Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet8/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   21

M E N IN G   ACHA  XOLAM

O yim   odam siz  turolm asdi.  Q o ‘shni  kelinchaklar, 

yetti  m ahalla  n arid a  tu rad ig an   k am p irlar  —  ham m asi 

y ig ilis h ib   g a n g ir-g u n g ir  s u h b a tla sh ib   o ‘tirish a rd i. 

S h u n c h a   gap  qay o q d an   topilishiga  b a ’zan  hayron  qola- 

m an.  H a r  kuni  ertalab  gazeta  olib  keladigan  p o c h ta -



70

c h i —  ta ta r  xotin  eshikdan  qayta  qolm aydi.  A lbatta 

oyim ning  oldiga  kiradi.

—  Isanm isiz?  —  deb  so ‘rashadi-yu,  h asratini  to ‘kib 

soladi.  —  K itti,  svolish!  Y ana  uynashig‘a  kitti,  parazit.

O yim   h a r  galgidek  uni  yupatadi:

—  Q o ‘ying,  jo n   bolam ,  sabr  qiling.  Eringiz  yom on 

bolam as.

—  R azvodg‘a  biram !  A lim entg‘a   dabitsa  itam!

—  U n a q a   dernang,  o ‘rgilay,  bolangizni  tirik  yetim  

qilm ang.

—  Ay,  ni  b o ‘lsa  b o ‘lar!  Sudg‘a  biram .

O yim   ishonch  bilan  tushuntirdi:

—  M a n a,  m eni  aytdi  dersiz.  Eringiz  sizni  jo n id a n  

yaxshi  k o ‘radi.  K x/nglim   sezib  turibdi.  B ugun-erta 

a p o q -c h a p o q   b o ‘lib  ketasizlar.

P o ch tach i  ketishi  bilan  oqsoqlanib  q o ‘shni  kam pir 

kirib  keladi.

—  Jigar-jigar,  d ig ar-digar  e k an ,  o ‘rgilay,  —  deydi 

yigMamsirab.  —  R ahm atullaga  aytu v d im -a  to g ‘angning 

qizini  ol,  o t  tepkisi  otga  o ‘tm aydi  deb.  Y o‘q,  q u loq  sol- 

m adi.  0 ‘lam an  satto r,  m ana  shu  q irc h a n g ‘ini  o lam an , 

deb  turib  oldi.  M ana,  oxiri  nim a  b o id i...  K echa  itni 

kunini  boshim ga  soldi,  aylanay!  X otin  olg an d an   keyin 

o n a   kerak  b o im a y   qolarkan.  Shuni  o ldi-yu  o ‘g i im  

ham   ay n id i-q o ld i,  qoqindiq.

—  U n a q a   d em ang,  ovsinjon.  —  O yim   osoyishta 

oh an g d a  yupatadi.  —  K eliningiz  yom on  bolam as,  qaysi 

kuni  k o ‘c h a d a   к о ‘rib  qoldim .  O g‘zidan  bol  to m ib   sizni 

m aqtadi  boyoqish.

—  Voy,  tily o g ia m a   b o im a y   tillari  kesilsin.  Siz 

un ing  tilini  bilm aysiz,  o ‘rgilay!

—  M an a,  m eni  aytdi  dersiz,  —  oyim   qan d ay d ir 

ichki  ishonch  bilan  tu sh u n tirad i.  —  K eliningiz sizni  o ‘z 

on a m   deb  etagingizdan  tutgan.  K o‘nglim   sezib  tu rib ­

di...

O yim ning  «sezgir  k o ‘ngli»  qiziq.  H am isha  yaxshi- 



likni  «karom at»  qiladi.

H a r  gal  sh u n a q a   gaplarni  eshitganim da  bolaligim da 

ro ‘y  bergan  voqea ni  eslaym an.

U ru sh   tu g ag a n   p a y tla r  edi.  0 ‘sh a n d a   g o ‘dak



71

tasa w u rim g a   sig‘m agan  narsani  keyin  tush u n g an m an : 

urush  bitib  o d am larn in g   yarasi  yangilangan  d am lar 

ekan.  Birovning  eshigida  su rn ay ,  biro v n ik id a  aza 

tovushi  eshitilardi...

Bir  kuni  akam   eshikdan  baqirib  kirdi.

—  Oyi!  L o‘li  kelyapti,  lo ‘li!

T u rgan  jo y im d a  tirrak d ek   q o tib   qoldim .  L o ‘lilar 

h a q id a  

s h u n a q a  

g a p la r 

e sh itg a n  

e d ik k i, 

n o m i 

q u log‘im izga  chalinishi  bilan   sic h q o n n in g   ini  m ing 

tanga  b o ‘lib  ketar  edi.  L o ‘li  ko ‘ch a d a   yurgan  bolani 

qopiga  solib  k e ta rm ish .  U y d a   k a tta la r  b o ‘lm asa, 

bolalarni  b o ‘g‘ib  o ‘ld irarm ish -d a,  h a m m a   narsani  ship- 

shiydon  qilib  g‘oyib  b o ‘larm ish.

A kam   bilan  k e tm a -k e t  xuddi  quvlagandek,  q o p - 

qora  lo ‘li  xotin  kirib  keldi.  U zu n ,  isqirt  k o ‘ylagining 

ustidan  n im c h a   kiygan,  shokilasi  osilib  yotgan  q o ‘sh 

k o ‘zli  xurjunini  yelkasidan  o sh irib   tash lab   olgan, 

sochlarining  uchiga  so ‘lkavoy  ta q q a n ,  oyog‘ida  eski 

qizil  etik...  D ah sh at  ichida  o y im ning  pinjiga  tiqildim . 

U yda  dadam   y o ‘q -k u ,  endi  nim a  qilam iz?  H ovlining 

allaqaysi  b u rch a g id a   yotgan  m u sh u k d e k k in a   guiji 

kuchugim iz  g ‘azab  bilan  akillagancha  lo ‘liga  qarab 

yugurdi.  L o‘li  xotin  bir  lahza  t o ‘x tadi-yu,  qiyshiq 

ta y o g ‘in i  itga  o ‘q ta ld i.  S a ro sim a   ic h id a   oyim ga 

qaradim :  tezro q   haydab  yuborsa-chi!

O yim   lo ‘liga  diqqat  bilan  q arab  tu rd i-d a ,  birdan 

yuzi  yorishdi.

—  Voy,  A cha  xola-ku!  —  dedi  eski  q ad rd o n in i 

k o ‘rgandek  quvonib.  —  K eling,  aylanay.

U  lo ‘li  to m o n   yura  boshlagan  edi,  qoMidan  ushlab 

jo n h o la td a   orqaga  tortdim .

—  Borm ang!  —  dedim   yig‘lam sirab.

—  Q o ‘rqm a, jin n iv o y ,  A cha  x olang-ku  bu!  —  Oyim  

ayvondan  ildam   tushdi.  H ovlining  o ‘rtasiga  kelib  q ol­

gan  lo ‘li  bilan  a y la n ib -o ‘rgilib  ko ‘rishdi.

G u iji  kuchugim iz  h a m o n   to ‘xtovsiz  akillar,  lo ‘lining 

atrofida  gir  ay lan ar  edi.

—  Q ani,  kela  qoling,  —  dedi  oyim   ayvon  to m o n g a 

yurib.


—  Y o‘q,  m ango  shu  y er  yaxshi!  —  L o ‘li  xurjunini

72

yerga  —  bodorn  soyasiga  ta sh la d i-d a,  ustida  o ‘tirdi. 

Issiqlab  k etganidan  keng  k o ‘ylagining  yoqasini  g ‘ijim - 

lab yelpingan  edi,  b o ‘ynidagi  ikki  shoda  m u n ch o q   m ar- 

jo n   k o ‘rinib  ketdi.  Q u lo g ‘idagi  tilla   o y b ald o g ‘ini 

ko ‘rdim u,  negadir  «o‘g ‘irlab  olgan»  degan  xayolga  b o r- 

dim .  T a g 'in   q o ‘ rqib  ketdim .  H o z ir boshlaydi.  A kalarim  

qulo im ga  quygandek,  «poli  keldi-poli  keldi»,  deb  fol 

o c h a   b o sh laydi-da,  avrab-avrab  h a m m a m iz n i  o 'ld irib  

ketadi.

—  O yi-i-i!  —  d ed im   chinqirib.



L o ‘li  m enga  qayrilib  ham   qaram adi.  Q o p -q o ra  

q o 'lla rin i  keng  yoydi.

—  Ovmin!  Q adam   y ettu   balo  yetm asun!  Pirlar 

m ad a d k o r  b o 'lsu n .  D u shm aning  xoru  zor  b o 'lsu n , 

bacham !

O yim   h am   yerga  c h o 'k k a la g a n ch a   unga  q o 'sh ilib  

fotiha  o 'q id i.

A kam   x abar  bergan  b o 'lsa   kerak,  b ir  zu m d a  hovliga 

H oji  buvi,  u c h   hovli  n arida  tu radigan  kelinchak  Xayri 

o p a  kirib  kelishdi.

—  U yingda  am ol  bo-or!  —  dedi  lo ‘li  c h o 'z ib .  — 

G 'a n im in g   bo-or!

V u ju d im n i  y a n a   q o 'r q u v   b o sd i.  A m m o   n im a  

u c h u n d ir  oyim   xotiijam   edi.

—  A m al  nim a  qiladi,  xolajon,  —  dedi  sekin.  — 

A kam dan  xavotirdam an.  M ing  yerim ga  pichoq  ursa  bir 

y erim d an   q o n   chiqm aydi.  H a m m a   qaytyapti,  akam  

b e c h o ra d a n   d arak  y o ‘q.

O yim   urushga  ketgan  to g 'a m n i  k o ‘p  gapirardi. 

D ad am n i  kasalligi  tufayli  urushga  olishm agan,  am m o 

oyim   h a r  ikki  g ap ning  birida  akasini  eslab  yig'lardi. 

H o z ir h am   shuni gapirdi.  T u sh u n d im ,  fol  o ch irm o q ch i.

—  Bor,  bo lam ,  o ‘ynab  kel,  —  dedi  oyim   m ening 

h a m o n   q o 'rq ib   lu rg an im n i  ko 'rib .  Biroq  m en  se h rla n ­

gandek  o 'm im d a n   jilolm ay  qoldim .

L o‘li  shoshilm asdan  xuijuniga  q o ‘l  suqdi.  K irligidan 

guli  bilinm ay  ketgan  tu g u n ch a   oldi.  H oji  buvi  bilan 

Xayri  o p a   h am   o y im ning  ikki  to m o n ig a  jim gina 

c h o 'k k alash d i.

—  A cha  xolam ning  rom i  d o im   to 'g 'ri  ch iqadi,  —



73

dedi  oyim   q o ‘shnilarga  m aqtanib.  —  K o ‘p  sinaganm an.

A cha  xola  parvo  h am   qilm adi.  Q o p -q o ra   b a rm o q - 

lari  bilan  tu g unchasini  yechgan  edi,  b ir  hovuch  tosh 

chiqdi.  Q o ‘shni  qizaloqlar  sopalak  o ‘ynaydigan  m ayda 

to sh la rn in g   o ‘zi.  F aqat  rangi  h a r  xil:  oq,  qo ra, 

k o ‘kim tir...  U  to shlarni  t o ‘d a -to ‘d a   qilib  q o ‘y d i-d a, 

k o ‘zlarini  y um ib  a lla n im a la rn i  p ich irlay   boshladi. 

U ning yum uq  kipriklari  p irp ira b -p irp ira b   q o ‘yar,  s h u n ­

d a  yuzidagi  k o ‘kim tir  xoligacha  qim irlab  ketganga 

o ‘xshar  edi.  E ndi  q o ‘rquv  o ‘rnini  allaq an d ay   qiziqish 

egalladiyu  angrayib  qoldim .  H a m m a m iz   xuddi  m o ‘jiza 

kutgandek  qotib  qolgandik.  H o z ir  allan im a  b o iis h i, 

nim ad ir  ro ‘y  berishi  kerakdek  edi.

—  Akang  tirek!  —  dedi  lo ‘li  to ‘satdan.  K aftining 

orqasi  bilan  bir  turtgan  edi,  t o ‘dalan ib   tu rg a n   to sh la r 

h a r  yoqqa  sochilib  ketdi.  O p p o q   b ir  to sh   dum alab 

o yim ning  oyog‘i  oldiga  keldi.

—  A kang  keladu!  —  dedi  oyim ning  k o ‘ziga  tik 

qarab.  —  Y o ig a   ch iq q -o -o n !

—  O g‘zingizdan  aylanay,  xolajon!  —  oyim   dik  etib 

o ‘rn idan  tu rd i-d a ,  uyga  yugurdi.  B isotim izda  bitta 

yaltiroq  qoshiq  b o r  edi.  O yim   uni  kum ush  qoshiq,  deb 

m aqtardi.  —  M ana,  oz  b o ‘lsa,  k o ‘p  o ‘rnida  k o ‘rasiz. 

A kam   e s o n -o m o n   kelsa  bosh -o y o q   kiyim   qilib  b e ra ­

m an. —  U   qoshiqni  A cha  xolaga  uzatdi.  L o ‘li  qoshiqni 

sh o sh a-p ish a  xurjuniga  yashirishini  kutib  tu ra rd im . 

A m m o  u  shoshilm adi.  Q oshiqni  b ir  chekkaga  q o ‘yib, 

Hoji  buviga  yuzlandi.

—  B olaginam ni  k o brarm ik in m an ?  —  dedi  H oji  buvi 

ovozi  titrab.  —  Y olg‘izginam ni  k o ‘rib  o ‘lsam ,  arm onim  

y o ‘q  edi.

Bu  safar  lo ‘li  n im c h a sin in g   cho ^ n tag in i  uzoq 

kavlashtirdi.  Keyin  yo n g ‘oqdek  keladigan  olti  qirrali 

tosh  oldi.

—  M u h ra bilan  o ch ark an lar,  —  dedi  oyim   pichirlab.

L o‘li  h e c h   n im an i  esh itm ag an d ek ,  to sh n in g   u

yog‘ini  aylantirdi,  bu  yog‘ini  aylantirdi.  U ning  qop- 

q o ra  q o ‘li  bilin ar-b ilin m as  titra r,  allaq an d ay   ch iziqlar 

tortilgan  toshga  tikilib  t o ‘xtovsiz  pich irlar  edi.

—  B achangni  yo ‘li  t o ‘sulgon!  —  dedi  u  nihoyat.



74

H oji  buvining  ko ‘zlarida,  ham isha  m a ’yus  boquvchi 

k o ‘zlarida  c h o ‘g ‘  yaraqlab  ketgandek  b o ‘ldi.

—  0 ‘zi  tirikm i  axir?  —  u  ingragudek  oh an g d a  lo ‘li 

to m o n   talp in d i.  —  U ch   yildan  buyon  na  o ‘ligini  bila­

m an ,  na  tirigini.  Jo n i  o m o n m i  ishqilib?

—  A m on!  B achang  am o n .  K utasan.  A n ch o   kutasan.

B oyadan  beri  nafasini  ichiga  yutib  o ‘tirgan  Xayri

o p a  en d i  chidab  tu ro lm ad i  shekilli,  hayqirib  yubordi:

— A sqar a k a m -ch i?   A sqar akam   q a c h o n   keladi?  Jo n  

xo la,  b ir  k o ‘ring!  A sqar  ak am g a  n im a   b o ‘lgan? 

G o sp ita ld a n   b ir  xat  keldi-yu,  daraksiz  ketdi.  Jo n   xola, 

b ir  k o ‘ring...

L o ‘li  un g a  sin o v c h a n   q a ra b   q o ‘y d i-d a ,  tag ‘in 

shoshilm asdan  h u iju n in i  kavlashtirib,  kaftdek  k o ‘zgu 

oldi.

—  U shla  bune!  —  dedi  oynani  Xayri  opaning 



q o ‘liga  tutqazib.  —  Q arab  o ‘ter!

Xayri  o p a   oynaga  tikilib  c h o ‘kkalagancha  qotib 

qoldi.  L o ‘li  b oshqa  bir  o y n a c h a   oldi.

—  Y oshini  ayt!  —  dedi  q a t’iy  ohangda.

—  A sqar  akam  m i?  —  Xayri  o p a   to ‘satdan  uyg‘onib 

ketgandek  c h o ‘chib  lo ‘liga  qaradi.  —  Y igirm a  ikkida. 

A gar...  agar...  —  U  n im a d ir  dem o q ch i  b o ‘ldi-yu,  tutilib 

qoldi.  —  Y igirm a  ikkida,  —  dedi  shoshilib.  —  H ozir 

yigirm a  ikkiga  kirgan.  —  U  b ir  zum   jim ib   q o ld i-d a, 

ohista q o ‘shib q o ‘ydi.  —  C h illam iz ch iqm asidan  ketgan.

L o‘li  o ‘zining  q o lid a g i  k o ‘zguga  tikilib  pichirlagan- 

c h a  boshini  b ir  m aro m d a   teb ra ta   boshladi.  Xayri  opa 

ko ‘zguga  qarab  qotib  qolgan,  g o ‘yo  q im ir etsa fojia  ro ‘y 

beradigandek  edi.  N ih o y at,  A cha  xola  o ‘zi  tu tib   turgan 

k o ‘zguni  etagiga  artib  xurjuniga  tiqdi.

—  N im a?   —  dedi  Xayri  opa  pichirlab.  —  N im a? 

A sqar  akam ...

—  K uyoving  a m o n ...  —  A cha  xola  u n ing  yuziga 

q a ra m asd a n   q o ‘lidan  k o ‘zguni  oldi.  —  K o ‘zim ga 

k o ‘rinde.  K uyoving  kasal  b o ‘lgon.

—  Q a c h o n ,  q a c h o n   ko ‘ram an ?  —  Xayri  opa  A cha 

xolaning  q o ‘liga  yopishdi.  —  A yting,  nim a  k o ‘rdingiz? 

Q a c h o n   k o ‘ram an?

A cha  xola  o ‘ylanib  qoldi:

75


—  Y o i   k o ‘rd em ,  y o ‘l!  K uyoving  keladu.  Oy 

t o ‘lganda,  uxlam ay  osm onga  qaro.  K o‘rason!

—  N afasingizdan  aylanay,  xolajon!  —  dedi  Xayri 

opa  iltijo  qilib.  —  T ilingizdan  aylanay.  Kuyovingiz 

kelsa,  m an a   shu  bilaguzugim   sizniki.  —  U  gapining 

rostligiga  ish o n tirm o q ch i  b o ‘lgandek  tilla  bilaguzugini 

q o ‘lidan  yechib  k o ‘rsatdi.  —  A sqar  akam   m enga 

boshqasini  olib  beradilar.

0 ‘sha  kuni  uyim izda  bayram   b o ‘ldi.  T o ‘rt  xotin 

o ‘tirishib  o lm a  choy  ichishdi.  O yim   ertalab   yopgan 

zog‘ora  n o n in i,  Xayri  o p a   to lq o n in i,  H oji  buvi  b ir  h o - 

vuch  tu t  m ayizini  o ‘rtaga  q o ‘ydi.

0 ‘sha  kuni  yana  b ir  sirni  bilib  oldim .  Bir  h aftadan 

keyin  oy  to ‘ladi.  U ch   q o ‘shni  oyga  tikilib  xolaning 

rom ini  am alda  sinab  ko ‘rishadi.

K utilgan  kechada  H oji  buvi  bilan  Xayri  o p a  bizniki- 

ga  chiqishdi.  D adam   ishda  edi.  A n c h ag ach a  u  y o q -b u  

yoq d an   gaplashib  o ‘tirishdi.  K eyin  bolalarga  supaga jo y  

solib  berishdi.  A kalarim   uxlab  qolishdi.  M en  esa  nim a 

boMishini  kutib  poylab  yo tar  edim .

N ih o y a t,  uch  ayol  bodom   tag id an   yaydoq  joyga 

borib,  tizilishib  o ‘tirishdi.  C h ig irtk alar  ch irillar,  oso- 

yishta  o sm o n d a   to ‘lin  oy  su td ek   m ay in,  su td ek   iliq  n u r 

so c h ar  edi.  O yim ,  H oji  buvi,  Xayri  o p a   oyga  tikilgan- 

c h a  qotib  qolishgan,  h e c h   qaysisi  c h u rq   etm as,  cham asi 

b a r biri  o ‘zi  izlagan  o d a m n i  oydan  topgisi  kelar,  oydan 

topishiga  um id  qilar,  ish o n a r  edi.  O ra d a n   a n c h a   vaqt 

o ‘td i. 

H a m o n  

c h ig irtk a la r  c h irilla r, 

a lla q a y e rd a  

kaltakesak  chirqillab  q o lar,  hovli  bu rch ag id a  o ra -c h o ra  

echki  m a ’rab  q o ‘yar,  faqat  oy,  sehrli  oy  jim g in a  nu r 

sochar,  uch  ayol  esa  unsiz  qotib  qolishgan,  o ‘zi  h am , 

soyasi  h am   qilt  etm as,  uchovi  h am   shu  o ‘tirish d a  oyga 

tikilgancha  haykalga  aylanib  qolgandek  edi.  Y otib- 

yotib  zerikdim .  B oshim ni  коЧагау  desam   oyim dan 

q o ‘rqam an.  E ndi  ko ‘zim   ilinayotgan  ekan  hayajonli 

hayqiriqdan  c h o ‘chib  ketdim .

—  Ana!  Ana!  K o‘rdim!

B oshim ni  k o 4 a rd im u   ikki  q o ‘lini  oy  to m o n g a 

c h o ‘zgancha  iltijo  qilayotgan  Xayri  opaga  ko ‘zim   tu sh - 

di.

76


—  Ana!  A sqar  akam !  A sqar  akam!  —  Xayri  opa 

nafasi  qaytgandek  sapchib  o ‘m id a n   turdi.  —  A na 

q aranglar,  boshini  bog‘lab  olibdi.  D oka  bilan  boshini 

bog‘lab  olibdi!

B oshini  bog* lab  olgan  A sqar  akani  k o ‘rish  um id id a 

jo n h o la td a   oyga  qarad im .  Y o ‘q,  o y m o m o   h am o n  

m uallaq  qotib  tu ra r,  n im -q o ra   d o g ‘lardan  b oshqa  narsa 

k o ‘rin m as  edi.

—  V oy,  q an i,  qani?  —  oyim   bilan  Hoji  buvi  ham  

tu rib   ketishdi.  —  Q ani,  biz  k o ‘rm ayapm iz-ku?

—  Voy,  ana-ku!  Kulib  turibdilar.  —  Xayri  opa 

h o ld an   toygandek  k o ‘ksini  changalladi.  —  X udoga 

sh u k u r,  tirik   ekansiz.  —  U  b irdan  hiqillab  yig‘lab 

yubordi.  —  Voy  k o ‘rd im -a ,  a n iq -ta n iq   ko ‘rdim -a...

—  A ytm adirnm i?  —  dedi  oyim   quvonib.  —  A cha 

xolaning  foli  t o ‘g ‘ri  ch iq ad i  dem ag an m id im .  N asib 

etsa,  A sqaijon  kelsa,  sh u n a q a   t o ‘ylar  qilingki.

Xayri  o p an in g   o ‘sm a  tortilgan  qoshlari,  rangsiz 

chehrasi  chiroyli,  ju d a   chiroyli  ekanini  birinchi  m arta 

payqadim .  U   n u qul  kular,  yig‘lab  turib  kular,  hadeb b ir 

gapni  q a y ta rar  edi.

—  Voy  k o ‘rdim -a!  A n iq -ta n iq   k o ‘rdim -a.

...U c h   ayol  yan g itd an   ch o y   q o ‘yishdi.  A cha  xolani 

m aq ta b -m a q ta b   g a n g u r-g u n g u r  suhbatlashishdi.

C h in d a n   h a m   A cha  xolaning  foli  t o ‘g ‘ri  chiqdi. 

Bittasi  t o ‘g ‘ri  chiqdi.  Q o r  tushgan  kuni  to g ‘a m   keldi. 

Q o ‘ltiqtayog‘ini  d o ‘qillatib  kirib  keldi...

H oji  buvi  A cha  xola  aytganidek  o ‘g ‘lini  kutdi. 

Y igirm a  yilcha  kutdi.  A nch a  oydin  kech alar  o ‘tdi. 

K eyin...  u ni  m ah alla  k o ‘m di.  O ydin  kech ad a  Xayri  opa 

a n iq -tin iq   ko ‘rgan  A sqar  aka  ham   kelm adi...  Lekin 

n im a  u c h u n d ir  A cha  xolani  h e c h   kim   ayblam adi. 

T o g ‘a m   e so n -o m o n   kelganida  oyim   b o sh -o y o q   sarpo 

qilolm agani  u c h u n   A cha  xola  h am   o g ‘rinm adi.  U 

o n d a -s o n d a   x u rju n in i  k o ‘ta rib   kelib  q o la r,  oyim  

a y la n ib -o ‘rgilib  kutib  o lar  edi.  N egaki,  o y im ning  o ‘zi 

odam siz  turo lm as,  h a r  do im   xonasi  gavjum   b o i a r   edi. 

E shikdan  kim   kirib  kelm asin,  uning  k o ‘ngli  doim  

yaxshilikni  sezib  tu rgan  boMardi.

Bir  galgisi  ayniqsa  oshib  tushdi.  0 ‘zim   bilan  bir



77

sinfda  o ‘qigan  bola  prorab  b o ‘lib  m ah allan in g   boy- 

vachchasiga  aylandi-qoldi.  Shayton  yoNdan  o zd irdim i, 

bo sh q am i,  ishqilib,  b o sa r-tu sa rin i  b ilolm ay  qoldi. 

Q o ‘s h a -q o ‘sha  im o ra tlar  soldi.  Oxiri  lop  etib  qam alib 

ketdi.  Bir  kuni  ishga  ketayotsam ,  shu  yigitning  onasi 

oyim ning  oldida  o ‘tirib  hasrat  qilyapti.

— 

T o ‘xtav o y im  



tu h m a tg a  

u c h ra d i, 

o ‘rgilay. 

B olaginam ning  xusum atga  y o ‘liqqaniga  q an d o q   chi- 

daym an!  0 ‘zim ning  q o n   bosim im   bor.  E rta -in d in   o ‘lib 

ketsam ,  tepkilab  ko ‘m ad ig an im d an   ayrilib  qoldim , 

aylanay.

—  Voy u n a q a  d em ang,  ovsinjon.  —  O yim   uni  ohista 

yupatdi.  — Yaxshi gapgayam ,  y o m o n  gapgayam  farishta 

o m in   deydi.  N asib  etsa  hali  h e c h   n im a   k o ‘rm agandek 

b o llib  ketasiz.  —  U  ov o zin i  b ird a n   p a say tird i.  — 

K o'nglim   sezib turibdi. T o ‘xtavoy e rta -in d in   kelib  qola- 

di.  T o ‘xtavoyingiz  q a n d o q   yaxshi  bolaki!  M ana,  m eni 

aytdi dersiz.  E rta -in d in  eshikdan kirib keladi.

—  Voy,  o g ‘zingizdan  o ‘rgilay,  ovsinjon!  K oshkiy- 

di-ya!  —  T o ‘xtavoyning  onasi  yig‘lam sirab  fotiha  to rt- 

di. —  Iloyo  aytganingiz  kelsin!

O yim ning  h a m m a   «karom at»lariga  chidasam   ham , 

bunisiga  ch id o lm ad im .  K ech q u ru n   ishdan  kelganim da 

sh u n d a n   gap  ochilgan  edi,  koyib  berdim .

—  Sizga  h am   A cha  x o ladan  yuqqan  shekilli,  — 

dedim   yarim   hazil,  yarim   kinoya  qilib.  —  N im a,  fol 

ochyapsizm i?  K o ‘pchilikning  haqiga  xiyonat  qilgan 

qallobni  m aq tab   o ‘tiribsiz.

O yim   k o ‘zim ga  d iqqat  bilan  tikilib  qoldi.

—  Q ahring  shun aq a  q attiq m i?  —  dedi  a n c h a d a n  

keyin.

—  Q ah rn in g   nim a  daxli  bor?  —  d edim   qaysarlik 



bilan.  —  Q ilg‘ilikni  qilgandan  keyin  jazosini  o lsin -d a. 

Q adam ini  o ‘ylab  bosadigan  b o ‘ladi.

—  A lbatta,  sen lar  o ‘qim ishlisan,  h a m m a   narsani 

bilasan...  —  O yim   b ir  zum   jim ib   q o ld i-d a ,  o ‘z ig a -o ‘zi 

gapirayotgandek  sekin  q o ‘shib  q o ‘ydi.  —  O n asida  nim a 

gun o h ?  Q o n   bosim i  b o ‘lsa,  ertaga  p u f   etib  d um alab 

ketsa,  shunga  suyunasanm i?  O n a -k u   bu ...  S h u n aq a 

qahring  qattiqm i?



78

O raga  no q u lay   sukunat  c h o ‘kdi.  N eg ad ir  A cha 

xolani,  o ‘sha  oydin  kech an i,  o ‘sha  olm a  choyni 

esladim ...

IM O N

«D om im iz»ning  birinchi  qavatida  Klava  xola  degan 

k am p ir  tu radi.  H ech   kim   uni  otasining  ism ini  q o ‘shib 

«Klavdiya  Falonchiyevna»  deb  atam aydi.  Klava  xola  — 

h a m m a   u ch u n   Klava  xola.  B echora  h ayotda  om adi 

y u rish m a g a n   x o tin .  Z a v o d d a   o ‘ttiz   yil  ishlagan. 

Y oshligida  beva  qolgan.  Y olg‘iz  o ‘g‘lini  deb  um rini 

o ‘tkazgan.  A ytishlariga  q araganda,  o ‘g‘lini  rejim   bilan 

ov q atlan tirib ,  rejim   bilan  uxlatib  o ‘stirgan  ekan.  Bitta 

farzan d d an   h am   buyurm adi.  0 ‘g ‘li  uylanishi  bilan 

xotininikiga  k o ‘c h ib   ketdi.  S h u n d an   keyin  Klava  xola 

asabiyroq  b o ‘b  qoldi.  Eshik  tagida  o ‘tirib,  uzzukun 

h am m ag a  dash n o m   bergani-bergan.

—  H oy  piyonista,  ertalabdan  zaharingga  barm atuxa 

ich g an d an   k o ‘ra  bolangga  ikki  paket  sut  obersang 

boN m aydim i?

— 

H o y   o lifta ,  m a s h in a n g n i  p o d ’y ezd  tagiga 



q o ‘ym a,  bu  y e r  senga  garajmas!

Ba’zan  k ichkina  qizalog‘im   eshikdan  hasrat  qilib 

kirib  keladi.

—  Klava  xola  m eni  d u ro ch k a   dedi.

—  N im a   qiluvding?

—  S am o k atn i  tez   uchirganm ishm an.

—  H a,  e n d i,  o ‘zing  ham   tez  uch m ag in -d a...

Klava  xolaning  ovozi  b ir  kun  ch iq m ay   qolgan  edi,

darrov  bilindi.  S urishtirsam ,  kasalxonaga  tushibdi. 

Buyragi  xasta  ekan.  B echoraning  ham m aga  dash n o m  

berib  o ‘tirishiyam   bir  davlat  ekan.  B utun  «dom »  zeri- 

kib  qoldi.  Ikki  h aftach a  o ‘tg an d an   keyin  Klava  xola 

bilan  y o n m a-y o n   tu radigan  q o ‘shnim iz  eshik  taqillatib 

keldi.


—  Yuz  so ‘m  qarz  berib  tu rin g ,  —  dedi  iltim os 

qilib.  —  Klava  xolaga  uch  yuz  so ‘m  kerak  b o ‘lib  qopti. 

Ikki  yuzini  q o ‘sh n ilard an   yig‘dik.

—  N im aga  kerak  b o ‘pti?





Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   21


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling