Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti


Download 48 Kb.

bet8/36
Sana28.11.2017
Hajmi48 Kb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   36

h aroratin i  dastlabk i  h aroratga  n isb atan   20°C   o rtg u n ch a   q izdirib , 
yuqorid agi  tajribani  takrorlang.
Tajriba natijalarini quyidagi jadvalga yozing.
Eritma
harorati
°C
Probirka
raqami
Na,  S,  O,
2
 
2
 
j
hajmi,  ml
h
2
s o
4
hajmi,  ml
Loyqa  hosil 
bo'lish  vaqti 
(soniya)  t
Reaksiya
tezligi
u-100/t
1

1
"
5
5
2

2
"
5
5
3,  3"
5
5
Jad vald an   foyd alan ib ,  abssissa  o 'q ig a   h arorat,  ord in a ta  o 'q ig a  
reaksiya  tezligi  ko'rsatk ichin i q o 'y ib ,  reaksiya te zlig in in g  haroratga 
b o g 'liq lik  grafigin i ch izin g .  H arorat  har  10°C ga  ortgan d a  reaksiya 
te zlig i  n e c h a   m arta  o rtish in i  (harorat  k o e ffitsiy e n tin i)  an iq lan g.
3 -  tajriba.  R eaksiya tezligiga  k a ta liza to m in g  t a ’sirini  aniqlash. 
U ch ta to za  probirkadan birinchisiga  bir-ikki  m l  10  %  li  vodorod
p erok sid   eritm a sid a n   q u yib ,  u n in g   o d atd ag i  sh a ro itd a   k u c h siz  
p arch alanish ini  kuzating.  Ikkinchi  probirkaga  1— 2  m l  10  %  li  H 20 2 
eritm asid an   va  ozroq   (4 — 5  d o n a )  m arganes  (IV )  ok sid d a n   solib  
a r a la s h tir in g .  Q a n c h a   v a q td a n   k e y in   v o d o r o d   p e r o k s id n in g  
p arch alan ish in i  kuzating.  Q aysi  probirkada  reaksiya  te z  boradi? 
R eaksiya ten glam asin i  yozing.
4 -  tajriba.  K im yoviy m uvozanatga  m oddalar konsentratsiyasining 
ta ’sirini  o'rgan ish .
T oza  probirkaga 3 —4 m l 0,001  n.  kaliy rodanid eritm asidan olib, 
ustiga 0,001  n. tem ir (III) xlorid eritmasidan 3—4 m l quying. Tajribada 
uch  valen tli  te m ir ion iga x o s  reaksiya  b o'lgan ligi  u ch u n   te m ir   (III)
78

rodanidning to ‘q qizil rangii eritm asi  h osil b o ‘ladi.  Bu qaytar reaksiya 
tenglam asini va  m uvozanat konstanta ifodasini yozing.  Hosil qilingan 
eritm ani  t o ‘rtta  probirkaga  ten g   qilib  b o ‘ling.  Birinchi  probirkani 
solishtirish u ch un  qoldirib,  ikkinchi probirkaga konsentrlangan tem ir 
(III)  xlorid dan   1—2  to m c h i,  u ch in ch isig a   konsentrlangan  kaliy 
rodanid eritm asidan  1—2 to m c h i, t o ‘rtinchisiga bir necha d on a kaliy 
xlorid kristallaridan soling.  Probirkalardagi eritmalar rang o'zgarishini 
kuzating.  Jarayonni  m assalar ta ’siri  q on u n iga   asoslanib  izohlang.
S a vo l  va  m a sh q la r
1.  Kimyoviy  reaksiyaning  tezligi  deb  nimaga  aytiladi? 
u
  qanday 
omillarga bog'liq?
2.  Kimyoviy  muvozanat  holati  nima  bilan  xarakterlanadi?
3.  Quyidagi  reaksiyalarda  kim yoviy  muvozanat  konstantasining 
matematik  ifodasini  yozing:
a)  bosim  doim iy  bo'lib,  harorat  ortsa;
b)  harorat doim iy bo'lib,  bosim  ortsa,  muvozanatning qay tarafga 
siljishini  aniqlang.
6.  N 2  +  3  H2 
2  N H 3  reaksiyada  ishtirok  etuvchi  moddalaming 
konsentratsiyasi  [N 2]  =  3  mol/1,  [H 2]  =  9  mol/1,  [N H 3]  =  4 mol/1 
bo'lganda kimyoviy muvozanat  hosil bo'ladi. Azot va vodorodning 
boshlang'ich  konsentratsiyalarini  aniqlang.
7.  Reaksiya tezlik  konstantasining fizik ma’nosini  izohlang.
8.  Quyidagi  reaksiyaning:
C H 3CO O C 2H5  +  NaOH  -►  C H 3COONa  +  C2H 5OH
10°C  dagi  tezlik  konstantasi  2,38  ga  teng.  Agar  3  /   0,5  m 
etilatsetatning spirtli  eritmasiga 2  / 1  m  NaOH  eritmasi qo'shilsa,
2  S 0 2  +  0 2 
2  SO, 
2  NO , 
N , 0 4


4
4.  Le-Shatelye  prinsipini  ta’riflab  bering.
5.  Quyidagi  reaksiyalarda:
2  CO  +  0 ,  
2  C 0 2 
H 2  +  Br, 
2  HBr 
2 H ,   +   0 , ^ 2   H , 0
Д  H  =   - 2 8 4 ,2 4   kJ/mol 
Д  H  =  - 2 9 ,9 1   kJ/mol 
Д  H  =   +   2 8 ,4 5   k J /m o l
7 9

reaksiyaning boshlang'ich tezligi qanday bo'ladi?  Hajm o'zgarishini 
hisobga olmang.
J a v o b :
  0,29  mol/1.  c
9.  Quyidagi  reaksiyaning
2  N O . +  0 , ,   =   2  N O ,.
(g) 
2  (g) 
2  (g)
tezlik  konstantasi  8 ,9 -10-2  ga  teng.  Azot  (II)  oksidning  kon­
sentratsiyasi  0,3  mol/1,  reaksiya  tezligi  1.2-10-3  m ol/c.  bo'lsa, 
kislorodning konsentratsiyasi qancha bo'ladi? 
Javob:
 0,15  mol/1.
10.  Hajmi  10  / bo'lgan  idishda  10 g vodorod va  254 g  yod  bor. 
Reaksiyaning  o'rtacha  tezligi  0,02  m ol/s.  bo'lsa,  reaksiya  bosh- 
langanidan  4  soniya  o'tgach,  vodorod  va  yod  konsentratsiyalari 
qanday bo'ladi?  Reaksiya tenglamasi:
H2(g)  +  I2(g)  =   2 H l(g)
J a v o b :
  [H 2]  =  0,42  mol/1,  [12]  =  0,02  mol/1.
11.  Quyidagi  reaksiyada:
2  NO (g)  +  C l,(g)  =   2  NOC1  (g) 
bosimni  5  marta  oshirsak,  reaksiya tezligi  qanday o'zgaradi?
J a v o b :
  125  marta ortadi.
12.  Reaksiya  harorati  45°C  ga  oshirilganda  uning  tezligi  350  marta 
ortgan bo'lsa,  reaksiya tezligining harorat  koeffitsiyentini aniqlang.
J a v o b :
  j  =  3,7.
13.  Beik  idishda  sodir  bo'layotgan  qaytar reaksiyaning  m a ’lum
N 2(g)  +  0 2( g ) < ± 2 N 0   (g)
haroratdagi  muvozanat  konstantasi  1  ga  teng.  Agar  muvozanat 
holatida dastlabki azotning 25  %  reaksiyaga kirishgan bo'lsa,  azot 
va kislorod qanday hajmiy nisbatlarda olingan?
J a v o b :
  12  :  7  nisbatida.
14.  Muvozanatda turgan tizim
2  S 0 2 (g)  +  0 2 (g) 
2  S 0 3  (g)
hajmini  2  marta  kamaytirsak,  to'g'ri  va teskari  reaksiya  tezliklari 
qanday  o'zgaradi?
J a v o b :
  mos ravishda 8 va 4 marta ortadi.
8 0

ERITMALAR
Eritm alar  deb,  ikki  y o k i  undan  ortiq  tarkibiy  qism  (kom po- 
nent)lardan  tashkil  topgan  bir jin sli  (gomogen)  tizimlarga  aytiladi.
E ritm alarnin g xalq  x o ‘ja lig id a g i,  a yn iq sa,  tib biyotd agi  a h a m i­
yati  beqiyosdir.  B archa dori  m oddalari eritm a h olid agin a organizm  
t o m o n id a n   o ‘z la s h tir ila d i.  K o 'p c h ilik   d o r ila r   e r itm a   h o lid a  
tayy orlan ad i.  D o r ish u n o slik d a   eritm a h olid a g i  dori  m o d d a la m in g  
to z a lig i,  saq lan ish   m u d d a ti,  k o n sen tra tsiy a sin in g   d o im iy   b o'lish i 
m u h im   aham iyatga ega.
E ritm ada  erigan   m o d d a   va  eritu vch i  zarrachalari  bir  tekis 
ta r q a lg a n   b o 'lib ,  u la r n i  m ik r o s k o p   y o r d a m id a   h a m   k o 'r ib  
bo'lm aydi.  O 'z agregat holatini eritmaga o'tkazadigan  ham da ko'proq 
m iq d ord a olin g a n   m o d d a  eritu vch i b o'la d i.
E ritm a  tarkibini  m u ayyan   ch egarad a   o'zga rtirish   m u m k in . 
M asalan ,  sulfat  k islota  yok i  etil  spirti suvda  ch ek siz  ravishda erishi 
m u m k in .
E r itm a la r   m e x a n ik   a r a la sh m a la r   v a   k im y o v iy   m o d d a la r  
orasid agi  oraliq  h o la tn i  egalla yd i.  B un d a  bir to m o n d a n   eritm alar 
u ch u n   xos  b o 'lg a n   sifatlar  (b ir  jin slilik ,  m a ’lu m   ch ega ra ga ch a  
e r u v c h a n lik n in g   b o 'lis h i,  er ish   p a y tid a   issiq lik   c h iq is h i  y o k i 
y u tilish i)  m avjud  b o 'lsa ,  ik k in ch i  to m o n id a n   e r itm a la m i  aloh id a 
ta r k ib iy   q is m la r g a   a jr a tish   m u m k in lig i  va  u la r   ta r k ib in in g  
o 'zg a ru v ch a n lig i  m e x a n ik   aralashm alarga  m o s  xususiyatdir.
E ritm alarning  q aynash   va  m uzlash  haroratlari,  bug'  bosim i 
ham da osm otik bosimlari erigan m odda m iqdori ortishi bilan o'zgaradi. 
Bunda eritm a hajm ining o'zgarishi va energetik hodisalar kuzatiladi.
E ru vch an lik   m o d d a n in g   su vda  yok i  b o sh q a   eritu v ch id a  erish 
xu susiyatid ir.  M a sa la n ,  su vd a  q attiq ,  su yuq   yo k i  ga z  m od d alar 
erishi  m u m k in .  Q attiq   m o d d a n in g   su yu q lik d a  erish i  an ch ag in a 
m urakkab  jarayon   h iso b la n a d i.  Bu  h old a   q attiq   m o d d a   sirtidan 
a lo h id a   m olek u lalar ajralib  ch iq ib ,  diffuziya  tufayli  butun erituvchi 
hajm ida  taq sim lan ish i  k uzatiladi.
Kristallning erishi.bilan  birga  teskari jarayon,  ya’ni  eritmadagi 
molekulalarning  qayta  kristallanishi  ham  sodir bo'ladi.  Eriyotgan 
modda  ko’p  bo'lsa,  bunda  m a’lum  harakatdagi  muvozanat  yuzaga 
keladi.  Eriyotgan  modda bilan muvozanat holatida bo'ladigan eritma
81

to yingan eritma
 deb ataladi. 
A yn i  h a roratd a  to 'y in g a n  
eritm a d a   e n g   k o ‘p  erish i 
m u m k in   b o ‘lg a n   m o d d a  
b o ' l a d i .   E r u v c h a n l i k n i  
m iq d o riy   jih a td a n   xarak - 
t e r la s h   u c h u n   m a ’ lu m  
haroratda  100  g   er itu v c h i- 
da  q anchalik   k o 'p   m o d d a 
erishi  hisobga  olin a d i.  Eri­
gan  m od d a n in g   bu  m iq ­
dori  eruvchan lik  yoki  eruv­
c h a n lik   k o effitsiy e n ti  d eb  
a ta la d i.  M a s a la n ,  1 0 0   g 
suvda  18°C da  5 1,7   q o 'rg 'o ­
s h in   ( I I )   n it r a t  e r iy d i , 
d e m a k ,  q o 'r g 'o s h in   ( I I )  
n itratn ing  8°C  dagi  er u v ­
ch an ligi  (4 -  jadval)  5 1 ,7   ga 
teng.  Agar  ayni  haroratda 
q o'rg'osh in   (II )  nitratning 
eritm ad agi  m iq d ori  1,7  g 
d a n   k o 'p   b o 'ls a ,  bu   tu z  
eritm ad a  c h o 'k m a   h olid a  q olad i.  B a ’zi  bir  tuzlar  eru v ch an lig in in g 
haroratga  b og'liq lik   grafigi  56  rasm da  keltirilgan.  T o 'y in m a g a n  
eritm ada to'yin gan  eritm ada erishi  m u m k in  bo'lgan  m od d adan   kam  
erigan  m o d d a   b o 'lsa ,  o 'ta   to 'y in g a n   eritm alarda  erigan  m od d a 
m iqdori  to 'y in g a n   eritm aga  nisbatan  k o 'p   b o 'lad i.  T o 'y in m a g a n  
eritm aga  c h o 'k m a n in g   eritm aga  o 'tish   tezlig i,  erigan  m o d d a n in g  
ch o 'k m a g a   tush ish   tezligid an   katta  b o 'la d i.
B erilgan   haroratda  to 'y in g a n   eritm a   k on sen tra tsiy asid an   ortiq 
miqdordagi  m odda erigan eritma оЧа
Jolyingan eritma
 deyiladi.  Bunday 
eritm alarga  erigan  m od d a kristallaridan  bir n ech a d onasi  tash la n sa , 
eritm ad a  te z d a   k ristallanish  sod ir b o 'la d i.
Q a ttiq   m o d d a la m in g   e r u v c h a n lig ig a   harorat  t a ’sir   q ila d i. 
M o d d a la m in g   bu   x o s sa la r in i  e r u v c h a n lik   g r a fig id a n   k o 'r ish
harorat  °C 
56- rasm.
  Qattiq  moddalaming 
eruvchanlik egri chiziqlari.
82

m u m k in .  O datda,  qattiq   m o d d a la r  eru v ch an ligi  harorat  o rtish i 
b ilan   k o ‘p ayad i.  B a ’zi  m o d d a la m in g   eru v ch an ligi  esa  harorat 
o rtish i  b ila n  ju d a   o z   o 'zgarad i,  b a ’zila rin ik i  esa  kam ayadi.
M o d d a la r   e r u v c h a n lig ig a   k o ‘ra  y a x s h L sr iy d ig a n ,  y a m o n  
eriydigan  va a m alda erim aydigan turlarga bo'linadi. A m m o  m utlaqo 
erim a y d ig a n   m od d alar  b o 'lm a y d i.
Erish jarayonida eriyotgan  m od d an in g tabiatiga bog'liq  ravishda 
issiq lik   ch iq ish i  yoki  issiqlik  yu tilish i  m u m k in .
Masalan, sulfat kislota, kaliy gidroksid suvda eriganda issiqlik ajralib 
chiqadi,  am m o n iy  xlorid yoki kaliy nitrat eriganda esa issiqlik yutiladi.
B ir  m o l  m o d d a   erigan d a  ajralib  ch iq a d ig a n   yoki  yu tilad igan  
issiq lik   m iq d ori  sh u   m o d d a n in g  
ejjsh  issiqligi
  deyiladi.  M asalan , 
a m m o n iy   n itratn in g  erish  issiqligi  +   2 6 ,4   k J /m o l,  kaliy  g id r o k ­
sid n in g erish  issiqligi  —5 5 ,6   k J /m o l.  Erish  issiqligining Д  H  qiym ati 
erish jarayonida  ishtirok etuvchi  erituvchining miqdoriga va haroratga 
bog'liq .  S h u n in g u ch u n  h am   keltirilgan  qiym atlar  18—20°C  harorat 
va  k o 'p   m iq d ord agi  suv  u c h u n   o lin a d i.  1  m o l  erigan  m o d d ag a 
2 0 0 — 3 0 0   m o l  suv  to 'g 'ri  k elgan i  m a ’qul.
K ristalln in g  erish  p aytid a  kristall  panjaraning  b u zilish i  sod ir 
bo'lad i, bunda energiya sarflanadi.  S h u n in g uchun ham  erish  paytida 
issiqlik yutiladi.  Erish  paytida  issiqlik ch iq sa ,  bu  holda erish  paytida 
er itu v c h i  va  erigan  m o d d a   zarrach alari  orasid a  o 'za ro   ta ’sirlan ish  
y u z b erayo tgan ligi  k o'rin a d i.  B u  h o ld a   issiq lik   ajralib  ch iq a d i.  Bu 
issiqlik kristall  panjara buzilishida sarf  b o'lish i  kerak bo'lgan  issiqlikni 
h a m   q op layd i.
H o z iig i paytda k o'pgina  m o d d a la m in g  erish jarayonida u lam ing 
m olekulalari  yoki  ionlari  erituvchi  m olekulalari  bilan  ta ’sirlashib, 
^ solvatlar
 hosil qilishi  e ’tirof etilgan.  Bu jarayon 
solvatlanish
 deb ataladi. 
Eruvchi  sifatida  suv  m olekulalari  ishtirok  etsa,  bunday  birikm alar 
gidratlar,
 jarayonn ing  o 'zi  esa 
gidratlanish
  deb  ataladi.  G idratlanish 
va  solvatlanish  hodisalari  18 8 7 -y ild a   D .  1.  M end eleyev  to m o n id a n  
sulfat  kislota,  suv  va  suv  etil  spirti  tizim larid a  batafsil  o'rganilgan.
S olvatlar va gidratlar erigan  m o d d a n in g  tabiatiga b og'liq   h old a 
io n la r— d ip o l  t a ’sir,  d o n o r - a k s e p t o r   t a ’sir  tufayli  yu zaga  k elishi 
m u m k in .
G id ratlar,  o d a td a ,  b eq a ror  b irik m ala r  h isob lan adi.  U la r  e r it­
m alar  b u g 'la n ish id a y o q   p a rch a la n ib   k etad i.  B a ’zi  bir  h olla rd a
8 3

gidratlar  a n c h a g in a   barqaror  b o ‘lib ,  kristallar  tarkibiga  kiradi. 
B unday  m o d d a la r tarkibidagi  suv  k ristallizatsiya   suvi  d eb   ataladi. 
K ristallo gid ratlam in g tarkibini  k ristallizatsiya  suvini  k o ‘rsatadigan 
form ulalar  b ila n   iz o h la sh   qabul  q ilin g a n .
M asalan:
C u S 0 4  5  H 20 ;   N a 2S 0 4  10  H 20
Erish  p a y tid a   gidratlar  h o sil  b o 'lish i  issiq lik   ajralib  ch iq ish i 
b ilan   k ech a d i.  T u z n in g  erish  vaq tid a  kristall  p an jaran in g b u zilish i 
sod ir  boM adi,  b u n d a   issiq lik   yu tilad i.  G id r a tla n ish  ja ra y o n id a   esa 
issiqlik ajralib ch iq a d i.  U m u m iy  erish  issiqligi  sh u   ikki ja ray on n in g 
issiqlik efTektlari  y ig ‘indisiga ten g  b o 'la d i.  S h u n in g  u ch u n  h a m  ayni 
tu zn ing erishida  qaysi  h ola t  ustunligiga qarab  issiqlik ajralib ch iqish i 
yoki  yu tilish i  m u m k in .
T u zla rn in g   erish   issiq ligin i  k a lorim etrlar  y o rd a m id a   an iq lash  
m um kin.  G e ss q o n u n i  asosida tajribada  an iq lash ,  o 'lch a sh   m u m k in  
b o 'lm a g a n   h o lla r  u ch u n   h am   erish  issiq lik   e ffek tin i  to p sa  boMadi. 
M asalan ,  k ristallogid ratlar  h osil  b o 'lish i  issiq lig in i  a n iq   o 'lc h a sh  
q iyin ,  ch u n k i  bu   ja ra y o n   tu zn in g   erish   va  k ristallogid rat  h o sil 
b o'lish i  b ila n   m u rak k ab lash gan   boMadi.  T e r m o k im y o n in g   asosiy  
q o n u n i  is h la t ilg a n i  h o ld a   s u v s iz   t u z n in g   e r is h i  is s iq lig i  va 
k ristallogid ratn in g  h o sil  boMish  issiq ligin i  a n iq la sh   m u m k in :
A  ^gidral —  A  H luz 
A  Hkristall

H gidral— k r is t a llo g id r a t n in g   h o s il  b o ' l i s h i   y o k i  t u z n in g  
gidratlan ish   issiqligi.

H lu7—  su v siz  tu z n in g   erish  issiq ligi.

H krisla||—  k ristallogid ratn in g  erish   issiq ligi.
M iso l:  M g S 0 4  n in g   erish  issiqligi  —  8 4 ,7 7   k J /m o l.
M g S 0 4  7  H 20   k ristallogid ratn in g  erish   issiq ligi  +   15,88  k J /m o l. 
Shu  q iy m a tla rd a n   fo y d a la n ib ,  M g S 0 4  n in g  gid ra tla n ish   issiq ligin i 
top in g.
Yechish:
  G e s s  q o n u n ig a   m uvofiq:

H  .  ,=  

H, 
— A 
H.
gidrat 
Ш/ 
kris
A  Hgidrdi=   1 -   8 4 , 7 7 - 1 5 , 8 8   =   -   1 0 0 ,6 5   k J /m o l
8 4

E r itm a   k o n s e n t r a ts iy a s i.  E r itm a n in g   y o k i  e r it u v c h in in g  
m a ’lu m   m assa  m iq d o rid a   y o k i  m a ’lu m   hajm id a  erigan  m o d d a  
m iq dori 
eritma  konsentratsiyasi
 d ey ila d i.
E ritm alar  k on sen tratsiyasi  q u yid agi  usullar b ilan   ifo d alan ad i:
1.  E rigan  m o d d a n in g  
m assa  ulushi
 d eb ,  erigan   m o d d a   m a ssa - 
sin in g  eritm a  m assasi  nisbatiga  aytiladi.
_  
m
\
w  -   — 
w —
  erigan   m o d d a n in g   m assa  u lu sh i.
/и,  —  er ig a n   m o d d a n in g   m assasi.
m2 =   m t
  +  
m0 
m 2
  —  e r itm a n in g   u m u m iy   m assasi.
m a —
  er itu v c h in in g   (su v)  m assasi.
O d atd a,  erigan  m o d d a n in g   m assa  ulushi  foizlarda  ifodalanadi:
w %   =  —   ■
 
1 0 0
m2
M assa  ulushining foizlarda qiym ati  100 g eritm ada erigan  m od d a 
g ra m m la r  so n ig a   teng.
2.  Bir litr eritm ad a  erigan  m o d d a   m iq dori  m o ly ar  k o n sen tra t­
siya deyiladi.
r, 
n
 
*  .  *—

m 
c   =  v  yokl  c   =  M V
C  

  m o ly a r  k o n se n tra tsiy a ,  g /m o l;
n  —
  m o d d a   m iq d o r i,  m ol;


  eritm a  h ajm i,  1;
m  —
  erigan   m o d d a   m assa si,  g;
M  —
  erigan   m o d d a   m o ly a r  m a ssa si,  g /m o l.
2  M  N a O H   ifod asi  m o ly a r  k o n sen tratsiy asi  2  m o l/1   boMgan 
natriy gidroksid  eritm asini  bildiradi.  B u n d ay eritm an in g   1  litrida  2 
m o l,  y a ’ni  80  g  n atriy  gid rok sid   erig an   b o ‘ladi.
3.  Bir  litr eritm a d a   erigan   m o d d a n in g   ek vivalen tlari  m iq d ori 
ekvivalentning m olyar konsentratsiyasi
 yok i 
norm al konsentratsiyasi 
d eyilad i:
CH  —  n orm al  k o n se n tra tsiy a ,  m ol/1;
E —
  erigan   m o d d a n in g   e k v iv a le n t  m assasi,  g /m o l.
8 5

0,1  n.  H 2S 0 4  ifod asi  n orm al  k on sen tratsiya si  0,1  m ol/1   b o ‘lgan 
sulfat  k islota  er itm a sin i  bildiradi.  B u n d ay er itm a n in g   1  litrida  0,1 
ek viv a len t,  y a ’ni  4 ,9   g   sulfat  k islota  b o ‘ladi.
4. 
Bir  k ilogram m   eritu v ch id a   erigan   m o d d a   m iq d ori 
m olyal 
konsentratsiya
  d eyilad i.
Cm  —  m o ly a l  k on sen tra tsiy a ,  m o l/k g ; 
m0
  —  er itu v c h in in g   m assa si,  kg.
E ritu vch in in g  m assasi gram m larda  ifod alansa,  m olyal  k o n se n ­
tratsiya  birligi  o ‘zgarm asligi  u ch u n   ifo d a n i  m in g ga   k o ‘p aytirish  
kerak:
5.  Bir  m illilitr eritm ad a  erigan  m o d d a n in g  gram m lard agi  so n i 
titr
 deyiladi.
T
 —  er itm a n in g   titri,  g /m l.
6.  Erigan  m o d d a   k o n sen tratsiyasin i  m o ly a r  u lu sh lard a  h a m  
ifod alash   m u m k in .  E rigan  m o d d a   m iq d o rin in g   eritu v ch i  va   er i­
gan   m od d a  m iqdorlari yig ‘indisiga  nisbati 
erigan moddaning m olyar 
ulushi
 d eyiladi.
УУ,  —  erigan  m o d d a n in g   m o ly a r  ulushi;
«,  —  erigan  m o d d a n in g   m iq d ori,  m ol; 
n0  —

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling