Dôkaz matematickou indukciou Dôkaz matematickou indukciou N – faktoriál Kombinačné čísla Pascalov trojuholník Binomická veta K-ty člen binomického rozvoja Definičné obory Kombinačné úlohy Variácie Permutácie Kombinácie Variácie s opakovaním Permutácie s opakovaním Kombinácie s opakovaním Pravidlo súčtu Pravidlo súčinu
Využívame pre mat. vety, kt. treba dokázať alebo pre prir. čísla od nejakého Využívame pre mat. vety, kt. treba dokázať alebo pre prir. čísla od nejakého Dôkaz mat. indukciou pozostáva z 2 krokov: - Vetu dokážeme pre prvé prirodzené číslo
- Indukčný krok
- Z predpokladu, že veta platí pre n=k dokážeme platnosť vety
Využíva sa pri výpočtoch v kombinatorických úlohách Využíva sa pri výpočtoch v kombinatorických úlohách Definujeme ho ako Vyjadrenie niektorých n!
Kombinačné číslo Kombinačné číslo Majú niekoľko základných vlastností: - Pre každé platí:
- Pre každé platí:
- Pre každé platí:
- Určitá vlastnosť umožňuje vypočítať kombinačné čísla len za pomoci sčítavania, bez vyčísľovania faktoriálov.
Často sa vyskytujú v kombinatorike.
Je zostavený z kombinačných čísel. Je zostavený z kombinačných čísel. V tejto schéme sa všetky krajné čísla rovnajú 1 a každé ďalšie číslo sa rovná súčtu dvoch čísel bezprostredne nad ním, využívame 3 základnú vlastnosť a to: Pascalov trojuholník má zvislú os súmernosti. Číslo na k-tom mieste v n-tom riadku má hodnotu
Kombinačné čísla majú ešte množstvo zaujímavých vlastností. Kombinačné čísla majú ešte množstvo zaujímavých vlastností. Jedna z nich vyplýva z binomickej vety:
Čísla v jednom riadku Pascalovho trojuholníka sú vlastne koeficienty rozvoja pre odpovedajúce n. Čísla v jednom riadku Pascalovho trojuholníka sú vlastne koeficienty rozvoja pre odpovedajúce n. Binomický rozvoj má sčítancov. Pre k-ty člen binomického rozvoja platí:
Pre n-faktoriál Pre n-faktoriál - Vyjadruje sa z najmenšieho n-faktoriálu
Pre kombinačné čísla - V kombinačnom čísle musí byť n väčšie rovné k
Kombinatorika: Kombinatorika: Je oblasť matematiky, ktorá sa zaoberá riešením úloh typu: - „Koľkými spôsobmi možno vybrať isté objekty? ”
- „ Koľkými spôsobmi možno usporiadať isté objekty? ”
- „ Koľkými spôsobmi zoradiť isté objekty? ”
Ponúka niekoľko pravidiel na riešenie jednoduchých úloh: - Pravidlo súčtu.
- Pravidlo súčinu.
Ak sa vyskytnú zložitejšie, je treba si ich rozdeliť na jednoduché podúlohy.
Delíme na 6 základných typov: Delíme na 6 základných typov: - Permutácie
- Kombinácie
- Variácie
- Permutácie s opakovaním
- Kombinácie s opakovaním
- Variácie s opakovaním
Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: - „Koľkými spôsobmi možno spomedzi n rôznych objektov vybrať k objektov, ak záleží na poradí vyberania?“
- „Koľko usporiadaných k-tic možno vytvoriť z n prvkov?“
Každú usporiadanú k-ticu z daných n prvkov nazývame k-prvkovou variáciou z n prvkov. Počet všetkých takýchto variácií označujeme V(k,n) Platí:
Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: - „Koľkými spôsobmi možno zoradiť do radu prvky neprázdnej konečnej n-prvkovej množiny? ”
Každé jedno zoradenie nazývame permutáciou (poradím) prvkov danej množiny. Permutácie možno reprezentovať usporiadanými n-ticami prvkov danej n-prvkovej množiny. Počet všetkých permutácií n prvkov označujeme P(n). Pre ich počet platí:
Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: - „ Koľkými spôsobmi možno spomedzi n rôznych objektov vybrať objektov, ak nezáleží na poradí vyberania? ”
- „ Koľko k-prvkových množín má n-prvková množina? ”
Každý jeden výber k prvkov z daných n-prvkov nazývame k-prvkovou kombináciou z n-prvkov. Keďže nezáleží na poradí vyberania, možno kombinácie chápať ako neusporiadané k-tice, t.j. k-prvkové podmnožiny. Počet k-prvkových kombinácií z n prvkov označujeme Pre ich počet platí:
Základný typ kombinačnej úloh, ktorá rieši úlohy typu: Základný typ kombinačnej úloh, ktorá rieši úlohy typu: - “Koľkými spôsobmi možno z daných n objektov vybrať k objektov, ak záleží na poradí vyberania a pripúšťame, že objekty môžu byť vybraté viackrát?“
Každý taký výber nazývame k-prvkovou variáciou s opakovaním z n prvkov a ich celkový počet označujeme V’(k, n). Platí:
Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: - Majme n1 objektov prvého druhu, n2 objektov druhého druhu, ... atď. ak nk objektov k-teho druhu tak koľkými spôsobmi možno týchto n1 + n2 + ... + nk objektov usporiadať do radu?“
Každé také usporiadanie nazývame permutáciou s opakovaním, ich celkový počet označujeme Počítame ho zo vzorca:
Základný typ kombinačnej úlohy ktorá rieši úlohy typu: Základný typ kombinačnej úlohy ktorá rieši úlohy typu: - Koľkými spôsobmi môžeme z daných n objektov vybrať k objektov, ak nezáleží na poradí vyberania a pripúšťame, že objekty môžu byť vybraté viackrát?“
Každý z možných výberov nazývame k-prvkovou kombináciou s opakovaním z n prvkov. Ich celkový počet označujeme K’(k, n) Počítame podľa vzorca:
Ak je úlohou zistiť počet prvkov nejakej množiny M, môžeme množinu M rozložiť na niekoľko disjunktných podmnožín M = M1 M2 … Mk a určiť počty prvkov množín Mi. Ak je úlohou zistiť počet prvkov nejakej množiny M, môžeme množinu M rozložiť na niekoľko disjunktných podmnožín M = M1 M2 … Mk a určiť počty prvkov množín Mi. Potom platí: |M| = |M1| + |M2| + ... + |Mk|
Predpokladáme, že máme vybrať dva prvky a, b, pričom prvý vyberáme z konečnej neprázdnej množiny A a druhý z konečnej neprázdnej množiny B. Predpokladáme, že máme vybrať dva prvky a, b, pričom prvý vyberáme z konečnej neprázdnej množiny A a druhý z konečnej neprázdnej množiny B. V prípade, že výber prvku b nezávisí od výberu prvku a, je spolu |A|.|B| možností, ako vybrať tieto dva prvky.
Do'stlaringiz bilan baham: |