Farmatsevtika o‟quv instituti talabalari uchun adabiyoti


O       Kiislotali  oksidlar


Download 2.64 Mb.
Pdf просмотр
bet4/50
Sana15.12.2019
Hajmi2.64 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   50
O 
     Kiislotali  oksidlar.  Oksidlariga  kislotalar  to‘g‘ri  keladigan  oksidlar  kislotali  oksidlar 
deyiladi.Kislotali  oksidlar  metallmaslarning  oksidlari    va  ba‘zi  bir  metallarning  yuqori  valentli 
oksidlari  ham  kislotali  oksidlar  hisoblanadi  (СrO
3; 
Mn
2
O
7    ;
MnO
3
,  V
2
O
5
,  MoO
3
,  WO
3
)
.
  Ularni 
angidridlar(suvsizlantirilgan kislotalar) deb ham yuritiladi. 
           
Har bir kislotali oksidga kislota to‘g‘ri keladi: 
SO
2
   H
2
SO
3
           SO
3
  H
2
SO
4
               N
2
O
3
 HNO
2          
  N
2
O
5
  HNO
3
 
P
2
O
5
   H
3
PO
3
        P
2
O
5
   HPO
3                     
 P
2
O
5
 H
3
PO
4              
P
2
O
5
  H
4
P
2
O
7          
Cl
2
O  HClO         Cl
2
O
3
  HClO
2                  
  Cl
2
O
5
 HClO
3
      Cl
2
O
7
  HClO
4     
  
CrO
3
  H
2
CrO
4
     CrO
3
  H
2
Cr
2
O
7                  
SiO
2
  H
2
SiO
3          
Mn
2
O
7
  HMnO
4     
 
B
2
O
3
  HBO
2
         B
2
O
3
   H
2
B
4
O
7
             B
2
O
3
 H
3
BO
3                
CO
2
  H
2
CO
3
  
      

 
 
18 
Olinishi. Metallmaslarning kislorodda yoki havoda yonishi: 
C+O
2
=CO
2
 ;
    
4
 
P+3O
2
=2P
2
O
5
 ;    4 P+3O
2
=2P
2
O

 ;    S+O
2
 =SO

        Murakkab moddalarni yondirish: 
  ZnS+O
2
=ZnO+SO
2
    4 FeS
2
+11O
2
=2Fe
2
O
3
+8SO
2
   2NO+O
2
=2NO
2
 
   2SO
2
+O
2
=2SO
3             
 2 H
2
S+3O
2
=2SO
2
+2H
2

       Kislotalarni qizdirish orqali suvsizlantirish: 
       H
2
SiO
3
=SiO
2
+H
2
O                 2H
3
PO
4
=P
2
O
5
+3H
2

       Metallarga kislotalar ta‘ssir ettirish: 
      Cu+2H
2
SO
4
=CuSO
4
+SO
2
+2H
2
O      Cu+4HNO
3
=Cu(NO
3
)
2
+2NO
2
+2H
2

       Metallmaslarga kislotalar ta‘sir ettirish: 
        2H
2
SO
4
+S=3SO
2
+2H
2
O             5HNO
3
+P=5NO
2
+H
3
PO
4
+H
2

        Xossalari.  Kislotali  oksidlar  odatdagi  sharoitda  gazsimon  (SO
2
,  NO
2
,  CO
2
),  qattiq  holatda 
(P
2
O
5
,  CrO
3
, SiO
2
,  N
2
O
5
)  uchraydi.  Kislotali  oksidlarni  suv  bilan  o‘zaro  ta‘siridan  kislotalar  hosil 
bo‘ladi. Faqat kremniy(IY) oksidgina suv bilan o‘zaro ta‘sir etmaydi. 
      SO

+ H
2
O = H
2
SO
3                                
SO

+ H
2
O = H
2
SO

      P
2
O

+ 3H
2
O = 2H
3
PO
3
             P
2
O

+ 3H
2
O = 2H
3
PO

         
N
2
O

+ H
2
O = 2HNO
2  
               N
2
O

+ H
2
O = 2HNO

      CO

+ H
2
O = H
2
CO
3       
             Cl
2
O + H
2
O = 2HClO 
         
Cl
2
O

+ H
2
O = 2HClO
4
              SiO

+ H
2
O  

 
          Ishqorlar ta‘siri etganda kislotali oksidlarning tuzlari hosil boladi: 
      2NaOH + CO

= Na
2
CO

+ H
2
O         2KOH + SO

= K
2
SO

+ H
2

      6NaOH + P
2
O

= 2Na
3
PO

+ 3H
2
O     Ca(OH)

+ N
2
O
5
 = Ca(NO
3
)

+ H
2

      2KOH  + Cl
2
O

= 2KClO

+ H
2
O       Ba(OH)

+ N
2
O

= Ba(NO
2
)

+ H
2

      CrO

+ 2NaOH = Na
2
CrO

+ H
2
O    2KOH + Mn
2
O

= 2KMnO

+
 
H
2

           Ma‘lum sharoitda kislotali oksidlar tuzlar bilan ham ta‘sirlashadi: 
    СаСО
3
 + SiO

= CaSiO

+ CO
2        
 3CaCO

+ P
2
O

= Ca
3
(PO
4
)

+ 3CO

           
Amfoter oksidlar.  Amfoter oksidlar(4-jadval) bir paytning o‘zida ham kislota ham asos hosil 
qiladi.  Bunday  oksidlar  ikki  yoqlama  xossaga  ega.  Amfoterlik  xossalari  ZnO,  BeO,  SnO,  PbO, 
Al
2
O
3
, Cr
2
O
3
,   SnO
2
,  PbO
2
, GeO
2
  va MnO
2 
da ham kuzatiladi. 
 
          
4 jadval.  Amfoter oksidlarning kislotalari va asoslari 
  Amfoter oksidlar 
   Asosli 
Kislotalsi* 
Kislotaning nomi 
             ZnO 
 
Zn(OH)
2               
 
H
2
ZnO
2     
 
Zinkat  
              BeO 
 
Be(OH)
2
           
H
2
BeO
2
     
Berillat 
              Al
2
O
3
 
Al(OH)
3
          
HAlO
2
 
H
3
AlO
3
 
m-alyuminat 
o-alyuminat 
             Cr
2
O
3  
 
Cr(OH)
3
 
HCrO
2
  
H
3
CrO
3
 
m-xromit 
o-xromit 
             MnO
2
 
Mn(OH)
4
 
H
2
MnO
3
 
H
4
MnO
4
 
m-manganit 
o-manganit 
            SnO
2
 
Sn(OH)
4
 
H
2
SnO
3
 
H
4
SnO
4
 
m-stannat 
o-stannat 
            PbO
2
 
Pb(OH)
4
 
H
2
PbO
3
 
H
4
PbO
4
 
m-plumbat 
o-plumbat 
*bunday kislotalar erkin holda mavjud emas.  
          Xossalari.  Amfoter oksidlar suvda erimaydigan qattiq moddalardir.  
          Amfoter  oksidlar  ham  kislotalar  bilan  va  ham  asoslar  bilan  o‘zaro  ta‘sirlashadi  va  mos 
kislotalarining tuzlarini hosil qiladi:       
  ZnO + 2HCl = ZnCl

+ 2H
2
O              ZnO + 2NaOH = Na
2
ZnO

+ H
2
O           

 
 
19 
  Al
2
O

+ 6HCl = 2AlCl

+ 3H
2
O           Al
2
O

+ 2NaOH = 2NaAlO

+ H
2
O  
        Xrom(III) oksidi kislota va ishqor eritmalarida erimaydi. Lekin  ishqorlarda  yoki karbonatlar 
ishtirokida syuqlantirilsa xromitlar hosil qiladi: 
   Al
2
O
3
+K
2
O = 2KAlO
2
                               Cr
2
O
3
+Na
2
O = 2NaCrO
2
 
   Cr
2
O
3
+6NaOH = 2Na
3
CrO
3
+3H
2
O         Cr
2
O
3
+K
2
CO

= 2KCrO
2
+CO
2
 
    BeO+K
2
CO

= K
2
BeO
2
  +CO
2
                          
           Betaraf oksidlar.Bunday oksidlar qatoriga indifferent,  ya‘ni tuz hosil qilmaydigan oksidlar 
kiradi.Ushbu oksidlar kislota ham asos ham hosil qilmaydi.Betaraf oksidlarga  CO, NO, N
2
O, SiO 
kabi oksidlar kiradi. 
          Peroksidlar.  Peroksidlar  oq  qattiq  moddalardir.  Bunday  birikmalarni  vodorod  peroksidning 
H
2
O

tuzlari  sifatida  qaralishi  mumkin.Peroksidlarga  Na
2
O
2
,  K
2
O
2
,  BaO
2
,  ozonid  birikmalar  KO
3
 
kabi moddalarni olish mumkin. 
          Peroksidlar faol metallardan bo‘lgan ishqoriy metallarning havoda yonishida hosil bo‘ladi: 
        2  Na+O

=Na
2
O
2
             K+O

=KO
2                   
Rb+O

=RbO
2
 
   Aralash  oksidlar.  Bunday  moddalar  qatoriga  oksidlarning  aralashmasi  yoki  ularni  tuzlar  deb 
qarashga  to‘g‘ri  keladi.Masalan:  Fe
3
O
4
,  Pb
2
O
3
,  Pb
3
O
4
,  Mn
2
O
3
,  Mn
3
O
4
,  Co
3
O
4
.  Bu  oksidlar  biror 
metallning  tuzi  ko‘rinishida  yozilsa  Fe(FeO
2
)
2
,  PbPbO
3
,  Pb
2
PbO
4
,  Mn
2
MnO
4
  tuzlar  sifatida 
yozilishi  mumkin.Aralash  oksidlar  qatoriga    shpinellar  ,  ya‘ni  II  va      III  valentli  oksidlar 
aralashmasini ham kiritish mumkin. Masalan: FeO
*
Al
2
O
3
,  ZnO
*
Al
2
O
3
, MgO
*
Al
2
O
3
 va boshqalar. 
 
 
 
                                    3.2.Asoslar 
           Asoslar  metallar  va  gidroksil  guruhidan  tashkil  topgan  murakkab  moddalardir.  Ularning 
umumiy formulasi  Me(OH)
n
 . Me metal atomi, n- metallning valentligi. 
          Elektrolit  sifatida  asoslarning  dissosilanishida  metall  kationi  va  gidroksil  anioni  hosil 
bo‟ladi.  
         Bunday moddalar eritmasida lakmus indikatori ko‘k rangga, fenolftalein indikatori qizil pushti 
rangga  kiradi.  Ishqorlar  eritmalari    to‘qimalarni  yemirish  xossasiga  ega.  Agar  asos  ko‘p  kislotali 
bo‘lsa    dissotsilanish  bosqichli  boradi.  Asoslarning  kislotaligi  ulardagi  gidroksid  guruhlar  soniga 
teng. 
   KOH    

    K
+
 + OH
-
                   NaOH    

  Na
+
 +      OH
-
 
   Ca(OH)


 Ca
2+ 
+ 2OH
-
               Mg(OH)


  MgOH

+OH
-
  
    Al(OH)


 Al(OH)
2
+
 +OH
-
         MgOH
+   

   Mg
2+  
+   OH
-
 
    Al(OH)
2


 AlOH
2+   
+ OH
-
                                
    AlOH
2+ 

    Al
3+          
+  OH
-
   
      Suvda  eriydigan  asoslar  ishqorlar  deyilib,  ularga  LiOH,  NaOH,  KOH,  RbOH,  ,  CsOH, 
Ca(OH)
2
,  Sr(OH)
2
,  Ba(OH)
2
  kiradi.Ular  to‘liq  dissosilanadi.Ishqor  so‘zi    ―yuvchi‖  ma‘nosini  
beradi. 
       Suvda erimaydigan asoslar  oz dissosilanuvchi moddalar qatoriga kirib, odatda bunday asoslar 
bosqichli dissosilanadi.Masalan: Cu(OH)
2
, Mn(OH)
2
, Fe(OH)
2
, Cr(OH)
3
,  NH
4
OH . 
       Nomlanishi.  Asoslarni    nomlash  ularga  asos  yoki  gidroksid  so‘zini  qo‘shish  orqali  amalga 
oshiriladi.  NaOH  natriy  gidroksidi,  natriy  asosi,o‘yuvchi  natriy.  Agar  biror  metallning  bir  necha 
gidroksidlari bolsa Cr(OH)
2
 -xrom(II) gidroksidi, Cr(OH)
3
- xrom(III) gidroksidi va hokazo. 
       Olinishi. Faol metallardan bo‘lgan ishqoriy va ishqoriy yer metallari suvda eritilsa ishqorlarga 
aylanib vodorodni ajratadi:  
                2Na+2H
2
O = 2NaOH+H
2
 
                 Ca+2H
2
O = Ca(OH)
2
+H
2
 
                 Ba+2H
2
O = Ba(OH)
2
+H
2
 
            Metall  oksidlarini  suvda  erishidan  ham  asoslar  hosil  boladi.  Faqat  I  va  II    guruh 
metallarining oksidlarigina suvda oson eriydi (BeO   va   MgO dan tashqari).                                     

 
 
20 
             Gidridlar,  nitridlar,  fosfidlar  va  sulfidlarning  suv  bilan  ta‘sirlashganida  ham    asoslar  hosil 
bo‘ladi: 
             CaH
2
+2H
2
O =Ca(OH)
2
+H
2
                AlN+3H
2
O =Al(OH)
3
+NH
3
 
             Ca
3
P
2
+6H
2
O =3Ca(OH)
2
+2PH
3
      Al
2
S
3
+6H
2
O =2Al(OH)
3
+3H
2

             Erimaydigan asoslar olish uchun  metallarning tuzlariga ishqorlar ta‘sir ettiriladi: 
              CuSO
4
+2KOH =Cu(OH)
2

+K
2
SO
4
  
              FeCl
3
+3NaOH =Fe(OH)
3

+3NaCl 
              FeSO
4
+2KOH =Fe(OH)
2

+K
2
SO
4
 
             MnSO
4
+2NaOH =Mn(OH)
2

+Na
2
SO
4
 
             Xossalari.Asoslar odatda qattiq moddalardir. Ularning rangi turlicha bo‘lib, rang o‘zgarishi 
ba‘zan  asoslarni  birini  ikkinchisidan  ajratish  imkoniyatinin  beradi.      Faqat    NH
4
OH    ammiakni 
suvda erishidan hosil bolgan va eritmada mavjud (suyuqlik).  
          Asoslar  kislotali  oksidlar    bilan  ta‘sirlashib  tuz  va  suv  hosil  qiladi.  Bunday  tuzlar  kislotali 
oksidlarning tuzlariga kiradi: 
            2Cr(OH)
3
+3SO
3  
=Cr
2
(SO
4
)
3
+3H
2

           6NH
4
OH+P
2
O
5  
= 2(NH
4
)
3
PO
4
 +3H
2

           Cu(OH)
2
+SO
2  
=CuSO
3
+H
2

         Asoslar qizdirilsa suv  va asosli oksidlarga  parchalanadi: 
          Fe(OH)

=FeO+H
2

          Cu(OH)

=CuO+H
2

          Mg(OH)

=MgO+H
2

         Ishqorlarga tuzlar tasir ettirilsa erimaydigan asoslar hosil bo‘lishi yuqorida ko‘rib chiqildi. 
        Amfoter  gidroksidlar.  Asoslarning  alohida  guruhini  amfoter  gidroksidlar  tashkil  etadi.  Ham 
kislota ham asos xossasini namoyon etuvchi asoslar amfoter gidroksidlar deyiladi.  Bunday asoslar 
qatoriga:  Zn(OH)
2
,  Be(OH)
2
,  AL(OH)
3
,  Sn(OH)
2
,  Pb(OH)
2
,  Cr(OH)
3
,  Pb(OH)
4
,  Sn(OH)
4
  va 
boshqalar kiradi. 
        Amfoter  gidroksidlar  kislotalar  bilan  ham,  asoslar  bilan  ham  ta‘sir  etishi  mumkin.  Ular 
kislotalar ta‘sirida ham  asoslar ta‘sirida ham oson eritmaga o‘tadi: 
       Be(OH)
2
+2HCl =BeCl
2
+2H2O 
       Be(OH)
2
+2KOH =K
2
BeO
2
+2H
2

       Be(OH)
2
+2KOH =K
2
[Be(OH)
4

       Cr(OH)
3
+NaOH =NaCrO
2
+2H
2

       Cr(OH)
3
+3NaOH =Na
3
[Cr(OH)
6

      2Cr(OH)
3
+3H
2
SO

=Cr
2
(SO
4
)
3
+3H
2

       Amfoter gidroksidlar amfoter metallarining tuzlariga  ishqorlar ta‘sir ettirib olinadi. 
        
                                                     3.3. Kislotalar  
        Kislotalar.  Tarkibida vodorod atomi va kislota qoldig‘i  tutgan murakkab moddalar kislotalar 
deyiladi. Kislotalarning umumiy formulasi  H
n
. R- kislota qoldig‘i. n- kilota qoldi‘g‘i valentligi yoki 
kislotalarning asosligi.Ko‘p ishlatiladigan kislotalarning ro‘yxati  5 jadvalda berilgan. 
           Kislotalar eritmada dissotsilanib vodorod kationlarini  va kislota qoldig‟i anionlarini hosil 
qiladi.Agar kislota ko‘p asosli bo‘lsa bunday dissotsilanish jarayoni bosqichli boradi: 
   HCl     

H
+
+Cl
-
           


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   50


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling