Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti


Download 48 Kb.

bet18/36
Sana28.11.2017
Hajmi48 Kb.
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   36

  Suv  molekulasidagi  kimyoviy bogManishlar sxemasi.
175

E lek tron  bulutlarining bir-birini  q op lash  shakliga qarab kovalent 
bogM anish  sig m a   (8 ),  pi  (я ) va  d elta   (A)  bogM anishlarga  boMinadi.
E le k tr o n   b u lu tla rin in g  q o p la n ish   ch e g a r a si  a to m   m ark azlarin i 
tu ta s h tir u v c h i  c h iz iq d a   y o ts a ,  b u n d a y   bogM an ish   5-b ogM an ish  
d e y ila d i  ( 7 4 -   rasm ).
75-  rasm.
  я-bog'lnnish  hosil  bo'lishining  sxem asi.
O d d iy   b ogM am in g  h a m m a s i  8-b ogM an ish   sh a k lid a   boM adi.
E le k tr o n   b u lu tla r in in g   q o p la n ish   c h e g a ra si  a to m   m ark azlarin i 
tu ta s h tir u v c h i  c h iz iq n in g   ikki  y o n   tarafid a  y o ts a ,  b u n d a y   bogM a­
n ish i  n -  bogM anish  d e y ila d i.  л -b ogM an ish n i  faqat 
p
  va 
d
  e le k tr o n  
b u lu tla r ig in a   h o sil  q ila d i  ( 7 5 -   rasm ).
p -   p
74-  rasm.
  5-bogManish  hosil  bo'lishining  sxem asi.
p -  
p
p - d
d - d

71-  bogM anish  tark ib id a   q o ‘sh  yoki  u c h la m a c h i  b o g ‘  tu tg a n  
m o le k u la la rd a   k u zatilad i.  K arrali  b o g ‘n in g   bittasi  5 -b o g ‘  boMib, 
q o lg an lari 
7
t- b o g ‘  boMadi.  M a sa la n ,  e tile n   m olekulasida  uglerod 
a to m la ri  o 'r ta s id a  b itta  
8
 va b itta  n-  b o g ‘  bor:  H 2C   =   C H 2.
A tse tile n d a   esa  uglerod  a to m la ri  o rasidag i  b o g 'n in g   bittasi 
8

ikkitasi  Tc-bog‘dir:
Н С ^ я С Н
5
X u d d i  sh u n in g d e k ,  a zo t  m o le k u la sid a   a to m la r orasida b itta   a  
va  ikkita  rcbogM arbor:
N  =
 TlN
5
8
- b o g ‘  hosil  boMishida gibridlangan va gibridlanm agan o rb ita l­
la r  q a tn a sh ish i  m u m k in .
it— b o g 'n i  faq at g ib rid la n m a g a n   o rb ita lla rg in a   hosil  q ilad i.  Д - 
bogM anish  p a ra lle l  tekislikda y o tg an   e le k tro n   b u lu tlarin in g  t o ‘rtta 
jo y d an   b ir-b irin i  q o p lash i  n a tija sid a   hosil  boMadi  (76 -  rasm ).
76- rasm. 
A -  
bogManish  hosil  boMishining  sxemasi.
K o v alen t  bogManish  va  m o le k u la la r  tuzilishini  kvant  m exa- 
nikasi  asosida  tu sh u n tirish n in g   ikki  xil,  valent  bogManish  va  m o le ­
kulyar o rb ita llar usuilari m avjud.  Y u qo rid a kovalent bogM anishining 
hosil  boM ishiga  v a le n t  bogM anish  usuli  (V B U )  n u q tai  n a z a rid a n  
q a ra ld i.  V B U   n in g   m o h iy ati  q u y id ag ic h a:
1. 
Ikki  a to m   orasida  kovalent  b o g ‘  hosil  boMishi  u c h u n   ularda 
juftlashm agan elektronlar boMishi zarur.  Bu elektronlar um um lashgan 
elektron  juftin i  hosil  qilishi  n atijasida  kovalent  bog'  shakllanadi.
177

U m um lashgan  elektron jufti  d astlab b ir atom ga tegishli  b o 'lib   (d o ­
nor).  ikkinchi  a to m n in g   b o 's h   orbitali  (akseptor)  hisobiga  h am  
kovalent b o g 'lan ish   hosil  b o 'lad i  (d o n o r-a k se p to r bog'lanish).
2. 
K o v a le n t  b o g 'la n is h d a   e le k tro n   b u lu tla rin in g   b ir-b irin i 
q op lash  darajasi  q a n c h a   k a tta   b o 'ls a ,  b o g '  s h u n c h a   m u sta h k a m  
bo'ladi.  K ovalent bog'lanish  elek tro n   bulutlarining qoplash darajasi 
k a tta  b o 'la d ig a n   y o 'n a lis h d a   (gibrid  o rb ita llar)  vujudga  keladi.
M iso l:  Si  F
4
  m o lekulasi,  SiF62_  io n in in g   hosil  b o 'lis h   m exa- 
nizm ini  tu sh u n tirin g .  C F62_  ioni  hosil  b o 'la d im i?
Yechish:  “ Si  a to m in in g   e le k tro n   form ulasi  I s
2
  2s
2
  2p6  3s
2 
3p2.  V alent  o rb ita llard a   e le k tro n la rn in g  taqsim lanishi:
3 d
Q o 'z g 'a lg a n   h olatga o 'tg a n d a  u n in g  elek tro n   form ulasi  Is
2
  2s
2 
2p
6
  3s'  3 p
3
  V alent  o rb ita lla rd a   e le k tro n la rn in g  taq sim la n ish i:
3s 
3p
*
i
t
T t
T o 'r tta  ju ftla sh m a g a n   e le k tro n i  hisobiga  Si  to 'r tta   fto r a to m - 
larini  b irik tirib ,  S iF
4
  m o lek u lasin i  hosil  qiladi.  S iF
4
  m olek ulasiga 
ikkita  fto rid   ioni  F"  ( I s
2
  2s
2
  2 p 6)  birikishi  m u m k in .  K rem n iy  
ato m in in g  b o 'sh   orbitallariga ftorid  ionining tayyor elektron juftlari 
joylashad i.  Si  a to m i  a k sep to r,  F"  ioni  d o n o r  b o 'lad i:  SiF62_ 
K re m n iy g a   o 'x s h a sh   u g le ro d n in g   a to m i  h a m   t o 'r t t a   fto r 
a to m in i  b irik tirib ,  CF_,  m o lek u lasin i  hosil  qiladi.  L ekin  uglerod 
a to m in in g   ta sh q i  p o g 'o n a s id a   b o 's h   o rb ita lla r  y o 'q lig i  u c h u n  
C F 62~ io n i  hosil  b o 'lm a y d i.
V alent  bogM anish  usuli  k islo ro d n in g   p a ra m ag n it  xo ssalarin i, 
m o le k u ly a r  v o d o ro d   H J.  geliy  H e7 io nlari  hosil  b o 'la   olishligini 
' a  sh u n g a   o 'x sh a sh   b ir q a n c h a   h o d isa la rn i  izohlab b era  o lm a d i.
178

Bu va  bu nga  o 'x sh a sh   h o d isa la rn i  izohlash  u c h u n   m o lek u ly ar 
o rb ita lla r  (M O )  usuli  ishlab  ch iq ild i.  M O   usuli  V B U   ni  ink or 
e tm a y d i,  uni  to 'ld ira d i.
M o le k u ly a r  o rb ita lla r  u su lin in g   m o h iy a ti  q u y id ag ic h a:  1. 
M olekula hosil  b o 'lg an d a  e le k tro n la r a to m  orbitallardan  (A O )  M O  
ga  o 'ta d i.  H a r b ir M O  o 'z in in g  kvant sonlari bilan belgilanadi.  M O  
ga  n isb atan  h a m   Pauli  p rin sip i,  X und  qoidasini  q o 'llash  o 'rin lid ir. 
M O   larda ju ftla sh m a g a n   elek tro n la rn in g   m avjudligi  m o leku lanin g 
p ara m ag n it  xossali  (m ag n it  m ay d o n ig a  to rtilish )  b o 'lish ig a   sabab 
b o 'la d i.  Ju ftlash m ag an   e le k tro n la r b o 'lm a sa ,  m olekula  d iam agn it 
xossaga ega b o'lad i  (m agnit  m aydoniga tortilm aydi).
2. 
Kim yoviy bog'  hosil b o 'lish in in g  asosiy sharti elektronlarning 
A O   lard a n   M O   larga  o 'tg a n d a   u lar  en e rg iy ala rin in g   kam ayish i 
h iso b la n a d i.  B u n d a  u m u m la s h g a n   e le k tro n   ju ftlik   hosil  b o 'lish i 
sh a rt  em as.
M o lek u ly ar  o rb ita lla r  ikkiga:  b o g 'lo v c h i  va  b o 's h a sh tiru v c h i 
orbitallarga b o 'lin ad i.  E lektron A O  d a n  bog'lovchi  M O  ga o 'tg a n d a  
u n in g   energiyasi  k a m a y a d i,  b o 's h a sh tiru v c h i  o rb ita lg a   o 'tg a n d a  
esa  en erg iy asi  o rta d i.  B o g 'lo v c h i  o rb ita ld a g i  e le k tro n la r   soni 
b o 's h a s h tiru v c h i  o rb ita ld a g i  e le k tro n la r   s o n id a n   k o 'p   b o 'ls a , 
k im y o v iy  b o g '  hosil  b o 'la d i.  A to m la r  orasidagi  kim yoviy  b o g 'la r 
so n in i  (N )  to p ish   u c h u n   b o g 'lo v c h i  o rb ita llard a g i  e le k tro n la r 
s o n id a n   ( n c  b o g 'l)  b o 's h a s h tiru v c h i  o rb ita lla rd a g i  e le k tro n la r 
so n in i  ( n*  b o 's h )  ay irib,  ikkiga  b o 'lis h   kerak:
Ж, 
11 c  b o g' 
n c   bo'sh
M O   usulida  kim yov iy  b o g 'la r   so n i  kasr  son  b o 'lis h i  h a m  
m u m k in .  A to m la r  o rasid ag i  kim yo v iy  b o g 'la r   soni  q a n c h a   k o 'p  
b o 'lsa ,  bog'  uzunligi s h u n c h a  q isq a, b o g 'lan ish   energiyasi  sh u n c h a  
k a tta ,  y a ’ni  kim yoviy  b o g '  s h u n c h a   m u sta h k a m   b o 'la d i.
Misol: 
M O   usuli b ilan   H e
2
  m o lek u ly ar io n in in g  hosil b o 'lish i, 
H e
2
  m o lek u lasin in g   h osil  b o 'la   olm aslig in i  izohlang.
179

Yechish:  H e
2
  m oleku ly ar io n  H e  ato m ig a H e +  —  ioni birikishi 
n a tija sid a  h osil  b o 'lad i:
H e  +   H e  =   H e ;
H e   a to m n in g   e le k tro n   fo rm u la si  Is 2,  io n in ik i  esa  I s ';   s— 
o rb ita lla r faq a t  b itta  b o g ‘  h o sil  q ilish d a   q a tn a s h a d i.  U n g a   b itta  
 
bog'lovchi va bitta 
8
 bo'sh ash tiru v ch i  orbital m os keladi.  E lektronlar 
d a s tla b   b o g 'lo v c h i  o r b ita lg a   o 't a d i ,   c h u n k i  b u n d a   u la r n in g  
e n e rg iy a s i  k a m a y a d i  (7 7 -  ra s m ).  He^  m o le k u ly a r  io n   h o sil 
b o 'lis h in i  q u y id ag ic h a  tasv irla sh   m u m k in :
B og'lovchi orbitalda ikkita ele k tro n , b o 'sh a sh tiru v c h i o rb italda 
esa b itta  e le k tro n  joylashg an .  D e m a k ,  He^  m o lek u ly ar io n  b a rq a ­
r o r   b o 'lib ,  b o g 'la r   soni  0 ,5   ga  te n g , 
H e
2
  m o le k u ly a r  io n n in g  
e le k tro n   fo rm u lasi  (сть°8‘  I s 2)  (a   bosh  I s ) .
H e
2
  m olek u lasi  hosil  b o 'lis h i  m u m k in  em a s,  c h u n k i b u  h o ld a  
b o g 'lo v c h i va b o 's h a sh tiru v c h i o rb ita ld a g i  e le k tro n la r so n i  o 'z a ro  
te n g   b o 'la d i.  M o lek u la  e n e rg e tik  jih a td a n   b e q a ro r.  B o g 'la r  so n i 
(
0
)  ga  te n g   b o 'la d i.
Ik k in c h i  d a v r  e le m e n tla rid a   kim yoviy  b o g '  hosil  b o 'lis h id a  
b irin c h i  p o g 'o n a d a  jo y la sh g a n   e le k tro n la r  q a tn a s h m a y d i.
H e  +   H e  ->  H e } .
He
A O
,T  +
 
a   B O ' S H J S ,
a  
b o g
' j s 2
71- rasm.  H eJ  molekulyar ioni  hosil  boMishining  energetik sxemasi. 
180

M o le k u la n in g   e le k tr o n   f o r m u la s id a   u la r   K  h a rfi  b ila n  
belgilanadi.  K isilorod  m olekulasi  hosil  boM ishida a to m n in g  tashq i 
p o g 'o n a sid a g i 
2
s
2
 
pA  elek tro n lar  ish tiro k   etadi.  s  p o g 'o n ad ag i 
e le k tro n la rn in g   ikkitasi  b o g 'lo v c h i  o rb ita lg a   o 'ts a ,  ikkitasi  b o '­
sh a sh tiru v c h i  o rb ita lg a   o 'ta d i.  D e m a k ,  k islo ro d   a to m la rin in g   2s 
pog'on achasidag i elektronlari am ald a kim yoviy b og'  hosil bo'lishid a 
ishtirok etm ayd i.  K im yoviy bog'  p o g 'o n a c h a  elektronlari  hisobiga 
hosil  b o 'la d i.  p e le k tro n  b u lu tla ri a to m la r  o ra sid a   u c h ta   kim yoviy 
bog':  b itta  
8
 va  ikk ita n b o g '  hosil q ilishi  m u m k in .  S h u n in g  u c h u n  
M O  larda ularga b itta 
8
 va  ikkala n b og 'lo v ch i va shun ch a b o 'sh a sh ­
tiru v c h i  o r b ita lla r   m o s  kelad i.  E le k tr o n la r   d a s tla b   b o g 'lo v c h i 
orbitallarg a o 'ta d i.  O rtiq c h a   ikkita e le k tro n   b o 'sh a sh tiru v c h i  o rb i­
tallarg a X u n d   q oid asig a b in o a n  jo y la s h a d i  (7 8 -  rasm ).
S x e m ad a n   k o 'r in ib  tu rib d ik i,  k islo ro d   m o lek u lasid a  kim yoviy 
b o g 'la r  so n i 
2
  ga 
( ( 6
  — 
2

2
 
= 2
  )  te n g   b o 'lib ,  m o le k u la d a  
2
  ta 
ju ftla sh m a g a n   e le k tro n   b o r.  S h u n in g   u c h u n   kisloro d  p a ra m a g n it 
xossaga ega b o 'la d i.  K isloro d   m o le k u la sin in g  e le k tro n   form ulasi:
0

[K K (
8
bog‘  2s
) 2
  (
8
bo-sh  2s
) 2
  ( S 1"»*  2 p
, ) 2
  ( л ^ '  2 p
, . ) 2
  (я * *   2p
^ ) 2
(nhl,‘sh 
2
p y) ‘  (7ibo'sh 
2
p z) ‘.
A O  
M O  
A O
0  
0 2 
0
7l B
0G‘2p*
78- rasm.  Kislorod  molekulasi  hosil  bo'lishining energetik  sxemasi.
181

Kimyoviy bog‘  hosil bo'lishida  faqat  2- pog'ona elektronlari 
qatnashayotganligini  e ’tiborga  olib  ham da  bo'shashtiruvchi 
orbitalni  yulduzcha  bilan  belgilab,  m olekulaning  elektron 
formulasini  ixchamroq  ko'rishinda yozish  mumkin:
O ,  [ 
KK(5 
s) 2  ( 8; 
У
  (8 
р У ( п р У  ( np )2
  ( л*ру )•  ( 7t*z )>].
ION  BO G‘LANISH
Ionlar orasida  elektrostatik  tortishuv tufayli vujudga keladigan 
bog'lanish 
ion bog’lanish 
deyiladi. 
Ion bog'lanish elektromanfiyligi 
bir-biridan keskin farq qiladigan elementlar orasida vujudga keladi. 
Masalan,  ishqoriy  metallar  va  galogenlar  orasida.
1.01  2,83
NaCl  farqi  1,72 
— 
ion  bog'lanish;
2.1  2,83
HCI  farq 0,73 
— 
qutbli  kovalent bog'lanish',
2.1
 
2,1
H:  H  (H 2)  farq  0 
— 
qutbsiz  kovalent bog'lanish.
Ion bog'lanish  kovalent bog'lanishdan  farq qilib,  yo'nalishga 
va  to'yinuvchanlikka  ega  emas.  M a’lum  bir  ion  qarama-qarshi 
zaryadli  ionni  istalgan  bir  yo'nalishda  tortadi.
Ion bog'lanishi to'yinuvchanlikka ega emas deganda ma’lum 
bir ionning bir vaqtning o'zida qarama-qarshi zaryadli  ionlarning 
bir nechasiga tortilib tura olish xossasi tushuniladi.  Masalan,  NaCl 
kristallini olsak bitta  N a+ ioni 6 ta xlor ionlari bilan, bitta СГ  ioni 
esa  6  ta  N a+  ioni  bilan  o'ralgan  bo'lib,  ular  orasidagi  tortishuv 
kuchlari  teng  qiymatlidir.  Ion  bog'lanishli  birikmalarda  barcha 
ionlar  o'zaro  chambarchas  bog'lanib  ketgan  bo'ladi.  Shuning 
uchun  ion  bog'lanishli  birikmalar  qattiq  kristall  moddalardir.
Qutbli kovalent bog'lanishli birikmalarda turli molekulalarning 
qarama-qarshi  qutblari orasida tortishuv kuchlari vujudga keladi. 
Ammo  bu  tortishuv  kuchlari  ionlar  orasidagi  tortishuv  kuch- 
laridan bir necha marta kuchsizdir.  Shuning uchun qutbli  kovalent 
bog'lanishli  birikmalar  suvuq  (H ,0 )  yoki  oson  suvuqlanadigan 
gaz  moddalaridir  (N H ,.  HF,  HCI,  H,).
182

METALL  BO G ‘LANISHI
Metallardagi kimyoviy bog'lanish metall bogfilanishidir.  Metall 
atomlarining  tashqi  pog'onasida  oz  sondagi  elektronlar  bo'lib, 
bo'sh  orbitallari  ko'p  bo'ladi.  Tashqi  pog'onadagi  elektronlar 
barcha  atomlar  uchun  umumlashgan  holatga  o'tib,  hamma 
atomlarni o'zaro bog'lab turadi.  Soddalashtirilgan holda metallni 
umumlashgan elektronlar (elektron gazi) yordamida bir-biri bilan 
bog'langan  zich  kationlar  to'plam i  deb  faraz  qilish  mumkin. 
Umumlashgan elektronlar butun metall hajmi bo'ylab erkin hara­
katlana oladi.
Metallaming  o'ziga  xos  xususiyatlari  — bolg'alanuvchanlik, 
yuqori  darajali  elektr  va  issiqlik  o'tkazuvchanligi,  ularda  metall 
bog'lanish  mavjudligi  bilan  izohlanadi.
VODOROD  BO G'LA NISH
Vodorod  bog'lanish  —  molekulasida  vodorod  atomi  elektro- 
manfxyligi katta element (ftor,  kislorod,  azot, xlor,  oltingugurt) bilan 
bog'langan  molekulalar  orasida  vujudga  keladigan  qo'shimcha 
bog ‘lanishdir.
Vodorod  bog'lanish  kimyoviy  bog'lanishga  nisbatan  15—20 
marta kuchsiz bo'lib,  u uch  nuqta yordamida ifodalanadi:
H - O . . . H - 0  
H - F . . . H - F

H
Vodorod  bog'lanish  hosil  bo'lishiga  sabab,  umumlashgan 
elektron juftining  elektromanfiyligi  katta  element  atomi  tomon 
siljshi  natijasida  vodorodning  musbat  zaryadi  ochilib  qolishidir. 
Vodorodning  musbat  zaryadi  qo'shni  molekulaning  umumlash- 
magan elektron juftini o'ziga tortadi.  Natijada vodorod bog'lanish 
yuzaga keladi.  Elementning elektromanfiyligi qancha katta bo'lsa, 
vodorod  bog'lanish  shuncha  kuchli  bo'ladi.  Masalan,  suv  (H ,0) 
va  vodorod  sulfid  (H ,S )  m olekulalarini  solishtirsak,  suv 
molekulalari orasidagi  vodorod bog'lanish  kuchli bo'ladi.  Chunki 
kislorodning  elektromanfiyligi  oltingugurtnikidan  katta.  Shu 
sababli  suv oddiy  sharoitda suyuq  modda,  H:S esa gaz  modda.
183

Yuqori  molekulyar  moddalarda  vodorod  bog‘lanish  bitta 
molekula  ichida  ham  vujudga  kelishi  mumkin.  Masalan,  oqsil 
molekulasida aminokislota qoldiqlari  o‘zaro vodorod bogManishi 
orqali  bog'langan.
Savol va  mashqlar
1.  Kovalent bog'lanish nima?
2.  Kovalent bog‘lanishining xossalarini  aytib bering.
3.  VBU  da  nima  uchun  uglerod,  oltingugurt  va  xlor o'zgaruvchan 
valentli,  kislorod  va  ftor  esa  o'zgarmas  valentli  ekanligini 
tushuntiring.
4. Valent orbitallaming gibridlanishi  nima degani?
5.  Quyidagi  molekulalarning  fazoviy  konfiguratsiyalari  shaklini 
ifodalang:  BeH2,  BF,,  SiH4,  PCI,,  SF6.  Ularda  valent 
orbitallaming  gibridlanish  turini  ko'rsating.
6.
 
Qanday  bog'lar  5, 
ti
 
va  Д  bog'lar  deyiladi?  5  va  it  bog'li 
molekulalarga  misollar keltiring.
7.  Kovalent bog'lanish hosil bo'lishini VBU  vositasida  izohlang.
8.  MO usulining mohiyati  nimada?  Bog'lovchi  va bo'shashtiruvchi 
elektronlar deb qanday elektronlarga  aytiladi?
9.  MO usulida azot  molekulasining hosil bo'lish sxemasini chizing.
10.  Ion bog'lanish va uning xossalarini ta’riflang.
11.  HF  va  HCI  molekulalarining  qaysi  birlari  orasida  vodorod 
bog'lanish kuchliroq?  Nima uchun?
12.  Metall  bog'lanish  nima?
13.  Tinch  va  qo'zg'algan  holatlarda  fosforning  juftlashmagan 
elektronlari  hisobiga  valentligi  (spin  valentlik)  nechaga  teng 
bo'lishi  mumkin?
J a v o b l a r :
 
1)  1  va 3;  2)  3  va  5;  3)  3  va 4;  4)  1  va 4;  5)  4 va  5.
14.  Elementning  valentligi  (kovalentiigi)  kimyoviy  bog'lanishda 
qatnashayotgan  orbitallar  soni  bilan  belgilanadi.  Bor  (B) 
atomining eng yuqori valentligi  nechaga teng?
J a v o b l a r :
 
1)  3;  2)  5;  3)  4;  4)  1;  5)  2.
15.  Quyidagi elementlaming qaysi birlari o'zaro ion bog'lanish  hosil 
qiladi? a)  Na va O; b)  P va S; d)  Rb va  F; e) C va O;  f)  Ba va Cl;
g)  N  va  Cl.
J a v o b i a r :
 
1)  a.  d,  f;  2)  a,  b.  d:  3)  b.  d,  g;  4)  d.  e, 
f. 
5)  e. 
g.

16.  Quyidagi bogMaming qaysi biri eng ko‘p qutblangan?
1)  F -   F;  2)  H  -   Cl;  3)  H  -   1;  4)  P -   Cl;  5)  Cl  -   1.
17.  VBU  nuqtai  nazaridan  quyidagi  molekulalarning  qaysi  birlari 
hosil  boMishi  mumkin  emas?  a)  NF,;  b)  NF,;  d)  POF4;  e)  SF7;
f)  1C13;  g)  POCl3.
J a v o b l a r :
  I)  a,  b,  d;  2)  b,  d,  e;  3)  d,  e,  f;  4)  e,  f,  g;  5)
a,  d,  e.
18. [PC14]+ va [PC1J“ ionlarida gibridlanishning qanday turi kuzatiladi? 
J a v o b l a r :
  1)  sp2  va  sp3;  2)  sp2  va  sp3d;  3)  sp3  va  sp3d2;
4)  sp3d  va sp’d2;  5)  sp3 va sp3d.
19.  Kislorod  molekulasida bogMovchi vabo'shashtiruchi orbitallarda 
nechtadan  elektron  bor?
J a v o b l a r :
  I)  10 va 6;  2)  8 va 4; 3)  10 va 8; 4)  8 va  12;  5) 8 va 8.
20. 
0 +
2
 va  Oj  molekulyar ionlardagi bogMar soni nechaga teng? 
J a v o b l a r
  1)  2  va  1;  2)  1,5  va 0,5;  3)  2 va 0,5; 4)  2,5 va 0,5;
5)  2,5  va  1,5.
KO M PLEK S  BIRIKMALAR
Kompleks  birikmalar  tarkibi,  tuzilishi  va  xossalari jihatidan 
turli-tuman  boMganligi  sababli  ularga  aniq ta’rif berish  mushkul. 
Kompleks birikmalarga  kristall panjara va eritmada boMa oladigan 
murakkab (kompleks)  ion tutgan birikmalar deb qarash mumkin.
Kompleks  birikma  molekulalari  ichki  va  tashqi  sohalardan 
iborat.  Ichki  soha  tashqi  sohadan  kvadrat  qavs  bilan  ajratiladi. 
Molekula  markazida  kompleks  hosil  qiluvchi  ion  yoki  atom 
joylashadi.
NH ]
Г 
f  
1
H3N  - C u   -   N H 3 S 0 4 
K
1
F -   B -   F
1
N H 3
1
F
Kompleks  hosil  qiluvchi  markaziy  atom  yoki  ion  bilan 
to ‘g‘ridan-to‘g‘ri  birikkan  molekula  yoki  ionlar  ligandlar  deb 
ataladi.  Ligandlarning  markaziy atom  (kompleks  hosil  qiluvchi) 
bilan  hosil  qilgan  S’begMarining  soni  markaziy  atom ning
185

koordinatsion  soni  deyiladi.  Ko'pincha  yon  guruh  elementlari 
kompleks hosil  qiluvchi boMadi.
/A nionlar —  kislota qoldiqlari.  gidroksid ion va neytral  mole­
kulalar (H 20 ,  N H 3,  CO va boshqalar) ligandlar b o 'ladi) Kompleks 
hosil  qiluvchi va  ligandlar birgalikda jchki  sohani  tashkil  qiladi.
Kompleks birikmalarda tashqi soha zaryadi ichlb soha zaryadiga 
son  jihatidan  teng  bo'lib,  ishorasi  qarama-qarshidir.  Masalan, 
[Cu(NH3) J S 0 4  da  sulfat  ion  zaryadi  —2,  demak,  kopmleks  ion 
zaryadi  +2  boMadi:  [Cu(N H 3) J 2+
K3[Fe(CN)6]  kompleks  birikmada  tashqi  soha  ion  zaryad- 
larining  yigMndisi  +3,  demak,  kompleks  ion  zaryadi  —3  boMadi
K4[Fe(CN)6] da esa ichki soha zaryadi —4 boMadi [Fe(CN)6]4_ 
Ichki soha zaryadi kompleks hosil qiluvchi va ligandlar zaryadlari 
yigMndisiga  teng  boMadi.  Yuqoridagi  misollarda  [Cu(N H 3) J 2+ 
ammiak zaryadsiz neytral molekula, demak,  misning zaryadi  +2. 
[Fe(CN)6]3_ kompleks ionida sianid ioni  (CN~) zaryadli.  Demak, 
kompleks ion —3 zaryadli boMishi uchun temir +3 zaryadli boMishi 
kerak.  Xuddi  shu  usulda  [F e(C N )J-4  kompleks  ionda  tem ir  +2 
zaryadli  ekanligini  topamiz.
Kompleks birikmalar eritmalarda ichki va tashqi soha  ionlariga 
toMa dissotsiyalanadi.  Bu jihatdan ular kuchli elektrolitlarga o'xshash:
O'z  navbatida  kompleks  ion  kuchsiz  elektrolitlarga  o'xshab 
juda oz miqdorda dissotsiyalanadi:
Bu jarayon qaytar bo'lib muvozanat qaror topadi.  Eritmadagi 
kompleks  hosil  qiluvchi  va  ligandlar  konsentratsiyalari  ko'payt- 
masining,  dissotsiyalanmay  qolgan  kompleks  ion  konsentrat­
siyasiga  nisbati  beqarorlik konstantasi  (K  ^  )  deyiladi.
Beqarorlik  konstantasining  qiymati  qanchalik  kichik  bo'lsa,
[F e(C N )J3
K;[Fe(CN)6] ^ 3 K ++[Fe(C N )6]3-
[Fe(CN)6]3- ^ F e 3+ +  6 CN '.J

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling