E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov


ELEKTROLITIK  DISSOTSILANISH


Download 1.93 Mb.
Pdf просмотр
bet3/9
Sana15.12.2019
Hajmi1.93 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9

ELEKTROLITIK  DISSOTSILANISH
ELEKTROLITLAR  ERITMALARINING  ELEKTR 
0 ‘TKAZUVCHANLIGI 
Ishning  bajarilishi

  '
Yog.‘o c h   tax ta ch a g a   m ah k a m la n g a n   k o ‘m ir  e le k tro d - 
larn i  50  m l  li  stakan chaga  tu shirin g   va  k e tm a -k e t  u lang an 
lam pani  reostat  orqali  elektr  zanjiriga  ulang.  V ilkani  shtep- 
selga  tiqing .  E le k tro d la r  tu sh irilg an   stak an g a  2 0—30  ml 
d istillan g a n   suv  quying.  L a m p a   y o n a d im i?   Suv  e le k tr 
to k in i  o ‘tk a z a d im i?   Suvli  sta k a n g a   4 —5  m ik ro sh p a te l 
m ay d a lan g a n   s h a k a r  soling.  S h a k a r  e ritm a si  e le k tr  tokini 
o ‘tkazadim i?  Q u ru q  stakanga  osh  tuzi  kristallaridan  soling. 
Tuz  stak an   tu b in i  to ‘liq  t o ‘ldirsin.  T uz  ustiga  elektrodlarni 
tegizing.  Q u ru q   tuz  elektr  tokin i  o 'tk az a d im i?   Y uvgichdan 
2 0 —50  m l  d istilla n g a n   suv  quying.  N im a   k u z a tila d i?  
E le k tro d la rn i  d istillan g an   suvli  sta k a n d a   yuving.  N im a  
u c h u n   tu z   e ru v c h a n lik k a   ega  e k a n lig in i  tu s h u n tirin g , 
holb uki,  tu z  alo h id a  o linganida  e le k tr  to k in i  o ‘tkazm aydi.
4  ta   50  m l  li  stak an   olib,  h a r  biriga  b irin c h isig a   0 ,l n  
x lorid  k islo ta ,  ikk inch isig a  o ‘yuvchi  n a triy ,  u ch in ch isig a 
sirka  kislota  va  to ‘rtinchisiga  am m oniy gidroksid  eritm asidan 
2 0 —30  m l  d a n   solib  e le k tro d la rn i  sta k a n la rg a   tu sh irib  
eritm alarn in g   e le k tr  o ‘tkazuvchan]iginb«inab  k o ‘ring.  Sta- 
k a n lard ag i  e ritm a   sinab  k o ‘rilg an d an   keyin,  e le k tro d la rn i 
d istillan g a n   suv  b ila n   yaxshilab  yuving.  T ajrib a  p ay tid a 
lam p a   q a n d a y   y o n ish in i  kuzatin g .  T ek sh irish   n atijalariga 
aso slan ib  k islo ta   va  asoslarn ing   e le k tr  o ‘tk azu v chanligiga 
q arab   xu lo sa  ch iq a rin g .  K eyingi  ikki  e ritm a ,  y a ’ni  sirka 
kislo ta   va  a m m o n iy   gidroksid  e ritm a la ri  e le k tr  lam p asini 
ku ch siz  (q iz a rtirib )  yoritishi  sababini  tu sh u n tirin g .
26

E lek tro litlar  eritm asid a  reaksiyalar  m olek u lalar  orasida 
em a s,  b alk i  e le k tro lit  io n la ri  o rasid a   b o rad i.  B u n d ay  
reaksiyalar  ion  almashinish  reaksiyalari deyiladi  va  reaksiya 
n atijasid a  q a ra m a -q a rs h i  ish o ra li  io n la r  o ‘z a ro   b irik ib , 
yangi  m o d d a la rn in g   m o le k u la la ri  hosil  b o ‘ladi.  B u n d a 
asosiy  sh a rt  reaksiya  n atijasid a  hosil  b o 'lg an   yangi  m o d d a  
q iy in   e ru v c h a n   yoki  k am   d isso tsiy a lan a d ig an   k u c h siz  
ele k tro lit  b o ‘lishi  kerak.  D astlab k i  m o d d a la rn in g   e rit- 
m alaridagi  io n la r  qiyin  eriy d ig an   yoki  kam   d isso tsila- 
n ad ig a n   yangi  m o d d a   hosil  qila  olm asa,  b u n d a y   e ritm a - 
larn i  a ra la sh tirg a n im iz d a   reaksiya  b o rm ay d i.  E ritm a la rd a  
e le k tro litla r  o rasid a   b o rad ig a n   reak siy alar  o d a td a   ionli 
ten g la m a lar  b ila n   ifo d a lan a d i.  Io n li  te n g la m a la rn i  m o le ­
kulyar  ten g lam alard an   afzalligi,  ularda  reaksiyalarning  tu b 
m a ’nosi  aks  etad i.
Qiyin  eriydigan  (q a ttiq   va  gazsim on)  m o d d ala r  h a m d a  
eruvchan  kuchsiz  elek tro litlar  ionli  tenglam asida  m olekula 
k o ‘rin ish id a   y oziladi.  Y axshi  eriydigan  k u chli  e le k tro litlar 
esa  io n la r  k o ‘rin ish id a  yoziladi.
Io n li  te n g la m a la rn i  quyidagi  tartib d a   yozish  tavsiya 
etilad i:
1.  Reaksiyaning  m olekulyar  sxemasi  yoziladi.
2.  Reaksiyaning  borishiga  sabab  bo'lgan  m odda  aniqlanib, 
uning  form ulasi  tenglam aning  o ‘ng  tom oniga  yoziladi.
3.  Shu  m oddani  hosil  qilgan  ionlar  ham  aniqlanadi.  Agar 
bu  ionlar  dastlabki  m oddalar  eritm asida  bo 'lsa,  ularning 
belgisi  tenglik ishorasidan chapga yoziladi.  Ionlar faqat  reaksiya 
jarayonida  ch o'km adan  yoki  oz  dissotsiyalanuvchi  m oddadan 
hosil  bo‘lsa,  u  holda  o ‘sha  m oddaning  formulasi  yoziladi.
4.  R eaksiya  n atijasid a  e ritm a d a   hosil  b o ‘Igan  io n la r 
tenglam aning  o ‘ng  tom onida  ko‘rsatiladi.
5.  Reaksiyaning  chap  va  o ‘ng  tom onlariga  koeffitsiyentlar 
tanlanadi.
Ionli  jarayonlar  (ion  almashinish  reaksiyalari)
27

Са2+  +  2СГ  +  2К +  +  СО,2" =   С а С 0 3  +  2К+  + 
2С \~
К +  va  С Г   ionlari  (КС1  kuchli  elektrolit)  birikib  molekula 
hosil  qilmasdan,  eritmada  erkin  holda qoladi.  Sodir bo'Iadigan 
ionli  tenglama  reaksiyasi  quyidagicha  yoziladi:
C a2+ +  C O 2  =  C a C 0 3
yoki
H 2S  +  P b ( N 0 3)2  =   PbS  +  2 H N 0 3
H 2S  kuchsiz  elektrolit
HjS  +  Pb2+  =   PbS  +  2 H +  va  hokazo
a.  Kam  eriydigan  asoslarni  olish
2  ta  probirkaga  tem ir  (H I)  xlorid  eritmasidan  2—3  tom chi 
tom izing.  U lardan  biriga  bir  necha  tom chi  o'yuvchi  natriy, 
ikkinchisiga  esa bariy gidroksid  eritm alaridan  qo'shing.  Tem ir 
gidroksidi  cho'km asining  rangini  aniqlang.  Har  ikkala  holda 
qaysi  ionlarning  o ‘zaro  birikishi  sodir b o iad i?  Laboratoriyada 
mavjud  eritmalardan  foydalanib,  kam  eriydigan  mis  va  magniy 
gidroksidlarini  hosil  qiling.  Tajriba  uchun  tegishjto r ttmalardan
3—4  tom chidan  ko‘p  olmang.  Tegishli  reaksiya terigiamalarini 
m olekulyar  va  ionli  holda  yozing.’
b.  Kam  eriydigan  kislotalarni  olish
1  ta  probirkaga  2—3  tom chi  natriy  silikat,  ikkinchisiga  esa 
shuncha  hajm da  am m oniy  m olibdat  eritm alaridan  tomizing. 
Ikkala  probirkaga  ham,  tegishli  kislotalaming  cho'kmalari  hosil 
b o 'lg u n ch a  bir  necha  tom chi  xlorid  kislota  quying.  Reak- 
siyalarning  m olekulyar  va  ionli  tenglam alarini  yozing.
d.  Kuchsiz  asoslarning  hosil  boMishi
1  ta  probirkaga  3—4  tom chi  am m oniy  xlorid  eritmasidan, 
ikkinchisiga esa shuncha miqdorda ammoniy sulfat quying.  Ikkala 
probirkaga  ham  bir  necha  tom chi  o'yuvchi  natriy  eritmasidan
M a s а 1 a n :  СаС12  +  К 2С 0 3  =   С а С 0 3  +  2КС1
28

tom izing  va  salgina  qizdiring,  hidiga  qarab  qanday  gaz  ajralib 
chiqayotganligini  aniqlang.  Kuchsiz  am m oniy  gidroksidning 
hosil  b o ‘lish  reaksiyalarining  m olekulyar  va  ionli  tenglam a­
larini  yozing.
e.  Kuchsiz  kislotalarning  hosil  boMishi
Ikkita  probirkaga  2—3  tom chi  soda  eritm asidan  quying. 
Biriga  bir  necha  tom chi  xlorid  kislota,  ikkinchisiga  esa  sirka 
kislotadan  tom izing.  N im a  kuzatiladi?  K uchsiz  karbonat 
kislotaning  hosil  b o ‘lish  reaksiyalarining  m olekulyar va  ionli 
tenglam alarini  h am da  uning  karbonat  angidrid  va  suvga 
parchalanishini  yozing.
f.  Qiyin  eruvchan  tuzlarning  hosil  bo‘lishi
Ikkita  probirkaga  2 —3  tom chidan  q o ‘rg ‘oshin  tuzi  e rit­
m asidan  quying.  Birinchisiga  bir  n echa  to m ch i  2n  li  sulfat 
kislota,  ikkinchisiga  0,5  n li  natriy  sulfat  eritm a la rid a n  
tom izing.  Birinchi  va  ikkinchi  holatlarda  nim a  cho'km aga 
tushadi.  Laboratoriyada  mavjud  bo'lgan  reaktivlardan  foyda- 
lanib  qiyin  eruvchan:  q o ‘rg‘oshin  yodid,  kum ush  xlorid, 
bariy  x ro m at  va  kalsiy  k arb o n at  tu z la rin i  hosil  qiling. 
Reaksiyalarning  m olekulyar va  ionli  tenglam alarini  yozing.

TUZLARNING  GIDROLIZI
TURLI  TUZLAR  ERITMALARIDAGI 
M UHIT  REAKSIYALARI
6  ta   p ro b irk a   o lib ,  u larn in g   h a r  biriga  1/3  h ajm g ach a 
la k m u sn in g   n ey tral  e ritm a sid a n   quying.  1  ta   p ro b irk a n i 
taq q o sla sh   u c h u n   q o ld irib ,  qo lg an larig a  b ir  m ik ro sh p a- 
teldan  quyidagi  tuzlam in g  kristallaridan  soling:  birinchisiga 
n a triy   a tse ta t,  ikkinchisiga  alyum iniy  xlorid,  u ch in ch isig a 
n a triy   k a rb o n a t,  t o ‘rtin c h isig a   a m m o n iy   k a rb o n a t,  be- 
shinchisig a  kaliy  xlorid.  E ritm alarn i  sh isha  tay o q c h a  bilan 
a ra la sh tirin g   (sh ish a  ta y o q c h a la rn i  b ir  e ritm a d a n   ik k in ­
chisiga  tu sh irm an g).  Lakm us  rangining  o'zg arish iga  qarab, 
h a r  b ir  tu z  eritm a la rid a g i  m u h it  reaksiyalari  t o ‘g ‘risida 
xulosa  chiqaring.  Tekshirilgan  tuzlarning  qaysilari  gidrolizga 
u c h ra y d i?   E ritm a d a   so d ir  b o 'la y o tg a n   g id ro liz  ja ra y o n in i 
ifo d alay d ig an   m o lek u ly ar  va  ion li  te n g la m a la in i  tuzing. 
Qaysi  tu z  eritm asid a  gidroliz  oddiy  yoki  bosqichli  boradi? 
K o ‘p  b o s q ic h d a   b o ra d ig a n   tu z la r   g id ro liz in in g   fa q a t 
b irinchi  b osqich in i  yozing,  ch u n k i  k o n sentrlan g an  e ritm a ­
lard a  keyingi  b o sq ich lar ju d a   sekin  b o rad i.  T u zlar  e ritm a ­
larid ag i  m u h it  reaksiyalari  t o ‘g ‘risida  u m um iy   xulosalar 
qiling:
a)  k u c h li  asos  va  ku chsiz  k islo tad a n   hosil  b o ‘lgan 
tu z la r;
b)  k u ch siz  asos  va  k uchli  k islo tad a n   hosil  b o ‘lgan 
tu z la r;
d)  ku ch siz  asos  va  kuch siz  kislo tad an   hosil  b o ‘lgan 
tu z la r;
e)  kuchli  asos  va  kuchli  kislotadan  hosil  b o ‘lgan  tuzlar.
30

GIDROLIZ  NATIJASIDA  ASOSLI 
VA  NORDON  TUZLARNING  HOSIL  B O ‘L ISH I
a.  Alyuminiy  atsetatning  gidrolizi
P ro b irk a g a   7 —8  to m c h i  alyu m in iy  x lorid   e ritm a sid a n  
va  sh u n ch a  hajm   natriy  atsetat  eritm asidan  quying.  P robir­
k a n i  sh tativ g a  o ‘rn a tin g   va  u n i  q a y n a g u n ch a   q izd irilgan 
suv  h a m m o m ig a   tu sh irin g .  Asosli  A l(O H )2C O O C H 3  tu z i- 
ning  c h o ‘km aga  tushishin i  kuzating.  A lyum iniy  atsetatning 
g id ro liz lan ish   reaksiyasi  k o 'rin is h d a   m o le k u ly a r  va  ionli 
te n g la m a sin i  yozing.  H osil  b o ‘lgan  asosli  c h o ‘km a  gidro- 
lizn in g   qaysi  b o sq ic h i  m a h su lo ti  b o ‘la  oladi?
P ro b irk a n in g   1/3  h ajm ig ach a  suv  quying.  U stiga  1—2 
m ik ro sh p a te l  n a triy   sulfit  k ristalla rid a n   soling  va  shisha 
tayoqcha  bilan  aralashtiring.  O lingan  eritm adan  ikki  tom chi 
olib ,  in d ik a to r  q o g ‘ozi  ustiga  to m c h ila tin g   va  p H   qiym a- 
tini  aniqlang.  Topilgan  p H   eritm a  qaysi  ionlarning  m avjud- 
lig id an   d a lo la t  b erad i?  Q aysi ja ra y o n   n a tija sid a   bu  io n la r 
vujudga  k elad i?  Sulfit  ang id rid  gazi  h id in in g   yo'qlig iga 
aso sla n ib ,  sulfit  k islo ta  hosil  b o ‘lish in i  kuzatin g .  N a triy  
sulfit  g id ro liz i,  a so sa n   qaysi  b o sq ic h d a   so d ir  b o ‘ladi? 
G id ro liz   m a h su lo tin in g   qaysi  tu zi  hosil  b o 'la d i?   N a triy  
su lfit  tu z in in g   g id ro liz la n ish   reak siyasi  te n g la m a la rin i 
m o le k u ly a r  va  ionli  k o 'rin is h d a   yozing.  Q an d ay   tu z la r 
g id ro lizi  n a tija sid a   n o rd o n   tu z la r  o lin ad i?

KIMYOVIY  REAKSIYA  TEZLIGI. 
KIMYOVIY  MUYOZANAT
KIMYOVIY  REAKSIYALAR  TEZLIGINING 
REAKSIYAGA  KIRISHAYOTGAN  MODDALAR 
KONSENTRATSIYASIGA  BOG‘LIQLIGI
a)  I n   li  n a triy   tio su lfa t  (N a 2S20 3)  eritm a si  ustig a  I n  
li  su lfat  k islo ta   e ritm a sid a n   quying.  N a triy   tio su lfa tn in g  
sulfat  kislota  bilan  o ‘zaro  t a ’siri  natijasida  oltingugurt  hosil 
b o 'lg a n i  u c h u n   e ritm a n in g   loy q alan ish in i  kuzating:
N a 2S20 3  +   H 2S 0 4  =   N a 2S 0 4  +   S 0 2  +  S  +   H 20
R eaksiya  tezligi  reak siyanin g  b o sh la n ish id a n   to   e ritm a d a  
m a ’lu m   d a ra ja d a   lo y q a la n ish ig a c h a   k etg a n   v a q tn i  xa- 
rak terlaydi;
b)  u c h ta   k a tta   p ro b irk a la rd a   (ra q a m la n g a n )  n a triy  
tio su lfa tn in g   (1:200)  suyultirilgan  e ritm a sid a n   quyidagi 
h ajm larda  quying:
b irin c h i  p ro b irk ag a  —  5  m l,  ikk in chi  p ro b irk ag a —  10 
m l,  u c h in c h i  p ro b irk ag a  —  15  ml.
B irin ch i  p rob irk ad ag i  e ritm a   ustiga  —  10  m l,  ikkinchi 
p ro b irk a g a   —  5  ml  suv  quying.  U c h ta   b o sh q a   p ro b irkaga
5  m l  d a n ’ su y u ltirilg an   (1 :2 0 0 )  sulfat  k islo tad a n   soling. 
N a triy   tio su lfa tli  p ro b irk a la rn in g   h ar  b iri  ustiga  5  ml  dan  
tay y o rlan g an   sulfat  k islo ta  eritm a sid a n   q u ying  va  h a r  b ir 
pro b irk ag a  k islo ta  so lin g a n d a n   bo sh lab   e ritm a   lo y q alan a 
b o sh la g u n c h a   k etg an   v aq tn i  aniqlang.
O lin g an   n atijalarg a  asoslanib,  abssissa  o ‘qiga  n atriy 
tiosulfat  konsentratsiyasini,  o rd in ata  o ‘qiga  reaksiya  uchun 
ketg an  v aq tn i  grafik  tarz id a   chizing.  S izning  k u zatg an - 
larin g iz  m assalar  t a ’siri  q o n u n ig a  m uvofiq  keladim i?
32

Natijalarni  quyidagi  shakl. bo'yicha  to'ldiring:

N a2S20 3
hajmi,
ml
H20
hajmi,
ml
H 2S 0 4
hajmi,
ml
Eritma - 
ning 
umumiy 
hajmi, 
ml
Na2S20 3
ning
shartli
kons.,
ml
Loyqa 
hosil 
bo’lishi 
uchun 
ketgan 
vaqt,  t,  sek
Reak­
siya
tezligi,
V = l/C
1
5
10
5
20
2
10
5
5
20
3
15

5
20
d)  u c h ta   p ro b irk a   o lib ,  u la rn in g   h a r  biriga  b ir  xil 
hajm da  N a 2S 0 3  eritm asidan  h am da  1  ml  H 2S 0 4  eritm asidan 
va  ozgina  kraxm al  ku k u n id an   tashlang.  Y ana  boshqa  u c h ta  
p ro b irk a   o lib,  b irin c h isig a   3  m l  K J 0 3  e ritm a sid a n ,  ik k in ­
ch isiga  2  m l  K J 0 3  e ritm a sid a n   va  1  m l  d istillan g a n   suv, 
uchinchisiga  esa  1  ml  K J 0 3  eritm asidan  va  2  m l  distillangan 
suv  quying.  S o ‘n g ra  d astlab   p ro b irk a la rg a   so lin g an   e rit- 
m alarni,  y a’ni  N a 2S 0 3  va  H 2S 0 4  eritm asi  solingan  probirka 
b ila n ,  K J 0 3  eritm a si  q u yilg an  p ro b irk a n i  b ir-b irig a   quyib 
a ra lash tirin g   va  k o ‘k  ran g   hosil  b o 'lg u n c h a   (yod  ajral- 
g u n c h a )  o 'tg a n   v aq tn i  s e k u n d o m e r  b ilan   o 'lc h a n g .  X uddi 
sh u n d ay   tarz d a   q o lg an   p ro b irk a   e ritm a la ri  h a m   ju ft-ju fti 
bilan   aralashtiriladi  va  o 'tg a n   vaqt  yozib  olinadi.  R eaksiya 
q uy idagich a  borad i:
2 K J 0 3  +   5 N a2S 0 3  +  H 2S 0 4 =
=   J 2  +   5 N a 2S 0 4  +   K 2S 0 4  +   H 20
T ajriba  n atijalari  quyidagi jad v alg a  y oziladi
Hajm,  ml
Konsen-
tratsiya
Ko'k  rang 
hosil  bo‘l- 
guncha 
o ’tgan vaqt, 
t,  sek
Nisbiy
reaksiya
tezligi,
V =J/t
h
2
s o
4
Na2S 0 3
a
H ,0
b
KJO.
d
C =a/a+b+d
1
1
3
I
1
1
2
1
1
2
1
3 -   K-173
33

O lingan  tajriba  natijalari  grafikka jo ylan ad i.  G rafikning 
abssissa  o ‘qiga  konsentratsiya  (C ),  ord in ata  o ‘qiga  esa  tezlik 
q iy m ati  (V)  q o ‘yiladi.
Reaksiya  tezligining  tem peraturaga  bog‘liqligi
T ajrib a  u c h u n   su y u ltirilg an   (1:200)  n a triy   tio sulfat  va 
sulfat  kislo ta  e ritm a si  o lin a d i.  U c h ta   raq a m la n g a n   p ro - 
b irk alarga  10  m l  d a n   n atriy   tiosulfat  eritm asid an   va  u c h ta  
b o sh q a   p ro b irk ag a  10  ml  d a n   su lfat  k islo ta  e ritm a sid a n  
quying  va  ularni  uch juftga  ajrating.  1-juftlikdagi  1-probir- 
kaga  n a triy   tio su lfa t  va  2 -p ro b irk a g a   sulfat  kislota  e rit­
m asid a n   solib  lab o ra to riy a   te m p e ra tu ra s id a   suyu qliklarni 
b ir-b irig a   quying  va  c h a y q atib ,  k islo ta  quyilgan  v a q td an , 
loyq a  hosil  b o ‘lg u n ch a   k etg an   v a q tn i  an iq lang .  Ik k in ch i 
ju ftd ag i  p ro b irk alarn i  suvli  kim yoviy  stakanga  tushiring  va 
te m p e ra tu ra s in i  uy  te m p e ra tu ra s ig a   n isb a ta n   10°C  ga 
k o ‘taring .  P ro birk adag i  su y u q lik larn i  b ir-b irig a   quying  va 
q u y g a n d a n   boshlab  loy qa  hosil  b o ‘lg u n ch a   sa rf  b o 'lg a n  
v a q tn i  aniq lan g.  U c h in c h i  ju ftd a g i  p ro b irk a la rn in g   te m ­
p e ra tu ra s in i  h a m   uy  te m p e ra ^ ra s ig a   n isb atan   20°C  ga 
k o ‘taring  va  loyqa  hosil  b o ‘lguncha  ketgan  vaqtni  aniqlang. 
O lin g an   n a tija la rn i  quyidagi  jad v a lg a   yozing.

Na2S20 3 
eritmasi 
hajmi,  ml
h
2
s o
4
eritmasi 
hajmi,  ml

£
Tempe­
ratura,
"C
Loyqa 
hosil 
bo’lguncha 
ketgan vaqt, 
t,  sek
Reaksiya 
tezligi  shartli 
birliklarda, 
V = l / t
1
10
10
#
2
10
10
3
10
10
Bu  tajrib a   u c h u n   reaksiya  tezligi  b ila n   te m p e ra tu ra  
orasidagi  b o g 'liq lik n i  izoh lov ch i  grafikni  tuzing.  B uning 
u ch u n   abssissa  o ‘qiga  m a ’lum   m assh tab d a  te m p e ra tu ra n i, 
ordinata  o'qiga  esa  reaksiya  tezligi  V=   \ / t  qiymatini  q o‘ying. 
K o ‘p c h ilik   kim yoviy  reaksiyalar  u c h u n   te m p e ra tu ra   koef-
34

fitsiyenti  qan d ay  qiym atga  ega  b o ‘ladi?  K im yoviy  reaksiya 
tezlig in in g   te m p e ra tu ra   koeffitsiyenti:  Y =   t +   1 0 ° /К  fo r­
m u la  b o ‘yicha  hisoblanadi.
R eaksiya   tezligining  m oddalar  m aydalanish  darajasiga 
bog ‘liqligi.
T exnik   ta ro z id a   0,1  g  yaxlit  m a rm a r  p a rc h a sin i  to rtib  
oling  va  quruq probirkaga  soling.  Xuddi  shuncha  og‘irlikdagi 
k u k u n   holid agi  m a rm a rn i  h am   to rtib   o lib ,  q u ru q   p ro b ir­
kaga  soling:  ularga  1  ml  d an   10%  li  (yoki  2 n)  HC1  eritm a­
sid an   quyib,  h a r  qaysi  p robirkadagi  reaksiyaning  borishini 
s e k u n d o m e r  y o rd am id a   qayd  eting.  H a r  ikkala  reaksiya 
tezligi  V —\ / t  form u la  b ila n   hisoblab  chiq arilad i.  Reaksiya 
tezligi  qaysi  h o ld a   tez  yoki  qaysi  h o ld a  sek in ro q   borishini 
ku zatin g .  R eaksiya  ten g la m a sin i  yozing.  B u la rd a n   b irid a 
reaksiya  tezligini  k atta  b o ‘lishiga  sabab  nim a?
KIMYOVIY  MUVOZANAT.
REAKSIYAGA  KIRISHAYOTGAN  MODDALAR.
KONSENTRATSIYALARINING  0 ‘ZGARISHI  BILAN 
KIMYOVIY  MUVOZANATNING  SILJISHI
U n c h a   k a tta   b o ‘lm ag an   s ta k a n c h a la rd a   10  ml  dan
0,001  n  te m ir  (III)  xlo rid   va  kaliy  ro d o n id   e ritm a la rin i 
ara lash tirin g .  Bu  q a y ta r  reaksiya  ten g la m a sin i  va  un in g  
m u v o z a n a t  k o n s ta n ta si  te n g la m a s in i  y o zin g.  O lin g an  
e ritm a n i  teng  qilib  t o ‘rtta   p ro b irk ag a  b o ‘ling.  B irinchi 
p ro b irk a g a   o z g in a   k o n s e n tr la n g a n   te m ir   (III)  x lo rid  
e ritm a sid a n ,  ikk inch isiga  k o n se n trla n g a n   kaliy  ro d o n id  
eritm a sid a n ,  u ch in ch isig a  esa  ozg in a  kaliy  xlorid  kris- 
ta lla rid a n   soling,  t o ‘rtin c h i  p ro b irk a n i  taq q o slash   u ch u n  
q o ld irin g.  P robirkalardagi  suyuqliklar  ran g in i  solishtiring. 
R ang  in te n siv lig in in g   o ‘z g a rish ig a   q a ra b ,  te m ir   (III) 
ro d o n id   k o n se n tra tsiy asin in g   o ‘zg arish in i,  y a ’ni  m uvo- 
zanatning  siljishini  kuzating.  M assalar t a ’siri  qonuni  asosida 
ran g n in g   o ‘zgarishini  k u zatin g.  O lin g an   e ritm a la r  suyul- 
tirilg an d a  m uvo zanat  siljiydim i?
35

OKSIDLANISH-QAYTARILISH 
REAKSIYALARI
1.  METALLARNING  KISLOTALARGA  TA’SIRI
a.  B itta  p ro b irk a g a   2 n   sulfat  k islo ta  e ritm a sid a n   1  m l 
quying  va  u n d a   rux  b o ia k c h a s in i  tash lang .  G az  ajralib 
c h iq i s h in i   k u z a tin g .  B u  q a n d a y   g az?  R e a k s iy a n in g  
m olek u ly ar  va  ion li  ten g lam alarin i  yozing.  O ksidlovchi  va 
q a y ta ru v c h ila rn i  k o ‘rsating.
b.  Ikkita  probirka  olib,  biriga  k on sentrlangan  n itrat  kis­
lo ta   va  ikkinchisiga  suyultirilgan  n itra t  kislota  eritm asid an  
qu y in g ,  h a m d a   m is  q irin d is id a n   h a r  ikkala  p ro b irk ag a 
tashlang.  G az  ajralib  chiqishini  va  ulam ing  rangini  kuzating. 
R eak siy alarn in g   m o lek u ly ar  va  e le k tro n   ten g la m a larin i 
yozin g,  e le k tro n   b alan s  va  y arim   reak siy alar  usuli  bilan 
ten g lash tirin g .  O ksidlovchi  va  q ay taru v ch ilarn i  k o ‘rsating.
d.  M etallarning  tuzlarga  ta ’siri.
1  ta   p ro b irk a g a   m is  (II)  su lfatn in g   0,5  n  eritm a sid a n
1  m l  q u yin g  va  te m ir  q irin d isid a n   (yoki  sirti  to za lan g a n  
m ix n i)  tash lang .  N im a   k u za tila d i?   R eak siy an in g  m o le ­
kulyar va  ionli  tenglam alarini  yozing.  Oksidlovchi  va  qayta­
ru v ch ilarn i  k o 'rsa tin g .
2.  OKSIDLANISH-QAYTARILISH  REAKSIYALARINING 
Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 24%20Кимё%20фанлар
24%20Кимё%20фанлар -> Toshkent kimyo-texnologiyainstituti sh. P. Nurullayev, A. J. Xoliqov, J. S. Qayumov analitik, fizikaviy va kolloid kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> A. F. Maxsumov kimyo fanlari doktori, professor
24%20Кимё%20фанлар -> Iqtisod-moliya
24%20Кимё%20фанлар -> Moddalakning kimyoviy texnologiyasi
24%20Кимё%20фанлар -> 24. Bog'lovchi moddalarning kimyoviy texnologiyasi. Otaqo'ziyev T.A, Otaqo'ziyev E.T.pdf [Alyuminatlar]
24%20Кимё%20фанлар -> Няниннивииник и н и н м н н в Й
24%20Кимё%20фанлар -> Kimyoviy texnologiya. Kattayev N.pdf [Angren oltin boyitish fabrikasi]
24%20Кимё%20фанлар -> S. M. Turobjonov, T. T. Tursunov, K. M. Adilova
24%20Кимё%20фанлар -> K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> E. O. O r I p o V, A. O. N a s r u L l a y e V bioorganik kimyo


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling