E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov


Download 1.93 Mb.
Pdf просмотр
bet6/9
Sana15.12.2019
Hajmi1.93 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9

NITRAT  KISLOTA
N itrat  kislota  kuchli  oksidlovchi.  Organik  m oddalar 
konsentrlangan  (tutovchi)  nitrat  kislota  bilan  ta ’sirlash- 
ganda  alangalanadi.
1.  N itrat  kislotaning  xossalari  (tajriba  m o ‘rili  shkafda 
o ‘tkaziladi).  C hin n i  kosachaga  1—2  ml  konsentrlangan 
n itrat  kislota  quying  1—2  tom chi  konsentrlangan  sulfat 
kislota  va p ip e tk a  bilan  2—3  tom chi  sk ip id ar  tom izing 
(Ehtiyot  bo'ling!).  N im a  kuzatiladi?
2.  5  ta  probirkaga  2  ml  dan  konsentrlangan  nitrat  kislota 
quying.  B irinchi  probirkani  shtativ  qisqichiga  tik  qilib 
o ‘rnating  va  kislotani  qizdirib  turib  unga  c h o ‘g ‘langan 
c h o ‘p  tushiring.  N im a  sodir  bo'ldi?  Shtativga  o ‘rnatilgan 
ikkinchi  probirkaga  b ir  b o'lakcha  oltingugurt  tashlang  va 
qizdiring.  Probirka  sovugandan  so‘ng  ichidagini  suvga 
quying  va  sulfat  k islota  borligini  aniqlang.  Reaksiya 
tenglam alarini  yozing.  U chinchi  probirkadagi  nitrat  kislo- 
taga  ozgina  ju n   tashlang  va  qizdiring.  N im a  kuzatiladi? 
T o ‘rtinchi  probirkadagi  k is lo j^ a n   vodorod  sulfid  oqim ini 
o ‘tk a zin g .  R eaksiya  te n g lam a sin i  yozing.  B esh in c h i 
probirkadagi  nitrat  kislotaga  bir bo‘lak  CuS  tashlang.  Uning 
nitrat  kislotada  erishini  tushuntiring.  Reaksiya  tenglamasini 
yozing.
3.  K onsentrlangan  nitrat  kislotaning  ta ’sirini  rux  va 
qalayga  sinab  k o ‘ring.  Reaksiyani  kichkina  chinni  kosa- 
chada,  kuchsiz  qizdirib  (m o ‘rili  shkafda)  o'tkazing.  Sodir 
b o 'ladigan  reaksiyalarning  tenglam alarini  yozing.  X uddi 
shunday  tajribani  2%  li  nitrat  kislota  bilan  ham  bajaring. 
Ikkita  probirkaning  biriga  1—2  b o ‘lak  rux,  ikkinchisiga  bir 
b o ‘lak  qalay  soling.  Probirkalarga  5  ml  dan  2%  li  nitrat 
kislota  quying.  Probirkalarni  kelgusi  darsgacha  qoldiring  va 
ularda  am m oniy  tuzlari  hosil  b o ‘lganini  isbotlang.
58

NITRAT  KISLOTANING  OKSIDLOVCHILIK 
XOSSALARI
Probirkaga  2—3  tom chi  konsentrlangan  nitrat  kislota­
dan  quying  va  mis  qirindisidan  kichkina  b o ‘lakcha  soling. 
Boshqa  probirkaga  2  tom chi  suyultirilgan  In  li  nitrat 
kislotadan  quyib,  ustiga  mis  qirindisi  b o ‘lakchasidan  soling. 
Kislota  solingan  probirkani  sekin  qizdiring.  Ikkala probirkani 
oq  fonda  ushlang  va  h ar  ikkala  holda  reaksiyaning  bori- 
shidagi  farqni  belgilang.  Birinchi  va  ikkinchi  hollarda  qanday 
gaz  ajralib  chiqadi?  Tegishli  reaksiyalarning  tenglamalarini 
yozing.
N itrat  kislota  tuzlarining  termik  parchalanishi:
a.  Q o ‘rg ‘oshin  nitratningparchalanishi.  Probirkaga  1—2 
m ikroshpatel  qu ru q   q o ‘rg‘oshin  n itrat  tu zidan   soling. 
Probirkani  shtativga  gorizontal  holda  mahkam lang  va  asta 
qizdiring.  Ajralib  chiqayotgan  gazni  rangiga  qarab  aniqlang. 
Ikkinchi  gaz  kisloroddir.  Q o£rg£oshin  nitrat  parchalanishi 
va  ajralgan  gazlar  tarkibiga  qarab  bajarilgan  ishdan  xulosa 
chiqaring.  Probirkada  qanday  modda  qoladi?  Uning  rangini 
ko'rsating  va  form ulasini  yozing.  Q o ‘rg‘oshin  nitratning 
parchalanish  reaksiyasi  tenglam asini  yozing.  Oksidlovchi 
va  qaytaruvchilarni  k o ‘rsating.
b.  Kaliy  nitratning parchalanishi.
Probirkaga  kaliy  nitratning  3—4  dona  kristallidan  solib, 
uni  shtativga  qiya  holda  o ‘rnating  va  gaz  alangasida  gaz 
ajralib  chiqa  bo shlaguncha  suyuqlantiring.  Probirkaga 
cho‘g‘langan  cho'pni  tushiring.  Nimani  kuzatdingiz?  Qaysi 
gaz  ajralib  chiqdi?  Qizdirishni  gaz  to ‘liq  chiqib  bo‘lguncha 
davom  ettiring.  Kaliy  nitrat  parchalanganda,  kaliy  nitrit 
hosil  bo 'lg an lig in i  isbotlang.  B uning  u ch u n   p robirka 
sovigandan  keyin  4 —6  to m ch i  suv  quying  va  shisha 
tayoqcha  yordam ida  aralashtirib  turib,  qattiq  qoldiqni 
eriting.  Olingan  eritm adan  2  ta  probirkaga  2—3  tom chidan 
quying.  U lardan  biriga  2  n  sulfat  kislota  qo'shilgan  kaliy
59

yodid  eritm asidan  3—4  tom chi,  ikkinchisiga  esa  kislotali 
m uhitga  keltirilgan  kaliy  perm anganat  eritm asidan  3—4 
tom chi  quying.  Birinchi  va  ikkinchi  hollarda  eritm a  rangi 
qanday  o ‘zgarganligini  belgilang.  0 ‘tkazilgan  reaksiya- 
larning  tenglam alarini  yozing.
SUYULTIRILGAN  SELITRADA  KO‘MIR 
VA  OLTINGUGURTNING  YONISHI
P ro b irk an in g   1/8  h ajm ig acha  q u ru q   kaliy  n itra t 
tuzidan  soling.  Probirkani  shtativga  tik  holda  mahkamlang. 
T uzni  suyuqlanguncha  qizdiring,  keyin  unga  bir  b o ‘lak 
ko‘m ir  tashlang.  Probirkani  qizdirishni  davom   ettiring. 
K o‘m ir  yonishi  bilanoq,  probirkaga  oltingugurtning  kichik 
b o 'la k c h a sid a n   tashlang.  K uzatilgan  h odisani  yozing. 
Suyuqlantirilgan  selitrada  ko‘m ir va  oltingugurtning  yonish 
reaksiyasi  tenglam alarini  yozing.
F O S F O R
F o sfo rn in g   D .I.  M en deley ev   davriy  sistem asid ag i 
o ‘rnini,  elektron  konfiguratsiyasini  va  uning  atom   o ‘lcha- 
mini  namoyon  qiladigan  oksidlanish  darajalarini  ko'rsating.
FOSFORNING  ALLOTROPIK  SHAKL 
KO‘RINISHLARI
Q uruq  probirkaga  karbonat  angidrid  to ‘ldiring.  P ro ­
birkaga  qizil  fosfordan  n o ‘xat  kattaligidagi  bo'lakni  soling. 
Probirka  og‘zini  paxta  bilan  berkitib,  shtativ  qisqichiga 
gorizontal  holda  m ahkam lang.  Shundan  keyin,  probirka­
ning  qizil  fosfor joylashgan  qismini  gaz  alangasida  ohista 
qizdiring.  Probirka  devorining  sovuq  qismida  oq  fosfor 
dog‘lari  hosil  b o ‘lishini  kuzating.  Probirka  biroz  sovigach, 
uning  og‘zidagi  paxtani  qisqich  yordam ida  olib,  stakan- 
dagi  mis  sulfat  eritm asiga  tashlang.  Probirka  devoriga
60

yopishgan  oq  fosforni  shisha  tayoqcha  y o rd am id a  qiilb 
oling  va  havoga  chiqaring.  N im a  sodir bo'ladi?  Fosforning 
qaysi  allotropik  modifikatsiyasi  kimyoviy jihatdan  aktivroq? 
Bu  ta jrib ad a  qanday  tasdiqlanadi?  F osforning  yonish 
reaksiyasi  tenglam asini  yozing.
METAFOSFAT  VA  ORTOFOSFAT 
KISLOTALARINING  O LINISH I
a)  metafosfat  kislotaning  olinishi.  O z'm iqdordagi  fosfat 
angidridni  soat  oynasiga  q o ‘ying.  Fosfat  angidrid  batamom 
suyuqlangandan  keyin  1—2  tom chi  neytral  lakmus  erit- 
m asidan  tom izing  va  uning  rangi  o ‘zgarishini  kuzating. 
Reaksiya  tenglam asini  yozing:

a)  hosil  qilingan  kislotaning  dissotsiatsiyasini  yozing.
b)  ortofosfat  kislotaning  olinishi:
Probirkaga  qizil  fosfordan  n o ‘xatdek  b o ‘lakchani  soling 
4 a   5—6  tom chi  konsentrlangan  n itrat  kislotadan  quying. 
Probirkani  shtativga  qiya  holda  mahkamlang  va  kuchsiz  gaz 
alan g asid a  gaz  ajralib  ch iq a  b o sh lag u n ch a  q izdiring. 
Q izdirishni  to ‘xtating.  O rtofosfat  kislota  hosil  b o ‘lganiga 
ishonch  hosil  qiling  va  probirkadagi  eritm a  sovigandan 
keyin  P 0 3“  ioniga  xos,  am m oniy  m olibdat  bilan  sifat 
reaksiya  o'tkazing:
H 3P 0 4 +  12(N H 4)2M o 0 4+  2 1 H N 0 3 =
=   (N H 4)3H 4[P[M o20 7)6]  +  21N H 4N 0 3  +  10H20
B uning  u ch u n   p ro b irk ag a  5—6  to m c h i  am m o n iy  
m olibdatning  to ‘yingan  eritm asidan  tom izing,  unga  bir 
nech a  tom chi  H N 0 3  va  1—2  tom chi  tajribada  olingan 
eritm ad an   q o ‘shing.  P robirkani  eritm asi  bilan  suv  ham - 
m om ida  qizdiring.  Sariq  c h o ‘km aning  tushishi  ortofosfat 
kislotaning  hosil  boMishidan  dalolat  beradi.  Quyidagilarni 
yozing:
a) 
azot  (V)  oksidi  hosil  b o 'lish in i  hisobga  olib,  o rto ­
fosfat  kislotaning  olinish  reaksiyasi  tenglam asi;
61

b)  ortofosfat  kislotaning  bosqichli  dissotsiatsiyasi;
d)  kalsiy  va  uch  valentli  tem irga  muvofiq  keladigan 
bu  kislota  turli  tuzlarining  form ulalarini  yozing  va  ularni 
nom lang.
ORTOFOSFAT  K ISLOTANING  KAM  ERIYDIGAN 
TUZLA RINI  O L IS H
a.  B ariy  gidrafosfatning  olinishi.  P ro b irk a g a   4 —5 
tom ch id an   bariy  xlorid  va  natriy  gidrofosfat  (N a2H P 0 4) 
eritm alaridan  quying.  Ajralib  chiqqan  ch o ‘kmaning  rangini 
belgilang.  Bariy  gidrofosfat  hosil  b o ‘lishini  hisobga  olib, 
reaksiyaning  m olekulyar  va  ionli  tenglam alarini  yozing.
b.  Temir  va  alyum iniy fosfatlarining  olinishi.  2  ta  p ro ­
birkaga  quyidagi  tuzlarning  eritm alaridan  3—4  tom chidan 
quying:  b irin ch isig a  te m ir  ( I I I )   x lo rid ,  ikkin chisig a 
alyuminiy  sulfat.  H ar bir probirkaga  2—3  tom chidan  natriy 
atsetat  va  natriy gidrofosfat  tuzlarining  eritmasidan  quying. 
Tushgan  c h o ‘km alarning  rangini  belgilang.  N orm al  tuz 
hosil  b o ‘lishini  nazarda  tutib,  reaksiyalarning  m olekulyar 
va  ionli  tenglam alarini  yozing.  U ch  valentli  tem ir  va 
alyum iniy  fosfatlar  m ineral  kislotalarda  eriydi  va  sirka 
kislotada  erimaydi.  Atsetat  ioni  vodorod  ionlarini  bog‘laydi 
va  kam   dissotsilanadigan  sirka  kislotani  hosil  qiladi.
Fosfat  kislota  tuzlarining  termik  parchalanishi
N atriy  digidrofosfatning  parchalanishi.  2  ta  probirkaga 
natriy  digidrofosfat  kristallaridan  2—3  donadan  soling.  Bitta 
probirkani  taqqoslash  uchun  qoldirib,  ikkinchisini  sh ta­
tivga  m ahkam lang  va  past  gaz  alangasida  3-5  m inut 
qizdiring,  keyin  soviting.  Ikkala  probirkaga  3—5  tom chi 
distillangan  suv  quyib,  tuzlarni  eriting  va  2—3  tom chidan 
kum ush  nitrat  eritm asidan  quying.  C h o ‘kma  ranglarining 
farqini  belgilang.  Reaksiya  tenglam alarini  yozing:
62

a)  natriy  m etafosfat  hosil  b o 'lish i  bilan  borauivan 
natriy  digidrofosfatning  parchalanishi;
b)  natriy  digidrofosfat  va  m etafosfatlarning  kumush 
nitrat  bilan  ta ’siri.  Ortofosfat  kislotaning  qaysi  tuzlari  o ‘g‘it 
sifatida  ishlatiladi?  Fosfor,  oltingugurt,  xlor,  azot  va 
fosforlarning  kislorodli  tuzlarini  eruvchanlik  kuchi  bo‘yicha 
taqqoslang?
U G L E R O D
U glerodning  D .I.  M endeleyev  elem entlar  davriy  siste- 
masidagi  o‘m ini,  elektron  konfiguratsiyasini  va  uning  atom 
o 'lch am in i,  nam oyon  qiladigan  oksidlanish  darajalarini 
ko'rsating.
1. 
A m o rf  uglerodning  olinishi  (yog‘ochni  quruq  hay- 
d a sh ).
  P ro b irk a n in g   3 /4   q ism igacha  q u ru q   y o g ‘och 
qipiqlaridan  yoki  mayda  yog’och  bo'lakchalaridan  soling. 
Probirkani  egik gaz  o'tkazuvchi  shisha  nay  o ‘rnatilgan  tiqin 
bilan  berkitib,  shtativga  m ahkam lang.  Probirkani  kuchsiz 
gaz  alangasida  qizdirib,  yog‘ochning  parchalanishidan  gaz 
m ahsulotlarining  ajralib  chiqishini  kuzating.  Q izdirishni 
to ‘xtam asdan,  gaz  chiqaruvchi  naydan  chiqayotgan  gazni 
yoqing.  G az  chiqaruvchi  nayning  egik  qism ida  yog‘ochni 
quruq  haydashda  kondensatsiyalangan  suyuqlikni  belgi- 
lang.  Reaksiya  tugagandan  keyin  qizdirishni  to ‘xtating, 
probirka  sovigandan  so ‘ng  uni  shtativdan  oling.  Shisha 
tayoqcha  yordamida  hosil  bo‘lgan  yog‘och  ko‘mirini  qog‘oz 
ustiga  tushiring  va  keyingi  tajribalar  uchun  saqlab  qo ’ying.
a) 
uglerodning  qaytaruvchilik  xossasi.  2—3  g  qo‘rg‘oshin 
(II)  o ksidin i  2  m arta  k o ‘p ro q   o ling an   k o ‘m ir  bilan 
yaxshilab  aralashtiring.  A ralashm ani  chinni  tigelga  solib, 
20—30  m inut  ichida  mufel  pechida  kuchli  qizdiring.  T i­
gelni  pechdan   chiqaring  va  soviting,  aralashm adan  q o ‘r- 
g‘oshin  zarrachalarini  ajratib  oling.  Reaksiya  tenglamalarini 
yozing.
63

2.  Ko‘mirning  adsorbsion  xossasi:
a)  rangli  m oddalarni  eritmadan  adsorbilash.
  P robirka- 
ning  1/2  qism igacha  fuksinning  och-binafsha  eritm asidan 
quying.  1-tajribada  olingan  ko‘mirning  yarmini  probirkaga 
soling.  Probirka  og‘zini  barm og‘ingiz  bilan  berkitib,  2—3 
m inut  davom ida  chayqating,  eritm ani  tindirish  uchun 
quying.  Eritm a  rangining  o ‘zgarishini  aniqlang;
b)  gaz  holatidagi  m oddalarning  adsorbsiyasi.
  ( Tajriba 
m o'rili  shkafda  olib  boriladi.)
  Probirkani  gaz  holatidagi 
brom   bilan  to ‘ldiring.  Buning  uchun  shisha  tayoqchaning 
1—2  sm  qism ini  suyuq  brom ga  botirib  olasiz  va  quruq 
probirka  tubigacha  tushirasiz.  Shisha  tayoqchani  darhol 
chiqarib,  1-tajribada  olingan  ko‘m irning  qolgan  yarm ini 
brom li  probirkaga  tezlik  bilan  solasiz.  Probirka  tiqin  bilan 
zich  yopiladi  va  b ir  necha  m arta  kuchli  chayqatiladi. 
Probirkadagi  gazning  rangsizlanishini  kuzating.
d)  eritm adagi  io nlarni  adsorbiyalash.  Probirkaga  2—3 
to m ch i  q o ‘rg‘oshin  n itra t  tuzining  0,01  n  eritm asidan 
tomizing.  Unga  1  tom chi  kaliy  yodidning  0,1  n  eritmasidan 
q o ‘shing.  Q o ‘rg ‘oshin  yodidning  c h o ‘kmaga  tushishini 
kuzating  (probirkani  olingan  cho'km asi  bilan  taqqoslash 
uchun  saqlang).  Boshqa  probirkaning  yarm igacha  q o ‘r- 
g‘oshin  n itratn in g   o ‘sha  eritm asidan  quying  va  ustiga 
aktivlangan  k o 'm ir  kukunidan  soling.  Probirka  og 'zin i 
barmog^ingiz  bilan  berkitib,  2—3  m inut  davom ida  kuchli 
chayqating.  Eritmani  filtrlash  yordamida  ko'm irdan  ajrating. 
O lingan  tin iq  eritm adan  2—3  tom chi  olib  boshqa  p ro b ir­
kaga  soling  va  0,1  n li  kaliy  yodid  eritmasidan  1—2  tom chi 
tom izing.  K uzatganlaringizni  laboratoriya  daftariga  qayd 
eting.  2-h old a  olingan  q o ‘rg‘oshin  yodid  cho'km asi  bilan 
taq q o slash   u ch u n   qoldirilg an   p ro b irk an i  solish tirin g. 
F arqlar  nim a  bilan  tushuntiriladi?
3.  Uglerod  (I I )  oksidning  olinishi  va  uning  yonishi 
(Tajriba  m o'rili  shkafda  olib  boriladi.)
  M ikrokolbachaga 
(7-rasmga  qarang).  2—3  tom chi  konsentrlangan  sulfat  kis­
lota  va  4 —5  tom chi  chum oli  kislotadan  (H C O O H )  to m i­
zing.  Kolba  o g ‘zini  uchi  ingichka  gaz  o'tkazgich  to ‘g ‘ri
64

nay  o ‘rnatilgan  tiqin  bilan  berkitib,  shtativga  uk  .......
o ‘rnating.  Aralashmani  ehtiyotlik  bilan  past  gaz  aiangassaa 
qizdiring  va  ajralib  chiqayotgan  gazni  yondiring.  Alanga 
rangini  qayd  qiling.  Reaksiya  tenglam asini  yozing:
a)  uglerod  (II)  oksidning  olinishi;
b)  uglerod  (II)  oksidning  havoda  yonishi.
Agar  q o ‘l  ostingizda  chum oli  kislotasi  b o ‘lm asa,  CO 
gazini  oksalat  kislotadan  oling  va  uning  xossasini  o ‘rganing. 
Vyurs  kolbachasiga  15  g  oksalat  kislotadan  va  20  ml 
konsentrlangan  sulfat  kislotadan  soling.  Birinchi  sklyankaga 
10%  li  n atriy   g idro ksid   e ritm a sid a n   (n im a  u c h u n ? ), 
ikkinchi  sklyankaga  konsentrlangan  sulfat  kislotadan  soling. 
Issiqlikka  chidam li  shisha  nay  o ‘rtasiga  CuO  kukunidan 
soling  va  nayni  shtativga  7-rasm da  k o ‘rsatilgandek  qilib 
o ‘rnating.  Shisha  nayni  CuO   solingan  qism ini  past  gaz 
alangasida  qizdiring.  Keyin  Vyurs  kolbasidagi  reaksion 
aralashm ani  qum  ham m om ida  kuchli  gaz  ajralib  chiqa 
boshlanguncha  qizdiring  va  gaz  gorelkasini  olib  q o ‘ying, 
Ajralib  chiqayotgan  gaz  oqim ini  qizdirilgan  mis  oksidi 
ustidan  o ‘tkazing.  Tajribaning  borishini  kuzating.  Shisha 
n a y d a   q a n d a y   o ‘z g a rish   s o d ir  b o 'la d i.  K u z a tilg a n  
hodisalarning  reaksiya  tenglam alarini  yozing.  Uglerod  (II) 
oksidi  qanday  vazifani  bajarayapti?
4.  Uglerod  (IV )  oksidi  va  karbonat  kislotaning  olinishi.
K arbonat  angidrid  olish  uch u n   K ip p  apparatini  zar- 
yadlang.B uning  uchun  K ipp  apparatining  o ‘rtaqism idagi 
sharga  m arm ar  b o 'lak ch alarid an   tashlab,  apparat  voron- 
kasiga  xlorid  kislotaning  (1:1)  suyultirilgan  eritm asidan 
quying.  (N im a  uch u n   bu  m aqsadda  sulfat  kislota  eritm a­
sidan  foydalanish  tavsiya  etilm ay d i?)  M arm ar  ustiga 
xlorid  kislota  qo'shilganda  gaz  ajralib  chiqishini  kuzating. 
Bu  gaz  karbonat  angidrid  ekanligini  qanday  isbotlaysiz? 
Probirkaga  lakmusning  neytral  eritm asidan  quying  va  unga 
gaz  chiqaruvchi  nay  uchini  botiring.  Lakmus  rangining 
0 ‘zgarishini  belgilang.  Bajarilgan  ishni  yozing.  K arbonat 
angidridning  suvdagi  eritmasida  mavjud  b o ‘lgan  muvozanat 
sxemasini  chizing.  T em peraturaning  ko'tarilishi  muvoza-
5 -   K-173
65

natning  siljishiga qanday  ta ’sir  qiladi?  Kislota  yoki  ishqor 
q o ‘shilganda-chi?  H ar  bir  hoi  uchun  m uvozanatning  sil- 
jish   sabablarini  ko'rsating.
5.  Karbonat  kislota  tuzlarining  termik  parchalanishi.
M is  gidroksikarbonat  va  kalsiy  karbonatning  parch a­
lanishi.
  2  ta  probirka  olib  ularga  malaxit  (C u2( 0 H ) 2C 0 3  va 
C a C 0 3  (bo‘r  kukuni)  tuzlaridan  probirkaning  1/8  qismi- 
gacha)  alo h id a-alo h id a,  solib,  p robirkalarning  og‘zini 
gaz  o ‘tkazgich  nay  o 'rn atilg an   tiq inlar  bilan  berkiting. 
G az  o ‘tkazgich  nay  uchini  probirkadagi  ohakli  suvga 
botirib  q o ‘ying.  Probirkalardagi  tuzlarni  b irin-ketin   qiz­
diring.  Ohakli  suvda  qanday  o'zgarish  b o ‘ladi?  Bu  hodisa 
qanday  tushuntiriladi?  Bu  tuzlarning  qizdirishga  barqa- 
rorligi  orasidagi  farqni  aniqlang.
K R E M N I Y
K rem niyning  D .I.  Mendeleyev  elem entlar  davriy  siste- 
masidagi  o ‘rnini,  elektron  konfiguratsiyasini  va  uning  atom 
o ‘lcham ini,  nam oyon  qiladigan  oksidlanish  darajalarini 
k o ‘rsating.
1.  Erkin  kremniy  va  silanning  olinishi.

m ikroshpatel  toza  qum  (kvars  qum i  yoki  silikagel) 
va  4  mikroshpatel  magniy  kukuni  olib,  shisha  ustida  shisha 
tayoqcha  yordam ida  yaxshilab  aralashtiring.  Hosil  b o ‘lgan 
aralashm ani  o'tg a  chidam li  probirkaga  solib,  shtativga  tik 
holda  mahkamlang.  Dastlab  probirkaning  hamma  tom onini, 
keyin  esa  uni  aralashma  turgan joyidan  qizdiring.  Aralash- 
m aning  kuchli  ch o ‘g ‘lanishini  belgilang.  Shu  paytda  qiz- 
dirishni  to ‘xtating.  A ralashma  sovigach  probirkani  qog‘oz 
ustida  sindiring  va  krem niy,  magniy  oksidi,  magniy  sili- 
tsidlaridan  iborat  qotib  qolgan  massani  shisha  siniqlaridan 
pinset  yordamida  ajrating.  Ichida  10—15  tom chi  4  n li  xlo­
rid  kislota  eritm asi  b o ‘lgan  tigel  tayyorlang  va  unga  hosil 
qilingan  massadan  bir  necha  b o ‘lakcha  tushiring.  Reaksiya 
natijasida  hosil  b o ‘ladigan  silan  (SiH 4)  ning  o ‘z -o ‘zidan
66

alangalanishini  va  tigelda  qolgan  krem niy  kukunlarining 
rangini  belgilang.
Kremniyning  ishqor  bilan  о ‘zaro  ta ’siri.
  Oldingi  tajribada 
olingan  kremniy  kukunidan  ozgina  olib,  probirkaga  soling 
va  uning  ustiga  2—3  ml  konsentrlangan  ishqor  (N aO H ) 
eritm asidan  quying.  Probirka  og'zini  gaz  o ‘tkazgich  egik 
nay  o ‘rnatilgan  tiqin  bilan  berkiting.  Ajralib  chiqayotgan 
gazni  suv  ustida  yig'ing  va  uning  tabiatini  o ‘rganing. 
Reaksiya  tenglam alarini  yozing.
2.  Silikat  kislota  geli  va  zolining  olinishi.
a)  silik a t  kislotaning  olinishi.  Probirkaga  natriy  sili- 
katning  yangi  tayyorlangan  eritm asidan  5  tom chi  solib, 
unga  6—7  tom chi  2  n li  xlorid  kislota  eritmasidan  tomizing. 
Eritmani  shisha  tayoqcha  yordamida  yaxshilab  aralashtiring 
va  silikat  kislota  geli  hosil  b o 'lish in i  belgilang.  Reaksiya 
tenglam asini  yozing.
b)  silik a t  kislota  zolidan  uning  gelini  hosil  qilish.  P ro­
birkaga  4—5  tomchi  konsentrlangan  xlorid  kislota  tomizing, 
ustiga  1—2  tom chi  natriy  silikatning  to ‘yingan  eritmasidan 
qo'shing.  Hosil  b o ‘lgan  silikat  kislota  zolini  gaz  gorel- 
kasining  past  alangasida  silikat  kislota  geliga  o ‘tguncha 
qizdiring.  Q izdirish  qanday  aham iyatga  ega?
B O R
D .I.  M endeleyevning  elem en tlar  davriy  sistem asida 
borning  tutgan  o ‘rni,  elektron  konfiguratsiyasi  va  atom 
o ‘lcham ini  nam oyon  qiladigan  oksidlanish  darajasini  ko‘r- 
sating.
BOR  BIRIKMALARI
1. 
Buradan  borat  kislota  olish.
  Probirkaga  5—6  tom chi 
b uraning  issiq  to ‘yingan  eritm asidan  quying,  unga  2—3 
tom chi  konsentrlangan  sulfat  kislota  qo‘shing.  Borat  kislota 
hosil  b o ‘lishi  reaksiyasi  tenglam asini  m olekulyar  va  ionli
67

shaklda  yozing.  Bura  qaysi  kislota  tuzi  hisoblanadi?  Bu 
kislotaning  emperik  formulasini  va  gidratlangan  oksid  holida 
yozing.  Buraning  kimyoviy  nom ini  keltiring.
2.  Ortoborat  kislotaning  kislotalik xossalarini  tekshirish.
Bir  necha  b o ‘lakdan  iborat  b o rat  kislota  kristallari
solingan  2  ta  probirkaga  1 —2  ml  chamasi  distillangan  suv 
quyib,  probirkalarni  qizdirish  yordamida  kristallarni  eriting. 
Bir  probirkaga  3—5  tom chi  neytral  lakmus  eritm asidan 
quying.  Lakmus  rangining  o ‘zgarishini  kuzating.  Ikkinchi 
probirkaga  m agniy  lentasidan  yoki  magniy  kukunidan 
ozgina  soling.  G az  ajralib  chiqishini  kuzating.  Borat 
kislotaning  dissotsiatsiyalanish  tenglamasini  yozing.  Borat 
kislotaning  m agniy  bilan  ta ’sirini  yozing.
3.  Borat kislotaga xos  reaksiya.
  Probirkaga  borat  kislota 
kristallaridan  1—2  m ikroshpatel  solib,  uning  ustiga  3—4 
tom chi  konsentrlangan  sulfat  kislota  tom izing,  unga  etil 
spirtidan  6—8  tom chi  q o ‘shib,  shisha  tayoqcha  yordamida 
yaxshilab  aralashtiring.  Probirkani  shtativga  o ‘rnatib,  gaz 
o ‘tkazgich  nay  o'rnatilgan  tiqin  bilan  berkiting.  Probirkani 
gaz  gorelkasining  past  alangasida  sekin  qizdiring.  Naydan 
chiqayotgan  borat  etil  efir bug'ini  yondiring.  Sulfat  kislota 
suvni  to rtib   oluvchi  m odda  sifatida  ham da  hosil  b o ‘lgan 
efirni  gidrolizga  uchratmaslik  uchun  solinganligini  hisobga 
olib,  reaksiya  tenglam alarini  yozing.  A langaning  rangiga 
e ’tib o r  bering.
1   2   3   4   5   6   7   8   9


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling