Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti

a)  83-rasmda  ko'rsatilgandek  asbob  yig'ib,  kristallizatoming 
yarmigacha  suv  quying.  3-probirkani  suv  bilan  to'lg'azib,  suvli 
kristallizatorga, probirkaning tagini tepaga qaragan holda o'mating. 
Probirka suvga to'la holda saqlansin.
1-probirkaga ozroq mis qirindisidan solib, tomchilab quyadigan
(2) voronkaga ( p = l,12 g/sm 3) suyultirilgan nitrat kislotadan quying. 
Nitrat  kislotadan  tomchilatib  mis  qirindisiga  tomizing  (reaksiya 
shiddatli  bormasa,  ozroq  qizdirish  mumkin).  Reaksiya  shiddatli 
ketgandan  so'ngra  shisha  nay  uchini  kristallizatordagi  suv 
to'lg'azilgan  probirkaga  kiriting.  Gaz  ajralib  chiqishini  kuzating. 
Reaksiya  tenglamasini  yozing.  Suv to'lg'azilgan  probirkaning  3/4 
qismi qazga to'lgach, suv tagida probirkaning og'zini barmog'ingiz 
bilan berkitib, probirkani suvdan oling va tagini pastga qilib ag'daring. 
Probirkaning og'zini  1—2 soniyaga ochib, probirka ichidagi gazning 
qo'ng'ir rangga aylanishini kuzating.  Reaksiya tenglamasini yozing.
Probirkaning og'zini barmog'ingiz bilan berkitgan holda kuchli 
chayqatib,  qo'ng'ir  gazning  suvda  erishini  kuzating.  Yana 
probirkaning  og'zini  ohista  ochib,  gazning  qo'ng'ir  rangga 
aylanishini kuzating va uni ham eriting.  Shu usulda hosil qilingan 
N 0 2 gazning  hammasini  suvda  eriting.  Hosil  bo'lgan  eritmaning 
sharoitini  ko'k  lakmus  qog'ozi  bilan  sinab  ko'ring.  Reaksiya 
tenglamalarini  yozing;
b) misga konsentrlangan va suyultirilgan nitrat kislotaning ta’siri. 
Ikkita probirka olib,  har biriga bir-ikki dona mis qirindisidan solib, 
birinchisiga  suyultirilgan  (p= 1,12  g /sm 3),  ikkinchisiga  esa 
konsentrlangan (p = l ,4 g/sm 3) nitrat kislotalaridan 6—8 tomchidan 
tomizing. Ikkala probirkani ham oq fonda ushlab, qaysi birida rangsiz 
NO yoki qo'ng'ir N 0 2 ajralishini kuzating.  Reaksiyalar tenglamasini 
yozjb,  oksidlovchi va qaytaruvchilami  aniqlang.
'  7-tajriba. 
Nitrat kislota tuzlarining oksidlovchilik va qaytaruv- 
chilik xossalari.
a)  kaliy yodidga  natriy  nitritning ta’siri.
296

Probirkaga  3—5  tomchi  kaliy  yodid  eritmasidan  solib,  ustiga
2—3 tomchi 2 n suyultirilgan sulfat kislotadan qo‘shing.  Probirkani 
chayqatib,  unga natriy nitrit eritmasidan tomchilatib qo'shing.  Yod 
ajralib chiqishini kuzating.  Erkin yod ajralib chiqqanini aralashmaga 
kraxmal  kleystri  qo'shilganda  suyuqlikning  ko'karishidan  bilish 
mumkin.  Reaksiya  tenglamasini  yozib,  oksidlovchi  va  qaytaruv- 
chilami  aniqlang;
b)  kaliy  permanganatga  natriy  nitritning  ta’siri.
Probirkaga  3—5  tomchi  kaliy permanganat  eritmasidan  olib, 
ustiga  1—2  tomchi  2  n  suyultirilgan  sulfat  kislotasidan  qo'shing. 
Probirkani  chayqatib,  unga  natriy  nitrit  eritmasidan  tomizing. 
Tajribadagi  rang  o'zgarishini  kuzatib,  oksidlovchi  va  qaytaruv- 
chilami aniqlang.  Reaksiya tenglamasini  yozing;
d)  kaliy  dixromatga  natriy  nitritning  ta’siri.
Probirkaga 3—5 tomchi kaliy dixromat eritmasidan solib,  ustiga 
(p= 1,84  g/sm 3)  konsentrlangan  sulfat  kislotadan  2—3  tomchi 
qo'shing.  Probirkani chayqating.  So'ngra  aralashmaga  natriy nitrit 
eritmasidan tomchilatib qo'shing. Aralashma  rangining o'zgarishini 
kuzatib,  oksidlovchi  va  qaytaruvchilami  aniqlang.  Reaksiya 
tenglamasini  yozing.
8-tajriba. 
Nitrat kislota tuzlarining harorat ta’siridan parchalanishi. 
•Я*) qo'rg'oshin  nitratning parchalanishi  (tajriba  mo'rili  shkafda 
o'tkaziladi).  Probirkaga ozroq qo'rg'oshin  nitrat  kristallaridan solib, 
uni shtativga 80-  rasmdagidek qiya o'rnating.  Probirkani ehtiyotlik 
bilan qizdiring.  Gaz ajralib chiqishiga  e’tibor bering.  Oksidlovchi 
va aaytaruvchilarni aniqlab,  reaksiya tenglamasini  yozing;
/£b))kaliy nitratning parchalanishi.  Probirkaga  1 —1,5 g kaliy nitrat 
kristallaridan solib,  uni shtativga vertikal holda o'rnating.  Probirkani 
ehtiyotlik bilan  tuz  eriguncha  qizdiring.  Ajralib  chiqayotgan gazga 
e ’tibor bering.  Qizdirishni gaz chiqishi to'xtaguncha davom ettiring. 
Probirkaga uchi yallig'langan cho'pni tashlang va yonishini kuzating. 
Kaliy nitrat termik parchalanganda nitrit hosil bo'lganligini  isbotlash 
uchun  probirka soviganda  hosil  bo'lgan  cho'kmani  suvda  eriting. 
Eritma nitrit kislota tuzi ekanligini aniqlash  uchun 7- tajribadagidek 
kaliy yodid  va  kaliy permanganat  eritmalariga ozroq suyultirilgan 
sulfat  kislotadan  tomizib,  tayyorlangan  eritmangizdan  qo'shing. 
K N 0 3  ning termik  parchalanish  reaksiyalarini  yozing.
297

1.  A m m iakning  platin a  katalizatori  va  katalizatorsiz  kislorodda 
oksidlanish  reaksiyasi  tenglam alarini  yozing.
2.  A m m iakdan nitrat  kislotani qanday hosil qilish  m um kin?  Reaksiya
tenglam alarini  yozing.
3.  A m m iakning  xlor,  b ro m ,  kaliy  p erm a n g an atlar  b ilan   o 'z a ro  
t a ’sirlanish  reaksiyalarini  yozing.
4.  A m m oniy tuzlaridan  qaysi  birlari  farmasiyada aham iyatga  ega va 
qanday  ishlatiladi.
5.  Azot  (111)  oksidni  qanday  olish  m um kin?
6.  Quyidagi  reaksiyalarni  yarim   reaksiyalar usulida  tenglashtiring.
a)  C o + H N 0 3->  C 0 ( N 0 3) 2+ N 0 + H , 0
b)  C o + H N 0 3->  C o ( N 0 3) 3+ N H 4N 0 3+ H 20
d)  F e + H N 0 3->  F e ( N 0 3) 3+ N 0 + H 2C>
e)  M n S + H N 0 3->  M n ( N 0 3)2+ H ,S 0 4+ N 0 + H 20
0  
s
+
h n o
3+
h
2
o
-> 
h
2
s o
4+
n o
g) 
i
2+
h n o
3-> 
h i o
3+
n o
7.  Zichligi  0,91  g /s m 3  b o ‘lgan  konsentrlangan  am m iakd an  10  %  li 
150  ml  eritm a  tayyorlash  uchun  necha  ml  suv  va  am m iak   olish 
kerak?
8.  N atriy  nitritning  0,5  %  eritm asidan  300  ml  tayyorlash  uchun 
qan ch a  tuz  va  suv  olish  kerak?  (Bu  eritm a  q o n   to m irlarin i 
kengaytinivchi  sifatida  ishlatiladi)
9.  10 g  K N 0 3 bilan 
(p= 
1,84 g /sm 3)  H 2S 0 4  reaksiyasi  natijasida necha 
gram m   H N 0 3  hosil  boMadi?
10.  M olekulyar o rbitallar usulida  azot  va azot  (II) oksid  m olekulalari 
tuzilishini ifodalang.  M olekula tuzilishi  ulam ing  reaksiyaga kirish 
qobiliyatiga  qanday  t a ’sir  qiladi?
11.  N H 4C1;  (N H 4) , S 0 4;  (N H 4)2S;  N a N O ,  gidrolizlanish  reaksiya 
tenglam alarini  m olekulyar va  ion shakllarida yozing.  Bu tuzlarning 
qaysi  biri  k o 'p ro q   gidrolizlanadi?
12.  Quyidagi  tuzlarning  term ik   parchalanish  reaksiyalarini  yozing:
a )N H 4N 0 3;  b )N H 4H C 0 3;  d ) C u ( N 0 3)2;  e ) H g ( N 0 3)2;  f ) K N 0 3.
13.  Zichligi  0,967  g /s m 3  bo'lg an   20  ml  8  %  li  am m iak  eritm asini 
neytrallash  uchun  2  n  HCI  eritm asidan  qansha  hajm   kerak?
Savol va mashqlar
298

14.  Quyidagi  reaksiyalarni  tugallab tenglashtiring:
a)  N H 3+ H 20 + K M n 0 4->
b)  N 2H 4+ H 2S 0 4+ K 2C r20 7->
d)  N H 20 H + H 2S 0 4+ F e S 0 4->
e)  N H 20 H + H 20 + K 2S20 8^
0  
k n o
2+
c h
3
c o o h
+
k i
->
g)  H N 3+ M g -»
h)  K N 0 3+ Z n + K 0 H - »
konst.
i)  H N 0 3+ H 3P 0 2->
j)  (N H 4)2C r20 74 C r 20 3+...
F O SFO R   VA  UN IN G  BIRIKMALARI
1 abiatda  fosforning 
izotopi  barqaror bo‘lib.  ^P  va  ]2P
lar sun’iy usulda olingan radioaktiv izotoplardir.  Fosfor atomining 
radiusi  azot  atomi  radiusidan  katta  bo'lganligi  sababli,  elektron 
qabul  qilishi  azotnikiga  qaraganda  qiyinroq;  elektron  berishi  esa 
osonroqdir.  Fosfor  bir  necha  allotropik  sh^kl  tyzgarishiga  ega. 
Bulardan amaliy ahamiyatga ega bo'lgani 
oq va qizilfosfordir.
Oq fosfor—
 rangsiz,  kuchli  zaharli,  kimyoviy  faol,  + 4 4 ’C  da 
suyuqlanib,  + 2 8 0 ,5°C  qaynaydigan,  (p= 1,83  g/sm 3)  504;  da 
yonuvchi kristall massa.  Suv bilan reaksiyaga kirishmaydi.  Shuning 
uchun  ham  oq  fosfot  suv  tagida  yig'ib  olinadi:
2Ca3( P 0 4)2+ 10C+6SiO2= P 4+6CaSiO3+ 1OCO
Oq fosfor molekulasining kristall panjarasi tetraedr ko'rinishida 
bo'lib,  P4—holida  mavjuddir.
Oq fosfor havosiz joyda  250°—300°C da (2—3 soat) qizdirilsa, 
qizil fosfoiga aylanadi.
Qizil fosfor
—zaharsiz, kukun holidagi to'q qizil  modda bo'lib, 
250°C dan yuqorida ycnadi.  Qizil  fosfor qizdirilganda suyuqlikka 
aylanmasdan turib bug'lanadi.  Uning bug'i quyuqlashib,  oq fosfor 
hosil  qiladi.
299

Fosfor ko'pgina moddalar (kislorod, galogenlar,  metallar) bilan 
bevosita  birikadi.  Yuqori  haroratda  qariyb  hamma  metallar  bilan 
fosfldlar
 hosil qiladi.  Metall  fosfidlari suv va suyultirilgan  kislotalar 
ta’siridan  fosfoming  vodorodli  birikmasi
—fosfmni
 hosil  qiladi:
Са3Р2+6НС1=2РН3+ЗСаС12
Ca2P2+ 6H 20 = 2 P H 3+ 3 C a (0 H ) 2
Fosfin  (PH 3) sarimsoq hidli juda zaharli gaz.  Ammiakdan farq 
qilib, suvda oz eriydi va u bilan  reaksiyaga kirishmaydi.  Fosfin eng 
kuchli  kislotalar  bilangina  reaksiyaga  kirishib,  fosfoniy  PH+4 
tuzlarini  hosil  qiladi:
PH3+H C 104= P H 4C104
PH3+ H I= P H 4I.
Fosforga ishqor qo'shib qaynatish  orqali fosfin olish  mumkin.
2P4+ 3 B a (0 H )2+ 6 H 20 ->   3Ba(H2P 0 2)2+2PH 3T
Difosfin  P2H4  rangsiz  suyuqlik,  kuchli  qaytaruvchi,  havoda 
o'z-o'zidan  alangalanadi.  Fosfldlar gidrolizlanganda  fosfin  bilan 
birgalikda hosil bo'ladi.
Fosforning  bir  necha  kislorodli  birikmalari  mavjud  bo'lib, 
ulaming  ichida  fosfor  (V)  oksid  eng  ahamiyatlisidir.
Fosfor  (V)  oksid  suv  bilan  shiddatli  birikib,  sharoitga  qarab 
har  xil  fosfor  kislotalarini  hosil  qiladi.
P20   ,+   H20   =   2 H P 0 3
sovuq 
metafosfat  kislota
P20 5+ 2 H 20 = H 4P20 7
18°—22°C 
pirofosfat kislota
P20 .+ 3 H 20   =  2H 3P 0 4
issiq 
ortofosfat  kislota.
Bu  fosfat  kislotalari  kristall  moddalar  bo'lib,  tarkibidagi  suv 
miqdori  bilan  bir-biridan  farqlanadi.
^50°C 
450®C
2H3P 0 4 ^ - 4   H4P20 4  —
2HPO,
3 
4  - h 2o 
4  2  4 
-H20 
3
H 3P 0 4  fsuyuql.  =   42°C;  H 4P20 7  /suyuql.  =   6 Г С ;  H P 0 3/su y u q l.=
=   40°C.
300

Metafosfat  kislota—  suvda  yaxshi  eriydigan  zaharli  kislota. 
Ortofosfat kislota havoda tursa suyuqlanib ketadigan rangsiz kristall 
modda.  H 3P 0 4  o'rtacha  kuchli,  uch  negizli  kislota.  Pirofosfat 
kislota—yumshoq shishasimon massa,  suvda oson eriydi, zaharsiz.
Bu  kislotalar  orasida  eng  ahamiyatlisi  ortofosfat  kislotadir. 
Chunki uning tuzlari mineral o ‘g‘it sifatida keng ko'lamda ishlatiladi. 
Ortofosfat kislota oddiy qilib fosfat kislota deb ataladi.  Fosfat kislota 
uch  negizli  kislota  bo'lganligi  sababli  2  xil  nordon  tuzlar 
digidrofosfatlar, gidrofosfatlar hamda o ‘rta tuzlar fosfatlami  hosil 
qiladi.  Barcha digidrofosfatlar, ammoniy va  ishqoriy metallaming 
fosfatlar va gidrofosfatlari suvda yaxshi eriydi.  Qolgan metallaming 
fosfatlari va gidrofosfatlari oz eriydi.
Ishqoriy metallaming fosfatlari va gidrofosfatlari gidrolizlanadi. 
Eritma  muhiti  ishqoriy bo'ladi:
Р О Г + Н О Н ^   H P O f+ O H -
НРОГ + Н О Н ^   h 2p o ; + o h -  
Digidrofosfatlar  termik  parchalanib,  metafosfatlarni: 
NaH 2P 0 4 i ;  H20 + N a P 0 3 
gidrofosfatlar esa  pirofosfatlami:
2Na2HPO_, i*  Na4P20 7+ H 20
hosil  qiladi.  Fosfatlar harorat ta’siridan parchalanmaydi.
Fosfor ham azotga o'xshab, modda almashuvida katta ahamiyatga 
ega.  Uning odam tanasidagi  miqdori  1 
%
  atrofida bo'lib, shundan 
85  %  suyak  va  tish  tarkibida  3 C a 3( P 0 4) 2.  C a (O H ) 2  va 
3Ca3(PO_,)2 •  C aC 03 •  H20   ko'rinishida  bo'ladi.  Fosfor  va  uning 
birikmalari  qonda,  miya  qatig'ida  va  asab  tolalari  tarkibida  ham 
uchraydi.  Odam tanasida ro'y beradigan barcha fiziologik jarayonlar 
fosfor  organik  moddalaming  o'zgarishi  natijasida  ro'y  beradi.  U 
oqsil,  yog',  fermentlar tarkibiga  fosfat  ioni  PO^_  holatida  kiradi. 
Fosfat  kislota  uch  negizli  kislota  bo'lganligi  uchun  spirtlar  bilan 
har  xil  efirlar  hosil  qiladi.  Kishi  tanasida  mono-  va  di-  efirlar 
uchraydi.  To'qimalardagi adenazin trifosfat kislotalari organizmda
301

asosiy  energiya  manbai  hisoblanadi.  Natriy  va  kaliy  fosfatlar  esa 
tanada  kislota-asos  muvozanatini  ushlab  turishda  muhim  ro‘l 
o ‘ynaydi.  Insonning  kundalik  fosforga  bo'lgan  ehtiyoji  1—2  g 
bo‘lib,  u ovqat  hisobiga to iiq  qoplanadi.
Tibbiyotda  yurak,  asab  tizimi  xastaligida  va  kamqonlikda 
fosfoming organik birikmalari ishlatiladi.  Bularga adenazin trifosfat 
kislotaning natriyli  tuzlari,  kalsiftglitserofosfat,  fitin, fitoferrolaktal 
va boshqalar kiradiy 
jJjU/jtt
T A JR IB A LA R 1/
Zarur asbob  va  reaktivlar:
 shtativ  qisqichi  bilan.  Probirkalar, 
paxta, filtr qog‘ozi.  Pinset. Asbestlangan to‘r.  Chinni tigel kosacha. 
Kimyoviy stakan va voronka.  Shisha tayoqcha.  Ko‘k va qizil lakmus. 
Oq va qizil  fosfor.  Uglerod sulfid.  Kalsiy fosfid.  Natriy karbonat. 
Natriy digidrofosfat.  Natriy gidrofosfat,  natriy fosfat.
Eritmalar:
  konsentrlangan  nitrat  kislota;  4  n  xlorid  kislota;
2  n  nitrat  kislota;  natriy  digidrofosfat;  natriy  gidrofosfat;  natriy 
fosfat;  ammoniy  molibdat;  natriy  metafosfat;  natriy  pirofosfat; 
bariy  xlorid;  kalsiy  xlorid;  temir  (III)  xlorid;  alyuminiy  sulfat; 
natriy  atsetat;  kumush  nitrat.
Фц fosfor bilan  ishlash  shartlari.
• q  fosfor kuchli zaharli va oson alangalanuvchi  modda (40°C 
da  alangalanadi).  Oq  fosfor  odam  terisini  kuydirsa,  qattiq og‘riq 
beradigan  yara  hosil  qilib,  tuzalishi  juda  qiyin  boMadi.  Shuning 
uchun  oq  fosfoi  bilan  ishlaganda  quyidagi  ehtiyotlik  choralariga 
amal  qilish  ke.nk;
1  Oq  fosfor suv  ostida  saqlanadi.
2.  Qo‘l  bilan  emas  qisqich  bilan  ushlang!
Zaru.  bo'lganda,  oq  fosforni  chinni  hovoncha  yoki  qalin 
devorli shisha idishda suv tagida kesing;
3 
I;osfor  bo'lakchasini  filtr  qog'ozida  tez  quriting  (qog'ozni 
ishqalamang).
4.  Fosfor aiangalanib  ketsa  qum  yoki  suv  sepib  o'chiring.
5 
Fosfor  qo  lingizda  yoki  badaningizda  aiangalanib  ketsa, 
sochiq  vopib  o'chiring  va  kuygan  joyni  tezlikda  10%  kaliy 
permanganat,  mis  sulfat  yoki  kumush  nitrat  eritmasi  bilan  yuvib 
bogiang va shifokorga murojaat qiling.
3 0 2

6. 
Fosforning  bo'lakchalarini  polga  tushirmang,  agar tushsa, 
darrov  yig‘ib,  suv  tagiga  soling.
1-tajriba.
  Qizil  fosforning sublimatsiyalanishi  (tajriba  mo‘rili 
shkafda o'tkaziladi).
Probirkaga ozgina qizil fosfor solib, probirka og'zini paxta bilan 
berkiting.  Uni shtativga gorizontal holda o'matib,  probirkaning qizil 
fosfor  turgan  joyini  ohista  qizdiring.  Qizil  fosfor  bug'lanib, 
probirkaning  sovuq  joylarida  oq  fosfor  qirovi  hosil  bo'lishini 
kuzating.  Ehtiyot  bo'ling,  fosfor  bug'i  probirkadan  chiqib,  o't 
olib ketmasin.  Olingan oq fosfomi qorong'i joyda nurchiqarishini 
kuzating.
2-tajriba.
 Oq fosforning uglerod sulfidda erishi va uning xossasi.
Mosh  donasidek  oq  fosfor  bo'lakchasini  ehtiyotlik  bilan
quritib,  probirkadagi  1  ml  uglerod  sulfidning  ustiga  soling. 
Probirkani  ohista chayqatib,  fosfor bo'lakchasining to'liq erishini 
kuzating  (eritm ani  uzoq  saqlash  m umkin  em as).Tunuka 
parchasining ustiga filtr qog'ozini qo'yib, tayyorlangan  fosforning 
uglerod  sulfiddagi  eritmasi  bilan  ho'Ilang;  qog'ozni  qisqich  bilan 
ushlab,  havoda  yelpitib quriting.  Uglerod  sulfid  uchib  ketgandan 
so'ng qog'ozda qolgan fosfor kukuni qog'oz bilan birga ko'k alanga 
berib yonishini kuzating.  Reaksiya tenglamasini yozing.
3-tajriba.
  Fosforning olinishi va uning havoda yonishi. (Tajriba 
mo'rili shkafda o'tkaziladi).
Chinni  tigelga  15—20  tomchi  4  n  xlorid  kislotadan  tomizib, 
ustiga pinset bilan 2—3 dona kalsiy fosfid kristallaridan soling.  Ehtiyot 
bo'ling,  kalsiy  fosfid  va  hosil  bo'ladigan  fosfin  kuchli  zaharli! 
Tajribada ajralib chiqayotgan gazning yonishini kuzating.  Reaksiya 
tenglamalarini  yozing.
4-tajriba.  Meta-  va  ortofosfat  kislotalarining olinishi  (tajriba 
mo'rili  shkafda o'tkaziladi).
a) 
fosfat angidrid.  Metafosfat kislotaning olinishi. Asbestlangan 
to'r  ustiga  qo'yilgan  chinni  kosachaga 0,4—0,5  g qizil  fosfor sol­
ing.  Kosacha tepasiga to'rdan tahminan yarim santimetr masofada 
quruq  voronkani  to'nkarib  o'rnating.  Fosforni  qizdirilgan  shisha 
tayoqcha bilan o't oldiring. Voronka devoriga fosforning yonishidan 
hosil bo'lgan qorsimon oq kristall  modda—fosfor (V) oksid  o'tirib 
qoladi.  Reaksiya tenglamasini yozing.
30 3

Hosil  bo'lgan  fosfat  angidridini  toza  kimyoviy  stakanga  suv 
bilan  yuvib  tushiring.Eritma  tinganidan  so'ng  undan  probirkaga 
ozgina olib,  kuchsiz kislotali  muhitga  kelguncha  (lakmus qog'ozi 
bilan  sinab)  soda  bilan  neytrallang va  kumush  nitrat  eritmasidan 
tomchilatib qo'shing.  Oq cho'kma A g P 0 3 hosil bo'ladi.  Reaksiya 
tenglamasini  yozing;
b) 
ortofosfat  kislotaning  metafosfat  kislotadan  olinishi.  4- 
tajribaning  a-bandida  hosil  qilingan  metafosfat  kislotaning  bir 
qismini stakanga solib,  ustiga  10—15 ml suv va 2 ml konsentrlangan 
(p= 1,4 g/sm 3) nitrat kislotadan qo'shing va 8—10 daqiqa qaynating 
(vaqti-vaqti  bilan  suv  qo'shib  turing).  Hosil  bo'lgan  eritmaning 
bir  qismini  kislotali  muhitgacha  (soda  qo'shib)  neytrallang  va 
ortofosfat  ioniga xos reaksiya qilib ko'ring (5- tajriba);
d) 
ortofosfat  kislotani  fosfordan  olish.  Probirkaga  ozroq  qizil 
fosfor solib,  ustiga  8—10  tomchi  konsentrlangan  nitrat  kislotadan 
tomizing.  Probirkani shtativga qiya o'matib, gaz ajralib chiqquncha 
kuchsiz qizdiring.  Probirkadan gaz ajralib chiqa boshlagach qizdirishni 
to'xtatib,  reaksiya borishini kuzating.  Reaksiya tenglamasini yozib, 
oksidlovchi  va  qaytaruvchilami  aniqlang.  Hosil  bo'lgan  eritmada 
ortofosfat  ioniga xos reaksiya qilib ko'ring (5-  tajriba).
5-tajriba. 
Fosfat ionlariga xos reaksiyalar.
a)  natriy gidrofosfat  eritmasidan  probirkaga  5—7  tomchi  solib, 
ustiga  kumush  nitrat  eritmasidan  tomchilatib  quying.  Bunda  sariq 
rangii  cho'kma  —Ag3P 0 4  hosil  bo'ladi.  Cho'kmaning  ustiga  nitrat 
kislotadan qo'shib, erishini kuzating.  Reaksiyalar tenglamasini yozing;
b) suyultirilgan nitrat kislotadan qo'shilgan ammoniy molibdat 
eritmasiga ortofosfat kislota eritmasidan yoki uning tuzi eritmasidan 
qo'shing. Aralashmani qizdiring.  Sariq kristall cho'kma—ammoniy 
fosforomolibdat hosil bo'lishini kuzating.  Reaksiya quyidagi tenglama 
bo'yicha boradi:
H3P 0 4+12(N H 4)2M o 0 4+21HNO  =
=  l( N H 4)3H4[P(Mo20 7)6]+ 21N H 4N 0 3+10H 20
•   d)  ikkita  probirka  olib,  birinchisiga  5—8  tomchi  natriy 
metafosfat  eritmasidan,  ikkinchisiga  shuncha  natriy  pirofosfat 
eritmasidan  quying.  Har  ikkala  probirkaga  8—10  tomchidan
304

kumush  nitrat  eritmasidan  tom izib,  probirkani  chayqating. 
Probirkalarda oq cho'kmalar—A g P 0 3 va Ag4P20 7 hosil bo'lishini 
kuzating.  Reaksiyalar tenglamasini  yozing.
6-tajriba.
  Qiyin eriydigan ortofosfat kislota tuzlarining olinishi.
a)  bariy  gidrofosfatning  olinishi.
Probirkaga 6—8  tomchi bariy xlorid  eritmasidan solib,  ustiga
4—5  tomchi  natriy gidrofosfat  eritmasidan  tomizing.  Probirkani