Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti


kab  a n io n   h o sil  b o'lib


Download 48 Kb.
Pdf просмотр
bet12/36
Sana28.11.2017
Hajmi48 Kb.
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   36

kab  a n io n   h o sil  b o'lib :
K H
2
P
0 4
^ K " + H
2
P
0 7  
m urakkab  a n io n d a n   b o 'ls a .  yana  H +  io n i  ajralib  chiqadi:
h
,
p o
7   < ±
h
++
h p o
2~ 
h p o
2- ^
h
++
p o
^-
111

A soslar  ic h id a   sh un d aylari  b orki,  ular  h a m   k islo ta ,  h a m   asos 
xossalarin i  n a m o y o n   q ilad i.  U la r 
am foter elektrolitlar
 deb  ataladi:
Z n  ( 0 H ) 2+ 2 H C 1   =   Z n C l,  +   2  H 20  
Zn  ( O H ) 2+ 2 N a O H   =   N a 2Z n O ,  +   2  H 20
A m fo te r   elek tr o litla r g a   A l  ( O H ) 3,  C r  ( O H ) 3,  Z n   ( O H ) 2  va 
b osh q alar  kiradi.
Io n   m o lek u lyar  ten glam alar.  H ar  q an d a y  aso s  va  k islo ta n in g  
o ‘z a r o   t a ’sirid an   k u c h siz  elek tr o lit,  y a ’ni  suv  h o sil  b o ‘lib,  bu 
reak siyan in g ten g la m a si  q u yid a g ich a   ifod alanad i:
N a O H   +   HCI  =   N a C l  +   H 20
reak siyan in g  io n li  te n g la m a si  yozilsa:
N a +  +  
O H -  
+  
H ++ C
1
-  
=   N a +  +  
C l -  
+  
H
20
Q isqartirilgan  io n li  te n g la m a  q u yid agich a yozilad i:
0 H -   +   H +  =   H 20
S u v   k u c h siz  elek tro lit  b o 'lg a n i  u ch u n   reaksiya  o x irig a ch a   borad i.
Ion li  reaksiyalar o x irig a ch a  b orish i  u ch u n   c h o 'k m a ,  g a z,  kam  
d isso tsiy a la n a d ig a n   m o d d a la r   y ok i  k o m p le k s  b irik m a la r  h o sil 
b o 'lish i  kerak:
B a C l2  +   N a 2S O ,  =   BaSO^ 
i
  B a2++ S 0 2~ =   B a S 0 4 
 
K2C 0 3  +   2  HCI  =   2  K Cl  +   H 20   +   C 0 2 1 
C 0 3
2  +   2  H 1  =   H , 0   +   C 0 2 1 
C H 3C O O N a   +   HCI  =   C H 3C O O H   =   N a C l 
C H 3C O O   +   H +  =   C H 3C O O H  
C u C l2  +   4  N H 3  =   [C u  ( N H 3)J C 1 2 
C u 2+  =   4  N H 3  =   [C u  ( N H 3)4] 2+
T A J R I B A L A R
Z arur  asbob  va  reaktivlar.
  E lektr  o 'tk a zu v ch a n lik n i  a n iq lash  
u c h u n   a s b o b   ( 5 9 -   r a sm ).  K im y o v iy   s ta k a n la r .  P r o b ir k a la r . 
Indikatorlar.  L ak m u s,  m etiloran j,  fe n o lfta le in .
112

Q and   (p o r o s h o k   h o lid a ),  natriy  x lo rid   (k r),  rux  (m e ta ll), 
k o n sen trlan gan   C H ,C O O H .
0,1  n  eritm alar:
  xlorid   kislota, 
0
‘y u v ch i  kaliy  va  natriy,  sirka 
k islota.  Sulfat  k islota.  A m m o n iy  gidroksid .  N atriy xlorid.  M is  (II) 
xlorid ,  te m ir  (I I I )  xlorid.  K um ush  nitrat.  T em ir  (II)  sulfat.  X rom  
(III)  sulfat.  X ro m -k aliyli  a ch ch iq to sh .  Rux sulfat.  A lyu m in iy sulfat. 
M agn iy  su lfat.  K alsiy  xlorid .  A m m o n iy   ok salat.  N atriy  silikat. 
A m m o n iy   m o lib d in a t.  K alsiy  xlorid.  N a tr iy   sulfat. 
2  n  eritmalar: 
xlorid  va sulfat  k islota,  o ‘yuvchi  natriy va  kaliy.  A m m o n iy  xlorid va 
sulfatlar.
1- 
tajriba.  E lek trolit  eritm alarin in g  elek tr  o ‘tk azu vch a n lig in i 
5 9 -  rasm da  k o ‘rsatilganidek,  ikkita  k o 'm ir elek trod in i  taxtaga yoki 
po'kakli  probkaga  m u stah kam  o 'm a tib ,  unga  k etm a-ket  qilib elektr 
la m p o c h k a s in i,  e le k tr o d   b ila n   tok   m a n b a i  ora sig a   0 ,5  
—  2 a  
m o'ljallangan  am p erm etr  ulab  asbob  yig'in g .  Stakanga  25  —  30  ml 
d istillan gan   suv  q u y ib ,  asb obn i  tok   m an b aig a  ulang.  L am p o ch k a 
y on ad im i?  S uv  elek tr  to k in i  o 'tk a zd im i?   S tak and agi  suvga  1  g 
ch am asi  m a y d a la n g a n   qand  solib   eritin g.  A sb o b n i  tok   m anbaiga 
ulang.  Endi  la m p o c h k a   y on a d im i?
Stakandagi  qand  eritm asini  to 'k ib ,  ularni  distillangan  suv bilan 
toza la b   yu vin g  va  quriting.  Stak anga  N a C l  kristallaridan  so lib , 
k o 'm ir  elek trod lari  tu zga  tegib   turgan  a sb ob n i  to k   m an b aiga  ulab
59- rasm.
  Eritmalarning elektr o'tkazuvchanligini aniqlash  asbobi.
/ I » * '
113

k o ‘ring.  Q uruq  tu z  elek tr  to k in i  o 'tk a za d im i?   S o 'n gra  a sb ob n i 
tok d an   u zib ,  tu z   ustiga  25  —  30  m l  suv  q uyib   eritin g   va  asb obn i 
to k  m an b aiga  ulang.  A sb ob n in g to k  o 'tk azish in i  va la m p och k an in g 
y o n ish in i  k uzating.
2- tajriba. 
B ir  xil  k o n se n tr a tsiy a li  e le k tr o litla m in g   e le k tr  
o 'tk a z u v c h a n lig in i  solish tirish .
T o 'rtta  100  m l  hajm dagi  stakan  olib ,  ularning  har  biriga  a lo ­
h id a -a lo h id a ,  b irinchisiga  0,1  n.  H CI,  ikkinchisiga  0,1  n.  K O H , 
u ch in ch isig a   0,1  n.  C H 3C O O H   va  to'rtin ch isiga   0,1  n.  N H 4O H  
eritm alaridan  30  ml  dan  o 'lch a b  solin g.  Bu eritm alarning har birini
5 9 -  rasm da  k o'rsatilganid ek   asb ob   bilan  elektr  o 'tk a zu v ch an ligin i 
aniqlab,  am p erm etr  sh kalasinin g  o'zgarish iga  e ’tib or  bering.  Bir 
eritm adan  ikkinchisiga o'tganda elektrodlarni tozalab yuving.  So'ngra 
u ch in ch i  stakandagi  C H 3C O O H   eritm asin i,  to'rtin ch i  stakandagi 
N H 4O H  
e r i t m a s i   u s t i g a   q u y i b , 
u l a r n i n g   h a m   e l e k t r  
o 'tk azu vch an ligin i  aniqlang.  A m p erm etr ko'rsatkichiga qarab qaysi 
eritm alar  k uchli  elek trolit  ek an ligin i  an iq lan g.
3- tajriba.  Eritmalar 
e le k tr   o 'tk a z u v c h a n lig in in g   k o n s e n ­
tratsiyaga b og'liq ligi.
T o'rtta  stakan olib , b irinchisiga k onsentrlangan sirka  kislotadan 
3 0   m l,  q o lgan lariga  shu  k islo ta n in g   suv  bilan  2 ,1 6   va  6 4   m arta 
su yultirilgan   eritm alarini  te n g   hajm da  tayyorlab,  navbati  b ilan   5 9 - 
rasmda  ko'rsatilganidek asbobda elektr o'tkazuvchanligini  aniqlang. 
A m p e r m e tr n in g   k o'rsatk ich larin i  y o zib   o lin g .  K uzatilgan   elek tr 
o 'tk a z u v c h a n lik   h od isasin i  tu sh u n tirin g
4- tajriba. 
K islotalarn in g  k im y o v iy  fa o llig in i  solish tirish .
Ikkita probirka olib, birinchisiga 0,1  n.  HCI dan  1  m l,  ikkinchisiga
sh u n ch a   hajm d a 0,1  n.  C H 3C O O H   quying.  Ikkala probirkaga  h am  
ta x m in a n   barobar bitta  rux b o 'la k ch a sin i  tashlang.  V od o rod   ajralib 
ch iq ish in i  k u zatin g.  Qaysi  probirkada  v od o ro d   sh id d a tliroq   ajralib 
ch iq ad i.  S abab ini  tush un tirin g.
✓  5- tajriba. 
Indikatorlar  ran g in in g  o'zgarish i.
T o'rtta  probirka  olib ,  har biriga  8 — 10 to m ch id a n   d istillan gan  
su v   s o lin g .  U stig a   in d ik a to r la r d a n ,  b ir in c h is ig a   m e tilo r a n j , 
ik k in ch isig a   lakm us  so lin g ,  oxirgisiga  fe n o lfta le in   eritm a la rid a n  
b ir-ik ki  to m c h i  q o 'sh in g .  S o 'n g ra   har  bir  probirkaga  su lfat  yoki 
xlorid   k islo ta   eritm asid an   q o 'sh in g .  R ang  o'zg a rish in i  k u zatin g.
114

S h u   tajribani  qaytarib,  k islota  o ‘rniga  biror  ishq or  eritm asid an  
q o ‘sh ib ,  in d ik a to rla r  ran g in in g   o 'z g a r is h in i  k u zatin g.  T ajriba 
natijasiga  k o 'ra ,  quyidagi jad valn i  to 'ld ir in g .
Muhit
Indikatorning  rangi
universal  lakmus
metiloranj
fenolftalein
Neytral
Kislotali
Ishqoriy
k"  6- tajriba. 
X lo r   a n io n in i  a n iq la sh   reaksiyasi.
T o 'r tta   p rob irka  o lib ,  b ir in c h isig a   su y u ltirilga n   H C I,  ik k in ­
c h isig a   N a C l,  u c h in c h isig a   C u C l2  va  to 'r tin c h isig a   F e C l3  e r it­
m alarid an   1 0 — 12  to m c h id a n   s o lib ,  h a r  biriga  A g N 0 3  e r itm a ­
sidan  2  —  3  to m ch id a n   q o'sh in g.  T ajribada  hosil bo'lgan   c h o 'k m a ­
n in g  rangiga  e ’tib o r  berib,  reaksiya  te n g la m a la rin i  y ozin g.
7 -  
tajriba. 
F e 2+  va  F e3+  k ation lari  orasidagi  farqni  an iq lash .
F e S 0 4 va  F e 2  ( S 0 4)3  eritm alarining rangiga e ’tibor bering.  Ikkita 
probirka  o lib ,  b irin ch isiga  F e S 0 4  n in g   yangi  tayyorlan gan   e r it­
m asid an   1  m l  so lib ,  ustiga  c h o 'k m a   h o sil  b o 'lg u n c h a   N a O H  
eritm a sid an   to m c h ila b   q o 'sh in g   va  aralashtiring.  Ik k in ch isiga  esa 
F e 2  ( S 0 4) 3  eritm a sid a n   1  m l  so lib ,  c h o 'k m a   h osil  b o 'lg u n ic h a  
to m ch ila tib   N a O H   eritm asidan  q o 'sh ib  aralashtiring.  H osil  bo'lgan  
c h o 'k m a la m in g   rangiga  e ’tib o r  b erib ,  reaksiya  te n g la m a la rin i 
m o lek u lyar va  io n li  shaklda  y o zin g .
^  8- tajriba. 
A m fo te r  elek trolitlar.
a)  probirkaga  xrom   (III)  su lfat  y o k i  xro m -k a liy li  a c h c h iq to sh  
K C r  ( S 0 4) 2  er itm a sid a n   1  —  2  m l  s o lib ,  unga  c h o 'k m a   h o sil 
b o 'lg u n ic h a   su yultirilgan   N a O H   er itm a sid a n   to m c h ila b   q o 'sh in g . 
H osil  b o 'lg a n   c h o 'k m a n i  p ro b irk aga  te n g   b o 'lib ,  b ir in c h isig a  
su yultirilgan   H , S 0 4  er itm a sid a n ,  ik k in ch isig a   N a O H   eritm asid a n  
k o'p roq   q o 'sh in g .  C h o 'k m a   er ish id a n   h o sil  b o 'lg an   eritm ala rn in g 
rangiga  e ’tib o r bering.  Reaksiya  ten g la m a la rin i  m olekulyar va  ionli 
shaklda  yozin g;
b)  alohida  probirkalarga  Z n S 0 4  va A l,  ( S 0 4).  eritm alaridan  I  —
2  ml  dan  o lib ,  yu qorid agi  tajribani  takrorlang.
N 5


J
  9 -   tajriba.  Ion li  reaksiyalar.
a)  kam   eriyd igan   asoslarn i  h o sil  q ilish .
T o ‘rtta  probirka  o lib ,  b ir in c h isig a   5  —  7  to m c h i  F e C l
3
  erit­
m asid a n ,  ik k in ch isig a   C u S 0
4
  eritm asid an   5  —  7  to m c h i,  u c h in - 
chisiga  M g S 0
4
  eritm asidan  5  —  7 to m c h i  solib,  har biriga c h o 'k m a  
h o sil  b o 'lg u n ic h a   su y u ltirilg a n   N a O H   er itm a sid a n   to m c h ila b  
q o 'sh in g .  H o sil  boMgan  c h o 'k m a la m in g   rangiga  e ’tib o r b erin g   va 
reaksiya ten g la m a la rin i  m o lek u ly a r va  io n li  shaklda  yo zin g ;
b)  k am   eriyd igan   k islotalarn i  h o sil  qilish .
A lohida probirkalarga 5  —  7 to m ch id an  natriy silikat va am m on iy 
molibdinat ( N H
4) 2
  M 0
4
 eritmalaridan solib, ulam ing har biriga tegishli 
kislotalarning cho'km alari hosil b o'lgu n ch a xlorid kislota tom ch ilatib  
qo'shing.  Reaksiya tenglam alarini  m olekulyar va ionli h old a yozing;
d)  k u c h siz  asoslarni  olish .
A lo h id a  probirkaga  5  —  7  to m c h i a m m o n iy  xlorid  va a m m o n iy  
sulfat  eritm alarid an   o lib ,  har  biriga  b ir  n e c h a   to m c h i  o 'y u v c h i 
natriy  er itm a sid a n   q o 'sh ib   ozro q   q izd irin g.  H osil  b o 'lg a n   g a zn i 
h id id a n   a n iq lab ,  N H 4O H   h o sil  b o 'lish   reaksiyasini  m o lek u ly a r 
va ionli shaklda yozing.  N H 4O H   ning am m iak va suvga parchalanishini 
ko'rsating.
1 0 -  tajriba.  Q iyin   eru vch i  tu zla rn i  ch o'k tirish .
Probirkaga 
6
  — 
8
  tom ch i  suyultirilgan  kalsiy  xlorid  eritm asidan 
olib, ustiga 
1 0 — 12
 tom chi natriy sulfat eritmasidan qo'shing va cho'km a 
hosil bo'lishini kuzating. Aralashmani tindirib,  xushyorlik bilan pipetka 
yordamida suyuq fazadan, ikkita probirkaga 3  —  4 tom chi tiniq eritmadan 
soling.  Birinchi  probirkaga yana 3—4  to m ch i  natriy sulfat eritm asidan 
tom izib,  eritm ada kalsiy ioni to'liq  cho'kkanligiga ishonch hosil qiling. 
Ikkinchi  probirkaga  a m m o n iy   oksalat  eritm asidan  3  —  4   to m c h i 
q o 'sh in g .  C h o 'k m a g a   q an d ay  m o d d a   tu sh gan ligin i  eru v ch a n lik  
k o'p aytm asid an   (
1 0
-  jadval,  ilovaga  qarang)  foyd alanib   an iq lan g.
• ^ M a s h q l a r
1. 
Quyida keltirilgan  moddalardan elektrolit  va elektrolit boMmagan 
moddalami  ajratib,  elektrolitlaming  dissotsivalanishini  yozing.  HNO,, 
NaOH,   C, H. OH,   CuSOj,  С ЛН I3Oe>  C O ( N H , ) „   CH. COOH,  
CH,COOK,  HC104,  K2S 0 4,  C12H220 n
116

2. Quyidagi elektrolitlaming bosqichli elektrolitik dissotsiyasini yozing. 
H2S 0 4,  H ,P 0 4,  H4P ,0 7,  H ,M n04,  H,Cr20 7,  Mn  (OH),,  Zn  (OH),, 
Fe  (OH),,  Fe  (OH)3, Al  (OH),,  Cr (OH)3,  Bi  (OH),, Cu(OH),
3.  Qiyin  eriydigan  quyidagi  moddalaming  hosil  boMish  reaksiyasi 
tenglamalarini  molekulyar  va  ionli  shaklda  yozing:  Ag3P 0 4,  РЬСЮ4, 
BaS04,  Bi  (OH)„  CoS,  Ca,  (P 0 4)2,  Zn  (OH)2,  Cr2S3,  SrCO,
4.  20°C  da  to'yingan  kalsiy  karbonat  eritmasining  3  litrida  necha 
gramm C aC 03 bor?  (EKCiC0  =  4,8  10~9)
5.  1  n.  Mg  ( N 0 3)2  ning dissotsiatsiya  darajasi  64 %  bo'lsa,  izotonik 
koefTitsiyentini  hisoblang.
6.  18°C  da 0,1  n.  sianid  kislotaning dissotsiyalanish darajasi 0,007  % 
bo'lsa, shu  kislotaning berilgan  haroratdagi dissotsiyalanish konstantasini 
va  eritmaning  pH  ini  aniqlang.
7.  Quyidagi tuzlarni  o‘rta tuzlarga aylantirish reaksiya tenglamalarini 
molekulyar va  ionli  shaklda yozing:
Na,HP04,  Bi  (OH),NO„  [Al (0H ),1,S04,  Ba  (H2P04)2, (Zn0H)2S 0 4
8.  Kalsiy  sulfatning  eruvchanlik  ko'paytmasi  E K ^
q
  =  2,5  •  IO"5.  10 
ml  to'yingan  eritmasidagi  Ca2+  ionlari  sonini  aniqlang.
J a v o b l a r :
  1)6,02  IO23,  2)  3,01  1017,  3)  3,01  1018, 4)3,01  I021,  5) 
3,01  1019
9.  50  ml  Ag2C 0 3  ning  to'yingan  eritmasida 6,3  10~6  mol  karbonat 
ionlari bo'lsa,  kumush karbonatning eruvchanlik ko'paytmasini hisoblang.
J a v o b l a r :
  1)8,0  10“12,  2)  4,0  •  10'8,  3)  2,0  10-12,  4)  8,0 ■ 10-10,  5)
6,0  IO"8
10.  Gipoxlorit  kislotaning  (HCIO)  dissotsiyalanish  konstantasi  5 •  10  *, 
0,1  m  eritmasidagi vodorod  ionlarining konsentratsiyasini  hisoblang.
J a v o b l a r :
  1)0,7  10  s, 2)  7  10-s; 3) 7  10-4,4)0,7  10^,5) 7  10  ‘
TUZLAR  GIDROLIZI
''Tuz  ionlarining  suv  bilan  o ‘zaro  ta ’sirlashib,  kuchsiz  elektrolit 
hosil  qilishi  tuzning gidrolizlanishi deyilaclL
H ar  q an d ay  tu zg a   k islota  b ilan   a so sn in g   o 'z a r o   t a ’sirlanish 
m a h s u lo ti  s ifa tid a   q arash   m u m k in .  S h u   k is lo ta   va  a s o s n in g  
k u ch iga  qarab  tu zla r  to'rt  xil  b o 'lish i  m u m k in .
117

K u ch li  asos va  k uchli  k islotad an   h osil b o ‘lgan tu zlar gid rolizga 
uch ram ayd i.  K uchli  asos va  k u ch siz k islotad an  h osil  b o 'lg a n  tuzlar 
a n io n   b o 'y ic h a  g id ro lizla n a d i.  M u h it  ish q oriy  b o 'la d i.
M a sa la n ,  natriy  atsetat  tu z in in g   g id r o liz in i  k o'rib   c h iq a m iz . 
U   k u ch li  a so s  (N a O H )  va  k u c h siz  k islota  ( C H
3
C O O H )  d an   h o sil 
b o 'lg a n  tu z.  N a triy  atsetat  k u ch li  elek trolit,  su vda eritilga n d a to 'la  
d isso tsia tsiy a la n a d i.  Suv  k u c h siz   elek trolit  b o 'lg a n id a n   ju d a   o z  
m iq d ord a d issotsiyalan adi:
C H jC O O N a   =   C H
3
C O O - +   N a +
H 20   =   H +  +   O H -
A tsetat  ionlari  eritm ad a  v o d o ro d   ionlari  b ilan   b irikib,  k u c h siz  
elek tro lit  —  sirka  k islota  m olek u lalarin i  h osil  qiladi:
C H
3
C O O -  +   H 20   <±  C H
3
C O O H   +   O H -
N a tija d a   su vn in g  d isso tsiy a la n ish id a   m u v o za n a t  o 'n g g a   siljib, 
eritm a d a   O H -   io n la rin in g   k on sen tratsiyasi  k o 'p a y a d i  va  m u h it 
ish q oriy b o 'lib   q olad i.
N a tr iy   a tse ta tn in g   g id ro lizla n ish   reak siyasin in g  m o lek u ly a r, 
io n li  va  qisqartirilgan  ion li  ten glam alari  q u y id a g ich a   yo zilad i:
C H ,C O O N a   +   H , 0  
C H 3C O O H   +   N a O H
C H
3
C O O -  +   N a ++   H , 0   **  C H 3C O O H   + N a +  +   O H " 
C H
3
C O O -  +   H , 0  
C H
3
C O O H   +   O H -
M uhit  ish q o riy ,  pH   >  7
T iiz  k uchli  asos va  k o'p   asosli  k u ch siz  kislotadan  h o sil  b o 'lg a n  
b o'lsa ,  b un d a y tuz b o sq ich m a -b o sq ich   gidrolizlanadi.  G id ro lizn in g  
dastlabk i  b o sq ich la rid a   n o rd o n   tu z  va  k uchli  aso s  h o sil  b o 'la d i.
M isol  tariqasida  kaliy fosfat  va  bariy su lfid lam in g gidrolizlan ish  
reaksiyalari ni  ko'rib  ch iq a m iz.
1
-  b osq ich :
K3P 0 4  +  H , 0   i ±  K , H P 0 4 +  KOH
3  к т+  РОГ  +  H , 0 ^ 2   K+ + H  P O f   +  KT + O H _
PO]~
  + 

O  ( i   H 
P 0 ‘" 
+  OH'
2  BaS  +  2  Н . О ^   Ba  ( HS) ,   +  Ba  (OH),
i  is

2  B a 2++   2  S 2“+   2  Н
2
0 < ±   В а 2++   2  H S  +   В а 2++ 2   О Н "
S
2
  +   Н
2
0 * ±   H S  +   O H   -   PH  >  7
G id ro liz qaytar reaksiyadir,  sh u n in g  u ch u n  tenglik   ishorasining 
o ‘rniga  q ara m a -q a rsh i  y o 'n a lg a n   k o 'rsa tk ich la r  q o 'y ild i.
T u z  er itm a sin i  su yultirgan d a  y o k i  q izd irgan d a g id r o liz la n ish - 
n in g  ik k in ch i  va  u c h in c h i  b o sq ich la ri  b o rish i  m u m k in .  Y a ’n i, 
su yultirish   va  q izd irish   g id r o liz la n ish   reaksiyasida  m u v o za n a tn i 
o 'n g g a  siljitadi:
2
-   b osqich :
K
2
H P 0
4
  +   H
2
0 ^ K H
2
P 0 4 +   K O H
2  
к ++ н р о Г +  
н
2
о<=>к++ 
н
2
р о ; + к ++   o h -
H  Р О Г   +   H 20  ^  H
2
  P O ; +   O H -  p H   >  7
Ba  ( H S
) 2
  +   2  H
2
0 ^ ± 2   H 2S  +   B a ( O H ) 2;
B a 2+  +   2  H S -   +   2  H
2
0<=>2  H 2S  +   B a 2+  +   2  O H "
H S  +   H
2
0 * ± H 2S  +   O H -  p H   > 7
3 -   b osqich:
K H
2
P 0 4 +   H
2
0 * ± H
3
P 0
4
  +   K O H
K ++   H , P O ; +   H
2
0 ^ H , P 0
4
  +   K +  +   O H -
H
2
 PO ^'+  H 20  
H
3
P 0
4
  +   O H "  p H   >  7
K u c h siz  a so s  va  k u ch li  k islo ta d a n   h o sil  b o 'lg a n   tu zlar  k atio n  
b o 'y ic h a  g id r o liz g a   uch rayd i.  E ritm a n in g   m u h iti  k islotali  b o 'la d i.
M asalan ,  a m m o n iy  xlorid   g id r o liz in i  k o'rib   c h iq a m iz .  N H
4
C1 
k u ch li  elek trolit  su vda  erigan d a  to 'la   d isso tsiy a la n a d i.  A m m o n iy  
k atio n i  su vd an   O H "  ion larin i  b iriktirib  o lib ,  k u c h siz  elek tro lit, 
a m m o n iy   g id r o k sid n i  h o sil  q ila d i.  S u v n in g   d isso tsiy a la n ish id a  
m u v o za n a t  o 'n g g a  siljiydi.  N a tija d a  eritm a d a   v o d o ro d   ion la rin in g 
k on sen tratsiyasi  ortib ,  m u h it  k islo ta li  b o 'lib   q o la d i.  A m m o n iy  
xloridning gidrolizlan ish   reaksiyasining  m olekulyar,  ionli  ten g lam a - 
lari  q u y id a g ich a   yozilad i:
N H
4
C1  +   H
2
O ^ N H 4O H   +   HCI 
n h 4+  +   c r   +   H
2
0 < ± N H
4
0 H   +   H +  +   С Г  
n h ; +   h
2
o < ^ n h 4o h   +  
н +р н  

i
119

K u ch siz  k o ‘p   kislotali  asos  va  k u c h li  k islo tad a n   hosil  b o ‘lgan 
tu z la r   b o s q ic h li  t a r z d a   g id ro liz la n a d i.  G id r o liz n in g   d a s tla b k i 
bosqichlarida asosli tu z va kuchli kislota hosil bo'ladi.  Misol tariqasida 
alyum iniy xlo rid  va rux sulfat tu zlarin in g  gidrolizini k o ‘rib chiq am iz.


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling