Buxoro muhandilik-texnologiya instituti yuldasheva saida nem atovna sanoat korxonalarida

sifat tavsifi ham m uhim aham iyatga ega b o iib , u korxona xodim larining m azkur 
ishlab chiqarishga kasbiy va m alakaviy jih atd an yaroqlilik darajasi bilan aniqlanadi.
253

---

Bu yerda birinchi o 'rin g a “m utaxassislik”, “kasb”, “m alaka ” kabi tushunchalar 
chiqadi
M utaxassislik insonda m a’lum bir turdagi ishlam i bajarish uchun zarur 
b o 'lg an bilim va k o ‘nikm alar m ajm uasining m avjudligi bilan tavsiflanadi. M asalan, 
iqtisodchi, buxgalter, m oliyachi yoki texnik tilda - m exanik, quruvchi, energetik, 
geolog va boshqalar. Ishchilam ing bilim v a qobiliyatlariga b o 'lg a n talab yagona 
tarif-m alakaviy m a ’lum otnom asida (Y A TM M ), (M TP) va xizm atchilarga esa 
lavozim lar m alakasi m a ’lum otnom ada aks ettirilgan. Bu hujjatlar asosida 
korxonalar ishchi va xizm atchilar tariflariga o 'zg artirish lar kiritadilar.
K asb -fao liy atn in g m axsus va tor ko'rinishdagi turi b o 'lib , m utaxassislik kabi 
nazariy bilim va am aliy k o 'n ik m alam i talab qilsada, m utaxassislikdan farq 1 i 
ravishda ishlab chiqarishning o 'z ig a xos xususiyatlaridan kelib chiqib qo'shim cha 
k o 'n ik m alam i ham talab qiladi.
M alaka deganda biron-bir kasb yoki m utaxassislik b o 'y ich a murakkab 
ishlam i bajarish uchun zarur b o 'lg a n m ehnat ko 'n ik m alari va bilim lar darajasi 
tushuniladi. Ishchilar m alakasi darajasini baholashda o 'rtach a ta rif koeffitsienti va 
o 'rtach a ta rif razryadi hisoblanadi. T a rif razryadlari va koeffitsientlari b ir vaqtning 
o 'z id a bajarilayotgan ishlar m urakkabligini tavsiflovchi k o 'rsatk ich lar hisoblanadi.
Ish haqi - har b ir xodim ning sarflagan m ehnati m iqdori va sifatiga mos 
ravishda taqsim lanuvchi va xodim tasarrufiga pul shaklida kelib tushuvchi m illiy 
darom adning bir qism idir. Ish haqi - m ehnat uchun m ukofotdir.
X odim lar m ehnatiga haq to 'lash ishlab chiqarish jaray o n ig a ja lb qilingan 
m ehnat resurslarining bahosidir. B oshqacha qilib aytganda, ish haqi - m ahsulot 
ishlab chiqarish va sotish xarajatlarining korxona xodim lari m ehnatiga haq to 'lash
uchun sarflanuvchi qism idir.
Ishchi 
xodim lam ing 
m ehnatiga 
haq 
to 'la sh
korxonaning 
dastlabki 
m ajburiyatlaridan biridir. M ehnatga haq to 'lash darajasi m ehnat bozoridagi talab va 
taklifning o 'z a ro nisbati orqali yuzaga k elad i.15
Ish h aq i 
m iq d o ri 
y o lla n m a x o d im la m in g tu rm u s h
d a ra ja sin i 
ifo d alo v ch i 
o 'rsa tk ic h d ir. N o m in a l v a real ish h aq i k o 'rs a tk ic h la ri m av ju d . N o m in a l ish h aq i y o llan m a 
x o d im n in g o 'z m e h n a ti e v a z ig a o lg an p u l d a ro m a d la ri yoki x o d im n in g m a ’lum b ir vaqt 
m o b a y n id a b a ja rg a n m eh n ati u c h u n h iso b la n g a n v a to 'la n g a n ish h a q id ir. R e al ish haqi 
x o d im n in g o lg a n ish h a q ig a q a n c h a v a q a n d a y is te ’m o l b u y u m la ri so tib o lish i va 
m a d a n iy -m a ish iy x iz m a tla rd a n fo y d a la n ish m u m k in lig in i k o 'rs a ta d i. B o sh q a c h a ay tg an d a 
real ish h aq i — b u n o m in a l ish h a q in in g „ x a rid e tish " q o b iliy a ti. R eal ish h aq i b o sh q a
sh a ro itla r b ir x il b o 'lg a n d a , n o m in al ish h a q ig a t o 'g 'r i m u ta n o sib d ir v a is te ’m o l b u y u m lari 
v a x iz m a tla r n a rx in in g d a ra ja sig a te sk a ri m u tan o sib d ir.
lsE co n o m ics.S cv en th ad ition. Jo h n S lo m an , A liso n W ride. P ag e 244
254

---

X