Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti


Download 48 Kb.

bet11/36
Sana28.11.2017
Hajmi48 Kb.
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   36

qiladi?
3.  Tog‘ cho'qqilarida ovqatning pishishi qiyinlashadi.  Nima sababdan?
4.  0 ‘simliklarda  qanday kuch  hisobiga suv pastdan  yuqoriga ko'ta- 
riladi?
5.  Gipo, giperva  izotonik eritmalar deb qanday eritmalaqga aytiladi?
6.  25°C  da  to'yingan  suv  bug'ining  bosimi  3,166  kPa  ga  teng.  Shu 
haroratda  5  %  li  karbamid  (Co(NH,)),  eritmasi  ustidagi  bug' 
bosimini aniqlang.  Javob'.
 
3,119  kPa.
7  54 g glyukoza 250 g suvda eritilgan.  Eritmaning muzlash haroratini 
aniqlang.  Javob:  2,23°C.
8.  100 g dietil efirda 8 g modda eritilgan.  Eritma 36,86°C da qaynaydi. 
Toza efiming qaynash harorati  35,6°C.  Erigan  moddaning molyar 
massasini  aniqlang.  Javob:  128,2  g/mol.
9. Tarkibida 6,33 g qonga rang beruvchi modda gematin bo'lgan  100 ml 
eritmaning osmotik bosimi  20°C da 243,4 kPa.  Gematin tarkibida
64,6  %  C;  5,2  %  H;  8,8  %  N;  12,6  %  0;  8,8  %  Fe  bo'lsa,  uning 
molekulyar  formulasini  aniqlang.
10.  Muzlash  harorui  20°C  bo'lishi  uchun  suv va  etil  spirtini  qanday 
og'irlik  nisbatlarida aralashtirish  kerak?
103

ELEKTROLITIK  DISSOTSIATSIYA  NAZARIYASI
1 8 8 7 - yild a   S.  A rren iu s  k islo ta ,  a sos  va  tu z  eritm a la rin in g  
xossalarini  izo h lo v ch i  elek trolitik  dissotsiatsiya  nazariyasini  yaratdi. 
B u  n azariya  q uyidagi  u ch   x u lo sa d a n   iborat:
1.  Elektrolitlar suvda eriganda m usbat va m anfiy ion laiga ajraladi.
2.  E lektr  to k i  t a ’sirida  m u sb at  io n la r  k a tod g a,  m a n fiy   ion lar 
a n o d g a   to m o n   harakat  q ilad i  va  sh u n in g   u ch u n   ular  k atio n la r  va 
a n io n la r   d eb   ataladi.
3.  D isso tsia tsiy a  ja rayon i  q aytar b o 'lib ,  ion larga ajralish  bilan 
bir qatorda,  ionlarning yana  m olek u la hosil qilishi  ham  sod ir b o ‘ladi. 
S h u   sab abd an   d issotsiatsiya  ikki  q aram a-q arsh i  k o ‘rsatkich  b ilan  
k o'rsatiladi:
N a C l 
N a ++ C l -  
C H 3C O O H  
C H 3C O O - + H +
K O H  
K ++ O H -  
A 1 0 H S 0 4 
A 1 0 H J++ S 0 f
Elektrolitlar to ‘la dissotsiatsiyalanganda edi, eritmalarning osm otik 
b o sim i,  qaynash  va  m u zlash   haroratlari,  to'yin gan   bug'  b osim i, 
elek trolit  b o'lm agan   m od d alam in g   eritmalariga  nisbatan  butun  son 
m arta,  y a ’ni  m olekula dissotsiatsiyalanganda  n ech ta io n  h osil bo'lsa, 
o 'sh a n c h a   k o'p   b o'lar edi.  V an t— G o ff to m o n id a n   bu   farqning  kasr 
so n   ekanligi  aniqlandi  u 
izotonik  koeffitsiyent
  (i)  deb  ataladi.
A rren iu s  bu  farqni  elek tr o lit  eritm alarid a  q ism a n   d isso tsiy a - 
lan ish i b ilan   izoh lad i va  d issosilan ish   darajasi tu sh u n ch a sin i  kiritdi.
E ritm ada  ionlaiga ajralgan  m olekulalar so n in in g u m u m iy  erigan 
m o d d a   m olek u lalari  so n ig a   nisbati 
dissotsiyalanish  d a ra ja si
  deb 
ataladi:
n
a ~~N
a
  —  dissotsiyalanish  darajasi; 
n
  —  ionlarga ajralgan  m olekulalar 
so n i; 
N  —
  u m u m iy  erigan  m o d d a   m olek u lala rin in g so n i;  a   —  ning 
q iy m a ti  0  dan   1  g a ch a   y o k i  0   %  dan   100  %  g a c h a   b o 'la d i.
D issotsiatsiyalanish   darajasi  elektrolit va eritu v ch in in g tabiatiga 
h a m d a   eritm an in g k onsentratsiyasiga bog'liq.
104

V a n t— G o f f   elek tr o lit  eritm a la ri  u ch u n   tajribada  to p ilg a n  
o s m o tik   b o sim  
(p'ai),
  e r itm a n in g   q ayn ash   ( д /qayjva  m u zla sh  
haroratlarinin g farqi  (a C u Z  )  h a m d a  to 'y in g a n  b u g
1
  b osim la rin in g
farqi  (д ? ‘а |)  nazariy  h iso b la n g a n  
р пл/
  Л ^ у  
At™*z
  A 
p ni/
  q iy m a t-
laridan  n e c h a   barobar  katta  ek a n in i  k o'rsatu vch i  so n ,  iz o to n ik  
k o effitsiy e n t  ek an ligin i  ko'rsatdi:
laj. 
д /taj. 
A / taj. 

taj.
j
  _  
____  _   ^ ‘ qay.  _   Д ‘ ш ш .   _
_ n a z. 
л 
4
 na z. 
A ,n a z . 
A „ n a z .
P
 
A 'm u Z
Iz o to n ik   k o e ffitsiy e n t,  e le k tr o litla m in g   d isso tsia tsiy a la n ish  
darajasi  b ilan   q u yid agich a  b og'lan gan d ir: 
i =
 
1
+   a  
(m —
 
1
)  bunda: 
m
  —  e le k tr o lit  io n la r in in g   s o n i;  /  —  iz o to n ik   k o 'rsa tk ich ;  a   — 
d issotsiya  darajasi.
M iso l:  0 ,1   H  C a C l
2
  n in g   d isso tsiy a la n ish   darajasi  0 ,8   b o 'lsa , 
iz o to n ik   k o effitsiy e n tn i  h isob la n g.
C a C l
2
 
C a 2++   2 C 1 - 
/ =   1+  a  
(m
— 1)  =   1 + 0 ,8   (3 — 1 ) = 2 ,6
D isso tsiy a la n ish   darajasiga  qarab  elek trolitlar 
kuchli,  o'rtacha 
va  £M cA s/£elek trolitlargab o'lin a d i.  K u ch li  elek tr o litla m in g  d isso ­
tsiatsiya  darajasi  30  %  d an   ortiq ,  o 'r ta c h a   kuchli  elek trolitla rn ik i
3— 30  %  o'rtasida b o 'la d i,  k u ch siz elek trolitlam in g d issotsiyalan ish  
darajasi  3  %  dan  kam   b o 'la d i  (
8
-  jadval;  ilovaga  q arang).  K u c h siz 
e le k tr o lit la m in g   er itm a la r id a   m o le k u la la r   va  io n la r   o ra sid a g i 
m u v o za n a tg a   nisbatan  k im y o v iy   m u v o za n a t  q on u n larin i  q o 'lla b , 
m u v o za n a t  k o n sta n ta sin in g   ifo d a sin i  yozish   m u m k in .  M asa la n , 
sirka  k islo ta n in g   d isso tsiy a la n ish i  u ch un :
C H
3
C O O H   ^   c h
3
c o o - + h +
B u  reaksiya  u ch u n   m u v o za n a t  k o n sta n ta sin in g  qiym ati:
[ H *]  [ C H j C O Q - ]
[C H3C OO H]
105

bunda:  [H +],  [C H 3C O O _],  [C H 3C O O H ]  ifodalar io n  va m o lek u la ­
larn in g  m u vozan at  k osen tratsiyalari  (m o ly a r  k o n sen tratsiy a).
K u ch siz  elek tro lit  d isso tsia tsiy a la n g a n d a   h osil  b o 'lg a n   ion la r 
k on sen tratsiyala ri  k o 'p a y tm a sin in g   d isso tsia tsiv a la n m a y   q olgan  
m o lek u la la r  k on sen tratsiyasiga  n isbati 
dissotsiyalanish  konstantasi 
d ey ila d i.
Dissotsiatsiya k onstantasining qiym ati elektrolit va erituvchining 
ta b ia tig a   h a m d a   e r itm a   h a ro ra tig a   b o g 'liq   b o 'lib ,  e r itm a n in g  
konsentratsiyasiga b og'liq  em as. 
K
 ning qiym ati  q an ch a katta b o'lsa, 
ayni  kislota yoki  asosning ionlanish  qobiliyati  sh un ch a kuchli bo'ladi 
(9 -  jadval,  ilovaga  q arang).
D isso tsia tsiy a   darajasi  va  k on stan tasi  orasidagi  b o g 'la n ish n i 
quyidagi m isolda ko'rib chiqam iz.  Sirka kislotaning konsentratsiyasini 
C  b ila n ,  d issotsiyalan ish   darajasini  a  b ilan   b elgila sak ,  m u v o za n a t 
h o la tid a   h o sil  b o 'lg a n   io n la r  k onsentratsiyalari:
C  ■
  a  ga dissotsiyalanm ay qolgan  m olekulalar konsentratsiyasi esa
C —  C a g a   te n g   b o 'la d i,  y a ’ni  [H +] = [ C H 3C O O ~ ]= C   ■
  a  
C H 3C O O H  
c h
3
c o o
- +
h
 +
c  —  ca  
c a  
c  a
[CH3C O O H ] = C — C a  = C  ( 1 -  a)
[ C H ,C O O - ] ( H * ]   _  C a . C a   _  c   a 2 
[CH3COOH] 
C ( l - a )  
7
--a"
Bu  form ula O stvaldn in g suyultirish  q o n u n in in g  ifodasidir. Agar 
d issotsiyalan ish   darajasi  ju d a   k ichk in a  bo'lsa,  (a   «   1)  1  —  a   *  1 
b o 'la d i.  U  holda: 
K =   C
  a 2yoki
Oxirgi  form u lad an   k o'rin ib  turibdiki,  k on sen tratsiya  k am aysa, 
d isso tsiy a la n ish   darajasi  ortadi.
Ш 6

Y u q o r id a g id e k   m u lo h a z a   y u ritib ,  k u c h s iz   k islo ta la r   e r it­
m alarid a  v o d o r o d   io n la r in in g   m u v o z a n a t  k o n se n tra tsiy a la rin i
h isob lash   fo r m u la sin i  k eltirib   ch iq arish   m u m k in:  [ H +]   =  %/K.  C 
Vodorod ionlarining konsentratsiyasini aniqlash.
  T o za  suv elektr 
to k in i  ju d a   y o m o n   o 'tk a z a d i,  lek in   ju d a   o z   b o ‘lsa -d a ,  elek tr 
o ' t k a z u v c h a n l i k   x u s u s iy a t ig a   e g a .  B u n in g   s a b a b i  s u v n in g  
d issotsiyalan ish id ir:
н
2
о ^ н ++ о н -
S uv  u ch u n   d isso tsia tsiy a   k on sta n ta sin i  y oza m iz:
Bu  te n g la m a n i  q u y id a g ich a   y o zish   m u m k in :
[H +]  [O H - ]  =   K  [ H ,0 ]
[H +]  [O H - ]  ifo d a   su vn in g 
ion  k o'paytm asi
  d eb   ataladi.  Bu 
yerda  [H 20 ]   d isso tsiy a la n m a g a n   suv  m o lek u la la r in in g   k o n se n ­
tratsiyasi  b o'lib ,  u n in g  m iqdori  1 
I
 eritm a  u ch un   1000  g /1 8   =   55,55 
m ol/1  ga teng.  Suv u ch u n   22°  C  da 
K =
  1,8 
10-16  ga  ten g ,  sh u n in g  
u ch u n   ham:
K  [ H , 0 ]   =   l,8  
10-6  5 5 ,5 6   = 1 0 -H
Bu  yerdan  [H +]  [O H - ]  -   IO-14  yoki  [ H +]  =   [O H - ]  -   10-7  m ol/1 
kelib  ch iq ad i.  S u v n in g   ion   k o'p a y tm a si  o 'zg a rm a s  harorat  u ch u n  
o 'zg a rm a s  kattalikdir.
T oza suvda  [H +]  =   10-7  m ol/1 ga teng.  Suvga  ishqor quyilsa,  H + 
ionlarining konsentratsiyasi  kam ayib,  10-7  va  10- и  oralig'ida b o'lish i 
m u m k in.  A yni  p aytd a  eritm adagi  O H -   io n larin in g konsentratsiyasi 
esa  10-7  m ol/1  d a n   k o 'p a y ib   ketadi.
Eritm adagi  v o d o r o d   ionlari  k o n sen tratsiy asin in g   m an fiy o 'n lik  
logarifm i 
vodorod  k o'rsatkich i
  yoki 
p H
  d eb   atalad i.
p H = -
  l g [ H +]
107

Bu  yan gi  ifo d a   asosida: 
n eytral  m u h it  u c h u n  
p H  =
  7; 
k islo ta  m u h it  u ch u n  
p H  <
  7; 
ish q o riy   m u h it  u c h u n  
p H  >
  7.
A gar  p O H   d eb   O H ~   io n la r in in g   k o n sen tra tsiy a sin i  m a n fiy  
o ‘nlik  log a rifm i  a so sid a   q abu l  q ilsak ,  u  h old a  p O H   =   —  lg  [O H - ] 
b o 'la d i.  B u n d a n  
p H
 +   p O H   =   14  h o sil  boMadi.
E r itm a la r n in g  
p H
  in i  a n iq la s h   u c h u n   b ir  n e c h a   u su lla r  
q o 'lla n ila d i.  B ulardan   faq at  b itta   in d ik ator  ra n gin in g  o 'zg a rish in i 
k o ‘rib  c h iq a m iz .
R an gi  v o d o r o d   io n la r in in g   n isb iy   m iq d origa   qarab  k islo ta li, 
ish q o riy  y o k i  n eytral  m u h itd a  o 'zg a ra d ig a n   m o d d a la r 
indikatorlar 
deb ataladi.  Indikatorlar,  o d a td a ,  k u ch siz organik aso s yok i  k u ch siz 
org a n ik   k islo ta   b o 'lib ,  u la r n in g   ion lari  b ir  x il  ra n g d a,  m o d d a  
m olekulasi  esa b oshq a rangda b o'lad i.  Indikator rangining o'zgarishi 
u c h u n   zarur  b o 'lg a n  
p H
  lar  so h a si 
indikator  rangining  o'zgarish 
intervali
  d ey ila d i.  E ritm ad agi 
p H
 ni  taqriban  a n iq la sh   u c h u n   bir 
n e c h a   in d ik a t o r la r   a r a la s h m a s id a n   f o y d a l a n i l a d i.  B u n d a y  
in d ik a torlarn in g  to 'p la m i  (a r a la sh m a   h o lid a )  u n iversal  in d ik a to r 
h iso b la n a d i.
U n iv ersa l  in d ik a to rn in g   rangi  b ilan  
p H
  q iy m a ti  q u y id a g ich a  
m o s  keladi:
pH
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Ran­
gi
push­
ti
qiz-
g'ish
qo-
voq
rang
qo-
voq
rang
sar-
g'ish
qo-
voq
rang
li­
mon
sariq
rang
sariq
ya­
shil
rang
ya­
shil
rang
zan­
gori
yashil
rang
gu
naf-
sha
rang
H o zirg i  p aytd a  q o g 'o z g a   singd irilgan   in d ik a to r  eritm a si  k o'p  
is h la t ila d i.  R a n g ii  s h k a la   e t a lo n id a n   f o y d a la n ib ,  in d ik a to r  
q o g 'o z in in g   rangiga  q arab,  er itm a n in g  
pH
  ini  a n iq la sh   m u m k in .
M e tilo ra n j,  m e til-q iz il,  fe n o lfta le in   va  la k m u s  k o 'p   ish la ­
tila d ig a n   indikatorlardir.  B u  in d ik a to rla m i  m a ’lu m  
p H
 ora lig'id a 
ish la tish   m u m k in .
108

M a sa la n ,  fe n o lfta le in   in d ik a to ri 
p H
< 8  b o 'lg a n d a   ra n g siz, 
ishqoriy m uhitda 
(p H
 >  9 ,8  b o'lgan d a) to 'q  pushti  ranglidir.  L akm us 
q o g 'o z i  b o 'lsa ,  k islotali  m u h itd a  (
p H >
  5 )  q iz il,  neytral  m u h itd a  
(5  < 
p H  <
  8)  p u sh ti,  ishqoriy  m u h itd a  
(p H
 >  8)  k o'k   rangii b o 'la d i.
E ruvchanlik  ko ‘paytm asi.
  E lek tro lit  suvda  erigan d a  eritm a g a  
m o le k u la la r   e m a s ,  b alk i  io n la r   o 't a d i ,  s h u n in g   u c h u n   h a m  
to 'y in g a n   eritm a d a   qattiq   tu z   b ila n   eritm ad ag i  ion la r  o 'rta sid a  
m u v o z a n a t  so d ir   b o 'la d i.  M a s a la n ,  b ariy  su lfa tn in g  to 'y in g a n  
eritm asid a  q u yid agi  m u v o za n a t  r o ‘y  beradi:
B a S 0 4* ± B a 2++   S O }“
qattiq tuz 
eritmadagi ionlar
B u ja r a y o n n in g   m u v o za n a t  k on sta n ta si:
[B a 2* ]  [S O
4
- ]
[ B a S 0 4 ]
B u  yerd an   k o'rin ib   tu rib d ik i,  k a s m in g   suratida  er itm a d a g i, 
io n la rn in g   m axrajida  esa  q a ttiq   tu z   k on sen tratsiya si  k eltirilga n . 
M u v o za n a t  h o la tid a   qattiq  tu z k o n sen tratsiya si  o'zg a rm a s b o 'la d i.
S h u n in g   u ch u n :  [B a S O J   K  =   K ,,  b u n d a n   [&a2+]  [ S O ^   =  K ,.
O xirgi  te n g la m a d a n   kam   e r u v c h i  e le k tr o litn in g   to 'y in g a n  
eritm a sid a gi  io n la r  k o n sen tra tsiya si  k o 'p a y tm a si  ayni  h aroratda 
o 'zg a rm a s  m iq d o rd ir,  d eg a n   x u lo s a   k elib   ch iq a d i.  B u  m iq d o r  
e le k tr o litn in g   e r u v c h a n lik   q o b iliy a tin i  k o 'r sa tib ,  e r u v c h a n lik  
k o 'p a y tm a si  d eb   atalad i  va  E K   b ila n   b elgilan ad i:
EK  = [ B a 2+]   -[ S O J -]
M asalan,  20°C  da  EK  BaSO_,  =   1,08 
10-10  ga  teng,  bundan:
EBaso4  ==  [ Ba2+]  = [ S 0
4
- ]  =  V l.08-10"10 
dem ak,  [Ba2+] = 1,04-10-* 
b o 'la d i.  E BaS0  —  tu zn in g   e r u v c h a n lig i  m ol/1.  E ru vch an lik
1
 
4
k o 'p a y tm a sin i  b ilish   an a litik   k im y o d a   k im y o v iy   reaksiyalard a 
c h o 'k m a la m in g   h o sil  b o 'lish i  y ok i  erib   k etish in i  o ld in d a n  b ilish ga  
im k on   beradi.
109

Kuchli elektrolitlar.
  K uchli elektrolitlar suvdagi eritm alarda to'liq  
ion laiga  dissotsiyalangan  boMadi.  B unday ionlar su vn in g qutblangan 
m olekulalari  bilan  gidratlan gan   ionlar  h osil  q iladi.  B u n d a  m usbat 
va  m an fiy gidratlangan  ion larn in g  o ‘zaro ta ’siridan  io n   —  juftliklar 
yuzaga  keladi.  M usbat  va  m an fiy  gidratlan gan   ion la rn in g   atrofini 
suv  m olekulalari  o ‘rab  o ilsh i 
ion  — juftlar
 d eb   yuritiladi.
K u ch li  elek tro litla r su yultirish   q e n u n ig a   b o ‘y su n m a y d i,  ular­
n in g d issotsiatsiya  k on stan tasi  o 'zg a ru v ch a n   q iy m a tg a  ega.
B u n d a y   io n la r n in g   e r itm a d a g i  h o la t in i  ta v s ifla s h   u c h u n  
ionlarning faolligi,
  d eg a n   tu sh u n ch a   kiritildi.
K im yoviy reaksiyalarda haqiqatda reaksiyaga kirishish qobiliyatiga 
m o s  k elad igan   m o d d a   k o n se n tra tsiy a sin in g   q iy m a ti  u n in g   faolligi 
d eb   a ta la d i.  Io n n in g   fa o llig i  u n in g   k o n se n tra tsiy a si  va  fa ollik  
k oeffitsiyen ti n in g  k o 'p a y tm a sig a  teng:
a  =   f-  c
H ar  x il  io n la r n in g   fa o llik   k o e ff it s iy e n t i  h a r  x il  b o 'la d i. 
K on sen trlan gan   eritm alar u ch u n   ularnin g  q iy m a ti,  o d a td a ,  birdan 
k ichik b o'lsa,  suyultirilgan eritm alarda birga  yaq in  b o 'la d i.  Ion n in g 
faollik   k o e ffitsiy e n ti  b ird an   k ic h ik   b o 'lsa ,  bu  io n la r   orasid agi 
m a ’lu m   t a ’sirlan ish   m avju d ligin i  k o 'rsatad i.  Ju d a   su y u ltirilga n  
eritm alarda  faollik  k oeffitsiyenti  birga ten g   va  ion la r orasidagi  o 'z a ­
ro ta ’sirni  hisob ga  o lm a sa   h am  b o'la d i.
Elektrolitik  dissotsiatsiyalanish  nuqtai  n azaridan  kislota,  asos 
va  tuzlarning  dissotsiyalanishi.  Bu  nazariyaga  binoan,  kislotalar 
dissotsiyalanganda  vodorod  ionlarini  hosil  qiluvchi —  elektrolitlar 
hisoblanadi.  K islotalar  uchun  xos  xususiyatlar:
  u larn in g  n ord o n  
t a ’m li  b o 'lish i,  lak m u sn i  q izartirish i,  a sosla r  b ilan   tu zla r  h osil 
qilishi va b a ’zi  m etallar bilan ta ’sirlashishidir.  K islotalar q uyidagicha 
d issotsiyalan ad i:
H C 1 ^ H ++ C 1 -
H N 0 3^ H ++ N 0 3
-
K o'p   a so sli  k islotalar  b o sq ic h m a -b o sq ic h   d isso tsiya lan ad i: 
H
3
P 0
4
< ± H ++ H
2
P 0 7  
H
2
P 0 7 ^ H ++ H   P O 2-  
H P O 2-   < ± H ++ P O ^ -
110

Dissotsiyalanganda gidroksil ionlarini hosil qiladigan elektrolitlar 
asoslar deyiladi.
  A so sla m in g   u m u m iy   xossalari  u la m in g   lakm usni 
k o ‘k artirishi,  o 'y u v c h i  t a ’siri  va  k islotalar b ilan   tu z  hosil  qilishida 
ifo d a la n a d i.  K u ch li  asoslarga  N a O H ,  K O H ,  R bO H   va  C a  (O H ),, 
Ba  ( O H ),  S r ( O H ) 2  kirib,  ular  to 'la   dissotsiyalan adi:
N a O H ^ N a +  +   O H -   K O H ^ K +  +   O H "
C a  ( O H ) ,< ± C a 2+ +   2  O H ~  
Ba  ( O H ) 2<=>  B a2+  +   2  0 H ~
K u c h siz   asoslar  C u   (O H )„   F e ( O H ) 2  yoki  Fe  ( O H )3  b osqich li 
d isso tsiyalan ad i:
Cu  ( O H ) , ^ C u O H  ++ O H -
C u O H  + < ^ C u 2++ O H -
K is lo ta   y o k i  a s o s la m in g   k u c h i  u la r n in g   d iss o tsiy a la n is h  
konstantasiga b og'liq  b o'lib ,  ulam ing qiym ati  qanchalik katta bo'lsa, 
asos  yok i  k islota  sh u n ch a lik   k uchli  b o 'la d i.
T u zlar  d isso tsiy a la n g a n d a   m usbat  zaryadli  m etall  va  m an fiy 
zaryadli  kislota q old ig'i  ionlari  h osil b o 'lib ,  dissotsiyalanish  tuzning 
tarkibiga b og'liq  b o'la d i.
A1C13<±A13++   3  C h  
N H 4N 0 3<±  NH ^  +   N O r
N a 2S 0 ^ 2 N a ++ S 0 3
2-  
K 3P 0 4* ± 3   K ++   P O ]‘
A sosli  tu zlar d issotsiatsiyalan gan d a  m urakkab  kation  va  kislota 
q o ld ig 'in in g   a n io n i  h o sil  bo'lib:
( C u O H ) 2  S 0 4<^2  C u 0 H ++ S 0 2“ 
bu  m urakkab  k atio n   yan a  d isso tsiy a la n ish i  m um kin:
C u O H + ^ C u 2+ +   O H -
N o r d o n  tu zlarn in g d issotsiyalanishida  m etall  kationi  va  murak­

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling