Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet4/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21

33

—  Tegm anglar!  —  dedi  allakim   pichirlab.  —  M ayli, 

yig‘lab  olsin.

A nchadan  keyin  u  gandiraklab  o ‘m id a n   turdi.  H ech 

kim ga  qaram ay  hovliga  tu sh d i-y u ,  indam ay  chiqib 

ketdi.

«TOY»

B ultur  b ah orda  eshigim iz  oldidagi  gullam i  sug‘o ra- 

yotgan  edim ,  yap-yangi  «M oskvich»  kelib  to ‘xtadi. 

M ashina  eshigi  ochilib,  zabardast  gavdali  yigit  tushib 

keldi.  Taniy  olm adim .

—  H orm ang,  dehqonchilik  katta-ku!  —  dedi  n o ta- 

nish  yigit  d o ‘rillagan  ovoz  bilan.

S hunda  hayratdan  baqirib  yubordim :

—  lya,  T oym isan?

H a,  xuddi  o ‘sha  Toyning  o ‘zi.  Faqat  sh u n c h a   b o ‘y, 

b u n aq a  u zun  q o ‘l-oyoqlarni  q a y o q d an   oldi  ekan! 

Y aqindagina  buloqdek  oqib  turadigan  b u rnini  eplolm ay 

m ashaqqat  chekadigan  bola  edi.

—  Poshsha  o y im lam i  k o ‘rgani  keldim!  —  dedi 

bahaybat  qom atiga  u n c h a   m os  kelm aydigan  alpozda 

m uloyim   jilm ayib.  U zun  oyoqlarini  k a tta -k a tta   bosib 

hovliga  kirdi-yu,  onam ga  d uch  keldi.

Q iziq,  o n a m   uni  darrov  tanidi.

—  Voy,  o ‘zim ning  to y choq  o ‘g ‘lim dan  aylanay! 

Voy,  o ‘zim ning  o ‘g ‘lim  kelib  qolibdi-ku!

O n am   peshonasidan  o ‘payotganda  T oy  ikki  bukilib 

turdi.


—  M ashina  teguvdi,  —  dedi  yana  iljayib.  —  Sizdan 

fotiha  olgani  keldim .  Y uring,  bir  aylantirib  kelay.

Toy  on am n i  oldingi  o ‘rindiqqa  o ‘tqizdi.  Yarim  

soatcha  aylantirib  keldi.

O nam n in g   yosh  boladek  birovning  m ashinasiga 

tushib  «kataysa»  qilishi  m enga  erish  tuyuldi.  A m m o 

o nam   xursand  edi.

—  N o rd e k   yigit  b o ‘p ti,  —  dedi  quvonib.  — 

Istalovoyda  sheppovar  ekan.  X udoyo  u m rid an   baraka 

topsin.


T oy  keyin  ham   o ‘tgan -k etg an d a  biznikiga  tez-tez 

kirib  turadigan  b o ‘ldi.



34

U n i 

h a r   k o ‘rg a n im d a   b o lalig im n i 

eslay m an . 

K ichkinaligim izda  oram izd a  eng  b o ‘sh-bayov  bola  shu 

e d i. 

U y im iz n in g   o rq a sid a   k a tta g in a  



m a y d o n c h a  

b o ‘lardi.  U z o q -y a q in d a n   m ol  boqishga  kelgan  bolalar 

shu  yerda  yig‘ilib  sh o v q in -su ro n   solib  o ‘ynardik.  Toy 

h a m m a d a n   u z o q d a n  

— 

B e sh q o ‘rg‘o n d a n   o ‘ziga 



o ‘xshash  yuvosh,  shoxsiz  sigirini  oldiga  solib  kelardi.

H a r  faslning  o ‘z  o ‘yini  bor:  e rta   b ah o rd a   chillak, 

varrak,  yozda  futbol,  kech  kuzda  lanka  tepish...  Faqat 

ikkita  bola  o ‘yinga  ko ‘p  q o ‘shilm asdi.  Bittasi —  k o ‘zlari 

doim   javdirab  turadigan  X o‘ja ,  yana  biri  —  Toy. 

X o‘jan in g   o ‘zi  o ‘yinga  u n ch a  qiziqm as,  T oyning  esa 

o ‘z  yum ushi  b o r  edi.  N ega  deganda  zim m asida  mol 

boqish  vazifasi  bor.  Birovning  daydi  sigiri,  birovning 

shaytonga  dars  beradigan  echkisi  zum   o ‘tm ay   ekin 

o ralab  ketadi.  S h u n d a  m o ‘ylovi  qorayib,  d o ‘rillab  q o l­

gan  jo T a b o sh im iz   buyuradi:

—  Toy!  G alin g   keldi,  ech k in i  qaytar!

—  Sigirga  q ara.  T oy,  sigirga!

—  Toy!  Q o ‘y  kartishkaga  oralab  ketdi-ku!

N egadir  T oyning  navbati  h a m m a n ik id a n   tez  kela-

verardi.  Sigiri  xuddi  oT gatib  q o ‘ygandek  egasidan  nari 

ketm aydi.  A m m o  b o sh q alam in g   m oliga  ham   kim dir 

q arashi  k erak -k u .  T oy  b u rn in i  to rtib   q o ‘y a d i-d a , 

indam ay  polizga  qarab  yuguradi.  D ikonglab  sakrayot- 

gan  takani  qaytarib  kelguncha  biron  b u q a c h a   dum ini 

xoda  qilib  jiydazorga  yugurgilab  qoladi...  0 ‘ynab- 

o ‘ynab  c h a rch ag an im izd an   keyin  h a m m a m iz   tol  soya- 

sida  dam   olam iz.  Jo T ab o sh im iz  dadasi  uru sh d an   olib 

kelgan  shinelni  o ‘tga  yoyib,  ustiga  yonboshlaydi-da, 

m aza  qilib  esnaydi:

—  T oy,  biz  ch arch ad ik .  Bir  m izg‘ib  olm asak 

boMmaydi.  Sen  dejursan,  m ollarga  qarab  turasan.

T oy  b u rn in i jah l  bilan  to rta d i-y u ,  indam aydi.

Bir  kuni  u  astoydil  yalindi:

—  M eni  Toy  dem anglar.  0 ‘zim ning  o tim   b o r  — 

Toyir.

Jo T ab o sh im iz  quvlik  bilan  ham m aga  b ir-b ir  qarab 



q o ‘ydi.

—  B o‘pti!  —  dedi  doT illab.  —  Senga  u c h   kun  m u h -



35

lat.  U c h   k u n g a c h a   h a m m a n in g   m o lin i  yaxshilab 

boqsang,  T oy  o tingni  o ‘zgartiram iz.  A m m o   k e c h q u m n  

sigirim ning  yelini  tirsillab  tu rsin ,  bildingm i?

C h in d a n   ham   T o y   uch  kungacha  sidqidildan  xizm at 

qildi.  Biz  m aza  qilib  futbol  tepdik.  T o ‘rtin c h i  kuni 

jo T ab o sh im iz  «majlis»  to ‘pladi.

—  Bolalar,  —  dedi  ta n ta n a   bilan.  —  E ndi  T oyni 

h ech  kim   T oy dem asin.  B ugundan  boshlab  u n ing  oti  — 

X o‘tik.  Y ana  b ir  yil  harakat  qilsang,  o ‘sib  Eshak 

b o ‘lasan.

H am m am iz  xaxolab  kulib  yubordik.  T oy  bolalarga 

b irm a -b ir  q arab  c h iq d i-d a ,  b u rn in i  to rtd i.  In d am ay   yer 

chizib  o ‘tiraverdi.

C hillak  o ‘yinining  shafqatsizroq  b ir  qoidasi  bor: 

yutqazgan  bola  zuvlab  nafasi  yetm ay  qolsa,  b ir  oyoqda 

hakkalaydi.  Q oqilib  ketsam i,  ikkinchi  oyog‘i  yerga 

tegsam i,  tam om !  T ag‘in  tayoq  bilan  ch illakni  urib 

sa n ala d i-d a ,  y ana  chillak  otiladi.  C hillak  borib  tushgan 

jo y d an   qaytadan  zuvlash  shart.

Bir  gal  T oyni  salkam   yarim   c h aq irim   jo y d a n  

zuvlashga  m ajbur  qildim .  T u rg a n   gapki,  nafasi  y etm a- 

di.


—  L o ‘killa!  —  d edim   baqirib.

U  c h a p   oyogMni  k o ‘targ an ch a  hakkalab  sakray 

boshladi.  A m m o  o ‘n  qad am   ham   yurolm adi.  H a r 

sakraganda  burni  buloqdek  qaynaydi.  Q ay ta-q ay ta  art- 

gani  bilan  foydasi  y o ‘q.  B olalar  xaxolaydi.  A yniqsa, 

m en   h u z u r qilib  kulam an.  Oxiri  boN m adi  —  T oy yiqilib 

tushdi.

—  B o‘ldi!  Q aytadan  zuvlaysan.



—  Z uvlam aym an!

—  Zuvlaysan!

—  Zuvlam aym an!  Z uvlam aym an!  —  T o y   to ‘satdan 

jazavasi  tu tib   yerni  m ush tlag an ch a  yig‘lab  y u b o r-d i.— 

H am m an g n i  y o m o n   k o ‘ram an!  A yniqsa  sen  yom onsan!

S hov q in -su ro n   bilan  b o ‘lib  o n a m n in g   chaqirganini 

esh itm ay   qolibm an.  Bir  m ahal  qarasam ,  tep am d a 

o n a m   turibdi...

—  T u r,  bolam ,  —  o n a m   T oyning  boshini  siladi. 

Etagini  ko ‘tarib ,  u n ing  b u rn in i  artdi.  —  Voy,  onang



36

o ‘rgilsin,  q o ‘y,  yig‘lam a,  bolam .  —  K eyin  m eni  chetga 

im ladi.  —  Bu  yoqqa  yur-chi!

N a riro q q a   bordim .

—  N ega  ukangni  yig‘latasan?  —  dedi  q a h r  bilan.

—  Qaysi  ukam ni?

—  0 ‘sha  ukangni!

—  Toy-ku!  Q anaqasiga  ukam   b o ‘lsin?  —  dedim  

iljayib.


—  Shunaqasiga!  N ega  qiynaysan  bola  b echorani? 

Yog‘o ch n in g   b o ‘shini  q u rt  yem ay  oMsin.

—  G ‘irrom lik  q ilm asin -d a,  b o ‘lmasa!  —  dedim  

chiyillab.  —  N ega  zuvlam aydi?

—  0 ‘lib  qoldingm i  shu  bilan?..

0 ‘s h a n d a n   keyin  k o ‘p  o ‘tm a y   T o y la r  k o ‘ch ib  

ketishdi.  Q ayoqqaligini  bo lalar  surishtirishm adi  ham .

T o y ...  o ‘sh a  o ‘z im iz n in g   T o y   s h u n d a y   yigit 

b o ‘lganiga  h a m o n   hayron  edim .

O n am   vafot  etg an d a  T oy  onasi  N iso  xolani  boshlab 

keldi.  K eyin  ham   k o ‘p  yelib-yugurdi.  K unora  keladi.

«Bizga  xizm at  borm i?»  deb  m ashinasini  to ‘g ‘rilab 

turadi.

Qaysi  kuni  ishdan  kelsam ,  eshik  o ldida  yana 



T oyning  m ashinasi  tu rib d i.  Q arasam ,  ayvonda  T oy 

bilan  N iso  xola  o ‘tirishibdi.  Sochlari  o q arib  ketgan 

N iso  xola  m en  bilan  a y la n ib -o ‘rgilib  ko ‘rishdi.

—  Poshsha  o p a m n i  tu sh   k o ‘ribm an,  —  dedi  k o ‘ziga 

yosh  olib.  —  T oyirjonni  yetaklab  yurgan  em ishlar. 

S hunga  b ir  x abar  olay,  deb  keldim .  —  U   b ir  zum  

in d am ay   q o ld i-d a ,  ovozi  tovlanib  davom   etdi:  — 

P oshsha  o pam   q a n d o q   edilar-a!  T o y iijo n n i  qan d o q  

yaxshi  ko ‘rardilar-a!..

N iso  xola  k o ‘zim ga  tikilib  oh ista  so ‘radi:

Bilasiz-a?

—  B ilam an, ju d a   yaxshi  k o ‘rardilar,  —  dedim   bola- 

likdagi  o ‘sha  v o q ealam i  eslab.

N iso  xola  k o ‘zim ga  y ana  d iqqat  bilan  tikildi.

—  A ytgan  b o ‘lsalar  kerak?

—  N im ani?

—  A ytm aganm ilar?

—  N im an i  aytadilar!  —  d edim   hayron  b o ‘lib.



37

—  lya,  T o y iijo n   sizning  ukangiz-ku! 

N iso   xola 

astoydil  ajablandi.  Keyin  m a ’yus  to rtib   jim ib   qoldida, 

x o ‘rsindi.  —  0 ‘sh an d a  siz  ta lp in c h o q   b o ‘lib  qolgan 

edingiz.  T oyirjonning  chillasi  ch iq m ag an ...  X udoning 

ham   bandalariga  atagan  azobi  ko ‘p  ekan.  Bir  kechada 

kasalga  ch alin ib   qoldim .  K o‘kragim ga  y o m o n   yara 

chiqib,  qirq  kun  «ol  ket,  ol  q o ‘y»  b o ‘lib  yotibm an 

deng...  Ayni  qah atch ilik ,  urush,  birov  birovga  holing 

nim a  kechdi,  deyishi  m ah o l...  0 ‘z im -k u ,  m ayli,  bolam  

o ‘lib  qoladi,  deym an.  D okaga  angishvonadek  yog‘m i, 

n onm i  o ‘rab  ch aq alo q n in g   o g ‘ziga  solib  q o ‘yishadi. 

S h u n d a  deng,  b ir  kuni  Poshsha  o p a m   kelib  qoldilar. 

A y lan ib -o ‘rgilib,  T oyirjonni  bag‘rilariga  bosib  em izdi- 

lar.  Shu  yerdan  B eshqo‘rg‘onga  sa ra to n d a   kuyib  h ar 

kuni  uch  m arta   qatnaydilar.  Q irq  kun  shu n d ay   qildilar. 

Bir  k o ‘kragini  siz  em asiz,  bittasini  —  T o y iijo n .  —  N iso 

xola  hiqillab  qoldi.  Yosh  g iltilla g a n   ko ‘zini  ro ‘m oli- 

ning  uchi  bilan  artdi.  —  Q a n d o q   xotin  edilar-a!  N im a 

bilan  rozi  qilishim ni  bilm aym an.  S o ‘rasam ,  urishib 

berdilar.  «Voy,  gapingiz  qu rm asin ,  ovsin,  o n a   sutiyam  

sotiladim i»,  deydilar.  «Birovga  yaxshilik  qilib,  ketidan 

tam a   qilgan  o d a m n in g   savobi  g unohga  aylanadi»,  dey­

dilar...  Q andoq  edilar-a!

N iso  xola  ro ‘m olining  uchini  g‘ijim lagancha  o ‘yga 

toldi.  M en  h a m ,  shu  paytgacha  o ‘zim   bilm agan 

k o ‘kaltosh  ukam   T oyiijon  h am   bir  nuqtaga  tikilib  q o l­

gan  edik.  H a r  qaysim iz  o ‘z  o ‘yim iz  bilan  band  edik, 

biroq  h am m am iz  b ir  o d a m n i  —  o n a m n i  o ‘ylardik.

Q AN OAT

O tam n in g   jah li  yom on  edi.  Badjahl  b o ‘lib  aka- 

uk alard an ,  b iro n ta m izn i  chertgan  em as.  Biroq  onam : 

«H oy,  eh tiy o t  b o ‘l,  ad an gning  jahllari  yom on»,  deb 

shunchalik  uqtirib  q o ‘yganki,  o tam izn i  k o ‘rishim iz 

bilan  h am m a m iz   yuvosh  to rtib   qolardik.

T irikchilik  vajidan  b o ‘lsa  kerak,  o tam   kechalari  soat 

tu z a ta rd i.  Q o ‘n i- q o ‘s h n i,  m a h a lla -k o ‘y d a  k im n in g  

soati  buzilsa,  biznikiga  olib  kelar,  o tam n in g   hujrasida 

k atta-k ich ik   so atlar  m uttasil  chiqillab  tu ra r  edi.  O nam



38

bizni  bu  hujraga  h ech  yoMatmasdi.  Bir  kuni  ukam  

ikkalam iz  u  yerga  kirsak,  stol  ustida  kichikroq  piyo- 

laning  og ‘zidek  keladigan  zanjirli  c h o ‘ntak  soati  y o tib ­

di.  Q o pqog‘i,  oynasi  ochilgan,  m urvatlari  b ir  chekkaga 

ta rtib   bilan   te rib   q o ‘yilgan.  A k a -u k a   o ‘zim iz c h a  

«ustachilik»  qildi к.  S oatning  yurishidan  d arak  y o ‘q.  Bir 

m ahal  narigi  uyda  o n am n in g   sharpasini  sezib  qoldigu 

sekingina  sirg'alib  chiqib  ketdik.

K ec h q u m n   otam   hujraga  kirishi  bilan  x unob  boMib 

qichqirdi:

—  Soatga  kim  tegdi?

—  H ech  kim   kirgani  y o ‘q-ku!  —  dedi  o n a m   hayron 

b o ‘lib.

—  H am m asini  sochib  tashlabdi-ku!  —  o tam   jahl 

bilan  chiqib  keldi.  Q o ‘lida  biz  «tuzatgan»  soat.  —  Mili 

y o bq.  Egasiga  nim a  deym an!

U kam   ikkalam iz  c h u rq   etm ay   m o ‘ltirab  o ‘tiribm iz. 

Yaxshi  ham ki  akalarim iz  ko ‘ch a d a,  b o ‘lm asa,  h am m a 

ayb  o ‘shalarga  tushishi  aniq.

K o‘p  o ‘tm ay   ovqat  keldi.  U kam ga  yog‘o c h   qoshiq, 

m enga  te m ir  qoshiq  tegdi.  Ikkalam iz  qoshiq  talashib 

qoldik.  U kam   u  yoqqa  to rta d i,  m en  bu  yoqqa.  Ikki 

o rad a   kosa  du m alab ,  dasturxonga  sh o ‘rva  to ‘kildi. 

Boyagi  xunobgarchilik  ustiga  bunisi  ham   q o ‘shildi-yu, 

biz  b ir  yoqda  qolib  o tam   o n a m n i  tushirib  qoldi.  A ka- 

uka  pildirpis  b o ‘lib,  in-inim izga  kirib  ketdik.  O nam  

s h o ‘rlikning  qovogN  k o ‘karib  chiqdi.  A chindik.  A m m o 

nachora?..

E rtalab  tu rsam ,  otam   ishga  ketgan,  hovli  to m o n d a n  

ayol  kishining  sh an g ‘illagani  eshitilyapti.  O vozidan 

tanidim :  q o ‘shnim iz  M o ‘m in  ak aning  xotini.  M o ‘m in 

aka  —  k etm o n ch i.  0 ‘zi  ham   m o ‘m ingina  odam .  X otini 

bo sh q ach aro q .  K attayu  kichik  h a m m a   u ni  K elinoyi 

deb  chaqiradi.  K elinoyining  qiziq  odati  bor.  Ichida gap 

yotm aydi.  U yida  qaysi  sholchaga  xok an d o zd an   c h o ‘g ‘ 

tushib,  q a n c h a   joyi  kuygani,  qaysi  o ‘g ‘li  sholg‘om ni 

yom on  k o ‘rishi,  qaysi  qizining  sochiga  sirka  orala- 

gani  —  ham m asini  birpasda  m ahallaga  yoyib  chiqadi.

—  K etam an!  —  dedi  u  ovozini  baralla  q o ‘yib.  —  U 

q o ‘y m asa,  m a n a   m a n   q o ‘ydim !  K etam an ! 

K et- 

gandayam   uyini  vayron  qilib  ketam an!



39

T u shundim .  B undan  c h iq d i,  K elinoyi  eri  bilan 

urishgan.  U yida  sal  janjal  chiqsa,  alb atta  oyisinikiga 

«ketadigan»  b o ‘lib  qoladi.  T o m o sh a   k o ‘rish  uchtin  asta 

m o ‘raladim .

—  N im a   b o ‘ldi  o ‘zi,  ovsinjon?  —  dedi  o n a m   sekin­

gina.


—  K echa  m ani  sh u n d o q   so ‘kdi,  sh u n d o q   so ‘kdi, 

yigitgina  o ‘lgur!  —  K elinoyi  ikki  q o ‘li  bilan  sharaqlatib 

soniga  shapatiladi.  —  O n am n i  so ‘k di-ya,  b o ‘yginang 

g o ‘rda  chirigur.

—  Q o ‘ying,  xafa  boMmang,  —  deb  o n a m   uni 

yupatishga  urindi.

—  N im aga  xafa  boMmas  ek a n m a n ?   —  K elinoyi 

yana  ham   q attiq ro q   sh an g ‘illay  boshladi.  —  K ech q u m n  

o ‘sm a  ezib  q o lyuvdim .  S hu  savil  q u rib   qo lm asin ,  deb 

qoshim ga  q o ‘ya  qoluvdim .  H a,  m oshkichiri  jin d ak  

tagiga  olib,  qotib  ketibdi.  Shungayam   o ta   go ‘ri  qozi- 

xonam i?  « P a rd o z-a n d o z   qilgandan  k o ‘ra  ovqatingga 

qarasang  o ‘lasanm i!»  deydi-ya,  g o ‘rso‘xta!  H a,  pardoz 

qilsam ,  o ‘ynashim ga  q ip m an m i,  q irc h in in g d a n   qiyil- 

gur!  Q irm o ch m i,  b alo m i,  zahringga  yeyaverm aysanm i, 

yergina  yutgur!  X ah,  o n a m n i  so‘kkan  tillaring  tangla- 

yingga  yopishgur!  T ag‘in  n im a  deydi,  deng?  Aybni 

m enga  t o ‘nkaydi:  tiling  b ir  q a ric h ,  deydi.  Voy,  tilim ni 

gapirgan  tillaring jo d id a   q iym a-qiym a  b o ‘lsin-a.  Yeldek 

kelib,  seldek  olm asa  aslo  rozim asm an!

—  Q o ‘ying,  ovsinjon,  —  o n a m   m a ’yus jilm aydi.  — 

O shsiz  uy  b o r,  urish siz  uy  y o ‘q ...  Q a rg ‘am a n g  

bechorani.

—  V oy  nega  q a rg ‘am as  ek a n m a n ?   O g‘z i-b u m in g - 

dan  laxta-laxta  q o n in g   kelgum i,  nega  q arg ‘am as  ek a n ­

m an?  K etam an!

—  O lti  bola  bilan  qayoqqa  borasiz,  ovsinjon?  — 

dedi  onam   kulim sirab.  — J o ‘jab ird ek  jonsiz.  S h u lam in g  

shukurini  qilsangiz-chi.

  E,  o ltita   bolam ni  o y dinda  oy o g 'im   bilan  boqib 

o lam an.  O yiginam ning  to r  q o m ig a   siqqan  keng  uyiga 

sig‘m aym anm i?  Birov  m an i  k o ‘kragim dan  itarm as. 

M ana  shu  ajalning  tig ‘i  parroniga  u c h rag u r  bilan  tu r- 

g a n d a n   k o ‘ra...  —  K elinoyi  b ird a n   jim ib   q o ld i.



40

K ipriklarini  og ‘ir-o g ‘ir  р1ф1га11Ь  o n am ga  uzoq  tikil- 

di-y u ,  ovozi  pasaydi.  —  Voy,  yuzingizga  nim a  qildi?

—  0 ‘tin   tegib  ketdi,  —  dedi  o n a m   sekingina.  — 

Q arasam ,  o ‘tin   o ‘lgur  qolm abdi.  B olalar  o ‘qishda, 

adasi  ishdalar.  K o ‘zliro q   saijin  e k an ,  tesh a  bilan  urga- 

nim ni  b ilam an ...  —  O n am   qovog‘ini  silab  q o ‘ydi.  — 

Adasi  ishdan  kelib ju d a   xafa  boMdilar.  «Birpas  sabr  qil- 

m aysanm i,  o ‘zim   yorib  b erm aym anm i»,  dedilar.

M en  tu rgan  jo y im d a   qotib  qoldim .  O n am   yolg‘on 

gapirardi.  Y olg‘o n   gap irard i-y u ,  negadir bu  m enga ju d a  

yoqar  edi...

—  Ana!  —  K elinoyi  tag ‘in  sh an g ‘illadi.  —  Sizning 

eringiz  o ‘tiningizgacha  yorib  beradi.  M aniki  b o ‘lsa,  bir 

p aq ir  suv  olib  kelm aydi,  q o lg in a n g   sinib,  akashak 

b o ‘lgur.  U yim -joyim   deb  b o ‘ynini  egm aydi,  b o ‘ynigi- 

nan g   kesilgur,  eshshak!  X udoyo  b o byniginang  hazrati 

A lining  qilichida  kesilm asa,  u  d u n y o -b u   d u n y o   rozi- 

m asm an-a!

O rtiq  qarab  tu ro lm ad im .  N egadir  yig‘lagim   keldi.

...H o z ir  ham   eri  sal  qovog‘ini  solsa,  «melisa»  bilan 

q o ‘rqitib,  «o‘n  besh  sutkani»  pesh  qiladigan  b a ’zi 

xo tin lam i  k o ‘rsam ,  o n a m n in g   q a n o a tin i,  K elinoyining 

qarg‘ishlarini  eslaym an.

SOVCHILAR

Ishdan  c h a rc h a b   qaytdim .  B ilam anki,  b u naqa  payt- 

da  televizor  ro 'parasiga  o ‘tirsangiz,  tam om !  B ahona 

o ‘zidan  o ‘zi  topilaveradi.  Bosh  q u rg ‘u r to liq q an i,  yangi 

film  boshlangani...

Y axshisi,  k ab in etg a  kirib  ishlash  kerak.  H ech 

b o i m a s a   k ito b   o ‘q ish ...  J u rn a ln in g   yangi  so n in i 

varaqlab  o ‘tirsam ,  eshik  taqillab,  qassob  q o ‘shnim iz- 

ning  qizi  —  G u li  kirib  keldi.

—  Kel,  G u li,  —  d edim   ju rn a ld a n   bosh  k o ‘tarm ay. 

—  Y axshim isan?

G u li  eshik  oldida  turib  qoldi.

—  E n sik lo p ed iy a  k erak  e d i,  —  d ed i  n e g a d ir 

qovog‘ini  solib.

—  A na,  xohlagan  to m in g n i  olaver.

41


S hunday  d ed im u   yana ju m a ln i  o ‘qishga  tushdim .

K o‘p  o ‘tm a y   G u li  ishini  bitirdi  shekilli,  eshik  oldiga 

bordi.  A m m o  chiqib  ketm adi.

—  M enga  qarang,  —  dedi  eshik  tu tq ich in i  ushlab. 

—  Siz  hayotiy  problem alargayam   aralashasizm i  yo 

nuqul  kitob  yozaverasizm i?

R ostini  aytsam ,  esankirab  qoldim .

Bu  qizning  falsafa  fakultetida  o ‘qiyotganini  e sh it- 

gandim ,  m ahalladagi  eng  «m odniy»  qizlard an   ek anini, 

jinsi  shim   kiyib  yurishini  bilardim u  kechagina  k o ‘chada 

ch erta  o ‘ynab  yurgan  q izaloqdan  b u n ch alik   ilm oqli 

savol  kutm agan  edim .  B eixtiyor  ju rn a ln i  b ir  chekkaga 

surib  q o ‘yib  unga  tikilib  qoldim .  Avvalgidek  sansirash- 

ni  ham ,  sizlashni  ham   bilm asdim .

—  N im a   b o ‘ldi?  —  d ed im   dovdirabroq.

G uli  kresloga  o ‘tirark an ,  qoshini  chim irdi.

—  M ana,  sizlar  eskilik  sarqitini  y o ‘qotish  kerak,  u- 

bu  deb  yozasiz,  to ‘g ‘rimi?

Indam ay  bosh  silkidim .

—  U naq a  boMsa  nim aga  k o ‘zingizning  oldida  b o kp 

turgan  sarqitga  qarshi  kurashm aysiz?

K o‘rdim ki,  ro ‘param d a  c h e rta   o ‘ynab  yurgan  qiza- 

loq  em as,  jid d iy   o d a m   o ‘tiribdi.

—  K echirasiz,  —  d edim   sizsirab.  —  N im a   b o ‘ldi 

o ‘zi?

—  Sovchi  degan  gap  qayoqdan  chiq q an ?  —  G uli 



jah l  bilan  q o ‘l  siltadi.  —  H ali  unisi  keladi  qiyshayib, 

hali  bunisi  keladi,  tu g u n in i  osiltirib!

«E,  b o ‘ldi,  gap  buyoqda  ekan-da!»

Kulib  yuborm aslik  u c h u n   labim ni  tish lab ,  uni 

yupatgan  b o ‘ldim .

—  Q izlik  uy bozor!  K eladi-da,  xaridorlar!  Yaxshi  qiz 

ekansizki,  sovchilar  keladi.

—  N im a,  b o z o r  boMib  m en  echkim anm i!  —  Jahli 

c h iq q an id an   G u lin in g   yuzi  qizarib,  chiroyli  kipriklari 

pirpirab  ketdi.

—  H ech  kim   sizni  sotib  yuborayotgani  y o ‘q -k u ,  — 

d edim   kulib.  —  S h u n aq a  b o ‘lad i-d a  taom ili!

—  K itobda  b oshqa  g aplam i  yozasiz-ku!  —  G uli jahl 

bilan  q o i   siltadi.  —  U m rim d a  k o ‘rm agan  o ‘g i in i   m aq- 

taydi.  0 ‘qituvchi  deydi.  Boshim ga  uram anm i!

42


—  Balki,  o ‘g ‘li  ro std an   h am   yaxshi  boladir...

—  M ard  b o l s a   o ‘zi  gaplashsin!  O nasini  elchi  qilish- 

ga  balo  b orm i?  Jin im d a n   y o m o n   k o ‘ram a n ,  shun aq a 

latta c h a y n a r  yigitlam i!

Bildim ki,  G u lin in g   o ‘z  «yigiti»  bor.  Y ana  yupatdim .

—  Sovchi  degani  keladi.  S o ‘raydi,  surishtiradi...

—  S o ‘ram asayam   h am m asin i  biladi.

—  0 ‘zingiz  xohlagan  yigitning  onasiyam   keladi-da, 

bir  kun.

U   «kelib-kelib  senga  m aslahat  solam anm i»,  d eg an ­

dek  hafsalasi  p ir  b o ‘lib  chiqib  ketdi.  X ona jim jit  b o ‘lib 

qoldi.  S h u n d a  g ‘alati  xayollarga  bordim .  Sovchi  desa 

m u n ch a   h u rk m asa  bu  qiz!  Axir  o ta-o n a si  o y o q -q o iin i 

bog‘lab  birovga  berib  yuboradigan  z a m o n   em as-k u , 

hozir!  S huni  o ‘yladim u  bir  vaqtlar  sovchilar  bizning 

ham   eshigim izning  «turm ugini  buzgani»  yodim ga  tu sh ­

di.

*  


*  

*

E rta  b a h o r  edi.  K unlar  ilib  qolgan,  a m m o   yerdan 



hali  qishning  zah ri  ketm agan,  u n d a -m u n d a   yow oyi 

sarim soqlar  nish  u rgan,  tol  novdalari  sarg‘ish  rang  olib, 

hushtak  yasashga  yaroqli  b o ‘lib  qolgan...  O pam   ishda, 

akalarim   m aktabda.  Bir  o ‘zim   zerikkanim dan  darvoza 

o ldida  c h o ‘zilib  yotgan  xariga  m inib  olgancha,  b u r- 

n im n i  to rtib -to rtib   akam n in g   qalam taro sh id a  hushtak 

yasab  o ‘tirard im .  K uchugim   oyog‘im  ostida  o ‘zini 

oftobga  toblab  y o tar,  o ra -c h o ra   itpashshalarni  quvib, 

d um ini  tishlar,  am m o   p ash shalar tu tq ic h   berm ay  uchib 

k etar,  zum   o ‘tm ay,  yana  q o ‘nib  g ‘ashiga  tegardi.

Bir  m ahal  kuchugim   dik  etib  tu rd i-y u ,  akillagancha 

yugurgilab  qoldi.  Ellik  q a d a m c h a   n arida  kelayotgan 

ikki  xotinni  ko ‘rdim .  Biri  paranji  yopinib  olgan,  past 

b o ‘yli,  q o ‘lida  hassa-tayoq,  oqsoqlanib  qadam   tashlay- 

di.  Y ana  biri  y o shroq,  boshiga  g ‘ijim  ro ‘m ol  o ‘ragan, 

atlas  k o ‘ylagining  u stidan  baxm al  nim ch a  kiygan.  H ar 

ikkalasining  q o ‘lida  tu gun  borligini  k o ‘rd im u   d ar- 

vozadan  baqirib  kirdim .

—  Oyi!  O pam ga  sovchilar  kelyapti!

Sovchi  xotinlarni  uzo q d an o q   taniydigan  b o ‘lib  qol-





Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling