E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov


Download 1.93 Mb.
Pdf просмотр
bet2/9
Sana15.12.2019
Hajmi1.93 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9

MODDALARNING  FIZIK 
KONSTANTALARINI  ANIQLASH
H a r  b ir  to za   m o d d a  o ‘ziga  xos  fizik  xossalar  bilan 
tav siflan ad i:  ran g i,  m azasi,  h id i,  zich lig i,  su y uqlanish  
va  q ay n ash   te m p e ra tu ra la ri,  qattiq lig i,  qov ushq oqligi  va 
h.k.  K im yo  z av o d larid a  m a h su lo tla r  T U   (tex n ik   sh artlar) 
yoki  D a v la t  S ta n d artig a   m uvo fiq   ch iq a rila d i.  Z avodda 
tay y o rlan g a n   m a h su lo t  sh u  zavod  lab o ra to riy a sid a   analiz 
qilinadi  va  analiz  natijalariga  k o ‘ra  h am d a  davlat  standarti 
asosida  b u   m a h su lo tn i  m a ’lum   aniqlikdagi  kvalifikatsiyaga 
k iritilad i:  "KT"  (kim yoviy  to z a ),  "T"  (to z a ),  "TT"  (texnik 
to z a ),  "A U T"  —  a n aliz  u c h u n   toza.

H o v o n c h a d a   n a triy   tio su lfa t  tu z in i  m ay d alan g   va  b ir 
to m o n i  k a v s h a rla n g a n   n a y n i  m a y d a la n g a n   tu z   b ila n  
to ‘ldiring.  K eyin  uni  rezina  halqa  yordam ida  term om etm ing 
sim obli  qism iga  5 -ra sm d a   k o ‘rsatilg an dek   qilib  o 'rn a tin g . 
T e rm o m e trn i  suvli  stak an g a  tu sh irin g .  S h ish a  ta y o q c h a  
y o rd am id a  suvni  aralashtirib   turib,  sekinlik  b ila n   qizdiring 
va  k ap illy ard ag i  m o d d a n i  k u zating .  K ap illy ardag i  m o d d a 
t in i q   b o 'l g a n   v a q td a g i  te m p e r a tu r a   te k s h irila y o tg a n  
m o dd anin g  suyuqlanish  tem peraturasini  bildiradi.  Tajribani
3  m a rta   tak ro rla n g .  O lin g an   n a tija n i  m a ’lu m o tn o m a d a g i 
n a tija   b ila n   taq q o sla n g   va  o ‘rta c h a   su y u q lan ish   te m p e ­
ra tu ra sin i  an iq lan g.
QAYNASH  TEMPERATURASINI  ANIQLASH
Q ay n ash   te m p e ra tu ra sin i  a n iq lash d a  V yurs  k o lb asid a n ' 
fo y d alan ish   qulay;  b u n d a   kolbaga  te rm o m e trn i  shu n d ay  
o ‘rn a tish   k erakk i,  u n in g   sim obli  sh arik   qism i  suyuqlikka 
teg m a sin ,  a m m o   u n i  b u g ‘  to 'liq   yuvib  o ‘tsin.  K olbaga 
suv  q uying  va  u n i  shu n d ay   q izd irin g k i,  gaz  o ‘tk azuvchi 
naydan  u n ch a  kuchli  b o ‘lm agan  suv  b ug ‘lari  oqim i  chiqsin. 
Suyuqlik  qay n ay  b o sh lag an d an   keyin  b ir  n e c h a   m in u td a n  
s o ‘ng  q a y n a s h   te m p e ra tu ra s in i  b e lg ila n g ,  q iz d iris h n i 
t o ‘xtatin g .  B a ro m e trd a n   b o sim n i  belgilang.  S uvning  q ay ­
nash  tem p eratu rasi  tash q i  bosim ga  b o g 'liq ,  shunin g  uch un  
tem peraturaga  atm osfera  bosim i  uch un   q o ‘shim cha  tuzatish 
k iritish   kerak.  A gar  b a ro m e tr  orqali  to p ila y o tg a n   bo sim  
R = 7 6 0   m m   s im .u s t.d a n   k ic h ik   b o ‘lsa ,  s u y u q lik n in g  
to p ilg an   qay n ash   tem p e ra tu ra sig a   A  tu z a tm a   k iritiladi:
"   =   s < 7 6 ( b , '>
A gar  tajrib a   p a y tid a   bo sim   760  m m   s im .u st.d a n   k atta 
b o ‘lsa,  В  tu z a tm a   kiritiladi:
В
 =  — (/*—760)
80v 
'
SU Y U Q LA N ISH   TEM PERA TU RA SIN I  ANIQLASII
15

Bu  yerda  shu  nazarda tutiladiki,  bosim ning  1  m m   sim .ust.ga 
o ‘zgarishi  bilan  k o ‘pchilik  organik  suyuqliklarning  qaynash 
te m p e ra tu ra la ri  ta x m in a n   b ir  xil  q iy m atg a,  y a ’ni  3/80 
gradusga  o ‘zg aradi.  T o p ilg a n   tu z a tm a la r  o 'lc h a n g a n   q ay ­
nash   te m p e ra tu ra la rig a   q o ‘shiladi.  O z  m iq d o rd ag i  su yuq­
lik la rn in g   q a y n ash   te m p e ra tu ra la rin i  te rm o m e trli  p ro - 
birkada  aniqlash  m um kin.  Probirka  to g ’ri  term o m etrli  tiqin 
o rq ali  b e rk itilad i.  P ro b irk ag a  2—3  ml  tek sh irila y o tg a n  
su y u q lik   q u y ilad i  va  b ir  n e c h a   b o ‘la k c h a   p e m z a   yoki 
kapillyar  solinadi  (bir tekisda  qaynashi  u ch u n ).  T erm o m etr 
probirkaga  shunday  o ‘m atilishi  kerakki,  uning  simobli  qismi 
suyuqlik  s a th id a n   2  sm   y u q o rid a   tu rsin .  S h u n d a n   keyin 
p ro b irk a   te rm o m e trd a n   k o n d e n satsiy a lan ib   oqib  tu sh a - 
y o tg an   suy u q lik   b ir  m e ’yorga  k elg u n c h a   a sta -se k in   qiz- 
d irila d i.  A gar  suy u qlik   to za   b o ‘lsa,  te r m o m e tr   b ir  xil 
tem p e ra tu ra n i  k o ‘rsatadi.  Bu  tekshirilayotgan  suyuqlikning 
q a y n a sh   te m p e ra tu ra s in i  b ild ira d i.  B iro r  su y u q lik n in g  
q a y n ash   te m p e ra tu ra s in i  shu  usu ld a  a n iq la n g   va  n atijan i 
ish  ju rn a lig a   qayd  qiling.
UGLEROD  (IV)  OKSIDNING  MOLEKULYAR 
M ASS AS INI  ANIQLASH
K ip p   a p p a ra ti  (4 -ra sm )  m a rm a r  b o 'la k la ri  va xlorid 
k is lo ta (1:1)  b ilan   z a ry ad lan g an   K ip p   a p p a ra ti  (a ),  ket- 
m a -k e t  u lan g an   T ish ch e n k o   skly an kalari  (b)  sklyankaga 
suv  yoki  n a triy   g id ro k a rb o n a tn in g   to 'y in g a n   eritm a si 
solin gan  b o ‘lib,  bularda  k arb o n at  angidrid,  vodorod  xlorid 
va  boshqa  m exanik  q o 'sh im c h a la rd a n   tozalanadi:  sklyanka 
(d )  ga  k o n se n trla n g a n   sulfat  kislo ta  so lin gan   b o ‘lib,  bu 
y e rd a   k a rb o n a t  a n g id rid   gazi  q u ritilad i.  Q uzitilgan  gaz 
to rtis h   u c h u n   25 0 —300  ml  h ajm li  k o lb ad a n   y ig‘ila d i. 
K o lb an i  yuving  v a q u ritin g .  K olba  o g ‘ziga  jip s   kiradigan 
tiq in   tan la b   oling  va  tiq in   id ish n in g   q ay erig ach a  kirib 
turganini  belgilang  (kolba  b o ‘g ‘zidagi  tiqinning  pastki  qismi 
tu rg a n  joyga  rezina  halqa  kiygizib  q o ‘ying).  K olbani  tiqin 
b ila n   birga  tex n o -k im y o v iy   taro z id a   0,01  g  g a c h a   aniqlik
1 
*   * Ц   A.  ’
16

b ila n   to rtin g .  K o lban in g  havo  bilan   birga  olingan  o g ‘iriigi 
(B ,)  yozib   q o 'y ila d i.  K ip p   a p p a ra tid a n   c h iq q a n   nay  
u c h in i  k o lb a  tu b ig a c h a   tu sh irib ,  uglerod  (IV )  oksid  bilan 
t o ‘ld irilad i.  U g lero d   (IV )  oksid  3 —5  m in u t  dav o m id a 
y u b o rilg a n id a n   k ey in   kolb a  o g 'z i  b e rk itila d i.  B irin c h i 
to rtilg a n d a   tiq in   kolbaga  q an d ay   k iritilg a n   b o 'lsa ,  b u n d a  
ha m   shu jo y g ach a  borsin.  K olbani  to rtib ,  ichidagi  uglerod 
(IV )  oksidi  b ilan   birga  olingan  og'irligi  B2  yozib  qo'yiladi. 
K o lb a d a n   havo  t o ‘la  siqib  c h iq a rilg a n ig a   va  uglerod  (IV ) 
oksidi  b ila n   t o i i q   to ig a n ig a   ish o n c h   hosil  qilish  u c h u n  
k o lb an i  y an a  b ir  n e c h a   m a rta ,  y a ’ni  b ir  xil  o g ‘irlikka 
erishilgunga  q ad ar  (yoki  og ‘irliklar  orasidagi  farq  taxm inan
0,01  g  d a n   oshm asligi  kerak)  uglerod  (IV )  oksid  b ila n   , 
t o ‘ld irib   to rtila d i.  S h u n d a n   keyin,  k olb an ing   belgisigacha 
suv  t o ‘ld irilad i  va  o ‘lchov  silin d ri  y o rd am id a  u n in g   hajm i 
o 'lc h a n a d i:  suvning  h ajm i —  В  ga  ten g   b o ‘ladi.  B a ro m e tr 
va  te rm o m e trg a   q arab ,  tajrib a   p ay tid ag i  bo sim   (P )  va 
te m p e ra tu ra   (t)  yozib  o lin ad i.
1.  K olbaning  tiqin  va  havo  bilan  birgalikdagi  og‘irligi  —
B,
2.  Kolbaning  uglerod  (IV)  oksidi  bilan  birgalikdagi  og‘ir- 
ligi  -   B2.
3.  K olbaning  tajriba  o'tkazilgan  sharoitdagi  hajm i  —  V,
m l.
4. Tajriba  o ‘tkazilayotgan  paytdagi  tem peratura  —  t,  °C.
5.  Bosim  P,  mm  sim.  ust.
1. 
Quyidagi  form ulalardan  foydalanib,  kolbaga  ajralib 
chiqqan  C 0 2 ning  normal  sharoitdagi  hajmi V0  topiladi.  Bosim 
/*=   760  m m .sim .ust  va  760  m m   sim ob  ustuni  bosimiga 
keltiring:
Kuzatishlarni  yozish  tartibi
Natijalarni  ishlab  chiqish
3f 
-  *  *■>
Г   . • .  i * 
i 
•i  ■<*>
■* 'J ’ М Гл Ф -• щ g
}

bu  yerda:  V —  kolbaning  hajm i  yoki  tajriba  sharoitidagi  C 0 2 
ning  hajmi;  Px —  atmosfera  bosimi;  T  —  uyning  m utlaq  shkala 
graduslarida  olingan  tem peraturasi  (Г 1 =  7’0+  t);  P0—  norm al 
bosim ,  T0 =  273K.
2.  N orm al  sharoitda  1  /h av o   1,29  g  kelishini  bilgan  holda, 
kolba  hajmdagi  havo  B3  hisoblanadi.
3.  N o rm al  sharoitda  1  /  vodorod  0,09  g  kelishini  bilgan 
holda  kolba  hajmidagi  havo  B4  hisoblanadi.
4.  Kolbadagi  uglerod  (IV)  oksidning  og'irligi  —B  hisob­
lanadi.  B uning  uchun  C 0 2  to ‘ldirilgan  kolba  og'irligi  —  B2 
dan  b o ‘sh  kolba  hajm ini  egallagan  havoning  og‘irligi  yig‘in- 
disini  ayirish  kerak.
В = В г - ( В 1- В 3)
5.  C 0 2  ning  vodorodga  nisbatan  zichligi  hisoblanadi, 
buning  u ch u n   kolbadagi  C 0 2  ning  og'irligi,  shu  hajmdagi 
vodorod  og'irligiga boMinadi.
D  =  B /B 4
6.  M = 2 D v  asosida  C 0 2  ning  m olekulyar  og‘irligi  hisob­
lanadi.
7.  Nisbiy  hato  foizlarda  hisoblanadi.
'  
1Tl nmnriv
METALL  EKVIVALENTINI  VODORODNI  SIQIB 
CHIQARISH  USULI  BILAN  ANIQLASH
6 -rasm d a  k o ‘rsatilganidek  asbob  yig‘ing.  Bjnjretka  (a)ni 
rez in a   nay  b ila n   ulang,  v o ro n k a  o rq ali  shisha  nay  (b)ni 
suvga  t o ‘ld irin g.  B yuretka  va  k o lb ac h a   (d)  sh ish a  n aylar 
o ‘tk azilg an   tiq in la r  b ilan   yaxshilab  b e rk itilad i.  T ajriba 
b o s h la s h d a n   o ld in   a sb o b n in g   g e rm e tik lig in i  te k sh irib  
k o ‘ring.  B u ning  u ch u n   sh isha  nayli  (b)  v o ro n k an i  10— 15 
sm  ga  k o ‘tarib ,  m ah k am lab   q o ‘yiladi,  keyin  3—5  m in u t 
d a v g p iid a   b y u retk ad ag i  suv  sa th in in g   h o la ti  kuzatiladi. 
Shu  vaqt  ich id a  suv  sathi  o ‘zgarm asa,  asbob  yaxshi  yig‘il-

gan  b o ‘lad i,  ish n i  b o sh lash   m u m k in .
T a ro z id a   ta x m in a n   0,03  g  ga  yaqin 
m ag n iy   b o ‘la g id a n   y o k i  k u k u n id a n  
t o r t i b   o lin g .  P r o b ir k a d a g i  t iq i n n i  
c h iq arib   oling,  voro nk ali  sh ish a  nay ni 
y u q o rig a  yoki  p astg a  su rib ,  b y u re t- 
kadagi  suv  s a th in i  n o ld a   yoki  u n d a n  
p a s tr o q d a   t o ‘x ta tin g .  S u y u ltir ilg a n  
sulfat  k islotad an  5—6  m l  o ‘lchab  oling 
va  u n i  k ic h k in a   v o ro n k a  o rq ali  kol- 
b a c h a g a   q u y in g   ( n im a   u c h u n ? ) .
K o lb a c h a n in g   d ev o rig a  k islo ta   teg - 
m a y d ig a n   q ilib   m a g n iy   l e n t a s i n i  
y o p ish tirin g .  K o lb a c h an i  tiq in   bilan  
m a h k a m   b e r k itin g ,  b u n d a   m a g n iy  
le n ta s i  k islo ta g a   te g m a sin .  S o 'n g ra  
v o ro n k a n i  yu q o rig a  va  p astg a  surib 
b y u r e t k a d a g i   va  v o r o n k a d a g i  suv 
sathlarini  tenglashtiring  (nim a  uchun?).
Byuretkadagi  suv  sathini  pastki  m enisk 
b o ‘yicha  0,1  m l  aniqlik  bilan  hisoblang 
va  yozib  q o ‘ying.  K o lb a c h an i  silkitib  m eta lln i  kislotaga 
tush iring.  N im a   sodir b o ‘ladi?  M etall  to 'liq   erib  b o ‘lgach, 
k o lb ach an i  uy  tem p eratu rasig ach a  sovitib,  byuretkalardagi 
suv  s a th in i  yozib  q o ‘ying.  T ajrib a  vaqtidagi  x o n a   te m - 
p ^ ra tu ra s i  (t)n i  va  b a ro m e trd a g i  b o sim   (R )  ni  yozib 
q o ‘ymg.
Kuzatilgan  hodisalarni  yozish  tartibi:
1.  M agniyning  og‘irligi  —  B,  g.
2.  Tem peratura  —  t,  °C.
3.  Bosim  —  P,  mm.  sim.  ust.
4.  Byuretkadagi  suvning  reaksiyagacha  bo'lgan  sathi  —  a,.
5.  Byuretkadagi  suvning  reaksiyadan  keyingi  sathi  —  a,.
6-раем. 
Ekvivalentni 
aniqlash  asbobi
19

Tajriba  natijalarini  ishlab  chiqish
1. 
t-tem p eraturad a  va  P-bosim da  magniy  siqib  chiqargan 
vodorodning  hajm ini  hisoblash:
2. T opilgan  hajm ni  quyidagi  form ula  b o 'y ich a  normal 
sharoitga  keltirish:

V{P -  h) ■
 2Ti 

760  ■
 
T
bu  yerda  ,  T =   t  +  273  —  m utlaq  tem peratura:
h  —  shu  tem peraturadagi  suv  bug‘i  bosim i  (ilovadagi
1-jadvalga  qarang).
3. N orm al  sharoitda  1  mol  vodorod  22,4  /  kelishini  bilgan 
holda,  siqib  chiqarilgan  vodorodning  massasi  (D )  hisoblab 
topiladi.
. E = B / D   fo rm ula  b o 'y ic h a   m agniyning  ekvivalenti 
hisoblanadi,  bu  yerda:  В  —  tajriba  uchun  olingan  magniyning 
massasi,  D  —  ajralib  chiqqan  hajmdagi  vodorodning  massasi.
5.  M agniyning  topilgan  ekvivalentini  uning  nazariy  ekvi­
valenti  bilan  solishtirib,  necha  foiz  xato  qilinganligi  quyidagi 
formula  bo'yicha topiladi:
H ato (%) = -% any  —  • 100
nazariy
E lem entlar  bir-biri  bilan  o ‘zlarining  ekvivalentiga  pro- 
porsional  m iqdorlarda  birikadi.  Shu  qoidadan  foydalanib, 
m etall  ekvivalentini  bevosita  aniqlash  m um kin.  Masalan: 
m agniy  metali  ekvivalentini  bevosita  aniqlash  uchun  m a’lum 
m iqdorda  metall  olinib,  u  oksidga  aylantiriladi.  So‘ngra  hosil 
b o ‘lgan  oksiddagi  m etall  bilan  kislorod  m iqdorini  aniqlab 
m etallning  ekvivalenti  hisoblab  topiladi.
Tajriba  quyidagicha  bajariladi:
T arozida  0,2  g  magniy  kukuni  tortib   olinadi  va  uni  shu 
tarozida,  aw al  tortib  qo'yilgan  chinni  tigelga  solinadi.  Shundan
20

so‘ng,  magniyni  m o‘rili  shkafda  nitrat  kislota  егпша:  k: 
tiladi.  0,2  g  m agniyni  to*la  eritish  uchun  2  n  isiuai 
eritm asidan  qancha  kerakligini  hisoblang.  Kislota  eritm asini 
tigelga  oz-ozdan  magniy  to ‘liq eriguncha  quying.  Hosil bo'lgan 
m agniy  nitrat  eritm asini  ehtiyotlik bilan  bug‘lating.  So‘ngra 
tigelda  qolgan  qattiq  moddani  ochiq  alangada  cho‘g‘languncha 
qizdiring  (mo'rili shkafda).  Nim a uchun?  M odda  cho‘g‘langach 
tigelni  alangadan  oling  va  eksikatorda  soviting.  Sodir bo'lgan 
reaksiyalarning  tenglam alarini  ish  daftariga  yozib  qo'ying.
Tigel  sovigandan  keyin  uni  (ichidagi  moddasi  bilan  birga) 
texno-kimyoviy tarozida torting.  So'ngra tigeldagi  modda ikkinchi 
m arta  cho‘g‘  holigacha  qizdiriladi  va  eksikatorda sovitilgandan 
keyin  yana  tortiladi.  Bu jarayon  so‘nggi  ikkita  tortish  natijasi 
bir  xil  b o ‘lguncha  (ya’ni  m agniy  nitrat  batam om   parcha- 
la n g u n c h a )  ta k ro rla n a v era d i.  T opilgan  n a tija la r  asosida 
m agniyning  ekvivalenti  hisoblab  chiqariladi.
Tajriba  natijalarini  hisoblash
1.  C hinni  tigelning  og'irligi  (a).
2.  Magniy  kukunining  og'irligi  (b).
3.  C hinni  tigelning  m agniy  oksid  bilan  og'irligi  (s).
4.  H osil  qilingan  m agniy  oksidning  og‘irligi  (s-a).
5.  M agniy  bilan  birikkan  kislorodning  og‘irligi  (s-a)-b.
6.  M agniyning  ekvivalenti:
E -  8b / ( s - a ) - b

ERITMALAR
HAR  XIL  KONSENTRATSIYADAGI 
ERITMALARNI  TAYYORLASH
a)  5%  li  ka liy   bixrom at  eritm asini  tayyorlash.
50  g  5%  li  eritm a  tayyorlash  u c h u n   kaliy  b ix ro m atd an  
q an ch a  m iqdorda  kerakligini  hisoblang.  U n d a  qan cha  hajm  
suv  olish  kerak?  T exno-kim yoviy  taro zid a  (0,02  g  aniqlik 
bilan)  soat  oynasining  massasini  aniqlang.  Bunda hisoblangan 
m iqdordagi  kaliy bixrom atni  tortib  oling.  M enzurkada  kerakli 
hajm dagi  d istillangan  suvni  o 'lch a n g .  B ixrom at  idishini 
stak an ch ag a  soling.  Soat  oynasi  u stid a  q olgan  kristallarni 
m en zu rk ad ag i  suv  bilan  yuvib  tushiring.  M enzurkadagi 
q o lg an   suvni  sh ish a  ta y o q c h a   o rq ali  stak an g a  quying. 
A ralashm ani  tuz  kristallari  to 'liq   eriguncha  aralashtiring  va 
5 0 —60  ml  li  silin drg a,  u n in g   4 /5   h ajm ig ach a  quying. 
Tayyorlangan  eritm aning  zichligini  areom etr bilan  aniqlang. 
Tortishning  ham m a hisob va natijalarini  laboratoriya jum aliga 
yozing.  Z ichlikka  asoslanib  (1-jadval)  eritm adagi  bixro- 
m atn in g   foyiz  konsentratsiyasini  toping.  T opilgan  k onsen - 
tratsiya  bilan  berilgan  konsentratsiya  orasidagi  farqni  a n iq ­
lang.  T ayyorlangan  eritm an in g   m olyarligini  aniqlang.
b)  bariy  xloridning  0 ,ln   va  0,1m   li  eritm alarini  ta y ­
yorlash.
50  m l  0 , l n   va  0 ,1 m   li  e ritm a   tay y o rlash   u c h u n   bariy 
x lo rid n in g   k ristallo g id ratid an   q a n c h a   gram m   kerakligini 
hiso b lang.  H iso blar  o 'q itu v c h i  to m o n id a n   teksh irilgan dan  
s o ‘ng,  te x n o -k im y o v iy   ta ro z id a   to p ilg a n   b a riy   x lo rid  
m iq d o rin i  soat  oynasida  to rtib   oling.  50  ml  li  o ‘lchov 
kolbasiga  uchi  kesilgan  (d iam etri  3—5  sm )  voronka  o ‘rna-
22

ting.  U n ga  tuzli  so at  oynasini  engashtiring.  Yuvgich  o iq a a  
oz  m iq d o rd ag i  d istillan g a n   suv  b ila n   so at  oynasidagi  tuz. 
qoldiqlarini  voronka  ustiga  yuvib  tushiring.  Suvni  asta  sekin 
quyib  va  kolbani  aylan m a  h arak atlan tirib   tu rib   tu zn i  to 'liq  
eriting.  B unda  suv  kolba  hajm ining  2 /3   qism igacha  to ‘lsin. 
F a q a t  tu zn in g   ham m asi  e rig an d an   keyin  suyuqlik  hajm in i 
ko lb a  belgisig acha  yetkazing.  Suvning  s o ‘nggi  po rsiy ala- 
rin i  p ip e tk a  o rq ali  to m c h ila tib   quying.  S uyuqlik  sa th in i 
m eniskning  pastki  sathiga  nisbatan  aniqlang.  K olbani  tiqin 
b ila n   m a h k a m   b e rk itib ,  k o lb a   tu b in i  y u q o rig a   q ilib , 
e ritm a n i  yaxshilab  aralashtiring.  Ju rn alg a  h a m m a   hisoblar 
va  e ritm a   tay yo rlash   uslubini  yozing.
1- jadval 
'
Kaliy bixromatning  suvli  eritmasi  zichligi

KjCrjO,  eritmasi 
Konsentratsiyasi,  %
Zichlik,  g/sm3
1
1
1,0052
2
2
1,0122
3
3
1,0193
4
4
1,0264
5
5
1,0336
6
6
1,0408
7
7
1,0481
8
8
1,0554
9
9
1,0678
10
10
1,0703
KALIY  BIXROMATNING 
ERUVCHANLIGINI  ANIQLASH
T ex no-kim yoviy  taro z id a   2  g  kaliy  b ix ro m atn in g   m ay- 
d a la n g a n   k u k u n id an   to rtib   o lin g   va  sta k a n c h ag a   (50  m l) 
soling.  U nga  10  m l  d istillan g an   suv  quying.  S ta k an c h a n i 
asbest  to 'rg a   q o ‘yit>,  tuz  t o ‘liq  eriguncha  qizdiring.  O lingan 
tin iq   eritm ani  uy  tem peratu rasig acha  soviting.  E ritm a  sovi-
23

t ilg a n d a n   k e y in   n im a   b o ‘la d i?   K u z a tilg a n   h o d is a n i 
tu sh u n tirin g .  Ajralib  ch iq q a n   kristallar  stakan  tubiga  to 'liq  
c h o ‘k k a n d a n   keyin  va  c h o ‘k m a   ustidagi  e ritm a   m u tlaq o  
tin iq   b o ‘lg an d a,  oz  m iq d o rd ag i  (2  m l)  shu  e ritm a   b ilan  
q u ru q   k a tta   p ro b irk a   (10  m l)  ch ayq atilad i  va  u nga  eritm a 
qu yilad i.  B u nd a  p ro b irk ag a  k ristalla rn in g   tushm asligiga 
e ’tib o r  b erin g .  E ritm a   te m p e ra tu ra s in i  o 'lc h a n g .  A yni 
te m p e ra tu ra d a   b u   e ritm a n i  to 'y in g a n   eritm a  deyish  m u m - 
k in m i?  T ex n o -k im y o v iy   ta ro z id a   byuksni  to rtin g ,  q u ru q  
p ip e tk a   b ila n   p ro b irk a d a n   3  ml  e ritm a  oling  v ab y u k sg a 
quying.  B yuksni  e ritm a   b ila n   to rtib ,  q u ritish   shkafiga 
o ‘rn atin g   va  90°C  d a  suvi  t o ‘liq  b u g 'la n g u n c h a   q o ‘ying. 
K eyin  te m p e ra tu ra n i  150°C  ga  k o 'ta rin g   va  tu z n i  30  m in  
d a v o m id a   q izdiring.  S h u n d a n   keyin  byuksni  tu zi  b ilan  
ek sik ato rd a  uy  te m p e ra tu ra sig a c h a   soviting  va  to rtin g .  Bu 
ja ra y o n n i  150°C  da  q a y tarin g   va  yan a  byuksni  tu zi  b ilan  
to rtin g .  Q u ritish   va  to rtish d a   b ir  xil  n a tija   olgunga  q a d a r 
ja ra y o n   q ay tarilad i.  T ajriba  n atijalari  quyidagi  sh akld a 
yoziladi:
to 'y in g a n   e ritm a   te m p e ra tu ra si  —  t°C; 
e ru v c h a n lik n i  an iq lash   u c h u n   o lin g an   e ritm a   hajm i  — 
V,  m l;
byuks  m assasi  —  m v  g; 
byuksnin g  e ritm a   b ila n   m assasi  —  m 2,  g; 
b ix ro m a t  e ritm a sin in g   m assasi  —  m = m 2— m ^   g; 
byuksning  q u ru q  tuz  bilan  m assasi,  1-tortish  m4,  g;
2 -to rtis h   m ” ,  g;
q u ru q   kaliy  bixrom atning  o g ‘irligi  —  m = m —m v  g. 
O lingan   n a tija la r  asosida  b ix ro m a tn in g   t o ‘yingan  e rit­
m asi  (eru v ch an lig i)  k o n sen tratsiy asin i  fo izlard a  va  m o l/ 
litrla rd a   hisoblang,  e ritm a n in g   zichligini  a re o m e tr  y o rd a ­
m ida  aniqlang.
TO  YINGAN  ERITMALARNI  TAYYORLASH
E ritm a la r  erigan  m o d d a la r  k o n sen tratsiy asig a  qarab 
to 'y in g a n ,  t o ‘yinm ag an   va  o ‘ta  t o ‘yingan  b o ‘ladi.
24

M IS  SULFAT  VA  NATRIY  TIOSULFAT 
TUZLARINING  ERITMALARINI  TAYYORLASn
K ic h k in a   (50  m l)  sta k a n c h ag a   20  m l  d istillan g a n   suv 
quying.  S ta k a n c h a n i  k a tta ro q   suvli  stak an g a  yoki  suvli 
k ristallizatorg a  tush iring   va  suv  tem p e ra tu ra sin i  o 'zgarm as 
20°C  yoki  25°C  ga  keltiring.  Soat  oynasiga  o ld in d a n   tortib 
q o 'y ilg a n   m is  s u lfa t  k r is ta lla r id a n   o z g in a   so lib ,  tu z  
batam om   erib  ketguncha  shisha  tayoqcha  bilan  aralashtiring. 
S ta k a n c h a n in g   tag id a  o zg in a  tu z   erim ay   q o lg u n ch a ,  m is 
sulfat  q o ‘shing  va  chayqatishni  davom   ettiring.  S takanchani 
su v d an   c h iq a rib ,  tagidagi  tu z   erib  k e tg u n c h a   q izdiring   va 
tu z   b a ta m o m   erib  k e tg a n d a n   s o ‘ng  sta k a n c h a n i  sovitib, 
y a n a   suvli  sta k a n c h ag a   tu sh irin g .  M a ’lu m   v a q td a n   s o ‘ng 
yana  c h o 'k m a   hosil b o ‘lishini  kuzating.  M is  sulfatning  sovuq 
va  issiq  suvda  eruvchanligi  to ‘g ‘risida xulosa  chiqaring.  N im a 
u c h u n   issiq  eritm a  dastlabki  tem p eratu rag ach a  sovitilganda 
c h o 'k m a   tushadi? 
-
S h u n d a y   tajrib a n i  n a triy   tio su lfa t  tu z i  b ila n   h a m   b a - 
jarin g .
1   2   3   4   5   6   7   8   9


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling