Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti

chayqatib,  hosil  bo'lgan  cho'kmaning  rangiga  e’tibor  bering, 
reaksiya tenglamasini  molekulyar va ionli shaklda yozing;
b)  temir  va  alyuminiy  fosfatlarini  hosil  qilish.
Ikkita probirka olib, birinchisiga 6—8 tomchi temir (III) xlorid 
eritmasidan,  ikkinchisiga esa alyuminiy sulfat eritmasidan quying. 
Har  bir  probirkaga  3—4  tomchidan  natriy  asetat  va  natriy 
gidrofosfat  eritmalaridan  tomizib,  hosil  bo'lgan  cho'kmalaming 
rangiga  e ’tibor bering.  Temir va  alyuminiy  fosfatlaming  mineral 
kislotalarda erib, sirka kislotada erimasligini hisobga olgan holda, 
kuzatilgan  reaksiyalarni  molekulyar va ionli  shaklda yozing.
7-tajriba.
  Ortofosfat kislota tuzlarining parchalanishi.
a)  natriy  digidrofosfatning  parchalanishi.
Ikkita  quruq  probirka  olib,  har  biriga  3—4  dona  natriy 
digidrofosfat kristallaridan soling.  Probirkalarning birini tekshirishga 
qoldirib, ikkinchisini shtativga vertikal holda o'rnating va 5—6 daqiqa 
qizdiring.  Probirka sovigandan  so'ng,  har ikkala  probirkaga  1  ml 
chamasi  distillangan  suvdan  quyib,  tuzlami  eriting.  Har  bir 
probirkaga  3—4 tomchidan  kumush  nitrat eritmasidan tomizing. 
Hosil bo'lgan cho'kmaning rangiga e’tibor bering.  Digidrofosfatlar 
parchalanganda  metafosfat  kislota  tuzi  hosil  bo'lganligi  uchun 
birinchi  probirkada  oq  cho'kma  A g P 0 3  paydo  bo'ladi.  Ikkinchi 
probirkada  esa  Ag3P 0 4  —sariq  cho'kma  hosil  bo'ladi.  Reaksiya 
tenglamalarini ionli shaklda yozing;
b)  natriy  gidrofosfatning  parchalanishi.
Natriy gidrofosfat bilan ham a-bandida ko'rsatilgan tajribalami 
izchillik bilan takrorlang.  Kumush nitrat qo'shilganda hosil bo'lgan 
cho'kmalaming  rangiga  e ’tibor bering.
Gidrofosfatlar  parchalanganda  pirofosfatlar  hosil  bo'lishini 
nazarda tutib, tajriba to'g'risida fikr yuriting.  Reaksiyalarni molekula 
va ionli shaklda yozing.
305

8-tajriba. 
F osfat  k islota  tu zlarin in g  g id rolizi.
A loh id a probirkalarga natriy digidrofosfat,  natriy gidrofosfat va 
natriy  fosfa t  eritm alarid an   so lib ,  har  b irini  k o 'k   va  q izil  lakm us 
q og 'ozlari b ila n  sin ab   ko'ring.  K uzatilgan   h o d isa la m i  tu sh un tirib , 
reaksiyalarni  m o lek u ly a r va  io n li  sh ak ld a  y o zin g .
Savol va  mashqlar
1.  Meta,  orto-pirofosfat,  fosfat,  gipofosfat  kislotalarining  tuzilish 
formulalarini  yozing.
2.  PC13,  PC15,  PI3  laming  gidrolizlanish  reaksiya  tenglamalarini 
yozing.
3.  Ortofosfat kislota qanday usullarda olinadi? Reaksiya tenglamalarini 
yozing.
4.  3  g  fosfor  yonganda  6,81  g  oksid  hosil  bo'ladi.  Olingan  oksid 
bug'ining  havoga  nisbatan  zichligi  9,8  ga  teng  bo'lsa,  oksid 
formulasini  aniqlang.
5.  Qanday  fosforli  o'g'itlam i  bilasiz?  U lam in g  olinish  reaksiya 
tenglamalarini  yozing.
6. Tibbiyotda tarkibida fosfor tutgan qanday dori moddalari ishlatiladi?
7  Quyidagi  reaksiya tenglamalarini tugallab tenglashtiring.
a)  P b S + H N 0 3->  P b S 0 4+ N 0 + ...
b)  P + A g N 0 3+ H 20 - »
d)  P H 3+ C u S 0 4+ H 20 ->
e)  А1Р+НС1-»
0   H 3P 0 3+ H g C l2+ H 20 ->
g)  H 3P 0 2+ B r2+ H 20 ->
h)  H 3P 0 2+ A g N 0 3+ H 20 ->
i)  P + N a C 1 0 + N a 0 H ->  
j)  P 20 5+ H 20   (sovuq)-> 
k)  P 20 2+ H 20   (issiq)  -»
8.  Quyidagi  jarayonlami  amalga  oshirish  reaksiya  tenglamalarini 
yozing:
a)  Ca3( P 0 4)2-»P  —»P20 5—>H3P 0 4—»Ca(H2P 0 4) 2
b)  P->M g3P2-> P H 3->PH 4C104
3 0 6

9.  Reaksiyaning unumi  90 % bo'lsa,  1  kg fosfor olish uchun tarkibida 
30  %  P20<  tutgan  fosforitdan  necha kilogramm  kerak bo'ladi?
10.  Reaksiya  mahsuloti  natriy  gidrofosfat  bo'lsa,  0,31  g  Ca3( P 0 4)2 
dan  olingan  fosfat  kislotani  neytrallash  uchun  0,1  n  NaOH 
eritmasidan qancha hajm  kerak?
MISHYAK,  SURMA,  VISMUT  BIRIKMALARI
T ab iatd a  m ish y a k n in g   barqaror 
33
AS  izo to p i  m avjud  b o 'lib , 
radioaktiv,  su n ’iy 
33
 A s  va 
33
 A s  izotoplari olingan.  M ishyak tabiatda 
asosan   sulfidlar h o lid a   uchrab,  to z a   h o ld a  ju d a kam   uchraydi.
M ish y ak n in g b ir  n e c h a  allotrop ik   shakl  o'zgarishlari  m a ’lum . 
U larn in g   en g  ah a m iy a tlisi  to 'q   kul  ran g,  m eta llsim o n ,  yaltiroq 
kristall  m ishyak va qora a m o r f m ishyakdir.
S o f  h old a m ish yak  zaharli em as. A m m o  u nin g suvda eriydigan 
birikm alari  k uchli  zahardir.
K im yoviy jih atd an   m ishyak ancha passiv,  lekin harorat ta’sirida 
v o d o ro d ,  kislorod  va  m etallar  b ilan   tegish li  birikm alarni  h osil 
qiladi.  M ishyak birikm alarida — 3,  + 3  v a  + 5  oksidlanish darajalarini 
n a m o y o n   qiladi.
A sH
3
—aisin, am m iak va fosfinga qaraganda beqaror, suv va kislota 
bilan  birikm a  h o sil  q ilm ayd igan ,  sarim soq   h id li,  zaharli  gaz.
M ishyakning ikkita m ishyak (III) va m ishyak (V ) oksidi mavjud- 
A s 20 3—  
m ish y a k n in g   k islorod d a  y o n ish id a n   h o sil b o 'lib ,  a m fo ter 
xususiyatga ega:
A s
2
0
3
+ 6 H C 1 = 2 A sC 1
3
+ 3 H 20
3A s
2
0
3
+ 6 N a 0 H = 2 N a
3
A s 0
3
+ 3 H 20
M ish yak   (III)  o k sid ga  nitrat  k islo ta n i  ta ’sir  ettirib,  arsenat 
k islota  H ,A sO .  olinadi:
3 
4
3A s
2
0
3
+ 4 H N 0
3
+ 7 H
2
0 = 6 H
3
A s 0
4
+ 4 N 0 T
M ish y a k n in g   te g is h li  tu zlariga  v o d o r o d   sulfid  b ilan   t a ’sir 
ettirilsa,  u n in g  sulfidlari  h o sil  bo'lad i:
2AsC1
3
+ 3 H
2
S = A s
2
S
3
+ 6H C 1 
2A sC 1s+ 5 H
2
S = A s
2
S 5+  10HC1
307

B u  su lfid larga  ish q oriy  su lfid lar  t a ’sirida  esa   m ish y a k n in g  
tiotu zlari  h o sil  bo'lad i:
A s
2
S
3
+ 3 N a
2
S = 2 N a
3
A sS
3
Na—tioarsenit
A s ,S ,+ 3 N a ,S = 2 N a
1
A sS ,
2  5 
2 
3 
4
Na—tioarsenat
S u r m a n in g   b a rq a ro r  ‘sjSb  ( 5 7 ,2 5   % );  '^ S b  ( 4 2 ,7 5   %) 
izo to p la ri  m avjud   b o 'lib ,  u ch ta   rad ioaktiv  iz o to p i  s u n ’iy  usuld a 
olingan. T abiatda surma asosan sulfidlar va oksidlar holid a uchraydi. 
S u rm a n in g   kristall  shakli  barqaror  b o 'lib ,  u  k o'k im tir  k u m u sh - 
sim o n ,  yaltiroq d ir.
V ism u tn ing barqaror  2^ B i  izo top i mavjud b o'lib ,  su n ’iy usulda
5 ta izotopi olingan. Vismut surma kabi sulfid va oksidlar holida uchraydi.
T o z a   v ism u t  k u m u sh sim o n   y a ltiroq ,  o c h   p ush ti  rangga  ega. 
S o f   h o ld a   su rm a  b ilan   v ism u t  m e ta lln i  eslatsa   h a m   ular  m o 'rt, 
issiqlik va   elek tr to k in i  y o m o n   o 'tk a z a d i,  elek tr o k im y o v iy  fa olligi 
k am   elem en tlard ir.
K im y o v iy  jih atd an  o d d iy  sh aroitd a su rm a va vism u t h a v o ,  suv 
t a ’siriga  c h id a m li.  S uyu ltirilgan   xlorid   k islo ta   Sb  va  B i  ga  t a ’sir 
etm ayd i.
K o n se n trla n g a n   nitrat  k islota  t a ’sirida  Sb  v a   B i  + 3   h a tto   + 5  
ok sid lan ish  darajali birikm alarni h o sil qiladi.  Surm a va v ism u tn in g  
tu zlari  suv  t a ’siridan  gid ro lizla n ib ,  te g ish li  a n tim o n il  va  v ism u til 
k atio n larin i  h o sil  qiladi:
S b C l
3
+ 2 H
2
0 ^   S b (O H )
2
C l+ 2 H C l
S b ( O H )2Cl ^   S b 0 C l+ H 20
SbO+—antimonil  kationi.
B i ( N 0
3
)
3
+ 2 H
2
0 ^   B i ( 0 H )
2
N 0
3
+ 2 H N 0
3
B i ( 0 H )
2
N 0 3^   B i 0 N 0
3
+ H 20
BiO+—vismutil  kationi.
M u sh y a k   k ishi  tan asid a  2 0   m g  atrofida  b o 'la d i.  U   jigard a, 
buyrakda,  o'pk ad a yig'iladi.  M ish yak  b iok im yo viy jarayonlarda faol
3 0 8

qatnashadigan  m ikroelem entlar jum lasiga kiradi.  U gem oglob in nin g 
sin tezid a  q a tn a sh ad i.  Bulardan  tash q ari,  m ishyak  o k sid la n ish - 
qaytarilish  jarayonlarida  qatnashadi.  M ishyak  (III)  oksiddan  tish 
nervini o'ld irish d a  foydalaniladi.
M ish y a k n in g   organ ik   b irik m ala ri  n o v a r s e n o l,  m ia r se n o l, 
osareol  ta n o sil  kasalliklarini  d avolash d a  ishlatiladi.
K 3A s 0 3— k a liy   a r se n it  k a m q o n lik d a   va  n erv  t iz im in in g  
toliq ish ida  ishlatiladi.
N a 2H A s 0 4,  ( N a 3A s 0 4) —natriy  gidroarsen at  (n atriy  arsenat) 
o r g a n iz m n i  b a r d a m la sh tir ish   m a q sa d id a   k a m q o n lik d a ,  n erv 
tizim in in g   to liq ish id a   ishlatiladi.  U  "D upleks"  tarkibiga  kiradi.
Surm a  va  vism u t  ham   kishi  ta n asid a  1  m g  atrofida  b o ‘ladi. 
U larn in g  ayrim   birikm alari  farm atsiyad a  ishlatilad i.  M asalan , 
tarkibida  vism u t  saqlagan  b io x in o l,  b ism o v ero l  va  p en ta b ism ol 
tan osil  k asalligini  davolash d a  ishlatiladi.
V ism ut gidroksonitrat  m e ’d a -ich a k  kasalliklarida  ichish  uch un 
ham da teri  va k o ‘z yallig'lanishida tashqi  m alh am  sifatida  ishlatiladi. 
U n in g tarkibi  quyidagichadir:  B i(O H )2  N 0 3,  B iO N O ,  va  B iO O H . 
"Vikalin",  "Vikair"  kabi  dorilar  tarkibida  vism u t  nitrat  boMadi.
TAJRIBALAR
Zarur asbob  va  reaktivlar:
  sh tativ  q isq ich i  b ilan ,  probirkalar, 
arsin  olish   u ch u n   asb ob.  T o m c h ili  voron k a.  Q izil  va  k o ‘k  lakm us 
q o g ‘ozlari.  S h ish a  tayoq ch a.
Arsin  (I I I )  ok sid .  K o ‘m ir  kukuni.  R u x  d o n a ch ala ri.  Surm a 
qirindisi.
Eritmalar:
  4  n  xlorid  k islota,  natriy  arsenit,  natriy  arsenat, 
k on sen trlan gan   nitrat  k islota  ( p = l , 4   g / s m 3).  2  n  o 'y u v c h i  natriy, 
yodli  suv.  K u m u sh   nitrat.  Surm a  x lo rid n in g   to 'y in g a n   eritm asi.
2  n  xlorid  k islota.  N itrat  k islota,  b rom li  suv.  Q alay  xlorid.
1-tajriba. 
M ish yak n in g  olin ish i.
T en g   m iq d ord agi  ozroq   m ish yak   (I I I )  ok sid   bilan  k o'm ir 
kukunini  aralashtirib,  probirkaga  so lin g .  U n i  sh tativga  qiya  qilib 
o 'm a tib ,  asta  q izd irin g.  Probirkaning  so v u q   d evorid a  qora  d o g '— 
m ish y a k   h o s il  b o 'lis h in i  h u sh y o r lik   b ila n   k u z a tib ,  reaksiya 
tenglam asin i  y o zin g .
309

2-tajriba.
  A rsin n in g o lin ish i  va  parch alanish i.  (Tajriba  m o ‘rili 
shkafda  o 'tk a zila d i).
8 5 -ra sm d a   k o'rsatilgan id ek   asbob  yig'ib , jip slig in i  teksh iring. 
K olbaga  3 — 4  d o n a   rux  d o n a c h a sid a n   so lib ,  to m c h ili  vo ron k a 
yord am id a  4   n  suyultirilgan  xlorid  k islotad an   to m iz in g .  R eaksiya 
sh id d atli  k etgan d an   so 'n g  ajralib  ch iq a y o tg a n   v o d o ro d n i  y on d irib  
ko'ring.  R eaksiya  ten g la m a sin i  y ozin g .
A sb obn i  to z a la b ,  1— 2  d o n a   rux  d on asi  va  10— 12  to m c h i 
natriy arsenit  eritm asidan   ( N a 3A s 0 3  yoki  N a 3A s 0 4)  so lib ,  to m c h ili 
voro n k a   o 'r n a tilg a n   tiq in n i  jip s  b erk itin g.  G o relk a n i  k u c h siz  
a la n g a la tib ,  a ra la sh m a g a   4  n  su y u ltirilg a n   x lo rid   k islo ta d a n  
to m c h ila tib   q o 'sh in g .  Ajralib  ch iq a y o tg a n   g azn i  y o q in g .  H osil 
b o'lgan   arsin  (A s H 3)  y o n g a n i  u ch u n   alanga  b iroz  oqarsa,  gorelk a 
alangasin i  kuchaytiring.  S h ish a  n ayn in g  sovu q   joylarid agi  qora 
d o g ’m u sh yak   p a y d o   b o 'lish in i  ko'rsatadi.
Tajriba  tu ga gan d an   so 'n g   probirkani  o g 'z ig a c h a   su v  b ilan  
to'Idiring.  N a y n i  ajratib  o lib ,  u n in g  o g 'z in i  voron k aga  to 'g 'rila n g  
va  m ish yak   d o g 'la r in i  k on sen trla n gan   nitrat  k islota  b ilan   yuving. 
R eaksiya  ten g lam alarin i  y o zin g.
3-tajriba.
  M ash yak  
(III) 
ok sid   va  arsenitlarn in g  xossalari. 
(Tajriba  m o'rili  shkafda  o 'tk a zila d i).
Probirkaga  ozroq  m ishyak 
(III) 
oksiddan  soling.  Unga  1—2  ml 
suv  quyib,  k uchsiz  olovda  isiting.  Eritm ani  lakm us  q o g'o zi  bilan
3 1 0

sinab ko‘ring.  Hosil b o ‘lgan eritmaning ustiga 2 n.  suyultirilgan o ‘yuvchi 
natriy  eritmasidan  q o ‘shib,  yana  isiting.  A s20 3  ning  erishini  kuzatib, 
reaksiya tenglam asini yozing.  Eritmani ikkiga bo'lib, birinchisiga yodli 
suv  qo'shing.  Eritm aning  rangsizlanishini  izohlab  bering.  Reaksiya 
tenglam asini yozing.  O ksidlovchi  va qaytaruvchilam i aniqlang.
E r itm a n in g   ik k in c h i  q ism ig a   k u m u sh   n itrat  e r itm a s id a n  
q o 'sh in g .  Sariq c h o 'k m a  A g 3A s 0 3 h o sil  b o 'lish in i  kuzatib,  reaksiya 
te n g la m a sin i  y o zin g .
4-tajriba.
  A rsenat  io n in i  an iq lash .
Probirkaga 4 —5  to m c h i  natriy arsenat  eritm asidan  solib,  unga 
k u m u sh   nitrat  eritm asid an   to m c h ila tib   q o 'sh in g .  H osil  b o 'lg a n  
c h o 'k m a n in g   rangiga  e ’tib o r  b erin g.  A g 3A s 0 3  sh o k o la d   rangii 
q o 'n g 'ir   ch o 'k m a .  O lin gan   c h o 'k m a   rangini  3-tajribada  o lin g a n  
k u m ush   arsenit  — N a 3A s 0 3  b ilan  solish tirib ,  reaksiya ten glam a sin i 
m o lek u ly a r  va  io n li  sh ak ld a  y ozin g.
5-tajriba.
  S u rm a 
(III) 
g id ro k sid n in g   o lin ish i  va  xossalari.
Probirkaga 
6—9 
to m c h i  su rm a 
(III) 
xlorid   eritm asidan   so lib ,
u n ga   2  n  su yultirilgan   o 'y u v c h i  n atriy  eritm asid an   o q   c h o 'k m a  
tu sh gu n ch a ch ayq atib  to m ch ila tib  q o 'sh in g .  Reaksiya tenglam asin i 
y o z in g .  H o s il  b o 'lg a n   c h o 'k m a n i  ik k ig a   b o 'lib ,  b ir in c h is ig a  
su yu ltirilgan   xlorid   k islo ta d a n ,  ik k in ch isig a   esa  o 'y u v c h i  natriy 
er itm a sid a n   c h o 'k m a   erib  k etg u n ch a   q o 'sh in g .
S b ( O H )3  q a n d a y   h ossa la rg a   ega?  R eak siya  te n g la m a la rin i 
y o z in g .  S b (O H )3  ish q ord a  erigan d a  k o m p le k s  ion  [S b (O H )J  
h o sil  b o'lad i.
6-tajriba.
  S u rm a 
(III) 
tu zla rin in g   q aytaru vch ilik   xossasi
Probirkaga 4 —6 to m c h i surm a xlorid eritm asidan  solib,  dastlab
c h o 'k m a   S b ( O H )3  tu sh g u n c h a ,  so 'n g r a   c h o 'k m a   erib  k etgu n ch a 
o 'y u v c h i  natriy  er itm a sid a n   to m c h ila tib   q o 'sh in g .  H osil  b o 'lg a n  
e r it m a n i  is it ib ,  q o r a   c h o ' k m a   t u s h g u n c h a   k u m u sh   n itr a t 
eritm a sid a n   to m iz in g .  O k sid lo v ch i  va  q ay ta ru v ch ila m i  an iq lab , 
reaksiyalarni  b o sq ic h i  b ila n   yozin g:
S b C lj + N a O H   -►  S b ( O H ) 3l +
S b ( O H ) 3+ N a O H   -►  N a 3[ S b (O H )6] 
N a 3[ S b ( 0 H ) 6] + A g N 0 3->   N a [ S b ( O H ) 6] + ...
S b C l3+ N a 0 H + A g N 0 3->...
311

7
-tajriba.
  U c h   valen tli  surm a  tu zlarin in g  g id ro lizi.
Probirkaga  3 — 5  to m c h i  to 'y in g a n   surm a  xlorid   eritm asid an
so lib ,  lak m u s  q o g 'o z i  b ilan   sinab   ko'ring.  E ritm a  q a n d a y  m u h itn i 
k o 'r s a t a d i?   E r itm a g a   o z r o q   s u v   q o 's h i b ,  t a y o q c h a   b ila n  
aralashtiring.  O q ch o 'k m a   an tim on ilxlorid   (S b O C l)  h osil  bo'lish in i 
kuzating.  C h o 'k m a g a   bir n e c h a  to m c h i  suyultirilgan  xlorid   k islota 
q o 'sh ib ,  c h o 'k m a n i  eritin g   va  yan a  suv  q o 'sh ib ,  o q   ch o 'k m a  
tu sh ish iga  e ’tib o r  b erin g.  R eaksiya  ten g la m a la rin i  y o zin g .
8-tajriba.
  A n tim o n a t  k islo ta n in g   o lin ish i  va  xossalari.
a)  probirkaga  b ir-ik k i  d o n a   su rm a  q irin d isid a n   so lib ,  ustiga 
( p = l , 4   g / s m 3)  k on sen trla n g a n   nitrat  k islotad a n   10— 12  to m c h i 
tom izin g.  Probirkani shtativga vertikal  h o ld a o'rn atin g va qizdiring. 
A r a la sh m a d a   g a z  ajralib  c h iq is h i  b ila n   q iz d ir ish n i  to 'x ta tib , 
c h o 'k m a   rangining o'zgarishiga e ’tibor bering.  Surm an in g ham m asi 
reaksiyaga  k irish ib   b o 'lg a n ig a   is h o n c h   h o sil  q ilib ,  c h o 'k m a n i 
d e k a n ta tsiy a   u su lid a   su v  b ila n   2 — 3  yu vib   ajrating.  R ea k siy a  
te n g la m a sin i  o k sid la n ish -q a y ta rilish   b o 'y ic h a   ten glan g:
S b + H N 0 3  - *  
H S b 0 3+ N 0 2+ H 20
A n t im o n a t   k is lo ta   m u r a k k a b   ta r k ib li  ( x S b 20 ,   •  y H 20 ) .  
Q ulaylik  u ch u n   u n in g  form u lasi  H S b 0 3  •  3 H 20   yok i  H [S b ( O H )6] 
sh akld a  y o zila d i.  Q izd irilgan d a  o s o n   parchalanadi:
2 H S b 0 3  •  3 H 20 = S b 20 s+ 4 H 20
oq 
sariq
b ) 
a-
  b a n d id a   h o sil  q ilin g a n   c h o 'k m a n i  ikki  probirkaga b o 'lib  
s o lin g .  P r o b ir k a la r n in g   b ir in c h is ig a   k o n s e n t r la n g a n   x lo r id  
kislotadan c h o 'k m a  erib k etgu n ch a to m ch ila tib  to m iz in g .  R eaksiya 
te n g la m a sin i  yozin g.
P ro b irk alarn in g  ik k in ch isig a   esa  c h o 'k m a   erib   k e tg u n c h a  
o'yu vch i  natriy eritm asidan q o'sh in g.  Reaksiya tenglam asin i yozing.
9-tajriba.
  V ism u t  g id ro k sid n in g   o lin ish i  va  xossalari.
P ro b irk aga  6 — 8  to m c h i  v ism u t  n itrat  e r itm a sid a n   so lib ,
s u y u ltir ilg a n   2  n  o 'y u v c h i  n a tr iy   e r it m a s id a n   o q   c h o 'k m a  
tu sh g u n ch a   to m c h ila tib   q o 'sh in g .  R eak siya  te n g la m a sin i  y o zin g .
O lin g a n   c h o 'k m a n i  ikki  p ro b ir k a g a   b o 'lib ,  b ir in c h is ig a  
s u y u ltir ilg a n   n itra t  k is lo ta d a n ,  ik k in c ty s ig a   o 'y u v c h i  n a triy
312

eritm asid a n   k o'p roq   q o'sh in g.  V ism u t  gidroksid   kislotada  eriyd i, 
ishq ord a  esa   erim ayd i.  R eaksiya  te n g la m a sin i  yo zin g.
10-tajriba.
  V ism u t  tu zlarin in g  g id rolizi.
Probirkaga  4 — 5  to m c h i  vism u t  nitrat  eritm asid an  so lib ,  k o'k  
lak m u s  q o g 'o z i  b ilan   tekshirib  k o'ring.  E ritm an i  sh ish a  ta y o q ch a  
b ila n   a ralash tirib   turgan  h o ld a   su v  b ila n   su yu ltirin g .  E ritm a 
lo y q a la n ib   asosli  vism u t  nitrat,  so 'n g   vism u til  nitratga— B i 0 N 0 3 
a y la n ish in i  k uzating.  R eaksiya  te n g la m a sin i  yozin g.
11-tajriba.
  U c h   valen tli  v ism u tn in g   ok sid lan ish i.
K ich k in a ch in n i tigelga  3 —4 to m c h i vism ut  nitrat  eritm asidan
so lib ,  u stiga  6 — 7  to m c h i  o 'y u v c h i  natriy  eritm asid an   va  5 —6 
to m c h i  b ro m li  suv  to m iz ib ,  k u ch siz  alan gad a  sh o k o la d   rangii 
yaltiroq   q o 'n g 'ir   c h o 'k m a   tu sh g u n ch a   q izdiring.  H osil  b o 'lg a n  
c h o 'k m a   natriy  m etavism u tatd ir.  O k sid lo v ch i va q aytaru vch ilam i 
an iq la b ,  reaksiyani  tenglan g.
B iC l3+ N a O H + B r 2->  N a B i 0 3+ N a B r + N a C l + H 20
Savol va  mashqlar
1.  Mishyak,  surma  va  vismutlaming  qanday  dorivor  birikmalarini 
bilasiz?
2.  As,  Sb  va  Bi  atomlarining  hamda  A s3+,  Sb3+,  Bi3+  ionlarining 
elektron formulalarini yozing.
3.  SbCl
3
  va  B i ( N 0
3) 3
  laming gidrolizlanish  reaksiya  tenglamalarini 
molekulyar va  ionli  shakllarda yozing.
4.  Quyidagi  reaksiyalarni  molekulyar va  ionli shaklda yozing: 
Sb(OH)
3
+ N a O H -> ...
S b (0 H )
3
+ H
2
S 0 4->
5.  Quyidagi  reaksiyalarda  oksidlovchi  va  qaytaruvchilami  aniqlab,