Alisher navoiy nomidagi samarqand davlat universiteti differentsial tenglamalar kafedrasi


Download 8.22 Mb.
Pdf ko'rish
bet51/57
Sana18.09.2017
Hajmi8.22 Mb.
#15978
1   ...   47   48   49   50   51   52   53   54   ...   57

Oraliq nazorat savollari. 

 

1. Xususiy xosilali differensial tenglamalar. Asosiy ta’riflar.  



2. Birinchi  tartibli  kvazichizqli  tenglamalar  (Bir  jinsli,  bir  jinsli  bulmagan,  umumiy 

yechim)  

3. Ikkinchi  tartibli  ikki  o’zgaruvchili  differensial  tenglamalarni  ta’rifi  va    kanonik 

shakliga keltirish (giperbolik tenglamalar). 

4. Ikkinchi  tartibli  ikki  o’zgaruvchili  differensial  tenglamalarni  ta’rifi  va    kanonik 

shakliga keltirish (elliptik tenglamalar). 

5.  Ikkinchi  tartibli  ikki  o’zgaruvchili  differensial  tenglamalarni  ta’rifi  va    kanonik 

shakliga keltirish ( parabolik tenglamalar). 

6.  Ikkinchi  tarbibli  xususiy  xosilali  tenglamalarning  klassifikasiyasi  (umumiy, 

kvazichiziqli,  chizikli,  bir  jinsli,  bir  jinsli  bulmagan  tenglamalarning  ta’riflari, 

tenglamalarning tiplari). 

7.  Tebranish tenglamalar uchun  masalalarning qo’yilishi (Ideal tor tebranish tenglamasi, 

elastik  membrana  tebranish  tenglamasi,  boshlang’ich  shartlar,  chegaraviy  shartlar, 

birinchi chegaraviy masala, yarim to’g’ri chiziq, Koshi masalasi). 

8.  Tebranish  tenglamasi  uchun  Koshi  masalasi    yechimining  mafjudligi,  yagonaligi  va 

turg’unligi. Dalamber formulasi. 

9.  Ikkinchi  tarbibli  xususiy  xosilali  tenglamalarning  xarakteristikasi  (xarakteristik 

tenglama,  xarakteristik  uchburchak,  Dalamber  formulasi,  issiqlikni  o’tkazuvchanlik 

tenglamasi uchun Koshi masalasi) 

10. 


Tebranish tenglamasi uchun yarim to’g’ri chizqdagi masala. Davom ettirish usuli. 

Birinchi  chegaraviy  masala  (tebranish  tenglamasi,  Koshi  masalasi,  Dalamber 

formulasi). 

11. 


Tebranish tenglamasi uchun yarim to’g’ri chizqdagi masala. Davom ettirish usuli. 

Ikkinchi  chegaraviy  masala  (tebranish  tenglamasi,  Koshi  masalasi,  Dalamber 

formulasi). 

12. 


Tebranish  tenglamasi  uchun  birinchi  chegaraviy  masala.  Yechimini  mavjudgini 

isbotlash uchun o’zgaruvchilarni ajratish usuli. 

13. 

Tebranish tenglamasi uchun birinchi chegaraviy masala. Mavjudlik teoremasi. 



14. 

Energiya  integrali.  Tebranish  tenglamasi  uchun  umumiy  birinchi  chegaraviy 

masalalarning yechimini mavjudligi. 

15. 


Chiziqli bo’lmagan giperbolik tenglama. Xarakteristikalarda berilgan ma’lumotlar 

masalasi.  Integral  tenglamalarning  ekvivalent  sistemasi  (Gursa  masalasi,    chizikli 

bulmagan giperbolik tenglama) 

16. 


Chiziqli bo’lmagan giperbolik tenglama. Xarakteristikalarda berilgan ma’lumotlar 

masalasi yechimining mavjudligi. 

17. 

Chiziqli bo’lmagan giperbolik tenglama. Xarakteristikalarda berilgan ma’lumotlar 



masalasi yechimining yagonaligi. 

 


335 

 

18. 



Qo’shma differensial operator (differensial operator, qo’shma operator, o’z-o’ziga 

qo’shma operator) 

19. 

Chizikli  algebrada  berilgan  qo’shma  operator  va  qo’shma  differensial 



operatorlarnin bog’lanishi. 

20. 


Riman usuli. 

21. 


Umumlashgan yechim. Limitga o’tish ko’rinishdagi umumlashgan yechim. 

22. 


Umumlashgan yechim. Integral ayniyat manosida berilgan umumlashgan yechim. 

23. 


Parabolik  tipdagi  tenglamalar.  Fazoda  issiqlik  o’tkazuvchanlik  tenglamasining  

chiqarilishi. 

24. 

Parabolik  tipdagi  tenglamalar.  Bir  fazoviy  o’zgaruvchili  issiqlik  o’tkazuvchanlik 



tenglamasi. Asosiy masalalarning qo’yilishi. 

25. 


Parabolik  tipdagi  tenglamalar.  Birinchi  chegaraviy  masala.  Birinchi  chegaraviy 

masalasi yechimining mavjudligi. 

26. 

Parabolik tipdagi tenglamalar. O’zgaruvchilarning ajratish usuli. 



27. 

Issiqlik o’tkazuvchanlik tenglamasi uchun maksimal qiymat prinsipi. 

28. 

Parabolik  tipdagi  tenglamalar.  Birinchi  chegaraviy  masalasi  yechimining 



yagonaligi. 

29. 


Parabolik  tipdagi  tenglamalar.  Birinchi  chegaraviy  masalasi  yechimining 

turg’unligi. 

30. 

Issiqlik o’tkazuvchanlik tenglamasi uchun umumiy chegaraviy  masalani  yechimining  



yagonaligi (bir jinsli bulmagan tenglama) 

31. 


Issiqlik o’tkazuvchanlik tenglamasi uchun bir jinsli Koshi masalasi 

32. 


Chegaralangan  va  uzluksiz  boshlang’ich  shartlar    uchun  Koshi  masalaning 

yechimining mavjudligi  (Bir jinsli issiqlik o’tkazuvchanlik tenglamasi) (

funksiya va 

uning xususiy xosilalari 

sohada uzluksiligini isbotlash.) 

33. 


Chegaralangan  va  uzluksiz  boshlang’ich  shartlar    uchun  Koshi  masalaning 

yechimining  mavjudligi    (Bir  jinsli  issiqlik  o’tkazuvchanlik  tenglamasi)    (  

34. 


Chegaralangan  va  uzluksiz  boshlang’ich  shartlar    uchun  Koshi  masalaning 

yechimining mavjudligi  (Bir jinsli issiqlik o’tkazuvchanlik tenglamasi) (teoremani keltirib 

natijalarni isbotlash) 

35. 


Chegaralangan  va  uzluksiz  boshlang’ich  shartlar    uchun  Koshi  masalaning 

yechimining yagonaligi 

36. 

Yarim  to’g’ri  chiziqdagi    issiqlik  o’tkazuvchanlik  tenglamasi  uchun  birinchi 



chegaraviy masalani yechimining mavjudligi 

37. 


Yarim  to’g’ri  chiziqdagi    issiqlik  o’tkazuvchanlik  tenglamasi  uchun  ikkinchi 

chegaraviy masalani yechimining mavjudligi 

38. 

Birinchi chegaraviy masalasi uchun Grina funksiyasi.  1 va 2 xossalar 



39. 

Birinchi chegaraviy masalasi uchun Grina funksiyasi.  3 va 4 xossalar 

40. 

Laplas va  Puasson  tenglamalari.  Garmonik funksiya 



41. 

Chegaraviy masalalar qo’yilishi. 

3

va 

2

  fazolarda  Dirixle va Neyman masalalari. 

42. 

Laplas teglamasining fundamental yechimi 



43. 

Birinchi va ikkinchi Grin formulalar. 

44. 

Uchinchi Grin formulasi. Ikki ulchovli fazoda Grin formulalar. 



336 

 

45. 



Garmonik funksiyalarning xossalari  1 i 2 (o’rta qymat hakidagi teorema) xossalar 

46. 


Garmonik  funksiyalar.  Uchinchi  xossa.    Garmonik  funksiyalar  uchun  ekstremum 

prinsipi 

47. 

Dirixle ichki masalani yechimining yagonaligi. 



48. 

Dirixle ichki masalani yechimining turg’unligini isbotlash uchun zarur bulgan Lemma 

49. 

Dirixle ichki masalani yechimining turg’unligi 



50. 

Fazoda Dirixle tashqi masalasi.  Yagonalik teoremasi 

51. 

Tekislikda Dirixle tashqi masalasi.  Yagonalik teoremasi 



52. 

Neyman ichki masalasi.   Yechiluvchanlikning zaruriy sharti 

53. 

Neyman ichki masalasi.   Yechimning yagonaligi. 



54. 

Laplas  tenglamasi  uchun  Grin  funksiyasi  va  uning  xossalari.  Dirixle  ichki  masalasi 

uchun Grin funksiyasi 

55.  Grin funksiyaning xossalari.  1. 

 

56.  Grin funksiyaning xossalari.  2. 



 

57.  Oddiy va ikkilangan qatlam potensiali. Birlik zichklik bilan berilgan ikkilangan qatlam 

potensiali 

58.  Tekislikdagi ikkilangan qatlam potensiali:

 

59.  Tekis yaqinlashuvchi integralning ta’rifi va qo’yidagi 



integral 

uzluksuzligi haqidagi teorema 

60.  Potensial xossalari. ( 

funksiya 

nuqtada usluksizligi haqidagi 

teorema) 

61.  Dirixle ichki masalani 2-chi tur Fredgolm integral tenglamaga keltirish. 

62. 


 

63. 


 

64. 


 

65. 


 

66. 


 

67. 


 

68. 


2

0.

xy



yy

x

y

U

U

U

U



 



69. 

3

0.



xx

xy

y

U

U

U



 

70. 



8

0.

xx



xy

y

x

U

U

U

U



 



71. 

4

0.



xx

yy

x

U

U

U



 


337 

 

72. 



2

0.

xx



xy

yy

y

U

U

U

U



 



73. 

2

2



5

0.

xx



xy

yy

U

U

U



 

74. 



 

75. 


 

76. 


 

77. 


 

78. 


 

79. 


 

80. 


 

81. 


 

82. 


 

83. 


 

84. 


 

85. 


 

86. 


 

87. 


 

88. 


 

89. 


 

90. 


 

91. 


 

92. 


 

93. 


 

94. 


 

95. 


 

96. 


 

97. 


 

98. 


 

99. 


 

100. 


 

101. 


 

102. 


 

103. 


 

104. 


 

338 

 

105. 



 

106. 


 

107. 


 

108. 


 

109. 


 

110. 


 

111. 


 

112. 


 

113. 


 

114. 


 bu tenglamani qo’yidagi ko’rinishga keltiring: 

 

115. 



 

116. 


 

117. 


 

118. 


 

119. 


 

120. 


 

121. 


 

122. 


 

123. 


 

124. 


 

125. 


 

126. 


2

2

0



xx

xy

yy

x

u

u

u

u





 

127.  Chegaralangan  va  uzluksiz  boshlang’ich  shartlar    uchun  Koshi  masalaning 

yechimining mavjudligi  (Bir jinsli issiqlik o’tkazuvchanlik tenglamasi) (

funksiya va 

uning xususiy xosilalari 

sohada uzluksiligini isbotlash.) 


339 

 

128.  Chegaralangan  va  uzluksiz  boshlang’ich  shartlar    uchun  Koshi  masalaning 



yechimining 

mavjudligi 

 

(Bir 


jinsli 

issiqlik 

o’tkazuvchanlik 

tenglamasi) 

(  



129.  Chegaralangan  va  uzluksiz  boshlang’ich  shartlar    uchun  Koshi  masalaning 



yechimining mavjudligi  (Bir jinsli issiqlik o’tkazuvchanlik tenglamasi) (teoremani keltirib 

natijalarni isbotlash) 

130.  Chegaralangan  va  uzluksiz  boshlang’ich  shartlar    uchun  Koshi  masalaning 

yechimining yagonaligi 

131.  Yarim  to’g’ri  chiziqdagi    issiqlik  o’tkazuvchanlik  tenglamasi  uchun  birinchi 

chegaraviy masalani yechimining mavjudligi 

132.  Yarim  to’g’ri  chiziqdagi    issiqlik  o’tkazuvchanlik  tenglamasi  uchun  ikkinchi 

chegaraviy masalani yechimining mavjudligi 

133.  Parabolik tipdagi tenglamalar. O’zgaruvchilarning ajratish usuli. 

134.  Issiqlik o’tkazuvchanlik tenglamasi uchun maksimal qiymat prinsipi. 

135.  Parabolik  tipdagi  tenglamalar.  Birinchi  chegaraviy  masalasi  yechimining 

yagonaligi. 

136.  Parabolik  tipdagi  tenglamalar.  Birinchi  chegaraviy  masalasi  yechimining  

turg’unligi. 

137.  Issiqlik o’tkazuvchanlik tenglamasi uchun umumiy chegaraviy  masalani  yechimining  

yagonaligi (bir jinsli bulmagan tenglama) 

138.  Issiqlik o’tkazuvchanlik tenglamasi uchun bir jinsli Koshi masalasi. 

139.  Uchinchi Grin formulasi. Ikki ulchovli fazoda Grin formulalar. 

140.  Garmonik funksiyalarning xossalari  1 i 2 (o’rta qymat hakidagi teorema) xossalar 

141.  Garmonik  funksiyalar.  Uchinchi  xossa.    Garmonik  funksiyalar  uchun  ekstremum 

prinsipi 

142.  Dirixle ichki masalani yechimining yagonaligi. 

143.  Dirixle ichki masalani yechimining turg’unligini isbotlash uchun zarur bulgan Lemma 

144.  Dirixle ichki masalani yechimining turg’unligi 

145.  Birinchi chegaraviy masalasi uchun Grina funksiyasi.  1 va 2 xossalar 

146.  Birinchi chegaraviy masalasi uchun Grina funksiyasi.  3 va 4 xossalar 

147.  Laplas va  Puasson  tenglamalari.  Garmonik funksiya 

148.  Chegaraviy masalalar qo’yilishi. 

3

va 

2

  fazolarda  Dirixle va Neyman masalalari. 

149.  Laplas teglamasining fundamental yechimi 

150.  Birinchi va ikkinchi Grin formulalar. 

151.  Grin 

funksiyaning 

xossalari. 

 

2.



 

152.  Oddiy va ikkilangan qatlam potensiali. Birlik zichklik bilan berilgan ikkilangan qatlam 

potensiali  

153.  Tekislikdagi 

ikkilangan 

qatlam 


potensiali:

 


340 

 

154.  Tekis  yaqinlashuvchi  integralning  ta’rifi  va  qo’yidagi 

integral 

uzluksuzligi haqidagi teorema 

155.  Potensial  xossalari.  ( 

funksiya 

nuqtada  usluksizligi 

haqidagi teorema) 

156.  Dirixle ichki masalani 2-chi tur Fredgolm integral tenglamaga keltirish 

157.  Fazoda Dirixle tashqi masalasi.  Yagonalik teoremasi 

158.  Tekislikda Dirixle tashqi masalasi.  Yagonalik teoremasi 

159.  Neyman ichki masalasi.   Yechiluvchanlikning zaruriy sharti.  

160.  Neyman ichki masalasi.   Yechimning yagonaligi 

161.  Laplas  tenglamasi  uchun  Grin  funksiyasi  va  uning  xossalari.  Dirixle  ichki  masalasi 

uchun Grin funksiyasi 

162.  Grin funksiyaning xossalari.  

 

163.  Ikkinchi  tartibli  ikki  o’zgaruvchili  differensial  tenglamalarni  ta’rifi  va    kanonik 



shakliga keltirish ( parabolik tenglamalar). 

164.  Ikkinchi  tarbibli  xususiy  xosilali  tenglamalarning  klassifikasiyasi  (umumiy, 

kvazichiziqli,  chizikli,  bir  jinsli,  bir  jinsli  bulmagan  tenglamalarning  ta’riflari, 

tenglamalarning tiplari).  

165.  Tebranish  tenglamalar  uchun  masalalarning  qo’yilishi  (Ideal  tor  tebranish 

tenglamasi,  elastik  membrana  tebranish  tenglamasi,  boshlang’ich  shartlar,  chegaraviy 

shartlar, birinchi chegaraviy masala, yarim to’g’ri chiziq, Koshi masalasi).   

166.  Tebranish  tenglamasi  uchun  Koshi  masalasi    yechimining  mafjudligi,  yagonaligi 

va turg’unligi. Dalamber formulasi. 

167.  Xususiy xosilali differensial tenglamalar. Asosiy ta’riflar.  

168.  Birinchi  tartibli  kvazichizqli  tenglamalar  (Bir  jinsli,  bir  jinsli  bulmagan,  umumiy 

yechim) 


169.  Ikkinchi  tartibli  ikki  o’zgaruvchili  differensial  tenglamalarni  ta’rifi  va    kanonik 

shakliga keltirish (giperbolik tenglamalar). 

170.  Ikkinchi  tartibli  ikki  o’zgaruvchili  differensial  tenglamalarni  ta’rifi  va    kanonik 

shakliga keltirish (elliptik tenglamalar). 

171.  Ikkinchi  tarbibli  xususiy  xosilali  tenglamalarning  xarakteristikasi  (xarakteristik 

tenglama,  xarakteristik  uchburchak,  Dalamber  formulasi,  issiqlikni  o’tkazuvchanlik 

tenglamasi uchun Koshi masalasi) 

172.  Tebranish tenglamasi uchun yarim to’g’ri chizqdagi masala. Davom ettirish usuli. 

173.  Birinchi  chegaraviy  masala  (tebranish  tenglamasi,  Koshi  masalasi,  Dalamber 

formulasi).  

174.  Tebranish tenglamasi uchun yarim to’g’ri chizqdagi masala. Davom ettirish usuli. 

175.  Ikkinchi  chegaraviy  masala  (tebranish  tenglamasi,  Koshi  masalasi,  Dalamber 

formulasi). 

176.  Tebranish  tenglamasi  uchun  birinchi  chegaraviy  masala.  Yechimini  mavjudgini 

isbotlash uchun o’zgaruvchilarni ajratish usuli. 

177.  Tebranish tenglamasi uchun birinchi chegaraviy masala. Mavjudlik teoremasi. 



341 

 

178.  Energiya  integrali.  Tebranish  tenglamasi  uchun  umumiy  birinchi  chegaraviy 



masalalarning yechimini mavjudligi. 

179.  Chiziqli bo’lmagan giperbolik tenglama. Xarakteristikalarda berilgan ma’lumotlar 

masalasi.  Integral  tenglamalarning  ekvivalent  sistemasi  (Gursa  masalasi,    chizikli 

bulmagan giperbolik tenglama) 

180.  Chiziqli bo’lmagan giperbolik tenglama. Xarakteristikalarda berilgan ma’lumotlar 

masalasi yechimining mavjudligi. 

181.  Chiziqli bo’lmagan giperbolik tenglama. Xarakteristikalarda berilgan ma’lumotlar 

masalasi yechimining yagonaligi. 

182.  Qo’shma differensial operator (differensial operator, qo’shma operator, o’z-o’ziga 

qo’shma operator) 

183.  Chizikli  algebrada  berilgan  qo’shma  operator  va  qo’shma  differensial 

operatorlarnin bog’lanishi. 

184.  Umumlashgan yechim. Limitga o’tish ko’rinishdagi umumlashgan yechim. 

185.  Umumlashgan yechim. Integral ayniyat manosida berilgan umumlashgan yechim. 

186.  Parabolik  tipdagi  tenglamalar.  Fazoda  issiqlik  o’tkazuvchanlik  tenglamasining  

chiqarilishi. 

187.  Parabolik  tipdagi  tenglamalar.  Bir  fazoviy  o’zgaruvchili  issiqlik  o’tkazuvchanlik 

tenglamasi. Asosiy masalalarning qo’yilishi.   

188.  Parabolik  tipdagi  tenglamalar.  Birinchi  chegaraviy  masala.  Birinchi  chegaraviy 

masalasi yechimining mavjudligi. 

189.  Dirixle ichki masalani yechimining turg’unligi 

190.  Neyman ichki masalasi.   Yechimning yagonaligi 

191.  Oddiy va ikkilangan qatlam potensiali. Birlik zichklik bilan berilgan ikkilangan qatlam 

potensiali  

192.  Neyman ichki masalasi.   Yechimning yagonaligi 

193. 


 

194. 


 

195. 


 

196. 


 

342 

 

197. 



 

198. 


 

199. 


 

200. 


 

201.  bir 

jinsli 

chegaraviy 



щartlarga 

keltiring 

 

202. 


 

203. 


 

204. 


 

343 

 

205. 



 

206. 


 

207. 


 

208. 


 

209. 


 

210. 


 

211. 


 

212. 


 

213. 


 

214. 


 

215. 


 

344 

 

216. 



 

217. 


 

218. 


 

219. 


 

220. 


 

221. 


 

222. 


0

)

,



(

)

0



,

(

,



0

)

,



0

(

)



,

0

(



,

5

,



2

sin


)

4

2









l

t

U

t

U

x

t

U

x

U

a

x

t

U

a

U

xx

tt

 

223. 



2

,

3, (0, )



sin(

),

(0, )



0,

( , 0)


( , )

0

tt



xx

y

U

a U a

U

x

x

l

x

x

t

U t

U t l







 

224. 



0

)

,



(

)

0



,

(

,



0

)

,



0

(

)



,

0

(



,

3

,



)

5

(



)

4

2











l

t

U

t

U

x

t

U

x

U

a

x

t

U

a

U

xx

tt

 

225. 



2

,

2, (0, )



(

) sin


,

(0, )


0

( , 0)


( , )

0.

tt



xx

x

u

U

a U

a

U

x

l

x

x

l

t

U t

U t l







 

226. 



2

,

3, (0, )



sin(

),

(0, )



0,

( , 0)


( , )

0

tt



xx

y

U

a U a

U

x

x

l

x

x

t

U t

U t l







 

227. 



0

)

,



(

)

0



,

(

,



0

)

,



0

(

)



,

0

(



,

3

,



)

5

(



)

4

2











l

t

U

t

U

x

t

U

x

U

a

x

t

U

a

U

xx

tt

 

228. 



2

2

(



1) ,

1, (0, )


(0, )

0, ( , 0)

( , )

0

tt



xx

U

U

a U

t

x a

U

x

x

U t

U t l

t







 



229. 

2

,



4, (0, )

2(

) sin ,



(0, )

( , 0)


( , )

0

tt



xx

U

U

a U

a

U

x

l

x

x

x

U t

U t l

t







 


345 

 

230. 



2

,

10, (0, ) 10 , ( , 0)



( , )

0,

(0, )



0.

tt

xx

U

U

a U

a

U

x

x U t

U t l

x

t







 

231. 


2

10(


1) cos 2 ,

1, (0, )


(0, )

( , 0)


( , )

0

tt



xx

U

U

a U

t

x a

U

x

x

U t

U t l

t







 



232. 

2

,



1,5, (0, )

2(

3),



(0, )

sin ,


( ,0)

( , ) 1.


tt

xx

U

U

a U

a

U

x

x

x

x

t

U t

U t l







 

233. 



2

2

,



2, (0, )

(0, )


( , 0)

( , )


0

tt

xx

U

U

a U

tx a

U

x

x

U t

U t l

t







 

234. 



2

,

2, (0, )



cos 2 ,

(0, )


,

( , 0)


( , )

.

tt



xx

U

U

a U

a

U

x

x

x

x

t

U t

U t l

t







 

235. 


2

2

,



3, (0, )

(0, )


( , 0)

( , )


0

tt

xx

U

U

a U

t x a

U

x

x

U t

U t l

t







 

236. 



2

2

1



,

3, (0, )


,

(0, )


,

( , 0)


( , )

0.

tt



xx

U

U

a U

a

U

x

x

x

t

x

U t

U t l







 

237. 


2

,

1, (0, )



,

(0, )


( , 0)

( , )


0,

2

tt



xx

x

U

U

a U

a

U

x

x

U t

U t l

t







 

238. 


2

2

2



,

3, 5,


(0, )

(0, )


( , 0)

( , )


0

tt

xx

U

U

a U

t x a

U

x

x

U t

U t l

t







 

239. 



2

,

2,



(0, )

2 cos 2, 5 ,

(0, )

( , 0)


( , )

0

tt



xx

U

U

a U

a

U

x

x

x

U t

U t l

t







 

240. 


2

,

1, 5, (0, )



(0, )

( , 0)


( , )

0.

tt



xx

U

U

a U

t a

U

x

x

U t

U t l

t







 

241. 



2

,

1.5, (0, )



sin

,

(0, )



( , 0)

( , )


0.

tt

xx

x

U

U

a U

a

U

x

x

x

U t

U t l

l

t







 

242. 


2

2

(



1) sin 2 ,

1, (0, )


(0, )

( , 0)


( , )

0

tt



xx

U

U

a U

t

x a

U

x

x

U t

U t l

t







 



243. 



2

,

3, (0, )



2

sin ,


(0, )

( , 0)


( , )

0

tt



xx

U

U

a U

a

U

x

l

x

x

x

U t

U t l

t







 

244. 



2

2 cos ,


1, 5,

(0, )


(0, )

( , 0)


( , )

0.

tt



xx

U

U

a U

x

t a

U

x

x

U t

U t l

t







 

245. 



2

,

2.5,



(0, )

cos


,

(0, )


0,

2

( , 0)



( , )

0.

tt



xx

x

U

U

a U

a

U

x

x

x

l

t

U t

U t l







 

246. 


2

(

2) sin ,



2,

,

(0, )



(0, )

( , 0)


( , )

0.

tt



xx

U

a U

x

t a

l

U

U

x

x

U t

U t l

t









 

247. 


2

,

3, (0, )



2,

(0, )


( , 0)

( , )


0

tt

xx

U

U

a U

a

U

x

x

x

U t

U t l

t







 

248. 



2

2

,



2, (0, )

(0, )


( , 0)

( , )


0.

tt

xx

U

U

a U

t x a

U

x

x

U t

U t l

t







 


346 

 

249. 



2

,

3, (0, )



,

(0, )


( , 0)

( , )


0.

x

tt

xx

U

U

a U

a

U

x

e

x

U t

U t l

t







 

250. 


2

sin ,


1, 5, (0, )

(0, )


( , 0)

( , )


0,

tt

xx

U

U

a U

t a

U

x

x

U t

U t l

l

t







 



251. 

2

1



,

2, (0, )


,

(0, )


1, ( , 0)

( , )


0.

x

tt

xx

U

U

a U

a

U

x

e

x

U t

U t l

t







 

252. 



2

(

4) cos 3 ,



1,

, (0, )


(0, )

( , 0)


( , )

0

2



tt

xx

U

U

a U

x

t a

l

U

x

x

U t

U t l

t









 

253. 


2

2

,



2, (0, )

,

(0, )



( , 0)

( , )


0,

tt

xx

U

U

a U

a

U

x

x

x

U t

U t l

l

t







 

254. 



2

2

,



1, (0, )

(0, )


( , 0)

( , )


0.

tt

xx

U

U

a U

t a

U

x

x

U t

U t l

t







 

255. 



2

sin 2 ,


1, (0, )

(0, )


( , 0)

( , )


0,

1.

tt



xx

U

U

a U

x

t a

U

x

x

U t

U t l

l

t







 



256. 

.

0



)

,

(



)

0

,



(

,

0



)

,

0



(

),

(



)

,

0



(

5

,



1

,

2









l

t

U

t

U

t

x

U

x

l

x

x

U

a

U

a

U

xx

tt

 

 



347 

 


Download 8.22 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   47   48   49   50   51   52   53   54   ...   57




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling