Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet5/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21

43

g an m an .  A lbatta  q o ‘lida  tuguni  b o ‘ladi.  Keying!  payt- 

da  uyim izga  b u n a q a   xo tin lar  serqatnov  boMib  qolgan: 

kun  ora  h a r  xili  kelib  ketadi.

O yim   ayvonda  c h o ‘kkalab  o ‘tirg a n ch a   un   elayotgan 

ekan.

—  Voy  o ‘lay,  —  d e d i-y u ,  ildam   o ‘rnidan  turdi. 



Elakni  supraga 

0

‘rab,  hujraga  yugurdi.  Z u m   o ‘tm ay 



q o ‘lini  yuvib  c h iq d i-d a,  m eh m o n la rn i  kutib  olish 

u ch u n   shoshildi.  O yim dan  o ld in ro q   m en   yetib  bordim . 

M e h m o n la r 

d arv o zag a 

y a q in  

kelib 


q o lish g a n , 

kuchugim   ularning  atrofida  gir  aylanib  vovullar,  goh 

unisiga,  goh  bunisiga  «hujum »  q ilar  edi.  A yollar  itga 

q a ra b -q a ra b   sek in   y u rib   k e lish a rd i. 

K u c h u g im g a  

pakana  xotin  xunukroq  ko ‘rindi  shekilli,  paranjisining 

etagiga  yopishdi.

—  Yot!  —  dedim   o bdag‘aylab.

K uchuk  b o ‘lsa  m eni  k o ‘rib  ru h lan ib   k etdi,  p akana 

xo tin g a  k o p to k d e k   o tild i.  A m m o   x o tin ,  p a k a n a  

b o lsa y a m   balo  ekan!  Hassasi  bilan  moMjallab  bir 

tushirgan  edi,  kuch u k   oq so q lan g an ch a  angillab  qochib 

qoldi.  A ncha  nariga  borib,  o rq a  oyog‘ini  yaladi.

—  Voy  o ‘rgilaylar!  —  dedi  o n a m   eski  qad rd o n larin i 

k o ‘rgandek,  quvonib.  —  Xush  kepsizlar!

U  h a r  ikkala  ayol  bilan  quch o q lash ib   k o ‘rishdi. 

G ‘ijim  ro ‘m olli  ayol  ko ‘rishayotganda  nim a  u c h u n d ir 

oyim ning  sochini  hidlagandek  b o ‘ldi.  O n am   pakana 

xo tinning  paranjisini  q o ‘lga  oldi.  A y la n ib -o ‘rgilib,  uyga 

boshladi.  A tlas  k o ‘ylakligi  esa  negadir  lip  etib  oshx o n a- 

ga  kirib  ketdi.  Z u m   o ‘tm ay   ch eh rasi  yorishib  chiqib 

keldi.


A kam ning  qalam taro sh in i  joyiga  q o ‘yish  b a h o n asi- 

da  sekingina  sirg‘alib  uyga  kirdim .  O yim   yaqinda 

k o ‘m ilgan  ta n c h a   o ‘rniga  q o ‘yilgan  x ontaxta  atrofiga 

d a rro v   k o ‘rp a c h a   yozdi.  T o k c h a d a n   p a tn is   oldi. 

P atnisda  n im alar  borligini  an iq   bilam an:  turshak, 

chaqilgan  yo n g ‘o q,  jiyda,  oltita  z o g ‘ora  n o n ,  bitta 

likopchada  m aydalab  qirqilgan  kalla  q and.  Q and  tanqis 

b o ‘lsa  h am ,  oyim   bu  —  m eh m o n larg a  atalgan  deb  k o ‘p 

tayinlagani  u c h u n   biz  —  b o lalar  unga  tegm asdik. 

M e h m o n la r  fotiha  o ‘qishdi.  O yim   ch o y   quyib  uzatdi.



44

—  E ndi,  o ‘rgHay,  —  deb  gap  boshladi  atlas  ko ‘ylak- 

li  xotin,  uzoq  h o l-a h v o l  so ‘rashganidan  keyin,  —  agar 

ta q d ir  q o ‘shgan  b o ‘lsa  qarin d o sh   b o ‘larm iz,  degan 

um id d a  eshigingizni  supurgani  keldik.

O yim   indam adi.

—  O lib  o ‘tiringlar,  —  dedi  a n c h a d a n   keyin  d a stu r­

xonga  im o  qilib.

—  E shitdik,  o ‘zim   o ‘rgilay,  —  dedi  p a k an a x o tin , — 

tag-zotli  o d a m la r  ekansiz.  B olalar  k atta  b o ‘lgandan 

keyin  o ta - o n a   z im m a sid ag i  q a rz in i  uzgisi  kelib 

q olarkan.  Bizning  o ‘g ‘lim iz  ham   yaxshi,  m o ‘m in-qobil 

yigit.  M uallim ...

U ,  «endi  siz  gapiring»,  degandek  atlas  k o ‘ylakli 

ayolga  sekin  burilib  qaragan  edi,  so ch in in g   uchiga 

taqilgan  soMkavoylari  jiringlab  ketdi.

—  B izlar  h am   h u rm at  k o ‘rgan  o d am larm iz,  —  atlas 

k o ‘ylakli  xotin  qalin  bilaguzuk  taq q a n   q o ‘llari bilan  o ‘zi 

keltirgan  tu g u n n in g   bog‘ichini  yecha  boshladi.

—  O vora  boMmang,  aylanay,  —  dedi  oyim   uning 

q o ‘lid an   oh ista  tutib.  —  N asib  etsa,  hali  k o ‘p  b o rish - 

kelish  qilam iz.

O yim   hech  qaysi  sovchining  dilini  o g ‘ritm as,  am m o 

sovchilar  tugib  kelgan  n o n n i  sindirishga  y o ‘l  ham  

q o ‘ym asdi.  H o z ir  h am   shu n d ay   qildi.

—  M ayli,  sizlar  h am   so ‘rang,  surishtiring,  —  dedi 

p a k an a  x o tin   ch o y   h o ‘plab.  —  Q a ’nida  turam iz. 

S h u n d o q   g uzar  oldidagi  q o ‘shqavat  darvoza.  O dilxo‘ja 

desangiz  h am m a   biladi.  M ah m u d   b u kurning  yonidagi 

hovli.

—  O vsinim   kuyov  b o ‘lm ishning  onalari!  —  Atlas 



k o ‘ylakli  ayol  jilm aydi.  —  M uborak  ch ev ar  desangiz, 

h a m m a   taniydi.  «Zinger»  m ashinalari  bor.

M eni  O d ilx o ‘jay u   M a h m u d   b u k u r  h a m ,  M uborak 

ch ev aru ,  «Zinger»  m ashinasi  h am   qiziqtirm as,  ikki 

ko ‘zim   q a n d d a   edi.  0 ‘zim n in g   borligim ni  bildirib 

q o ‘yish  u c h u n   q a la m ta ro sh n i  qoM im dan  tu sh irib  

yubordim .  O yim   yalt  etib  qarad i-y u ,  pastki  labini  tish ­

lab,  bilin ar-b ilin m as  bosh  chayqab  q o ‘ydi.  Bu  —  «uyat 

b o ‘ladi,  chiqib  ket»,  degani  edi.  Q an d d a n   um idim ni 

uzib  chiqib  ketishdan  b o ‘lak  c h o ra m   qolm adi.  Y arim



45

soatdan  keyin  sovchilar  ketishdi.  K u chugim ning  alam i 

ichida  qolgan  ekan  shekilli,  o y im ning  hay-haylashiga 

qaram ay,  sovchilarni  a n c h a  jo y g ach a  «kuzatib»  keldi.

U c h   k u n d a n   k eyin  so v c h ila r  ta g ‘in  k elishdi. 

S ochining  uchiga  soMkavoy  taq q a n   paranjili  xotin  bilan 

y a n a   o ‘sh a  n o v c h a ro g ‘i.  Bu  sa fa r  n o v c h a   x o tin  

qarg‘ashoyi  k o ‘ylak  kiygan,  b o ‘yniga d u r osib olgan  edi. 

O shxonada  ovqat  qilayotgan  o p a m   darv o zad an   kirib 

kelayotgan  m eh m onlarga  k o ‘zi  tushishi  bilan  to m o rq a - 

ga  qochib  ketdi.  Bu  safar  sovchilar  uzo q ro q   o ‘tirishdi, 

oyim   ularni  m oshxo‘rda  bilan  m eh m o n   qildi.  K echki 

ovqatdan  keyin  o p a m   idish-tovoqni  yuvish  u c h u n   osh - 

xonaga  chiqib  ketganida  oyim   dadam ga  qaysi  kungi 

sovchilar tag ‘in  kelishganini  aytdi.

—  Yaxshi,  tag -zo ti  k o ‘rgan  odam larga  o ‘xshaydi. 

0 ‘g ‘liyam   m uallim   em ish.  U n ingiz  y o ‘q,  b u ningiz  y o ‘q 

deb  o ‘tirm aym iz,  boriga  baraka  qilib  t o ‘y  qilaveram iz 

deyishyapti.

D adam   anch ag ach a  indam adi.

—  Surishtirib  k o ‘rish  kerak,  —  dedi  oxiri.  — 

Bu —  u m r  savdosi.  —  Keyin  shisha  nosqovog‘ini  olib, 

nos  otdi.  —  Q izingni  k o ‘ngliniyam   bilish  kerak.

Shu  bilan  gap  b oshqa  yoqqa  aylanib  ketdi.  D adam  

eski  p ax talig in i  kiyib,  k e c h q u ru n g i  sm e n a g a   ishga 

j o ‘nadi.  Biz  —  aka-ukalarga jo n   kirdi.  «Q ushim   boshi» 

o ‘ynadik,  o ‘rta  b arm o q n i  topish  o ‘ynadik.  Oxiri  o ‘yin- 

d a n   o ‘q  chiqdi.  «O shxo‘rakam   kaptar»  o 'y n a y o tg a n i- 

m izda  akam ning  boshi  ukam n in g   boshiga  qattiq ro q  

urilib  ketdi  shekilli,  ukam  arillab yig‘lay boshladi.  Oyim  

bilan  opam   koyib-koyib,  jo y   solib  berishdi.  H am m a 

uxlab  qoldi.  M en  b o ‘lsam   a n c h ag a c h a   uxlolm ay  y o t­

dim .  Bir  m ahal  tash q arid a  ch a q m o q   ch aq d i.  K etidan 

m om aqaldiroq  gulduradi.  Sharillab jala  quyib  yubordi.

—  0 ‘lsin,  —  dedi  oyim   o ‘rn idan  turib.  —  C hakka 

o ‘tyapti.

O pam   ikkovlari  to k ch a d a n   tovoqlarni  olib  chakka 

o ‘tadigan  joyga  q o ‘yishdi.  K o‘zim ni  yum ib  yotsam  

ham   qayerdan  o ‘tishini  bilam an.  B urchakda,  san d iq - 

ning  o ld id a n ,  keyin  kavshandoz  yaq in id an   o ‘tadi.

O pam   bilan  o n a m   y ana  joylariga  kelib  yotishdi.



46

O pam   deraza  tagiga,  oyim   —  ukam ning  yoniga.  M en 

b o ‘lsam   chakkaga  q u loq  solib  yotibm an.  «C h ak -tik - 

puk», 

« C h a k -tik -p u k ...»   C h a k illa y v e ra d i, 



c h a k il- 

layveradi,  xuddi  soatga  o ‘xshaydi.  F aqat  ohangi  b a r xil: 

« c h a k -tik -p u k ...»

Endi  k o ‘zim   ilingan  e k an ,  o p a m n in g   xo ‘rsinganini 

eshitib  yana  u y g 'o n ib   ketdim .

—  N im aga  kelishaveradi,  oyi!

'  —  Sovchim i?  —  dedi  oyim .  —  K eladi-da,  qizim . 

Q izlik  uy  —  bozor.  Shoh  ham   keladi,  gado  ham . 

Birovning  eshigiga  um id  bilan  kelgan  od am n i  xafa  q i­

lish  gunoh.

O yim ning  uyqusi  o ‘c h ib   ketdi  shekilli,  ovozini 

a n c h a   balan d latib   gapira  boshladi.

—  Q adim   zam o n d a   b ir saxoba  o ‘tgan  ekan.  Oy  desa 

oyday,  kun  desa  kunday,  yakkayu  yagona  qizi  bo r 

ekan.  Bir  kuni  uch  jo y d an   uch  sovchi  kepti.  Saxoba 

sovchilarning  dilii  og ‘rim asin,  deb  uchalasigayam   rozi- 

lik  berib  yuboribdi.  Keyin  nim a  qilishni  bilm ay, 

X udoga  nola  qipti.  0 ‘zi  bittayu  bitta  qizim   b o ‘lsa,  uch 

joyga  so ‘z  berib  q o ‘ygan  b o ‘lsam ,  endi  nim a  qilam an, 

deb  yigMabdi.  S h u n d a  X udoning  rahm i  kelib  b ir  kech a­

d a  saxobaning  sigiri  bilan  echkisiniyam   qiz  qilib 

qO‘yibdi.  U chala  qiz  b ir  xil  em ish.  U ch   sovchi  uch 

qizini  t o ‘y -to m o sh ala r  bilan  olib  ketibdi.  S h u n d a  saxo­

ba  X udoga  y ana  nola  qipti.  Qaysi  biri  o ‘zim ning  qizim  

ek an in i  endi  qayoqdan  b ilam an,  debdi.  X udodan  nido 

kepti:  eshikdan  kirib  borganingda  salom   berib  kutib 

oladigan,  erin i,  q a y n o ta -q ay n o n a sin i,  q a y n -b o ‘yinlari- 

ni  h u rm at  qiladigan  q i z —  o ‘zingning  qizing.  H ech 

kim ni  h u rm a t  qilm aydigan,  shaltoq  qiz  sigiring.  H ech 

kim ni  h u rm a t  qilm aydigan  og ‘zi  shaloq  qiz  —  echking 

b o ‘ladi  debdi.  H a r  xil  x o tin lar  o ‘sh a n d an   tarqalgan 

em ish.  Biri  esli-hushli,  ch a q q o n ,  biri  —  shaltoq,  biri 

adabsiz...

—  K ennoyiga  o ‘xshaganm i?  —  deb  yuborganim ni 

o ‘zim   ham   bilm ay  qoldim .  Bu  shunday  kutilm aganda 

b o ‘ldiki,  oyim ning  c h o ‘pchagi  sh a rtta   kesilib  qoldi. 

Keyin  o pam   ikkovlari  sharaqlab  kulib  yuborishdi.

—  Voy  sh ay to n ,  uxlam aganm iding?!  —  dedi  opam



47

qaddini  rostlab.  0 ‘rn idan  tu rd i-d a ,  piligi  pasaytirilgan 

lam pali  to k ch a   old id an   o ‘tib   kelib,  m eni  qu ch o q lad i.  U 

y u zim dan,  bu  yuzim dan  o ‘pdi.  O p am   urishib  beradi, 

deb  q o ‘rqib  tu rg an d im .  0 ‘pgani  u ch u n  ju d ay a m   yaxshi 

k o ‘rib  ketdim ...

Ertasiga  ch o y d an   keyin  oyim ning  m ahsi  kiyayot- 

ganini  ko ‘rib,  m eh m o n g a  otlan ay o tg an in i  sezdim u  d a r­

rov  ergashdim .

—  M e n am ,  m en a m   boram an!

—  M ehm o n g a  ketayotganim   y o ‘q,  —  dedi  oyim  

bosh  chayqab.  —  Ishim   bor.

—  B oram an,  oborasiz!

O n am   b ir  zum   ikkilanib  tu rd i-d a ,  rozi  b o ‘ldi.

—  M ayli,  a m m o   c h a rc h a d im   dem aysan.

O n a -b o la   y o ‘lga  tushdik.  Y om g‘ir  kechasi  tin ib   q o l­

gan,  a m m o   y er  h a m o n   k o ‘pchib  yotibdi.  O yoq  bossan- 

giz  bir  b o tm o n   loy  yopishadi.  Avval jiy d a z o rd a n ,  keyin 

Q o n q u s  ustig a  ta s h la n g a n   y a k k a c h o ‘p d a n   o ‘td ik . 

L o p illa b  

tu rg a n  

y a k k a c h o ‘p d a n  

o ‘ta y o tg a n d a  

q o fcrqdim u  o ‘tib  olgandan  keyin  sh u n d o q   suv  b o ‘yida 

o ‘sib  yotgan  sam bittollarga  angrayib  qoldim .  Sam bittol 

z o ‘r!  H u sh tak   yasasa  ham   b o ‘ladi,  «ot»  qilib  o ‘ynasa 

ham ...


—  Y ur,  tez ro q ,  —  dedi  oyim   qoN im dan  tu tib...

N ihoyat  guzarga  yetib  keldik.  C h o y x o n ad a  odam

y o ‘q  hisob,  eski  nam at  tashlangan  so ‘rida  bir  chol 

oftobda  m u d rab   o ‘tiribdi,  yo n id a  tu m sh u g ‘i  ch egalan- 

gan  choynak,  sopol  piyola...  K eyin  devorlari  nu rab   ket­

gan  otx o n a  oldidan  o ‘tdik.  Q ovurg‘asi  sanalib  qolgan 

u c h ta   o t  dum i  bilan  pashsha  q o ‘rib  c h a rc h o q   qiyofada 

boshini  solin tirg an ch a  m udraydi.  O tx o n a  hovlisining 

burchagiga  uyib  q o ‘yilgan  g o ‘ngdan  ho v u r  k o ‘tariladi.

—  Q ayoqqa  ketyapm iz,  oyi?

—  K eldik  shekilli,  —  dedi  o n a m   atrofga  alanglab. — 

Q urib  ketsin,  so ‘raydigan  o d a m   h am   yo ‘q.

Ikki  b e tid a   to lla r,  te ra k la r  o ‘sib  y o tg an   loy 

k o ‘c h a d an   yana  ozgina  yurgan  edik,  obkashda  suv 

k o ‘tarib  kelayotgan  sem iz  x o tin   k o ‘rindi.

—  H oy  egachi,  shu  yerlikm isiz?  —  dedi  oyim , 

yaqinroq  borib.

48


Sem iz  x o tin  obkashni  yelkasidan  oldi.  U stiga  c h a m - 

b a ra k   ta sh la n g a n   ikki  p a q ir  suvni  yerga  q o ‘ydi. 

H arsillab  oyim   bilan   k o ‘rishdi.

—  M a h m u d   b u k u rn in g   uylari  qaysi,  o ‘rgilay?  — 

dedi  o n a m   sem iz  xotinga  iltijoli  term ilib.

Sem iz  x o tin n in g   rangi  o ‘c h ib   ketdi.

—  B ukur  b o ‘lsa  X udo  qilgan!  —  dedi  harsillab.  — 

Tavba  deng!

S h unday  dediyu,  sh araq -sh u ru q   qilib  ilgakni  ilgan- 

c h a   obkashni  ko  tardi.  S h artta  burilib  ketdi.  Sirg‘alib- 

sirg‘alib  b o rark an ,  obkashi  bilan  q o ‘shilishib  orqaga 

burildi.


—  T a ’na  tagi  tayg‘oq,  —  dedi  harsillab.  —  Betamiz!

O yim   h a n g -m a n g   boMib  qolgan,  og‘ir-o g ‘ir  kiprik

qo qar,  h o zir  yig‘lab  yuboradigan  alpozda  edi.

—  V oy,  sh o ‘rim!  —  dedi  pichirlab.  —  K elib-kelib 

x o tin id an   so‘rab m an   shekilli.

U   h a m o n   sirg‘a n g a n c h a   o b k ash in i  lap an g latib  

ketayotgan  ayolga  a n ch ag ach a  qarab  tu rd i-d a ,  q o ‘lim - 

da n   tu td i.

—  Y ur,  keta  qolaylik.

Bu  yerga  nimia  u c h u n   kelganim izni  tushu n g an d ek  

b o ‘ldim .

K echa  dad am   «surishtirib  k o ‘rish  kerak»  degan  edi. 

B undan  chiqdi  oyim   sovchilarni  q o ‘n i-q o ‘shnisidan 

bilib  olm oqchi.

C h oyxona  ro ‘parasida  pastak  tom iga  qora  qog‘oz 

tash lan g an ,  derazasining  k o ‘ziga  yaltiroq  xitoy  q o g ‘oz 

yopishtirilgan  sartaroshxona  bo r  ekan.  Ichkarida  kim 

borligini  b ilm ad im u ,  biroq  d o ‘kon  eshigi  oldidagi 

yog‘o c h   xarrak  b o ‘sh  edi.  U c h -to ‘rt  qad am   yurgandan 

keyin  oyim   to ‘xtab  qoldi.

—  Sochingni  oldiram izm i?  —  dedi  t o ‘satdan.

Ik k ila n ib  

q o ld im . 

S o c h im n i 

o ld irib  

b o rsa m ,

a k a la rim ,  j o ‘ra b o sh i  a lb a tta   b o sh im g a   sh a p a tila b  

«ustara  haqi»  olishadi.

—  Y ura  qol,  —  oyim   yelkam ga  qoqdi.  —  Soching 

o ‘sib  rangingni  siqib  yuboribdi.

O chiq  eshikdan  sekin  m o ‘raladim .  Ichkarida  m ijoz- 

lar  y o ‘q,  oldiga  kir  p eshband  taq q an   sartarosh  devor



49

to m o n g a  qarab  ch o y   ichib  o ‘tirg an   ekan.  Kechagi 

yom g‘irda  bu  yerdan  h am   chakka  o ‘tgan  shekilli, 

h u jraning  xom suvoq  q ilin g an   devoriga  u z u n -u z u n  

zahkash  iz  tushib  qolgan.  O yim   eshikdan  m o ‘ralab, 

sekin  y o ‘taldi.

Sartarosh  yelkasi  osha  burilib  qaradi.  M o ‘ylovi  tekis 

qaychilangan  qisiqroq  k o ‘zli  kishi  ekan.

—  Jiy an n in g   so chini  olam izm i?  —  dedi  o lrn idan 

turib.  S hundagina  uning  b itta  oyog‘i  yog‘o ch   ekanini 

ko ‘rdim .  N osrang  galife  sh im in in g   yog‘o c h   oyog‘idagi 

pochasini  qayirib  q o ‘yibdi.  U  tax talarin in g  orasi  ochilib 

yotgan  polni  d o ‘pillatib  yaqin  keldi.  —  0 ‘tir,  jiy a n ,  — 

dedi  eski  kursiga  im o  qilib.

D evorga  tirab  q o ‘yilgan  xira  to sh o y n a   ro ‘parasiga 

o ‘tird im .  O yim   b o sh im d an   d o ‘p p im n i  y e c h d i-d a,  boya 

sartarosh  o ‘tirgan  kursiga joylashdi.

—  U starada  olam izm i,  m ash in ad am i?  —  sartarosh 

stol  ustida  yo tg an ,  soch  tolalari  yopishgan  m atoni 

q o q ib -q o q ib   b o ‘ynim ga  solarkan,  o n am g a  yuzlandi.

—  M ashinada  ola  qoling,  —  dedi  oyim .

S artarosh  q u tic h a d an   yaltiroq  m ashinasini  oldi.

C h a k k a m g a   m a s h in a n i  tira b   s h iq -s h iq   q ilg a n c h a  

sochim ni  olishga  tushdi.

—  N ega  ixraysan?  —  S artarosh  boshim ni  besh  b ar- 

m o g ‘i  bilan  ch an gallagancha  d ash n o m   berdi.  —  Soldat 

h am m a   narsaga  chidashi  kerak.  Z a   R o dinu,  deb  a tak a- 

ga  borsang  ham   ixraysanm i?

O yim dan  p a n o h   kutib,  aksini  o y n ad a  k o ‘rish  u m i- 

dida  m o ‘raladim .  Biroq  ko ‘zgu  shunaqangi  xira  ediki, 

o ‘zim ning  yuzim ni  z o ‘rg‘a  k o ‘rardim .

—  Siz  shu  yerlikm isiz?  —  dedi  o n a m   b ir  m ahal.

—  S h o ‘tlikm iz,  —  sartarosh  ishini  davom   ettirark an , 

o nam ga  burilib  qaradi.  —  N im aydi?

—  M en  b ir  xayrli  yum ush  bilan  keluvdim ,  —  dedi 

oyim   osoyishta  ohan g d a.  —  O dilxo‘ja   deganni  taniysiz- 

m i?  Ayollari  ch ev ar  ekan.  M uborak  chevar.

—  N ega  tan im a s  ekanm an!  —  S artarosh  ta n ta n a  

bilan  ovozini  b alandlatdi.  —  S h u n d o q   M ah m u d   bu k u r 

bilan  q o ‘shni  tu ra d i-d a ,  o tx o n ad a n   o ‘tsangiz  t o ‘rtinchi 

darvoza!


50

—  Bir narsani  bilm oqchiydik,  —  oyim   b ir zum  jim ib  

q o ld i-d a ,  davom   etdi.  —  X udoyligingizni  aytsangiz: 

q a n aq a  o d a m la r  o ‘zi,  tag -z o ti  q a n a q a,  asli  shu  yerlik- 

m i  yo  boshqa jo y d a n   kelishganm i?

—  H a-a-a!  B undoq  dem aysizm i?  —  S artarosh 

o n a m n in g   m aqsadini  tu sh u n d i  shekilli,  bosh  irg‘adi.  — 

T ag-zoti  to za  odam lar!  Q ad im d an   shu  yerda  turishadi. 

O ta-bobosi  bog‘b o n   o ‘tgan.  K atta  uzum zori  b o ‘lardi. 

S h ib ilg ‘oni 

d e y siz m i, 

s h a k a ra n g u r 

d ey sizm i, 

ech k iem arm i  —  h am m asi  shu  bog‘da  b o ‘lardi.  A na 

uzu m u   m a n a   uzum !  U ru sh n in g   kasofati  bilan  k o ‘plari 

yo ‘q  b o ‘p  ketdi.  Q oT i  qisqalik  qip  qoldi  bechoralam i!

S artarosh  gapirgan  say in  g ‘ayratga  kirar,  g ‘ayratga 

kirgan  say in  m ash in an i  tez ro q   shiqirlatar,  unga  sayin 

sochim   ko ‘proq  yulinar  edi.  K o ‘zim d an   yosh  chiqib 

ketdi.

—  A vlodida  y o m o n   o d a m la r  chiqm aganm i?  —  dedi 



o n am .  —  Q im o rb o z,  o ‘g ‘ri,  nashavand  deganday...

—  Y o‘q!  —  dedi  sartarosh  q a t’iyat  bilan.  — 

H am m asi  yaxshi  odam lar.

O n am   yengil  to rtib ,  x o ‘rsinib  q o ‘ydi.

E ndi  so ch im n in g   orqasini  olishga  navbat  keldi. 

S artarosh  kaftini  botirib,  nuqul  boshim ni  pastga  egadi. 

B oshim   egilgan  sayin  paydarpay  b u rn im n i  to rtam an .

—  0 ‘g ‘li-c h i?   —  dedi  oyim   asosiy  m aqsadga 

o ‘tib. —  T o ‘laganxo‘ja   degan  o ‘g ‘li  b o r  em ish...

—  Vo!  —  S artarosh  m ash in a  bandiga  tiqilgan  bosh 

b a rm o g ‘ini  dikkaytirib  k o ‘rsatdi.  —  M eravoy  bola! 

M a ’lim!  M aktabda  m a ’lim lik  qiladi.

—  U rushga  borm aganm i?

—  Y o‘q,  —  sartarosh  qitig‘im ni  keltirib  ta g 6in 

b o 6ynim ga  m ash in a  soldi.  S hilt  etib  bu rn im n i  to rt- 

d im .—  M a ’lim lam i  urushga  olishm agan.  A m m o  m era ­

voy  bola!  N im a,  q u d a   b o ‘lm oqchim isizlar?

—  Q aydam ,  —  dedi  oyim   sekin.  —  T a q d ir q o 6shgan 

b o is a ...

—  A m m o  o g ‘iz  solishgan  b o 6Isa  shu  b o lad an   qol- 

m anglar.  T ag -zo ti  k o ‘rgan,  b u n in g   ustiga  kim san, 

m a ’lim ni  kuyov  qilasizu jo n   dem aysizm i,  singil!  0 ‘zin- 

giz  kim ning  oilasi  b o 6lasiz?

51


O yim   ham m asini  batafsil  aytdi.  D a d a m n i,  asli 

qayerdan  kelib  ch iq q an im izn i...

—  Y ulduzinglar yulduzlaringga  to ‘g ‘ri  kepti!  —  dedi 

sartarosh  m ashinani  puflab-puflab  to za lar  ekan.  — 

X udo  xohlasa  osh  yer  ekanm iz-da!

Q utulganim ga  sh u k u r  qilib,  dik  etib  o ‘m im d a n   tu r- 

dim .

O n am   d o ‘p p im n i  boshim ga  kiygazib,  sartaroshga 



pul  berdi.

—  le ,  q u d a la rd an   pul  olsak  q a n d o q   b o ‘larkin?  — 

S artarosh  pulni  shim ining  kissasiga  tiq a rk an ,  tay in la- 

di. —  S h u lard an   q olm ang,  yaxshi  odam lar.

Uyga  qaytishim iz  bilan  b ir  b u rda  zog‘o ran i  oldim u 

k o ‘chaga  yugurdim .  M ay d o n ch ad a  o ‘ynab  yurgan  T oy, 

Vali,  j o ‘raboshi  —  ham m asi  paysalga  solm ay  «ustara 

haqi»  olishdi.  A yniqsa  jo T ab o sh i  o ‘rta  barm o g ‘i  bilan 

c h e rtg an d a   boshim   o g ‘ridi.  L ekin  ch id ab   tu rd im . 

0 ‘zim   olib  kelgan  yangilik  bilan  h a m m a n i  qoyil 

q o ldirm oqchi  edim .

—  Y aqinda  biznikida  t o ‘y  b o ‘ladi!  —  dedim   m aq- 

tanib.  —  O p am n in g   t o ‘yida  rosa  osh  yeymiz!  Keyin 

q u d a   buvi  m enga  k o ‘ylak  tikib  berad i.  «Zinger» 

m ashinasi  bor!

...L ekin  t o ‘y  b o ‘lm adi.  Bir  o y d an   keyin  h am ,  bir 

yildan  keyin  ham ...  B ir-ikki  m arta   o p a m ,  «kerakm as», 

deb  yigMaganini,  oyim ,  «ko‘nglingdagini  ayt  b o ‘lm asa», 

deganini  eshitib  qoldim .

T anish  sovchilar  h a m o n   te z -te z   kelib  tu rish ar  edi. 

Bir  kuni  ertalab  tu rsa m ,  oyim   y o ‘q.  T ushga  yaqin 

x o m ushroq  qaytdi.  Ertasiga  opam   ishga  ketganida, 

n o n u sh ta   ustida  dad am g a  qiziq  gap  aytdi.

—  P ishm aydigan  savdoga  o ‘xshaydi.  U r u g id a  jin n i 

b o r  ekan.  T o ‘laganxo‘jan in g   k atta  am akisi  u c h -to ‘rt 

m arta jin n ix o n ag a   tushgan  ekan.

—  B o‘lm aydi!  —  dedi  d a d a m   keskin  q o ‘l  siltab.  — 

S ovchilar  yana  kelsa javobini  berib  yubor.

Bir  narsani  h e c h   tu sh u n m asd im .  0 ‘sh an d a  o n am  

sovchilam ing  kelib  chiqishi  qayerdanligiyu,  avlodida 

y o m o n o tliq   o d a m la r  b o r-y o ‘qligini,  kasb-kori  nim ayu, 

q arin d o sh larid a  kasallar  b o r-y o ‘qligini  n im a   u c h u n





Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling