D e m o k r a t I k I s L o h o t L a r n I ya nada c h u q u r L a s h t I r I s h va f u q a r o L i k j a m I y a t I n I


Download 32 Kb.
Pdf просмотр
bet1/20
Sana10.01.2019
Hajmi32 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   20
58641

ISLOM  KARIMOV
D E M O K R A T I K   I S L O H O T L A R N I 
YA NADA  C H U Q U R L A S H T I R I S H 
VA  F U Q A R O L I K   J A M I Y A T I N I 
S H A K L L A N T I R I S H  - 
M A M L A K A T I M I Z 
T A R A Q Q I Y O T I N I N G 
A S O S I Y   M E Z O N I D I R
TO SH K E N T
« 0 ‘Z B E K IS T 0 N »  N A SH RIY O T-M A TBA A   IJO D IY  UYI

УДК:  321.7(575.1)+342.34(575.1) 
ББК  
66.3(5Ў)+66.3(5Ў)12 
К25
l q
 
г  
4
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  P rezid en ti  Islom   K arim ov 
asarlarin in g   19-jildidan  d av latim iz  ra h b a rin in g   2010— 
2 0 1 1-yillarda  V azirlar  M a h k am asi  yig‘ilishlari,  0 ‘zb e- 
kiston  R espublikasi  O liy  M ajlisi  Q o n u n c h ilik   palatasi  va 
S e n a tin in g   q o ‘sh m a   m ajlislarid a,  B M T   B osh  A ssa m - 
bleyasining  M ingyillik  R ivojlanish  M aqsadlariga  b ag ‘ish- 
lan g an   oliy  darajadagi  yalpi  m ajlisida,  K ollektiv  xavf- 
sizlik  sh a rtn o m a si  tashkiloti  (O D K B ),  tu rli  xalqaro  an ju - 
m an la r,  m aro sim la rd a   so ‘zlagan  nu tq lari  va  m a ’ruzalari 
h a m d a   tab rik lari  o ‘rin  olgan.
I  Л'-е'пг'г N a v o i y   I 
•n d c g l  
„ s t o n M K
ISBN  978-9943-01-746-7
©   “ 0 ‘Z B E K I S T O N ”  N M I U ,   2011

0 ‘ZBEK ISTO N  RESPUBLIKASI 
M USTAQ ILLIG INING   19  YILLIGIGA 
BAG‘ISHLANGAN  TANTANALI 
M AROSIM DAGI  TABRIK  S O ‘ZI
Assalom u  alaykum ,  qadrli  vatandoshlar!
H urm atli  m ehm onlar!
Bugun  g o ‘zal  va  b e ta k ro r  y u rtim iz d a   buyuk 
ayyom ,  katta  tantana.  X alqim iz  asrlar  davom ida  or- 
ziqib  kutgan  o ‘z  milliy  m ustaqilligining  o ‘n  to ‘qqiz 
yillik  bayram ini  baland  ruh  va  xursandchilik  bilan 
kutib  olm oqda.
H aqiqatan  ham ,  barcham iz  u ch u n   eng  u lu g \ 
eng  aziz  b o ‘lgan  ana  shu  bayram   bilan  siz,  azizlar- 
ni,  sizning  tim solingizda  butun  xalqim izni  chin  qal- 
bim dan  tabriklash  m en  uch u n   katta  baxtdir.
Aziz  d o ‘stlar!
Bugun,  shu  qutlug6  ayyom   arafasida  V atanim iz 
ozodligiga  erishish,  h ech   kim ga  to b e  va  qaram  
b o ‘lm asdan,  o ‘z  taqdirim izni  o ‘z  q o ‘lim izga  olib, 
yu rtim iz  boyliklariga,  u n in g   tabiiy,  iqtisodiy  va 
intellektual  salohiyatiga  ega  b o ‘lish,  bir  so ‘z  bilan 
aytganda,  ham   siyosiy,  ham   iqtisodiy  m ustaqillikni
3

m ustahkam lash  yo‘lida  xalqimiz  qanday  og‘ir va  m a- 
shaqqatli  y o ‘lni  bosib  o ‘tgani  beixtiyor  k o ‘z  o ‘ngi- 
m izdan  o ‘tadi.
Biz  bu  y o ‘lda  b ar  qanday  m urakkab  va  tahlikali 
sinovlar,  to ‘siq  va g ‘ovlardan  o ‘tib,  yovuz va  zo ‘ravon 
harakatlar  oldida  bosh  egm asdan,  qanchalik  qiyin 
b o ‘lmasin,  o ‘z  tanlagan  yo‘lim izdan  qaytm adik,  ezgu 
m aqsadlarim izga  yetish  u chun  q a t’iyat  va  m atonat 
bilan  qadam   q o ‘ydik.
Bugun  m ustaqil  taraqqiyot  yillarida  bosib  o ‘tgan, 
o so n   k e c h m a g a n   y o ‘lim iz n i,  a m a lg a   o sh irg a n  
ish la rim iz n i,  erish g an   y u tu q   va  m a rra la rim iz n i 
sarhisob  qilar  ekanm iz,  hech  shubhasiz,  xolisona 
bir  xulosaga  kelishim iz  tabiiydir.
Y a’ni,  bundan  o ‘n  to ‘qqiz  yil  oldin  yurtim izda 
erkin va  mustaqil  demokratik davlat va  ochiq fuqarolik 
jam iyati  qurish,  iqtisodiyotim izni  keskin  va  ch u q u r 
isloh  etish,  aholim iz  m anfaatlarini  him oya  qilishga 
qaratilgan  kuchli  ijtim oiy  siyosatni  am alga  oshirish 
b o ‘yicha  qabul  qilgan  azm -u   qarorim iz  yakka-yu 
yagona,  to ‘g ‘ri  ekanini  bugun  hayotning  o ‘zi  tasdiq- 
lab  berm oqda.
Buning  isbotini,  a w a lo ,  shu  yurtda  yashayotgan 
h ar  qaysi  inson  o ‘zi  va  oilasi,  yaqinlari  m isolida, 
shahar  va  qishloqlarim iz,  b u tu n   m am lakatim izning 
har  tom o n lam a  rivojlanib,  obod  b o ‘lib  borayotgani 
misolida  yaqqol  ko‘rishi  m um kin.
4

Buning  tasdig‘i  sifatida  hali-beri  davom   etayotgan 
jah o n   moliyaviy-iqtisodiy  inqirozining  salbiy  ta ’siriga 
qaram asdan,  0 ‘zbekiston  dunyodagi  sanoqli  dav- 
latlar  qatorida  iqtisodiy va  ijtimoiy  o ‘sishning  yuqori 
va  b arqaror  sur’atlarini  nam oyon  etm oqda.
Oxirgi  ikki  yil  d avom ida  m am lak atim iz  iqti- 
sodiyotining  o ‘sish  darajasi  m os  ravishda  9  va  8,1 
foizni  tashkil  etgani,  bu  yil  esa  8,5  foizni  tashkil 
etishi  kutilayotganining  o ‘zi  k o ‘pchilikning  hayrat 
va  havasini  uyg‘otm oqda.
M u staq illik   y illarid a   m a m la k a tim iz   erish g an  
m arralam i  o ‘zim izga  ta sa w u r  qilish  u chun  quyidagi 
raqam lam i  keltirish  o ‘rinli  deb  bilam an.
1990-yilga  nisbatan  yalpi  ichki  m ahsulotim izning 
o ‘sishi  ta x m in a n   3,5  k a rra ,  ah o li  jo n   bo sh ig a 
hisoblaganda  2,5  barobar  oshgan,  o ‘rtacha  oylik  ish 
haqi  esa  shu  yilning  oxirigacha  qariyb  500  AQSH 
dollarini  tashkil  qilib,  taxm inan  14  karraga  ko‘payadi.
Yana  bir  raqam  — Vatanim iz  taraqqiyoti,  xalqi­
m iz  farovonligi  va  yurtim izda  inson  salom atligini 
asrash,  unga  m unosib  sharoit  yaratish  va g ‘am xo‘rlik 
k o ‘rsatish  uzluksiz  o ‘sib  borayotganining  tasdig‘i 
sifatida  aholim izning  o ‘rtacha  u m r  ko‘rish  darajasi 
so‘nggi  yigirm a  yil  davom ida  67  yoshdan  73  yoshga 
yetganining  o ‘zi  ko‘p  narsadan  dalolat  beradi.
H am m am iz  yaxshi  tushunam iz:  bunday  natija- 
larga  albatta  bir-ikki  yil  m obaynida  erishib  b o ‘lmaydi.
5

Bu  m arralam i  biz  m ustaqillik  yillari  davom ida 
xalqim izning  kundalik  m ashaqqatli  va  o ‘ta  og‘ir 
m ehnati  evaziga  q o ‘lga  kiritganm iz.
Shuning  uch u n   bu  m o ‘tab ar  zam inda  istiqom at 
qilayotgan  h ar  bir  yu rtd o sh im iz  bu  y u tu q lard an  
g ‘um rlanib-faxrlanib  yashashga  to ‘la  haqlidir.
Q adrli  yurtdoshlarim !
Bizning  eng  ezgu  m a q sa d -m u d d a o m iz   —  d u n ­
yodagi  taraq q iy   to p g an   d e m o k ra tik   d av latlar  q a- 
to rig a  k irishdan  ib oratdir.  B uning  u c h u n   o ‘z  m o - 
hiyati  va  aham iyatiga  k o ‘ra  b ir-b irig a  teng,  b ir-b i- 
rini  toM diradigan  ikki  hal  qiluvchi  vazifani  am alga 
o sh irish   b iz n in g   d o im iy   e ’tib o r  m a rk a z im iz d a  
turishi  zarur.
Birinchidan,  iqtisodiyotim izda  tarkibiy  o ‘zgarish- 
larni  va  olib  borilayotgan  islohotlarni  yanada  ch u - 
qurlashtirish,  iqtisodiy-ijtim oiy  o ‘sishim iz  va  tex- 
no lo g ik   riv o jlan ish im iz  s u r ’a tla rin i  y u k saltirish  
hisobidan  V atanim iz  taraqqiyoti  va  aholim iz  fa- 
rovonligini  m unosib  darajaga  ko‘tarishdir.
Ikkinchidan,  m a m la k a tim iz n i  m o d e rn iz a tsiy a  
q ilish   va  e r k in la s h tiris h n i,  s iy o s iy -h u q u q iy   va 
iqtisodiy  tizim ni  dem okratik  yangilashni,  yurtim izda 
fuqarolik jamiyatini  shakllantirishni  davom   ettirishdir.
Biz  bugun  m an a  shunday  buyuk  m aqsadlarni 
oldim izga  q o ‘yar  ekanm iz,  c h u q u r  anglab  olishi- 
m iz  zarurki,  bunday  orzu-intilish  m ustaqillikning
6

birinchi  kunlaridan  boshlab  olib  borayotgan  siyo- 
satim izning  m antiqiy  va  q onuniy  davom i  b o ‘lib, 
butun  xalqimizdan  tinimsiz  m ehnat  va  kuch-g‘ayratni 
safarbar  etishni  talab  qiladi.
Shu  bilan  birga,  bu  vazifa  zam on  o ‘zgarishi  bilan 
h ar  birim izdan  dunyoqarashim iz,  on g -u   tafakkuri- 
m izni,  siyosiy  va  huquqiy  saviyamizni  yuksaltirish, 
yon-atrofim izda  b o ‘layotgan  voqealarga  daxldorlik 
tu y g ‘u sin i  y a n a d a   k u c h a y tiris h n i,  s o d d a   q ilib  
aytganda,  bu  g o ‘zal  va  betakror  yurt  —  m en  uch u n  
y a g o n a   V a ta n ,  u n in g   b o s h id a n   k e c h ira y o tg a n  
quvonch  va  tashvishlari  —  m ening  quvonch  va  tash- 
vishlarim ,  deb,  shunday  hissiyot  bilan  yashashni 
talab  qiladi.
Shu  borada  m ening  eng  katta  um idim   va  ishon- 
chim   — m ana  shu  m uhtasham   m aydonga  chiroy  be- 
rib  o ‘tirgan  siz  aziz  farzandlarim da,  sizning  tim so ­
lingizda  bugun  q u w atg a   to ‘lib,  hech  kim dan  kam 
b o ‘lm aym an,  deb,  zam onaviy  bilim   va  tajribalam i 
egallashga  bel  bog‘lagan,  tobora  hal  qiluvchi  kuch 
b o ‘lib  h ay o tg a  k irib  k elay o tg an   y osh  av lo d d a, 
d e sa m ,  h e c h   q a n d a y   x a to   b o ‘lm ay d i.  B u n d ay  
avlodni  hech  qachon  yengib  b o im a y d i.
M am lakatim izda  2010-yilga  «Barkamol  avlod  yili» 
deb  no m   berganim izning  o ‘zi  ay n an   shunday  ezgu 
o rzu -n iy atlarim izn i  am alga  oshirish  y o ‘lida,  hech 
shubhasiz,  yana  b ir  q a t’iy  qadam   b o ‘lib  qolajak.
7

Ishonchim   kom il,  ko‘pni  ko‘rgan,  boshidan  k o ‘p 
sinovlarni  o ‘tkazgan  xalqim iz  ch u q u r  anglaydiki, 
bunday  yuksak  vazifalar  va  oliyjanob  o rzu -n iy atla­
rim izni  am alga  oshirish  u ch u n   yurtim izda  hukm  
s u ra y o tg a n   tin c h lik   va  o s o y is h ta lik n i,  o s u d a  
hayotim izni  ko‘z  qorachig‘idek  asrash, jam iyatim iz- 
dagi  m illatlar  va  dinlararo  totuvlik  va  bag‘rikenglik- 
ni  yanada  m ustahkam lashim iz  darker.
Eng  m uhim i,  m intaqam izda,  yaqin  yon-atrofi- 
m izda  yangi  qaram a-qarshilik  va  tajovuz  o ‘choqla- 
rini  alanga  oldirishga  harakat  qiladigan  h ar  qanday 
kuchlardan  d oim o  sezgir,  ogoh  va  hushyor  b o ‘lib, 
bunday  urinishlam ing  oldini  olish  va  bartaraf etishga 
tayyor turishni  bugungi  notin ch   va  tahlikali  zam on- 
ning  o ‘zi  taqozo  etm oqda.
Shu  nuqtayi  n azard an   q araganda,  ja h o n   h a m - 
jam iy ati  bilan  h a m k o r  b o ‘lib  yashashni,  b arch a 
uzoq  va  yaqin  q o ‘shnilarim iz  bilan  d o ‘stlik  va  o ‘zaro 
m anfaatli  aloqalarni  yanada  m u stahkam lashni  biz 
ham isha  eng  dolzarb  vazifa  deb  bilganmiz  va  bunday 
siyosatni  alb atta  izchil  davom   ettiram iz.
F u rsa td a n   fo y d alan ib ,  bugungi  ta n ta n a m iz d a  
bayram   quvonchini  biz  bilan  baham   k o ‘rayotgan 
xorijiy  davlatlarning  elchilari,  xalqaro  tashkilotlar- 
n in g   v a k illa rig a ,  m u h ta ra m   m e h m o n la rim iz g a  
x a lq im iz   n o m id a n   h u r m a t - e h t i r o m   b ild ir ib , 
d u n y o d ag i  b a rc h a   d o ‘s t-u   h am k o rla rim izg a  sam i-
8

m iy  sa lo m   va  tila k la rim iz n i  y o ila s h g a   ruxsat 
bergaysiz.
Aziz  va  qadrli  vatandoshlarim !
Shu  m u n a w a r  oqshom da  ham m angizni  M usta­
qillik  bayram i  bilan  yana  bir  bor  qutlar  ekanm an, 
aw alam b o r,  yurtim izni  tin c h -o m o n   saqlab,  asrab 
kelayotgan,  ezgu  ishlarimizga  o ‘zi  m adadkor b o ‘lgan 
Y aratganim izga  shukronalar  aytib,  erishgan  barcha 
yutuq  va  m arralarim izning  ijodkori  va  bunyodkori 
b o ‘lmish  xalqimizga  bosh  egib  ta ’zim   qilam an.
Barchangizga  sih at-salo m atlik ,  b ax t-u   saodat, 
xonadonlaringizga  fayz-u  baraka  tilaym an.
Y urtim iz  tin ch ,  osm onim iz  m usaffo,  m ustaqil- 
ligimiz  abadiy  b o ‘lsin!
2010-yil  31-avgust

BM T  B O SH   ASSAM BLEYASINING 
MINGYILLIK  RIVOJLANISH 
MAQSADLARIGA  BAG‘ISHLANGAN  OLIY 
DARAJADAGI  YALPI  M AJLISIDAGI  NUTQ
M uhtaram   rais  janoblari!
H urm atli  d o ‘stlar!
J a h o n n in g   tu rli  n u q ta la r id a   h a m o n   d av o m  
etayotgan  urushlar  va  qaram a-qarshiliklar,  saqla- 
nib  qolayotgan  davlatlararo,  m illatlararo  va  d in lar­
aro  ziddiyatlar,  M ingyillik  rivojlanish  deklaratsiya- 
sida  ta ’kidlanganidek,  qashshoqlik,  ochlik,  onalar 
va  bolalar  o ‘lim i,  epidem iyalar  va  insoniyatning 
boshqa  m uam m olariga  qarshi  kurash  borasidagi  eng 
jiddiy  to ‘siqlar  b o ‘lib  qolm oqda.
U shbu  haqiqatning  ta sd ig in i  30  yildan  buyon 
harbiy  harakatlar  davom   etayotgan  jafokash  Afg‘o- 
niston  m isolida  ko‘rishim iz  m um kin.  Bugun  afg‘on 
m uam m osini  harbiy  y o ‘l  bilan  hal  etib  b o ‘lmasligi 
yanada  ayon  b o ‘lm o q d a,  koalitsiya  k u chlarining 
Afg‘o nistonda  tinchlik  o ‘m atish  b o ‘yicha  tanlagan 
strategiyasi  esa  kutilgan  n a tija larn i  b erm ay ap ti. 
M u tta s il  d a v o m   e ta y o tg a n   u ru sh   A fg‘o n is to n  
xalqining  ahvolini  to bora  og6irlashtirm oqda  va  m u- 
am m oni  hal  etishni  yanada  qiyinlashtirm oqda.
10

H ozirgi  v aziy atd a  A fg‘o n isto n d a   tin c h lik   va 
barqarorlikka  erishishning  m uqobil  y o ‘llarini  topish 
g ‘oyat  m uhim   aham iyat  kasb  etadi.  U shbu  yo‘llar- 
d an   b in ,  bizning  fikrim izcha,  0 ‘zbekiston  to m o n i- 
dan  2008-yilda  taklif etilgan  BM T  shafehgida  «6+3» 
m uloqot  gum hini  tashkil  qilish  m uhim   rol  o ‘ynagan 
b o ‘lur  edi.  T ashabbusim izning  m azm un-m ohiyati 
shundan  iboratki,  afg‘onistonliklar  o ‘z  m am lakati 
m u am m o larin i  o ‘z  m anfaatlaridan  kelib  chiqqan 
holda,  Afg‘o nistonda  um shning  tugashi  va  uning 
barqaror  kelajagidan  m anfaatdor  m am lakatlar  ko‘- 
m agida  o ‘zlari  hal  etishlari  darkor.
U la r  sirasiga,  a w a la m b o r,  tin c h lik   o ‘rn atish  
missiyasiga  daxldor  A Q SH ,  N A T O ,  Rossiya,  shu- 
ningdek,  Afg‘oniston  bilan  bevosita  q o ‘shni  m am - 
lakatlam i  kiritish  zarur.  «6+3»  m uloqot  guruhining 
eng  m uhim   m aqsadi  — bir-biriga  qarshi  kurashayot- 
gan  tom onlarga  Afg‘onistonda  harbiy  harakatlam i 
to ‘xtatish  dasturini  taklif etish,  m am lakatni  parokanda 
qilayotgan  asosiy  m uam m o  va  ziddiyatlar  b o ‘yicha 
o ‘z a ro   m u ro s a   a s o sid a g i  y e c h im la r n i  to p is h , 
xavfsizlikni  ta ’m inlash  h am d a  b arch a  to m o n lar- 
n in g   m a n fa a tla rin i  h iso b g a  o lg a n   h o ld a   z a ru r 
kafo latlarn i  berishdan  iborat.
Bu  b o rad a  ushbu  D astu rd a  iqtisodiy  yordam  
k o ‘rsa tish ,  ijtim o iy ,  in fra tu z ilm a   va  g u m a n ita r 
loyihalarni  am alga  oshirish,  aholi  bandligi  m u ­
ll

a m m o la rin i,  q a sh sh o q lik ,  h u q u q siz lik k a   q arsh i 
kurash  b o ‘yicha  eng  dolzarb  vazifalam i  hal  etishga 
alohida  e ’tibor berilishi  lozim.  Afg‘oniston  xalqi  amal 
qiladigan  k o ‘p  asrlik  a n ’analar,  u rf-odatlar,  islom 
dinining  qadriyatlari  to ‘liq  h u rm a t  qilinishi  zarur.
Shuni  ta ’ kidlam oqchim anki,  bunday  m aqsadlar- 
ga  erishish  u ch u n   hozircha  Afg‘o nistonda  turgan 
tin ch lik p arv ar  koalitsiya  kuchlari  yordam   berishi 
m um kin.
2010-yilning  iyunida  Q irg‘izistonda  ro ‘y  bergan 
fojiali  v o q e a la r  M ark aziy   O siyo  m in ta q a sid a g i 
v a z iy atn i  izd an   c h iq a rish   b o ra sid a   jid d iy   xav f 
tug‘dirm oqda.  Shu  yilning  aprelida  o b ro ‘- e ’tiborini 
y o ‘q o tg an   p rezid en t  h o k im iy atin in g   ag‘darilishi, 
yuzaga  kelgan  keskinlik  va  q a ram a-q arsh ilik lar, 
shuningdek,  m am lakatda  q o n u n iy   hokim iyatning 
zaifligi  Q irg‘iziston  jan u b id a  m illatlararo  qonli  va 
shafqatsiz  voqealar  yuzaga  kelishiga  sabab  b o ‘ldi. 
Buning  natijasida  yuzlab  begunoh  odam lar  qurbon 
b o id i,  m inglab  tin c h   aholi  jab r  k o ‘rdi.
Q irg ‘izlarn in g   o ‘zi  h am ,  respublika  ja n u b id a  
yashayotgan  k o ‘p  sonli  o ‘zb ek lar  ham   u ch in ch i 
kuchlar  to m o n id an   puxta  o ‘ylangan  va  uyushtiril- 
gan  aksiyaning  qurboniga  aylandi,  deyish  u chun  b u ­
gun  barcha  asoslarim iz  bor.
U zoqni  k o ‘zlab  am alga  oshirilgan  bu  aksiyadan 
m aqsad  m am lakatda  nafaqat  tartibsizlik  va  paro-
12

k an d alik n i  yuzaga  keltirish,  balki  0 ‘zbekistonni 
u shbu  v ah sh iy o n a  x u n rezlik k a  to rtish ,  pirovard 
n a tija d a ,  m illa tla ra r o   q a r a m a -q a r s h ilik n i  ikki 
q o ‘shni  m am lakat  —  Qirg‘iziston  ham da  0 ‘zbekiston 
o ‘rtasidagi  davlatlararo  qaram a-qarshilikka  aylan- 
tirishdan  iborat  edi.
0 ‘ta   m urakkab  va  o ‘t  olib  ketish  xavfi  b o ‘lgan 
m azk u r  vaziyatda  q ab ih   niyat  b ilan   tashkil  e til­
gan  voqealarning  rivojlanishiga  y o ‘l  q o ‘ym aslik  biz 
u c h u n   n ih o y atd a  o g ‘ir  m u am m o g a  aylandi.  0 ‘z 
h u d u d im iz d a   y u z  m in g d a n   o r tiq   q o c h q in la r , 
b o la la r,  x o tin -q iz la r ,  q a riy a la rn i  q a b u l  q ilish , 
u larn i  jo y lash tirish   va  b a rch a  z a ru r  n a rsa la r  bilan 
t a ’m inlash  ju d a   k atta  k u ch ,  m e h n a t  va  resurslarni 
talab   qildi.  A yni  p ay td a  o ‘ta   shafqatsiz  z o ‘rav o n - 
likning  avj  olishiga  y o ‘l  q o ‘ym aslik,  chegara  h u d u - 
did a  osoyishtalikni  saqlash,  favqulodda  oqibatlarga 
o lib   k elish i  m u m k in   b o ‘lg an   q a h r - u   g ‘az a b n i 
jilo v lash ,  e k strem izm n in g   sh id d atli  tu s  olish in in g  
o ld in i  olish  z a ru r  edi.
F aqat  aql-idrok,  oddiy  haqiqatni,  y a’ni  ushbu 
zam inda  ko‘p  asrlar  davom ida  o ‘zbeklar va  q irg izlar 
y onm a-yon  yashab  kelgani  va  bundan  buyon  ham  
ulam in g   farzandlari  h am d a  avlodlari  k o ‘p  asrlar 
m obaynida  birga  yashashini  teran  anglash  bizga  va 
xalqim izga  m azk u r  fojianing  M arkaziy  O siyoda 
q a r a m a - q a r s h ilik la r n in g   y a n g i,  k en g   k o ‘lam li
13

o ‘chog‘iga  aylanib  ketishining  oldini  olishda  m uhim  
om il  b o ‘ldi.
A lbatta,  bugun  Q irg‘iziston  insonparvarlik  yor- 
dam iga,  q o ‘shnilari  ham da  ja h o n   ham jam iyatining 
ko‘magiga  m uhtoj.
Biroq,  11 — 14-iyun  kunlari  Q irg iz isto n  janubida 
so d ir  etilgan  ta lo n -to ro jla r,  x unrezlik  va  z o ‘ra- 
v o n lik la r  b o ‘y ic h a   m u sta q il  x a lq a ro   te k sh iru v  
o ‘tk azish ,  ushbu  q o n li  v ahshiyliklarning  b a rc h a  
b u y u rtm a c h ila ri,  ta sh k ilo tc h ila ri  va  ijro ch ilarin i 
jinoiy  javobgarlikka  tortish  yanada  m uhim   vazifa 
hisoblanadi.
Ishonchim   kom ilki,  taxm inlarga  asoslangan  har 
qanday  fikrlar  va  biryoqlam a  yondashuvlarni  istisno 
qiluvchi  xolis  va  m ustaqil  xalqaro  tekshiruvlarni  o ‘z 
v a q tid a   o ‘tk a z ish ,  x a lq a ro   h a m ja m iy a tn in g   bu 
boradagi  q a t’iy  prin sip ial  pozitsiyasi  Q irg iz isto n  
janubida  qirg‘izlar  ham da  kam   sonli  o ‘zbeklam ing 
murosaga  kelishi  va  totuvligini  ta ’m inlash  uchun  yo‘l 
ochib  berishi  m um kin.  Bunday  pozitsiyadan  har qan­
day  chekinish  Q irg iz isto n   jan u b id a  fojiali  voqea­
larning  y an a  ta k ro rla n ish i,  o ‘ta   xavfli  keskinlik 
m anbayining  paydo  b o ‘lishiga  olib  kelishi  m um kin- 
ligini  alohida  ta ’kidlashni  istardim .
S h u   m u n o s a b a t  b ila n   b iz   B M T d a n   fo jia li 
voqealar  yuzasidan  m ustaqil  xalqaro  tekshiruvlar 
o ‘tkazish  borasida  h ar  to m o n lam a  yordam   k o ‘rsati-
14

shini  kutishga  haqlim iz.  Bu,  o ‘z  navbatida,  q o ‘shni 
Q iig‘izistonda  voqealarning  yana  avj  olishining  oldini 
olish  im konini  beradi.
Ekologiyani  m uhofaza  qilish  va  atro f-m u h itn i 
asra b -a v a y la sh ,  a y n iq sa ,  h o zirg i  a n o m a l  tab iiy  
o ‘zgarishlar  sharoitida  M ingyillik  deklaratsiyasida 
belgilangan  m aqsadlarga  erishishda  katta  aham iyat 
kasb  etadi.  O rol  fojiasi  ekologiya  m uam m olariga 
m a s ’u liy a tsiz   m u n o s a b a td a   b o ‘lish n in g   y a q q o l 
m isolidir.  Bir  paytlar  noyob  va  g o ‘zal  dengizlardan 
biri  b o ‘lgan  O rol  bir  avlod  hayoti  davom ida  deyarli 
qurib  va  y o ‘qolib  borayotgan  suv  havzasiga  aylandi.
Qirq  yil  mobaynida  Orol  dengizi  akvatoriyasi  7  ba- 
ravar  qisqardi,  suv  hajmi  13  marta  kamaydi,  uning 
m inerallashuvi  esa  o ‘nlab  baravar  oshib,  dengizni 
tirik organizmlaming yashashi  uchun  yaroqsiz  ahvolga 
keltirdi.  N atijada  qariyb  barcha  hayvonot  va  nabotot 
olam i  tanazzulga  uchradi  va  y o ‘qoldi.
Bugun  O rolbo‘yida  nafaqat  ekologik,  balki  dunyo 
m iqyosida  og‘ir  oqibatlarga  olib  kelishi  m um kin 
b o ‘lgan  m urakkab  ijtim oiy-iqtisodiy  va  dem ografik 
m uam m olar  paydo  b o ‘ldi.  BM T  Bosh  kotibi  jan o b  
Pan  G i  M u n   shu  yil  O rolbo‘yiga  tashrifi  choghda 
bunga  ishonch  hosil  qildi.  Va  biz  bu  tash rif  u chun 
unga  katta  m innatdorlik  bildiramiz.
O rol  dengizining  qurishi  davom   etayotgani  va 
uning  atrofida  g u m an itar  falokat  sodir  b o ‘layotgani
15

sababli  O rolbo‘yining  tabiiy  biologik  fondini  asrab- 
avaylash,  O rol  in q iro z in in g   a tro f-m u h itg a ,  eng 
m uhim i,  bu  yerda  istiqom at  qilayotgan  yuz  minglab 
va  m illionlab  odam lar  hayotiga  halokatli  ta ’sirini  ka- 
m a y tirish   b u g u n g i  k u n d a g i  en g   m u h im   vazifa 
hisoblanadi.



Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   20


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling