Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti

  F to r   n is b iy   e le k tr o m a n fiy lig i  e n g  
k atta  e le m e n t.  B ih k m a la rd a   faqat  — 1 
o k sid la n ish   darajasini  n a m o y o n   q ilad i.
Q olgan  galogenlar  birikm alarida  — 1,  + 1 ,
+ 3 ,  + 5 ,  + 7   oksidlanish  darajali  b o'lish i 
m um kin.
G a lo g en la m in g   ham m asi  m etall m a s- 
laiga  kiradi.  Tartib  n om eri  ortishi  bilan  
u la m in g   a to m   radiuslari  ortib   b o r a d i,
m etallm aslik  va oksidlovchilik xossalari susayib boradi.  O dd iy m od d a 
h olid a  galogenlar  m olekulasi  ikki  a tom d an   iborat  bo'ladi:  F 2,  C l2,
85
6S26p5
At
2Ю
1,90
331

Вг2,  I2  •  Ғ 2— o ch   sariq  rangii  gaz.  C l2—yashil-sariq  gaz,  Br2—q izil- 
q o ‘ng‘ir suyuqlik,  I2—q ora -q o ‘ng‘ir  qattiq  m odda.
“ Ftor ftoridlam i  (K F  •  2 H F )  elektroliz qilib  olinadi.
L aboratoriyada xlor oksidlovchilarga ( M n 0 2,  K M n 0 4,  K C 1 0 3) 
k on sen trlan gan   xlorid   k islota   t a ’sir  ettirib  olinad i:
K C 1 0 3+ 6 H C 1 = 3 C 1 2+ K C 1 + 3 H 20
M n 0 2+ 4 H C l= M n C l2+ C l 2+ 2 H 20
Sanoatda xlor konsentrlangan osh  tu zin in g eritm asini elektroliz 
q ilib   olinadi:
2 N a C l+ 2 H 20   elektroliz  >  H 2+ 2 N a O H + C l 2
K aliy  b ro m id n in g   to 'y in g a n   eritm asi  orq ali  x lo m i  o 'tk a zib  
b rom   olinadi:
2 K B r + C l= 2 K C l+ B r 2
Y od asosan d en giz o'tlari tarkibida b o'ladi.  D e n g iz o'tlari kuliga 
k islotali  m u h itd a   o k sid lo v c h in i  ta ’sir  ettirib  y o d   olinad i:
2 N a I + M n 0 2+ 2 H 2S 0 4= I 2+ M n S 0 4+ N a 2S 0 4+ 2 H 20
Y er  o sti  suvlari  tarkib idan   h a m   y o d   ajratib  olinadi: 
2 N a I + 2 N a N 0 2+ 2 H 2S 0 4= I 2+ 2 N 0 + 2 N a 2S 0 4+ 2 H 20
Laboratoriyada b ro m  va yod  u lam ing tuzlariga kislotali m uhitda 
m arganes  (IV )  o k sid n i  ta ’sir  ettirib  olinadi:
M n 0 2+ 2 K B r + 2 H 2S 0 4= M n S 0 4+ B r 2+ K 2S 0 4+ 2 H 20
Ftordan astatga to m o n  g a lo g en la m in g  faolligi  k am ayib boradi. 
F a o l g a lo g en   o 'z id a n   k eyin gisin i  u n in g  tu zlarid an   siqib chiqaradi:
2 K B r + C l2= 2 K C l+ B r 2
2 K I + B r 2= 2 K B r + I 2
F tor  en g  k u ch li  o k sid lo v c h i  b o 'lib ,  b arch a  m etallar  b ila n , 
shu jum ladan,  oltin va platina bilan h am  to'g'ridan-to'g'ri reaksiyaga 
kirishadi.  F tor  a tm osferasid a  h a tto   suv  va  q u m   h am   yon adi:
2 H 20 + 2 F 2= 4 H F + 0 2
S i 0 2+ 2 F 2= S i F 4+ 0 2
3 3 2

Q izd irilgan d a  inert  gazlar  bilan  h am   reaksiyaga  kirishadi:
X e + 3 F , = X e F
i
 
b
X lo r   ftorga  o 'x sh a sh   k o 'p c h ilik   m e ta lla r  b ilan   reak siyaga 
k irishad i.  M is,  te m ir va  q alay  b ilan  q izd irilgan d a  reaksiya  b o rad i. 
B rom   va   y o d n in g   m etallarga  ta ’siri  h am   xlorn ikiga  o'xsh ash .
F to r vod o rod   bilan  sh id d atli  kirishadi.  R eaksiya  q oro n g 'ilik d a 
h a m   portlash   bilan  boradi.  Y oru g'lik   nuri  ta ’sirida  xlor  v o d o ro d  
b ilan   reaksiyaga  kirishadi:
H 2+ C 1 2= 2 H C I
B rom   va  y od   v o d o ro d   b ilan   faqat  q izdirilgan da  reaksiyaga 
k irish ad i.  Bu  reaksiyalar  q aytar  reaksiyalardir.
G a lo g e n o v o d o r o d la r   ran gsiz,  o 'tk ir  h id li,  suvda  yaxshi  e r iy ­
d ig a n   g a z la r .  H F — H C I— H B r — H I  q a to r d a   g a l o g e n o v o d o -  
r o d la m in g   barqarorligi  k am ayad i.  G a lo g e n o v o d o r o d la m in g   su vli 
eritm alari  kislotalardir.  F torid   (p la v ik )  k islota  o 'rta c h a   k uchli 
k islota.  Q olganlari  esa  k uchli  k islotalar.  Plavik  k islo ta n in g  o 'z ig a  
x o slig i  sh ish a n i  y em irish id a  ifod alan ad i:
S i 0 2+ 4 H F = S i F 4+ 2 H , 0
S h u n in g   u c h u n   p lavik   k islo ta n i  sh ish a   id ish la rd a   sa q la b  
b o 'lm a y d i.
F torid   ion   (F ~ )  q aytaru vch ilik   xossasin i  n a m o y o n   q ilm a yd i. 
C l- ,  Br- ,  I-   qatorda  io n la r n in g   q ay taru v ch an lik   xossasi  ortib  
b o r a d i.  K o n s e n tr la n g a n   s u lfa t  k is lo ta   F _  va  C l -   io n la r in i 
oksidlam aydi:
C a F ,+  H , S 0 4= C a S 0 4+ 2 H F  
2 N a C l + H 2S 0 4= N a , S 0 J+ 2 H C I
Bu  reaksiyalar  yord am id a  ftorid  va  xlorid  k islotalar  o lin a d i. 
B ro m id   va  yod id   k islotalarni  bu  usuld a  o lib   b o 'lm a y d i,  ch u n k i 
ular  k on sen trlan gan   sulfat  k islota  t a ’sirida  ok sid lan adi:
2 H B r + H  , S 0 ^ = B r , + S 0 2+ 2 H  , 0  
8H I +  H ,S 0 .1= 4 1 1 +  H , S + 4 H , 0
3 3 3

Р В г3+ З Н 20 = З Н В г + Н 3Р 0 3
Р13+ З Н 20 = З Н 1 + Н 3Р 0 3
G a lo g e n la r  k islorod   b ilan  t o ‘g ‘r id a n -to ‘g ‘ri  reaksiyaga k irish - 
m a y d i.  U la rn in g  k islorod li  b irikm alari b ilv o sita   olin a d i:
2 F 2+ 2 N a 0 H = 2 N a F + H 20 + 0 F 2
0 F 2  k i s l o r o d n i n g   b ir d a n - b i r   + 2   o k s i d l a n i s h   d a r a ja li 
birikm asidir.
X lo m in g   t o ‘rtta  ok sid i  (C120 ,   C 1 0 2,  C 1 0 3,  C120 7)  olingan : 
H g 0 + 2 C l 2= C l ;0 + H g C l 2 
2 N a C 1 0 , + S 0 , + H , S 0   = 2 C 1 0 , + 2 N a H S 0 ,  
C 1 0 2+ 0 3= C 1 0 3+ 0 2 
6 H C 1 0 4+ P 20   = 2 H 3P 0 4+ 3 C 1 20 7
X lo r   (I )  ok sid  ju d a   b eq aror,  p o rtlo v ch i  m od d a:
2 C l20 = 2 C l 2+ 0 2
S u vd a  yaxshi  eriydi:
C I20 + H 20 = 2 H C 1 0
C120   k u ch li  ok sid lo v ch i:
2C I20 + S = S 0 2+ 2 C 1 2
D isp ro p o rsiy a la n ish   reaksiyasiga  kirishadi:
3 C l20 + 6 N a 0 H = 3 H 20 + 2 N a C 1 0 3+ 4 N a C l
X lo r   (IV )  o k sid ,  q o r o n g ‘id a   barqaror,  y oru g 'd a   p a rch a la n a ­
d i.  S u v   va  ishqorlarda  erigan d a  d isp rop orsiyalan adi:
2 C 1 0 2+ H 20 = H C 1 0 2+ H C 1 0 3
X lo r   (V I)  ok sid   t o ‘q  q izil  rangii,  y o g ‘sim o n ,  b eq a ror  m od d a:
4 C 1 0 3= 2 C 1 0 2+ C l 2+ 4 0 2
X lo r   (V I I )  o k sid   b arq a ro r  m o d d a ,  120 °C   d a n   y u q o r id a  
p arch a la n a d i.  Suvd a  yaxsh i  eriydi:
U lar  PBr3  va  PI3  lam i  gidrolizlab  olinadi:
3 3 4

B ro m n in g   u ch ta   oksidi  (B r20 ,   В Ю 2,  Br20 3),  y o d n in g   ikkita 
ok sid i  ( I 20 ,   I20 5)  olin gan .  U larn in g  ic h id a   en g   ah am iyatlisi  I20 ,  
b o ‘lib,  yod at  k islotan i  term ik   p arch alash   uslubida  olinadi:
2 H I 0 3= I 20 5+ H 20
I20 5  oq   kristall  m o d d a ,  o k sid lo v ch ilik   xossalarini  n a m o y o n  
qiladi:
I20 5+ 5 C 0 = I 2+ 5 C 0 2
C l2,  Br2, 1 2  su vda  eriganda q ism an   reaksiyaga  kirishadi:
C12+ H 20 ^   H C 1 + H C 1 0
Ayniqsa I2 va Br2  eritmalarida m uvozanat chapga siljigan bo'ladi, 
Eritm aga  ishqor q o'sh ib ,  reaksiyani oxirigach a olib borish m um kin:
C l2+ 2 N a 0 H = N a C l + N a C 1 0 + H 20
2 C l2+ 2 C a ( 0 H ) 2= C a C l2+ C a ( C 1 0 ) 2+ 2 H 20
H C IO —g ip o x lo r it  k islota,  u  b eq aror,  o so n   parch alanad igan  
k u ch siz k islota,  faqat  eritm a  h olid a m avjud:
H C 1 0 = H C l + 0
G ipoxlorit  k islotan in g m a to la m i  oqartirish va dezinfeksiyalash 
x o ssa la ri  a to m a r   k islo r o d   h o sil  b o 'lis h i  b ila n   tu sh u n tir ila d i. 
G ip o x lo rit  k islota  va  u n in g  tuzlari  k u ch li  ok sid lovch ilar.
H C 1 0 2—xlorit  kislota beqaror,  o'rtacha kuchli kislota.  U n i bariy 
p erok sidd an   o lish   m u m k in:
B a 0 2+ 2 C 1 0 2= B a ( C 1 0 2) 2+ 0 3
B a (C 1 0 2)2+ H 2S 0 4= B a S 0 4l + 2 H C 1 0 2
H C 1 0 3—xlorat  k islotan i qaynoq   ish q or eritm asidan xlor gazin i 
o 'tk a zish   orqali  o lish   m um kin:
6 C l2+ 6 B a ( 0 H ) = 5 B a C l 2+ B a ( C 1 0 3) 2+ 6 H 20
B a ( C 1 0 3) 2+ H 2S 0 4= B a S 0 4i + 2 H C 1 0 3
C120 7+ H 20 = 2 H C 1 0 4
3 3 5

Xloratlar ich id a kaliy xlorat—bertoli tuzi katta aham iyatga ega. 
Xloratlar o h ista ,  katalizatorsiz qizdirilganda disproporsiyalanadi:
4 K C 1 0 = 3 K C 1 0 4+K C 1
K atalizator ( M n 0 2)  ishtirokida va k uchli qizdirilganda kislorod 
ajralib  chiqadi:
2 К С Ю 3= З К С 1 + 3 0 2
H C 1 0 4—perxlorat  k islota xlorn in g k islorod li  kislotalari  ich id a 
en g   b arq arori  b o ‘lib ,  k u c h li  k islo ta la r   q a to rig a   kiradi.  K a liy  
perxloratga  k o n sen trlan gan   sulfat  k islotan i  ta ’sir ettirib,  perxlorat 
kislota  olinadi.
H C IO ,  H C 1 0 2,  H C 1 0 3,  H C 1 0 4  q atord a  k islotalarn in g  o k sid ­
lovch ilik  xossasi susayadi.  Barqarorligi va k islotan in g kuchi  ortadi.
H I O ,  H B r O ,  H B r 0 3,  H I 0 3,  H B r 0 4  k is lo ta la r in i  a w a l  
u la m in g  tu zlari  h o sil  q ilin ib ,  s o ‘ngra ularga k o n sen trlan ga n  sulfat 
kislotan i  t a ’sir  ettirib  o lish   m um kin:
Br2+ 2 N a 0 H = N a B r + N a B r 0 + H 20
Br2+ 6 K O H   =  5 К В г + К В Ю 3+ З Н 20  
N a B r 0 , + F , + 2 N a 0 H = N a B r 0 4+ 2 N a F + H , 0
3 
2 
4 
2
H B r 0 2,  H I 0 3,  H I 0 4  k islo ta la m i  b rom   va  y o d la m i  b ev o sita  
oksidlab  o lish   m um kin:
Br2+ 5 C l2+ 6 H 20 = 2 H B r 0 3+ 1 0 H C l 
3 I2+ 1 0 H N 0 3  ( k o n s .)= 6 H I O 3+ 1 0 N O + 2 H 2O 
I2+ 2 H C 1 0 4= 2 H I 0 4+ C 12
P eryod at  k islota  eritm a d a  H I 0 4  ■ 2 H 20   y ok i  H sI 0 6  sh aklid a 
boMadi.
G a lo g e n la r   m u h im   b io k im y o v iy   a h am iy atga   ega.  F to r  suyak 
va tish  em a lin in g  tarkibiga kiradi.  O d am   o rg a n izm id a   2 ,6   g g a ch a  
ftor  boMadi.  O rgan izm ga  ftor  asosan   ic h im lik   suvi  b ilan   kiradi. 
Ic h im lik   su v id a   fto m in g   m iq d o ri  1 — 1,5  m g/1  boMishi  kerak. 
O rganizm da  fto m in g  yetish m asligi  yoki  ortiq ch aligi tish kasalligiga 
sabab  boMadi.
336

X lo r  organ izm larda  xlorid   io n i  (C l- )  shaklida b o ‘ladi.  X lorid 
io n   t o ‘q im a  hujayralarida  elek tr  o 'tk azu v ch a n lik n i  ta ’m in layd i. 
M e ’da shirasi tarkibida  xlorid  kislota b o ‘lib,  u ovqatni  h a zm  qilish, 
ferm en tlar faoliyatin i  m eyorid a saqlash u ch u n  zarur.  N a triy  xlorid 
q o n n in g   o sm o tik   b o sim i  d o im iy   b o ‘lish in i  h a m d a   eritrositla r 
fa o liy a tin in g   m e ’yorid a  saq la n ish in i  ta ’m in laydi.  O rg an izm n in g 
xlorid   ion iga boMgan  eh tiyoji  osh   tu zi  h isob iga q on d irilad i.  O d am  
o rg a n izm id a   29  g  yaqin  xlo r  boMadi.
B ro m n in g   b io k im y o v iy   ah am iyati  toMa  o ‘rganilgan  em as.
Y od   m od d a alm ash in ish in i boshqaradi va o rga n izm n in g t o ‘g ‘ri 
rivojlanishiga t a ’sir ko'rsatad i.  O rgan izm d a yo d n in g yetish m asligi 
b o ‘q oq   kasalligiga olib   keladi.  E lem en tar yod  m ikroblam i oMdirish 
x o ssa sig a   eg a ,  yaralarga  su rtish   u c h u n   u n in g   sp irtli  eritm a si 
ishlatiladi.
T abiatda g a lo g en la m in g  birikm alari dori  m oddasi sifatida keng 
qoM laniladi.  N a triy   x lo rid n in g   (N a C l)  0 ,9   %  li  eritm a si  iz o to n ik  
eritm a  d eyiladi  va  o rg a n izm   k o ‘p  su yuq lik   y o 'q o tg a n id a   q on ga 
q u yilad i.  K alsiy  xlorid  q o n   to 'x ta tu v c h i  vosita  sifatid a  h am d a 
a llergiya,  sh a m ollash ga  qarshi  ish latilad i.  C a C l2  m a g n iy   tuzlari 
b ilan   zah arlan gand a  h am   qoM laniladi.
A m m o n iy ,  kaliy,  natriy  b ro m id la r  asab  kasalliklarida  tin c h - 
lan tiru vch i  vosita  sifatid a  ish la tilad i.
K aliy y o d id  k o ‘z kasalliklarida  (glau kom a,  katarakta)  va sim ob  
tu zlari  b ilan zah arlan gan d a qoM laniladi.
G a lo g en la m in g  xilm a-xil  organik birikm alari turli  kasalliklam i 
d a volash d a dori  m od d asi  sifatid a  ishlatilad i.
TAJRIBALAR
Z arur  asbob  va  reaktivlar:
  sh tativ  q isq ich i  b ilan .  N o k s im o n  
kolbalar;  probirkalar.  E gilgan   sh ish a   naylar.  C h in n i  k o sach a   va 
tigel.  K ristallizator.  K im y o v iy  stakan.  K o ‘k lakm us.  In d ig o,  fuksin. 
S iy o h   b in a fsh a   ran gd a.  K ra x m a l  k ley steri  yok i  y o d -k r a x m a l 
q o g 'o z i.  B en zol. T o'rt  xlorli u glerod.  O sh tuzi.  K aliy perm anganat. 
Q o 'r g 'o sh in   (IV )  oksid.  M a rgan es  (IV )  oksid.  K aliy  d ixrom at. 
K aliy  xlorid.  K a liy   b rom id .  K a liy   yod id .  X lorli,  b ro m li  va  y od li 
suv.  V o d o ro d   su lfid li  suv.  Y o d   kristallari,  m ag n iy ,  a ly u m in iy , 
rux  (k u k u n i).

Eritmalar:
  k on sen trla n g a n   sulfat  ( p = l , 8 4   g / s m 3)  va   xlorid 
(p =  1,19 g / s m 3)  kislotalar;  0 ,5   n natriy tiosu lfat;  0 ,5   n  k aliy xlorid, 
k aliy  b rom id   va  k aliy  y od id ;  0 ,5   n  kaliy  d ixrom at;  0 ,5   n  kaliy 
perm anganat;  0 ,2   n 
0
‘yu vch i  natriy.  N atriy xlorid.  N a triy  b rom id ,
2  n sulfat kislota.  0 ,5   n  m arganes sulfat.  Q o 'rg 'o sh in   nitrat.  N atriy 
sulfid.  K u m u sh   nitrat.
Galogenlarning olinishi va xossalari
1- tajriba. 
X lom in g olinishi.  (Tajriba mo'rili shkafda olib boriladi).
U c h ta   quruq  probirka  o lib ,  b irin ch isiga  2 — 3  d o n a   K M n 0 4,
ik k in ch isiga  P b 0 2  yok i  M n 0 2,  u ch in ch isig a   K 2C r20 7  d an   soling. 
H ar bir probirkaga  navbati b ilan   k onsentrlangan  xlorid   kislotadan 
1— 2  to m c h i  q o 'sh ib ,  ajralib  ch iq a y o tg a n   g a zn in g   rangiga  e ’tib o r 
b erin g va xu sh yorlik  b ila n   h id lab   k o'ring  (x lo r zah arli!).  R eaksiya 
sh id d atli  b orm asa,  probirkani  qizdirish  m u m k in.
Eslatma: 
T ajribani  k u zatgan d a n  k eyin  te zlik  b ila n  x lo r ajralib 
ch iq a y o tg a n   probirkani  kristallizatordagi  0 ,5   n   N a 2S 20 3  eritm asi 
b ilan   yu vin g.  H CI  n in g   K M n 0 4,  P b 0 2,  M n 0 2,  K 2C r20 7  bilan 
o 'z a r o   ta ’sirlanib,  xlo r  ajralib  ch iq ish   reaksiyasini  va  x lo m in g  
suvli eritm ada  N a 2S 20 3 b ilan boradigan reaksiyalarini  y o zib ,  yarim  
reaksiyalar  u su lid a  ten glash tirin g .
2-  tajriba. 
B rom   va  yod n in g  olinishi.  a)  K B r  n in g  bir  n ech a 
kristallini oling,  uni ten g m iqdordagi  M n 0 2 bilan aralashtirib,  quruq 
probirkaga  soling. Aralashm aning ustiga 2—3 to m ch i konsentrlangan 
H 2S 0 4  to m izib ,  biroz  isiting.B rom ning  q izil-q o 'n g 'ir  bug'i  ajralib 
chiqishini kuzating 
(ehtiyot bo‘ling!). 
1-tajribadagi eslatm a talablarini 
bajarib,  b ro m n in g   h o sil  b o 'lish   reaksiyasini  va  b ro m n in g   suvli 
eritm asining  N a 2S20 3  ga  ta ’sir  reaksiyalarini  yozib   tenglashtiring;
b) 
KI  ning  bir  n ech a  kristallarini  oling,  uni  teng  miqdordagi 
M n 0 2 bilan aralashtiring.  So'ngra aralashmani quruq probirkaga solib, 
ustiga 2—3 to m ch i konsentrlangan  H 2S 0 4 tom izing.  Probirkani biroz 
qizdiring.  Y odning  binafsha  rangii  bug4  hosil  qilishini  kuzatib,  1-taj­
ribadagi  eslatm a talablarini bajaring.  Reaksiya tenglam alarini  yozing.
B irinchi  va  ikkinchi  tajriba  reaksiyalari d a v o m id a  h osil b o'lgan  
C l2,  Br2  va  I2  la m in g   N a 2S 20 3  ga  t a ’sirini  solishtirib:
N a 2S 20 3+ C l 2+ H 20 - >   S + H C l + N a 2S 0 4 
S + C l2+ H 20 - >   H C 1 + H 2S 0 4
3 3 8

N a 2S 20 3+ B r 2+ H 20 - >   S + H B r + N a 2S 0 4 
N a 2S 20 3+ I 3->   N a J + N a 2S40 6
g a lo g e n la m in g   o k sid lo v ch ilik   xossalari  haqida  x u losa   qiling;
d)  ikkita  probirka  o lib ,  b irin ch isiga  0 ,5   n  K Br  eritm asid an , 
ikkinchisiga  0 ,5   n  KI  eritm asid an  so lin g ,  har  ikki  probirkaga xlorli 
su vdan   to m ch ila tib   q o 'sh in g .  B irinchi  probirkada  b rom   ajralib 
chiqishi  natijasida eritm a ustida  q o'n g'ir-q izil  rang paydo boMishini 
kuzating.  R eaksiya  te n g la m a sin i  y o zin g .
Ikkinchi  probirkadagi  eritm a n in g   ustida  q o ‘n g‘ir  rang  paydo 
b o 'lg u n ch a   xlorli  suv  to m iz in g .  E ritm ada  yod   borligin i  aniqlash  
u ch u n   boshq a  probirkaga  o zg in a   kraxm al  kleystri  eritm asidan  
so lib ,  unga  sin a la y o tg a n   eritm ad an   bir  n ech a   to m c h i  q o 'sh in g . 
K o'k   rang  p ayd o  b o 'lish in i  kuzating.
3-  tajriba. 
X lorli  su vn in g   o lin ish i  va  xossalari
(Tajriba  m o'rili  sh kafda  o lib  b orilad i).
a)  xlor  olish   u c h u n   8 7 -  rasm dagid ek   asb ob   yig'in g.
Vyurs  kolbasiga  K M n 0 4  kristallaridan  solib ,  unga
87-  rasm.  X lor  olish  asbobi.
/ —  Vyure kolbasi;  2 —  tom chilatgich voronka;  3 —  suvli  idish; 
4—sulfat  kislotali  idish;  5—xlor yig‘ush  uchun  probirka.
3 3 9

to m c h ila tg ic h   voron k a  j o ‘m ragini  o h ista lik   b ilan   o c h in g   va  bir 
n ech a   to m c h i  k on sen trlan gan   xlorid  k islotad an   to m iz in g .  Ajralib 
chiqayotgan gaz 2 —4  daqiqa d avom ida probirkadan  (5)  o ‘tib tursin. 
B un d a  suv  xlorga  t o ‘yinad i.  Probirkani  o lib ,  eritm an in g   m u h itin i 
lakm us  q o g ‘o zi  b ilan   k o ‘ring.  X lo rn in g   suv  b ilan   qaytar  reaksiya 
ten g la m a sin i  y o zin g.  O k sid lovch i  va  q ay taru vch ila m i  aniqlang;
b ) 
u c h ta   p rob irk a  o lib ,  b ir in c h isig a   in d ig o   e r itm a sid a n , 
ik k in c h is ig a  
fu k sin   v a   u c h in c h is ig a   b in a fs h a   ran g ii  s iy o h  
q o 'sh ilg a n   suv  q uyin g.  H a m m a   probirkalarga  xlorli  su vd an ,  bir 
n e c h a   t o m c h i d a n   q o ' s h i b   c h a y q a t i n g .   E r i t m a l a r n i n g  
ran gsizlan ish in i  k uzatib,  sababini  tu shuntiring;
d )  u ch ta   probirka  o lib ,  ularnin g  har  biriga  4 — 5  to m c h id a n  
vod orod  sulfidli suvdan soling.  L oyqa hosil b o 'lgu n ch a,  birinchisiga 
xlorli,  ik k in ch isig a  b ro m li,  u ch u n ch isig a   yod li  su vdan   q o 'sh in g . 
T ajrib alam i  k uzatib,  reaksiya  ten g lam alarin i  y o zin g .  O k sid lo v ch i 
va  q a y ta ru v ch ila m i  an iq lan g.
4-tajriba.
  B rom   va  y o d n in g   xossalari.
a)  ikkita probirka olib , biriga  1  m l ch am asi b rom li,  ikkinchisiga 
yod li  suv  q o 'sh in g .  U larga  yan a  sh u n ch a d a n   b e n z o l  q o 'sh in g . 
Suyu q lik larn i  ch ayq atin g.  B rom   va  y o d n in g   suvda  va  b e n z o ld a  
eru v ch a n lig in i taq q oslan g;
b) probirkaga 3  m l ch am asi brom li suv quyib,  ch ayq atib  turgan 
h o ld a   o z - o z d a n   m a g n iy   k u k u n id a n   s o lin g .  B r o m li  s u v n in g  
r a n g s iz la n is h in i  va  m a g n iy n in g   e r is h in i  k u z a tin g .  R e a k s iy a  
te n g la m a sin i  yozin g;
d )  quruq  probirkaga  y o d   kristallaridan  2 —3  d o n a   so lib ,  u ni 
te m ir   sh ta tiv g a   q iy a   q ilib   o 'r n a tin g .  P ro b irk a  tu b in i  sa lg in a  
q izd irin g.  Y o d n in g   b u g 'la n ish in i  k uzating.  P rob irk an in g  yu q ori, 
sovu q  q ism id a o'tirib  q olayotgan  m ayd a y od  kristallariga ah am iya t 
b erin g  (y o d n in g   su b lim atsiya  h o d isa si).
Probirkaga  1— 2  m l  ch a m a si  d istillan gan   suv  q uyib ,  y o d n in g  
suvdagi eruvchanligini kuzating (probirkani chayqating).  Y od  suvda 
yaxsh i  eriyd im i?  Probirka  ic h id a   erim ay  q o lga n   y o d   kristallari 
b o r eritm aga  kaliy  y o d id   eritm a sid an   bir  n e c h a   to m c h i  q o 'sh in g , 
q a n d a y   h o d isa   k uzatiladi?  R eak siya  te n g la m a sin i  y o zin g .
5-tajriba.
  V o d o ro d   x lo rid n in g   o lin ish i  va  u n in g   su vda  erish i.
8 6 - rasmdagidek  asbob  yig'ing.  K olba (2) o 'm iga quruq probirka
340

oling.  N ayn in g  uchi  probirka tagiga  tegib  tursin.  Probirkaga  (1)  osh 
tuzidan 2 g soling.  Ustiga probirkaning  1/4  qismigacha konsentrlangan 
sulfat  kislotadan  quyib,  probirkaning  (1 )  o g ‘zini  gaz  o'tkazgich  nay 
bilan berkiting.  2-probirkaning o g ‘zini  paxta  bilan  berkiting.