarashgan  g o ‘rkov  yuziga  fotiha 

to rtib   o ‘m id a n   turadi:

—  B o‘ldi  en d i,  bolam !  B unaqada  o ‘zingizni  oldirib 

q o ‘yasiz.  D u n y o n in g   ishlari  shu  e k an ,  iloj  qan ch a?  — 

U   b ir  zum   in d am ay   q o lad i-d a,  q o ‘shib  q o ‘yadi:  — 

V olidai  m eh rib o n in g iz  xo ‘p  yarlaqagan  o d a m   ekanlar. 

T o ‘sh a k d a  

yotm iabdilar, 

birovga 

z o riq m a b d ila r... 

B unaqa  b e o z o r  o ‘lim  h a r  kim ga  h am   nasib  etaverm ay- 

di.


N a m i  qurib  uigurm agan  tu p ro q   uyum iga  tikilgan- 

c h a  o ‘ylaym an.

E htim ol  shundaydir.  O nam   bu  d u n y o d a  kam - 

suqum gina  yashardi.  H ech   kim ga  o z o r  berm asdi.  H ech 

kirn  bilan  h ech  n im an i  talashm asdi.  E htim ol,  tab ia t- 

ning  eng  shafqatsiz  elchisi  bilan  ham   olishib  o ‘tirishni 

xohlam agandir.  E htim ol...

—  K o ‘rdingizm i,  —  deydi  qariya  o ‘ychan  o h an g - 

da, —  o ‘sha  kuni  kechasi  bilan  ja la   quyib  chiqdi.  T o 

qabrga  q o ‘ygunim izcha  tin m ad i.  Q o ‘yishim iz  bilan 

charaq lab   oftob  chiqdi.  B unaqa  ruhi  pok  o d a m la r  kam  

b o ‘ladi,  bo lam ,  m en   b ilam an-ku.

E htim ol  shu n d ay   h am d ir.  Balki,  o d a m la m in g   d ar- 

diga  sherik  b o ‘laverib  k o ‘nikib  ketgan  b u   nuroniy 

qariya  kerakli  paytda  h a r  kim ga  a n a  shu n d ay   tasalli 

so ‘zini  aytar.  R a h m a t  senga,  otaxon.  E rtam i-k ech m i



7

h a r kim ning  ishi  tu sh ad ig an   m an a   shu  q o ‘llaring  u ch u n  

rahm at.  0 ‘rtan ib   turgan  yurakka  suv  sepa  biladigan 

m ana  shu  h am d ard   qalbing  u c h u n   rah m at.  Faqat... 

H am m a  gap  y om g‘irda  b o ‘lsa,  y a n a   aqalli  u ch   kungina 

o n a m n in g   um ri  c h o ‘zilsa-yu,  keyin  y o m g ir   em as, 

m uttasil  to sh   yog‘sa  h am   rozi  edim ...

Bir  hafta  boMdiki,  d o ‘stlarim ,  ta n ish -n o ta n ish la r 

eshikdan  m a ’yus  kirib  kelishadi.  D o ‘stlarim   jim g in a 

o ‘tirib,  jim g in a  chiqib  ketishadi.  B oshqalar  ohista 

so‘raydilar:

—  N e c h a   yoshda  edilar?

M en  ay tam an ...  A ytam anu  o ‘ylaym an:  o n a n in g  

yosh-qarisi  boMadimi?  M e h m in g   yosh-qarisi  b o ‘ladi- 

m i?  S hafq atn in g -ch i?  S a d o q atn in g -ch i?

Ilgarilari  b ir  haq iq atn i  bilardim .  O n a  u c h u n   bola- 

ning  katta-kichigi  boNm aydi.  E ndi  yana  b ir  haqiqatni 

angladim .  Bola  u c h u n   h am   o n an in g   katta-kichigi 

b o ‘lm as  ekan.  O n a   —  o n a   ekan.  U nga  boshqa  sifat  ke- 

rakm as.

T U S H

T ush  k o ‘rsam ,  o n a m   ch iro q   ko ‘tarib  yurganm ish. 

Y uzini  an iq   ko ‘rm asm ish m an u ,  a m m o   q o lid a g i  ch iroq 

xira  n u r  sochib  tu rganm ish.  «K o‘zingga  q ara,  bolam , 

c h u q u r  bor»,  derm ish  nuqul.  Q arasam ,  c h u q u r  y o ‘q. 

U yg‘o n sam ,  o n a m   h am   yo ‘q...

B a’zan  ish  bilan,  b a ’zan  m ajlislar  b ilan,  gohida 

u lfa tch ilik   b ila n   uyga  kech  q a y ta rd im .  B ir  kuni 

N am an g an d an   m e h m o n la r  kelib  qolishdi.  U yga  bo - 

rishga  k o ‘nm ay,  o ‘zim ni  restoranga  sudrashdi.  Y arim  

k echagacha  qolib  ketdim .  Uyga  q ay tganim da  kayfim 

b o r  edi.  D arvozani  o n a m   ochdi.  S ovuqda  m u sh td ek k i- 

na  b o ‘lib  dildirab  turibdi.

—  Shu  v aqtgacha  uxlam adingizm i!  —  d ed im   zarda 

qilib.  —  Eshik  ochishga  sizdan  boshqa  o d a m   y o ‘qm i?

O nam   m a ’yus jilm aydi:

—  U yqu  q atta,  bolam ?  0 ‘- o ‘tiribm an.

Ertasiga  redaksiyada  navbatchilik  c h o ‘zilib  ketdi. 

Q arasam ,  yana  o n a m n in g   ch iro g ‘i  yoniq.

8


—  N ega  uxlam adingiz?

O n am   yana  rna’yus jilm aydi:

—  B ilasan-ku,  jo n   bolam ,  kam uyqu  b o ‘lib  qolgan- 

m an.


M en  n o d o n ,  o n a m n in g   kam uyqu  b o ‘lib  qolganiga, 

yarim   kechagacha  yu ram an m i,  to n g o ta r  q ay tam anm i, 

o n a m n in g   ch iro g ‘i  m uttasil  lipillab  turishiga  x o ‘p 

k o ‘nikkan  e k a n m a n .

Qaysi  kuni  ishdan  keyin  m oskvalik  m eh m o n la m i 

a e ro p o rtg a   k u zatib   q o ‘yadigan  b o ‘ldim .  S am olyot 

kechikib  uchdi.  Yarim   kechada  uyga  qaytsam ...  h am - 

m ayoq jim jit.  H a m m a   o ‘z  orom i  bilan...

T u sh im d a   o n a m   ch iro q   коЧ апЬ  yurganm ish.

H A Q Q U SH

D o ‘stla rim : 

«Ju d a 

siqilib 


k e td in g iz , 

ay lan ib

kelam iz»,  deb  to q q a   sudrashdi.  A lla-pallagacha  o ‘tg an - 

ketgandan  gaplashib  o ‘tirdik.  Q iziq,  h a r gal  bosh  ustiga 

bosib  tu shgudek  m ag‘ru r  qad  kerib  tu rg a n   to g ‘larni, 

ulkan  n o w o t  p archasidek  q irra d o r  qoyalarni  k o ‘rganda 

hayot  abadiy  em asligini  o ‘ylaym an.  Q o ro n g ‘i  osm o n d a 

y ana  h am   qoraroq  soyadek  qilt  etm ay  turgan  bu  qoya- 

la r  bizga  o ‘x sh a g a n la rn in g   n e c h a -n e c h a s in i  k o ‘rdi 

ekan?..  F aqat  u lam in g   tili  y o ‘q...

K echasi  tu n ag a n   jo y im iz  sovuq  edi.  A nchagacha 

uxlay  o lm a d im . 

T a s h q a rid a  

te ra k la r  sh itirlay d i. 

Q ayerdadir,  yaqin  jo y d a   daryo  shovullaydi.  Bir  m ahal 

q u log‘im ga  dilni  orziqtiruvchi  m ungli  tovush  chalindi: 

« H a q -q u ,  haq -q u ...»   Bir zum   su k u n at  tu sh d i-d a ,  a n c h a  

o lisdan  yana  o ‘sh a  tovush  takrorlandi:  « H a q -q u ,  h aq - 

qu...»

Bola  edim ,  g o ‘d a k   edim .  O n am   a k a -u k a la r  haqida 



g ‘alati  b ir  c h o ‘pch ak   aytib  bergan  edi.  E m ishki,  bir 

z a m o n lar  ikki  ak a -u k a   yashagan  ekan.  Birining  oti 

Ilhaq,  ikkinchisiniki  Ishoq  ekan.  Ikkalasi  bir-birini 

k o ‘rarga  ko ‘zi  y o ‘q,  ju d a   n o ah il  e k an .  U larn in g  

k o ‘nglini  o lam a n ,  deb  ikki  o ‘rtad a  onalari  adoyi 

tam o m   b o ‘pti.  S h u n d a   q o d ir  X udoning  qahri  kelib- 

d i-y u ,  ikkovining  ham   k o ‘zini  ko ‘r  qilib,  qushga  aylan-

9


tirib  q o ‘yibdi.  S hundagina  ak a -u k a   b ir-b irin i  ko ‘rm asa 

turolm asligini,  bir-biriga  kerak  ekanligini  tu sh u n ish ib - 

di.  0 ‘sh a n d an   beri  ikkalasi  kechalari  b o ‘zlab  bir-birini 

chaqirib  ch iqisharm ishu,  to p o lm as  em ish...

T ashqarida  h a m o n   terak   barglari  shitirlaydi.  D aryo 

shovullaydi.  M ana  shu  shovullagan  su k u n at  ichida  dilni 

titratad ig an   iztirobli  nido  yangraydi:  «llhaq!  Is-hoq!..»

B echora  onam !  0 ‘sha  iztirobli  afsonani  aytayotga- 

n in g d a   in id a n   m o ‘rala g an   q a ld irg ‘o c h   b o lasid e k  

k o ^ a d a n   bosh  ch iq arib   yotgan  besh  bolang  bir-biri 

bilan  inoq  b o ‘lishini  sh u n ch alik   xohlaganm iding!

...O n alar  farzandlari  ham ish a  birga  b o ‘lishini  istay- 

dilar.  Q ism at  esa,  ularni  q a n o t  chiqarishi  bilan  h a r 

yoqqa  uchirib  ketadi.  H ayot  loaqal  shu  m asalada  ham  

onalarga  shafqat  qilm aydi.

Q A R Z


Bir  kuni  g ap d an -g ap   ch iq ib ,  a k a -u k a la r  oyim ga 

hazillashdik:

—  H a r  oy  pensiya  olasiz.  S h u n c h a   pulni  qayoqqa 

q o ‘yyapsiz?  S andiqqa  bosyapsizm i?

—  Sandiq  q a tta ,  b o lam ?  —  deb  kuldi  o n a m .  — 

Q arzlarim   bor.  0 ‘shanga  b e ra m an -d a .

A kam ning  qovog‘i  osildi:

—  Q arz?  Hali  birovdan  qarz  h am   olasizm i?

—  E,  senga  n im a,  bolam !  M ening  ishim ga  aralashib 

n im a  qilasan?

K eyin  gap  b oshqa  yoqqa  aylanib  ketdi.  Bu  suh b at- 

ni  b u tunlay  u n u tib   yuborgan  edim .  Qaysi  kuni  ertalab 

hovlida  aylanib  yursam ,  q o ‘shnim izning  yetti  yashar 

qizchasi  N ilu far chiqib  qoldi.  O ppoq  b an tik   taqib,  atlas 

k o ‘ylak  kiyib  olibdi.

—  H a,  N ilu,  yasanib  olibsan,  m eh m o n g a  ketyap- 

sanm i?  —  d edim   erkalab.

—  Bugun  m an  tug‘ildim ,  —  dedi  u  q o p -q o ra  

k o ‘zlarini  p irpiratib jilm ayarkan.

—  lya,  yubilyar  e k a n sa n -d a ,  shoshm ay  tu r-c h i, 

h ozir...

10


U y d an   b ir  hovuch  k o nfet  olib  chiqdim .

—  M a n a,  o ‘n:oqlaring  bilan  ye.

N ilu far  k attalardek jid d iy   bosh  chayqadi:

—  M en  ishkalad  ye m ay m an .  T ishim   tushgan.  — 

K eyin  yana  o ‘sh a  jid d iy   o h a n g d a   q o ‘shib  q o ‘ydi:  — 

B ultur  poshsha  buvim   m enga  tufli  olib  beruvdilar. 

T u g ‘ilganim da.  —  Q izcha  o ‘ylanib  qoldi.  —  K eyin-chi, 

Bahoga  u ch   oyoqli  velosiped,  Baxtiga  ko ‘ylak...

QoM imdan  konfet  tushib  ketdi.

IKKI  A FSO N A

G a z e ta c h in in g   ishi  b ir  to m o n d a n   uloqchi  otga, 

ikkinchi  to m o n d a n   o m o ch   to rtad ig an   otga  o ‘xshaydi. 

U loqchi  o td ek   m anzilga  y u g u radi-yu,  y er  haydaydigan 

o td ek   h a r  kuni  o m o ch   tortad i...

N avbatchi  edim .  X onada  yolg‘iz  ishlab  o ‘tirsam , 

farrosh  k am p ir  V era  xola  kirdi.

—  S hu  stol  siznikim i?  —  dedi  negadir  qovog‘ini 

solib.

—  Shu.


—  C hekasizm i?

—  C hek am an .

—  N eg a  k u ln i  p olga  tash lay siz?  K u ld o n in g iz  

boMmasa,  ayting.  uydan  obkeb  beray!

M u lz a m   b o i d i m .  Y o ‘q , 

y o ‘la k n in g   d e v o rid a 

«F arrosh  m eh n a tin i  h u rm a t  qiling»  degan  yozuv  ilib 

q o ‘yilgani  u c h u n g in a  em as.  G a p   sh u n d ak i,  farroshning 

ishi  q a n a q a   b o ‘lishini  yaxshi  b ila m a n ,  o ‘zim n in g  

b o sh im d an   o ‘tgan.

O yim   farrosh  edi.  S h u ndoq  hovlim izning  yonida 

p io n e r  lageri  boMardi.  O yim   kun  ch iq m asd an   turib 

y o ‘lkalam i  supurardi.  Biz  a k a -u k a la r  suv  sepam iz. 

A slida  suv  sepish  u n ch alik   qiyin  em as.  Y o‘lka  ch etid a- 

gi  ariqchaga  tushib  olasizu  alyum in  to g ‘o rac h a   bilan 

sepib  tashlayverasiz.  Keyin  oyim   bandiga  uzu n   tayoq 

b o g la n g a n   burgan  supurgi  bilan  supurib  ketaveradi. 

Ertalab  suv  m uzdek  b o ‘lgani  u c h u n   o y o g in g iz  sovqotib 

«kesilib»  k e ta d i.  A m m o   g a p   b u n d a   h a m   em as. 

H am m asid an   yo m o n i  —  to n g   o tm asd an   turish.  0 ‘zi



11

yarim   kechagacha  «ko‘c h a  sanqib»  rosa  h o ld an   toya- 

miz.  Endi  shirin  uxlab  yotganda  oyim   sekin  turtadi:

—  B o‘la  qol,  o ‘g ‘lim ,  h a li-za m o n   kun  yoyilib  k e ta ­

di.


0 ‘zing  tengi  b o lalar  lager  p alatkalarida  m aza  qilib 

uxlab  yotganida  sen  suv  sepib  yo ‘lka  supurishing... 

N im a   d e sam  

e k a n ... 

Sal 

a la m   q ila d i 



kishiga. 

S h u n d a n m i,  vaqti-vaqti  bilan  «shaytonlik»  q ilam an. 

G o h   boshim   o g ‘rib  qoladi,  goh  oyog‘im ...  Oyim  

negadir  k o ‘proq  m eni  avaylaydi.  0 ‘m im g a  o ‘zim   bilan 

b ir  ko ‘rp ada  tepishib  yotadigan  A bduvohid  degan 

o ‘rtog‘im m i,  akam m i  tu rib   ketadi.  Ba’zan  d a d a m n in g  

jah li  chiqadi.  « N im a,  b u n ingni  b o sh id a  shoxi  b o rm i, 

ishlasin-da»,  deydi...

K atta  akam   institutga  kirganida  b e sh in c h im i-o l- 

tin c h im i  sinfda  o ‘qir  edim .  A kam   stu d e n t  boM ganidan 

keyin  o y im ning  kasbi  unga  y o qm ay  qoldi.  Oxiri 

o c h ig ‘ini  aytdi:

—  O yi,  q o ‘ying  endi  shu  ishingizni...

O yim   o ‘yga  toldi.

—  N im a,  o r  qilyapsanm i?  —  dedi  b ir  m uddat 

xom ush  o btirgach.  —  M en  o ‘g ‘irlik  qilayotganim   y o ‘q- 

ku,  bolam .  M e h n atn in g   aybi  borm i?

D a d a m d an   h a m ,  ak alarim d an   h am   sado  ch iq m ad i.

N im agaligini  b ilm ay m an u ,  o ‘sha  kuni  negadir  qay- 

ta d a n   g o ‘d a k   bolaga  ay lan ib   q o lg an d e k   b o ‘ldim . 

K ichkintoylik  paytim da  o n am   b ir  yoniga  ukam ning 

beshigini  q o ‘yib,  b ir  yonida  m eni  olib  yotardi.

Qish  kechalari  sandalga  tiqilib  y o tark a n m a n ,  yali- 

nam an:


—  O yi,  c h o ‘p ch ak   aytib  bering.

—  U xla,  bolam ,  ch arc h a g an m a n .

—  A yta  q o li-i-in g .

—  X o‘p,  k o ‘zingni  yum ib  y o tg in -d a ,  eshit...  Bir  b o r 

ekan,  b ir  y o ‘q   e k an ,  q a d im -q ad im   z am o n d a...

G a p   qayoqqa  qarab  ketayotganini  darro v   bilam an.

—  Y ana  obkashm i?

—  Y o‘q,  oftob...

—  U niyam   aytgansiz-ku

—  B oshqasini  b ilm ay m a n -d a ...



12

—  M ayli,  ay ta  qoling.

—  Bir  b o r  ekan,  b ir  y o ‘q  ekan,  qadim   zam o n d a  

oftob  b o ‘lgan  ekan.

—  Shu  o ‘zim izning  oftobm i?

—  H a,  o ‘zim izning  oftob.  S h unday  qilib,  oftob  bo r 

ekan.  Lekin  yer  yuziga  sira  chiqqisi  kelm as  ekan.  H a r 

kuni  ertalab  X udoga  nola  qilarkan.  Y er  yuzida  iflos 

n arsalar  ko ‘p,  h e c h   k o ‘rgim  kelm aydi  d e r  ekan.  Tangri 

u n i  ov u tark an .  Sen  chiqavergin,  yer  yuzini  iflos 

n a rsalard an   to zalay d ig an   o d a m la r  b o r,  d e r  ekan. 

Shuning  u c h u n   kirn  yer  yuzini  tozalasa,  o ‘sha  eng 

yaxshi  o dam   b o ia rk a n .

—  Siz  yaxshisiz-a?  D oim   ko ‘ch alarni  suparasiz-ku.

—  Q uloq  sol,  o ‘g ‘lim ...  O ftob  h a r kuni  y ana X udoga 

n o la   q ila rk a n .  Y er  y u z id a   y o m o n   o d a m la r  bor. 

U larn iy am  k o ‘rgim  kelm aydi,  d e r ekan.  T angri u ni ovu­

tark an .  Sen  chiqavergin,  q a n c h a   k o ‘p  n u r sochsang,  yer 

yuzida  y o m o n   o d a m la r  sh u n c h a   kam ayadi,  d e r  ekan.

—  O yi,  akam   y o m o n -a ?

—  N ega,  jinnivoy?

—  H ali  yasagan  q o rb o b o m n i  tep ib   buzib  tashladi-

ku!


—  Y o‘q,  akang  yaxshi...  Y o m o n lar  b o sh qacha 

b o ‘ladi.

—  Q an aq a  b o 'lad i?

—  K atta  b o ‘lganingda  tush u n asan .  BoMdi,  endi 

uxla.

Y ettinchi  lam paning  piligi  pasaytirib  q o ‘yilgan,  uy 



ichini  ta n c h a d a n   c h iq q an   k o ‘m ir  hidi,  lam p am o y   isi 

tu tg a n ...  N im q o ro n g ‘i.  H ech   h a m   uyqum   kelm aydi.

—  O yi,.  obkashniyam   ayting.

—  B o‘ldi,  uxla...

—  A yta  q o -li-i-in g .

—  M ayli,  eshit.  Bir  b o r  ekan,  b ir  y o ‘q  ekan.  Q adim  

zam o n d a   b ir  yigit  b o ‘lgan  ekan.  0 ‘zi  yaxshi  yigit 

e k a n -u ,  b ir  kuni  o n asini  xafa  qilib  q o ‘yibdi.

—  N im a   qipti?

—  Ishqilib,  xafa  qilib  q o ‘yibdi-da.  E rtalab  k o ‘chaga 

chiqsa,  q o ‘shni  k am p ir  ikki  bukilib  obkashda  suv  olib 

ketayotganm ish.





Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling