E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov


Download 1.93 Mb.
Pdf просмотр
bet1/9
Sana15.12.2019
Hajmi1.93 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9

E.N.  LUTFULLAYEV, Z.N.  NORMURODOV, 
A.T.  BERDIYEV
KIMYODAN
LABORATORY
MASHG'ULOTLARI

E. L.   L U T F U L L A Y E V ,   Z . N .   N O R M U R O D O V ,   A  T.   B E R D I Y i :
KIMYODAN
LABORATORIYA
MASHG‘ULOTLARI
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  va  o'rta  maxsus  t a ’lim 
vazirligi  tomonidan  kimyo  mutaxassisligidan  boshqa 
у  о ‘nalishda  t a ’lim  oluvchi  (5440600  —  «Gidrometeo- 
rologiya»,  « Geografiya»;  5620100  —  «Agrokimyo», 
«Tuproqshunoslik»;  5140900  —  «M ehnat  t a ’limi») 
bakalavriat  ta ’lim  yo ‘nalishi  talabalari  uchun  о ‘quv 
qo ‘Ilanта  sifatida  tavsiya  etilgan
TO SHKEN T
«O'ZBEKISTON*
2006

24.1
Л  24
T a q r i z c  h i l a r

k.f.n.  Z.A. Aminov,  k.f.n.  E.A.  Ro‘ziyev
M u h a rrir  —  R .S .  Toirova
Ushbu  q o ‘lanma  kimyo  dasturi  asosida,  mutaxassisligi  kimyogar 
bo'lmagan,  ammo  boshqa  yo'nalishlar  b o ‘yicha  kimyo  fanidan  ta’lim 
oluvchi  talabalar  uchun  m o‘ljallab  yozilgan.  Unda  kimyo  asoslarini  to'la 
o'zlashtirish  uchun  bakalavriyat  tayyorlash  davlat  ta’lim  standarti  talablariga 
to'liq   javob  beradigan  m a’lum otlar  o ‘z  aksini  topgan.  Qo'Ilanmada 
kimyoning  nazariy  asoslari,  atom  tuzilishi,  davriy  sistem a,  kimyoviy 
bog‘lanish  nazariyasi,  kimyoviy  jarayonlar,  kimyoviy  term odinamika, 
kimyoviy  kinetika,  eritmalar,  metallmaslar  va  metallar  kimyosi  hamda 
ayrim  kationlar  va  anionlarni  tahlil  qilish  masalalari  batafsil  yoritilgan.
Настоящее  учебное  пособие  написано  в  соответствии  с  про­
граммой  по  химии  для  студентов,  обучаю щ ихся  по  н ехи м и ч ес­
ким  специальностям.  В  нем  отражена  вся  информация,  н еобходи ­
мая  для  полного  усвоения  основ  неорганической  химии  при  под­
готовке  бакалавров.  В  пособии  подробно  изложены  теоретические 
основы  химии,  строения  атома,  периодический  закон  и  периоди­
ческая  система,  теория  химической  связи,  химические  процессы , 
химическая  термодинамика,  химическая  кинетика,  растворы,  хи­
мия  неметаллов  и  металлов,  а  также  анализ  некоторых  катионов  и 
анионов.
This  manual  is  written  as  a  program  o f chemistry;  for  students  whose 
subject  area  is  not  chemistry.  There  is  given  useful  information  due  to 
State  Standards  the  for  gaining  Bachelors  degree.  It  is  comprised  the 
following  themes:  fundamentals  o f theoretical  chemistry,  atomic  structure, 
periodic  law  and  table  o f the  elem ents,  chemical  bond  theory,  chem ical 
thermodynamics,  kinetics,  solutions,  chemistry  o f nonmetals  and  metals. 
In  addition  to  there  best  dercnbed  analysis  o f  some  cations  and  anions.
ISBN   5-640-02041-5
K 170300000b 140 2006 
M 351( 0 4 )2 0 0 6   »^.
ston»  NMI U,   2006
-y
Ahborvt-resurs markazl

SO ‘Z  BOSHI
Bugungi  kunda  davlat  tilida  yozilgan,  o ‘quv  standartlariga 
jav o b  b e ra d ig an ,  oJiy  o ‘quv  y u rtla rin in g   kim yo  m u ta - 
hassisligidan  boshqa  m utahassisliklar  bo'yicha  ta ’lim   oluvchi 
talabalar  uch u n   kimyo  kursi  dasturiga  muvofiq  keladigan 
laboratoriya  m ashg'ulotlari  b o ‘yicha  q o ‘llanm aning  yo'qligi 
talabalarga  laboratoriya  m ashg‘ulotlarini  yuqori  darajada  olib 
borishga  imkon  bermaydi.
M azkur  q o 'lla n m a d a   Oliy  o ‘quv  y u rtla rin in g   kim yo 
m utaxassisligidan  boshqa  m utaxassisliklar  b o ‘yicha  ta ’lim 
oluvchi  talabalar  uchun  m o ‘ljallangan  ham da  yangi  o ‘quv 
dasturida tavsiya  etilgan  va  bajarilishi  shart  bo‘lgan  laboratoriya 
ishlari  batafsil  yoritilgan.
0 ‘quv  q o ila n m a d a   o'tkaziladigan  laboratoriya  ishlarining 
o ‘quv  rejasiga  m uv ofiq   k e tm a -k e t  ta rtib d a   b erilg an   va 
talabalarning   nazariy  bilim larin i  ch u q u rlash tirish  ham da 
mustahkamlashga  yordam  beradi.
0 ‘quv  q o 'llan m a  oxirida  laboratoriya  ishlarining  bajarili- 
shida  kerak  b o ‘lishi  m um kin  b o 'lgan  ilovalar  keltirilgan.  Bu 
ilovalar bajarilayotgan tajribalarning  kimyoviy va fizik-kimyoviy 
m a’nosini  t o ‘liq  tu sh untirish  uchun  zarur  m a ’lum otlarni 
kengroq  yoritishga  yordam  beradi.
M ualliflar  ushbu  q o 'llan m aning   yaratilishida  o ‘zlarining 
beg‘araz  yordam larini  va  m aslahatlarini  berganliklari  uchun 
professor A.M.  Nasimov va  katta  o'qituvchi  R.N.  Nosirovalarga 
m innatdorchilik  bildiradilar.
0 ‘quv  qo'llanm a  ayrim  kamchiliklardan  xoli  emas.  Albatta, 
zukko  o'quvchi  o ‘qish  jarayonida  uchragan  kam chiliklam i 
m ualliflarga  quyidagi  m anzilga  yuborishlarini  so'raydilar: 
703015,  Sam arqand,  U niversitet  xiyoboni,  Sam D U   kimyo 
fakulteti  anorganik  kimyo  kafedrasi.
Yuborilgan  taklif  va  istaklar  uchun  m ualliflar  oldindan 
samimiy  m innatdorchilik  bildirib,  ular  ushbu  q o 'llanm ani 
yanada  m azm unan  boyitadi  deb  umid  qiladilar.
3

LABORATORIYA  MASHG‘ULOTLARINI 
BAJARISH  TEXNIKASI
Kimyo  laboratoriyasida  ishlash  vaqtida  quyidagi  qoi- 
dalarga  rioya  qiling:
1.  Tajriba  o 'tk az ish d an   old in ,  darslik  va  m a ’ruzalarning 
tegishli  b o ‘lim la rin i  o ‘qib  c h iq in g   h a m d a   lab o ra to riy a  
ish inin g  m a z m u n i  bilan  to 'liq   tan ish in g .
2.  T ajrib a  u c h u n   kerakli  n a rsa lar  (id ish la r,  asboblar, 
rea k tiv la r)n in g   ham m asi  m avjudligini  a n iq la n m a g u n c h a  
tajrib an i  b o sh lam an g.
3.  T a jrib a   o ‘tk a z is h   v a q tid a   is h n in g   q o ‘lla n m a d a  
k o ‘rsatilgan  tartib i  va  ketm a-ketligig a  rioya  qiling,  shosh- 
m a-sh o sh arlik   va  p ala-partish likk a  yo‘l  q o ‘ym ang.
4.  T ajrib an in g  borishini  diqqat  bilan  k uzating  va  uning 
h am m a   ta fsilo tla rin i  bilib  oling.
5.  Tajriba  tugagach,  ish  o 'rn in i  tozalab  q o ‘yishni  unut- 
m ang.
6.  K uzatilgan   b a rc h a   hodisalarni  va  bajarilgan  reaksiya 
ten g lam alarini  h a r  qaysi  tajribadan   keyin  darhol  ish  dafta- 
ringizga  yozib  q o ‘ying.
7.  L a b o ra to riy a   ju rn a lig a   tajrib a   o ‘tk a z ilg a n   k u n n i, 
m avzu  n o m in i,  ish  m az m u n in i  (asb o b n in g   sxem asi  yoki 
rasm ini  c h iz in g ),  k uzatish   n a tija la rin i,  reaksiya  te n g la ­
m ala rin i,  h isob lash  va  xulosalarn i  yozing.
Laboratoriyada  ishlayotganda  quyidagi  ehtiyot  chora- 
lariga  rioya  qilish  zarur:
1.  Z ah arli  va  q o ‘lansa  hidli  m o d d alar  bilan  qilinadigau 
tajrib alarn in g   h am m asin i  m o ‘rili  shkafda  bajarishni  limn 
m ang.
2.  A jralib  ch iq a y o tg an   gazni  idishga  yaqin  engasluh 
h id lam an g .  G a z n i  h id lash   z a ru r  b o ‘lsa,  ehtiyot  bo'lib,

h av o n i  q o ‘lin g iz  b ila n   idish  o g ‘z ia a n   гг? 
yelpib  m a ’lum   m asofada  hidlang.
3.  K o n sen trlan g an   kislotalarni,  ayniqsa,  sulfat  kislotani 
suv  bilan  suyultirishda  suvni  kislotaga  em as,  balki  kislotani 
suvga  jild ira tib   a ra la sh tirib   tu rib   quyish  kerak.
4.  R e a k tiv la rn i  q u y ish d a   u lar  o ‘zingizga  yoki  kiyi- 
m ingizga  sach ram aslig i  u c h u n   h ech  vaqt  idish  tepasiga 
engashmang.
5.  S uyu q lik ni  q izd iray o tg a n d a   p ro b irk a   o g 'z in i  o ‘z in - 
g izd an   va  y aq in   tu rg a n   k ish ilard an  ch etg a  q a ra tib   tu tin g .
6.  S u y u q lik n i  q iz d ira y o tg a n d a   idish  ustig a  engashib 
qaram ang,  chunki  suyuqlik  qaynaganda  sachrashi  m um kin.
7.  Ish la g a n d a   reak tiv larn in g   (ayniqsa  k islo ta  va  ish- 
q o rla rn in g )  yuzga,  q o ‘l  va  u st-b o sh g a  teg m aslig ini  doim o 
k u zatib   boring.
8.  O s o n   o ‘t  o lu v c h i,  u c h u v c h a n   m o d d a la r   b ila n  
q ilin ad ig an   tajrib alarn i  o ‘td an   uzoq ro q da  va  im ko ni  b o ri- 
ch a  m o 'rili  shkafda  o ‘tkazish  lozim .
9.  M a s h g 'u lo t  d a s tu rid a   k o ‘rsa tilm a g a n   ta jrib a la rn i 
o 'tk a z is h   q a t’iyan  t a ’q iq lan ad i.

LABORATORIYADA  BIRINCHI  YORDAM 
KO‘RSATISH  CHORALARI
1. A gar  teriga  (q o ‘l,  yuz  va  b o sh q a joylarga)  k o n s e n tr­
lan g an   (sulfat,  n itra t,  xlorid  va  b o sh q a)  kislota  tek k an d a, 
tezlik  b ila n   3—5  m in u t  davom ida  kuygan jo y n i  kuchli  suv 
o q im i  b ila n   yuviladi,  keyin  ta n n in n in g   3%  li  yoki  kaliy 
p e rm a n g a n a t  e ritm a si  b ila n   h o ‘lla n g a n   p a x ta   boylam i 
q o ‘y iladi.
2.  T eri  ish q o r  eritm asi  b ila n   kuygan d a,  kuygan  joy 
d a rh o l  silliqlik  y o ‘q o lg u n ch a   suv  b ilan   y uviladi,  keyin 
ta n n in n in g   3%  li  s p irtli  e ritm a s in in g   yoki  kaliy  p e r ­
m a n g a n a t  e ritm a s i  b ila n   h o ‘lla n g a n   p a x ta   b o g ‘lam i 
q o ‘yiladi.  B irinch i  hold a  h am ,  ikkinchi  h o ld a   h am   kuchli 
k u y ganda,  b irin c h i  y o rd am d a n   keyin  tezlik   b ilan   vrachga 
m u ro ja a t  q ilin ad i.
3.  K o ‘zga  kislota  yoki  ish q o r  sach rasa,  tezlik   bilan   uy 
te m p e ra tu ra s id a g i  k o ‘p  m iq d o rd a g i  suv  b ila n   yuviladi 
va  d arh o l  vrachga  m u ro jaat  qilinadi.
4. A gar  teri  issiq  n a rsa lar  (shisha,  m etall  va  bo sh - 
q alar)  dan   kuysa,  avval  ta n n in n in g   3%  li  spirtli  eritm asi 
yoki  kaliy  p e rm a n g a n a t  eritm a si  b ila n   h o ‘llangan  paxta 
b o g 'la m i  q o ‘yiladi,  keyin  y o g ‘li  su rtm a   m oy  (kuyishga 
q arsh i  m az)  boylam i  q o ‘yiladi.
5.  X lo r,  b ro m ,  v o d o ro d ,  sulfid,  u g lero d   ( II)  oksid 
b ila n   z a h arla n g a n d a ,  ja b rlan g a n   shaxs  d arho l  toza  havogn 
c h iq a rila d i,  keyin  vrachga  m u ro ja at  q ilin adi.
6.  F o sfo r  t a ’sirida  kuygan  jo y g a  m is  su lfatn in g   2%  li 
eritm asi  b ila n   h o 'lla n g a n   b o g ‘lam   q o ‘yiladi.
7.  M ishy ak  va  sim ob  b irik m a lari  h a m d a   sianid  tuzlari 
bilan  zah arlangan d a  tezlik  bilan  vrachga  m urojaat  qilinadi.
6

8.  0 ‘q itu v c h in in g   ruxsatisiz  b iro r  m o d d an in g   m azasini 
ta tib   k o ‘rish   yoki  h id lash ,  sh u n in g d e k ,  kim yoviy  idish- 
la rd a n   suv  ich ish   ta  qiq lan ad i.
9.  Is h n i  b a ja ris h d a   b iro r  tu s h u n m o v c h ilik   tu g ‘ilsa, 
d a rh o l  o ‘q itu v ch ig a  yoki  lab o ra n tg a   m u ro ja at  qilib,  ishni 
tu sh u n ib   o lg an d a n   keyin,  davom   e ttirish   lozim .
10. 
Sim ob  b u g ‘i  kuchli  zahardir.  Shuning  u ch u n   simobli 
asb oblar  sin gan da  t o ‘kilgan  sim ob n i  yaxshilab  yig‘ib  olish 
shart.  Sim ob  to ‘kilganligi  haqida  o ‘qituvchiga  va  laborantga 
a lb a tta   x a b a r  b erilish i  kerak.

MODDALARNI  TOZALASH  USULLARI
K im yo  laboratoriyalarida  am aliy  m ashg 'u lo tlarda  m od- 
d a la r  bilan   ish lag an d a  u larn in g   tozaligi  k a tta   aham iyatg a 
ega,  ch u n k i  to za  b o ‘lm ag an  m o d d a la r  b ilan   ishlaganda 
n o to ‘g ‘ri  n a tija la r  o lin ad i.  S h u n in g   u c h u n   m o d d ala rn in g  
to za lig i  m u h im   a h a m iy atg a   ega.  M o d d a la rn i  to za lash  
u sullari  h a r  xil  b o ‘lib,  u la r  m o d d ala rn in g   xossalariga  va 
u la rn i  ish latilishig a  b o g ‘liq.  M o d d a la rn i  to za lash   u c h u n  
k o ‘p in c h a   lab o ra to riy a la rd a :  filtrlash ,  qayta  kristallash , 
h ay d ash   va  sublim atsiy a  kabi  u su llard an   fo y dalan iladi. 
G a z la rn i  to zalash   u c h u n   asosiy  m oddad agi  q o ‘sh im ch a 
m o d d a la rn i  tu rli  kim yoviy  rea g e n tla rg a   y u ttirish   usuli 
q o ‘llanilad i.  M o d d a la rn i  to za lash d a   tajrib an in g   aniqligi 
m o d d a n in g   qay  d a ra jad a   to za lash   kerak  deg an  talabga 
m uvo fiq  olib  b o rilad i.  K im yoviy  m o d d ala r  to zalik   jih a t- 
d an  T —  "texnik"  (q o ‘sh im c h a la r  2 -1 0 " 5dan   1,0%  g ach a), 
A U T  — analiz  uchun  toza,  K T  —  kimyoviy  toza  markalarga 
b o ‘lin a d i.  B u la r  ta r k ib id a   1  •  10_6  d a n   0 ,0 5 %   g a c h a  
q o ‘s h im c h a la r   b o ‘lad i.  M o d d a n in g   to z a lik   d a ra ja sin i 
a n iq la sh d a   fizik  va  kim yoviy  ta d q iq o t  u su lla rid a n   foy­
dalan iladi.  L aboratoriya  tajribalari  uchu n   o d atd a,  "KT"  va 
"AUT"  m arkali  m o d d a la r  ish latilad i.
FILTRLASH  USULI  BILAN  TOZALASH
S u y u q lik la rn i  u lard ag i  m ay d a,  q a ttiq ,  erim ay d ig an  
z a rra c h a la rd a n   tozalash d a  filtrlash  usulidan  foydalaniladi. 
F iltr  suyuq likn i  o ‘tkazib  y u b o rad i,  uning  ichidagi  qattiq 
z a rra c h a la rn i  esa  tu tib   qoladi.  K im yoviy  stakanga  yoki 
kolbaga  0,2  /  ifloslangan  suv  quying.  V o ro nk a  o ‘lchamig;i 
m os  kelad igan   b u ram a   filtr  tay y o rlang   (filtr  q o g 'o zin in g

qirrasi  voronka  chetidan  5—6  m m  pastda tursin).  Voronkani 
shtativ  halqasiga  o ‘m atin g .  V oronka  ostiga  stakan  q o ‘ylng. 
F iltrla sh   u c h u n   k etg an  v a q tn i  belgilang  va  ish  daftariga 
qayd  qiling.  X uddi  sh u n d a y   ta jrib a n i  oddiy  filtrlash   usuli 
bilan   h a m   bajarin g  (1 -ra sm )  va  h a r  ikkala  usu ld a  filtrlash 
u c h u n   k etg an   v a q tn i  taq q o slan g .  N im a   u c h u n   b u ram a  
filtrla sh d a   k am   vaqt  sa rf b o ‘ladi?

Г
Х
]-rasm.
  Filtrlash 
usullari
SUYUQLIKLARNI  HAYDASH  USULI 
BILAN  TOZALASH
(Suvning distillyatsiyasi)
Suvni  h ay d ash  u c h u n   2 -ra s m d a   k eltirilg an   asbobni 
yig‘ing.  Vyurs  kolbasining  |   qism igacha  vodoprovod  suvidan 
quying,  ustiga  o zroq   mis  kuporosi  yoki  kaliy  p erm an ganat 
e ritm a sid a n   q o ‘shing.  K olbaga  b ir  n e c h ta   u zu n ,  ingichka
9

k ap illy ard an ,  kav sh arlan m ag an   u c h in i  pastga  qilib  (n im a 
u c h u n ? )  tu sh irin g .  K olba  o g 'z in i  te rm o m e tr  o 'rn a tilg a n  
tiq in   bilan   b erk itin g .  T e rm o m e trn in g   sim obli  qism i  ko l- 
b a n in g   gaz  c h iq a ru v ch i  n a y id a n   o zgina  p a std a   tu rsin . 
S ovitgichni  suv  b ila n   t o ‘ld irin g   va  b u tu n   tajrib a  davom ida 
suv  oqim in i  sovitgichning  pastki  qism idan  yuqoriga  qarab 
y u bo rin g  (n im a   u c h u n ? ).  A sbest  t o ‘ri  ustiga  quyib  gaz 
go relkasida  suvni  q ay n ag u n ch a  qizdiring.  S uyuqlik  n e c h a  
gradusda  qaynaganiga  e ’tib o r bering.  Yig‘gichdagi  dastlabki
5 — 10  m l  h a y d a lg a n   suv  b ila n   id ish n i  c h a y ib ,  t o ‘kib 
tashlang.  Y ig‘gich d a  100— 120  ml  suyuqlik  to 'p la n g a n d a n  
keyin,  kolban i  q izd irish n i  t o ‘xtating.  Y ig‘g ich ni  asbobdan 
a jratin g   va  undagi  d istillan g an   suvdan  soat  oynasiga  b ir 
n ech a  to m chi  tom izing.  G az  gorelkasida  b u g ‘lating.  X uddi 
s h u n d a y   tajrib a n i  v od o provo d   suvi  bilan   ham   tak ro rlan g . 
B u g ‘la tis h   n a tija la rin i  ta q q o s la n g .  S u v n in g   to z a lig in i 
kim yoviy  usu ld a  h a m   tek sh irin g .  B uning  u c h u n   to z a  
p ro b irk ag a  h aydalg an   suvdan  1—2  ml  quying  va  u n g a  b ir 
n e c h a   to m c h i  a m m o n iy   o k s a la t  tu z in in g   t o ‘y in g a n  
e ritm a sid a n   to m izin g .  N im a   k u zatilad i?  X uddi  sh u n d ay  
tajribani  vodoprovod  suvi  bilan  ham   bajaring.  B unda  nim a 
k u za tila d i?   R eaksiya  te n g la m a la rin i  yozing  va  tegishli 
x u lo salar  ch iqaring .
10

SU BLIM A TLA SH
Y odni  s u b lim a tla sh   u s u lid a   to za la sh .
Q attiq   m o d d a  q izdirilgan da  suyuq  holatga 
o ‘tm a s d a n   b ird a n ig a   gaz  h o la tig a   o 'tis h i 
ja ra y o n i  sublim a tla nish  d e y ila d i.  B u n d an  
ayrim   q a ttiq   m o d d a la m i  q o ‘sh im ch alard an  
to z a la s h d a   fo y d a la n ila d i.  ( Tajriba  m o ‘rili 
shkafda  bajariladi.)  O d atd a,  yod  tark ib id a 
kam   m iq do rda  xlor  va  b ro m n in g   birikm alari 
b o ‘ladi.  Y odni  bu  q o ‘shim chalardan  tozalash 
u ch u n   sublim atsiya  u sulidan  foydalaniladi.
Past  b o ‘yli,  j o ‘m raksiz  stakanga  0,5  g  yod 
k ristallaridan   va  0,02  g  kaliy  yodid  va  0,5  g 
S u b lim a tla sh  
kalsiy oksid solinadi  (nim a  uchun?).  Stakancha 
asbobi 
o g 'z ig a   p a s t  q is m id a   o 's im ta s i  b o ‘lgan 
k olbacha  q o ‘yiladi.  K olbacha  sovuq  suv  bilan  t o ‘ldiriladi. 
Asbob  asbest  t o ‘riga  q o ‘yiladi  va  eh tiyotlik  bilan   past  gaz 
alangasida  qizdiriladi.  A jralgan  yod  kristallari  byuksga  yoki 
soat  oynasiga  yig‘ib  o lin ad i  va  to rtilad i.  Y od  m iq d o rin i 
foyizlarda  ifodalang.  X uddi  shunday  tajrib an i  ifloslangan 
naftalin   b ilan   h am   bajaring  (3 -rasm ).
QAYTA  KRISTALLASH
Q attiq  m o d d alarn i  tozalashda  qayta  kristallash  usulidan 
keng  foydalaniladi.
K aliy  bixrom atni  tozalash.  E ru vch anlik  jad v alid an   foy- 
dalan ib   ( Ilo va :  2 -jadv al)  60°C  da  50  m l  suv  u c h u n   kaliy 
bix rom atnin g  t o ‘yingan  eritm asini  tayyorlash  u ch u n   kerak 
b o 'lg a n   tu z   m iq d o rin i  hisoblang.  T exn o -k im y o v iy   ta ro - 
z id a,  h o v o n c h a d a   m ay d alan g an   kaliy  b ix ro m at  tu zid a n  
hiso b lan g an   m iq d o rn i  to rtib   oling.  T u zn in g   oM changan 
m iq d o rin i  kim yov iy   sta k a n g a   soling  va  u nga  o ‘lchov 
s ilin d rid a   o ‘lc h a n g a n   50  m l  d istilla n g a n   suv  quying. 
S tak an n i  ich id agi  m o ddasi  b ila n   asbest  t o ‘ri  o 'rn a tilg a n  
shtativga  q o ‘ying  va  gaz  gorelkasida  shisha  tay o q ch a  bilan

a ra lash tirib   tu rib ,  d ey arli  q ay n ag u n ch a  q izdiring.  N im a  
u c h u n   e ritm a   q a y n a s h   d a ra ja s ig a   y e tg u n c h a ,  q a riy b  
q a y n a g u n c h a   q iz d irila d i  va  k ey in   filtrla n a d i?   (X uddi 
sh u n d a y   usul  b ila n   kaliy  n itra t,  kaliy  va  n a triy   su lfatni, 
alyum o-kaliyli  ach ch iq to sh larn i  q o 'sh im ch alard an   tozalash 
m u m k in .)  Issiq  e ritm a n i  erim ay  qolgan  q o 'sh im c h a la rd a n  
to z a la s h   u c h u n ,  e ritm a   b u ra m a   filtrd a   issiq   filtrla s h  
v o ro n k asi  o rq a li  b o sh q a   stak an g a  filtrla n a d i.  U zluksiz 
a ralash tirilib   tu rg a n   h o ld a   filtrat,  avval  uy  h a ro ra tig a c h a , 
keyin  m uzli  h am m o m d a  0°C  gacha  sovutiladi.  N im a   uchun 
e r itm a   r a n g in in g   in te n s iv lig i  o ‘z g a ra d i?   C h o 'k m a g a  
tu sh g a n   k ris ta lla r  B y u x n e r  v o ro n k asid a   filtrla n a d i.  Q o ‘r 
eritm ad a  n im a  bor?  Q o ‘r  eritm ad a  kaliy  sulfat  aralashm asi 
b o r -y o ‘qligi  te k s h irib   k o ‘rilad i.  B u n in g   u c h u n   2 —3  ml 
q o ‘r  e ritm a   5 — 10  m l  d istilla n g a n   suvda  s u y u ltirila d i  va
1—2  to m c h i  k o n s e n trla n g a n   x lo rid   k islo ta   h a m d a   bariy 
xlorid  e ritm a s id a n   to m izilad i.  S h u n d ay   usul  b ila n   ajratib 
o lin g a n   q a ttiq   k aliy   b ix ro m a td a   kaliy  su lfat  a ra lash m a si 
b o r  yoki  y o ‘qligi  a n iq la n a d i.  O lin g an   n a tija la r  so lish - 
tiriladi.  K aliy  b ix ro m at  c h in n i  kosachaga  so lin ad i  va  30— 
40  m in   d a v o m id a   q u ritis h   sh k afid a  (100°C )  q u ritila d i. 
S o v itilg a n d a n   key in  tex n o -k im y o v iy   ta ro z id a   to rtila d i. 
D a stla b k i  u lu sh g a  n isb a ta n   o lin g a n   m a h s u lo t  foizlard a 
ifo d a la n a d i.
GAZLARNI  TOZALASH
Karbonat  angidridni  tozalash. Kipp  apparat  (4-rasm )  ini 
k a rb o n a t  a n g id rid   olish  u c h u n   zary adlan g .  K ip p   ap p a- 
ratida  xlorid  kislota  va  m arm am in g   o ‘zaro  t a ’siri  natijasida 
o lin g a n   k a rb o n a t  a n g id rid   suv  b u g ‘i  va  v o d o ro d   xlorid 
gazi  bilan  ifloslangan  bo'lishi  m um kin.  U ni  tozalash  uchun 
suv  b u g 'l a r i n i   y a x sh i  y u tib   q o lu v c h i  m o d d a :  y a ’ni 
k o n se n trla n g a n   sulfat  kislota  va  v od o ro d   x lo rid n i  yaxshi 
e ritu v c h i  m o d d a   —  n a triy   b ik a rb o n a t  ish la tila d i.  Kipp 
a p p a ra tid a  b o rad ig a n   reaksiya ten g lam asin i  yozing.  Kipp 
a p p a ra tig a   k o ‘p  m iq d o r d a   d is tilla n g a n   suvi  b o ‘lgan
12

4-rasm.  Ki pp  apparati
yuvgichni  ulang  va  u n d a n   10—15  m in u t  davom ida  kuchsiz 
k a r b o n a t  a n g id r id   g a z i  o q im in i  o ‘tk a z in g .  Y u v g ic h  
sk lyankadagi  suyuqlik  tark ib id a   v o d o ro d   x lorid  bo rlig in i 
a n iq la n g .  K ip p   a p p a ra tid a n   y u v g ichn i  o lin g   va  un g a 
su v sizlan tirilg an   m is  su lfat  b ila n   to 'ld irilg a n   xlorkalsiyli 
nay n i  u lang ,  h a m d a   u n d a n   k arb o n at  a n g id rid   o q im in i 
o 'tk a z in g .  S o d ir  b o ‘lgan  h o d isan i  kuzatin g .  C 0 2  n i  suv 
b u g ‘i  va  HC1  d a n   to za lash   u c h u n   u  T ish ch e n k o   shisha 
id ish lari  t o ‘ld irilg an   e ritm a la rd a n   o ‘tk a z ila d i;  b u la rn in g  
biriga  natriy  bikarbonatning  to ‘yingan  eritm asi,  ikkinchisiga 
k o n se n trla n g a n   sulfat  kislo ta  soling an   b o ‘ladi.  Bu  ikki 
idishdan  o ‘tib  to zalan g an   C 0 2  kolbaga  yig‘iladi.  Q u ru q   va 
to za   k a rb o n a t  an g id rid n i  qan d ay   olish  m u m kin .  R eaksiya 
ten g la m a larin i  yozing.

Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 24%20Кимё%20фанлар
24%20Кимё%20фанлар -> Toshkent kimyo-texnologiyainstituti sh. P. Nurullayev, A. J. Xoliqov, J. S. Qayumov analitik, fizikaviy va kolloid kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> A. F. Maxsumov kimyo fanlari doktori, professor
24%20Кимё%20фанлар -> Iqtisod-moliya
24%20Кимё%20фанлар -> Moddalakning kimyoviy texnologiyasi
24%20Кимё%20фанлар -> 24. Bog'lovchi moddalarning kimyoviy texnologiyasi. Otaqo'ziyev T.A, Otaqo'ziyev E.T.pdf [Alyuminatlar]
24%20Кимё%20фанлар -> Няниннивииник и н и н м н н в Й
24%20Кимё%20фанлар -> Kimyoviy texnologiya. Kattayev N.pdf [Angren oltin boyitish fabrikasi]
24%20Кимё%20фанлар -> S. M. Turobjonov, T. T. Tursunov, K. M. Adilova
24%20Кимё%20фанлар -> K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> E. O. O r I p o V, A. O. N a s r u L l a y e V bioorganik kimyo


Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling