Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet15/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   21

122

—  M askovga  borganm isan?

—  Y o‘q,  —  dedim   yolg‘on   gapirib.

—  E,  M askovga  b orm absan  —  dunyoga  kelm ab- 

san!  —  N a im   sa rta ro sh   q o ‘llarin i  yozdi.  —  S h u n ­

d o q q in a  

Q izil 


M a y d o n n in g   o ld id ag i  g astin isag a 

tushdik.  Y o nboshim izda  bozor.  Bizanikiga  o ‘xshagan- 

m as.  H am m asi  p a p aratk a  joylashgan.  Q aym oq  bozor 

b ir 


to m o n d a , 

sh irm o y  

b o z o r 

b ir 


to m o n d a . 

K abobpazlar  desang  ertalabdan  urib  jigar  kabob  sota- 

di.  A m m o  lekin  som on  bozorining  m azasi  y o ‘q  ekan. 

Q oplari  kich k in a-k ich k in a.  Bir  tuyaga  elliktasini  ortib 

kelishadi.  T a g ‘in  b ir  qopi  falon  pul.  O dam   k o ‘pligi- 

d a n m i,  sa rta ro sh x o n a si  tirb a n d .  B o sm a ch ila m i  b ir 

yoqli  qig an d an   keyin  shu  to m o n larg a  kelib  d o ‘kon 

o c h a m a n ,  d e b   k o ‘nglim ga  tugib  q o ‘y d im ...  A m m o  

m aishat  z o ‘r   b o ‘ldi.  M askovda  b ir  oy  turgan  b o ‘sak, 

sh u   b ir  oy  ic h id a   C h in o q   ik k ala m iz   x o ‘p  h u z u r 

qildik.  E rtalab  lip  etib  bozorga  tushib  b ir  kosa  qay­

m o q ,  t o ‘rtta   sh irm o y ,  a n jir,  xolva  o b c h iq ib   k o ‘k 

c h o y n i  u ra m iz .  P e sh in d a   k a b o b x o ‘rlik,  k e c h q u ru n  

lag‘m on  deysizm i,  p o ‘stdum ba  solingan  m oshkichiri 

d e y siz m i,  n im a   x o h lasa n g iz   m u h ay y o .  K e c h a la ri 

choyxonaga  chiqam iz.  Bir  j o ‘ja x o ‘roz  bed an am   bo r 

edi  desang,  o ‘zim am   Ism oil  kaldan  bir  q o ‘yning  puli- 

ga  olgandim .  Shuni  obketuvdim .  M askovni  m an m an  

d eg an   b e d a n a la rin i  q o c h ird i.  Q ay tib   kelish im izd an  

ikki  kun  oldin  m aylis  b o ‘ldi.

—  Q ayerda?  —  dedim   o ‘zim ni  kulgidan  z o ‘rg‘a 

tiyib.


—  Q a tta   b o ‘lardi,  Qizil  M ay donning  o ‘zida  b o ‘ldi- 

d a...  Lak-lak  o d am .  C h in o q   ikkalam iz  b ir  chekkaga 

borib  turdik.  Shu  payt  desang,  m inbarda  turgan  k atta- 

lardan  bittasi  yugurib  tushib  m ani  q u ch o q lab   olsa 

b o ‘ladim i?

—  Kim ?


N a im   sartarosh  siyrak  kipriklarini  pirpiratdi.

—  N im a   kim ?

—  Sizni  q u choqlagan  kim   edi,  deyapm an.

— 

K a tta la rd a n  



b ittasi 

d id im -k u ! 

S h u n d o q  

q u ch o q lab   u  y u z im d a n -b u   yuzim dan  o ‘pdi.  «lya,

123


ko ‘sa,  bahay?  San  bu  yoqlarda  nim a  qilib  yuribsan?» 

deydi.  «M ana,  C h in o q   bilan  kep  qoldik.  B osm achilam i 

qiyratganim iz  u c h u n   k am an d irim iz  o ‘ynab  kelinglar, 

deb  yubordi».  «O bbo,  san-ey,  keganingga  sh u n c h a  

b o ‘bd i-y u ,  nega  hovliga  o ‘tm a d in g ,  —  deydi.  — 

K ec h q u ru n   biznikiga  o ‘tm asan g ,  q a ttiq   xafa  b o ‘lam an , 

yangangga  n o rin   buyurib  kelganm an»,  —  deydi.  «Yo‘q, 

shoshib  tu rib m an .  B oshqa  m avrudi  kep  qolar»,  dedim . 

«BoMmasa  m an a  bu  m u k o p o t  sanga»,  deb  haligi  o dam  

c h o ‘n tagidan  m edal  ch iq arib   c h o p o n im g a  taq ib   q o ‘ydi.

—  Q an aq a  m edal?

N a im   sa rta ro sh ,  «judayam   e z m a   e k a n sa n -d a » , 

degandek  ijirg‘anib  aftini  burishtirdi.

—  Q a tta n   bilam an!  B unaqa  kerak  b o ‘lishini  bilga- 

n im d a  yo ‘q o tib   q o ‘yarm idim .  —  U   Ь1фа8  o ‘ylab  tu rd i- 

da,  q o ‘shib  q o ‘ydi.  —  E ndi,  uka,  san  o ‘zim izning 

m ah allan i  bolasisan.  U  yog‘ini  o ‘zing  kelishtirib  b ir 

yozgin,  x o ‘pm i?

—  B o‘p ti,  —  d edim  jilm ayib.

U  kaftini  o chib  duo  qildi.

—  Iloyim   om ad in g n i  bersin!  —  Sum kasini  k o ‘tarib 

u c h -to ‘rt  qad am   nari  b o rd i-d a ,  t o ‘xtab  o ‘girilib  q a ra ­

di.  —  A gar-chi,  uka,  shu  ish  am alga  oshib  q o lsa-ch i, 

h a r  kuni  soqolingni  o ‘zim   o p   q o ‘yam an.  T ekinga.

—  Qaysi  ish?

N a im   sartarosh  qaytib  keldi.

—  Iye,  h alitd an   buyon  q u log‘ingga  ta n b u r  c h e rt- 

dim m i?  G a zetin g d a  m an i  m aq tab   chiqarsang,  O h m  

parovozga  o ‘xshab  persanalniy  p ensa  o ladigan  b o ‘lsam , 

soqolingni  h a r  kuni  o ‘zim   op   q o ‘yam an.  E shitdingm i, 

o g ‘ritm asd an   o lam an.

M en  u c h -to ‘rt  kungacha  b u   gaplarni  eslab  kulib 

yurdim u  keyin  u n u tib   yubordim .  A m m o  N a im   sar­

tarosh  u n u tm ag an   ekan.  Qaysi  kuni  avtobus  bekatida 

m eni  k o ‘rib  qoldi.  A taylab  poylab  tu rgan  ekan  shekilli, 

m ah k am   ushlab  oldi.

—  A nu  narsani  y o zd in g m i-y o ‘qm i?  —  dedi  o c h iq - 

d a n -o c h iq   d a g ‘d a g ‘a   bilan.

—  Y ozdim .

—  H a,  m an a,  bu  boshqa  gap.  —  N a im   sartaro sh -

1 2 4


ning  yuzi  yorishib  ketdi,  —  Yigit  kishining  gapi  bitta 

b o ‘ladi.  Q a c h o n   chiqadi  endi?

—  E rta -in d in   ch iq ib   qolsa  kerak.  H o z ir  tek - 

shirishyapti,  —  dedim   nih o y atd a  xotirjam   ohangda.  — 

A gar  rost  b o ‘lsa,  m aqolani  ch iq arib   sizga  personalniy 

pensiya  tayin  qilisharkan.  A gar  n o to ‘g ‘ri  b o ‘lsa,  sudga 

berisharkan.

N a im   sa rta ro sh   b ir  lahza  k o ‘zlarini  p irp ira tib  

angrayib  qoldi.

—  Labbay!  S o ‘tga!  K im ni  so‘tga  beradi?

—  Siz  bilan  m eni.  Y olg‘on   gapirganingiz  u ch u n  

sizni,  yolg‘o n   yozganim   u ch u n   m eni.  —  S h unday  de- 

d im u   burilib  ketaverdim .

Bir  lah zad an   keyin  o rq ad a n   N aim   sartaroshning 

ingichka  ovozi  eshitildi.

—  H oy  uka,  to ‘xtang!  H oy  o ‘g ‘lim.

T o ‘xtab,  burilib  qaradim .

—  N im a   gap?

—  M anga  qarang,  uka,  —  dedi  u  entikib.  —  Keling, 

o ‘sha  narsa  chiqm asa  chiqm ay  q o ‘ya .qolsin.

—  lya,  nega  endi?!  M en  yozib  topshirib  q o ‘ygan 

m aqolani  qaytib  ololm aym an.

U c h - to ‘rt  qad am   bosgan  edim ,  N a im   sartarosh 

pildirab  kelib  y o ‘lim ni  to ‘sdi.

—  M anga  qarang,  o ‘g ‘lim ,  shu  narsani  bosdi-bosdi 

qilib  y u b o rsangiz-chi,  h a r  kuni  soqolingizni  ikki  m ar- 

ta d a n   o p   q o ‘yam an.  S h u n d o q   qiling,  jo n   uka.

—  lya,  nega  axir?  Persanalniy  pensiya  olsangiz 

yom o n m i?

—  X o ‘p  d en g ,  jo n   uka.  O ch   q o rn im ,  tin c h  

qu log‘im .  Shu  ish n i  tin c h itib   yuboring.  M an  so ‘zim - 

ning  ustidan  ch iqadigan  o d a m m a n .  A ytd im -k u ,  h a r 

k u n i  ikki  m a rta d a n   so q o lin g izn i  olib  q o ‘yam a n . 

U yingizga  borib  o lam an.

M en ju d a   qiyin  m u am m o   ro ‘parasida  qolgan  o d a m - 

day,  yelkam ni  qisdim .

—  M ayli,  b ir  u rin ib   k o ‘ram an.  A m m o  bu  ju d a  

m ushkul  ish-da...

S artarosh  o ‘sh a   kuni  m eni  uyim gacha  kuzatib 

q o ‘ydi.  K uzatib q o ‘y d i-y u ,  bari  b ir tin c h im a d i.  K echasi

1 2 5


allam ah ald a  eshik  taqillab  qoldi.  C h iqsam ,  sartarosh 

qiyiqchaga  o ‘rog‘liq  bir  narsani  k o ‘tarib   turibdi.

—  N im a   bu?  —  d edim   hayron  b o ‘lib.

—  Issig‘ida  ycb  ola  qoling!  —  U  tu g u n ch an i  uzatdi. 

M oshkichiri.  0 ‘z  q o ‘lim   bilan  pishirdim .

—  E,  M oskvadagi  m oshkichiridan  deng?

—  M oskovni  m oshkichirisi  q a tta   e n d i,  uka!  U nga 

qora  q o ‘ch q o rn in g   p o ‘stdum basi  solinardi.  B unisining 

m azasi  y o ‘qroq.  S h u n d o q   b o ‘lsayam ,  ilindim .  O ling, 

q o ‘lim  qaytm asin.

M ayli,  sazasi  oMmasin  deb  sartaro sh n in g   sovg‘asini 

oldim .


Ichkariga  kirib  qiyiqchani  o c h sam ,  ustiga  ko ‘k 

piyoz  sepilgan  m oshkichiri.  In so f bilan  aytganda  qoyil- 

m aqom   qilib  pishiribdi.  U c h - to ‘rt  qoshiq  olgan  ham  

edim ki,  oyim   kirib  qoldi.

—  N im a   bu?  —  dedi  hayron  b o ‘lib.

lljaydim .

—  Pora!

O n am   yonim dagi  stulga  o ‘tirib  qoldi.

—  N im a?

Kulib  yubordim .

—  Pora!  N a im   sartarosh  pora  obkepti.

O yim   goh  m enga,  goh  «garim dori»  nusxali  kosaga 

qarab  b irdan  rangi  o ‘chdi.

—  E ndi  shu  h u n a m i  o ‘rgandingm i?  —  dedi  ros- 

takam iga  ranjib.  —  A dang  senga  pora  yeyishni  o ‘rgat- 

gan  em asd ilar  shekilli.

Q a rasam   oyim   c h in d a n   ham   xafa  b o ‘ladigan. 

Ishtaham   b o ‘g ‘ildi.  K osani  nari  surdim .  O yim   jirk a n - 

gandek,  qiyiqchani  ikki  b a rm o g ‘i  orasida  qisib  ushladi- 

da,  ayvonga  o p chiqib  tashladi.  0 ‘sha  yoqdan  allanim a 

deb  o ‘zig a -o ‘zi  gapirgani  eshitildi...  Biroq  N aim   sar­

taro sh n in g   porasi  bari  b ir  zim m a m d a   turibdi.  U 

haliyam   kosasini  olib  ketgani  y o ‘q.  Shunga  qaram ay, 

esh itish im ch a,  endi  ch o y xonada  O lim   paravoz  u n d o q , 

H akim   naynov  b u n d o q ,  m en am   persanalniy  pensiya 

olishim   kerak,  degan  gaplarni  aytm aydigan  b o ‘libdi.



126

O LTIN   BALDOQ

O d am d a,  h a rc h a n d   uringani  bilan  o ‘zgartirolm aydi- 

gan  g ‘alati  fe ’l-a tv o rlar b o ‘ladi.  M ening  ham   qiziq  oda- 

tim   bor:  birovni  ranjitib  q o ‘ysam   (adolatli  xafa  qilgan 

b o ‘lsam   h am )  o ‘sha  o d a m d a n   k o ‘proq  o ‘zim ning  dilim  

vayron b o ‘lib yuradi.  Bu o d at o n a m d a n  yuqqan shekilli.

O yim   bizlarga  h ech  q attiq   gapirm as,  m abodo  xafa 

qilib  q o ‘ysa  b irp asd an   keyin  o ‘zi  yalinar  edi.  F aqat  bir 

m arta   m eni  q a rg ‘agan,  y o m o n   q a rg ‘agan.  0 ‘shanda 

ayb  kim da  b o ‘lganini  hali  h am   bilm aym an.

B ahor  kirib,  o ftobning  iliq  nurlari  yelkani  qizi- 

tad ig an   b o i ib   qolgan  k u n lar  edi.  B odom   tagida  o ‘tirib 

varrak  yasashga  tushdim .  0 ‘rikning  yelim i  qog‘ozga 

yopishsa  qam ishga  yopishm aydi,  qam ishga  yopishsa 

qog‘ozga...  B u m im n i  to rtib -to rtib   urinib  yotibm an. 

Oyim   nariro q d a,  tagiga  p o ‘stak  tashlab,  kir  yuvyapti. 

D adam   «kam bag‘albop  kiyim»  deb  aka-ukalarga  chiy- 

duxoba  shim   olib  bergan.  C hiyduxoba  ash  yaxshi 

narsa-y u ,  chillak  o ‘yn ag an d am i,  koptok  tep g an d am i, 

b ir  d u m alasang,  o ra-orasiga  loy  kirib  ketishi  yom on. 

U c h   k u n d a  b ir  yuvaverib,  o n a m n in g   esi  ketadi.  (X uddi 

shu 


c h iy b a x m al 

z a m o n la r 

o ‘tish i 

b ila n  

b u tu n  

Y evropaga  m oda  b o ‘lishini  dad am   xayoliga  ham   keltir- 

m agan  b o ‘lsa  kerak.  U ning  u ch u n   chiyduxoba  «kam - 

bag‘albop  kiyim »  edi,  xolos.)  X ullas,  oyim   unisini  olib 

bunisini  q o ‘yib,  shim larni  yuvar,  h a r  siltab  ishqaganda 

jo m ash o v d an   k o ‘pik  sachrar,  atrofni  sovun  hidi  tutib 

ketgan  edi.  U ning  ro ‘parasida  Sepkilli  xola  to ‘nkarilgan 

p aq ir  ustida  o ‘tirardi.

Sepkilli  xolani  y o m o n   k o ‘ram an.  0 ‘zinim as,  qizini. 

«Saini  senga  berarnan,  olsang  ham   olasan,  olm asang 

h am ,  —  deydi,  —  olm asang  tugun-tersagi  bilan  uying- 

ga  o p chiqib  tash lay m an ,  kichkinaligingda  q u log‘ini 

tishlagansan»,  deydi.  Saini  q u log‘ini  tish lag an d an   k o ‘ra 

k u ch ugim ning  q u log‘ini  tishlaym an.  Saida  yom on: 

o ‘g ‘il  b o ladan  b attar.  L anka  tepayotganda  b ir  urib 

T oyning  b u m in i  qon atg an .

Sepkilli  xola  t o ‘nkarilgan  p aq ir  ustida  o ‘tirib  nuqul 

hasrat  qilar  edi:

1 2 7


—  K echasi  bilan  tishim   o ‘lgur  sh u n d o q   og‘ridi, 

sh u n d o q   o g ‘ridi, jo n im n i  q o ‘yishga jo y   to p o lm ad im .  — 

U   sepkil  bosgan  lunjini  silab  q o ‘ydi.

—  Isiriq  dam lab  chayqam adingizm i?  —  deb  m asla- 

hat  berdi  oyim   h a m o n   engashib  kirni  g ‘ijim lar  ekan.

—  E,  h am m asini  qildim !  —  Sepkilli  xola y a n a   inqil- 

ladi.  —  A chchiqtoshgayam   g ‘arglara  qildim .  Q ani 

bosilsa.


Ikkovlari  b ir  zum   jim ib   qolishdi.

—  Uffl  I sib  ketdim !  —  O yim   k o ‘pikli  q o ‘lini  sidirib, 

yoqasi  b o ‘g‘iq  to ‘rko‘ylagini  y e c h d i-d a,  chekkaga  ta s h ­

ladi.


—  0 ‘lm agan  qul,  bahorgayam   chiqdik,  —  Sepkilli 

xola  x o ‘rsindi.  —  Shu  yil  kuzda  H ak im im n in g   boshini 

ikkita  qilib  q o ‘ysak  degandik.  T o ‘y  qilish  osonm i?  H ali 

unisi  yetm aydi,  hali  bunisi...  O tasining  ahvoli  bu 

b o ‘lsa...

Sepkilli  xola  eridan  k o ‘p  shikoyat  qilardi.  C h in d a n  

ham   Isroil  m o ‘ylov  k o ‘p  ichadi.  Ishining  tayini  y o ‘q. 

B uning  ustiga  ichib  o ldim i,  ta m o m ,  uy  ichini  tiriqtirib 

quvadi.  Sepkilli  xola  k o ‘p in ch a   S aidani  dikonglatib 

biznikiga  qochib  ch iqadi.  Y arim   k echada,  eri  uxla- 

ganidan  keyin  sekin  uyiga  chiqib  ketadi.

—  H akim jon  hali  y o sh -k u ,  —  dedi  oyim   o ‘ychanlik 

bilan.  —  Bu  yil  boMmasa,  yanagi  yilga  b o ‘lar  t o ‘yi...

—  S h u n d o q   deysizu  q u d a   to m o n   shoshiryapti.  — 

Sepkilli  xola  yana  inqilladi.  —  Shu  oMgumi  oldirib 

ta sh la b   q u tu la m a n   sh ekilli.  K e c h a   d a d asig a  tish 

q o ‘y d irsa m m ik a n ,  d e sam ,  o ta n g n i  xum ga  k o ‘m ib 

q o ‘ygan  tillalarin i  olib  kelib  q o ‘ydiraver,  deydi... 

H ay ro n m an ,  bisotim dagi  b itta   bilaguzugim ni  berarnan 

shekilli.  O g‘zim ni  o ‘radek  o chib  yursam   uyat  b o ‘lar.

...V arragim ni  yelim lab  b o ‘lib,  endi  qam ishini  to rtib  

bog‘lagan  e d im ,  qars etib  sindi.  Q am ish  sinsa  m ayli-ya, 

qog‘ozniyam   yirtib  yubordi.  0 ‘zim   k atta  akam ga  yali- 

nib-yalinib  arang  olgan  edim .  T a m o m ,  H am m asi 

tam o m   b o ‘ldi.  A lam im dan  yig‘lab  yuboray  dedim . 

V arrakni  b ir  tepgan  edim ,  yerga  yopishib  qoldi.

—  H a?  —  dedi  Sepkilli  xola.  —  N im a   qildi,  kuyov 

bola?


128

—  Sindi.

—  A kangga  ayt,  boshqasini  yasab  b era  qolsin.

Y asaydi-ya,  yasaydi!  M e n d an   b oshqa  ishi  y o ‘qm i?

M ak tab d an  beri  kelm aydi-ku.  A lam   bilan varrakni  yana 

b ir te p d im -d a ,  k o ‘chaga  chiqib  ketdim .  Shu  ketgancha, 

kun  botg an d a  qaytib  keldim .  H ovlidagi  a rq o n d a   q a to r 

qilib  ilingan  shim lar,  ko ‘ylaklar...  Bir  ch ekkada  bizning 

«qushim   boshi»  o ‘ynaganda  loyga qorishaverib,  unniqib 

k e tg a n  

d o ‘p p i 

h a m  

qiy sh ay ib  



tu rib d i. 

O yim  


n im q o ro n g ‘ida b o d o m  tagida tim irskilanib yuribdi.

—  0 ‘lsin,  echkiyam   sog‘ilm adi,  —  dedi  m eni 

k o ‘rib.  —  Y ur,  ushlab  tur.

E chkim iz  yuvosh  b o ‘lgani  bilan  b a ’zan  «jini»  tutib 

qo lar,  sog‘ib  b o ‘lguncha  tipirchilab,  o d a m n i  b ezor 

qilardi.  S h u n d a   kichik  akam m i,  m enm i  b iro n tam iz 

c h o ‘nqayib  u n ing  o rq a  oyoqlaridan  m ahkam   ushlab 

turishga  m ajbur  b o ‘lardik.  H ech   h am   yoqm aydigan  bu 

m ash g ‘u lo t  bugun  m ening  zim m am ga  tushishini  bilib, 

q o ch ib   qolishni  m o‘ljallab  turgan  edim ,  oyim ning jahli 

chiqib  ketdi:

—  Sen  q a c h o n   odam   boMasan,  zum rasha!  Y oshing 

to ‘qqizga  c h iq ib d i-y u ,  k o ‘ch a d a   shataloq  o tish d an   beri 

kelm aysan!  H ech   foydang  tegm asin,  x o ‘pmi!

—  T o ‘qqizdam as,  sakkizda,  —  dedim   chiyillab.

—  0 ‘c h ir  ovozingni!  —  O yim   b ir  dag‘dag‘a  qilgan 

ed i,  istar-istam as  borib  ech k in in g   oyog‘idan  ushladim . 

Echki  bari  b ir  echki-da!  P itir-p itir qilgani  ham   m ay- 

li-yu,  oyim   sog‘ayotganida,  iyib  ketsa  qiladigan  xunuk 

«qilig‘i»  bor.  Keyin  yarim   soat  k o ‘ylakning  old in i  to za - 

lashga  t o ‘g ‘ri  keladi...

O yim   n a rid a n -b e ri  ishini  tu g atd i-d a ,  buyurdi:

—  Y echib  yu b o r  anovi  savillarni!

U lo q ch alarn i  a rq o n d a n   b o ‘shatishim   bilan  ikkalasi

dikonglab  on asin in g   yeliniga  yopishdi.  O yim   b o ‘lsa 

su tn i  tovoqlarga  so ld i-d a,  yana  b o d o m   tagida  tim irsk i­

lanib  b ir  n im an i  qidira  boshladi.

—  N im a n i  qidiryapsiz?  —  dedim   yaqin  borib.

Boya  urishgani  u c h u n   o ‘zi  ach in ib   tu rg a n   ekan

shekilli,  yelkam ga  qoqdi.

—  H ech   n im a.  Bor,  ovqatingni  ye,  q o rn in g   ochib

5 —1298


129

qolgandir.  —  Keyin  b irdan  qaddini  rostladiyu  xitob 

qildi.  —  V oy,  q a y o q d a n   k u n   chiqdi?!  A ssalom u 

alaykum!»

0 ‘girilib  q arad im u   u c h -to ‘rt  q a d a m   narida  turgan 

am m am ga  k o ‘zim   tushdi.  O yim   m e h m o n n i  k o ‘rm ay 

qolganidan  xijolat  chekib  q u c h o q   o chib  k o ‘rishdi. 

A m m am   ju d a   chiroyli,  yuzida  xoli  b o r,  q o s h -k o ‘zi 

ch aq m o q d e k   xotin.  A m m o  ju d a   shad d o d .  H a r  gapini 

xuddi  m ix  qo q q an d ek   tarsillatib  gapiradi.  O yim   u n d an  

q o ‘rqadi.  K elganda  h u rm a tin i  joyiga  q o ‘ym asin -ch i, 

o ‘zini  qayerda  k o ‘rarkan.

—  H a?  —  dedi  a m m a m   y o ‘g‘o n   tovushda.  — 

T o ‘rvasini  y o ‘qotgan  gadoydek  talm ovsirab  qopsiz, 

kelinposhsha?!

—  Y o‘q,  o p a,  o ‘zim ...  —  O yim   chaynalib  qoldi.  — 

Z iragim   o ‘lg u m in g   b ir  poyi  tushib  qopti.  H aligina 

qulog‘im da  tum vdi.

Q arasam ,  oyim ning  o ‘ng  q u log‘idagi  ziragi  y o ‘q. 

Oyim   k attakon  oltin  oybaldog‘ini  ju d a   avaylar,  qay- 

n o n a m d a n   qolgan  yodgorlik,  deb  m aq tan ib   yurardi.

—  M ayli,  topilib  q o lar,  —  dedi  u  sekingina.  —  Shu 

yerga  tushgan  b o ‘lsa  qayoqqa  ketardi.

—  H m m !  —  A m m am   sh u n d a y   ta h d id li  bosh 

chayqadiki,  q o ro n g ‘i  b o ‘lsa  ham   qoshi  chim irilib  ket- 

ganini  a n iq   k o ‘rdim .  —  K etsa,  boydan  ketibdi,  deng! 

Belingiz  qayishib  to p m ag aningizdan  keyin  jo n ingiz 

ach im ay d i-d a,  kelinposhsha!

A m m am   q o ‘lidagi  tug u n n i  m enga  tu tq azib ,  o ‘zi 

ham   maxsili  kalishining  uchi  bilan  y e m i  titkilay  b o sh ­

ladi.


—  Q o ‘ying,  o p ajo n ,  —  oyim   u n ing  yelkasiga  ohista 

kaftini  q o ‘ydi.  —  Y uring  uyga,  h a li-za m o n   ukangiz 

kelib  qoladilar.

—  0 ‘zi  sh u n a q a   b o ‘ladi,  —  dedi  a m m a m   yerdan 

bosh  k o ‘tarm ay.  —  O t  to p ad i,  eshak  yeydi!  —  Keyin 

birdan  qad d in i  ro stlad i-d a,  oyim ning  k o ‘ziga  tikilib 

so ‘radi.  —  K im   kirgan  edi  oldingizga?

—  H ech   kim .  —  O yim   b ir  zum   talm ovsirab  tu rd i- 

da,  sekin  q o ‘shib  q o ‘ydi.  —  H ali  p eshinda  S haropat 

o p a  keluvdi.  Shu...

1 3 0


—  Sharapatrni?  —  A m m am   «tushunarli»  degandek 

istehzo  bilan  labini  burdi.  —  B o‘pti,  o m in   oblohu 

akbar!

H ali  o y im ning  oldida  p a q ir  t o ‘nk arib  o ‘tirgan 



Sepkilli  xola  k o ‘z  o ‘ngim ga  keldi.

—  Q o ‘ying,  —  dedi  oyim   yalingudek  b o ‘lib.  — 

B echorani  u n a q a   dem ang.  Bir poy  zirakni  nim a  qiladi?

—  Pishirib  yeydi!  —  A m m am   jah l  bilan  q o ‘l  silta- 

di.  —  Q o ‘li  egriligini  bilasiz,  o ‘lasizm i  ehtiyot  b o ‘lsan- 

giz?


—  Y o‘g ‘-e ,  —  dedi  oyim   yana  m ing‘illab.  —  Bir poy 

zirakni  nim a  qiladi?

—  Y ana  gapiradi-ya!  —  A m m am n in g   ovozi  tahdidli 

oh an g d a  balandladi.  —  M ana  shu  bir  poy  zirak  q a n ch a 

tu rish in i  bilasizm i?  —  dedi  oyim ning  ch a p   q u log‘idagi 

oybaldoqni  b a rm o g ‘i  bilan  nuqib.  —  0 ‘zi-k u   t o ‘yga 

borsa,  q o iig a   ilingan  narsani  tuguniga  tiqadi.

O yim   n im a  qilarini  bilm ay,  javdirab  qoldi.  D adam  

ikkalasi  Sepkilli  xolaning  g‘alati  qiliqlarini  gaplashish- 

g a n in i  e sh itg a n m a n .  T o ‘ylarda  lag an m i,  piyolam i 

y o ‘qolsa  Sepkilli  xolaning  uyidan  to p ish ar,  xola  «esidan 

chiqib»  uyga  olib  ketgan  b o ‘lardi.  H o z ir shuni  esladim u 

goh  oyim ga,  goh  am m am ga  q arab  qoldim .  Sepkilli 

xolani  ju d a   y o m o n   k o ‘rib  ketdim .

—  U kangiz  esh itm ay   q o ‘ya  qolsinlar,  —  oyim   yana 

yalindi.  —  T opilib  qolar.

—  G o ‘m i  topiladi!  —  A m m am   qan d ay d ir  g ‘olibona 

qiyofada  uy to m o n   yurdi.  K etidan  k u y m angancha  oyim  

ham   ergashdi.

Ertasiga  ertalab   tu rsa m ,  oyim   y ana  b o d o m   tagini 

sinchiklab  k o ‘zclan  kechiryapti.  K echasi  bilan  uxlam a- 

gan  shekilli,  ko ‘zlari  qovjiragan...  M en  ham   yor- 

dam lashdim .  Biroq  oybaldoq  ertasiga  h a m ,  indiniga 

h am   to p ilm ad i.  O yim   dad am   bilm asligi  u c h u n   zirak- 

ning  ikkinchi  poyini  h am   im i-jim id a   allaqayerga 

yashirib  q o ‘ya  qoldi.

...  E htim ol,  o rad a n   ikki  oycha  o ‘tib  Sepkilli  xola 

tilla  tish  q o ‘ydirm aganida,  buning  ustiga  xuddi  o ‘sha 

kuni  a m m a m   yana  kelib  q o lm aganida,  zirak  h a m ,  bu 

gaplar  h am   u nutilib  ketgan  b o ‘lardi.

131


Ayni  yoz  chillasida  a m m am   tag ‘in  keldi.  Yoz 

chillasi  ekani  sh uning  u c h u n   y o dim da  qolganki,  o ‘sha 

kuni  a m m a m   ikki  bosh  chillaki  u zum   olib  keldi. 

S h a h a rd a   tu ris h sa   h a m   u la rn ik id a   to k   b o r  edi. 

A kalarim   bilan  b ir  g ‘u ju m -b ir  g ‘ujum dan  talashib 

yedik.  Q ishloqni  bilasiz,  birovnikiga  m eh m o n   kelsa, 

albatta  q o ‘sh n ilar  chiqadi.  0 ‘sha  o q sh o m   birinchi 

b o ‘lib  Sepkilli  xola  chiqdi.  A m m am   bilan  aylanib- 

o ‘rgilib  ko ‘rishdi.  K eyin  oyim ga  yuzlandi.

—  Y arashibdim i?  —  U   ustki  labini  b a rm o g ‘i  bilan 

sal  ko ‘targan  edi,  ikkita  o ltin   tish  yaraqlab  ketdi. 

T ishlar u n ing  sarg‘ish  yuziga ju d a  yarashgan,  h a tto   sep- 

kili  ham   bilinm ay  ketgan  edi.

—  Y a ra sh ib d i, 

—  d ed i 

oyim   se k in g in a . 

— 

B ilaguzugingizni  berdingizm i?



Sepkilli  xola  negadir  qizardi.

—  Voy,  y o ‘q,  —  dedi  k o ‘ylagining yengini  shim arib. 

—  M ana!  D adasi  aytdilar.  «B erm agin,  keliningga 

k o ‘rm an a  qilasan»,  —  dedilar.  —  U   tilla  tishini  k o ‘rsa- 

tish  u ch u n   b o ‘lsa  kerak  labini  buribroq  jilm aydi. — 

A nch a  in so f kirib  qoldi  dadasiga.  H ak im jonning  t o ‘yini 

tezlatib  yubordik,  ovsinjon!  X udo  xohlasa,  kuzda  qars- 

badabang  bazm   qilam iz.

—  Asil  tilla  ekan!  —  dedi  a m m am   achitib.  — 

Buyursin  ishqilib!

Sepkilli  xola  xursand,  oyim   n im a d a n d ir  bezovta, 

a m m am   b o ‘lsa  chim irilib  o ‘tirardi.

—  E rtalab  choyni  b iznikida  icha  qoling,  —  deb  tak - 

lif qildi  Sepkilli  xola.

—  Y o‘g ‘-a ,  m en   sah arlab   ketishim   kerak!  — 

am m am   yuzini  o ‘girdi.

Biroq  u  ertalab  ketm agan  ekan.  A m m am n in g   q a t- 

tiq -q a ttiq   gapirishidan  uyg‘o n ib   ketdim .

—  Birovning  m olidan  h a z ar  qilm agan  noinsof! 

H ech   b o ‘lm asa  q o ‘shniligingni  o ‘ylam aysanm i!  T ish 

yasatish  uyoqda  tu rsin ,  m ing  k o ‘yga  solsayam ,  o n agi- 

n a m d a n   qolgan  m olni  tan iy m an .

—  E,  b u n aq alard a  in so f  nim a  qiladi!  —  Bu  o n a m ­

n in g  


ovozi 

e m a sd i. 

K o ‘rp a n in g  

b ir 


c h e tid a n  

m o ‘ralasam ,  m ahallaning  o tin   xolasi  —  sem iz  xotin.  —

1 3 2


Qaysi  kuni  Inoy  choM oqning  yil  oshisida  ikkita  choy- 

n ak  y o ‘qoldi,  —  dedi  u  hasrat qilib.  —  S h u n d a n   boshqa 

it  ham   olm aydi,  deb  o ‘choqboshisiga  kirsam ,  turibdi. 

Tum shugN dagi  chegasidan  tan id im .  «Н а?»  desam , 

«Adashib  kirib  qo lg an d ir-d a» ,  deydi.  H a,  yer  yutgur, 

c h o y n ak n in g   oyog‘i  bo r  ek anm i,  senikiga  o ‘z id a n -o ‘zi 

adashib  kiradigan!

—  T a g in   erini  m aqtaganiga  o ‘laym i?  In so f  kirib 

qolgan  em ish!  —  A m m am   jah l  bilan  q o ‘lini  m usht 

qilib,  xontaxtaga  botirgan  edi,  b arm oqlari  shiqirlab 

ketdi.  —  0 ‘lganda  in so f kiradi,  o ‘sha  bangi  m o ‘ylovga.

O yim   choy  ko ‘tarib   kirdi.

—  Q o ‘yinglar  e n d i,  —  dedi  iltijoli  ohangda.  — 

O lgan  b o ‘lsa  olgandir.  Birovning  q o ‘lid an   tu tm ag a n d a n  

keyin  n im a   deysiz?  M ayli,  m in g d a n -m in g   rozim an.

—  Siz  u n a q a   boyvachchalik  qilm ang,  kelin p o sh ­

sha!  —  dedi  a m m a m   shaxt  bilan.  —  B olangizni  kiyin- 

tiring.  0 ‘zingiz  h am   o tlan ib   darrov  oldim ga  lushing!

O yim   c h o y n a k n i 

x o n ta x ta g a  

q o ‘y a rk a n , 

goh 


a m m am ga,  goh  o tin   xolaga  hayron  b o ‘lib  qaradi.

—  Q ayoqqa?

—  O chiq  m ozorga!  —  A m m am   ham m asiga  oyim  

ay b d ordek  piching  qildi.  —  M ahallam izda  folbin  bor. 

S u f  desa,  ariqdagi  suv  teskari  oqadi.  0 ‘shanga  o b o ra- 

m an .  M a n a ,  o tin   h am   guvoh  b o ia d ila r ,  qaytarm a 

qildiram iz.  Q ani,  b o ‘yniga  olm ay  ko ‘rsin-chi.

O yim   boshini  quyi  solgancha  turib  qoldi.  C ham asi 

ikkilanar  edi.

—  E ndi,  —  dedi  ch aynalib,  —  k o ‘zdek  q o ‘shni 

b o ‘lsak...

—  H o-o!  —  a m m am   o ‘rn id a n   tu rib   ketdi.  —  Beli 

o g ‘rim a g a n n in g   n o n   yey ish in i  to m o s h a   qilinglar! 

O n ag in am d an   qolgan  bittayu  bitta  yodgorlik  y o ‘q 

b o ‘lib  ketav erark an u   q o ‘shningizga  jo n in g iz   achib 

q o ldim i?  M ening  sovunim ga  kir  yuvm absiz  hali.  H aq 

jo y id a  q a ro r  to p m a g u n c h a,  q o ‘ym aym an.  —  U  m enga 

o ‘g irild i-d a,  ovozini  m uloyim latdi.  —  M a n a,  bola  bilan 

fol  o ch ad i.  N o ra sta   bola  rostini  aytadi.  B orasanm i?

0 ‘rn im d a n   irg‘ishlab  turib  ketdim .

—  Boram an!  B oram an!  —  d edim   baqirib.

133


B o‘lm a sa -c h i,  am m am n ik ig a  borsak,  tram vayga 

tusham iz!  M aza  qilib  uzum   yeym an!

C hoy  ichib  b o ig a n d a n   keyin,  a m m a m ,  oyim ,  o tin 

xola,  m en  —  t o ‘rtovlashib  y o ‘lga  chiqdik.  B esh- 

yog‘ochga  yetib  borsak,  b o ‘ldi.  U  yog‘iga  tram vayga 

o ‘tiram izu  jirin g -jirin g   qilib  ketaveram iz.  Maza!

M azalikka  m azak u -y a,  biroq  Beshyog‘ochga  yetib 

o lg u n c h a  

a n c h a  

g a p  


b o r-d a ! 

D o ‘m b ro b o d g a  

chiqishim iz  bilanoq  b o tin k am   oyog‘im ni  siqa  boshladi. 

Y echib,  qoMimga  olvoldim .  Y ozning  to n g   pallasida 

yalangoyoq  tu p ro q   kechib  yurishning  zavqi  bosh q ach a 

b o ‘ladi.  U n d ek   m ayin,  salqin  tu p ro q   barm oqlaringiz 

orasidan  bilq-bilq  otilib  chiqadi.  K etaverasiz,  ketavera- 

siz,  h ech am   charcham aysiz.

L aylaktepadan  o ‘tib  Q ozirobodga  b organda  qayna- 

m a b u lo q d an   m uzday tin iq  suv  ichdik.  K eyin  C h ilo n zo r 

keldi.  Y o‘lning  sh u n d o q q in a   b o ‘yida  oqish  y a p ro g in i 

chang  bosgan,  tikanlari  «tish  qayrab»  turgan  ch akalak- 

z o r  —  c h ilo n   jiy d a la r  (sh u n in g   u c h u n   b u   yerni 

C h ilo n zo r  deyiladi).  Y o‘lning  ikki  c h e tid a   nok  k o ‘p  — 

nashvati  nok,  tosh  nok,  gulobi  nok.  N o k   hali  p ishm a- 

gan.  F a q a t tagidan o ‘tayotganingizda tu p ro q q a  to ‘kilgan 

bargi  tovoningizga  yopishib,  g ‘ashni  keltiradi.

«S iym onko‘prik»dan  o ‘tishning  o ‘zi  bir  to m o sh a. 

T e ra k  

b o ‘yi 


c h u q u rlik d a  

suv 


q o ray ib  

o q a d i. 

M o ‘ralasangiz  boshingiz  aylanadi.  O yim   k o ‘prik  c h e ti- 

ga  b o rish g a  q o ‘ym aydi:  suv  c h a q ira rm is h ,  odam  

o ‘z id a n -o ‘zi  tushib  ketarm ish...  K o ‘prik  o ‘rtasidan  ot 

a ra v a la r,  e sh ak   a ra v a la r  q a to rla s h ib   o ‘ta d i. 

Bir 

tom ondagisi  o ‘tg u n ch a   ikkinchi  tom ondagisi  poylab 



turadi.  A ravakashlar  so‘kingan,  eshaklar  hangragan, 

og‘zidan  tupugi  osilgan,  ustiga  q o p -q o p   so m o n   to g ‘dek 

uyulgan  tu y alar  h am   o ‘tib  qoladi.  Shu  k o ‘prikdan 

o ‘tilsa,  tram vayning  g‘iyqillagani  eshitilib  tu rad i  — 

uyog‘i  Beshyog‘och.

...  A m m am   aytgan  folbinni  xuddi  A cha  xolam ga 

o ‘xshagan  lo‘li  b o ‘lsa  kerak,  deb  o ‘ylagandim .  Y o‘q, 

bosh q ach a  ekan.  T ram vaydan  tu sh g an d an   keyin  ikki 

to m o n id ag i  devorlardan  pishgan  o ‘riklar  m o ‘ralab  tu r­

gan  jin k o ‘ch alard an   o ‘tdik.  K eyin  gulsafsarlar  o ‘sib

1 3 4


yotgan  allaqanday  zahkash,  katalakdek  hovliga  kirib 

qoldik.  Y e rto ‘la  soyasida  yotgan  ku ch u k n i  ko ‘rib, 

to ‘xtab  qoldim .  X uddi  o ‘zim n in g   guiji  kuchugim ga 

o ‘xshash  kichkina,  faqat  q o ra  em as,  o p p o q   ekan. 

N egadir  akillam adi  ham .

T o ‘rttovlashib  ayvonga  chiqdik.  O p p o q   ro ‘m ol 

o ‘ragan,  keng yengli  k o ‘ylak  kiygan  y u m shoqqina  kam - 

p ir  kulim sirab  qarshi  oldi.  Shu  x o tin n in g   folbin  ek an i- 

ga  ishongim   kelm asdi.

—  A ynovniy,  —  ded i  u  yuzim d an   o ‘pib.  —  M u n c h a  

shirin  bu   bola!

Ayvon  vassajuftiga  to ‘rqovoq  ilingan,  t o ‘rqovoqdagi 

b ed an a  sayram as,  am m o   hadeb  sakrar,  h a r  sakraganda 

sh o lch a  ustiga  allaqanday  don  to ‘kilar  edi.  B edanani 

to m o sh a   qilib  o ‘tira rk a n m a n ,  a m m a m   b o ‘lgan  voqeani 

tu sh u n tirib   berdi.

—  Y uringlar,  —  dedi  k am p ir  o ‘rn id a n   turib.  Keyin 

m ening  yelkam ga  qoqdi.

—  Sen  h am   yur,  shirin  bola.

H am m am iz  birgalashib  devori  xom suvoq  qilingan, 

pastak  tokchalariga  barkashlar,  allaqanday  arabcha 

k itoblar  taxlab  q o ‘yilgan  n im q o ro n g i  xonaga  kirdik. 

K am p ir  in d am ay   chiqib  ketdi.  A m m am ,  oyim ,  otin 

xola,  m en   —  h a m m a m iz   shaparak  ko ‘rpachaga  tizi- 

lishib  o ‘tirdik.  Bir  m ahal  k am pir  bir  q o ‘lida  k attakon 

c h in n i  kosa,  b ir  q o ‘lida  choyshabga  o ‘xshash  oq  m ato 

ko ‘tarib   kirdi.

—  Sen  b u n d a y  o ‘tir,  shirin  bola,  —  dedi  m enga  im o 

qilib.  X o n an in g   o ‘rtasiga  m eni  o ‘tqazib  q o ‘ydi.  — 

O yog‘ingni  uzatib o ‘tir. Y o‘q,  oyog‘ingni o ch ibroq o ‘tir.

K am p ir  aytgandek  qilib  o ‘tirg an   edim ,  u  oyog‘im - 

ning  orasiga  kosani  q o ‘ydi.  Q arasam ,  kosa  t o ‘la  suv.

—  Suvga  q arab  o ‘tir,  —  dedi  u  m uloyim lik  bilan. — 

M en  duo  o ‘qiy m an ,  sen  k o ‘zingga  kim   k o ‘rinsa  o ‘shani 

aytasan.  —  S h unday  dediyu  ustim ga  choyshabni  yopdi. 

Bir  z u m d a   h am m ay o q n i  zu lm at  qopladi.  K am p ir  m en 

tu sh u n m a y d ig a n  

a lla n im a la rn i 

g a p ira  

b o sh la d i. 

B irpasda  dam im   qaytib  ketdi.  Y uragim ni  vahim a  bosdi.

—  O yi-i-!  —  dedim   yig‘lam sirab.

K im dir  yelkam ga  turtdi:




Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   21


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling