Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet18/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   21

161

to ‘lib.  —  Kim   sh u n a q a   b o ‘lsin,  debdi.  U ru sh   b o ‘lm a- 

ganda...


—  Urush!  —  Egam berdi  aka  shunday  hayqirdiki,  uy 

ichi  zirillab  ketdi.  —  M -m e n   q -q o n g a   belanib  yotga- 

nim da,  bu  q -q -q a n jiq   birovning  q -q o ‘ynida  yotgan!

Shu  g apdan  keyin  X o‘jan in g   oyisi  sekin  egilib, 

sum kasini  o ld i-d a ,  eshikka  y o ‘naldi.  Egam berdi  aka 

xuddi  xazar  qilgandek  nari  surildi.  S h u n d a   boyadan 

beri  indam ay  tu rgan  X o‘ja   onasiga  talpindi.

—  O yi-i-i!  —  dedi  iltijo  bilan.

U ning  ovoz  ch iq a rm a sd a n ,  yosh  t o ‘km asdan  yig‘lab 

turganini  his  etdim .  Y o‘q,  u n ing  ko ‘zida  yosh  y o ‘q  edi. 

Faqat  onasiga  qarab javdirardi.

O nasi  sekin  yurib  qaytib  keldi.  O h ista  egilib, 

X o‘jan in g   ikki  yuzidan  o ‘pdi.

—  D adangni  xafa  qilm a,  —  dediyu  te z -te z   yurib 

chiqib  ketdi.

—  O yi-i-i!  —  dedi  X o ‘ja   um idsiz,  ojiz  tovushda. 

Biroq  orqasidan  c h o p m ad i.  Uy  o ‘rtasida  to ‘xtab  qoldi.

Egam berdi  aka  yana  bir  zum   boshi  titra g a n c h a  

qarab  tu rd i-d a ,  eshikni  qarsillatib  yopib,  chiqib  ketdi. 

Oyim   lablarini  tishlagancha  hiqillab  yig‘lab  yubordi. 

Ildam   kelib,  X o‘jan i  bag‘riga  bosdi.

—  A ynovni-ya!  —  dedi  u n ing  boshini  silab.  — 

Q o ‘yaver,  oying  yana  keladi.

T o m o g ‘im ga  b ir  narsa  tiqilib  qolgan,  nafas  olishga 

qiynalardim .  Bir  m ahal  q o iim g a   n im a d ir  yopishayot- 

ganini  payqadim .  Q arasam ,  shokolad  erib  ketibdi. 

N im a  qilishim ni  bilm ay,  X o‘jaga  uzatdim .

—  M a,  ishkalad  yeysanm i?

X o ‘ja   in d am a y   tu ra r,  k o ‘zla rid a   k atta la rn ik ig a  

o ‘xshash  tu sh u n ib   boMmaydigan  c h u q u r  m a ’n o   b o r edi.

0 ‘sha  voqeadan  keyin  b ir  oycha  vaqt  o ‘tgach, 

X o‘jan in g   dadasi  uylandi.  O yim ning  ta ’biri  bilan  ayt- 

gan d a,  sovugan  oshdekkina  to ‘y  b o 'ld i.  F aqat  Zebi  xola 

d u to r  ch ertib ,  y o ‘g ‘o n ,  shirali  ovozda  ashula  aytganida 

to ‘yxona jim ib   qoldi.

Shishani  zargarga  berdim  to ‘tiyo  bo ‘Igaymi  deb,

Chin  k o ‘ngilni yorga  berdim  oshno  b o ‘Igaymi  deb...

162


H a m m a -h a m m a   b ilan,  tav an x o n ad a  o ‘tirgan  oyim  

biz  bilan.  N u q u l  X o‘ja n i  ch aq irad i,  goh  c h o ‘ntagiga 

q ov u rm a  c h u ch v ara  solib  q o ‘yadi,  goh  p o pukqand 

beradi.


T o ‘ydan  keyin  X o ‘ja   a w a lg id a n   h a m   m a ’yus, 

in d am as  b o ‘lib  qoldi.  O yim   m eh rib o n ch ilik   qilgan 

sayin  o ‘zini  olib  q ochadi.  0 ‘shanda  b ir  narsani  b ilm a­

g a n   e k a n m a n ,  keyin  tu sh u n d im .  O d am   o ‘zin in g  

no ch o rlig in i  q an ch alik   c h u q u r  his  qilsa,  sh u n ch a 

m ag ‘ru r  b o ‘larkan.

Bir  kuni  ertalab ,  odatdagidek  jild in i  osgancha, 

X o‘ja   eshikdan  kirib  keldi.  O yim   unga  k o ‘zi  tushishi 

bilan  ch u m c h u q d e k   chirqillab  qoldi.

—  K im   u rdi  seni?!  Qaysi  q o ‘ling  singur  urdi?

Q arasam ,  X o ‘jan in g   yuzi  m o m a ta lo q  b o ‘lib  k o ‘karib

ketibdi.


—  N im aga  uradi?!  —  dedi  oyim   ovozi  qaltirab.  — 

S h u n c h a   k o ‘rgiliging  yetm aydim i  o ‘zi,  X udo  urgurlar!

—  U rgani  yo ‘q,  —  dedi  X o‘ja   yerga  qarab.  — 

N a rv o n d a n   yiqilib  tushdim .

M aktabga  ketayotganim izda  sekin  so‘radim .

—  D adang  urdim i?

X o‘ja   b ir  zum  javdirab  qarab  tu rd i-d a ,  bosh  irg‘adi.

—  O pam   kir  yuvgan  edi,  —  dedi  shivirlab  (u  o ‘gay 

o n asini  o p a  d e rd i),  —  yoyib  q o ‘ygan  k o ‘ylagini  buzoq 

yam labdi.

—  D adang  y o m o n -a ?

—  Y o‘q,  —  X o‘ja   keskin  bosh  chayqadi.  —  D adam  

o p a m n i  y o m o n   k o ‘radi.  Shunga  a ch ch iq   qilib  urdi.  — 

U   hech  kim ga  aytm asligi  kerak  b o ‘lgan  sim i  o ch ay o t- 

g andek,  atrofga  javdirab  q arab  o ld i-d a ,  q o ‘shib  q o ‘y- 

di.  —  D adam   o yim ni  yaxshi  k o ‘radi...

0 ‘sha  bizn in g   oxirgi  su h b a tim iz   b o ‘ldi.  X o ‘ja 

negadir  ikki  dars  o ‘qib  ketib  qoldi.  D arsdan  qaytib  kel- 

sam ,  oyim   y o ‘q.  K e c h q u ru n   allaqayoqdan  horib- 

c h a rc h a b   qaytdi.

Ertasiga  ertalab  X o ‘ja n i  kutib  o ‘tirgan  e d im ,  oyim  

negadir jerk ib   berdi.

—  X o‘ja   bilan  kindiging  bittam i!  B oraver  m ak- 

tabingga.

1 6 3


Indam adim .  0 ‘sha  kuni  R isolat  o p a  h am   X o‘jan i 

y o ‘qlam a  qilm adi.

Q aytib  kelsam ,  oyim   haliyam   ja h lid a n   tu shm abdi. 

X o ‘ja n in g   b u zo g ‘ini  hovlidagi  b o d o m g a   a rq o n la b , 

hadeb  kim n id ir  qarg‘ayapti.

—  U yiga  oborib  ber,  m anavi  h a ro m   o ‘lgurni!  — 

dedi  arq o n n in g   u ch in i  uzatib.

Y om on  bir  narsani  his  qilib,  b o ‘shashib  ketdim :

—  0 ‘zi-ch i?  0 ‘zi  qani?

—  X o‘ja   ketdi,  bildingm i!  —  O yim   y a n a   jerkib 

berdi.  —  Oyisi  bilan  ketdi.

T alm ovsirab  qoldim .  X o‘jan in g   b u zo g ‘ini  yetaklab 

b o rark a n m a n ,  uni  ju d ay a m   yaxshi  k o ‘rishim ni  ilk  b or 

anglab  yetdim .  U larning  darvozasiga  y aqin  kelishim  

b ila n   y u rag im n i  q o ‘rquv  b o sd i.  D a rv o z a   o ld id a  

Egam berdi  aka  o ‘tin   y o rar  edi.  0 ‘rik  shoxini  b ir  u ch i- 

d a n   ushlab,  to ‘nka  ustiga  surib  q o ‘y ad i-d a ,  y erda  y o t­

gan  b o ltan i  olib,  c h o ‘nqaygancha  zarb  bilan  uradi, 

sh u n d a  ch a p   q o ‘li  tayoqdek  osilib,  yerga  tegib  ketadi. 

K eyin  b o ltan i  yerga  tashlab,  sog‘  q o ‘li  bilan   shoxni 

yana  to ‘nka  ustiga  suradiyu  q ay ta d a n   b o ltan i  olib, 

tag‘in  ch o p ad i...  Q o ‘rq a-p isa   t o ‘xtab  qoldim .

U  qad d in i  rostlagan  edi,  m enga  k o ‘zi  tushdi.

—  N -n im a   gap?  X o ‘ja   q -q an i?   —  d ed i  goh  m enga, 

goh  buzoqqa  qarab.

—  X o‘ja   ketdi.  —  Q o ‘rq u v d an m i,  a la m d an m i,  o v o ­

zim   titrab   chiqdi.  —  C h irch iq q a  ketibdi.

U n in g   q o ‘lidan  boltasi  tushib  ketdi.  Bir  zum   lablari 

titrab ,  tikilib  tu rdiyu  ko ‘zlariga  yosh  qalqib  chiqdi.

—  N -n eg a?  N -n e g a   ketadi?  —  dedi  ingrab.  Keyin 

kafti  bilan  yuzini  to ‘sgancha,  to ‘nka  ustiga  o ‘tirib 

qoldi.  C h ap   q o ‘li  h a m o n   tayoqdek  osilib  tu ra r,  o ‘ng 

yelkasi  esa  d ir-d ir  titra r  edi.

K atta  o d am n in g   yig‘lashini  birinchi  k o ‘rishim   edi. 

K echa  X o‘ja n i  urganini  eshitganim da  q an ch alik  yom on 

k o ‘rgan  b o is a m ,  h o z ir  unga  sh u n ch alik   rah m im   kelib 

ketdi.  B uzoqning  arq o n in i  q o ‘yib  y u b o rd im -d a ,  uyga 

yugurdim .  Y ugurib  b o rark a n m a n ,  yig‘lardim ,  nim aga 

yig‘layotganim ni  o ‘zim   b ilm asd im -u ,  h e c h   o ‘pkam ni 

tutolm asdim .

164


Keyin  X o 'ja n i  b oshqa  k o ‘rm adim .  U  o ra -c h o ra  

tushim ga  kirib  q o lar,  nuqul  k o ‘zlarini jav diratib  turgan 

boMardi.  B ahor  paytlari  k u n ch iq ar  tom o n d ag i  tog‘lar 

yaraqlab  k o ‘rin ar,  u lam i  h a r  k o ‘rganda  xayol  surar 

edim .  0 ‘sha  to g ‘lar o rasida  C h irch iq   degan  sh a h ar bor. 

S h u n aq a  katta  shaharki,  T o sh k e n t  uning  oldida  hech 

gapm as.  U  yerda  shunaqangi  k atta  dary o lar borki,  ich i­

da  ak u lalar  suzib  yuradi.  0 ‘sha  sh ah ard a  X o ‘ja   degan 

bola  bor.  D unyoda  u n d a n   yaxshi  bola  y o ‘q.  X o‘ja  o ‘sha 

dary o lard a  bem alol  suzadi.  0 ‘sha  to g ‘lar  ustiga  chiqib, 

bu tun  dun y o n i  to m o sh a   qiladi.  U   m eni  ham   k o ‘rib 

tu rib d i.  F aqat  m en   uni  k o ‘rolm ayapm an...

A nch a  yillardan  keyin,  o ‘n in ch i  sinfni  bitirayotga- 

n im da  X o‘jan in g   daragini  eshitdim .  K echki  ovqatdan 

keyin  dad am   oyim ga  gapirib  qoldi:

—  Egam berdi  b e c h o ra   kuyib  adoyi  tam o m   b o ‘pti. 

C h irch iq d a n   kelyapm an,  deydi.  0 ‘g  li  c h o ‘ntak  kesa- 

yotganda  q o ‘lga  tushganm ish.

Oyim :  «А?»  dediyu  q o ‘lidan  piyola  tushib  ketdi.

M en  karaxt  b o ‘lib  qolgan  edim .  Y o‘q,  ishonm ay- 

m an.  Y olg‘o n ,  bu  gap  yolg‘on!  D u n y o d a  X o‘jad an  

yaxshi  bola  y o ‘q.  Xo‘ja   y o m o n   b o ‘lishi  m um kin  em as... 

T a g ‘in  kim   biladi  deysiz,  hayot  q o n u n lari  \)ar  doim  

h am   bizning  xohishim izga  b o ‘ysunaverm aydi...



OY  Q U Y O SH D A N   N U R   OLADI

A taladan  suyak  chiqibdi,  d egandek,  ayni  saratonda 

sham ollab  yurganim ni  qarang.  D alaga  ch iq q an d im , 

a n h o rd a   c h o ‘m ildim .  Q aytishda  m ashinaning  to ‘rttala 

oynasini  tushirib  q o ‘yganim   u c h u n m i,  kechasi  bilan 

isitm alab,  h am m ay o g ‘im  qaqshab  chiqdi.

E rtalab  rayon  poliklinikasiga  b ordim .  Q arasam , 

o d a m   tirb an d .  T o r  y o ‘lakning  ikki  chetidagi  q a to r  kur- 

silarda  biri  boshini  changallagan,  biri  b o ‘ynini  o ‘rab 

olgan  b em orlar.  O ra d a n   tu rtin ib   o ‘tib  kerakli  eshik 

yaqiniga  b orsam ,  o d a m   ayniqsa  tiq ilin ch .  Boshim  

sirqillagancha  devorga  suyanib  a n c h a   tu rd im .  N ihoyat, 

m enga  ham   jo y   tegdi.  Liqillab  turgan  kursining  bir

1 6 5


chekkasiga  o m o n a t  o ‘tird im .  M e n d an   oldingi  o ‘rindiq- 

da  quralay  k o ‘zlari  k a tta -k a tta ,  qisqa  kesilgan  sochi 

tiniq  yuziga  x o ‘p  yarashgan  k o ‘hlik  ju v o n   o ‘tirar, 

yonidagi  ro ‘m ol  o ‘ragan  o ‘rta  yashar  xotin  bilan 

gaplashardi.  U  boshini  h a r  chayq ag an d a  sochlari  c h i­

royli  silkinib-silkinib  ketardi.  T iqilishib  o ‘tirganim  

u ch u n   beixtiyor  u lam in g   su h b atin i  eshitishga  m ajbur 

b o ‘ldim .

K o‘hlik ju von  barm o g li  bilan  b o ‘ynidagi  nafis  oltin 

zanjirni  asabiy  o ‘y n ar  e k an ,  u f  tortdi:

—  0 ‘lsin,  kech  qolib  ketdim .  M urodjon  akam  

m ashina  yu b o ram an ,  deb  edilar.  K utib  qolgandir...

—  M urodjon...  o ‘rto g ‘ingizm i?  —  dedi  ro ‘m olli  ayol 

inqillab.

—  0 ‘rto g ‘im ?  —  K o ‘hlik  ju v o n   n o rd o n   narsa  yeb 

q o ‘ygandek  b u m in i  jiyirdi.  H a tto   oydek  yuzi  ham  

xunuklashib  ketganday  boNdi.  —  A w a l  avtobusga  osi­

lib  yurishni  eplasin!  M ashina  yuborish  y o ‘l  b o ‘lsin 

unga!

R o ‘molli  ayol  b ir  zu m   hayron  q arab  turdi.  Bari  bir 



ayollarga  xos  qiziquvchanligi  ustun  keldi  c h o g ‘i,  qayta 

so‘radi.


—  B o‘lm asa  kim?

—  M urodjon  akam m i?  —  K o ‘hlik  ju v o n   jilm aydi. 

Q uralay  ko ‘zlari  suzilib  ketdi.  C h ehrasida:  «N ahotki 

sh u n d o q   od am n i  tanim asangiz?»  degan  ifoda  paydo 

boMdi.  —  Boshlig‘im iz-da!  —  dedi  ovozi  tovlanib.  — 

S hunaqa  yaxshi  o d am ,  sh u n a q a   yaxshi  odam !  Anovi 

ah m o q   b o ‘lsa  M urodjon  ak am n i  h am   yom on  k o ‘radi. 

0 ‘z  k o ‘ngillarida  rashk  q ilar  em ishlar.  M urodjon 

akam ning  slujebniy  m ashinasida  dachalariga  borga- 

nim ni  o d a m la r  k o ‘rganm ish.  Q o ‘ling  bilan  ushlading- 

m i,  dedim !  A w al  o ‘zingni  epla,  piyonista!

—  Eringiz  ichadim i?  —  ro ‘m olli  ayol  ham dardlik 

bilan  bosh  chayqadi.  —  Ichkilik  o ‘lsin!  B oshida  su- 

rishtirm agan  ekansiz-da!

—  O ld in   u n a q a   e m a sd i,  h o z ir  itd e k   ich a d i. 

A lam laridan  icharm ishlar!  —  chiroyli  ju v o n   q o ‘l  silta- 

di.  —  M urodjon  akam ga  aytuvdim ,  jah llari  chiqdi. 

«Bolang  k o ‘paym asidan  yig‘ishtir,  razvodga  beraver,



166

o ‘zim   senga  kooperativniy  kvartira  olib  beram an», 

dedilar.


R o‘m olli  ayol  sergaklandi:

—  Bolangiz  borm i?

—  Q izim   bor...

—  Bolangiz  bo'Isa,  u n aq a  qilm ang,  singlim ,  —  deya 

ro ‘m olli  ayol  nasihat  qildi.  —  H a r qalay,  um id  bilan  bir 

yostiqqa  bosh  q o ‘ygansiz,  bolani  tirik   yetim   qilm ang, 

opovsi  aylansin.

—  E!  —  K o‘hlik  ju v o n   tilla  zanjirini  yana  asabiy 

o ‘ynay  boshladi.  —  M urodjon  akam ...

BoMmadi.  0 ‘z  erini  bem alol  tu p ro q q a   qorishtirib 

«M urodjon  aka»sini  o g ‘zidan  bol  to m ib   m aqtayotgan 

k o ‘hlik ju v o n   ko ‘zim ga  xunuk  k o ‘rinib  ketdi.  «E htim ol, 

ering  seni  deb  ichkilikka  ruju  q o ‘ygandir,  balki  rostdan 

h am   alam id an   ich;ar!»  Y ana  birpas  o ‘tirsam ,  shu  gaplar 

og ‘zim d an   chiqib  ketishini  bilib,  o ‘rn im d a n   turdim . 

A vvalo, 

b iro v n in g   g ap ig a 

a ra la sh ish  

od o b sizlik . 

Q olaversa,  o ‘zgalarning  shaxsiy  hayoti  bilan  necha  pul- 

lik  ishim   bor?  L o‘qillayotgan  ch ak k am n i  b a rm o g ‘im 

bilan  bosgancha  nari  ketdim .  C h ek k im   keldi.

A n c h a d a n   keyin  qaytib  kelsam ,  vrach  eshigidan 

boyagi  ko ‘hlik  ju v o n   c h iq ib   kelyapti.  « M u rodjon 

aka»sining  m ashinasi  kutib  q o lganidan  o z o r  chekkan 

b o ‘lsa  kerak,  sh o sh a-p ish a  yoMakka  otildi.  T o r  xonaga 

kirsam ,  deraza  oldidagi  o p p o q   stol  ro ‘parasida  yupqa 

gardishli  k o ‘zoynak  ta q q a n ,  xalatining  tugm alarini 

yechib  q o ‘ygan  naynov  vrach  o ‘tiribdi.

—  Y echining,  —  dedi  u  kattakon  daftarga  bir 

n im an i  yoza  turib.

X ona  o ‘rtasida  t o ‘xtab  qoldim .  0 ‘zi  kalta  yengli 

k o ‘ylak  kiygan  b o ‘lsam ,  tag 1 in  nim ani  yecham an?

—  Y echining!  —  vrach  asabiylashib boshini  k o ‘tardi. 

K o‘zoynagini  yiltiratib  b ir  lahza  tikildiyu  o T n id a n   turib 

ketdi.


—  lye,  do m la,  bormisiz!  —  dedi  dilkashlik  bilan.  — 

T elevizorda  u n c h a -m u n c h a   ko ‘rib  tu ram izu   o ‘zingizni 

hech  topolm aym iz.  —  U   chayir,  uzu n   b arm oqlari  bilan 

q o ‘lim ni  m ahkam   siqib  k o ‘rishdi.  —  Bir  xil  odam larga 

hayron  qolasan.  H ozir bittasi  kirib  yarim   soat  boshim ni

167


qotirdi.  Tayinli  kasali  y o ‘g ‘u  byulleten  berasan,  deydi. 

U  yog‘ini  ishxonadagilari  bilan  o ‘zi  kelisharm ish.  —  U 

jilm a y g a n   e d i,  k o ‘zo y n a k   o rtid a g i  m itti  k o ‘zlari 

yanayam   kichrayib  ketdi.  —  T a n im a d in g iz -a ?   M en  — 

O rifm an.

H ech  baloni  eslay  olm asam   h a m ,  od o b   yuzasidan 

bosh  silkidim :

—  H a,  b o ‘ld i-b o ‘ldi...  Q alay,  yaxshi  yuribsizm i?

— 

Y olg‘o n   g a p irm a n g , 



ta n im a d in g iz ! 

— 



sam im iyat  bilan  yelkam ga  qoqdi.  —  M en  R isolat  o p a- 

ning  o ‘g‘lim an.  0 ‘qituvchi  o p a  b o r  edilar-ku!

Endi  esladim !  Axir,  bu  o ‘zim izning  O rif-ku!  Risolat 

o p aning  o ‘g4i-ku!  0 ‘shandayam   ko ‘zo ynak  taqardi. 

J o ‘raboshim iz  unga  «S hapko‘r»  deb  laqab  q o ‘ygan  edi.

—  D unyo  sh u n a q a   ekan,  —  dedi  u  o ‘yga  tolib.  — 

Bu  yoqda  poshsha  xolam larni  ham   berib  q o ‘yibsizlar, 

m a ’rakada  b o rm o q ch i  b o ‘ld im u   hovlinglam i  to p o l- 

m adim .  H am m ayoq  o ‘zgarib  ketibdi.

—  S h u n aq a  boNdi,  —  d edim   sekin.  R isolat  opam  

tuzukm ilar, deb so 'rag im  kelsa-da,  q anday surishtirishni 

bilm asdim .  M ab o d o  onasi  vafot  etgan  b o ‘lsa  nim a  q ila ­

m an yarasini yangilab.  U  k o ‘zim dagi savolni uqdi.

—  Bizdayam   sh u n d o q   b o ‘lgan.  U ch  yil  ilgari...  — 

dedi  b ir  n u qtaga  tikilib.  —  Oyim :  «H ech  b o ‘lm asa, 

bitta  bolangni  k o ‘rsam ,  a rm o n im   y o ‘q»,  derdilar.  Bir 

em as,  uchtasini  opichlab  k atta  qildilar...  K eyin  yana 

T oshkentga  kelib  qoldik.  Q orasuvda  turam iz.

Kasai  b ir  yoqda  qolib  o ‘zim izning  suhbatim izga 

berilib  ketdik.  A sakaga  k o ‘c h ib   b o rishgani,  onasi 

O rifning  vrach  b o ‘lishini  orzu  qilgani,  O rif  A ndijon 

m ed in stitu tid a  o ‘qigani...

G ap im iz  c h o ‘zilib  ketdi  shekilli,  hadeb  y o ‘talayot- 

gan  soqolli  kishi  eshikni  ikki  m arta  o chib  ichkariga 

m a ’noli  m o ‘raladi.  S uh b atim iz  c h ala  qoldi.  O rif yozib 

bergan  dori  q o g ‘o z la m i  olib  chiqib  k eta rk an m a n ,  bola- 

lik  xotiralari  tag ‘in  yodim ga  tushdi.

...O lsha  yili  qish  q a ttiq   keldi.  T u f   desa,  tu p u k  

yaxlaydi.  D ad am   m enga  birinchi  m arta   piym a  olib 

berdi.  Y axm alak  o ‘ynashga  yaram asa  h a m ,  yaxshi, 

issiqqina.  Biroq  q o r  sh u n ch alik   qalin  yoqqanki,  iz

168


tu sh m a g a n   jo y d a   y u rsam ,  p iy m a m n in g   q o ‘njidan 

bem alol  kirib  ketaveradi.  R isolat  o p a la m in g   hovlisi 

bizn ik id an   n arid a b o ‘lgani  u c h u n   deyarli  h a r kuni  d ars­

d a n   o ‘qituvchim   bilan  birga  qaytam iz.  U   kalish-m ahsi 

kiyib  olgan.  Y o‘l  o chib  ketaveradi.  M en  ketidan 

ergasham an.

Q a h ra to n  to n g lard an  biri edi. T an ch ag a tiqilib yotib- 

m an.  A kalarim   o ‘qishga  ketgan.  M en  p esh in d an   keyin 

bo ram an .  C h o p o n   kiygan  dadam   to ‘rda sandalga  tiqilib 

y arim   m u d ra b   o ‘tirib d i.  Bir  to m o n d a   b o sh ig a  qalin 

r o ‘m ol  o ‘ragan  o y im .  U n in g   y o n id a   sam o v ar.  Sa- 

m o v am in g  q o rn ig a g ‘ala tita sv irla rtu sh irilg a n . O yim ning 

aytishiga  q araganda,  bu lar  eski  zam o n d a   ch iqqan  ta n - 

g alar  em ish.  J o ‘rnrak  ostiga  q o ‘yilgan  tovoqqa  sam ovar 

tu m sh u g ‘idan  m uttasil  suv  to m a d i:  c h ik -c h a k ,  c h ik - 

c h a k ...  D e ra z a la rg a   « Q o rb o b o   rasm   c h iz ib   ketgan». 

T ashqari  k o ‘rinm aydi.  H a tto  eshikni  ham   qirov  bosgan. 

A m m o -le k in   ta n c h a   m azza.  O dam   b ir yotgandan  keyin 

turgisi  kelm aydi.  S andal  ustidagi  eski  dastu rx o n d a  u c h - 

to ‘r t b o ‘lak q ora n o n , jiyda, turshak...

Bir  m ahal  tashqarida  guiji  kuchugim ning  akillagani 

eshitildi.  D adam   b ir  k o ‘zini  o chib  oyim ga  savol  nazari 

bilan  qaradi.  O yim   endi  o ‘m id a n   turayotgan  edi,  eshik 

shaxt  bilan  ochildi.  U yga  a w a l  a m m a m ,  ketidan  sovuq 

g ‘urillab  kirdi.  A m m am n in g   qalin  tivit  ro lm oli,  qora 

baxm al  paltosi,  h a tto   kipriklarigacha qirov q o ‘ngan  edi. 

O yim   ildam   borib,  u n ing  q o ‘lidagi  katta  tug u n n i  oldi.

D adam   ham   shoshib  qoldi.

—  lye,  iye!  —  dedi  chehrasi  yorishib.  A m m o  boshqa 

gapirolm adi.  O g 'z id a   nosvoy  b o r  edi.  U  shosha-pisha 

sandal  k o ^ a s i n i n g   bir  c h e tin i  k o ‘ta rd i-d a ,  tanchaga 

tupurdi.


—  T uzukm isiz,  opa?  —  dedi  o ‘rn idan  turib.

A m m am   m uzdek  lablari  bilan  p e sh o n am d a n   o ‘p di-

da,  q o ‘lini  tan ch ag a  tiqdi.

—  X ah,  o ‘lsin-a!  —  dedi  qaltirab.  —  QoMimga 

s o ‘zak  kirib  ketdi-ya.

O yim   choyni  yangilash  u ch u n   darrov  sam ovarni 

k o ‘tarib   chiqib  ketdi.  D adam   am m am n in g   k o bziga  tik i­

lib  qaradiyu  xavotirlanib  so‘radi:



169

—  T inchlikm i,  opa,  n im a  b o ‘ldi?

—  D ard  b o ‘ldi!  Balo  b o ‘ldi!  Sen  b u   yerda  tan chaga 

ketingni  tiq ii-ib   yotgin,  xo lpmi!  O p am n in g   ahvoli  nim a 

kechdi,  dem agin,  xo ‘pmi!

—  N im a   b o ‘ldi  o ‘zi?  —  dedi  d a d a m   m urosaga 

chaqirgan  ohangda.

A m m am   t o ‘satdan  yig‘lab  yubordi:

—  N e  u m id lar  bilan  kutuvdim   b u   bolani!  M ana, 

urush  bitdi,  bolam   e s o n -o m o n   keldi,  endi  yaxshi 

t o ‘ylar  q ilam an,  degan  um idim   b o r  edi.

D ad am n in g   rangi  o ‘chdi:

—  Afzalxonga  b ir  nim a  b o id im i?

U ru sh d an   yaltiroq  tugm ali  shinel  kiyib  kelgan, 

am m am n in g   o ‘ziga  o ‘xshash  chiroyli  A fzalxon  akam  

k o ‘z  o ‘ngim ga  keldi.  Q aytib  kirgan  oyim   h am   d a d a m ­

ning  xavotirli  savol ini  eshitib  uy  o ‘rtasida  tu rib   qoldi.

—  T inchlikm i?

—  Bola  em as,  balo  b o ‘ldi  bu!  —  A m m am   ro ‘- 

m olchasiga  b u m in i  qoqib  piqilladi.  —  «K elganingga 

ikki  yil  b o ‘ldi,  yoshing  ham   o ‘ttizga  qarab  ketyapti,  bil- 

gan  u  deydi,  bilm agan  bu  deydi»,  desam ,  pissayib  yur- 

ganida  gap  bo r  ekan.  D araxtni  bir  tepsang,  yuzta  qiz 

yog‘iladi-yu,  bu  yigit  o ‘lgur  m an a   shu ju v o n n i  olam an 

deydi!  O rqasida  tayloqday  bolasi  b o im a s a y a m   goTgay- 

di.

—  K im ni?  —  d a d a m   bilan  oyim   baravar  so‘rashdi.



—  K im ni  boMardi.  Risol  degani  b o r  ekan-ku!  «Erga 

teg m asid an   oldin  ham   yaxshi  k o ‘rard im » ,  deydi. 

«Bolasiga  o ‘zim   otalik  qilam an»,  deydi.  Voy,  birovning 

itvachchasiga  otalik  qilm ay  tusingni  yel  yesin!  — 

A m m am   jah l  bilan  d asturxonni  m ushtlagan  edi,  jiy ­

dalar  sochilib  ketdi.  —  Loy  qozonga  oltin  tuvoq 

b o ‘lm ay  b o ‘yginang  lahatda  chirigur!

E ndi  ko‘z  o ‘ngim ga  Risolat  o p a   keldi.  A xir  m ak- 

tabdagi  eng  chiroyli,  eng  sh irin so ‘z  o ‘qituvchi  shu  — 

o ‘zim izning  Risolat  opam iz-ku!

—  K o‘zini  suzib,  qoshini  qoqib  jo d u   qilib  olgan 

bolam ni  bu  megajin!  —  a m m am   alam   bilan  yana 

yig‘lay  boshladi.  —  BoMmasa,  T o sh k en td ay   shahri 

azim da  qiz  an q o n in g   u ru g ‘i  b o ‘ptim i!  H o z ir  o ‘n  yetti

1 7 0


y ash ar  qizga  e r  y o ‘g ‘u   q ilichday  bolam   shu  juvon 

o ‘lgum ing  tu z o g ‘iga  ilinib  o ‘tiribdi.

—  Y o‘g ‘-e ,  —  dedi  oyim   b o ‘shashib.  —  Risolatxon 

u n aq a ju v o n   em as  shekilli.

A m m am   «sen  jim   tur»  degan  m a ’n o d a   onam ga 

o ‘qraydi.

—  A fzalxon  yoshlik  qilm asin,  —  dedi  dad am  

o ‘ylanib.  —  H a r  qalay,  u m r  savdosi-ya  bu.

—  H a,  tiling  b o r  ekan-ku!  —  A m m am   ham m asiga 

dadam   aybdordek  bobillab  berdi.  —  G apir!  T o g ‘a 

boNib  n asihat  qil.  O yda-yilda  bir  borsang,  dum ingni 

tu tq azm aysan.  H ech  b o ‘lm asa,  uyingga  kelganda  gapir- 

sang,  o g ‘zing  bichilib  q o lm aydi-ku.

A fzalxon  akam   keyingi  paytda  biznikiga  tez -te z  

keladigan  b o ‘lib  qolgan.  H o z ir  shu  esim ga  tushdi.

—  M ayli,  —  dedi  d a d a m   bosh  silkib.  —  Bafuija 

gaplasham iz.

—  Sening  gapingga  k o ‘zi  uchib  turibdi!  «Shunga 

uylan m asam ,  T o sh k en tn i  suvi  m enga  h a ro m ,  boshim  

o q q an   to m o n g a  k etam an»,  deydi.  —  A m m am   jahl 

bilan   oyim ga  b u rild i.  —  N im ag a   m ulla  m ingan 

e sh ak d e k  

so ‘p p ay ib  

tu rib siz , 

kelinposhsha! 

K iyinm aysizm i?

—  Q ayoqqa?  —  dedi  oyim   talm ovsirab.

—  Lahadga!  —  A m m am   y ana  b u m in i  qoqdi.  — 

Sovchilikka  b itta  o ‘zim   b o rm ay m an -k u .

O yim   garangsib  sand aln in g   b ir  ch etiga  c h o ‘kdi.

—  Q a n d o q   b o ia r k in ?   —  dedi  ikkilanib.  —X olposh 

xolaga  nim a  deym iz?  «K eliningizga  sovchi  b o ‘lib 

keldik»,  deym izm i?  B echoraning  o ‘zi  o ‘g ‘lidan  ayrilib 

jig a r-b a g ‘ri  ezilib  o ‘tirgan  b o ‘lsa.

—  Y o‘q  desa  g o ‘rga...  QoMidan  kelsa  kelinini  tiyib 

olsin!


A m m a m n in g   h a m m a   g ap in i  tu sh u n m a s a m   h a m , 

R isolat o p a n i yom onlayotganini  his etib tu rard im .  Y o‘q, 

o ‘q ituvchim   yom onm as.  M aktabdagi  eng  yaxshi 

0

‘qi- 



tuvchi  —  o ‘zim izni  opam iz.  H a tto   ikkinchi  «B»dagilar 

ham  bizga havas qilishadi.  U larning o ‘qituvchisi yom on.

A m m am   n a rid a n -b e ri  c h o y   ic h d i-y u ,  o n a m n i 

otlantirdi.

171


—  Sen  h am   yur!  —  dedi  m enga  qarab.

O yim ning  ko ‘ziga  yalinib  qaradim .

—  B orm aym an,  —  d edim   sekin.  —  Borgim   kel- 

m ayapti.

—  Bora  qol,  —  dedi  d ad am .  —  H ali  m aktabingga 

vaqtli-ku.

0 ‘qituvchim nikiga  borishga  uyalar,  ayniqsa,  h o zir 

sira  borgim   kelm asdi.  D ad am   a m m a m d a n   hayiqqani 

u c h u n   m enga  b u y u rd i,  m en  d a d a m d a n   q o ‘rqqanim  

u c h u n   noiloj  kiyindim .

X olposh  xolaning  b ir  ko ‘zi  k o ‘r.  N eg ad ir  aftiga 

qarashga  q o ‘rq am an.  A m m o  o ‘zi  ju d a   yaxshi  xotin. 

N uqul  «girgitton»  deb  gapiradi.  J o ‘raboshim iz  uni 

«G irgitton  xola»  deydi.  U larning  uyi  T o y lam ik id an  

narida...  Q o r  kechib  a n c h a   yurdik.  N ih o y a t,  isiriq  hidi 

anqigan  pastakkina  uyga  a w a l  oyim ,  ketid an   tugun 

ko ‘targan  a m m a m ,  u n ing  ketidan  m en   kirib  bordim . 

X olposh  xola  sandal  c h e tid a   x am ir  qorib  o ‘tirg an   ekan. 

M e h m o n la m i  ko ‘rib  quvonib  ketdi.

—  Voy  girgittonlar,  voy  o ‘zim   girgittonlar!  — 

degancha  kalovlanib  o ‘m id a n   turdi.  Q o ‘li  xam ir  yuqi 

boMgani  u ch u n   bilagi  bilan  yelka  qoqib  k o ‘rishdi. 

Paytavani  qalin  o ‘ragan  e k a n m a n ,  p iym am ni  yechgun- 

ch a  qiynalib  ketdim .  X olposh  xola  b ir  zu m d a  dastur- 

xon  yozdi.  X anik  ch etid a  c h o ‘nqayib  o ‘tirib  yo n g ‘oq 

ch aq d i,  tu t  m ayiz,  shinni  q o ‘ydi...  O yim   qizarib- 

b o ‘zarib,  a m m a m   esa  c h im irilib   o ‘tirardi.  U  ta n c h a  

ichidan  oyim ning  oyog‘iga  o ‘xshatibgina  tep d i  shekilli, 

o n am n in g   ixcham   gavdasi  silkinib  ketdi.

—  K o‘p  ovora  b o ‘laverm ang,  —  dedi  b a tta r  qiza- 

rib. —  Biz  b ir  yum ush  bilan  keluvdik.

—  Voy  girgitton,  ovorasi  b o r  ekanm i?  E shon- 

oyim ning  oyoqlariga  q o ‘y  so ‘ysak  arziydi.

A m m am :  « G a p ira s a n m i-y o ‘qm i?»  d e b   q o sh in i 

qoq q an   edi,  oyim   tu tilib -tu tilib   gap  boshladi:

—  Biz...  H aligi...  Q ulchilikka  keluvdik,  aylanay...

X olposh  xola  b ir  zum   dovdirab  qoldi.  C h o y   quyib

uzatayotgan  piyolasi  havoda  m uallaq  turib  qolgandak 

edi.  U  yagona  k o ‘zi  bilan  oyim ga  hayron  tikildi.

—  S h u n d o q   b o ‘p  q o ld i,  —  dedi  a m m am   jilm ayish-

1 7 2


ga  urinib.  U ning  tabassum i  yig‘idan  b a tta r  ayanchli 

ed i. — 


S h u ,  A fzalxon  tu sh m a g u r  R iso la tx o n d an  

b o ‘lagiga  ko ‘nm ayapti...  B ilm adim ,  m abodo  taq d ir 

q o ‘shgan  b o 'lsa...

X olposh  xola  yagona  k o ‘zini  am m am ga  qadab  piyo- 

lani  dasturxonga  q o ‘ydi.

—  A lbatta,  sizga  og ‘ir,  —  d ed i  oyim   ovozi  titra b .— 

X u d o   s h o h id , 

d ilin g iz n i  o g ‘ritm o q c h i  em asm iz. 

B ilam iz,  bu   g a p n in g   m avridi  em as,  o ‘zin g izn in g  

o g ‘zingiz  t o ‘la  qon...

X olposh  xola  boshini  xam   qilib  o ‘yga  toldi.

—  R isolatni  kelinm as,  qizim   d eg an m an ,  g irg itto n ,— 

dedi  a n c h a d a n   keyin.  —  N im a  qilay,  urush  ju d o   qildi 

o ‘g ‘lim dan.  B olam ning  o ‘rniga  bo lam ,  deb  etagidan 

tu tg a n   edim .  —  U n in g   ovozi  titray   boshladi.  —  M ayli, 

ilojim   q a n c h a ,  m eni  deb  yosh  u m rin i  o ‘tkazsa,  X udo 

n im a   deydi.

A m m am   b o sh q ach a  gap  kutgan  ekan  shekilli,  rangi 

o ‘chdi.

—  M en  ay td im ,  —  dedi  ovozini  balandlatib.  — 

«H oy,  bola,  yoshlik  qilm a,  keyin  shoxing  sinib  qoladi», 

d eb  n e c h a   m arta  aytdim .

—  A lbatta,  ten g   tengi  bilan  degan  gap  bor.  — 

X olposh  xola  h am o n   boshini  quyi  solib  o ‘tirardi.  — 

0 ‘g ‘lingiz  ko ‘z  o ch m ag an   yigit  b o ‘Isa.  Q izim ...  —  U 

jim ib   qoldi.  —  T ag‘in  o ‘zlari  bilishadi.  Ikkovining 

k o ‘nglida  shu  niyat  b o ‘lsa  bizning  q o ‘lim izdan  nim a 

kelardi.  —  U  q an d a y d ir  ichki  sezgi  bilan  sergaklandi. — 

S hoshm ang,  girgitton,  bolam   keldi.  O rifim   keldi.

C h in d a n   ham   eshik  o c h ild i-d a ,  eski  paltosining 

u stidan  yelkasiga  jild   osgan  O rif  paydo  b o ‘ldi.  U  tel- 

pagining  qulo q ch in in i  to m o g ‘i  o stidan  o ‘tkazib  b o g la b  

olgan,  qoshiqdek  yuzida  k o ‘zoynagi  allaqanday  kulgili 

yaltirab  turardi.

—  K eldingm i,  bo lam ,  —  X olposh  xola  darrov 

O rifning jild in i  oldi.

—  Sovuq  qotib  ketib san -k u ,  shakartoyim .

O rif  u c h in c h id a   o ‘qiydi.  U la m in g   darsi  tugagan 

b o ‘lsa,  d em ak ,  m en  ham   tezroq  m aktabga  j o ‘nashim  

kerak.


1 7 3

—  O yi,  ketaylik,  —  dedim   tipirchilab.

—  H ali  vaqtli,  biz  u c h ta   o ‘qidik.  —  O rif yelkam ga 

q o ‘lini  tashladi.  —  Y ur,  qubba  o ‘ynaym iz.

—  M ayli,  narigi  uyga  kira  qolinglar,  —  ded i  X ol­

posh  xola  darrov  k o ‘nib.  —  K attalam in g   gapiga  quloq 

solsa  uyat  b o la d i,  girgittonlar.

O rif  ikkalam iz  qirov  bosgan,  d erazasidan  xira  nu r 

tushib  turgan  katalakdek  uyga  kirdik.  Bu  R isolat  o p a ­

ning  xonasi  b o ‘lsa  kerak,  b u rch a k d a   stol,  suyanchig‘i 

baland  stul  b o r  edi.  Stol  ustida  d a fta r-k ito b lar  taxlab 

q o ‘yilgan.  К 1ф есЬ  osilgan  devorda  R isolat  o p aning 

ch u st  d o ‘ppi  kiygan  kishi  bilan  tushgan  surati.  R isolat 

o p a   d o ‘ppili  kishining  yelkasiga  boshini  xiyol  egib  jil- 

m ayib  turibdi.

—  Bu  kim ?  —  dedim   suratdagi  kishini  k o ‘rsatib.

—  D adam !  —  O rif tokchadagi  to v o q d an   b ir  hovuch 

yo n g ‘oq  oldi.  —  0 ‘ynaysanm i?

—  M ening  yong‘og ‘im   y o ‘q-ku.

—  Q arzga  berib  tu ra m an .  — 

U  


o ‘n ta   yo n g ‘oqni 

sanab  ajratdi.  —  M en  gan  q o ‘yam an ,  x o ‘pm i?

—  B o‘pti.

Q ubba  o ‘yini  qiyin  em as.  T o ‘rtta  yo n g ‘o q   qubba 

qilib  q o ‘yiladi.  U zo q d an   poylab  tekkizsangiz,  gan 

sizn ik i. 

T e k k iz o lm a sa n g iz , 

o tg a n  

y o n g ‘o g ‘ingiz 

q u log‘ini  ushlab  ketdi  deyavering.

B irpasda  q a rz   o lgan  y o n g ‘og ‘im d a n   besh tasin i 

y u tq azib   q o ‘ydim .  Y o n g ‘oq   n a m a t  u stid a   yaxshi 

dum alam aydi.  Yo  sakrab  ketadi,  yo  to ‘xtab  qoladi. 

Buning  ustiga  uy  n im q o ro n g ‘i.

R osa  b e rilib   o ‘y n a y o tg a n   e d ik ,  n arig i  u y d an  

X olposh  xolaning  ovozi  keldi.

—  S andiqning  tagiga  yong‘oq  otm an g lar,  girgitton, 

sichqon  k o ‘payadi.

K etm a-k et  a m m a m n in g   zard aliro q   gapirgani  ham  

eshitildi:

—  M ayli,  endi  bizlar  turaylik.

. . . 0 ‘sha  kuni  x o tin lar  tag 1 in  n im an i  gaplashganini 

bilm aym an.  Biroq  ertasiga  R isolat  o p a   ju d a   g ‘alati, 

xom ush  b o ‘lib  qoldi.  T arash a  bilan  isitilgan  te m ir 

pechka  peshindan  keyin  ilim iliq  b o i ib   q o lar  edi.  Biz

174


b o la la r 

c h o p o n im iz n i 

y e c h m a s d a n  

o ‘tira m iz . 

H a m m a d a n   yom oni  siyoh  m uzlab  qoladi.  Siyohdonni 

p e c h k a  

ustiga 

q o ‘ysangiz 



sal 

e riy d i-y u , 

y a n a  

m uzlayveradi.  P eroni  botirsangiz  qirs  etadi,  siyoh  yuq- 

m aydi.  H a r  q anday  sovuqda  h am   paltosini  yechib, 

so chini  silliq  tara b ,  bosh  yalang  o ‘tiradigan  R isolat  opa 

o ‘sha  kuni  negadir  paltosini  h am ,  ro ‘m olini  ham   yech- 

m adi.  0 ‘qish  darsi  edi.  D oskaga  chiqdim .

—  0 ‘qi,  —  ded i  R isolat  o p a ju rn a ln i  ochib.

—  «Q uduq  yoniga  uch  xotin  keldi.  H am m asi  o ‘z 

o bg‘lini  m aqtay  boshladi»,  —  deb  sharillatib  o ‘qib  ket­

dim .  Bittayam   jo y id a  tu tilm ad im .  O 'q ib   boMdimu 

R isolat  o p aning  «Q ‘tir»  deyishini  kutib  turaverdim .  U 

b o ‘lsa  in d am ay d i.  OgN rligim ni  u  oy o g ‘im d an   bu 

oyog‘im ga  tashlab,  hali  tu rib m a n ,  hali  tu rib m an ... 

R isolat  opa  derazaga  tikilgancha  o ‘tiribdi.  Shu  o ‘tirish- 

da  uxlab  qolgandek  edi.  Oxiri  boMmadi.  A w a l  sekin- 

roq,  keyin  q attiq ro q   y o ‘taldim .

—  0 ‘qi,  —  dedi  u  h a m o n   d erazad an   k o ‘z  uzm ay.

—  B o‘ld im ,  —  dedim   sekin.

—  A?  —  Risolal  o p a  c h o ‘c h ib   uyg‘o n g an d ek   boshi­

ni  b u rd i.—  B o id in g m i?   0 ‘tir,  rahm at.

R isolat  o p a   ertasigayam ,  indinigayam   shu n d ay  

b o ‘lib  yurdi.  H a r  kuni  o ‘qituvchim   bilan  birga  ketishga 

o ‘rganib  qolgan  e k an m an .  M aktabdan  yolg‘iz  qaytish 

alam   qilar edi.  B ultur  X o‘ja   bilan  qaytardik.  E ndi  uyam  

yo'q:  C h irch iq d a.  Biyday  keng,  kim sasiz dala  o ‘rtasida- 

gi  ipdek  ingichka  yo ‘ldan  o ‘tg u n ch a  zerikib  ketam an. 

YoMdagi  izlar  c h u q u r-c h u q u r  botgan,  ikki  cheti  belim  

barav ar  qor.  Sal  chetga  ch iq sam ,  piym am   qorga  to ‘lib 

chiqadi.  R isolat  o p a m   bilan  yursam   m azza,  harna 

sham olni  to ‘sib  ketadi.

U ch in ch i  kuni  R isolat  opam   bilan  ketdim .  Faqat 

ikkalam iz  em as:  A fzalxon  akam   h am   bo r  edi.

Oxirgi  d arsdan  chiqib  yuz  q ad a m c h a   yurgan  edim , 

qarasam ,  q o rd an   shoxlari  egilib  ketgan  tol  tagida 

A fzalxon  akam   tu rib d i.  A skarcha  shinelini  kiyib  olgan, 

oyog‘idagi  etik  yaraqlatib  m oylangan.  Faqat  bosh 

yalang.  Y aqin  bordim .

—  Q u loqchiningni  tushirib  ol.  —  U  telpagim ning

1 7 5


b o g ‘ic h in i  y e c h ib   q u lo q c h in n i  to m o g ‘im   o stid a n  

o ‘tqazdi.  —  Q ulog‘ing  sovuq  qotib  qoladi.  —  Keyin 

s h in e lin in g   c h o ‘n ta g id a n   b u k la n g a n   g a z eta   o ld i. 

T o ‘rtb urchak  qilib  yirtdi.  B oshqa  c h o ‘ntagidan  xal- 

ta c h a   chiqardi.  X altach ad an   tam ak i  ch im d ib   o ld i-d a , 

uni  sarg‘ayib  ketgan  barm oqlari  bilan  q o g ‘ozga  sepib 

o ‘ray  boshladi.

—  M enga  qara!  —  dedi  tam aki  o ‘ray  tu rib .  — 

O bqituvchingni  aytib  chiq.

—  E,  uyalam an!  —  d edim   rostini  aytib.

—  X o‘p  degin.  —  A fzalxon  ak am n in g   barm oqlari 

titrab   ketgandek  boMdi.  —  Bitta  ukalik  qilgin,  jiyan. 

0 ‘zing  katta  yigitsan-ku,  senga  o rd en im n i  beram an.

A fzalxon  akam ning  k attak o n ,  og ‘ir  Q izil  Y ulduzini 

o ‘y n a sh n i  yaxshi  k o ‘ra rd im .  U  b o ‘lsa,  b u ro v in i 

b o lshatib,  yechib  k o ‘rishim ga  h ech  ruxsat  berm asdi.

O rd e n d a n   k o ‘ra  u n in g   y a lin ish i  t a ’sir  qild i. 

P iym am dan  sovuq  o ‘tib,  oyog‘im  m uzlay  boshlagan 

boMsa  ham   orqaga  qaytdim .  0 ‘qitu v ch ilar  xonasining 

eshigini  q o ‘rq a-pisa  o chdim .  Bu  y er ham   sovuq,  devor- 

da xaritalar.  Stol  ustida ju rn a lla r.  R isolat  opa  sovib  q ol- 

gan  pechkaning  tu n u k a   d u dburoniga  kaftini  bosib, 

q o ‘lini  isitayotgan  ekan.  N a riro q d a   sochlari  oppoq 

m atem atika  o ‘qituvchisi  o ‘tiribdi.

R isolat  opa  m eni  k o ‘rib  neg ad ir jilm aydi:

—  U yga  ketm adingm i?

Indam ay  bosh  chayqadim .

—  B o‘pti,  ketdik.  —  U  ro ‘m olini  qay tad an   o ‘radi. 

Paltosining  tugm alarini  soldi-da,  kelib  q o ‘lim ni  tu t- 

di. —  V uy,  q o ‘ling  m uzlab  ketibdi-ku.  M eni  kutishing 

shartm idi?

N egadir  o ‘zim ni  ju d a   y o m o n   k o ‘rib  ketdim .  Yerga 

q arag an ch a  indam ay  ketaverdik.  O ld in d a  o ‘qituvchim , 

o rq ad a  m en.  U  q o ‘lini  orqaga  c h o ‘zgancha  iliq  kafti 

bilan  q o ‘lim ni  ushlab  olgan.  H a r  qad am   bosganida 

kalish-m ahsisi  g‘ijir-g‘ijir  qiladi.  T o v o n id an   q u ruq, 

m uzdek  q or  sachraydi.  Bir  m ahal  u  qoMimni  q o ‘yib 

yubordi.  M enga  o ‘girilib  q araganini,  k o ‘zim ga  tikila- 

yotganini  his  qilib  tu ra rd im u   boshim ni  k o ‘taro lm as- 

dim .  Afzal  akam   qorni  g‘ijir-g‘ijir  bosib  yaqin  keldi.

1 7 6


S hu n d ag in a  sekin  boshim ni  k o ‘tardim .  R isolat  opa 

h a m o n   m enga  q a ra b   tu ra r,  sovuq  b o ‘Isa  h am   kulcha 

yuzlari  qizargan,  yanayam   chiroyli  b o ‘lib  ketgan  edi.

Afzalxon  akam   ikki  qadam   n arid a  to ‘xtadi.

—  K echirasiz,  —  dedi  sekin.  —  M en  iltim os  qiluv- 

dim .  —  U  qorga  botib  R isolat  opaga  y o ‘l  b o ‘shatdi. 

O ld in d a  R isolat  o p a ,  keyin  A fzalxon  ak am ,  uning  keti- 

da n   m en   —  tizilishib  y o ‘lga  tushdik.  A nchagacha  jim  

ketishdi.  —  0 ‘ylab  k o ‘rdingizm i?  —  dedi  nihoyat 

A fzalxon  akam .

U larn in g   gapini  eshitish  yaxshi  em asligini  his  qilib 

tu ra rd im .  T o ‘xtab  qoldim .  U lar  ham   o ‘n  q ad am ch a 

nari  b o  rib  to ‘xtashdi.

—  Bitta  o ‘g ‘lingizni  o ‘ylasangiz  xavotir  o lm a n g ,— 

dedi  A fzalxon  akam .  Biroq  R isolat  opa  b ir  nim a  deb 

im ladi  shekilli,  A fzalxon  akam   ovozini  pasaytirdi. 

Q o ‘lini  keskin-keskin  siltagancha  allanim ani  kuyib- 

p ish ib   tu s h u n tira   b o sh la d i. 

A n c h a   g a p la sh ish d i. 

O yog‘im dan  m uz  o ‘tib  ketdi.  B u m im n i  tortaverib 

c h a rc h a d im .  0 ‘tib  ketay  desam ,  b ir  yog‘i  qorga  botish- 

d a n ,  ikkinchi  to m o n i,  ularga  yaqin  borish d an   q o ‘rqa- 

m an.

A fzalxon  a k am   s h in e lin in g   c h o ‘n ta g id a n   y ana 



qog‘oz,  tam aki  oldi.  T e z -te z   o ‘ray  boshladi.  Ikkovlari 

tag‘in  yurib  ketishdi.  Xayriyat!

M en  ham   ergashdim .  0 ‘ttiz-q irq   qadam   yurib  yay- 

doq  d alan in g   q o q   o ‘rtasida  y ana  t o ‘xtashdi.  0 ‘n 

q a d a m c h a   berida  m en  h am   to ‘xtadim .  E ndi  oyog‘im 

akashak  b o ‘lib  qolgan,  piym a  ichida  n im a  b o r  —  nim a 

yo ‘q,  o ‘zim   ham   bilm asdim .

A fzalxon  aka  tam aki  tu ta b   tu rgan  q o i in i   silkitib 

yana  allan im alarn i  gapira  boshladi.  S h u n d a n   keyin 

g ‘alati  boMdi.  A fzalxon  akam   b irdan  sirg‘an ib   ketgan­

dek,  c h o ‘kkalab  qoldi.  A w alig a  yiqilib  tushdi  deb 

o ‘ylagan  edim .  Y o‘q ,  yiqilm agan  ekan.  U  Risolat 

o p a m n in g   oyog‘idan  q u c h ib   hayqirib  yubordi:

—  A yting,  nim a  qilay!  B ilam an,  Y o‘ldoshni  yaxshi 

k o ‘rardingiz.  M en  h am   yaxshi  k o ‘rardim .  D o ‘stim  

e d i...  Lekin  endi  u  yo ‘q-ku!

R isolat  o p a  A fzalxon  akam n in g   q o ‘ltig‘idan  tutib

7 —1298


1 7 7

tu rg ‘izm oqchi  b o ‘lar,  a m m o   kuchi  yetm asdi.  B eixtiyor 

u c h -to ‘rt  qad am   yaqin  borib  qoldim .

—  Ikkalam iz  b itta  raschyotda  edik!  —  dedi  Afzalxon 

akam   h am o n   o ‘sha  ohangda.  —  Pragada  o ‘z  q o lim  

bilan  yerga  q o ‘ydim .  M en  tirik  qolganim   u ch u n   aybdor 

em asm an-ku!  N im a  qilay  en d i,  u  y o ‘q-ku!

R isolat  opa  yig‘lab  yubordi.  A fzalxon  akam ning 

sochini  ikki  q o ‘li  bilan  hadeb  silar  ekan,  iltijo  qildi:

—  M e n -c h i,  m en?

—  N im a   siz?  N im a?!  —  dedi  A fzalxon  akam   h am  

iltijo  bilan.

—  M en  b orm an-ku!  —  Risolat  o p a   yana  A fzalxon 

akam n in g   boshini  siladi.  —  U   o ‘lgan  b o ‘lsa  m en  tirik- 

m an -k u .

Shu  alpozda  A fzalxon  akam n in g   boshini  silab, 

k o ‘zlaridan  sh ash q ato r  yosh  o q q a n c h a   a n c h a   turdi. 

Keyin  sekin  burildiyu  qorli  so ‘q m o q d an   chayqalib- 

chayqalib  yurib  ketdi.

A fzalxon  akam   a n ch ag ach a  c h o ‘kkalab  tu rd i-d a , 

sekin 


q a d d in i 

ro stlad i. 

M e n  

to m o n g a  



b u rild i. 

S hinelining  tizzasi  qorga  belangan,  ko ‘zlarida  yosh  bo r 

edi.  U  m enga  qaram adi.  Bir  h atlab   chetg a  ch iq d i-y u , 

q o r  kechib  gandiraklab  yurib  ketdi.  H a tto   nariga  b o r- 

ganda  ham   yo ‘lkaga  tushib  olm adi.  Biydak  dalada 

yolg‘iz  qoldim .  Q o ra  palto  kiygan  R isolat  o p a   bir 

to m o n g a ,  k u lra n g   sh in e l  kiygan  A fzalxon  ak am  

ikkinchi  to m onga  ketar  edi.  Oxiri  ikkalasi  ikkita  qora 

nuqtaga  aylanib  o ppoq  qorliqqa  singib  ketdi.  N im a 

u c h u n d ir  sovuqni  u n u td im ,  uygayam   borgim   kelm as 

edi.

...K eyin  A fzalxon  akam   biznikiga  ju d a   kam   keladi- 



gan  b o ‘lib  qoldi.  R isolat  o p a   sinfim izni  yozgacha 

o ‘qitd i-y u ,  g ‘oyib  b o ‘ldi.  O yim ning  aytishiga  q aragan- 

da,  X olposh  xolam ning  andijonlik  singlisi  b o r  ekan. 

H am m alari  o ‘sha  yoqqa  ko ‘ch ib   ketishibdi.

Afzalxon  akam ,  a m m a m   aytganidek,  «T oshkentning 

suvi  m enga  harom »,  deb  bosh  olib  ketgani  y o ‘q.  Biroq 

anch ag ach a  uylanm ay  yurdi...

Bir  nech a  yildan  keyin  yuqori  sinfda  o ‘qiyotganim - 

d a  astro n o m iy a  o ‘q itu v ch im izd an   b ir  h a q iq a tn i  bilib

1 7 8

1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   21


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling