Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet2/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21

13

Yigit  yugurib  borib  kam pirning  q o ‘lidan  obkashni 

olm oqchi  b o ‘libdi.  K am pir b o ‘lsa,  rah m at  o ‘rniga  yigit- 

ning  yelkasiga  obkash  bilan  rosa  uribdi.

—  O g‘ribdim i?

O yim   jim   qoladi.

—  N im a   og ‘riydi?  —  deydi  a n c h a d a n   keyin.

—  0 ‘sha  yigitning  yelkasi-da.

—  O g‘ribdi.  —  O yim   kuladi.  K eyin  x o ‘rsinadi.  — 

«Sen,  —  debdi  k am pir  yigitga,  —  birovning  ko ‘nglini 

ovlashdan  oldin  o ‘z  o n a n g n in g   ko ‘nglini  o g ‘ritm aslikni 

o ‘rgan».

—  0 ‘sha  bola  keyin  o n asini  xafa  qilm abdim i?

—  Y o‘q,  h ech am   xafa  qilm abdi.  —  O yim   uzoq jim ib 

qoladi,  keyin  sekin  davom   etadi.  —  K o‘rdingm i,  o dam  

eng  a w a lo   o ‘zining  yaqinlarini  yaxshi  k o ‘rishi  kerak. 

D u n y o d a  yaxshi  o d a m la r  ko ‘p.  Ju d ay am   k o ‘p.  A m m o 

sen  adangni,  o p an g n i,  akalaringni  yaxshi  ko ‘rm asang...

—  S izniyam ,  —  d eym an  u n ing  gapini  b o ‘lib.

—  M eniyam ...  —  deydi  o n a m   kulib.  —  M eniyam  

yaxshi  k o ‘rm asang,  d u n y o d a  hech  kim ni  yaxshi  k o ‘rol- 

m aydigan  b o ‘lib  qolasan.

—  U yim izniyam ,  —  d eym an  m ah m ad o n alik   qilib.

O yim ni jah li  chiqm aydi.

—  U yim izniyam ,  —  deydi  m a'q u llab .  —  0 ‘z 

uyim izni  yaxshi  k o ‘rm asang,  yuz  qavatli  uylarniyam  

yaxshi  k o ‘rolm aysan.

—  E ndi  chakka  o ‘tm aydim i,  oyi?

—  T o m d a n m i?   A dang  tu za tib   tu sh d ilar-k u .  Endi 

o ‘tm aydi.

S u k unat  c h o ‘kadi.  Xayol  su ram an .  Yuz  qavatli  uy 

q a n aq a  b o ‘lishini  o ‘ylaym anu  sira  k o ‘z  o ‘ngim ga 

keltirolm aym an.

—  O yi,  —  d eym an  sekin.  —  T o sh k e n td a   yuz  qavatli 

uy  borm i?

—  Y o‘q.

—  T osh k en t  k atta  shaharm i?

—  Ju d a  k atta  shahar.

—  U n d a n   kattasi  yo ‘qm i?

—  B o‘lsa  bordir.  Sen  o ‘sha  shah arlarn i  yaxshi 

k o ‘rish  u ch u n   T o sh k en tn i  yaxshi  k o ‘rishing  kerak.



14

T o s h k e n tn i 

yaxshi 


k o ‘rish 

u c h u n  

o ‘zim iz n in g  

D o ‘m brobodni  yaxshi  ko ‘rgin,  xo ‘pm i?

—  X o‘p.  N ega?

—  K a tta   b o ‘lg a n in g d a   tu s h u n a s a n .  —  O yim  

p esh o n am n i  silaydi.  N egadir  x o ‘rsinadi.

B utunlay  uyqum   o ‘ch ib   ketadi.

—  O yi,  —  deym an  yana.  —  D aryo  k attam i,  dengiz- 

mi?


—  Dengiz.

—  D aryo-chi?

—  U yam   katta.

—  0 ‘zim izn in g   Q onq u sd an   ham   kattam i?

—  K atta.

—  X o‘ja   aytadiki,  C h irch iq d a   daryo  borm ish...

O yim   kuladi.

—  E ndi  uxla,  bolam .

U yqu  qayoqda?  N uqul  daryolarni  o ‘ylaym an.

—  Y o z d a -ch i,  —  d eym an  esim ga  tushib.  —  Vali 

Q onqusda  oqib  ketay  degan.  A kam   olib  chiqqan!

—  Bari  bir,  —  deydi  oyim   o ‘ychan  ohangda.  — 

Q onqusniyam   yaxshi  k o ‘rgin.

—  N ega?

—  N ega  deganda,  Q o n q u s  o ‘zim izning  an hor.  U n ­

dan  o ‘zim iz  suv  icham iz.

—  0 ‘sh anaqa  qilsam ,  boshqa  daryolarniyam   yaxshi 

ko ‘rib  q o lam a n -a ?

Oyim   ta g ‘in  kuladi.

—  A lbatta.

—  K uchugim niyam   yaxshi  k o ‘ray-a?

—  Yaxshi  k o ‘rgin,  o ‘g ‘lim .

—  O yi,  A d h am   jin n i-a ?

—  N ega?

—  K ec h a -c h i,  m ushukni  m uz  bilan  urdi.  M ushuk 

choMoq  b o i i b   qoldi.

—  Jo n iv o rlarg a  o z o r  berib  b o ‘lm aydi,  bolam . 

BoMdi,  endi  uxlaym iz.

—  X o ‘p...  K atta  boMsam,  k a -a -a tta   shaharlarga 

boram an m i?

—  B orasan,  o ‘gMim,  borasan.  —  O yim   sekin-sekin 

m udrab  ketadi.



15

N im q o ro n g ‘i  shiftga  tikilib  y o tgancha  xayol  su ra ­

m an.  G o h   katta  shaharlarga  borib  q o lam a n ,  goh  daryo- 

larda suzam an.  Beshik g ‘ichirlaydi.  U kam   yig‘lay  bosh- 

laydi.  O yim   darrov  uyg‘o n ad i.  Beshikni  oh ista  tebratib, 

alia  aytadi.  O yim   ukam ga  alia  ay tad i-y u ,  ohangiga  m en 

uxlab  q o lam an...

H aqiqat  havoga  o ‘xshaydi.  N afas  olib  turasizu 

o ‘zini  k o ‘rm aysiz.  0 ‘ylab  qarasam ,  oyim   g o ‘dakligim - 

da  qay ta-q ay ta  aytib  bergan  m ana  shu  ikki  afsona 

hayotdek  oddiy,  hayotdek  c h u q u r  h aq iq at  ekan.



GILAM   PAYPOQ

H a r  yili  d am   olishga  b o rganim da  o n am ga  gilam  

paypoq  olib  kelam an.  Kavkaz  to m o n d a   k o ‘p  b o ‘ladi. 

Ju b a  deyishadi,  ju ra b i  deyishadi.  O yim   xuddi  noyob 

narsaga  ega  b o ‘lgandek,  u z u n d a n -u z o q   d u o   qiladi. 

S h u ndoq  m eh rib o n   o ‘g ‘li  borligini  aytib  q o ‘shnilarga 

m aq tan ad i.  U n in g   oyog‘i  kasal.  Salqin  tushishi  bilan 

shishib  ketadi,  o g ‘riydi.

Q o ‘n i- q o ‘sh n ila r 

ahvol 


s o ‘rasa , 

u la rn iy a m , 

o ‘ziniyam   yupatadi.

—  H a ,  en d i  keksalik-da,  o ‘rgilay.

Lekin  o n a m n in g   oyoq  og ‘rig‘i  faqat  keksalikdan 

em as.  B uni  b o sh q alar  bilm asa  h am ,  m en  bilam an. 

Y axshi  bilam an.

B o lalig im d a 

k o ‘p 

kasal 


b o ‘lard im : 

q iz a m iq ,

k o ‘k y o ‘tal,  bezgak...  S h u n in g   u c h u n   osh x o n ad ag i 

m ixda  k o ‘k  qarg‘an ing  p atid an   to rtib ,  gultojixo‘roz- 

gacha  iligMik  tu ra rd i...  A yniqsa,  to m o q   o g ‘rig‘i  yom on 

qiynaydi.  O yog‘im   zaxga  tegishi  bilan   to m o g ‘im 

og‘rishga  tushadi.  O yoq  bilan  to m o q n in g   nim a  aloqasi 

borligini  haliyam   tush u n o lm ay m an .

0 ‘shanda  n e c h a   yoshligim   esim da  yo ‘q.  Biroq  ju d a 

kichkina  edim .  Bir  kuni  akalarim   bilan  yaxm alak 

o ‘yn ab   te rla b   k e td im .  T e rla b   tu rib   m u z  yedim . 

K ech q u ru n   isitm a  k o ‘tarildi.  Q uv-quv  y o ‘talam an . 

O yim   to m o g ‘im ni  ach ch iq to sh   bilan  chayib  k o ‘rdi, 

b o ‘lm adi,  tu rsh a k   q aynatib  suvini  ichirdi,  boM madi... 

Oxiri  to m o g ‘im   xippa  b o ‘g ‘ilib  qoldi.  O g‘riqni  sezm ay-

16


m an u   nafas  olishga  qiynalam an.  H u sh im d an   keta 

boshlaganim ni  es-es  bilam an.  Q ulog‘im   ostida  o n a m ­

ning  chirqillab  y ig ia g a n i,  h ad eb   b ir  gapni  qay tara- 

yotgani  eshitiladi:

—  Voy,  en d i  nim a  qilam an!  Voy,  bolam   o ‘lib  q o la ­

di!


K eyin  m eni  sh o sh a-p ish a  k o ‘rpachaga  o ‘radi.  Bir 

m ahal  o n a m n in g   q o ‘lida  ketayotganim   esim da  bor. 

G u p illatib   q o r  yog‘ayotganini  his  etib  tu ra rd im u ,  biroq 

yuzim ga  q o r  tu sh m a s  edi.  O n am n in g   issiq  nafasi  urilib 

tu ra r,  u  sirg‘a n ib -sirg ‘an ib   bo rar,  o g ‘ir  h an sirar  edi.

X ira  ch iro q   m iltirab  tu rgan  allaqanday  uyga  kirdik. 

K o‘z  o ‘ngim   yana  q o ro n g ‘ilashib  ketdi.  O yim   h am o n  

chirqillaydi.

—  OMib  qoladi!  B olaginam   o ‘lib  qoladi!

—  V ahim a  qilm ang,  poshsha,  d a rd n i  bergan  X udo, 

davosiniyam   beradi.

Bu  Hoji  buvining  ovozi  ekanini  g ‘ira-sh ira  idrok 

etdim .

Hoji  buvi  bo sh im n i  tizzasiga  q o ‘yib  ch a lq a n c h a  



qilib  yotqizdi.  D oka  o ‘ralgan  barm o g ‘ini  og‘zim ga 

tiqdi.  K o‘nglim   ag‘darilib,  tip irch ilag an ch a  yig‘lar, 

a m m o   H oji  buvining  q o ‘lidan  chiqib  ketolm asdim .  U 

to m o g ‘im ga  n im a d ir  qildi.  D o d   solib  q o ‘lini  tishlab 

oldim .  Q iziq,  b irp asd an   keyin  ahvolim   yengillashdi. 

K o ‘zim ni  och sam ,  H oji  buvi  jilm ayib  turibdi.

—  N ega  tishlaysan,  kuchukvoy?  —  dedi  boshim ni 

silab.


K eyin  tepam ga  oyim   engashdi.  U   h a m o n   hansirar, 

sochlari  t o ‘zg‘ib  ketgan,  yuzi jiq q a   h o ‘l  edi.

B irp asd a n   k eyin  q a d d im n i 

ro stla b ,  ta n c h a g a  

oyog‘im ni  tiqib  o ‘tirdim .  H oji  buvi  allaqanday  taxir 

suyuqlik  ichirdi.  K eyin  oyim ga  q a ra d i-y u ,  b irdan  xitob 

qildi.

—  Voy  p o sh sha-a-a!  N im a   qilib  q o ‘ydingiz,  tam o m  



b o ‘psiz-ku!

O yim   talm ovsirab,  goh  m enga,  goh  H oji  buviga 

q a ra r  edi.

—  O yog‘ingizdan  ayrilibsiz-ku!  —  dedi  Hoji  buvi 

boshini  chayqab.  —  Shu  ahvolda  q an d o q   keldingiz?

17 


n o mi l' :g '

A

^ J   O 'z b e k i s t o n  M ix



K avshan d o zd a  tu rg a n   o y im n in g   kalish in i  en d i 

k o ‘rdim .  K alishning  ichi  qorga  t o ‘la  edi.

—  S arpoychan  kelaverdingizm i?!  —  dedi  Hoji  buvi 

h am o n   o ‘sha  vahim ali  ohangda.  —  E ndi  n im a  qilasiz? 

Q arg ‘a n in g   m iyasini  c h a q ib   su rm asan g iz,  c h o ‘loq 

b o ‘lib  qolasiz.

Oyim   tan c h a d a n   oyog‘ini  ch iqardi.  Ikkala  oyog‘i 

qip-qizil  g o ‘sht  b o ‘lib  ketgan  Qdi.

—  Sovuq  yegani  yo ‘q,  —  dedi  sekin.  —  Q aytaga  isib 

ketdi.  Q orda  o ‘zi  isib  ketarkan.

Hoji  buvi  u n ing  oyog‘ini  uqalab  ko ‘rdi.

—  Sezyapsizm i?

—  N im ani?  —  dedi  oyim   oyog‘iga  em as,  m enga 

qarab.


—  Q o ‘lim ni  sezyapsizm i?

Oyim   indam ay  bosh  ch a y q ad i-d a ,  piqillab  yig‘lab 

yubordi.

...  Ertasiga  u  yotib  qoldi.  U zo q   yotdi.  D adam   bir 

jo y d an   qarg‘a  otib  keldi.  H oji  buvi  q o ‘lidan  kelgancha 

d o ri-d a rm o n   qildi...  Keyin  oyim   tuzaldi.  Biroq  salqin 

tushishi  bilan  oyoqlari  shishib,  azob  beradigan  b o   lib 

qoldi...


H a r  yili  dam   olishga  b o rganim da  o n am g a  gilam  

paypoq  olib  kelardim .  U   xuddi  noyob  narsaga  ega 

b o ‘lgandek,  uzoq  duo  qiladi,  birpasda  h am m a   q o ‘sh n i- 

larga  ko ‘z -k o ‘z  qilib  c h iq ad i,  sh u n d o q   «m ehribon» 

o ‘g‘li  borligini  aytib  m aq tan ad i.  S h u n d a   q o r  gupillab 

yog‘ib  turgan  m udhish  kecha,  o n a m n in g   qip-qizil 

g o ‘shtga  aylanib  ketgan  oyoqlari  k o ‘z  o ‘ngim ga  kela- 

di-y u ,  indam ay  chiqib  ketam an.



ENG  O G ‘IR  G U N O H

Kuz  kirganini  qishloq  bolasining  q o ‘lidan  bilsa 

b o ‘ladi.  Y ong‘o q   hali  «paqqa»  b o ‘lib  ajralm asdan  turib, 

daraxtga  tarm ash ib   ketam iz.  X om   yo n g ‘o q n in g   p o ‘stini 

to z a la sh   o so n   em as.  G ‘a d ir - g ‘u d ir  g ‘ish t  to p ib , 

ishq alay v erasiz, 

ishq alay v erasiz. 

O xiri 


sa p -s a riq  

y o n g ‘oq  ajralib  chiqadi.  A m m o  q o ‘lingiz  h am   xina 

q o ‘ygandek  sarg‘ayib  ketadi.  Loy  bilan  m ing  m arta

18


ishqalab  yuvsangiz  h am   foydasi  y o ‘q.  P ishm agan 

y o n g ‘oqning  bitia  yaxshi  to m o n i  bor:  og ‘ir  boMadi. 

U chi  bilan  d u m   to m o n in i  yaxshilab  ishqalab  yog‘lasan- 

giz,  zo ldirdek  sip-silliq  soqqaga  aylanadi.  A na  u n d an  

keyin  «soqqa  quvar»  o ‘ynayverasiz.  Soqqa  q a n ch a 

k ichkina  b o ‘lsa,  sh u n c h a   yaxshi.  M an am an   degan 

y o n g ‘oqqa  qars  etib  uriladi-yu,  o ‘ziga  u n c h a -m u n c h a  

y o n g ‘oq  tegm aydi.  T u p ro q   orasiga  yashirinib  yotavera- 

di.  0 ‘yin -k u   o ‘z  y o ‘liga.  Y ong‘oqning  y ana  b itta  fazi- 

lati  bor:  q o rin n i  t o ‘q  tu ta d i.  T o ‘rttasini  yeb  olsangiz, 

yarim   kun  kekirib  yurasiz.

...  E ndi  o ‘ylab  qarasam ,  o ‘sha  —  urush  endi  tugab, 

o g ‘irch ilik n in g   zahri  ketm agan  yillarda  yaxshiyam  

m eva-cheva  b o ‘lgan  ekan.  O d am larn in g  jo n ig a  shu  ora 

kirgan  e k a n -d a .  E rta  ko ‘klam da  sum alak,  ketidan 

ism aloq,  keyin  qarabsizki,  tu t  pishadi.  E rm on  buvaning 

tuti!  M ayiz  deysizm i,  shinni  deysizm i,  ham m asi  tu td a n  

b o ‘ladi.  B undan  keyin  o lm a,  uzum ,  kuzda  yo n g ‘oq. 

H am   ovqat,  ham   o ‘yin.

Bir  kuni  X o‘ja ,  T oy,  Vali  to ‘rtovlashib  rosa  soqqa 

qu var  o ‘ynadik.  Jim itd ek k in a  soqqam   bilan  b ir  d o ‘ppi 

y o n g ‘o q n i  y u tib   o ld im .  0 ‘yinga  j o ‘rab o sh im iz   ham  

aralashgan edi, uyam  b ir c h o ‘ntak  yo n g ‘o g ‘idan ayrildi.

K ech q u ru n   o g ‘zim   q u lo g im g a   yetgudek  b o ‘lib  bir 

d o ‘ppi  yo n g ‘oq  k o ‘tarib  keldim .  Q arasam ,  oshxona 

to m o n d a n   g u p -g u p   etgan  tovush  kelyapti  —  oyim  

o ‘g ‘irda  to lq o n   qilyapti.

N im a   u c h u n d ir  o n a m   te z - te z   to lq o n   q ilardi. 

Sababini  keyin  tu sh u n g an m an .  N o n   k o ‘pligi  uchun 

em as,  kam ligi  u c h u n   to lq o n   qilish ark an .  T o lq o n  

t o ‘yim li  b o ‘ladi.  Ikki  qoshiq  yeb,  u stidan  o lm a  choy 

ichsangiz,  darrov  nafsingiz  qonadi.

Y ong‘oqni  k o ‘tarib   oshxonaga  kirdim u  d o ‘ppini 

uzatdim .

—  Q ayoqdan  olding?  —  dedi  oyim   k o ‘zim ga  tikilib.

—  Y utdim .  Mfang,  to lqonga  soling.

B ilam an,  yo n g ‘oqli  to lq o n n in g   t a ’mi  boshqacha 

b o ‘ladi.  Y og1  m azasi  kelib  turadi.

O n am   d o ‘ppi  t o ‘la  yo n g ‘oqni  q o ‘lim d an   olib,  yel- 

kam ga  qoqdi:



19

—  Bor,  sabr  qilib  tu rg in ,  h o z ir y o n g ‘o q   to lq o n   qilib 

beram an.

S up ad ag i 

x o n ta x ta  

o ld ig a 

b o rib  

o ‘tird im . 

D asturxonda  to ‘nkarib  q o ‘yilgan  ikkita  piyola  bilan 

cho y n ak d an   b o ‘lak  narsa  y o ‘q  edi.  Z u m   o ‘tm a y   oyim  

boyagi  tovoqda  to lq o n   k o ‘tarib   keldi.  Bir qoshiq  to lq o n  

yeyishim   bilan  t o ‘satdan  soqqam   esim ga  tushib  qoldi. 

U   c h o ‘ntagim ni  qaraym an  —  y o ‘q,  bu  c h o ‘ntagim ni 

qaraym an  —  y o ‘q.

—  N im a  boNdi?  —  dedi  oyim   tip irchilayotganim ni 

ko ‘rib.

—  S oqqam   qani?

—  Q anaqa  soqqa?

—  Y utadigan  soqqam!

Birdan  k o ‘nglim ga  g ‘ulg‘u  tushdi.  O yim   soqqam - 

niyam   q o ‘shib  chaqib  q o ‘ygan  b o ‘lsa-ya!

O g‘zim da  to lq o n   bilan  oshxonaga  yugurdim .  Bir 

c h e k k a d a   y a rim ta   g ‘ish t,  y o n id a   te s h a   y o tib d i. 

P o ‘c h o q la r  orasini  titkilab,  yu tad ig an   soq q am n in g  

yaltiroq  p o ‘c h o g ‘ini  to p d im .  A lam im dan  chinqirib 

yubordim :

—  S oqqam ni  nim a  qilib  q o ‘ydingiz?

Supa  to m o n d a n   o n a m n in g   ovozi  keldi:

—  N im a   b o ‘pti?

—  N im a   qildingiz?  —  dedim   alam   bilan.  — 

S oqqam ni  nim a  qilib  q o ‘ydingiz?!

O yim   sekin  tepam ga  keldi.

—  M a n a ,  —  d e d im   p o ‘c h o q n i  k o ‘rsatib .  — 

S oqqam ni  ch aq ib   q o ‘yibsiz-ku!

Oyim   negadir  kuldi:

—  Q a y o q d a n   b ila m a n . 

Q o ‘y ,  b o la m ,  ak an g  

boshqasini  to p ib   berar.

O yim ning  kulishi  b a tta r  alam   qildi.

—  K erakm as,  kerakm as!  —  d ed im   oyog‘im ni  tip ir- 

latib.  —  Y utadigan  soqqam   edi.

Oyim   boshim ni  siladi.

—  B ilm ab m an -d a,  o ‘g ‘lim .  0 ‘zing  d o ‘ppisi  bilan 

berding.  Y ur,  choyingni  ich!  —  U  q o ‘lim d an   tu tib   yana 

supaga  olib  chiqdi.  O ldim ga  to lq o n li  tov o q n i  surib 

q o ‘ydi.  —  0 ‘tir,  ovqatlanib  ol.  Q o m in g  o chib  ketdi-ku!

20


T ovoqni  nari  surdim .

—  Y em aym an!

O yim   tovoqni  yana  m e n   to m o n g a   surdi.

—  01,  bolam ,  sh irin  b o ‘pti.

—  Kerakm as!  Kerakm as!  K erakm as!  —  Tovoqni 

q o ‘lim   bilan  bir  urgan  edim ,  u chib  a w a l  supaga,  u n d an  

yerga  tushdi.  T o lqon  yer  bilan  b itta  b o ‘lib  so ch ild i-d a, 

tu p ro q q a   q o rishib  ketdi.

B irdan 

o y im n in g  

k o ‘zid a  

g ‘azab 


c h a q n a d i. 

S hapalog‘ini  yozib  qu lo q -ch ak k am g a  yaqin  keltirdi. 

Q o ‘rquvdan  k o ‘zim ni  yum ib  oldim .  Y o‘q ,  urm adi. 

Biroq  labi  titrab   pichirladi:

—  N o n -k u ,  bu,  ahm oq!  G u n o h   b o ‘ladi-ku!

U  sekin  yerga  tushdi.  S ochilgan  to lq o n n i  kafti  bilan 

sidirgan  edi,  tu p ro q   aralashib  chiqdi.  O n am   boshini 

ko ‘tarib  m enga  qaradi.  K o ‘zlarida  ala m ,  t a ’na  b o r  edi.

B irpasdan  keyin  o p a m ,  akalarim   dasturxon  atrofida 

yig‘ilishdi.  H a r  bittasiga  yarim   q o shiqdan  to lq o n   yo 

tegdi,  yo  tegm adi.  K eyin  dad am   keldi,  oyim   oshxo- 

n a d a n   b u g ki  chiqib  tu rgan  b ir  lagan  lavlagi  k o ‘tarib 

chiqdi.  Lavlagi  shirin  narsa-y u ,  h a r  kuni  yegandan 

keyin  jo n g a  tegadi.  Bari  b ir  non  em as.

—  T o lqon  qilm adingm i?  —  dedi  d a d a m   b ir  b o ‘lak 

lavlagini  puflab-puflab  y er  ekan.

Q o ‘rquv  ich id a  oyim ga  qaradim .

—  Q iluvdim ,  —  dedi  u  sekin.

—  Q olm adim i?

—  0 ‘g ‘ir  o ‘lgur  ag‘darilib  ketdi,  —  dedi  o n a m   ayb- 

d o r  ohangda.

—  N im a?  —  dad am   lavlagi  b o ‘lagini  qoMida  tu tg an - 

ch a jah l  bilan  o n am ga  qaradi.

—  T o ‘kilib  ketdi,  —  dedi  oyim   boshini  quyi  solib.

—  Padaringga  la ’nat!  —  dedi  d a d a m   sekin,  am m o 

tah d id li  ohangda.  —  K ap -k atta  xotin  uvol  qilib  o ‘tir- 

sang.  Bilib  q o ‘y,  n o n   k o ‘r  qiladi  seni!  —  U  sh ah d   bilan 

o ‘rn id a n   tu rd i-d a ,  b ir  hatlab  sup ad an   tushdi.  T ez-tez 

yurib  ko ‘chaga  chiqib  ketdi.

M en  oyim ga  q aradim .  U   b o ‘lsa  h a m o n   bosh  k o ‘tar- 

m ay  o ‘tira r,  k o ‘zlarida  iztirob  b o r  edi.

21


BOLA  Y IG 4 S I

O nam ning  jahli  chiqqanini  kam dan-kam   k o ‘rardim . 

A m m o  bu  gal  ju d a   qattiq  achchiqlandi.  O pam nikiga 

ketayotgan  edik.  T or  ko ‘chaga  burilishim iz  bilan  yig‘i 

ovozi  eshitildi.  K o‘cha  chetida  uch  yoshlardagi  bola 

yerga  dum alab  tajanglik  bilan  chinqirar,  oppoq  ko‘ylagi, 

ishtonchasi  qora  tuproqqa  belangan  edi.

—  M ashinani  to ‘xtat,  o ‘g ‘lim ,  —  dedi  onam   xira to rt­

gan  ko‘zlarini  o ‘sha  tom onga  tikib.

—  N im a  edi?

—  T o ‘xtata  qol,  bolam ,  —  deya  o nam   m a ’yus  jil­

maydi.


Ikkilanibroq  to ‘xtatdim .

O nam  


inqillab -sin q illab   eshikni  o c h ib   tu sh d i. 

Uvishgan  oyoqlarini  uqalagancha  oqsoqlana-oqsoqlana 

orqaga,  bola  yigNayotgan  tom onga  qarab  ketdi.  Men 

ham   beixtiyor  ergashdim .  Bola  ham on  yerga  dum alar, 

har  dum alaganda  quloqni  teshib  yuborgudek  chinqirar 

edi.  U ning  tepasida  o ‘zi  ham   o ‘pkasini  arang  bosib  tu r­

gan  yoshgina juvonga  endi  e ’tibor  berdim .

—  Jinni  b o ‘lib  qolgan  bu,  —  dedi  juvon  yig‘lam oq- 

dan  beri  b o ‘lib.  —  M orojniy  ober,  dedi.  Olib  bersam  

bunaqa  qilyapti.

Bola  ham on  chinqirib  yig‘lar,  xarxasha  qilar  edi:

—  Issiq  manoj!  Issiq  m anoj  obering!

—  U naqasini  qayoqdan  topam an!  —  Juvonning 

toqati  toq  b o ‘ldi  shekilli,  dum alayotgan  o ‘g‘lini  yerdan 

yulqib  koTardi.  Orqasiga  bir-ikki  shapatiladi.

—  Hoy,  qizim ,  bola-ya  bu,  bola-ya!  —  onam   chum - 

chuqdek  chirqillab  juvonga  yopishdi.  —  Kel,  jo n im ,— 

dedi  bolani  bag‘riga  bosib.  —  Kela  qol,  o ‘zim   senga  issiq 

m orojniy  olib  beram an.

Bola  yig‘idan  to ‘xtam adi.  A m m o  aw algidek  tipirchi- 

lamasdi.  U ning  shunchalik  jahlini  chiqargan  «sovuq 

manoj»  oqib  k o ‘ylakchasining  oldini  shalabbo  qilgan, 

boshdan  oyog‘igacha  loy  edi.

—  N im aga  qarab  turibsan?  —  dedi  onam   m enga 

to ‘satdan.  —  Yo  sen  ham   bolam isan?  Bor,  olib  kel 

m ash in an g n i. 

H ozir 

u -u ta g a  



b o ram iz. 

D i-d itg a  

tusham iz-a?

22


R ostini  aytsam ,  b olani  shu  ahvolda  m ashinaga 

o ‘tq azg im   k elm ad i.  C h e t  e ld a n   keltirilg an   yangi 

p a ro lo n   g‘ilo f  o lgan  edim .  H am m asin i  rasvo  qilib 

yuboradi  endi.  N oiloj  m ashinani  tislantirib  olib  keldim , 

qovog‘im dan  q o r  yog‘ayotganini  o ‘zim   ham   sezib 

tu ra rd im .

O n a m   yoniga  o ‘tirg an  ju vonga  tu sh u n tird i:

—  B unaqada  bola  xuyli  b o ‘lib  qoladi,  qizim .  A ldab- 

suldab  ov u tin g -d a.  A na,  d i-d itg a  tushdik.

Bola  endi  yig‘lam as,  a m m o   o ‘pkasi  t o ‘lib  t o ‘xtovsiz 

h iqillar  edi.

—  Q ayoqqa  ketayotgan  edinglar,  o ‘rgilay?  —  dedi 

o n a m   ayolni  h am   yupatuvchi  ohangda.

M eni  o n a -b o la n in g   qayoqqa  borishi  em as,  o ‘rin d iq - 

ning  q a n c h a  joyi  loyga  belangani  k o ‘pro q   o ‘ylantirardi.

Ayol  c h im irilib   o ‘tirg an im n i  sezdi  shekilli,  xijolat 

chekib  sh o sh a-p ish a   q o ‘l  siltadi.

—  M a n a,  keldik.  R ah m at.  Shu  yerda  trolleybusga 

ch iq am iz.  —  U   ovunib  qolgan  o ‘g ‘ilchasini  k o ‘tarib 

sh o sh a-p ish a   m ash in ad an   tushdi.  —  K atta  rah m at, 

barak a  topinglar.

Q arasam ,  xuddi  o ‘zim   o ‘ylagandek:  o ‘rindiqning 

yarm i  loyga  belanibdi.

—  Q iziqsiz,  —  d ed im   jah lim n i  bosolm ay,  —  h am - 

m an in g   ishiga  aralashaverasizm i?

—  N im a   h am m a n in g   ishi?

—  Birovning  bolasi  b o ‘lsa...  Y ig‘lasa,  sizga  nim a? 

Yig‘lab-yig‘Iab  ovunadi.

—  N im aga  birovning  bolasi  b o ‘larkan!  —  T o ‘satdan 

o n a m n in g  jah li  chiqib  ketdi.  —  Yig‘lab  turgan  bolaning 

begonasi  b o ‘ladim i?  U yalm aysanm i  sh u n a q a   degani? 

Yig‘lab  tu rgan  norasidaga  rahm i  kelm agan  o d a m   — 

o d am m i?

In d am a d im .  A m m o  bari  b ir  o ‘sh a n d a   o n a m n i 

n o h a q   hisoblagan  edim .  Y o‘q ,  c h a m a m d a ,  o n a la m in g  

biz  tu sh u n m ay d ig an ,  bizning  o ic h o v im iz g a   sig'm aydi- 

gan  o ‘z  olam i  borga  o ‘xshaydi.




Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling