Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet3/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21

23

XIYONAT

H ali  m aktabga  q atn am asd im .  M ah allam izd an   ikki 

c h aq irim ch a  narida  allaqanday  bo lalar  uyi  b o r  edi. 

K atta  bolalarning  aytishiga  q arag an d a,  o ‘sh a  y erda tez - 

tez  kino  b o ‘lib  tu ra rk an .  Bir  kuni  akalarim   q o ‘shni 

b o lalar  bilan   p ic h ir-p ic h ir  qilish ay o tg an in i  esh itib  

qoldim :

—  E shitdinglarm i,  b ugun  kino  kelarm ish.

—  U rush  kino  ekan.

A kalarim   kinoga  borsa,  m en  q arab  turarm id im .

—  M en  h am   b o ram a n ,  —  dedim   qaysarlik  bilan.

—  B o‘pti,  borasan.  A ytgan  ishlarim izni  h am m asini 

qilsang,  oboram iz.

Shu  kuni  n im a  yum ush  buyurishsa,  o y o g im   olti, 

q o ‘lim   yetti  b o ‘lib  yugurib  yurdim .  Y ong‘oqqa  b o g ‘lab 

q o ‘yilgan  ech k in i  ikki  m arta  sug‘o rd im ,  hovlidagi  su p a­

ga  to ‘shalgan  b o ‘yra  ustiga  yoyilgan  tu rsh a k la m i  qush 

talam asin  deb  q o ‘riqlab  o ‘tird im ...  H a tto   rogatkam ning 

rezinkasini  uzib,  ukam ga  ish to n b o g ‘  qilish  u ch u n  

berdim .


K echqurun  q u log‘im ni  ding  qilib  tu rgan  edim , 

k o ‘ch ad a  q o ‘shni  bolalar  chaqirib  qolishdi.  A kalarim ga 

ergashib  yugurdim .  A kam ning  D am in   degan  o ‘rto g ‘i 

m eni  ko ‘rib  so ‘radi:

—  Sen  qayoqqa?

—  Kinoga!  —  d ed im   ish o n ch   bilan.

D am in   o ‘ylanib  qoldi.

—  BoMmasa,  b o tin k an g n i  kiyib  ch iq ,  —  dedi 

oyogMmga  qarab.

H am m am iz  yalangoyoq  edik.

—  B otinkani  nim a  qilam an?

—  D evordan  oshib  tu sh am iz,  bildingm i!  —  Birdan 

D am inning jah li  chiqib  ketdi.  —  Q orovul  quvlasa,  y an - 

to q zo rd a n   q o ch a  olasanm i?  C h o p ,  kiyib chiq!  Biz  kutib 

turam iz.

O tilib  hovliga  kirdim .

O yim   c h o ‘nqayib  o ‘tirib ,  echki  sog‘ayotgan  ekan. 

0 ‘tirgan  jo y id a  shu  sa ra to n d a   b o tin k a   nim aga  kerak 

b o i ib   qolganini  surishtirdi.

24


—  K erak! 

Kerak!  —  d e d im   n afasim   tiq ilib . 

O yim ning jav o b in i  h am   kutm ay  bostirm aga  yugurdim . 

Eski  lash -lu sh lar  qalashib  yotgan  sandiqni  kavlashtirib, 

poshnasi  qiyshayib  ketgan  b o tin k a m n in g   b ir  poyini 

to p d im .  Aksiga  olib  ikkinchisi  y o ‘q  edi.  H am m ay o q n i 

ag‘d a r - to ‘n ta r  qilib  tashladim .  M ana,  nih o y at  ikkin­

chisi  h a m   to pildi.  Ikki  poy  b o tin k an i  ikki  q o ‘lim da 

ushlagancha  ko ‘chaga  c h o p d im .  C h iq sam ...  A kalarim  

h a m ,  bolalar  ham   y o ‘q.  M eni  kutishga  va’da  bergan 

D a m in   h a m m a n i  b o sh la b   k e tg a n in i  tu sh u n d im . 

Y alangoyoq  tu p ro q   s a c h ra tg a n c h a   k a tta   k o ‘chaga 

yugurdim .  Y o‘q ,  h am m ay o q  jim jit  edi...

Hovliga  qaytib  kirdim u  b o tin k a la m i  yerga  ulo q tir- 

g an ch a  yig‘lab  yubordim .  Ilgari  hech  q a c h o n   b u naqa 

alam   bilan  yig‘lam agan  b o ‘lsam   kerak,  oyim   q o ‘rqib 

ketdi.

—  N im a   b o ‘ldi?  —  dedi  tepam ga  kelib.



—  M eni  aldashdi!

—  K im ,  nim aga?

—  Aldashdi!  Aldashdi!  —  B oshqa  gap  aytolm asdan 

nu qul  shu  so‘z la m i  q ay tarar,  yer  tep in ib   yig‘lar  edim .

—  Aldashdi!  Aldashdi!

O yim  


su t 

hidi 


a n q ib  

tu rg a n  

q o ‘llari 

bilan  


p e sh o n am n i  siladi.

—  Q o ‘yaver,  o ‘g ‘lim .  B a’zan  shunaqasi  h am   b o ‘p 

tu ra d i.  —  U   bir  zu m   jim ib   q o ld i-d a ,  sekin  q o ‘shib 

q o ‘ydi.  —  F a q a t  o ‘zing  b u n aq a  qilm agin,  xo ‘pm i?

...T o ‘rtinchi  sinfda  o ‘qiyotganim da  yana  b ir  voqea 

b o ‘ldi.  Bir  sinfda  o ‘qiydigan,  b ir  p a rta d a   o ‘tiradigan 

o ‘rto g ‘im   b o r  edi.  U ning  dadasi  u ru sh d a n   q a h ra m o n  

b o ‘lib  kelgan,  o ‘zining  oti  h am   Q a h ra m o n   edi.  O tasi 

q a h ra m o n   b o ‘lgani  u c h u n m i,  o ‘qitu v ch ilar  uni  yaxshi 

k o ‘rish a rd i. 

M a k ta b im iz   h o v lisid a  y o n g ‘o q   k o ‘p 

b o ‘lardi.  K atta  tanaffusda  o ‘qituvchilarning  k o ‘zini 

sh am g ‘alat  qilib,  yo n g ‘oq  qoqardik.  F aqat  issiqxona 

yonidagi  yo n g ‘o qqa  kesak  otishga  h ech  kirn  j u r ’at  qil- 

m as,  oy n a  sinsa,  oqibati  yaxshi  b o ‘lm asligini  bilardik. 

Bir  kuni  k atta  tanaffusda  Q a h ra m o n   o ‘sha  yoqqa  b o sh ­

lab  qoldi.

—  Q o ‘y sang-chi,  —  dedim   u n ing  q o ‘lidan  tortib.  — 

T eplitsaning  oynasi  sinadi.

25


—  S h u n aq a  q o ‘rqoqm isan!  —  Q a h ra m o n   kuldi.  — 

Bunday  qilam iz.  Sen  q arab  turasan.  M en  qoq am an . 

0 ‘qituvchi  k o ‘rinib  qolsa,  h u sh tak   chalasan.

Y ong‘o q,  h ech  qoqilm agani  u c h u n   b o ‘lsa  kerak, 

g‘uj-g‘uj  b o ‘lib  yotardi.  Q a h ra m o n   b ir  kesak  o tg an d a - 

yoq  o ‘ntach asi  duv  etib  t o ‘kildi.  U   ikki  c h o ‘ntagini 

to ‘ldirib  o ld i-d a ,  k a tta ro q   kesakni  olib,  yana  otdi.  Bu 

safar  m o ‘ljali  xato  ketdi  shekilli,  qars  etgan  tovush 

eshitildi.  T eplitsa oynasi  c h il-ch il  sindi.  N im a boMgani- 

ni  anglab  y etg u n im ch a,  Q a h ra m o n   lip  etib  g ‘oyib 

b o ‘ldi.  Shu  payt  birov  qoM imdan  m ahkam   ushlab  to rt- 

di.  Q arasam ,  s in f  rahbarim iz.  M aktabdagi  eng  badjahl 

o ‘qituvchi  shu  edi.  Q o ‘rqib  ketdim .

—  N im a   qilding?  —  deb  so ‘radi  u  d a rg ‘azab  b o ‘lib.

—  H e c h   n im a,  —  d edim   tovushim   titrab.

U  q o ‘lim ni  q o ‘yib  yuborm ay,  sudrab  ketdi.  0 ‘qituv- 

c h ila r xonasiga  olib borsa  kerak,  deb  b a tta r q o ‘rqib  k e t­

dim .  Biroq  u  idoraga  em as,  sinfim izga  yetaklab  kirdi. 

Q iy-chuv  qilayotgan  b o lalar  b ir  zu m d a  jim ib   qolishdi. 

0 ‘qituvchi  p a rta la r  orasid an   yetaklab  o ‘tib  m en i  doska 

oldiga  tu rg ‘azib  q o ‘ydi.  Sekin  Q a h ra m o n g a   qaradim . 

B egunohgina  b o ‘lib  derazaga  qarab  o ‘tiribdi.

—  0 ‘rtoqlaringni  o ldida  ayt!  —  dedi  s in f rahbarim iz 

d o n a -d o n a   qilib.  —  H o z ir  n im a   qilding?

—  H ech   n im a,  —  d e d im   yerga  qarab.

—  T eplitsani  kim   sindirdi?

—  B ilm aym an.

—  B ilm aysanm i?  —  0 ‘qituvchi  q a h r  bilan  ovozini 

balandlatdi.  —  B o im a s a ,  kim   to sh   otdi?

T o m o g ‘im ga  b ir  n im a   tiqilib  tu ra r,  gapirsam   yig‘lab 

yuborishim ni  bilar  edim .

—  Kim?!  —  dedi  o ‘qituvchi  b a tta r  g ‘azablanib.

L abim ni  tishlagancha  bosh  chayqadim .

—  M a n a   b u,  —  ded i  u  b a rm o g ‘ini  m enga  n uqib,  — 

qilg‘iliqni  qilib  q o ‘yib,  to n yapti.  —  Lining  ovozi  b irdan 

pasaydi.  —  B olalar,  u n ing  yo n g ‘oq q a  to sh   otganini 

h ech  kim   k o ‘rm adim i?

Iltijo  bilan  o ‘rtoqlarim ga  q aradim .  H a m m a  jim   edi.

—  S e n -ch i?   —  dedi  o ‘qituvchi  ovozi  tovlanib.  — 

Sen  h am   k o ‘rm adingm i,  Q ah ram o n ?



26

Q a h ra m o n   sekin  o ‘rn idan  turdi.

—  K o‘rdim ,  —  dedi  m ing‘illab.  —  0 ‘zi  otdi.

K o‘z  o ‘ngim   q o ro n g ‘ilashib  ketdi.  U ning  nim a

deyayotganini  yaxshi  eshitm asdim .  F a q a t  b itta  gap 

q u log‘im   ostida jaran g lab   turardi:  «K o‘rdim ,  o ‘zi  otdi».

— 

X ayriyat! 



— 

o ‘q itu v c h i  b o sh   silkidi. 

— 

O ranglarda  hech  b o ‘lm asa  b itta  m ard  b o r  ekan.  0 ‘tir, 



Q a h ra m o n .  —  U  m enga  yuzlanib  davom   etdi.  —  Sen 

yolg‘onchisan!  Y olg‘o n c h i  b o ‘lganing  u c h u n   q o ‘rqoq- 

san.  D adangga b o rib   ayt,  hoziroq  oynani joyiga  keltirib 

q o ‘ysin.

K o‘zim ga  yosh  quyilib  kelar,  b u tu n   sinfga,  b u tun 

m aktabga  esh ittirib  hayqirgim   kelardi:  «M en  em as,  o ‘zi 

o td i, 

o ‘zi 


sindirdi! 

Ish o n m a s a n g la r 

c h o ‘ntag in i 

qaranglar!»  S h u n d ay   degim   kelardi-yu,  negadir  ovozim  

c hiqm asdi.  Sinfdan  otilib  chiqib  ketdim .  K o‘chaga 

c h iq q a n d a n   keyingina  yig‘lab  yubordim .  Uyga  kelib 

e n tik a -e n tik a   h am m asini  oyim ga  aytib  berdim .  Oyim  

b oshim ni  silagancha,  ohista  yupatdi:

—  Q o ‘yaver,  o ‘g ‘lim .  B a’z a n   sh u n a q a si  h am  

b o ‘ladi.  F a q a t  o ‘zing  u n a q a   q ilm a.  K o ‘rd in g m i, 

yolg‘on   gapirgani  u c h u n   o ‘rtog‘ingni  yom on  k o ‘ryap- 

san.  A gar  yolg‘on   gapirsang  seniyam   ham m a  yom on 

k o ‘rib  qoladi.

...S tu d e n t  edim .  F arishtadek  g o ‘zal,  farishtadek 

pokiza  bir  qizni  sevib  qoldim .  Oy  sutdek  yorug6  nu r 

sochgan  o q shom lari  uzoq  sayr  qilardik.  Bizning  «o‘z» 

xiyobonim iz,  «o‘z»  a n h o rim iz ,  «o‘z»  skam eykam iz  bo r 

edi.  K eyin...  neg ad ir  u  m endan  o ‘zini  olib  qochadigan 

b o ‘lib  qoldi.  Xayol  suradi,  k o ‘zini  yashiradi...

Aybim   nim aligini  bilolm asdim .  H asratim ni  eng 

yaqin  d o ‘stim ga  aytardim .  D o ‘stim   bilan  tanaffus  payt- 

lari  to ‘rt  tiyinlik  stu d en tlik   som sasini  b o ‘lishib  yerdik. 

Paxtaga,  hasharga  c h iq q a n d a ,  bir  kosada  s h o ‘rva 

ichardik,  biznikiga  kelganida  bir  ko ‘rp ada  yotardik. 

D o ‘stim   o n a m n i  «oyi»  deb  a ta r  edi.  O yim   h am   uni 

«beshinchi  o ‘g ‘lim »,  derdi.  S h unday  qilib,  h a m m a   sir- 

larim ni  shu  d o ‘stim ga  ay tardim .  D o ‘stim   ishning 

k o ‘zini  biladigan  yigit  edi.  «Q o‘yavering,  —  derdi  u 

yupatib,  —  qizlam in g   sh u n a q a   n o z -firo g bi  b o ‘ladi.

27


N im ag a  noz  qilay o tg an in i  o ‘ziyam   b ilm aydi.  Siz 

indam ay  yuravering,  b ir  kuni  o ‘zi  bosh  egib  keladi...» 

D o ‘stim   to ‘g ‘ri  aytardi.  M en  en d i  o q sh o m   sayllari 

o ‘rniga  k u tu b xonada  o ‘tiradigan  b o ‘ldim .

Im tih o n la r  yaqinlashib  qolgan  edi.  Bir  kuni  q iro a t- 

xona  yopilguncha  o ‘tird im .  K o ‘chaga  ch iq d im u   o ‘sha 

o ‘zim izning  xiyobondan  o ‘tgim   keldi.  Iliq  yoz  oqshom i 

edi.  O sm o n d a  to ‘lin  oy  pokiza  n u r  sochar,  y ulduzlar 

x u shchaqchaq  p o rlar,  bog‘  ustida  shabada  sh odon  shi- 

virlar edi.  Suv  b o ‘yidagi  o ‘zim izning  skam eykaga  yaqin 

keldim .  K eldim u  ju d a   tan ish ,  ju d a   ja ra n g d o r  kulgini 

eshitib,  taq q a  to ‘xtadim .  Bu  kulgini  bir  ch aq irim   nari- 

d a n   ham   ta n ir  edim .  Ich im d a  b ir  nim a  uzilib  ketgan- 

dek  b o ‘ldi.  X uddi  o ‘sha jo y d a ,  yaqindagina  m en  bilan 

o ‘tirgan  skam eykada  o ‘sha  qiz  o ‘tira rd i.  M ening 

o ‘rnim da  esa...  d o ‘stim   o ‘tirar,  qizning  yelkasidan 

q u ch ib ,  k o ‘ksiga  to rta r,  qiz  esa  u n d a n   o ‘zini  olib 

qoch g an d ek   b o ‘lar,  m ening  bag‘rim d a  q an d ay   kulgan 

b o ‘lsa,  u n ing  q u c h o g ‘ida  h am   shu n d ay   g ‘am za  bilan 

jilp an g lar  edi...  O dam   b ir  yo ‘la  h am   m u h ab b atid an , 

h am   d o ‘stid an   ayrilib  qolsa  og ‘ir  b o ‘larkan...  Uyga 

q aytdim u,  hovli  o ‘rtasidagi  supaga  m uk  tushib  yotib 

oldim .  H o z ir  hech  kim ni,  h a tto   o n a m n i  h am   k o ‘rishga 

k o ‘zim   y o ‘q  edi.  A n ch a  yotdim .  Bir  m ahal  k o ‘ch a 

eshik  to m o n d a   d o ‘stim ning  ovozi  keldi:

—  A ssalom u  alaykum ,  oyi!

G ‘azabdan  b u tu n   vujudim   q altirar,  a m m o   o ‘rn im - 

d a n   tu ro lm a s ,  o y im n in g   u  b ila n   a y la n ib -o ‘rgilib 

k o ‘rishganini  eshitib  yo tar  edim .

Keyin  u n ing  xush ch aq ch aq   tovushi  eshitildi:

—  lya,  bizning  o ‘rto q q a   n im a  b o ‘ldi?

B ilm a y m a n , 

sa k ra b  

tu rib  


b a sh a ra sig a  

m u sh t


tu sh ird im m i  yo  ustim ga  egilganida  urib  y u bordim m i... 

Shunisi  esim daki,  u  so'lagi  sachrab  ketgan  labini  artib 

q an d a y d ir  g ‘ayritabiiy,  b ehayo  iljaydi-da,  in dam asdan 

c hiqib  ketdi.  N a riro q d a   oyim   karaxt  b o ‘lib  turardi. 

N eg ad ir  m adorim   qurib  yana  yotib  qoldim .  O sm onda 

xoin  oy  kezar,  behayo  iljaygancha  h a ro m   nurini 

so char,  xiyonatkor  y ulduzlar  xoinlarcha  ko ‘z  qisishar, 

x iyo n atk o r  sham ol  x o in o n a  q iq ir-q iq ir  kular  edi.



28

Bir  m ahal  tep am g a  o n a m   keldi.  0 ‘zim ni  uxlayot- 

ganga  solib  k o ‘zim ni  c h irt  yum ib  oldim .  U  anch ag ach a 

y o nim da  o ‘tird i-o ‘tird i-d a ,  sekin  pichirladi:

—  Q o ‘yaver,  o ‘g ‘lim ,  b a ’zan  shunaqasi  ham   b o ‘lib 

turadi.  F aqat  sen...

G a p in in g   davom ini  esh itm ad im .  E shitishni  xohla- 

m asdim   ham .  «N im a  m en?!  —  dedim   xayolan  xitob 

qilib.  —  M en  nim a  qilay?  U   k o ‘zing  bu  k o ‘zingni 

o ‘yam an   desa,  eng  sirdosh  kishilaring  xiyonat  qilsa, 

d o ‘sting  xiyonat  qilsa,  nim a  qilish  kerak?!  Birov  xiyo- 

natn i  shunchaki  kasbga  aylantirib  olgani  u c h u n ,  birov 

ishini  bitirib  olish  u c h u n ,  birov  hasad  qilgani  u ch u n  

xiyonat  qilaveradim i?  S huning  u c h u n   bu  dunyoni 

yolg‘o n c h i  d u n y o   deyishadim i?  U n d a y  b o ‘lsa,  yashash- 

ning  nim a  m a ’nisi  qoldi?!  Q ani  ayting,  nim aga  ishonish 

kerak,  kim ga  ishonish  kerak?»

Yuragim   gursillab  urgancha  xayolan  shu n d ay   deb 

hayqirdim .  Biroq  vujudim ni  o ‘rtagan  savollarga  javob 

to p olm asdim .  O n am   esa  jim g in a  p e sh o n am n i  silab 

o ‘tira r,  q o ‘llari  bilin ar-b ilin m as  titray o tg an in i  sezib 

tu rard im .  S h u n d a   to ‘satdan  yana  yosh  bolaga  aylanib 

qoldim .  0 ‘sh an d a  akam n in g   o ‘rto g ‘i  aldab  ketganida, 

sin fd o sh   o ‘rto g ‘im   tu h m a t  q ilg a n d a ...  o n a m n in g  

y u p a tish la rig a   o v u n g a n d e k ... 

Q a lb im n in g   z u lm a t 

bosgan  qaysidir  b u rchagida  ojiz,  a m m o   ishonchli  bir 

n u r  yilt  etdi.  «O n an g -ch i,  o n an g   h ech  q a c h o n   xiyonat 

qildim i  senga!  Biron  m arta,  aqalli  b ir  m arta  xiyonat 

qildim i?  Н аг  kim   h a r  kim ning  ko ‘ziga  c h o ‘p  solishi 

m u m k in ,  h a r  kim   h a r  kim ga  xiyonat  qilishi  m um kin. 

F aqat  o n a   o ‘z  bolasiga  h ech  q ac h o n   xiyonat  qilm aydi. 

E h tim o l,  inson  hayotining  sh u n c h a   yillardan  buyon 

davom   etib  kelayotgani  shundandir».

O n a m n in g   bilin ar-b ilin m as  titrab   tu rgan  q o ‘llarini 

tu td im u   sekin  labim ga  bosdim .

SURAT

D u n yoning  ishlari  do im   shoshilinch.  O datdagidek 

tik   tu rg a n c h a   n o n u s h ta   q ila y o tg a n   e d im .  O n a m  

odatdagidek  qistardi:



29

—  0 ‘tirsan g -ch i,  bolam .  В1фа8  o ‘tirgin.

—  B o‘ldi,  ketdim .

—  S hoshm a,  bolam .  —  O n am   ko ‘zim ga  o d atd ag i- 

dan  b o sh q ach a,  q an d a y d ir m ung bilan  term ildi.  —  G a p  

bor.

T ipirchilab  soatga  qaradim :  hali  b en zin   olish  kerak, 



ishga  borish  kerak,  keyin  nashriyotga  o ‘tish...

—  N im a  edi?

O n am   k o ‘zim ga  h a m o n   m a ’yus  term ilib  o ‘tirardi.

—  Suratga  tushaylik,  —  dedi  to ‘satdan.

A jablandim .

—  N ega?

—  Y aqinda  m en  o ‘lam an.

O nam   bu  gapni  xuddi:  «Q o‘shninikiga  chiqib  kela- 

m an»,  degandek  oh an g d a  aytdi.  Kulib  yubordim .

—  Q o ‘ysangiz-chi,  oyi.

S hunday  d e d im -d a,  ch iq d im   ketdim .

O rad an  ikki hafta o ‘td i-y u ...  K echalari uyg‘onib k eta- 

m an ,  o ‘ylaym an.  0 ‘ylaym an:  sen  n o m ard ,  sen  a h m o q  

nim aga,  nim aga  o ‘sh an d a  kulding?  Suratga  tushishga 

v a q tin g   y o ‘qm id i?  K erak   b o ‘lsa  to p a s a n -k u !  K ito b  

u c h u n ,  ju rn a l  u c h u n ,  ish  u stid a,  b o g ‘d a ,  k o ‘c h a d a... 

N im a , sen  kinoyulduzm isan? J a h o n sh u m u l shaxsm isan? 

A na,  bir  dasta  surating  yotibdi.  H a r  xil.  H a r  yerda... 

Faqat... O n an g  bilan tushgan surating y o ‘q!

KITOB

Bugun  kitobim   chiqdi.

H a r  gal  yangi  kitobim   chiqishi  bilan  birin ch i  nus- 

xasini  o n am ga  a ta r  edim .  H a r  gal  b ir  xil  so ‘z  yozib 

berardim :  «B irinchi  o ‘qituvchim   —  onam ga!»  O nam  

kitobni  k o ‘rishi  bilan  ko ‘zlari  q u v o n ch d an   porlab  ketar, 

u z u n d a n -u z o q   d u o   qilar,  p e sh o n am d a n   o ‘pib,  yakkash 

b itta  gapni  tak ro rla r  edi.

—  Sen  m ening  suyangan  to g ‘im san,  o ‘g ‘lim ...

Keyin  xuddi  birov  olib  q o ‘yadigandek,  kitobni

y o s tig in in g   tagiga  yashirardi.  S h u n d a  m en  kitobim  

chiqqani  u c h u n   o ‘zim d an   ko ‘pro q   o n a m   quvonganini 

bilib  turardim .

30


Bir  kuni  m ahallaning  narigi  chekkasida  turadigan 

nonvoynikiga  kirib  qoldim .  (N im a   yum ush  bilan  b o r- 

ganim   esim da  y o ‘q .)  Q arasam ,  yog‘och  so ‘rida  kitobim  

yotibdi.  V araqlari  titilgan,  oftobda  sarg‘ayib  ketgan. 

Q iziqib  q o ‘lim ga  oldim .  0 ‘qisam ,  o ‘zim ning  dastxatim : 

«B irinchi  o ‘q ituvchim   —  onam ga!»

0 ‘sh a n d a   n im a  u c h u n   bun d ay   ahvolga  tushganim ni 

bilm aym an.  X uddi  birov  m eni  m asxara  qilayotgandek 

b o ‘lib  ketdi.  Kelib  onam ga  to ‘ng‘illadim:

—  K itobni  yetti  m ahalla  nariga  tashlab  keling,  deb 

berganm idim   sizga!

O n am   aybdor  qiyofada  m a ’yus jilm aydi.

—  M avlu  h e c h   q o ‘y m ad i-d a,  bolam .  «Bitta  o ‘qib 

beram an»,  dedi.

—  M avludagacha  yana  m ingta  q o ‘ldan  o ‘tgani 

k o ‘rinib  tu rib d i,  —  d edim   zarda  bilan.  —  M aq- 

tangansiz.

—  0 ‘zingni  siqm a,  jo n   bolam .  H ozir  olib  kelam an.

C h in d a n   h am ,  o ‘sha  kuni  kitob  qaytib  keldi...

H a r  gal  kitobim   chiqsa,  o n a m   b ir  gapni  aytardi:

—  Sen  m ening  suyangan  to g h m san ,  o ‘g iim ...

B ilm agan  e k a n m a n ,  m en  o n am n in g   em as,  o n a m

m ening  suyangan  t o g im   ekan.  T o g ‘im   to ‘satdan  qulab 

tushdi.


Bugun  yangi  kitobim   chiqdi.  Birinchi  nusxasini 

em as,  b itta  nusxasini  em as,  oltm ish  m ing  kitobning 

ham m asini  o n am ga  bag‘ishladim .  Lekin...

M AHALLANING  «SHAYXI»

Q a c h o n d ir  u n ing  ismi  b o ‘lsa  b o ‘lgandir.  Biroq 

m ah allad a  h ech  kim   u n ing  otini  bilm aydi.  H am m a 

Shayx  deb  chaqiradi.

A ytishlaricha,  urush  paytida  b ir beva  x o tin   b esh-olti 

yoshlardagi  bolasi  bilan  shu  yerga  kelib  qolgan.  Insofli 

o d a m la r  bevaga  cho y x o n a  yonboshidagi  pastak  hujrani 

ajratib  berishgan.  Bola  bari  bir  b o la-d a.  B ahorda 

h ujraning  tom iga  chiqib varrak  uchirayotgan  ekan,  var- 

rak  havolagan  sayin  qiziqib  ketib  ipni  to rta -to rta   tisa- 

rilib  b o rib d i-y u ,  to m d a n   chalqanchasiga  yiqilib  tushib-

31


di.  S h o ‘rlik  o n a n in g   d o d-faryodiga  cho y x o ‘rlar  yopi- 

rilib  chiqishsa,  b o laning  boshi  yorilib,  qonga  belanib 

yotganm ish.  H oji  buvi  uning  boshiga  kigiz  kuydirib 

bosibdi,  qorakuya  suribdi,  haytovur,  bola  tuzalib  ketib- 

di.  F aqat  esi  aynibroq  qolibdi.  0 ‘sh a n d an   buyon  hech 

kim   u n ing biron  m arta  yig‘laganini  ko ‘rm agan.  Q ach o n  

qarasangiz,  iljayib  tu ra d i.  Iljayganda  h am   tilining  uchi 

og‘ziga  sig‘m ay  doim   chiqib  tu ra d i.  S h u n d a n   b o ‘lsa 

kerak,  o n d a -so n d a   ustara  tegadigan  d o ‘rd o q   labining 

ikki  ch eti  o q arib  yotadi.  U ru sh d a n   keyin  onasi  vafot 

e tad i-y u ,  Shayx  yolg‘iz  qoladi.  Eski  c h o y x o n a  buzil- 

ganida  ularning  hujrasidan  ham   n o m -n ish o n   qolm adi. 

Biroq  Shayx  ko ‘c h a d a   qolgani  y o ‘q.  M ahalladagi 

ha m m a   uy  Shayxniki.  U n in g   u c h u n   h a m m a   eshik 

ochiq.  U  biznikiga  ham   te z -te z   kelib  tu radi.  O n am  

bilan  u z o q -u z o q   gaplashganini  k o ‘rard im u   o n a m   bu 

d evona  bilan  nim ani  gaplashishiga  aqlim   yetm asdi.

Jam iki  to ‘y,  jam iki  m a ’raka  Shayxsiz  o ‘tm aydi. 

U ning  o ‘z  vazifasi  bor:  sam ovar  q o ‘yadi.  X otinoshida 

m ahalla  otin i,  n ik o h u   b azm larda  to ‘yboshi  erkaklar 

Shayxning  xizm atiga  m uhtoj.

—  Shayx,  t o ‘rt  c h o y n a k   choy!  U c h   ch o y n ak   fam il, 

b ir  ch o y n ak   k o ‘kidan  b o ‘lsin.

—  H odzir...

Shayx  g‘alati  gapiradi,  «z»ni  aytolm aydi,  «dz» 

deydi,  «s»  deyolm aydi,  allaqanday  «ts»  qilib  aytadi.

—  Shayx  tezroq!  N o zik   m eh m o n la r  kelib  qoldi.

Shayx  shoshilm aydi.  Ishini  bilib  qiladi.

—  T sekin.  N o d zik   b o ‘tsa,  o ‘dziga,  —  deydi  iljayib.

O d am lar  ranjim aydi.  Shayxning  puxtaligini  bilisha-

di.  S h u n c h a   yildan  beri  b iro n ta   to ‘yda  ch o y n a k   darz 

ketm agan,  b iro n   m e h m o n   choysiz  qolm agan.

U  faqat  pivo  ichadi.  K o‘p  em as,  ikki  shishagina. 

T o ‘y  eg alari  S h ay x n in g   u lu sh in i  a lo h id a   a jra tib  

q o ‘yishadi.  T o ‘y  tarqashi  o ld id a n ,  xizm atin i  qilib 

b o ‘lgandan  keyin  Shayx  shishani  og ‘ziga  q o ‘yib  pivo 

ichib  o lad i-d a,  b ird a n   o ‘yinga  tushadi.  Y oqavayron 

b o ‘lib,  og ‘zidan  ko ‘pik  sachratib  x o ‘p  o ‘ynaydi.

O d a m la r  qarsak  chalgan  sayin  b a la n d ro q   sakraydi:

—  B o‘sh  kelm a,  Shayx!



32

—  M alades,  Shayx!  O ran g u tan   b o ‘p  ket-e!

B unday  «m aqtovlar»  Shayxni  b a tta r jazavaga  soladi.

H a r  tep in g a n d a   yer  zirillab  icetadi.

Ba’zan  han g o m atalab   yigitlar  Shayxni  o ‘rtaga  olib 

qolishadi.

—  Bu...  to ‘yni  q a c h o n   boshlaym iz,  Shayx?

Shayx  tilini  ch iq arib   iljayib  q o ‘yadi.

—  Senga  ham   xotin  olib  beraylik  bundoq.

—  X o tinm as,  qidz...

—  A ?..  Voy  k o ‘nglingning  k o ‘ch asidan  o ‘rgildim! 

Seni  k o ‘rgan  qiz  infarkt  b o ‘lib  « G ru d n o y   xirurgiya»ga 

tushadiku!

Shayx  xafa  b o ‘lm aydi.  U m u m a n ,  xafa  b o ‘lishni  bil­

m aydi.  Iljayadi.

O n am n in g   yigirm asi  b o ‘layotgan  edi.  G ‘ira-shira 

to n g  


o ta y o tg a n d a  

e sh ik d a n  

k o ‘y la k c h a n  

Shayx 


lapanglab  kirib  keldi.

—  lya,  an a,  Shayx  kelib  qoldi!  —  dedi  allakim   tan - 

ta n a   bilan.  —  Q ani,  sam ovarga  o ‘zing  qaray  qol.

A m m o   Shayx  hovli  b u rchagida  tu rgan  sam ovarlar 

to m o n g a  y u rm adi.  H ech   kim ga  q aram ay   b ir  hatlab 

ayvon 


z in a s id a n  

c h iq d i-y u , 

o y im n in g  

xonasiga 

y o ‘naldi.

—  H oy,  Shayx  o ‘lgur,  qayoqqa?  —  ayollardan  biri 

un ing  y o ‘lini  to ‘sdi.  —  U   yerda  qariy alar  o ‘tiradi.

—  Q och!  —  dedi  Shayx  k o ‘zini  olaytirib.  Keyin 

o n a m n in g   xonasiga  k irdi-yu,  t o ‘satdan  o ‘zini  yerga 

otdi.


—  Oyi!  —  dedi  xirillab.  —  O yi-i-i!

Y oqasiga  ch a n g   solib  b ir  to rtg an   edi,  kir  ko ‘ylagi 

sh ir  etib  y irtild i-d a,  q o p -q o ra ,  b a q u w a t  yelkalari  titra - 

g an ch a  og ‘zid an   k o ‘pik  sach ratib   hayqirdi:

—  Oyi!  Oyi!

U   h a r  «oyi»  deganda  boshini  yerga  urar,  yerni 

m u sh tlar  edi.

Birpasda  peshonasi  m o m atalo q   b o ‘lib  ketdi.

—  Oyi!  Q ayoqqa  ketdidz,  oyi!

U m rid a   yig‘lam agan  Shayxning  nolasi  ham m an i 

karaxt  qilib  q o ‘ygan  edi.  K im dir  k o ‘tarm o q ch i  b o ‘lgan 

ed i,  Shayx  siltab  yubordi.

2 - 1 2 9 8




Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling