F a n d a st u r I


Download 120.08 Kb.
Pdf просмотр
Sana01.03.2020
Hajmi120.08 Kb.

O ’Z B E K IS T O N  R E S P U B L IK A S I 

S O G 'L IQ N I  S A Q L A S H  V A Z IR L IG 1

Р уй хатга олинди: 

№  Б Д  


AO Q 

2 0 l £  йил “< / / ” 



$)

B ilim  sohasi:

T a ’lim  sohasi:

T a ’lim y o ’nalishi:

сакдаш  в ази р л и щ

“М.”  у о

F IZ IK A  

F A N   D A ST U R I

500000 


-  Sog‘liqni saqlash v a  ijtim oiy ta ’m inot 

300000 


- Ishlab chiqarish -  tex n ik  soha

510000 


-  S og‘ liqni saqlash

310000 


-  Ishlab chiqarish texnologiyalari

5510500 


- F arm atsiya (K linik farm atsiya)

5510500 


- F arm atsiya (F arm atsevtik taxlil)

5510500 


-  F arm atsiya (F arm atsevtika ishi)

5111000 


-  K asb ta ’lim i (5510500-  F arm atsevtika ishi)

5510600 


-  Sanoat farm atsiyasi (turlari b o ’yicha)

5320500 


-  B iotexnologiya (F arm atsevtik biotexnologiya)

5310901 


-  M etrologiya,  standartlashtirish va m ahsulot 

sifati  m enejm enti(dori vositalari)

T oshkent  20 r ^ y i i


O ’zbekiston  R espublikasi  S o g 'liq n i  saqlash  v azirlig in in g   20lJ>   yil 

“Ojt>

0  

dagi 


-

  sonli  b u y ru g 'in in g  



ч

 

-  ilovasi  bilan  fan  dasturi



ro 'y h a ti tasdiqlangan.

F an   dasturi  S o g 'liq n i  saqlash  v azirligining  T ibbiyot  ta 'lim   m u assasalararo 

M uvo fiq lash tiru v ch i  uslubiy K en g ash in in g  2 0 1 $ y il 

” 

0

 

dagi 


“id-

 

sonli 



b ayonnim asi b ilan  m a ’qullangan.

F an   dasturi  O 'z b e k isto n   R espublikasi 

S o g 'liq n i  saqlash  vazirligining 

T o sh k en t farm atsevtika instituti to m onidan  ishlab chiqildi.



T u zu vch ilar:

K .K .  S hadm anov 

-  T oshkent F arm atsevtika instituti  “F izika,  m atem atik a 

v a  A T ” kafedra m udiri,  dotsent 

N .T .Q o d iro v a 

-   T o sh k en t F arm atsev tik a instituti “ F izika, m atem atik a 

v a  A T ” kafedrasi do tsen t 

Z .B . T u rsu n o v a 

-  T oshkent F arm atsevtika instituti  “ F izika, m atem atik a 

v a  A T ” kafedrasi,  k atta o ‘qituvchi 

N .B .  S odikova 

-  T oshkent F arm atsev tik a instituti “ Fizika,  m atem atik a 

v a   A T ” kafed.rasi,  k atta o ‘qituvchi

T aq rizch ilar:

D .  B egm atova 

F .X .T o ’xtayev  ,

-  O ’zM U   Fizika  fakulteti,  “U m um iy  fizika” kafedrasi 

m udiri,  dotsent

-  T oshkent  Farm atsevtika instituti  B iotexnologiya 

kafedrasi  katta o ’q ituvchisi, f.f.n.

Fan  dasturi  O liy  va  o 'r ta   m axsus.  kasb-hunar  ta'Iim i  y o 'n a lish la ri  b o 'y ic h a  

O 'q u v -u slu b iy   birlaslim alar  faoliyatini  M uvofiqlashtiruvchi  K engashning  201 / y i l  

Ж

______   d a g ir j^ /6 1  sonli  ba\ onnom asi  bilan  m a'q u llan g an .



O ’q u v  fa n in in g  d o lz a rb lig i v a  oliy k a sb iy  t a ’lim d a g i o ’rn i 

Sog‘liqni  saqlashning  profilaktik  y o ‘nalishini  kuchaytirish,  tibbiy  xizm atni 

sifatini  yaxshilash,  aholini  zam onaviy,  m ahalliy  dori-darm onlar  bilan  ta ’m inlash 

hozirgi  dolzarb  m asalalardan  biri  b o ‘lib  hisoblanadi.  Bu  m asalalam i  hal  etish 

u chun  chuqur  m axsus  bilim ga,  am aliy  k o ‘nikm alarga  v a   yuqori  nazariy 

tay y o rg arlik k a eg a b o ‘lgan m utaxassislam i tay y o rlash  zarur.

F izika  fani  farm atsevt  v a   m uhandis-texnolog  m utaxassislam i  tayyorlashda 

asosiy  fanlardan  hisoblanadi.  C hunki  fizika  asoslari  tirik   organizm larda  sodir 

b o ‘ladigan  jaray o n larn i,  fizik  m exanizm lam i,  dori  m oddalarining  harakatlari  va 

ta ’sirlarini  o ‘rg an ish d a  keng  q o ‘llaniladi.  B u   esa  tibbiy  v a   farm atsevtika  instituti 

talab alarig a fizik a fanini o ‘rgatish zarurligini k o ‘rsatadi.

I. 

O lquv fan in in g m aqsadi va vazifalari

U m um iy fizik a fanining asosiy m aqsadi talabalam i  asosiy fizik hodisalar, 

u lam in g  

m exanizm lari, 

qonuniyatlari 

v a  


am aliy 

q o ‘llanishlari 

bilan 

tanishtirishdir.  U m um iy  fizik a  fanining  asosiy  vazifasi  talab alard a  ilm iy-am aliy 



dunyoqarashni,  y a ’n i  fizikaviy  h o d isalam in g   tabiatini  to ‘g ‘ri  ta s a w u r   qilish, 

tab iiy   fanlar  so h asid a q o ‘yilgan  har  b ir  aniq  v azifalar  m azm unini  um um iy  fizika 

qonunlari  bilan bogMash,  asosiy fizikaviy o ‘lchov asbob-uskunalaridan foydalana 

bilish,  fizik a  fanining  rivojida  o ‘zbek  allom alarining  q o ‘shgan  hissalaridan 

g ‘ururlanishni  shakllantirishdir.  T alabalam ing  m ustaqil  ishlash  m alakasini, 

tah liliy   m u lo h aza  y uritish  qobilyatini,  shuningdek  asosiy  v a   q o ‘shim cha 

adabiyotlardan foydalanish m ahoratini o ‘stirish.

F anni  o ’q itishdan  m aqsad  -  A sosiy  fizik a  qonunlari  v a   ularning 

form ulalarini,  asosiy  fizik prinsiplarning  m a ’nosi,  m azm uni,  h arakat  qonuniyatlari 

v a   ulam in g   grafiklarini  tahlil  qilish,  fizik  k attaliklam ing  m a ’nosini,  birliklarini  va 

ularni  taqqoslashni,  asosiy  fizik qonun  va prinsiplarni  m exanik hodisalarga q o ila y  

bilish,  fizik tajribalar, nam oyishlar v a  hodisalam i  fizik qonun v a  prinsiplari asosida 

tavsiflash,  fizik ad a  q o ‘llaniladigan  fizik  qonunlar,  prinsiplar,  ideallashtirilgan 

m odellar va sxem alarning q o ‘llanilish chegarasini  bilishi talab  etiladi.

F arm atsevtika 

sohasining 

farm atsevt 

va 

m uhandis-texnolog 



m utaxassisiigi  b o ‘y ic h a  ta ’lim  olib  m uhandis-texnolog b o ‘lib chiquvchi  talabalarga 

o ‘qitiladigan  fizika  va  biofizika  fanining  m aqsad  va  vazifasi  barcha  kim yo 

fanlarida,  farm akologiyada,  dori  turlari  texnologiyasi  fanlarida  zam in  tayyorlash, 

undan  tashqari  fizik-kim yoviy  tahlil  usullarining  nazariy  va  am aliy  asoslarini 

berish ham da  ulam ing am aliy tadbiqi  b o 'y ic h a  m alaka hosil  qilishdan  iborat.

F a n n in g  v azifasi

Fizika  fanining  m aqsad  va vazifalarini  ham da ularni  echish 

usullari;

-  fizikaning  asosiy  qonunlarini;

-  m oddani  fizik  tadqiqot  qilish  usullarining  nazariy 

asoslarini;

-  m oddaning  fizik xossalari  va xarakteristikalarini;

-  tirik  organizm ga  ta ’sir qiluvchi  fizik  om illarning 

xarakteristikalarini;



- fizik asb o b lam in g  ishlash p rinsiplarini;

-  fizik ap p aratlar  bilan  ishlashda o ‘lchov  talablarini;

- tex n ik a xavfsizligi  qoidalarini;

-  lab o rato riy a ishlarini  m ustaqil b a ja ra  olishni;



II. 

A so siy  n azariy q ism  (m a ’ruza  m a sh g ’ulotlari)

1-  M od u l.  K irish.  M ex a n ik a n in g  fizik  asoslari.

1-m avzu .  M ex a n ik a n in g  fizik  asoslari.  U m um iy tu sh u n ch alar. 

K in em atik a.

M u staq illik  -   m a ’naviy  tik lan ish   v a   yuksalish.  Fizika  fani  v a   u n in g   vazifasi. 

F izika  fani  fizik an in g   b o sh q a  b o ‘lim lari  b ilan   b o g ‘liqligi.  Fanni  o ‘rganishdagi 

m uam m olar,  u slubiy  k o ‘rsatm alar.  F anni  o ‘rganishda  elektron  d arslik lar  va 

m ultim ed iy alard an   foydalanish. 

Internet  tizim idan  foydalanish  v a   ulardan 

o linadigan  m a ’lu m o tlam i  o ‘rganish 

xususiyatlari.  F anlararo  b o g ‘lanish.  F izika 

fanining b o sh q a tabiiy  fan lam i  o 'rg a n ish d a g i roli.

M oddiy  n u q ta  kinem atikasi.  Ilg arilan m a  va  aylanm a  h arak atd a  tezlik   va 

tezlanish.  M ex an ik ad a  kuchlar.  N y u to n   qonunlari.  Im puls.  Im p u lsn in g   saqlanish 

qonuni.  K u ch lam in g   ishi.  K u ch lam in g   po ten sial  m aydoni.  K in etik   v a   potensial 

energiya.  P otensial  egri  ch iziq lar  v a   m uvozanat.  M exanikadagi  energ iy an in g  

saqlanish  qonuni.  S H arlam in g   elastik   v a   noelastik  to ‘qnashishlari.  K im yoviy 

reaksiyalarda a to m la m in g  so d d a to ‘q n ash ish larig a m isollar.

G aliley -N y u to n  

m exanikasidagi 

nisb iy lik  

qoidasi. 

M axsus 


nisbiylik 

nazariyasi to ‘g ‘risid ag i tushuncha.

M utloq  qattiq jism n in g   ilg arilan m a v a   aylanm a  harakati.  M assalar  m arkazi. 

Q attiq  jism n in g   in ersiy a  m om enti.  Im puls  m om enti,  kuch  m om enti.  Q attiq  jis m  

aylanm a 

harakati  din am ik asin in g   aso siy   tenglam asi. 

Im puls 

m om entining 

saqlanish  qonuni.  A ylanayotgan  q attiq   jism n in g   kinetik  energiyasi.  G iroskoplar.

Q attiq  jism la rn in g   elastik  xossalari.  E lastik  deform atsiya  turlari:  ch o ‘ziIish, 

siljish,  buralish,  egilish.  G uk qonuni.  Q oldiq  deform atsiya.  C h o ‘zilish diagram m asi

2 -  m a v z u .  S u y u q lik  v a  g a z la r  m e x a n ik a si.

S u yuqlik  harak atig a  m ex an ik a  qonunlarini  q o lla s h .  Ideal  suy u q lik n in g  

oqishi.  B ernuli  tenglam asi,  qovushoq  suy u q lik n in g  oqislii.



3  -  m a v z u .   M e x a n i k a v i y   t c b r a n i s h l a r   va  t o ‘lq inlar.

T cbranishlar. 

G arm onik 

ossillyator. 

Erkin 

tcbranishlar 



tenglam asi. 

M atem atik 

va 

fizik 


m ayatnik.  G arm o n ik  

ossillyator  energiyasi. 

Bir  xil 

y o ' n a l i s h d a g i  

teb ran ish lar spektri.  Fure teorem asi  to ’g 'risid a   tushuncha.  S o 'n u v ch i 

va 


n u i j b u r i y  

tcbranishlar. R ezonans.

I '  Iqin  tenglam asi.  ToM qinlarning  elastik  m uhitda  tarqalishi.  T u rg ‘un 

toMqinlar.  D opier effekti.



2-m oduI.  M olekulyar fizika

4 -  m avzu.  Ideal gaz.

G azlam in g   m olekulyar-kinetik  nazariyasi.  Ideal  gaz  m odeli.  G azlar  kinetik 

nazariyasining  asosiy  tenglam asi.  E nergiyaning  erkinligi  darajalari  b o ‘yicha 

taqsim lanishi. G azlarning issiqlik sig ‘im lari.  K uchlar m aydonidagi gaz.



5 -  m avzu.  G az m olek u lalarin in g tezliklari b o ‘yicha  taqsim oti

B olsm an  taqsim oti.  M aksvellning  taqsim ot  qonuni.  0 ‘rtach a  kattaliklar.  Erkin 

yugurish  yoMining  o 'rta c h a   uzunligi.  K o ‘chish  hodisalari:  gazlarda  diffiiziya, 

q o v u shqoqlik  v a   issiqlik  o ‘tkazuvchanlik.  P ast  bosim dagi  gazlam in g   xossalari. 

O lta  siyraklashgan gazlar.

6 - m avzu. T erm odinam ika asoslari.

M olekulalararo  o ‘zaro  t a ’sir  kuchlari  to ‘g ‘risida  tushuncha.  R eal  gazning  holat 

tenglam asi. 

K ritik 


holat. 

Joul-T om son 

hodisasi. 

G azlam i 

suyultirish. 

T erm odinam ik  m uvozanat.  Ichki  energiya.  T erm odinam ika  qonunlari.  A diabatik 

ja ra y o n .  Puasson  tenglam asi.  Q aytar  v a   qaytm as  jaray o n lar.  K arno  sikli. 

E ntropiya h aq id a tushuncha.

Q attiq  jism .  Ideal  kristall  panjaradagi  atom lam ing  jo y lash ish id a  uzoq  tartib. 

K ristallardagi  atom lararo  b o g ‘lanishning  turlari.  K ristallardagi  atom larning 

issiq lik  

tebranishlari. 

F otonlar 

haq id a 

tushuncha. 

K ristallar 

issiqlik 

o ‘tkazuvchanligining m exanizm i.



7  -  m avzu.  Su yu q lik lar,  u larn in g  m olekulyar  tu zilish in in g  xususiyatlari.

S uyuqliklar.  Suyuqliklarda  m olekulalarning  harakati.  Y aqin  tartib.  Sirt 

tarangligi  va  kapillyarlik  hodisalari.  Fazoviy  m uvozanat  va  aylanishlar.  A m o rf 

jism la r,  suyuq  kristallar v a  p olim er to ‘g ‘risida tushuncha.



3 -  m odul.  E lektr va  m agnetism

8 -  m avzu.  E lektrostatika.

E lektr  zaryadi.  Z aryadning  saqlanish  qonuni.  K ulon  qonuni.  Z aryadlarning 

b o ‘shliqdagi 

elektr  m aydoni.  E lektr  m aydon  kuchlanganligi. 

M aydonlar 

superpozitsiyasi. 

K uchlanganlik 

vektorining 

oqim i. 

G auss 


teorem asi. 

Elektrostatik  m aydon  kuchlarining  ishi.  Potensial.  E lektr sig ‘imi.  K ondensatorlar. 

E lektr m aydon  energiyasi.

9 -  m avzu.  D ielektriklar

D ielektriklarda  elek tr  m aydoni.  D ielektrik  singdiruvchanlik.  qutblanish 

vektori. 

D ielektrik  singdiruvchaniik,  elektr  qabul  qiluvchanlik  va  atom 

qutblanuvchanligi 

0

‘rtasidagi  b og‘lanish.  D ielektriklar  uchun  G auss  teorem asi. 



E lektr siljish  vektori.  P ezoelektriklar va  segnetoelektriklar to ‘g ‘risida tushuncha.

10  -  m a v z u .   0 ‘z g a r m a s   t o k   q o n u n la r i .

0 ‘zg arm as elektr toki qonunlari.  T arm oqlangan zan jirlar, K irx g o f qoidalari.



11  -  m avzu .  M agn itizm .

T o k la m in g  b o ‘shliqdagi  m ag n it m aydoni. T o k   elem en tlarin in g  o ‘zaro t a ’siri, 

A m p er  qonuni.  M agnit  m aydonining  induksiyasi  v a   kuchlanganligi,  B io-S avar 

qonuni. 


L orens 

kuchi. 


M ag n it 

dipol 


m om enti. 

M u h itn in g  

m agnit 

singdiruvchanligi.  D iam agnetizm ,  param agnetizm ,  ferrom agnetizm .  M agnit 

m ay d o n   oqim i.  E lektrom agnit  in duksiya  hodisasi,  F aradey  qonuni.  L ens  qoidasi, 

o ‘zinduksiya.  M ag n it m aydon energiyasi.



12 - m avzu.  E lek tro m a g n it in d u k siya.

E le k tr  v a   m agnit  m aydonlarining  o ‘zaro   aylanishi.  U yurm aviy  elektr 

m ay d o n i,  F u k o   toklari.  Siljish to k lari  t o ‘g ‘risid a tushuncha,  M aksvell  tenglam alari 

(integral k o 'rin ish d a ).

E le k tr  konturidagi  tebranishlar.  0 ‘zg aru v ch an   tok.  0 ‘zgaruvchan  to k  

zanjiridagi s ig ‘im  v a  induktivlik.



13 -  m avzu. T u rli m u xitlard a  elek tr toki.

G azlard a  elek tr  toki.  P lazm a  v a   u n in g   asosiy  tavsifnom alari.  Z aryadlangan 

zarralam in g   elek tr  v a   m agnit  m aydonlaridagi  harakati,  X oll  effekti.  Elektron 

m ik ro sk o p n in g   tuzilishi.  Z ary ad lan g an   zarralar  tezlatk ich i.  M etallarn in g   klassik 

elek tro n   nazariyasi  v a   uning  q o ‘llanish  chegaralari.  Q attiq  jism d a g i  energiyaviy 

sathlar.


M etallar,  yarim   oH kazgichlar  v a   dielek trik lard a  elek tr  o ‘tkazuvchanlikning 

h aro ratg a b o g ‘liqligi.  0 ‘ta  o 'tk a z u v c h a n lik  to ‘g ‘risid a tushuncha.

E lek tro n n in g   chiqish  ishi.  T erm oelektron  em issiya.  E lektron  lam palar. 

T erm o e lek trik  hodisalar.





-  m o d u l.   O p t ik a  

14--  m a v z u .  Y o r u g ‘l ik n i n g   t o ‘lqin  a s o s la r i

E lek tro m ag n it  toMqinlar  shkalasi.  E lektrom agnit to ‘lqinlarni  hosil  qilishning 

asosiy uslublari.  Y o ru g ‘likni  tavsiflovchi  kattaliklar va  ularning birliklari.

Y o ru g ‘lik   interferensiyasi. 

K ogerent  to iq in la r. 

Y O ru g ‘likning  yupqa 

plastinkalardan  qaytishdagi  interferensiyasi.  G olografiya  to ‘g ‘risida  tushuncha. 

Interferensiya  asboblari 

v a  

ularni  kim yoda 



q o ‘

llanilishi.  Y O ru g ‘lik  difraksiyasi. 

G y uygens-F renel 

q o i d a s i .   F r e n e l  

zonalari. 

F r e n e l  

difraksiyasiga  sodda  m isollar. 

Y o ru g ‘likning  sochilishi. 

K e l e v  

form ulasi.  F raungofer  difraksiyasi.  D ifraksiva 

panjarasi.  R entgen  nurlarining difraksiyasi.

15  -  m a v z u .  Y o ru g ‘lik n in g   q u tb la n is h i.

Y o ru g ‘likning 

q u t b l a n i s h i .  

Y O ru g ‘likning  qay tish d a  va  sinishda  qutblanishi, 

B ryuster  qonuni.  Y O ru g 'lik n in g   anizotrop  m uhit  orqali  o ‘tishi,  ikkilanm a  nur



sindirish.  S un’iy  ikkilanm a  n u r  sindirish,  K err  effekti.  Q utblanish  tekisligining 

aylanishi, qutblagich asboblaridan m oddani  o ‘rganishda foydalanish.



16-  m avzu.  YorugMik dualizm i.

Y o ru g ‘likning  yu tilish i  v a   dispersiya.  B uger  qonuni.  D ispersiyaning 

elem entar nazariyasi.

Issiqlik  nurlanishi.  M utloq  qora jism .  K irx g o f  qonuni.  Stefan-B olsm an  v a  

V in  qonunlari.  Issiqlikni  o ‘lchovchi  optik  asboblar.  Issiqlik  nurlanishining  kvant 

xarakteri.  P lank  form ulasi.  T ashqi  fotoeffekt,  A .G .S toletov  ishlari.  F otonlar 

energiyasi 

v a  


im pulsi, 

E ynshteyn 

tenglam asi. 

Y O ru g iik n in g  

bosim i, 

P .N .L ebedev ishlari.

M oddaning to ‘lqin  xususiyatlari,  D e-B royl  gipotezasi.  M ikrozarralar to ‘lqin 

x ususiyatlarining am aliy isboti. N oaniqlik qoidasi.



5 - m odul.  A tom  va yad ro flzik asin in g elem entlari

17 - m avzu. A tom  fizikasi

A tom   uchun  B or  nazariyasi.  B or postulatlari.  F rank  va  G ers  tajribasi.  A tom  

spektri.  R idberg  doim iysi  v a   u n in g   fizikaviy  m a ’nosi.  Spin  to ‘g ‘risida  tushuncha. 

B o r nazariyasining kam chiliklari.

K o ‘p  elektronli  atom lar.  Ishqoriy  m etallam in g   spektrlari.  R entgen  nurlari. 

U zlu k li v a  uzluksiz spektrlar.  M ozli qonuni.



18 - m avzu. Y adro fizikasi

E lem entar  zarralar.  Z arralarning  asosiy tavsifnom alari,  ularni  hosil  qilish  va 

qayd  etish  usullari.  E lem en tar  zarralarning  hozirgi  zam on  tizim i.  E lem entar 

zarralarning 

o ‘zaro  t a ’sir  turlari. 

A tom   yadrosining  tarkibi,  yadrodagi 

nuklonlarning  o ‘zaro  ta ’siri.  Tabiiy  va  su n ’iy  radioaktivlik.  E ng  sodda  yadro 

reaksiyalari. Y A dro larn in g  b o ‘linishi, zanjir reaksiyalar.

A m aliy  m a s h g ‘u !o tIa rn i  ta s h k il etish   b o ‘y ic h a   k o ‘r s a tm a  v a  ta v s iy a la r

U shbu  m a s h g 'u lo t  turi  o ‘quv  yili  davom ida  talab alam i  m ustaqil  ishlashiga 

tegishli  b o 'lib ,  o ‘quv  dasturidagi  b o 'lim la r  b o ‘y ich a  m asalalar  echish  ulardan 

tegishli  xulosalar chiqarish  orqali  am alga oshiriladi.

l.M e x a n ik a .  2.  M o lek u ly ar fizika 3.  E lektr v a  m agnetizm   4.  O ptika

5.  A tom   va yadro  flzikasining elem entlari

A m aliy 

m a sh g ‘ulotlarni 

tashkil 

etish 


b o ‘yicha 

kafedra 


professor 

o ‘qituvchilari  tom onidan  k o ‘rsatm a  va  tavsiyalar  ishlab  chiqiladi.  Unda  talab alar 

asosiy  m a’ruza  m avzulari  b o ‘yicha  olgan  bilim  va k o 'n ik m alarin i  am aliy  m asalalar 

echish  orqali  yanada  boyitadilar.  SH uningdek  darslik  va  o 'q u v   qoM lanmalar 

asosida  talabalar  bilim larini  m ustahkam lashga  erishish,  tarqatm a  m ateriallardan 

foydalanish  orqali  talabalar  bilim ini  oshirish,  m asalalar  echish,  m avzular  b o ‘yicha 

k o ‘gazm ali  qurollar tayyorlash  va boshqalar tavsiya etiladi.


A m a liy  m a s h g ‘u lo tla r n i ta s h k il  e tish   b o ‘y ic h a   m a v z u la r, k o ‘r s a tm a  va 

ta v s iy a la r  A m a liy  m a s h g ‘u lo tla r n in g  n o m i v a   m a z m u n i

K irish.  X atoliklar v a  ularni hisoblash.



B ajarilgan  ishlar hisoboti.  Y ak u n iy  nazorat.



L a b oratoriya  m a sh g ‘u!otIarini tash k il etish   b o ‘yicha  m avzu lar, k o ‘rsatm a

ta vsiyalar

L ab orotoriya  m a sh g ‘u lotlarn in g n om i va  m azm uni

A n alitik   taro zid a  to rtish n i o ‘rganish.



G eom etrik shaklga e g a  b o ‘lgan qattiq jis m la r zichligini 

aniqlash.

Suyuqlik sirt taran g lik  koefFitsientini  h alq a u zilish usuli bilan 



aniqlash.

4  


S uyuqlik v a  soch ilu v ch an  qattiq jism la m in g  zichligini 

pik n o m etr y o rd am id a aniqlash.

Stoks usuli bilan su y u q lik lam in g  y o p ish q o q lik  koeffisientini 



aniqlash.

H avo m olekulalarining o ‘rtach a erk in  y u g u rish  y o ‘li v a  ichki 



ishqalanish koeffitsientini  aniqlash.

H alqaning teb ran ish id an  jism la m in g  erkin tu sh ish  tezlanishi 



aniqlash.

Suyuqlikning sirt taran g lik  koeffitsientini tom chi uzilishi 



usuli  bilan  aniqlash.

Jism lam in g  zichligini  g id ro statik  to rtish  usuli  bilan  aniqlash.



10  M atem atik niayatnik y o rd am id a jism la m in g  erkin tushish 

tezlanishini  aniqlash.

11  O svald  viskozim etri y o rd am id a su y u q lik lam in g   y opishqoqlik 

koeffitsientini  aniqlash.

12  0 ‘zgarm as hosim  v a  o ‘zgarm as hajm dagi  issiq lik  sig ‘m lari 

nisbatini  aniqlash.

13  H avoning  nisbiy  nam ligini  A ssm an  psixrom etri y ordam ida 

aniqlash.

14  R efraktom etr y o rd am id a eritm alarn in g  konsentratsiyasini  va 

nur sindirish  k o ‘rsatkichini  aniqlash.

15  Fotokolorom etrda  rangli  su y u q lik lam in g   konsentratsiyasini 

aniqlash.

16  D ifraksion  pan jara y o rd am id a y o ru g ‘likning to ‘lqin  uzunligini 

aniqlash.



K I   R S   I S H L A R 1 N I N G   N A M U N A V I Y   M A V Z U L A R I :

( r e j a l a s i n i r i l m a g a n )



M A L A K A V I Y   A M A L I Y O T :   (rejalashtirilmagan)

M u s t a q il  t a ’lim n i  ta sh k il  e t is h n i n g   s h a k li  va  m a z m u n i

T alab a m ustaqil  ishining asosiy m aqsadi -  o ‘qituvchining rahbarligi va 

nazorati o stid a m uayyan o ‘quv ishlarini m ustaqil  ravishda bajarish uchun b ilim  v a  

k o ‘nikm alarni  shakllantirish va rivojlantirish.

T alab a m ustaqil  ishini tashkil  etishda quyidagi  shakllardan foydalaniladi:

•   ayrim   nazariy  m av zu lam i  o ‘quv adabiyotlari y o rd am id a m ustaqil  o ‘zlashti- 

rish;


•   berilgan m av zu lar b o ‘y ich a axborot (referat) tayyorlash;

•   nazariy b ilim lam i am aliyotda q o ‘llash;

•   avtom atlashtirilgan o ‘rgatuvchi v a  nazorat qiluvchi tizim lar bilan  ishlash;

•   ilm iy m aqola,  anjum anga m a ’ru za tay y o rlash  v a  h.k.

T oshkent farm atsevtika institutining “T alab a m ustaqil  ishini tashkil etish, 

nazorat qilish v a  b aholash” to ‘g ‘risidagi N izom  O ‘zbekiston R espublikasi 

0 0 ‘M T V ning 2005 yil  21  fevral  34-buyrug‘i bilan tasdiqlangan N am unaviy 

N izom  asosida ishlab chiqilgan.  T alabaning m ustaqil  ishi  o ‘q uv rejasida m uayyan 

fanni o ‘zlashtirish u chun belgilangan o ‘quv ishlarini ajralm as qism i hisoblanadi, 

k afedrada uslubiy v a  axborot resurslari jih atid an  ta ’m inlanadi. T alabalam ing 

m ustaqil  ishi  reyting tizim i talabalari  asosida n azo rat qilinadi. T alab a m ustaqil 

ishining um um iy hajm i 6 3 (farm atsiya),  61(kasb ta ’lim i), 49 (sanoat fa rm a tsiy a ), 

55(M SM D S) soatni  tashkil qiladi.

O lquv sem estri y ak u n id a talab an in g  m ustaqil ishi jo riy ,  oraliq va yakuniy 

nazoratlar ja ra y o n id a  tegishli topshiriqlarni bajarishi v a  unga ajratilgan ballardan 

kelib chiqqan holda baholanadi. T alaba m ustaqil  ishni tayyorlashda fanning 

m avzular hususiyatlarini hiso b g a olgan holda quyidagi  shakllardan foydalanish 

tavsiya etiladi:

1. 

T ortishish 



kuchlari.  B utun  olam   tortishish  qonuni.  Tortishish  m aydoni. 

O g 'irlik   kuchi  va  vazn.  V aznsizlik.  K osm ik  tezliklar.  Q attiq jism la r  m exanikasi. 

Inersiya  va  kuch  m om entlari.  Q attiq  jis m   ay lan m a  h arakat  dinam ikasining 

tcnglam asi.  Q attiq jism   deform atsiyasi.

2. 

S o ‘nuvchi 



tebranishlar, 

ularning  param etrlari 

M ajburiy  tebranishlar. 

Rezonans.  U ltratovush.  U ltratovush  m anbalari.  U ltratovush jis m   bilan  o ‘zaro ta ’sir 

xususiyatlari.  B iologik to ‘qim a va qattiq jism larn in g  m exanik xususiyatlari.

3. 


Fazoviy  va  g ruppaviy  tezliklar.  T o ‘lqin  energiyasi  oqim i.  U m ov  vektori. 

D oppler effekti.  T u rg ‘un toMqinlar.

4. 

D joul  -   T om son  effekti.  F arm atsiya  v a   tib b iy o td a  past  tem peratura 



q o ‘llanilishi.  Sirt  aktiv  m oddalar  va  ularning  farm atsiyada  q o 'llanilishi.  K apillyar 

bosim .  Laplas  form ulasi.  Q attiq,  kristall  va  a m o rf jism lar.  B iopolim erlar,  um um iy 

xususiyatlari  va tu zilish in in g  o ‘ziga xosligi.

5. 


Sikl.  Isitish  va sovitish m ashinalari.  K.arno  sikli.

6. 


T erm odinam ik 

potensiallar. 

Standart 

erkin 


energiyaning 

o ‘zgarishi. 

D issipativ  funksiya  va  entropiya  o ‘sish  tezligi.  Statsionar  holat  barqarorligi  va 

kriteriy  darajasi.  Prigojin tenglam asi.

7. 

Q attiq  jism lar.  K ristal  va  a m o rf qattiq  jism lar.  Polim erlar.  Suyuq  kristallar. 



Q attiq jism   va organizm   to ‘qim alarining m exanikaviy xossalari.

8. 

P lazm a haq id a tushuncha.  E lektrom agnit toM qinlar v a  u larn in g  farm atsiya va 

tib b iy o td a  q o ‘llanilishi.

9. 


O rg an ik   m olekulalarning  teb ran m a  v a   ay ian a  spektrlari. 

M ed itsin a  va 

farm atsiy ad a 

fotolyum inession 

m iqdor 

v a  


sifat 

tahlillari. 

EPR, 

X em ily u m in essen siy a, Y A M R .



10.  S u y u q lik lard a  elektr  toki.  E lektrolitlar.  E lektroliz.  E lek tro litik   dissot- 

siatsiya.  E lek tro liz uchun Faradey qonunlari.  E lektrolizni  qoM lanilishi.

11.  Q on  aylanish  sistem alari  biofizikasi.  Q onning  reo lo g ik   v a   gem odina-m ik 

x arak teristik alari.  E ritrotsitlar c h o ‘kish tezligi.  F rank m odeli.

12.  H u jay ra  biofizikasi.  M em b ran an in g   suyuq  kristall  holati.  Q o ‘z g ‘al-gan 

m em b ran an in g  

ekv iv alen t  elek trik   sxem asi. 

N erv  


im pulsining  tarqalishi. 

E lek tro k in etik  hodisalar.

13.  K o 'r is h  biofizikasi.  K o ‘rish n in g  m olekulyar m exanizm i.  E lektron m ikroskop 

v a  u la m in g  q o ‘llanilishi.

14.  E lek tro n lar,  neytron  v a   b o sh q a  zarrach alar  difraksiyasi. 

R adioaktiv 

em irilish lar. N ishonli  atom lar, qoM lanilishi.

15.  B io sfe ra  v a  fizik m aydon.  A tro f m uhit v a  in sonning  fizik m aydoni.

16. 

B io lo g ik  m em branalar.  B io lo g ik   m em branalar,  u larn in g   funksiyasi  va 



aso siy   ho latlari.  B iolipidli  m em b ran a  (B L M )  m odeli.  L iposom a.  B iom em branalar 

din am ik asi.  L ipid  m o lekulalarning  m em branadagi  h arakatchanligi.  L ipid  v a   oqsil 

m o lek u lalarin in g   diffuziyasi  (lateral  va  flip-flop).  G el-suyuq  kristall  tipidagi  lipid 

q o ‘sh  q atlam in in g  m ikroyopishqoqligi.  M em branalar p atologiyasi.  M em branalarda 

fazo v iy  o 'tish la r.

17.  M o d d alar  transporti.  M o d d alam in g   biologik  m em b ran alar  orqali  transporti. 

P assiv   v a   aktiv  transport.  G rad ien t  b o 'y ic h a   v a   g rad ien tg a  qarshi  b o ‘ladigan 

ja ra y o n la r.  P assiv   tran sp o rt  v a   u n in g   turlari:  oddiy  v a   eng illash g an   diffuziya, 

osm os,  filtratsiya.  A ktiv transport.  U ssing tajribasi.  E lektrogen  ion nasoslari.

18.  B io elek trik  

potensiallar, 

ulam in g  

turlari. 

T inchlik 

potensiali. 

B io p o ten siallarn i  qayd  q ilishning  fizik   usullari.  M ikroelektrod  usuli.  N ern st-P lan k  

te n g lam asin in g   echim i.  G oldm an-X odjkin  tenglam asi.  N erv   im pulsi  biofizikasi. 

H arak at  potensiali.  0 ‘rganish  usullari.  K uchlanishning  fik satsiy a  qilish  usuli. 

Q o ‘z g ‘aIuvchi 

m em branalar 

ekvivalent 

elektr 


sxem alari. 

X odjikin-X aksli 

ten g lam alari.  O rg an lam in g  elektroaktivligi.

D a s t u r n i n g   a x b o r o t - u s l u b i y   t a ’m in o t i

T alab alarg a  fizika  fanini  o ‘qitishda 

kom pyuter,  axborot  va  boshqa 

zam o n av iy   texnologiyalarni  qoMlab,  bilim ini  oshirish  va  shu  orqali  K adrlar 

tay y o rlash   m illiy  dasturi  talablariga  ja v o b   beradigan  ilm iy  salohiyati  yetuk 

m u tax assis  kadrlar  tayyorlash  ja ray o n in i  am alga  oshirish.  O 'q itish   ja ra y o n id a  

o ‘quv  dasturlarini  kom pyuter  orqali  o ‘qitishni  jo riy   etish,  laboratoriya  ishlarini 

b ajarish d a  olingan  natijalarga  kom pyuterdan  foydalanib  B asic,  Exsel  va  Pascal 

tillarid a  tuzilgan  dasturlar  asosida  m atem atik  islilov  berish,  turli  biotexnologik 

ja ra y o n la rn i  m odellash  va ularni  kom pyuter  v o sitasid a yechish.



F o v d a l a n i la d i g a n   a d a l ) i \ o t l a r   r o 'y x a t i

A s o s i y   a d a b i y o tl a r

1.  U lu g ‘m urodov N .X . (2-nashr).  «Fizikadan praktikum », М ., “F an”, 2014.

2.  B ozorova S.  Fizika, optika,  atom  v a  yadro. T oshkent A loqachi 2007

3.  S ultonov E.  “ F izika kursi”  (darslik) Fan v a  ta ’lim 2007.



Q o ‘sh im ch a ad abiyotlar.

1. 


M irziyoev  SH .M . 

E rkin  v a   farovon  dem okratik  O ‘zbekiston  davlatini 

birgalikda barpo etam iz. T oshkent,  “0 ‘zbekiston” N M IU , 2017. -  29 b.

2. 


M irziyoev  SH .M .  Q onun  ustuvorligi  v a   inson  m anfaatlarini  ta ’m inlash  yurt 

taraqqiyoti  v a   xalq  farovonligining  garovi.  “0 ‘zbekiston” N M IU ,  2017.  -  47 

b.

3. 


M irziyoev  SH .M .  B uyuk  kelajagim izni  m ard  v a  olijanob  xalqim iz  bilan  birga 

quram iz.  “ 0 ‘zbekiston” N M IU , 2017. -  485  b.

4. 

0 ‘zbekiston  R espublikasi  P rezidentining  2017  yil  7  fevraldagi  “0 ‘zbekiston 



R espublikasini 

yanada 


rivojlantirish 

b o ‘y ich a 

harakatlar 

strategiyasi 

to ‘g ‘risida”  gi  PF-4947-sonli  F arm oni.  0 ‘zbekiston  R espublikasi  qonun 

hujjatlari to ‘plam i, 2017 y.,  6-son,  70-m odda.

5. 

B.A.  Т тм ан ю к и др. “Б и оф и зи ка” .  В ы сш ая ш кола. К иев,  2004 г.



6. 

В .О .С ам ой лов  “М ед иц инская  би оф изика”  С пецлит.,  С анкт  -  П етербург, 

2007 г.

7. 


Г.А .  Б ордовский  “Ф и зи ческие осн овы  естествознания”,  РО Ф А , 2004 г.

8. 


A hm adjanov O .I.  F izika kursi.  l,2 ,3 -q ism .-T .;  0 ‘qituvchi,  1987.,  1988.,  1989

9. 


A bdullaev G .A .  Fizika. -  Т.; 0 ‘qituvchi,  1989y. -  296 b.

10.  T ursunov S., K am olov J. «U m um iy fizik a  kursi».-T oshkent,1996 y.

11.  N .N orboev, X .A rg ‘inboev,  X .A bdullaev «Fizikadan  am aliy  m ash g ‘ulotlar».- 

T oshkent,  1993y.

12.  R axm atullaev M .N .  «U m um iy fizika kursi».-1995 y.

13.  Э ссаулова И .А  и  др.  “Р уковод ство  к лабороторн ы м  работам  по 

м едиц и нской   и б и ологич еской ф изике” .  М .,“ В ы сш ая  ш кола”  1987г.

I n ter n e t  saytlari.

1. 


http://w w w .Zivonet.uz

2. 


Fizikon  info@ college.ru

3. 


http:  //w w w .  Pharm i.uz

4. 


O ’zbek  internet  resurslarining  katalogi:  w w w .uz



Do'stlaringiz bilan baham:


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling