Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet21/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   21

200

—  N iyating  o ‘zingga  yo ‘ldosh  b o ‘lgur,  diyonatsiz! 

0 ‘z i- k u ,  ikki  yoM ning  o ‘rta sid a   o ‘tirib d i.  N im a  

qilasan  b ech o rag a  b u n a q a   deb.  —  O yim ning  qiziq 

o d a ti  bor.  Jahli  chiqsa,  o ‘zi  bilan  o ‘zi  gaplashadi. 

H o z ir  h a m   e sh ik d a n   sek in   m o ‘ra la sa m ,  d e ra z a  

yorug‘ida  tugm a  qadab  o ‘tirg an ch a  o ‘ziga  gapiryap- 

ti:  —  U n d a n   ko ‘ra  e so n -o m o n   q utulib  olgin,  degin, 

y o sh san ,  hali  b u n d a n   yaxshilarini  kiyasan,  degin... 

Pul  jo n in g n i  olgur,  o ch o fat,  o ‘lsang  p u ld an   kafan  qil- 

m ay d i-k u ,  imonsiz!

H am m asin i  bilib  tu rsam   ham   eshikni  o ch ib ,  sekin 

so ‘radim :

—  H a,  oyi,  kim ni  urishyapsiz?

U   sekin  burildi.

—  E,  —  dedi  q o ‘l  siltab.  —  H a r  xil  o d a m   b o r  ekan- 

d a ,  bu  d u n yoda...

. . . 0 ‘sh a n d an   keyin  ham   darvoza  oldi  odatdagidek 

gavjum   b o ‘laverdi.  B olalar  c h u g ‘urlashadi,  «shara- 

bara»  keladi,  x o tin lar  t o ‘p lanadi,  faqat  H uri  satang 

b oshqa  ko ‘rinm adi.  Biroq,  ikki  oycha  o ‘tg an d an   keyin 

qiziq  voqea  b o ‘ldi.  Ishdan  kelib  oyim ning  xonasiga  kir- 

sam ,  H uri  satang  o ‘tiribdi.  K o‘ziga  surm a  tortm agani 

u c h u n m i,  yig‘lagani  u c h u n m i,  qizarib,  xunuklashib 

ketibdi.  L o 'p p i  yuzi  yanayam   shishib,  barkashdek 

b o ‘lib  ketgan.  S inchiklab  qarasam ,  brilliant  taq in - 

ch o q lari  h am ,  tilla  uzuklariyam   yo ‘q.  U  m eni  ko ‘r- 

d i-y u ,  b ir  n im ad an   c h o ‘chigandek,  sh o sh a-pisha  hovli- 

ga  otildi.

—  N im aga  kepti?  —  dedim   ensam   qotib.

O yim   surilib  y o n idan  joy  ko ‘rsatdi.  T u sh u n d im , 

z a ru r  gapi  bor.  Ikkilanibroq  k o ^ a c h a g a   o ‘tirdim .

—  T inchlikm i?

O yim   darrov javob  berm adi.  C hoynak  ustidagi  latta 

q a lp o q ch an i  olib  c h o y   quydi.

—  O ch ilip   deganni  taniysanm i?  —  dedi  a n c h ad a n  

keyin.


—  N im a   edi?  —  dedim   sergaklanib.

—  H u rini  gazetaga  urib  ch iq m o q ch i  em ish.  Q o ‘y, 

b o lam ,  shuni  yozm ay  q o ‘ya  qolsin.

—  T a n im a y m a n ,  —  dedim   yolg‘o n   gapirib.



201

—  Sen  uni  tan im asan g   h am ,  u  seni  tan iy d i-k u ,  — 

dedi  o n a m   osoyishtalik  bilan.

—  T anisa  nim a  qipti!  —  d edim   z ard a  bilan.  — 

Bilasiz,  m en  b u n aq a  ishlarga  aralashm aym an!

—  B ilam an,  bolam ,  b ilam an.  —  O yim   o ‘ylanib 

qoldi.  Keyin  yana  o ‘sha  gapni  qaytardi.  —  Q o ‘y,  shuni 

yozm ay  q o ‘ya  qolsin.

E ndi  rosm ana ja h lim   ch iq a  boshladi.

—  Qiziqsiz!  —  dedim   g‘ashim   kelib.  —  Qaysi  kuni 

H urini  o ‘zingiz  haydab  yuborgandingiz.  Endi  yonini 

olyapsiz.  Kim   o ‘zi  u!  Bitta  h a ro m x o ‘r  chayqovchi-da.

O yim   yana  o ‘ylanib  qoldi.

—  T o ‘g ‘ri,  —  dedi  a n c h ad a n   keyin.  —  H uri  yom on, 

h aro m x o ‘r.  Lekin  bu  b e c h o ra   kaltakesakning  d um idek 

g ap , 

b o lam . 



B unga 

o s h ira d ig a n la r 

b o sh q a . 

K altakesakning  d um ini  uzganing  bilan  boshqasi  o ‘sib 

chiqaveradi...  —  U  yana  jim ib   qoldi.  —  C hoyingni 

ich,  —  dedi  yupatuvchi  ohangda.  —  Bolasi  b o r-a ,  bir 

em as,  ikkita  norasidasi  b o r-a ,  o ‘g ‘lim .

Indam adim .  T o ‘g‘risi,  nim a  deyishni  o ‘zim   ham  

bilm asdim .  Bu  —  o n a m n in g   oxirgi  iltim osi  ekanini 

o ‘shanda  bilm agan  edim ...

...  M ana,  h o z ir  h a r  kuni  ishdan  qaytishda  darvoza 

oldidagi  skam eykaga  qaraym an.  Skam eyka  b o ‘m -b o ‘sh. 

N a   bolalar  bor,  na  x o tinlar...  H a tto   «shara-bara»  ham  

ko ‘ch a m izd a n   o ‘tm aydigan  b o ‘lib  qoldi.

ALLA

Q a b risto n  



gN shtin 

d e v o r 

b ila n  

o ‘ralgan. 

D arvozaning  narigi  to m o n id a   —  go ‘rkovning  hujrasi. 

Berigi  to m o n id a   —  tashqarida,  uning  hovlisi.

D arvozaga  yaqin  kelishim   bilan  ichkaridan  —  hujra 

to m o n d a n   tilovat  sadosi  eshitildi.  X uddi  shu  payt  hovli 

to m o n d a n   alia  ovozi  yangrab  ketdi:

Allayo,  a lla ,jo n im   bolam-a,  alia...

Kim   b o ‘ldi  bu?  G o ‘rkovning  kelinim i?  Q izim i?..

U  h a m o n   sokin  tovushda  davom   etardi:

Uxla,  qo'zim,  allayo,  shirin  qizim,  alia...

202


E rtalab  yom g‘ir  yoqqan  edi.  D arvozaning  tem ir 

pan jaralarid a  suv  to m ch ilari  yaltiraydi.  K o‘lm akda 

quyosh  jilo lan ad i.  M uzdek  tu tq ic h d a n   ushlagancha 

turib  qoldim .  Bir  to m o n d a   tilovat  sadosi,  b ir  to m o n d a  

alia...  Ajab,  u lar bir-biriga  xalaqit  berm as,  b ir-b irin i  rad 

etm as,  ikkalasi  q o ‘shilib  b a h o r  nafasiga  t o ‘lgan  osm o n - 

da,  q abriston  y o ‘lkasidagi  kuchala  chiqargan  teraklar 

ustida  parvoz  qilar  edi:

« R a b b a n o -o -o ,  ra b b n o -o -o ...»   «Allayo,  alia»...

Bir  xil  boMib  ketdim .  P an jarad o r  darvozaga  suyanib 

uzoq  turib  qoldim .

O n am   beshigim   ustida  alia  aytganini  eslay  olm ay- 

m an .  E sim ni  ta n ig a n im d a   b esh ik d a  y o tm ay d ig an  

b o ‘lgan  edim .  Biroq  oyim   ukam ga  alia  aytganini  eshit- 

g an m an .  K o‘p  eshitganm an.

Qish  kech alari  sandalga  suqilib  tiqilishib  yotardik. 

Uy  n im q o ro n g ‘i.  Piligi  pastlatib  q o ‘yilgan  ch iro q   xira 

n u r sochadi.  S hiftda  lam pa  shisha  u c h id an   c h iq q an   n ur 

doirasi  k o ‘rinadi.  C h iro q   doim   b ir joyda  turgani  u c h u n  

shiftning o ‘sha  yeri  sarg‘ayib  qolgan.  H am m ayoq jim jit. 

Shu  q a d a r  jim k i,  d ad am n in g   hujrasidagi  soatning 

c h iq illay o tg an i  h am   esh itilad i.  T a sh q a rid a   b o ‘ron 

guvillaydi.  Q u ru q   q o rn in g   derazaga  chirsillab  urilishi 

eshitilib  tu radi.  U k a m n in g   beshigi  g‘irchillaydi.  O nam  

alia  aytadi.

Alla,  bolam  uxlay  qol-a,  alia,

Quchog‘imda  orom  ol,  alia...

Y o‘q,  bu  q o ‘shiq  em as.  O yim ning  ovozida  qanday- 

d ir  boshqa  narsa  bor.  M ungm i,  iltijom i...

Tog‘lardagi  shunqorim-ey,  alia,

Beshikdagi  q o ‘chqohm-ey,  alia.

U kam   ovunib  qoladi.  O yim ning  o ‘zi  ham   beshikni 

q u ch o q lag an ch a  m udrab  ketadi.  Bir  m ahal  beshik 

ustidagi  q o ‘li  sh ilq   e tib   yoniga  tu sh a d i.  U kam  

uyg‘o n a d i,  beshik  yana  g ijirla y d i.  O yim   ham   c h o ‘chib 

ko ‘zini  o ch ad i.  B eshikni  oh ista  tebratadi:



Yigitlarni  sardori  b o ‘I, jonim -a,

Yuragimni  madori  b o ‘I,  alia...

203

Y ana  jim lik  c h o ‘kadi.  Soat  chiqillaydi,  q o r  d e ra z a ­

ga  c h irsilla b   u rila d i.  S e k in -se k in   k o ‘z im   uyquga 

k etarkan,  q u log‘im   ostida yana  o ‘sha  m a ’yus sado  e sh i­

tiladi.


Oq  uy-ola  bargaklarda jonim -a,

Yonib  turgan  chirog‘imsan,  alia...

K ey in ...  k a tta   b o ‘lg an im d a   h a m   q a y e rd a   alia 

e sh itsa m ,  n e g a d ir  y u rag im   sh irin   o rz iq ish   bilan  

talpinib  ketar,  nega  b u n aq a  b o ‘layotganini  o ‘zim   bil- 

m as  edim .  Bir  yili  u c h - to ‘rt  q alam kashlar  olis  to g ‘ 

qishlog‘iga  bordik.  M ashina  yurm as  edi.  O t  m inib 

o ‘rg an m ag an im   u c h u n   c h a rc h a b   qo ld im .  M anzilga 

y e tm a sim iz d a n   q o ro n g ‘i  tu sh d i.  Y aylovdagi  q irg ‘iz 

o ‘tovida  tu n ab   qolishga  to ‘g ‘ri  keldi.  Q im iz  ichdik, 

su z m a  

yedik. 

K eyin 


b irim iz  

n a m a tg a , 

b irim iz  

p o ‘stakka  y o nboshlagancha  uxlab  qolibm iz.  Bir  m ahal 

sovuq  q o tib ,  uyg‘o n ib   k etd im .  A tro f  jim jit.  F a q a t 

olisda  it  akillaydi.  0 ‘tov  keragisidan  shorn  yegan  oy 

m o ‘ralay d i.  S hu  p ay t  q o ‘sh n i  o ‘to v d a   c h a q a lo q  

yig‘isi,  ketidan  ayol  kishining  alia  aytayotgani  esh itil­

di.  M en  u n ing  so ‘zlarini  a n iq   bilm asam   h am   alia 

ay tay o tg an in i  his  qilib  tu ra rd im .  N e g a d ir  yuragim  

shirin  orziqib  ketdi.  A yolning  ovozim i,  alia  ohangim i, 

xuddi  o n am ga  o ‘xshab  ketardi.  N eg ad ir  shu  ohang 

bilan  qalbim ga  o ro m   kirganday  boMdiyu  o ‘z - o ‘zidan 

k o ‘zlarim   yum ilib  keta  boshladi.  G o ‘yo  qirg‘iz  ayol 

bolasiga  e m a s,  m en g a  alia  a y ta y o tg an d a y ...  Y aqin 

orada  b u n aq a  shirin  uxlam agan  edim .

O rad an   u c h - to ‘rt  yil  o ‘tgach,  sh u n a q a   h o latn i  yana 

b ir  m arta  b o sh im d an   kechirdim .  Kislovodskka  dam  

olishga  borgan  edik.  T o ‘rtta  o ‘zbek  yig‘ilsa  osh  qilish 

harakatiga  tushib  qoladi.  S anatoriy  yaqinidagi  xo- 

n a d o n d an   qozon  topdik.  Bu  yerning  aholisi  yoz  payti- 

da  uyiga  dam   oluvchilarni  ijaraga  q o 'y ad i.  Bu  x o na- 

d o n d a  h am   sibirlik  ju von  ijara  o ‘tirark an .  S ap-sariq 

sochli,  barvasta  gavdali,  yuzini  sepkil  bosgan  ju von 

qishloq  ayollariga  xos  soddadillik  bilan  bizga  d arhol 

elakishib  ketdi.  K ichkintoy  o ‘g ‘ilchasini  k o ‘tarib  goh 

sabzi  artish ad i,  goh  idishlarni  yuvadi.  0 ‘zbek  palovi-

2 0 4


ning  t a ’rifini  k o ‘p  eshitsa  ham   hech  yem aganini  dil- 

kashlik  bilan  aytib  kuladi.

B irgalashib  osh  yedik,  k o ‘k  choy  ichdik.  Keyin 

sibirlik  ju v o n   kichkintoyini  k o ‘tarib  uyga  kirib  ketdi. 

O rad an   ch o rak   soatcha  o ‘tgach,  ichkaridan  uning 

ovozi  keldi:

Bayu  ba-ayushki,  bayu,  bayu-bay...

Q iz iq ,  y u rag im d a   y a n a   o ‘sh a  s h irin   o rziq ish  

uyg‘o n d i.  U ning  ovozi  ham   o n am nikiga  o ‘xshab  k etar­

di.  D o ‘stlarim   g a n g u r-g u n g u r  suhbatlashib  o ‘tirishibdi. 

M en  b o ‘lsam   ichkaridan  chiqayotgan  alia  sadosiga 

quloq  solam an.  «В а-yu,  bay...»

Bu  q anday  holat?!  Bu  q an d ay   sehr?  N im a  o ‘zi  bu?

E h tim o l,  duny o n in g   bu  ch etid a  turib  bir  o d a m   o ‘z 

seviklisiga 

a y tg a n  

dil 

ro zin i 



d u n y o n in g  

narigi 


chekkasidagi  boshqa  b ir  o d am   tu shunm as.  E htim ol, 

d u n y o n in g   bu  ch e tid a   tu rib   b ir  odam   aytgan  q o ‘shiqni 

d u n y o n in g   narigi  ch ek k asid ag i  b o sh q a  b ir  o d a m  

tu shunm as.  E htim ol,  duny o n in g   bu  chekkasida  turib 

b ir  o d a m   aytgan  eng  oq ilo n a  fikrni  duny o n in g   narigi 

chekkasidagi  b oshqa  b ir  o d a m   tu sh u n m a s.  Biroq 

d u n y o n in g   bu  chekkasida  turib  o n a   aytgan  allaga 

d u n y o n in g   narigi  chekkasidagi  g o ‘dak  bem alol  orom  

oladi.  N ega  sh u n aq a?  N ah o tk i,  g o ‘dak  tu shungan 

narsaga  biz  tu sh u n m a sak ?   E h tim o l,  b u n in g   boisi 

boshqa jo y d ad ir.  E htim ol,  o n a  tu shungan  narsani  bizlar 

tush u n m asm iz.  Balki  sh uning  u ch u n   ham   o n a   — 

tab iatn in g   eng  buyuk  ixtirosidir.

B ilm adim ...  Q abriston  darvozasi  oldida,  bir  to m o n ­

da  tilovat,  b ir to m o n d a   alia  yangrayotgan  darvoza  o ld i­

da  tu rib   sh u la m i  o ‘yladim u  g ‘alati  b o i ib   ketdim .

OQ  MARMAR,  QORA  MARMAR...

B ahor  devorlarning  o fto b ro ‘ya  etak laridan  b oshlan- 

m aydi.  B ahor  ariqlarning  kungay  sohillaridan  b oshlan- 

m aydi.  B ahor  go ‘risto n d an   boshlanadi.  Ilk  m aysalar 

m ungli  d o ‘ppaygan  q abrlar  yonboshidan  unib  chiqadi. 

T o ‘ng ‘ich  c h u c h m o m a la r  eng  avval  sukutga  c h o ‘mgan 

qabriston  ustida  m ayus  q o ‘ng‘irog‘ini  chaladi.  Bag‘ri

2 0 5


qon  qizg‘ald o q lar birinchi  b o ‘lib  m ana  shu  yerda  o c h i- 

ladi.


Kim   bilsin,  tabiatn in g   m arh u m la r  ruhiga  yilda  bir 

m a rta   k o ‘rsa ta d ig a n   m a rh a m a ti  e h tim o l  sh u d ir... 

C h o ‘g‘dek  lovullagan  qizg‘ald oqlar,  saf to rtg an   gulsaf- 

sarlar  orasida  m arm ar  to sh la r  ko ‘rinadi.  O q  m arm ar, 

qora  m arm ar,  ko ‘k  m arm ar...  «O najon,  sizni  to   abad 

unutm aym iz»,  «O najon,  qildingiz bizga jo n   fido,  e  voh, 

taq d ir  sizdan  ayladi  judo»,  «O najon,  xotirangiz  qal- 

bim izda  m angu  yashaydi...»

O q  m arm ar,  qora  m arm ar...  Bu  so ‘zlarning  h ar 

bitta  harfiga  q a n c h a d a n -q a n c h a   ko ‘z  yoshi  tom ganini 

bilam an.  E htim ol  b u lar  inson  bolasining  hayotda  ayt­

gan  e n g   ro st  s o ‘zla rid ir.  F a q a t...  h a r   gal  u larn i 

o ‘qiganda  bir  narsani  o ‘ylaym an:  m ana  shu  so bzlarni 

y u rak -y u rak d a n ,  iztirob  bilan  aytgan  farzand  onasi 

h a y o t  e k a n lig id a   q a n c h a lik   k o ‘n g lin i  o lo ld i  ekan ? 

X o tin ig a   q im m a tb a h o   p o ‘stin   o lib   b e ra y o tg a n id a , 

onasiga  b ir  kiyim lik  k o ‘ylak  q o ‘shib  olish  yodidan 

c h iq m a d im ik a n ?   0 ‘z  uyini  c h e t  el  m eb eli  bilan  

to ‘ldirib  q o ‘yganida  onasiga  aqalli  b o ‘yradekkina  gi- 

lam c h a  

sovg‘a 

q ilish n i 



u n u tm a d im ik a n ?  

Q izini 


tug‘ilgan  kunida  atlas  ko ‘ylak,  o ‘g ‘lini  velosiped  bilan 

qutlaganida  onasiga  oddiy  b ir  paypoq  olib  berishni 

esidan  ch iq arm adim ikan?

B ilm a d im ...  F a q a t  b ir  n a rsa n i  a n iq   a y tish im  

m um kin.  M abodo  Tangri  m arhum larga  qayta  jo n   ato 

qilsayu  o n a la r  tirilib  qolsa,  hayot  paytida  m e h r bergan- 

m i,  berm aganm i  —  baribir  farzandlarini  m aq tab   gapir- 

gan  boMardi.  O n a la r  h a tto   v afotidan  keyin  ham  

onaligicha  qoladi.

...B ah o r  devorining  o fto b ro ‘ya  etak larid an   b o sh lan - 

m aydi.  B ahor  ariqlarning  kungay  so hillaridan  b o sh lan - 

m aydi.  B ahor  m ana  shu  yerdan  boshlanadi.  Q abrlar 

ustida  q o ‘ng ‘iroq  chalgan  c h u c h m o m a la r,  lovillab  yon- 

gan  qizg‘ald o q lar o n alarn in g   farzandini  yupatish  u c h u n  

taqdim   etgan  chechaklari  b o ‘lsa  ajab  em as...

206


ILTIJO

O yi,  m en  keldim ...  Eshityapsizm i,  oyi,  m en  yana 

keldim ...

Q arang,  oyi  ta g ‘in  k o ‘klam   kirdi.  Esingizdam i,  har 

yili  b a h o r  kirishi  bilan  sizni  dalaga  olib  chiqardim .  Siz 

c h a ra q la g a n   o fto b n i,  tin iq   o s m o n n i, 

k o ‘m -k o ‘k 

m aysalam i  k o ‘rib  quvonardingiz.  E singizdam i,  neva- 

ralaringiz  terib  kelgan  b o ychechaklarni  ko ‘zingizga 

surtib,  «om onliq-som onliq»  qilardingiz...

B ugun...  o ‘zingizning  ustingizdan  b o y chechak  o ‘sib 

c hiqibdi...  Y o‘q,  yo ‘q,  oyijon...  YigMayotganim  y o ‘q. 

B ilam an,  m en   yigMasam,  siz  bezovta  boMasiz.  H ozir... 

h o zir  o ‘tib  ketadi.  M ana,  b o ‘ldi...

E rta lab -c h i,  oyi,  yom g‘ir  yog‘di.  Q attiq  yom g‘ir 

yog‘di.  Siz  b a h o r  yom g‘irini  yaxshi  ko ‘rardingiz... 

K eyin  oftob  chiqib  ketdi.  Q arang,  oftob  charaqlab 

yotibdi...  E singizdam i,  siz  m enga  oftob  to ‘g ‘risida 

c h o ‘p ch ak   aytib  bergan  edingiz.  0 ‘sha  oftob  charaqlab 

yotibdi...  K o ‘ryapsizm i...

E singizdam i,  oyi,  siz  ukam ga  alia  aytardingiz.  M en 

allaning  ohangiga  m ast  b o ‘lib  uxlab  qolardim .  0 ‘sha 

beshikda  m en  h am   y otganm an.  A llangizdan  m en   ham  

orom   o lg anm an.  N im a  qilay,  oyi,  m en   alia aytishni  bil- 

m aym an.  Q abringizni  silab  q o ‘ysam   orom   olasizm i... 

M ana,  oyijon,  m an a...  Y o‘q,  y o ‘q,  yigMayotganim y o ‘q. 

H ozir,  h o zir  o ‘tib  ketadi.

E singizdam i,  oyi,  siz  b ir  m arta,  atigi  bir  m arta, 

o ‘sh a n d a y a m  

h a z illa sh ib : 

« M en iy am  

k ito b   qilib 

yozsang-chi,  o ‘g ‘lim»,  degandingiz.  M en:  «Sizning 

nim angizni  kitob  q ilam an ,  oyi?»  degan  edim .  Xafa 

boMmang,  m en   hazillashgan  edim .  M ana,  o ‘sha  kitob. 

Y o‘q,  uni  m en  y o

2

:ganim  y o ‘q.  U ni  siz  yozgansiz.  M en 



uni  qog‘ozga  tushirib,  odam larga  tarq a td im ,  xolos. 

M en  uni  dunyodagi  h am m a   o n a la r  o ‘qishini  xohlay- 

m an .  B ilam an,  dunyodagi  h a m m a   o n a la r  yaxshi. 

S h u n d o q  

b o d s a y a m , 

u la rn in g  

h a m m a si 

Sizga 


o ‘xshashini  xohlaym an...

1 9 8 0 -1 9 8 1

«Asr  oshgan  asariar»

O T K IR   H O SH IM O V  

DUNYONING  ISH IARI

Q  i  s s  a

«Sharq»  nashriyot-matbaa 

aksiyadorlik  kompaniyasi 

Bosh  tahririyati 

Toshkent  —  2005

M u h a rrir: 



G.  Zokirova 

M u s a w ir : 



M.  Samoylov 

T e x n ik   m u h a rrir: 



L.  Xijova 

S a h ifa lo v c h i: 



M.  Athamova 

M u s a h h ih la r: 



Yu.  Bizaatova,  Sh.  Xurramova

B o sish g a  m x sa t  e tild i  14.0 3 .2 0 0 5 .  B ic h im i  8 4 x 1 0 8 '/зг.  « T im e s U Z »   g a r- 

n itu ra si.  O fse t  b o sm a .  S h a rtli  b o sm a   ta b o g ‘i  10,92.  N a s h riy o t  h iso b   ta b o g ‘i 

11,0.  A d a d i  50 0 0   n u sx a .  B u y u rtm a   № 1 2 9 8 .  B a h o si  k e lish ilg a n   n a rx d a .



“ Sharq”  nashriyot-matbaa 

aksiyadorlik  kompaniyasi  bosmaxonasi, 

700083,  Toshkent  shahri,  Buyuk  Turon  ko‘chasi,  41.



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   21


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling