E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov


XLORNING  METALLMASLAR  BILAN


Download 1.93 Mb.
Pdf просмотр
bet5/9
Sana15.12.2019
Hajmi1.93 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9

XLORNING  METALLMASLAR  BILAN 
0 ‘ZA R 0  TA’SIRI
a.  B itta  p ro b irk a g a   to za   v o d o ro d ,  ik k in ch isig a  x lo r 
to 'ldiring .  V odorod  to ‘ldirilgan  probirkaning  og‘zini  pastga 
qilib  xlo r  to id ir ilg a n   p ro b irk a   og ‘ziga  tu tin g   va  p ro b ir- 
k alarn i  b ir  n e c h a   m a rta   to 'n k a ris h   b ila n   g azlarn i  a ra - 
lashtiring.  Keyin  h a r  ikkala  probirka  og‘zini  alangaga  tuting. 
N im a   k uzatilad i?  H a r  ikkala  p ro b irkag a  o zgina  suv  quyib 
ch ay q an g   va  hosil  b o ‘lgan  e ritm a n i  lakm us  b ilan   sinab 
k o ‘ring.  R eaksiya  te n g la m a sin i  yozing.  E ritm a   m u h iti 
q an d ay ?
b.  T em ir  qoshiqchaga  ozgina  quritilgan  qizil  fosfor  olib, 
alan g ad a  y o n d irin g ,  keyin  tezlik   b ila n   xlor  t o ‘ld irilgan 
ban k aga  tu sh irin g .  F o sfo rn in g   x lo r  alan g asid a  y o n ish in i 
kuzating.  Reaksiya  tenglam asini  yozing.  X lor  va  fosforning 
qaysi  biri  oksid lo vch i  va  qaysi  biri  q ay taru v ch i  ekan ligin i 
k o ‘rsating.
d.  X lo rn ing   m u rak k ab   m o d d a la r  bilan
a)  filtr  qog‘o?.idan  lenta  kesib  oling  va  yangflhaydalgan 
sk ip id a r  b ilan   h o ’fU ng  va  q isq ich   yordair^S a  xlorli  b a n ­
kaga  tu sh irin g .  N im a   ku zatilad i?  R eaksiya  ten g la m a sin i 
yozing.
b)  te m ir  q o sh iq ch ag a  b ir  b o 'la k   sh am n i  o ‘rn atin g   va 
sham ni  yoqib  asta  xlor to ‘ldirilgan  bankaga  tushiring.  N im a 
k uzatiladi?  R eaksiya  teng lam asin i  yozing.
GALOGENLARNING  OKSIDLOVCHILIK  XOSSALARI
a)  vodorod sulfidning  oksidlanishi.  3  ta  probirkaga  3—5 
to m c h id a n   v o d o ro d   sulfidli  suv  to m izin g   va  loyqa  hosil 
b o 'lg u n c h a   b irin c h is ig a   xlo rli,  ik k in c h isig a   b ro m li  va 
u c h in c h isig a   yodli  suv  to m izin g .  R eaksiya  ten g la m a larin i 
yozing.
48

Galogenlarning  vodorod  bilan  hosil 
qilgan  birikmalari
Vodorod  fto rid n in g   olinishi  va  uning  shishaga  ta ’siri. 
(T ajriba  m o‘rili  sh k a fd a   olib  boriladi.)
T igelga  ozgin a  kalsiy  flo rid   k ristalla rid a n   soling  va  bir 
necha  tom chi  konsentrlangan  sulfat  kislota  (p =   1,84  g /sm 3) 
tom izing.  T igelni  tezlik  bilan  yozuvi  b o 'lg an   parafinlangan 
shisha  plastinka  b ila n   yoping.  Tigel  tub in i  2—5  m in u t  past 
gaz  alan gasid a  q izd irin g .  T igelni  soviting.  K eyin  shish an i 
suvda  chayqab,  p arafm   qavatini  olib  tashlang  va  h a r  ikkala 
to m o n in i  taq q o slan g .  V o dorod   fto rid n i  olish  va  u n in g  
sh ish aga  t a ’sir  e tish   reaksiyasi  te n g la m a larin i  yozing.
Natriy  xlorid,  natriy  bromid  va  kaliy  yodidlarning 
konsentrlangan  sulfat  kislota  bilan  ta’siri
U c h ta   p ro b irk a n i  shtativ g a  o 'rn a tin g .  U la rn in g   biriga 
N a C l,  bosh q asig a  N a B r  va  u ch in c h isig a   kaliy  yodid  KJ 
kristallarid an   o zg in a d a n   soling.  P ro b irk alarn in g   h a r  biriga 
b ir  n ech a  to m c h id a n   k o n sen trlan g an   H 2S 0 4  dan  tom izing. 
N im a   ku zatilad i?  B u  usu ld a  o lin g an   v o d o ro d   b ro m id   va 
v o d o ro d   y o d id la r  n im a   b ila n   ifloslangan?  R eaksiya  te n g ­
lam alarini  yozing.  G alog en ovo d oro d lard an  qaysilari  kuchli 
q aytaru vchi?  Q aysi  g alo g en o v o d o ro d larn i  k o n se n trla n g a n  
H 2S 0 4  ni  tegishli  galo g en id larg a  t a ’sir  e ttirib   olish  m u m ­
kin?
Vodorod  xloridning  olinishi  va  uning  suvda  erishi
C h in n i  k o sa ch a d a   yoki  k ristalliz a to rd a   k o ‘k  lakm us 
e ritm a sin i  tay y orlang .  P ro b irk ag a  (k o lb ach a)  q u ru q   osh 
tuzi  k ristallid an   so ling   va  o g ‘zin i  P  sh ak lda  bu k ilgan   gaz 
c h iq aru v ch i  nay  o 'rn a tilg a n   tiq in   bilan  berkitib,  shtativga 
o ‘m ating .  G az  chiqaruvchi  nay  u chin i  q u ru q   p robirkaning 
tubigacha  tushiring.  P robirka  og ‘zini  paxta  bilan  berkiting. 
T uz  va  sulfat  kislota  aralashm asi  b o r  probirkani  asta-sekin 
q izdiring .  Q u ru q   p ro b irk a n in g   o g 'zid ag i  p ax ta  ustida  oq
4 -   K - 1 7 3
49

tu tu n   h o sil  b o ‘lishi  b ila n   qizd irish n i  t o ‘x tatin g   va  p ro b ir­
ka n i  gaz  c h iq a ru v c h i  n a y d a n   a jra tib   o lin g   va  d a rh o l 
p r o b ir k a   o g 'z in i  b a rm o q   b ila n   b e rk itin g .  P ro b irk a n i 
t o ‘n k arib   avvaldan  tay y o rlan g a n   k o ‘k  lakm us  eritm asiga 
b o tirin g   va  suv  o s tid a   b a rm o g ‘in g iz n i  o lin g .  N im a n i 
k u zatd in g iz?  N im a   u c h u n   p ro b irk ad ag i  suvning  sath i  tez 
k o ‘tariladi?  Lakm us  rangining  o ‘zgarishini  belgilang.  Asbob 
rasm in i  chizing.  K u zatilg an   h o d isan i  yozing.  V o d o ro d  
x lo rid   o lis h   re a k siy a si  te n g la m a s in i  y o z in g .  L a k m u s 
ran g in in g   o 'z g a rish in i  n im a   b ila n   tu sh u n tirish   m um kin?
U c h ta   p ro b irk a   o lib ,  u larn in g   b iriga  n a triy   x lorid, 
ik k in c h is ig a   n a triy   b ro m id ,  u c h in c h is ig a   kaliy  y o d id  
e ritm a la rid a n   3—4  to m c h id a n   tom izing.  U larn in g   h a r  b i­
riga  k u m u sh   n itra t  e ritm a sid a n ,  k u m u sh  galogenidlarga 
xos  c h o 'k m a   hosil  b o ‘lg u n c h a   1—2  to m c h i  to m izin g . 
C h o ‘km an in g - ran g in i  belgilang,  tegishli  reak siy alarning 
m o le k u ly a r  va  io n li  te n g la m a la rin i  yozing.
Xlorli  ohakning  olinishi  (T a jrib a   тЫЩШ Щ ка/йа  olib 
b o rila d i).  H ajm i  50— 100  ml  b o 'lg a n   silirfflti^a^ 2  g  to za  
s o ‘n d irilg a n   oh^fc?  (kalsiy  g id ro k sid i)  solib,  ustiga  10— 15 
ml  d istilla n g a n   suv  q u y in g   v a 's h is h a   ta y o q c h a   b ila n  
yaxshilab  aralash tirin g .  H osil  b o 'lg a n   a ralash m an i  m uzli 
suvda  sovitib  (nim a  u ch u n ?),  unga  10—20  m inut  davom ida 
v o d o ro d   x lo rid d a n   to za lan g a n   xlor  yuboring.  (Bu  qan day  
q ilin ad i? )  R eaksiya  ten g la m a sin i  yozing.
a) 
o lin g a n   m a h s u lo tn in g   b ir   q ism ig a   10  m l  suv 
c |^ |^ |g   va  erim ay  qolgan  c h o 'k m a d a n   filtrlang.  O lingan 
eriti®№ ing  indigo  eritm asiga  va  biror  rangli  m atoga  ta ’sirini 
sinab  k o ‘ring.  K uzatilgan   h o d isalarn i  izohlang:
Galogenlar  ionlariga  xos  reaksiya
Galogenlarning
Xlorli  ohakning  xossalari:
50

b ) 
O lin g an   xlorli  o h a k   e ritm a sin in g   b ir  qism iga  kislo- 
tali  m u h it  hosil  b o lg u n c h a ,  1  n  li  sulfat  kislota  eritm asiuaii 
q uying  va  e h tiy o tlik   b ila n   h id lan g .  N im a   k u zatiladi?  R e ­
aksiya  te n g la m a sin i  yozing.  X lorli  o h a k n in g   k o n s e n tr­
la n g a n   e r i t m a s i   q i z d i r il g a n d a   n im a   s o d ir   b o ‘la d i?  
H C 1 0 > H B r 0 > H J 0   q a to ri  b o 'y ic h a   k islo ta  ku ch i  qanday 
o 'z g a ra d i?   Bu  k islo tala rn in g   e ritm a la rid a   q an d a y   io n la r 
b o ‘lad i?  Q a to r  b o ‘y ich a   b a rq a ro rlik   va  o k sid lo v ch ilik  
xossalari  q a n d a y   o 'z g a ra d i?
Galogenlarning  oksidlovchi  xossalarini  taqqoslash
1.  Ikkita  probirkaga  1  ml  dan brom li  va  yodli  suv  quying 
va  2 —3  m l  suv  b ila n   suyultiring.  P ro b irk alarg a  b ir  n e c h a  
to m c h id a n   o rg an ik   e ritu v ch i  quying.  O rg an ik   erituv chi 
qavat  rang inin g   o ‘zgarishini  kuzating.  R eaksiya  ten g la m a ­
sini  yozing.
2.  Probirkalarga b ir to m ch idan   K B r  va  KJ  eritm alaridan 
to m izin g ,  3—5  to m c h i  organik  eritu v ch i  quying.  P ro b ir­
kalarga  xlorli  suvdan  to m ch ilatib   quyib,  kuchli  chayqating 
va  organik  erituvchi  qavat  ran g in in g   o ‘zgarishini  kuzating. 
R eak siy a  te n g la m a sin i  yo zin g.  G a lo g e n la rn i  b ir-b irin i 
u la rn in g   g a lo g e n o v o d o ro d li  tu z la ri  e ritm a la rid a n   siqib 
chiqarish  aktivligi b o ‘yicha  qatorga joylashtiring.  Bu  hodisani 
sta n d a rt  o k sid lanish-q aytarilish  p o ten siallari  qiym atlariga 
a s o sla n ib   tu s h u n tirin g .  G a lo g e n la rd a n   q ay si  b irin in g  
kislorodli  birikm alari  k o ‘p?  G alogenlar guruhida  ikkilam chi 
davriylik  hodisasini  kuzatilishi  nim aga  asoslangan?
OLTINGUGURT,  SELEN,  TELLUR
OLTINGUGURTNING  XOSSALARI
R om bik oltingugurt.  Q uruq probirkaga  4 —5  ml  xloroform 
q uying  (m o ‘rili  sh k af  ostid a)  va  kich ik   p o rsiy alar  bilan 
p ro b irk a n i  ch ay q atib ,  to 'y in g a n   e ritm a   hosil  b o ‘lg u ncha 
o ltin g u g u rt  k u k u n id an   soling.  O lin g an   e ritm a n i  c h in n i 
k osach ag a  filtrlang   (filtrn i  suv  b ila n   h o ‘llam ang).  N im a
51

uchun?  Kosachani  shisha  plastinka  bilan  yopib,  sekin-asta 
bug'latish  uchun  m o 'rili  shkafga  qo ‘ymg.  E ritm adan  soat 
oynasiga  1  tom chi  olib,  yopgich  shisha  bilan  yoping  va 
m ikroskop  ostida  kristallam ing  o ‘sishini  kuzating.  O ltin ­
gugurt  kristallarini  chizing.
M onoklinik  oltingugurt. 
K ichkina  chinni  tigelni  o ltin ­
g u g u rt  b ila n   to 'ld ir ib   sekinlik   b ilan   su y u q lan tirin g . 
Suyuqlanm a  tigelning  yarm idan  ko‘p  b o ‘lm asin.  Tigelni 
soviting  va  kristall  qobiq  hosil  b o ‘lishini  kuzating.  Kris- 
tallam ing  ham m asi  qotib  ulgurmasdan,  tezlik  bilan  suyuq- 
lanm ani  stakandagi  sovuq  suvga  quying.  Lupa  orqali  tigel 
devorlarida  m onoklinik  oltingugurt  kristallarining  hosil 
b o ‘lishini  kuzating  va  rasmini  chizing.  Olingan  kristallardan
2—3  tasini  soat  oynasida  xloroform da  eriting  va  eritm a 
bug 'lan ib   ketgandan  keyin  yana  hosil  b o'lgan  kristallarni 
kuzating.  Oltingugurtning  olingan  modifikatsiyasi  molekula 
tuzilishining  qaysi  turiga  to ‘g ‘ri  keladi?
Q izdirilganda  oltingugurtning  o ‘zgarishi. 
P robirkani 
yarmisigacha  oltingugurt  bo'laklari  bilan  to'ldiring.  Probir­
k an i  q isq ich   y o rd am id a  q o 'lin g iz d a   u sh lab ,  go relka 
alangasida  sekin  qizdiring.  Oltingugurtning  suyuqlanishi  va 
keyinchalik  rangining  hamda  qovushqoqligining  o ‘zgarishini 
kuzating.  Yuz  bergan  hodisani  tushuKtirirtg.
Plastik  oltingugurt  olish. 
O ltingugurtni  qaynaguncha 
qizdiring  va  kristallizatordagi  sovuq  suvga jildiratib  quying. 
H osil  b o ‘lgan  m assani  sovuq  suvdan  olib  filtr  qog‘ozlari 
orasida  quriting.  O ltingugurtning  elastikligini  va  uning 
xloroform da  eruvchanliginr'sinab  ko'ring.  Olingan  massa- 
ning  bir  qismini  keyingi  darsgacha  qoldiring  va  yana  uning 
fizik  xossalarini  o'rganing.  Plastik  oltingugurt  qanday 
m olekulalardan  tuzilgan?
METALLARNING  SULFIDLARI
a. 
Kam  eriydigan  m etall sulfidlarini  vodorod sulfid  bilan 
c h o ‘ktirib  olish.
  4  ta  probirka  olib  ularga  alohida-alohida 
kalsiy,  kadmiy,  2  valentli  marganes  va  q o ‘rg‘oshin  tuzlari
52

eritm alaridan  3—5  tom chi  tomizing.  Ham m a  probirka!arga
2 —3  to m ch id an   vodorod  sulfidli  suv  auying.  H a m m a  
probirkalarda  c h o ‘kma  tushadimi?  C h o ‘kmalarning  rangini 
ko'rsating.  Reaksiyalarning  m olekulyar  va  ionli  ten g la­
m alarini  yozing.
b.  Temir sulfidning olinishi.
  Ekvivalent  miqdorda  olingan
5  g  te m ir  va  o ltin g u g u rt  kuku n larin in g   aralash m asini 
tayyorlang.  Aralashmani  probirkaga  solib,  shtativ  qisqichiga 
o 'rnating .  Probirka  tub in i  reaksiya  boshlanguncha  qattiq 
qizdiring.  Reaksiya  boshlanishi  bilan  qizdirishni  to ‘xtating. 
N im a  kuzatiladi?  Olingan  birikma  sulfid  ekanligini  qanday 
isbot  qilish  m um kin?  T em ir  sulfidga  xlorid  kislotaning 
t a ’sirini  sinab  k o ‘ring.  Reaksiya  tenglam alarini  yozing.
d.  Alyum iniy  sulfidi.  1  g  alyum iniy  kukunidan  va  hi- 
soblangan  oltingugurt  kukunidan  tortib  oling,  yaxshilab 
aralashtiring  va  aralashmani  tem ir plastinka  ustiga  uyumcha 
qilib  to ‘king.  Aralashma  ustidan  cho‘g‘  holigacha  qizdirilgan 
tem ir  simini  tiqing.  A lyum iniy  sulfidida  vodorod  sulfid 
hidining  mavjudligi  nim a  bilan  tushuntiriladi?  A lyuminiy 
sulfidning  bir  bo'lag in i  probirkadagi  qaynoq  suvga  soling. 
Sodir  bo'lgan  hodisani  tushuntiring.  Reaksiya  tenglamasini 
yozing.
SUVDA  ERUVCHAN  SULFIDLARNING 
XOSSALARI
N atriy  sulfidni  suvda  eriting.  Eritmani  ikkita  probirkaga 
b o ‘ling.  Natriy  sulfid  eritmasini  indikatorlarga  (fenolftalein, 
lakm us)  ta ’sirini  o'rganin g.  Sodir  b o ‘lgan  hodisalarni 
qanday  tushuntirasiz?  Ikkinchi  probirkadagi  eritm a  orqali 
k a rb o n a t  an g id rid   o q im in i  o ‘tk azin g .  B unda  ajralib  
chiqayotgan  gazning  hidini  belgilang.  Reaksiya  tenglamasini 
yozing.  Agar  natriy  sulfidli  banka  og‘zi  ochiq  qoldirilsa 
natriy  sulfid  bilan  nim a  b o 'lad i?  N atriy  gidroksid  erit- 
m asidan  vodorod  sulfid  o ‘tkazilganda  sodir  b o ‘ladigan 
jarayonni  tushuntiring.
53

SULFAT  KISLOTA  VA  UNING  TUZLARI
SULFAT  KISLOTASINING  XOSSALARI
1.  Sulfat  kislotaning  organik  moddalarga  t a ’siri.
a)  2—3  ml  sulfat  kislota  (1:1)  eritm asini  tayyorlang. 
Shisha  tayoqchaning  uchini  shu  eritm a  bilan  h o ‘llab,  oq 
qog‘ozga  biror  yozuv  yozing.  Q og‘ozni  ohista  quriting. 
N im a  sodir  b o ‘ladi?
Q ilingan  tajrib a  sulfat  k islo taning   qaysi  xossasini 
k o ‘rsatadi?
b)  hajmi  50  ml  stakanga  10  g  shakar  upasidan  soling. 
U ni  quyuq  aralashm a  hosil  b o ‘lguncha  suv  bilan  h o ‘llang. 
Keyin  konsentrlangan  sulfat  kislotadan  3—5  ml  quying. 
M assani  tezlik  bilan  shisha  tayoqcha  yordam ida  aralash- 
tiring  va  sodir  b o ‘lgan  hodisani  kuzating.  Bunda  qanday 
gaz  m oddasi  hosil  b o ‘ladi?
.S u lf a t  kislotan in g  m etallarga  t a ’siri.  P ro birk ag a
2—3  ml  konsentrlangan  sulfat  kislotadan  quying  va  unga 
bir  nechta  tem ir  qirindisi  b o ‘lakchalaridan  tushiring.  N im a 
kuzatiladi?  P robirkani  sekin  chayqating,  biror  o'zgarish 
sodir  bo'ladim i?  Bu  holda  sulfat  kislota  qanday  xossani 
nam oyon  qiladi?  K onsentrlangan  va  suyultirilgan  sulfat 
kislotaning  sulfit  kislotaga  nisbatan  kuchliligi  va  barqarorligi 
nim a  bilan  tushuntirilaai? 
Щ
3.  Sulfat kislotaning  metallmaslarga  t a ’siri.  2  ta  pro bir­
kaga  2—3  ml  dan  96% li  sulfat  kislotadan  quying.  U lardan 
biriga  oltingugurt,  ikkinchisiga  esa  ko‘m ir  bo'lakchasidan 
tashlang  va  sekin  qizdiring  (M o ‘rili  shkafda!).  N im a  sodir 
bo'ladi?  Reaksiya  tenglam alarini  yozing.
4.  Sulfatlarning  term ik  barqarorligi.
a)  kichkina  chinni  kosachaga  yoki  tigelga  1—2  g  natriy 
biosulfat  solib,  avval  sekin,  keyin  kuchliroq  qizdiring. 
Bunda  qanday  birikm a  hosil  b o ‘ladi?  Reaksiya  tenglam a­
larini  yozing.
b)  chinni  tigel  qopqog'iga  tem ir  (II)  sulfatning  bir 
nechta  kristallarini  soling.  Avval,  ularni  sekin  qizdirib,
54

keyin  kuchli  qizdiring.  K ristallar  ustiga  h o ‘llangan  lakmus 
qog‘ozini  tuting.  N im a  sodir bo‘ladi?  Reaksiya  tenglamasini 
yozing.
d) shunday  tajribani  gips  va  G lauber  tuzlari  bilan 
ham   bajaring.  Oltingugurtning  kislorodli  kislotalaridan  hosil 
b o ‘lgan  tuzlarning  term ik  barqarorligining  turlichaligi 
nim aga  bog'liq?
5.  N atriy  tiosulfatning  olinishi.  K ichikroq  konussim on 
kolbaga  3,5  g  natriy  sulfit  soling  va  50  ml  suv  quying.  2,5 
g  oltingugurt  tortib  oling  va  uni  spirt  bilan  h o ‘llab  (nim a 
uchun?)  natriy  sulfat  eritm asi  solingan  kolbaga  tushiring. 
A ralashm ani  qaynaguncha  qizdiring.  Lakm us  eritm asiga 
neytral  reaksiyaning  kuzatilishi jarayonning  tam om   bo‘lishi 
belgisidir.  O lingan  issiq  eritm ani  filtrlang  va  filtratni  suv 
ham m om ida  kristallanish  boshlangunga  qadar  bug‘lating. 
E ritm a  sovitilgandan  keyin  ajralib  chiqqan  kristallarni 
Byuxner voronkasida  filtrlang.  Reaksiya  tenglamasini  yozing 
va  natriy  tiosulfatning  tuzilish  form ulasini  yozib  o ltin -’ 
gugurtning  valentliklarini  ko'rsating.
A Z O T
Azotning  olinishi  va  xo ssasi. 
M ikrokolbachaga  yoki 
probirkaga  3—5  tom chidan  konsentrlangan  ammoniy  xlorid 
va  kaliy  n itrit  eritm alaridan  quying.  Probirkaning  og'zini 
gaz  o 'tkazgich  egik  nay  o 'rn atilg an   tiqin  bilan  berkiting 
va  shtativga  tik  qilib  mahkamlang.
Boshqa  p robirka  olib,  uni  suv  bilan   t o ‘ldiring  va 
kristallizatordagi  suv  ichiga  to ‘nkarib  qo'ying  (probirkadagi 
suv  to'kilm asin  va  havo  kirmasin,  9-rasm).  Shundan  keyin 
tu zlar  eritm asi  solingan  m ikrokolbacha  yoki  probirkani 
past  gaz  alangasida  qizdiring.  G az jadal  ajrala  boshlaganda 
gaz  chiqaruvchi  nay  uchini  suv  bilan  to ld irilg a n   p ro b ir­
kaga  kiygizing.  Agar  reaksiya  ju da  kuchli  davom  etsa, 
qizdirishni  to ‘xtating.  Probirka  ichidagi  suv  to ‘liq  siqib 
chiqarilgandan  keyin,  uning  og‘zini  suv  ostida  barm o- 
g'lngiz  bilan  berkitib,  kristallizatordan  chiqaring.  Probirka
55

og‘zini  yuqoriga  qilib,  unga  yonayotgan  ch o ‘pni  tushiring. 
K uzatilgan  hodisani  aniqlang.  Ammoniy  xlorid  bilan  kaliy 
nitrit  orasidagi  reaksiya  tenglamasini  ikki  bosqichda yozing. 
Bunda  reaksiya  natijasida  hosil  b o ‘lgan  ammoniy  nitritning 
beqarorligiga,  uning  azot  va  suvga  parchalanishiga  e ’tibor 
bering.  Keyingi  reaksiya  oksidlanish-qaytarilish  jarayoni 
ekanligini  aniqlang.  Oksidlovchi  va  qaytaruvchilarni  ko‘r- 
sating.
AMMIAKNING  O LINISH I
A m m iak   va  a z o t  o k sid lari  nafas  olish  y o ‘llariga 
yallig‘lantiruvchi  ta ’sir  etadi.  Shu  sababli  barcha  tajribalar 
m o ‘rili  shkafda  olib  boriladi.  C hinni  tigelga  3—4  mik- 
roshpateldan  am moniy  sulfat  tuzidan  va  so'ndirilgan  ohak 
so lin g ,  u la rn i  sh isha  ta y o q c h a   y o rd am id a  yaxshilab 
aralashtiring.  A ralashm adan  probirkaga  (1/3  hajm gacha) 
soling.  Ammiak ajralishini  uning  hididan  aniqlang.  Probirka 
og‘zini  to ‘g ‘ri  gaz  o'tkazuvchi  nay  o ‘rnatilgan  tiqin  bilan 
b erk itin g .  P ro b irk an i  sh tativ   q isq ich iga  m ah k am lab , 
kuchsiz  gaz  alangasida  qizdiring.  G az  chiqaruvchi  nay 
ustiga  h o 'llan g an   qizil  l a k r ^ J f b g 'o z i n i   tuting,  lakmus 
rangining  k o ‘karishiga 
am m iak  ajralayotganligiga
ishonch  hosil  qiling.  Shisha  tayoqchani  konsentrlangan 
x lo rid   k islo ta  b ilan   h o ‘llab,  gaz  c h iq a ru v c h i  nayga 
y aqinlashtiring..fN im a  kuzatiladi?  K uzatilgan  hodisani 
tushuntiring  va  reaksiya  tenglam alarini  yozing.
a)  am m iakning  olinishi;
b)  am m iakning  suv  bilan  ta ’siri;
d)  am m iakning  xlorid  kislota  bilan  ta ’siri.
Eritm adagi  ammoniy  tuzlarini  ochish.
Probirkaga  1—2  ml  ammoniy xlorid  va  shuncha  o ‘yuvchi 
natriy  (yoki  kaliy)  eritm alaridan  quying.  Probirkani  salgina 
q izd irib ,  o g ‘ziga  h o ‘llangan  lakm us  qo g ‘ozini  tu ting. 
H ididan  va  lakmus  rangining  o ‘zgarishidan  ammiak  ajralib 
chiqayotganiga  va  N H 4OH  hosil  b o ‘lganiga  ishonch  hosil 
qiling.  Reaksiyaning  m olekulyar  va  ionli  tenglam alarini
56

y ozing.  Bu  ta jrib a d a   am m o n iy   x lo rid n i  n im a 
b i l a n  
alm ashtirish  m um kin?
A M M O N IY   TUZLARINING  TERM IK  
PA R C H A LA N ISH I
a.  A m m o n iy  x lo rid n in g   p a rc h a la n ish i.  P ro b irk a g a  
am m oniy  xlorid  kristallaridan  b ir  necha  b o ‘lakcha  solib, 
uni  shtativ  qisqichiga  tik  holda  m ahkam lang.  Probirkani 
gaz  alangasida  sekin  qizdiring  (G az  alangasi  probirkaning 
faqat  tuz  turgan  joyiga  tegishiga  harakat  qiling).  Probir- 
skaning  yuqori  sovuq  qism ida  am m oniy  xloridning  o ‘tirib 
qolishini  kuzating.  Tuzning  parchalanish  reaksiyasi  teng­
lamasini  yozing.  Ammoniy  xloridning  term ik  dissotsiatsiyasi 
qanday  issiqlik  effekti  bilan  o ‘tishini  ko‘rsating;
b. Ammoniy sulfatning parchalanishi.  Probirkaga  am m o­
niy  sulfat  tuzining  bir  nechta  kristallarini  solib,  uni  shtativ 
qisqichiga  gorizontal  holda  m ahkam lang.  Probirkani  past 
alangada  qizdiring.  A m m iakning  ajralib  chiqishiga  uning 
h id id an   va  ho 'llan g an   qizil  lakmus  rangining  o ‘zgarishiga 
qarab  ishonch  hosil  qiling.  Bu  parchalanish  tem pera- 
turasida  am m oniy  gidrosulfat  hosil  b o ‘lishini  nazarda  tutib, 
am m oniy  sulfatning  parchalanish  reaksiyasi  tenglam asini 
yozing.
F osfat  kislotaning  ammoniyli  tuzi.
Tigel  qopqog'iga  fosfat  kislotaning  am m oniyli  tuzla- 
ridan  birortasidan  bir  necha  kristallni  qo'ying  va  qizdiring. 
Q izdirilgandan  keyin  tigel  qopqog‘ida  qanday  m odda 
qoladi?  Reaksiya  tenglam asini  yozing.
Ammoniy  nitratning  parchalanishi.
Tigel  qopqog‘iga  am m oniy  nitratn in g   bir  necha  kris­
tallaridan  q o ‘ying  va  ohista  qizdiring  (m o ‘rili  shkafda, 
oynasi  tushirilgan  holda).  Reaksiya  tenglam asini  yozing. 
A m m oniy  tuzlari  qizdirilganda  har  xil  tabiatda  p arch a­
lanishi  nim a  bilan  tushuntiriladi.  Amm oniyning  qaysi  tuz- 
lari  sublim atsiyalanadi?  Foydalanilgan  tuzlar  haqiqatda 
am m oniy  tuzlari  ekanligi  tajribada  qanday  isbotlanadi?
57
1   2   3   4   5   6   7   8   9


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling