Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti

266

kislotadan  bor  angidridlarini  hosil  qilish  mumkin?  Reaksiya 
ten g lam alarin i  va  hosil  q ilingan  m ah su lo tla m in g   tuzilish 
formulalarini yozing.
4.  Boming  qanday  birikmalari  farmasevtik  ahamiyatga  ega?  Borat 
kislota va buraning tibbiyotdagi ahamiyati qanday?
5.  A1(N(>)3  dan  qanday  qilib  bariy  metallalyuminat  hosil  qilish 
mumkin?  Reaksiya tenglamasini molekulyar va ionli shaklda yozing.
6.  A1C13 eritmasiga  (N H 4)2S eritmasi  qo‘shilganda  sodir bo'ladigan
reaksiya tenglamasini  molekulyar va ionli shaklda yozing.
7.
  Quyidagi jarayonlami amalga oshirishda yordam beruvchi  reaksiya
tenglamalarini yozing:
a)  B20 3 ->B->Mg3B2->B2H6->H 3B 0 3
H,BO, -» H B 0 ,-> H .,B ,0 7-> N a ,B ,0 7-> N aB 0,
3
3
 
2 
2 4 7  
2 4 7  
2
b)  Al20 3-»Al->Al2( S 0 4)3-> A l(0 H )3->N aA 102-»AICl3-> 
-> N a[A l(0 H )4(H 20 ) 2]
8.  Reaksiya  mahsuloti  N a2B40 7  bo ‘lsa,  200  g 
3 
%  li  borat  kislota 
eritmasini neytrallash uchun  1M N aO H  eritmasidan qancha hajm 
sarflanadi?
9.  50 g  magniy va alyuminiy qotishmasi  xlorid  kislotada eritilganda 
48.25 1 (n.sh.  da) vodorod ajralib chiqadi. Qotishmadagi alyuminiy 
va  magniyning massa ulushlarini  hisoblang.
10.  Nim a uchun  alyuminiyning sulfid,  karbonat  va sianidlarini  suvli 
eritmalaridan olib bo'lmaydi?
11.  Quyidagi  tuz  eritmalarining  qaysi  birini  alyuminiydan  yasalgan 
idishda  qaynatish  m um kin  emas?  N atriy  nitrat,  simob  nitrat, 
soda,  kaliy xlorid.
12.  Quyidagi  reaksiya tenglamalarini tugallab tenglashtirig:
a)  N a2B40 7+ H 2S 0 4  (suyult.)->
b)  N a2B40 7+ C a F 2+ H 2S 0 4  (suyult.)  ->
d)  H 3B 0 3+ N a 0 H ->
e)  H 3B 0 3+ N a2C 0 3->
0   N a2B40 7+ C a 0  
kuydiris|?
g)  Н 3В 0 3+ С 2Н 50 Н ->
h)  B4H 10+ K M nO 4^
i)  K2C r20 7+ H 2S 0 4(suyul)+B 2H4->
267

j)  B2H 6+ N a B i0 3+ H 2S 0 4-> 
k)  B4H 10+ H N O 3(kons.)->
1)  N a2B40 7+ N a0 H ->  
m)  BF3+ H 20 ->  
n) A l+ N a2C 0 3+ H 20 ->
o)  BCl3+ H 20 ->  
p) A l+ N H 4C l+ H 20 ->
13. Alyuminiy sulfat,  natriy mataalyuminat,  natriy tetraborat,  natriy 
m etaborat  tuzlarining  gidrolizlanish  reaksiya  tenglam alarini 
m olekula va ion shakllarda yozing.
14.  Alyuminiy  sulfat  eritmalaridan  biriga  ortiqcha  kaliy  gidroksid, 
ikkinchisiga ammoniy gidroksid qo'shilsa, faqat bittasida dastlabki 
ch o'km a qoladi.  Qaysinisida  va  nima sababli cho'km a qolishini 
aniqlang.  Reaksiya tenglamasini yozing.
I   I
 •  \ / *   ^
 ' . n /   IV A  GU RU H  ELEM ENTLARI
To'tinchi  guruh  p  elementlarini 
uglerod,  kremniy,  germaniy, 
qalay
  va 
qo ‘rg'oshinlar
 tashkil etib,  elementlar atomlarining tashqi 
energetik  pog'onalarida 4 tadan  elektroni bor.  Atomlarning tinch 
holatida  bu  elektronlar  ns2np2  (s2—juftlangan,  p2—yakkalangan) 
qo'zg'algan  holatida  esa  ns'  nr3  (hammasi  yakkalangan)  holatida 
bo'ladi.  Shuning  uchun  guruh  elementlari  birikmalarida  asosan
4,  +2,  + 4   oksidlanish  darajalarini  namoyon  qiladi
Uglerod—
 metallmas,  uning  tabiatda  turg'un  6^  (98,9%)  va
’^C (1,1%)  izotoplari  mavjud.  Sun’iy  usulda  esa  *£C  va  "C 
radioaktiv  izotoplari  olingan.
Uglerod  massa jihatidan  yer  po'stlog'ining  0,35  %  ni  tashkil 
etadi.  U  neft,  tabiiy gaz va toshko'miming asosiy tarkibini tashkil 
qilib,  o'simlik va hayvon  organizmi to'qimalarida ko'p tarqalgan. 
Yerda  uchraydigan  dolomit  (C a C 0 3  M gC 03),  malaxit  ko'ki 
(C u 0 H )2C 0 3  kabi  minerallar  tarkibiga  kiradi.
Sof holdagi  uglerod  uch  xil  allotropik shakl  o'zgarishiga  ega: 
olmos,  grafit,  karbin.
Havosiz joyda uglerod birikmalarini quruq haydash  usuli  bilan
268

uning  har  xil  uglerodga  boy  boMgan 
birikmalari  hosil  qilinadi.  Masalan,  tosh- 
ko‘mirni  quruq  haydab—
koks,
  yog'ochni 
quruq haydab 
amorf—pista ko'mir
 olinadi.
Pista  ko‘mirning  eng  muhim  xusu­
siyatlaridan  biri  o ‘z  sirtiga  gaz,  bug4  va 
erigan  moddalami  yutib olishi—
adsorbsi- 
yalashidir.
Toza  uglerod  yuqori  haroratlarda 
metallar  bilan  birikib,  karbidlarni  hosil 
qiladi.  Uglerod  vodorod  bilan  birikishi 
natijasida  uglevodorodlami  hosil  qiladi.
Uglevodorodlarning  eng  oddiysi  metan- 
dir—CH4.
Laboratoriyada  metan,  suvsiz  natriy 
atsetat  va  natron  o h a g i—N aO H   va 
Ca(OH) 2  aralashmasini  qizdirish  orqali 
olinadi:
CH3CO O N a+N aO H =
=  N a2CO,+CH4t
Metan rangsiz, hidsiz, yengil gaz boMib, 
normal sharoitda  100 hajm suvda 3,5  hajm 
eriydi,  yondirilganda  ko‘k  alanga  berib 
yonadi, havo bilan aralashmasi portlaydi.
Uglerod  kislorod  bilan  birikib,  CO,
C 0 2  kabi  oksidlami  hosil  qiladi. 
Uglerod 
(IV )  oksid)
  (C 0 2)  rangsiz,  eritmasi  sal 
nordon  ta’mli,  havodan  1,5  marta  ogMr, 
suvda  yaxshi  eriydigan  gaz  (norm al 
sharoitda  1  hajm suvda  1  hajm C 0 2 eriydi).
Laboratoriyada  C 0 2  bo‘r  yoki  mar- 
marga  (C aC 03)  kislota  ta’sir ettirish  usuli  bilan  olinadi.
C 0 2  eritmasida  quyidagi  muvozanat  qaror  topgan  boMib,  u 
molekulaning parchalanish tomoniga siljigan:
C 0 2+   H 20 ^   н 2с о 3^  
h
+ +  
h c o
:
6
* 2 ,  + 4
ZSz  2p~
C
/ 2 , 0/f
2 , 5 5
14
- * , + 2 , + 2
3 S 2 3 p 1
S i
2 8 , 0 9
1,90
32
+ 2 , + 4
4 S 2 4 p 2
Ge
7 2 , 6 0
2,01
269

НСОз 
г  н+ 
+  
со3
2_
Demak,  karbonat  kislota  kuchsiz  ikki  negizli  kislota  bo'lib, 
o ‘rta
  va 
nordon  tuzlar
 hosil  qiladi.
Natriy,  kaliy  va  ammoniy  karbonat  hamda  gidrokarbonat 
tuzlari  suvda  yaxshi  eriydi.  Suvda  eriydigan  karbonatlar  qisman 
gidrolizga  uchraydi.  Eritmada  ishqoriy sharoit  hosil  qiladi:
C 0 3
2- +H O H = H C 07 +O H -
Kremniy—z
ng  ko‘p  tarqalgan  elementlardan  biri  (massa 
jihatidan 27%) bo‘lib, tabiatda turg‘un  2“Si  (92,27%),  j*Si  (4,68)
va 
(3,05%)  izotoplarga  ega.  Uning  sun’iy  ^jSi  va  ^Si 
radioaktiv  izotoplari  olingan.
Kremniy  —metallmas,  lekin  uning  metallmaslik  xossasi 
uglerodnikidan ancha kuchsiz.  Laboratoriyada kremniy olish uchun 
maydalangan  qumga  kuchli  qaytaruvchilar  aralashtirilib,  kuchli 
qizdirish  yo‘li  bilan  uning  amorf shakli  hosil  qilinadi.  Bu  usulda 
hosil qilingan amorf kremniyda qaytaruvchining oksidlangan shakli 
bilan birgalikda  S i0 2  hamda silitsidlar aralash  boMadi.
Sanoatda  kristall  kremniy  kremniy  (IV)  oksidni  elektr 
pechlarda koks bilan qaytarish  usulida olinadi:
S i0 2+ C = C 0 2+Si
Sof kremniy  uncha  faol  bo'lmagan  element,  ftordan  boshqa 
elementlar  bilan  faqat  yuqori  haroratdagina  reaksiyaga  kirishib, 
tegishli  silitsidlar  hosil  qiladi:
2Mg+Si  =  Mg2Si
Kremniy vodorod bilan to‘g‘ridan-to‘g‘ri birikma hosil qilmaydi. 
Odatda,  kremniyning  vodorodli  birikmalari  silitsidlarga  mineral 
kislotalar ta’sirida olinadi:
Mg,Si+4HCl->2MgCl2+SiH,^
si lan’
Ishqor eritmalari  toza kremniyga ta’sir ciganda,  silikat kislota 
tuzlari  bilan birgalikda vodorod  hosil boMadi:
S i+ 2 K 0 H + H 0 H = K 2S i0 3+2H , 
t
270

Shuningdek,  S i0 2 ga ham  ishqor qo‘shib qizdirilsa,  u tegishli 
silikat  kislota tuzlariga o ‘tadi:
S i0 2+2N a0H   =  N a2S i0 3+ H 20
Silikat  kislotaning suvda  eriydigan tuzlariga  mineral  kislotalar 
yoki uglerod (IV) oksid ta’sir ettirish bilan sof silikat kislota olinadi:
Na2S i0 3+ 2 H C l= 2 N a C l+ iH 2S i0 3
N a2S i0 3+ C 0 2+ H 20 = N a 2C 0 3+ l H 2S i0 3
Uglerodning  juda  ko‘p  birikmalar  hosil  qila  olish  qobiliyati 
tufayli turli-tuman o ‘simlik turlari va hayvonot dunyosi mavjuddir. 
Uglerodning  vodorod,  kislorod,  azot,  fosfor  va  oltingugurt  bilan 
hosil qilgan birikmalari tirik biologik to ’qimalaming asosini tashkil 
qiladi.  Bu  elementlar  qo‘sh  bog‘  hosil  qilish  hususiyatiga  ega 
bo'lganligi  sababli 
hayot  uchun  zarur  bo'lgan  biologik  faol 
moddalar  hosil  qila  oladi.  Ular  tirik  tananing  asosiy  massasini 
tashkil qiladi.  Masalan, kishi tanasining  taxminan  16 kg ugleroddan 
iborat  (70  kg).  Havoda  uglerod  (IV)  oksidning  miqdori  0,03 
% 
bo'lib,  u  10  %  dan  ortsa,  inson  halok  bo'ladi.
Kishi  zaharlanganda,  nafas olish  markazi  shikastlanganda va 
behush  holatda  bo'lganida  karbonat  angidridning  kislorod  bilan 
aralashmasi  ingalyatsiya sifatida ishlatiladi.
Faollashtirilgan ko'mimi ovqatdan zaharlanish ro'y bersa ichiladi.
Uglerod (II) oksid—
 is gazi, kuchli  zahar bo'lib, nafas olinganda 
qondagi  gemoglobin  bilan  birikadi  va  karboksogemoglobin  hosil 
qiladi.  Buning natijasida gemoglobin  kislorod tashish hususiyatini 
yo'qotadi.  Havoda  1  %  CO bo'lsa,  u  o'limga olib keladi.
Sianid  kislota
  (H C N )—kuchli  zahar  bo'lib,  uning  0,05  g 
insonni o'ldiradi.  Uning tuzlari ham zaharlidir. Sianid kislota to'qima 
zahariga  kiradi.  U  to'qimaning  oksidlovchi  fermentlari  bilan 
birikadi,  chunki  to'qima  fermenti  tarkibida  uch  valentli  temir 
bo'lib, u sianid ioni bilan katalitik faol bo'lmagan kompleks birikma 
hosil qiladi.  Bu esa o'z navbatida to'qimalaming ishdan chiqishiga 
va zaharlanishiga olib keladi.
Sianid kislota qand bilan birikkan  holda ba’zi bir danaklaming 
mag'zida ham  uchraydi.  Masalan, achchiq bodom,  o'rik, olxo'ri, 
gilos,  olcha  va shaftoli  danaklarining  mag'zida.
271

Kishi tanasining hamma to'qimalarida kremniy uchraydi.  Eng 
ko‘p  miqdorda  o ‘pkada,  ko‘z  qorachig‘ida,  m e’da  osti  bezida, 
ichak va me’da devorlarida uchraydi.  Umumiy miqdori  H O -3 %  ni 
tashkil  qiladi.
Kremniy  birikmalari  to ‘qimalaming  o ‘sishiga  sabab  bo'ladi. 
Tekshirishlar  shuni  ko‘rsatadiki,  suyak  singanda  uning  atrofida 
kremniyning miqdori 50 marotaba ortib ketadi.  Kremniyning kishi 
tanasida almashinuvi  kalsiy almashinuvi bilan uzviy bog'liq.
Kremniy karbid
 (SiC) stomatologiyada plombalaiga va plastmassa 
tishlarga jilo berishda ishlatiladi.
Zarur  asbob  va  reaktivlar:
  probirkalar,  probkalar,  voronka, 
egilgan  shisha  naylar,  gorelka,  chinni  hovoncha  dastasi  bilan. 
Shtativ qisqichi bilan.  Shisha tayoqcha, cho'plar,  500 ml li kolbalar. 
300  ml  li  stakan,  paxta,  C 0 2  olish  uchun  Kipp  apparati.
Faollashtirilgan  ko'mir.  Indigo  Fuksin.  Filtr  qog'ozi.  Ko'k 
lakmus.  Neytral lakmus. Qizil lakmus.  M gC 03;  C aC 03, Ca(OH)2, 
C aC 03; N a H C 0 3;  N a2C 0 3 quruq tuzlari.
Eritmalar:
  vodorod  sulfidli  suv,  2n  Ba(OH)2;  2n  Ca(OH)2;
H ,S 0 4(p = l,8 4   g/sm 3),  HCI;  (1:4);  C2H 5OH;  0 ,ln   K2C 0 3;  0 ,ln  
K H C 03;  0,1  n.  FeCl,;  0 ,ln   Cr2(S 0 4)3;  0 ,ln   N a2C 0 3;  HCI  (1:1); 
Na2S i0 3 (kons);  suyultirilgan  N a2S i0 3;  N H 4C1;  CaCl2  C a (N 0 3)2; 
P b (N 0 3)2;  C u S 0 4  va sovun eritmasi.
1-tajrib a.
  Ko'mirning adsorbsiyalash  xossasi.
Uchta probirka olib, birinchisiga 2 ml chamasi vodorod sulfidli 
suv,  ikkinchi va uchinchisiga 2 ml dan fuksin va indigo eritmalaridan 
quyib,  har bir  probirkaga  faollashgan  ko'mir solib,  probka  bilan 
berkiting va  kuchli chayqating so'ngra filtrlang.  Birinchi probirkada 
filtratdagi  hid  yo'qolishini,  ikkinchi  va  uchinchilarida  esa 
e r itm a  
ra n g s iz la n is h in i  k u z a tin g .
2-  lajribj». 
S ulfat  k is lo ta n in g   k o 'm i r   b ila n   q a y ta rilis h i.
P r o b irk a g a   5 — 7  to m c h i  k o n s e n tr la n g a n   ( p - 1 ,84 g / s m 3)  sulfat
k islo ta d a n   solib.  ustiga  k ich ik ro q   k o 'm ir  b o 'la g in i  soling.  P ro b irk a n i 
s h ta tiv g a   v e rtik a l  o 'm a t i b ,   e h tiy o tlik   b ila n   q iz d irin g .  G a z   a jia lib  
c h iq is h in i  k u z a tib   ( h id id a n   b ilish   m u m k in ) .  re a k s iy a n i  y a rim  
re a k s iy a la r  u s u lid a   te n g la s h tirin g .
272

3 -ta jrib a . 
Uglerod  (IV)  oksidning  olinishi  va  xossalari.
a)  karbonatlarga  kislotalar ta’sir qilib,  uglerod  (IV)  oksid  olish. 
82-rasmda ko'rsatilgandek asbob yig'ing.  Kolbaga marmar yoki bo‘r 
bo'laklaridan  solib,  unga suyultirilgan (1:4) xlorid kislotadan quying 
va  tiqinni jips berkiting  (Kipp  apparatidan  foydalanish  ham  mum­
kin). Shisha nayning uchi probirkaning tubiga kirib tursin.  Probirkaga 
gaz to'lganligini uning og'ziga yonib turgan cho‘p tutilganda alanganing 
o'chishidan bilish mumkin.  Reaksiya tenglamasini yozing.
82-  rasmda  ko'rsatilganidek,  probirkaning  1/4 qismiga  qadar 
suv solib,  unga  ko'k lakmus eritmasidan  3—4 tomchi  qo'shing va 
aralashmadan  uglerod  (IV)  oksidini  o'tkazing.  Lakmus  rangining 
o'zgarishini  kuzatib,  reaksiya  tenglamasini  yozing.  Eritmani 
qaynating.  Eritma  rangining o'zgarish  sababini tushuntiring;
b)  uglerod  (IV)  oksidni  bir  idishdan  boshqa  idishga  quyish.
500  ml  hajmli  quruq  kolbani  Kipp  apparatidan  uglerod  (IV)
oksidga  to'lg'azing.  250—300  ml  hajmli  kimyoviy  stakanga  spirt 
shimdirilgan  bir parcha  paxta tashlab,  uni  yonib turgan  cho'p bilan 
yoqing.  So'ngra  uning  ustiga  kolbadagi  uglerod  (IV)  oksidni  (suvga 
o'xshatib) quying. Yonib turgan alanga o'chadi.  Uglerod (IV) oksiddan 
bo'shagan  kolbaga  yonib  turgan  cho'pni 
tushiring,  yonish  davom  etaveradi;
d) 
karbonat  kislota  tuzlarini  hosil 
qilish.  Probirkaning  1/4  qismiga  kalsiy 
yoki  bariy  gidroksiddan  solib,  shisha 
trubka  orqali  puflang.  Cho'kma  hosil 
bo'lishini  kuzatib,  reaksiya tenglamasini 
yozing.  Shisha  trubka  orqali  puflashni 
yoki  Kipp  apparatidan  uglerod  (IV) 
oksid  yub orishn i  davom   ettirin g .
Cho'kmaning  qisman  erishini  kuzatib, 
reaksiya  tenglamasini  yozing.  Eritmani 
tin d irib ,  ikki  probirkaga  b o 'lin g .
Birinchisini  qaynating.  Ikkinchisiga  esa
3—4  tomchi  Ca(OH)2  qo'shib,  tajri- 
balarni  kuzating.  Oq  cho'kma  tushadi. 
8 2 -rasm.
 
U g ler o d   (IV ) 
Reaksiya  tenglamasini  yozing. 
oksidni  olish  uchin asbob
273

V  4 -ta jr ib a . 
Ba’zi  karbonat tuzlarining gidrolizi.
a)  kaliy  karbonat  va  gidrokarbonatining  gidrolizi.  Ikkita 
probirka olib, birinchisiga kaliy karbonat eritmasidan,  ikkinchisiga 
kaliy  gidrokarbonat  eritmasidan  4—5  tomchi  soling.  Har  ikki 
probirkadagi eritmaga neytral lakmus eritmasidan bir-ikki tomchi 
yoki  qizil  lakmus  qog'ozi  bilan  ta’sir  etib,  lakmus  rangining 
o'zgarishiga e ’tibor bering.  Qaysi eritmada gidroliz kuchsiz borishini 
aniqlab, gidroliz tenglamalarini molekulyar va ionli shaklda yozing;
b) ba’zi  metall tuzlari gidroliziga karbonatlaming ta’siri.  Ikkita 
probirka  olib,  birinchisiga  4 —5  tom chi  FeC l3  eritmasidan, 
ikkinchisiga  Cr2(S 0 4)3  eritmasidan  4—5  tomchi  quying,  lakmus 
qog'ozlari  bilan  eritmalar  muhitini  aniqlang.  Gidroliz  tengla­
malarini  molekulyar va ionli shaklda yozing.
Har  bir  probirkaga  5—6  tomchidan  soda  (N a2C 0 3)  eritma­
sidan qo'shing.  O'zgarishlami kuzating. Qanday gaz ajralib chiqadi? 
Har bir probirkada  qanday cho'kmalami  ko'rasiz?  N im a uchun 
har  ikki  probirkada  ham  to'la  gidroliz  ketadi?  Reaksiya  tengla­
malarini  molekulyar va ionli shaklda yozing. 
vj 5 -tajrib a. 
Karbonatlarga kislotalar ta’siri.
Alohida probirkalarga ozroq M gC 03 va  B aC 03 tuzlaridan solib, 
ustiga suyultirilgan xlorid kislotadan qo'shing. Tuzlarning erishini 
va  gaz  ajralib  chiqishini  kuzating.  Chiqayotgan  gaz  uglerod  (IV) 
oksid ekanligini isbotlang.  Reaksiya tenglamalarini yozing.
6 -ta jr ib a .
  Karbonatlaming  termik  parchalanishi.  81-rasmda 
ko'rsatilganidek asbob yig'ing.  1 -probirkaga mis gidroksikarbonatdan 
ozroq  solib,  rasmda  ko'rsatilganidek gaz  chiqarish  nayini  ohakli 
suv solingan 2-probirkaga tushiring. Tuzli probirkani ohista qizdiring. 
Mis  gidroksokarbonat  rangining  o'zgarishini  va  ohakli  suvning 
loyqalanishini  kuzating.  Reaksiyadan  so'ng  probirkada  qora  mis 
(II)  oksid  qoladi.  Reaksiya tenglamasini  yozing.
Shu  tajribani  N a H C 0 3,  N a2C 0 3  va  M gC 0 3  bilan  qaytarib, 
bu  tuzlarning  qaysi  biri  termik  parchalanishga  chidamli  ekanligi 
haqida xulosa qiling.
7 -ta jr ib a .
  Silikat  kislota gidrogelining olinishi.
Probirkaga  natriy  silikatning  konsentrlangan  eritmasidan  1
ml  solib,  ustiga  10—12 tomchi  ( 1:1  nisbatda)  suyultirilgan  xlorid
274

kislotadan  qo‘shib,  shisha  tayoqcha  bilan  aralashtiring.  Silikat 
kislota  hosil boMishi  natijasida suyuqlik iviqqa aylanadi.  Reaksiya 
tenglamasini yozing.
8-tajrib a.
  Silikat kislota gelining olinishi.
Suyultirilgan  natriy  silikat  eritmasidan  1—2  ml  olib,  ustiga 
10—12 tomchi konsentrlangan xlorid  kislotadan qo'shing.  Silikat 
kislotaning kolloid eritmasi hosil boMadi.  Uni qaynaguncha qizdiring. 
Silikat  kislotaning  geli  hosil  boMishini  kuzating.
9-tajrib a.
  Silikat  kislotaning olinishi.
Probirkaga  8—10 tomchi natriy silikat eritmasidan solib, unga 
Kipp apparatidan uglerod  (IV)  oksid yuboring.  Silikat kislota hosil 
boMishini kuzating.  Reaksiya tenglamasini yozib,  H2S i0 3 va H2C 0 3 
qaysi  biri  kuchliroq  elektrolit  ekanligini  elektrolitlam ing 
dissotsiatsiya konstantasiga asoslanib aniqlang.
10-tajrib a.
  Silikat kislota tuzlarining gidrolizi.
Probirkaga  4—5  tomchi  natriy silikat  eritmasidan  solib,  bir
tomchi  fenolftalein  eritmasidan  tomizing.  Indikator  rangining 
o ‘zgarishini  kuzatib,  N a2S i0 3  ning  gidroliz  tenglamasini  mole­
kulyar va ionli shaklda yozing. 
u 11-tajriba. 
Natriy silikatning ammoniy xlorid ishtirokida gidrolizi.
Natriy  silikatning  5—6  tomchi  eritmasiga  shuncha  hajmda 
ammoniy xlorid eritmasidan qo'shib, aralashmani shisha tayoqcha 
bilan  aralashtiring.  Silikat  kislotaning  hosil  bo'lishini  va ammiak 
ajralib chiqishini kuzating. Ammiak ajralib chiqishini qanday bilish 
mumkin?  Reaksiya tenglamasini  molekulyar va ionli shaklda yozing.
12 -tajrib a. 
Qiyin  eriydigan  silikat  tuzlarini  olish.
To'rtta probirka olib, har biriga alohida-alohida 5—6 tomchidan 
quyidagi tuz eritmalaridan  soling:  kalsiy xlorid,  kobalt  (II)  nitrat, 
qo'rg'oshin nitrat va mis sulfat.  So'ng har bir eritmaga 3—4 tomchi­
dan  natriy silikat eritmasidan tomizib aralashtiring.  Hosil bo'lgan 
silikat  tuzlarining  rangiga  e ’tibot  berib,  reaksiya  tenglamalarini 
molekulyar va ionli shaklda yozing.
Savol va mashqlar
1.  N a2C 0 3  ni  olish  reaksiyasini  yozing.
2.  Tarkibida  95  %  C a C 0 3  bo'lgan  ohaktoshning  250  grammidan 
normal  sharoitda  necha litr C 0 2  olish  mumkin?
275

3.  Quyidagi  reaksiyalarni tugallang va tenglashtiring.
a)  C O + PbC l2+ H 20 -> P b + C 0 2+...
b)  C O + C l,->
d)  C S2+N a,S->
e)  B a C 0 3+ H 2S 0 4->;
0   S i+ N a 0 H + H 20 ->
g)  C + H 2S 0 44