Farmatsevtika o‟quv instituti talabalari uchun adabiyoti


Download 2.64 Mb.
Pdf просмотр
bet6/50
Sana15.12.2019
Hajmi2.64 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   50

4
2-

H
+
    +  PO
4
3-
           
 
 
 
6 -jadval. Nordon tuzlarning  hosil qiladigan kislotalar 
Kislotalar 
     Kislota    
    qoldig‘i             
Nordon  tuzlar 
Tuzlarning 
     nomlanishi 
 
H
2
CO

H
2

H
2
SO
3
 
H
2
SO
4
  
H
3
PO
4
   
 
H
4
P
2
O

 
 
     HCO
3
I  
 
     HS

     HSO
3
1     
 
     HSO
4
1
  
 
        
H
2
PO
4
1      
     HPO
4
11    
     H
3
P
2
O
7
 I 
         
H
2
P
2
O
7
II   
     HP
2
O
7
III                      
 
   
   NaHCO

   NaHS
  
   
   NaHSO
3
   
   KHSO
4
    
   NaH
2
PO

  
   Na
2
HPO

  
   KH
3
P
2
O
7
   
   K
2
H
2
P
2
O
7
 
   K
3
HP
2
O
7
 
                  
                     
  
Natriy gidrokarbonat            
  Kaliy girosulfid 
  Natriy gidrosulfit 
Kaliy gidrosulfat 
Natriy digidrofosfat 
Natriy gidrofosfat 
Kaliy trigidrodifosfat 
Kaliy digidrodifosfat 
Kaliy gidrodifosfat 
 
 
 
  CaHPO
4  

Ca
2+
+  HPO
4
2-                     
Ca(H
2
PO
4
)
2

Ca
2+
+  2H
2
PO
4

  HPO
4
2-  

H
+
+      PO
4
3-                                   
H
2
PO
4
-  

   H
+
 +    HPO
4
2- 
  NaHS  

Na+ +     HS

                         HPO
4
2-  

H
+
+      PO
4
3-
 
      HS  
-

 H
+
 +       S
2-
                
Olinishi.  Nordon  tuzlarni  olishda  ko‘p  asosli  kislotalarga  kuchli  asoslar  ta‘sir 
ettiriladi.Reaksiyada kislotalar mo‘l miqdorda olinadi. 
 Reaksiya bosqichli borib avval nordon tuzlar keyin esa o‘rta tuzlar olinadi: 
1 bosq.КОН+H
2
S=KHS+H
2
O;                    NaOH+ H
2
SO
4
=NaHSO
4
+H
2
O 
           
Mo‘l 
                                                         
 mo‘l 
 2 bosq.   KHS+KOH=K
2
S+H
2
O                 NaHSO
4
+NaOH=Na
2
SO
4
+H
2
O      
 
1 bosq. Ca(OH)
2
+2H
3
PO
4
=Ca(H
2
PO
4
)
2
+2H
2
O;        
                  
mo‘l                                                                                      
  
 
2 bosq. Ca(H
2
PO
4
)
2
+Ca(OH)
2
=2CaHPO
4
+2H
2
O;    
3 bosq.  CaHPO
4
+Ca(OH)
2
=Ca
3
(PO
4
)
2
+H
2
O;     
1 bosq. Ca(OH)
2
+2H
2
SO
4
=Ca(HSO
4
)
2
+2H
2
O;   

 
 
24 
                   
 mo‘l
                                                                            
2 bosq. Сa(HSO
4
)
2
+Ca(OH)
2
=2CaSO
4
 +2H
2

1 bosq.  KOH+H
4
P
2
O
7
=KH
3
P
2
O
7
+H
2
O 
2 bosq. KH
3
P
2
O
7
+ KOH=K
2
H
2
P
2
O
7
+ H
2
O 
3 bosq.  K
2
H
2
P
2
O
7
+KOH=K
3
HP
2
O
7
+H
2
O 
4 bosq.  K
3
HP
2
O
7
+KOH=K
4
P
2
O
7
+H
2

 
Ko‘p asosli kislotalarning   o‘rta tuzlariga shu kislotalarning o‘zini qo‘shish orqali nordon 
tuzlar olish mumkin. Masalan: 
K
3
PO
4
+HCl=K
2
HPO
4
+KCl 
K
2
HPO
4
+HCl=KH
2
PO
4
+KCl 
KH
2
PO
4
+HCl=H
3
PO
4
+KCl  
CaCO
3
+H
2
O+CO
2
=Ca(HCO
3
)
2
   
Ca
3
(PO
4
)
2
+H
3
PO
4
=3CaHPO

CaHPO
4
+H
3
PO
4
=Ca(H
2
PO
4
)
2
    
Ko‘p asosli kislotalarning  o‘rta tuzlariga  kuchli kislota(H
2
SO
4
) ta‘sir etishda  ham nordon 
tuz hosil hosil qilganida: 
Ca
3
(PO
4
)
2
+2H
2
SO
4
= Ca(H
2
PO
4
)
2
+2CaSO
4
  
Nordon tuzlarning hosil bo‘lishi asoslarga kislotali oksidlarning ta‘sirida ham hosil bo‘ladi: 
CO
2
+NaOH= NaHCO
3
  ; KOH+CO
2
=KHCO
3
 
Nordon  tuzlarni  grafik  formulasi  yozish  uchun  shu  tuz  hosil  qilgan  kislotani  grafik 
formulasini  yozib  olish  kerak.  So‘ngra  kislota  qoldig‘ini  aniqlash  va  uni  asosida  nordon  tuzni 
grafik formulasini yozish kerak.Oxirida shu kislota qoldig‘iga metall atomi qo‘yiladi. 
 Asosli  tuzlar.  Bunday  tuzlar  tarkibida  metall  atomi,  gidroksil  guruhi  va  kislota  qoldig‘i 
bo‘ladi.  Asosli  tuzlar  bir  kislotali  asoslardan  hosil  bo‘lmaydi.Ularni  tarkibida  metall  atomi 
gidroksil  guruhi  va  kislota  qoldig‘i  mavjud  bo‘ladi.Bunday  tuzlar  quyidagi  asoslardan  olinishi 
mumkin(7-jadval). 
7- jadval. Asosli tuzlar hosil qiladigan asoslarning qoldiqlari 
 Asoslar 
 
 Qoldiq‘i  
                               
Asosli  tuz 
 
Asosli  tuzning 
nomlanishi   
Mg(OH)
2  
  
Cu(OH)
2
       
           Al(OH)
3
   
          
 
              
          Cr(OH)
3   
     
 
          Al(OH)
3
   
          
 
              
         Fe(OH)
3
      
 
        Mg(OH)
2
 
     
 
             
MgOH
1  
CuOH 
I  
              
 Al(OH)
2

    
  AlOH
II  
                     
Cr(OH)
2
1
  
CrOH
II 
 
 Al(OH)
2

    
 AlOH
II  
               
 Fe(OH)
2
1       
 
  FeOH
II        
 
  MgOH
I
 
  
 MgOHCl  
CuOHNO
3
            
 Al(OH)
2
NO
3
  
 AlOH(NO
3
)
2
         
 Cr(OH)
2
NO
3  
           
  
CrOH(NO
3
)
2
 
  [Al(OH)
2
]
2
SO
4             
 
  AlOHSO

  
  [Fe(OH)
2
]SO
4   
    
  FeOHSO
4
 
 (MgOH)
3
PO
4
 
        
magniygidrokso  xlorid 
misgidrokso(II)  nitrat 
alyuminiydigidrokso  nitrat 
alyuminiygidrokso   nitrat 
xromdigidrokso(III)  nitrat 
xromdidroksoIII)  nitrat 
alyuminiydigidrokso sulfat 
alyuminiygidrokso  sulfat 
temirdigidrokso(III) sulfat      
temirgidrokso(III) sulfat 
magniygidrokso fosfat 
 
 
 Dissotsilanishi.Bunday tuzlarning dissotsilanishi bosqichli borib,metall kationlari, gidroksil 
anioni  va kislota qoldig‘i anioni hosil bo‘ladi: 
   CuOHCl 

  CuOH
+
 + Cl

         (CuOH)
2
SO
4
 

 2CuOH
+
 +   SO
4
2- 
    
   CuOH
+
 

   Cu
2+
+    OH
-
    
             
CuOH
2+  

   Cu
2+
 +     OH

    AlOHSO
4
 

AlOH
2+ 
+  SO
4
2-    
     |Al(OH)
2
|
2
SO
4
 

 2Al(OH)
2
+
+ SO
4
2-
  
    AlOH
2+
 

Al
3+
+        OH
-
            Al(OH)
2
+

     AlOH
2+
 +  OH
-
                                          
                    AlOH
2+
 

Al
3+
+    OH
-
                
Olinishi.  Кuchsiz  va  ko‘p  negizli  asoslarga  kuchli  kislotalar  ta‘sir  ettiriladi  va  bu 
reaksiyalarda asoslar mo‘l miqdorda olinadi: 

 
 
25 
1 bosq.Cu(OH)

+  HCl= CuOHCl  + H
2
O; 2 bosq.CuOHCl + HCl= CuCl
2
+ H
2

               
Mo‘l 
1 bosq.Al(OH)
3
+HCl=Al(OH)
2
Cl +H
2
O; 2bosq.Al(OH)
2
Cl+HCl= AlOHCl
2
+H
2
O 
             
 Mo‘l                                                                                      
         
3 bosq.  AlOHCl
2
  +HCl= AlCl
3
  + H
2

1 bosq.  2Al(OH)
3
 + H
2
SO
4
 =[Al(OH)
2
]SO
4
 + 2H
2
O 
2 bosq.   [Al(OH)
2
]
2
SO
4
+ H
2
SO
4
=2AlOHSO

  + 2 H
2
O 
3 bosq.  2AlOHSO
4
+ H
2
SO
4
=Al
2
(SO
4
)

+ 2H
2
O 
1 bosq.  2Mg(OH)
2
 + H
2
SO
4
= (MgOH)
2
SO
4
 + 2H
2
O  
                
Mo‘l
 
 2 bosq. (MgOH)
2
SO
4
 + H
2
SO
4
= 2MgSO
4
 + 2H
2
O 
      Ko‘p  kislotali  asoslarning  o‘rta  tuzlariga  ishqor  eritmalari  ta‘sir  ettirib  asosli  tuzlar  olinishi 
mumkin: 
         FeCl
3
+   NaOH =FeOHCl
2
+NaCl  
         FeOHCl
2
+NaOH=Fe(OH)
2
Cl+NaCl 
         Fe(OH)
2
Cl+NaOH=Fe(OH)
3
+NaCl                    
    Qo‟sh  tuzlar.  Тarkibida    bir  paytni  o‘zida  ikkita  har  xil  metall  ushlab  turadi.Qo‘shaloq 
tuzlar  ko‘p  asosli  kislotalardagi  vodorod  atomlarini  har  xil  metallarga  almashinishi  tufayli  hosil 
bo‘ladi.  
                 H
2
SO
4    
   NaKSO

                 H
3
PO
4
      NaKLiPO
4
 
                 H
2
SO
4
       KCr(SO
4
)

 
Qo‘sh tuzlar dissosilanishida turli metall kationlari va kislota qoldig‘i anioni hosil bo‘ladi: 
 NaKSO

 

 Na
+
 + K
+
 +SO
4
 
2-  
NaKLiPO
4

 Na
+
 +K
+
+ Li
+
 + PO
4
3- 
KCr(SO
4
)
2

K
+
+ Cr
3+
 + 2SO
4
2- 
Olinishi.Ko‘p asosli kislotalarga turli asoslarni bosqichli ta‘sir etish kerak: 
             NaOH+ H
2
SO
4
= NaHSO
4
+ H
2

             NaHSO
4
+KOH= NaKSO
4
+ H
2
O  
             NaOH+ H
3
PO
4
=NaH
2
PO
4
 + H
2

             NaH
2
PO
4
+KOH=NaKHPO
4
+H
2

             NaKHPO
4
+LiOH= NaKLiPO
4
+ H
2

Kompleks  birikmalar.  Tarkibida  kompleks  hosil  qiluvchi  va  ligandlar  tutgan  moddalar 
kompleks birikmalar deyiladi. 
Eritmada  eriganda  kompleks  kation,    anion    yoki  neytral    zarrachalar  hosil  qiladigan 
murakkab moddalar kompleks birikmalarga kiradi. 
Kompleks birikmalar tuzilishining o‘ziga xos quyidagi tomonlari mavjud: 
    1.Kompleks birikmalar molekulasining markazida metall kationi yoki atomi joylashgan 
bo‘lib u kompleks hosil qiluvchi ion deyiladi. 
         2.Kompleks  hosil  qiluvchi  bilan  bevosita  bog‘langan  qutbli  neytral  molekulalar(NH
3

H
2
O, CO, NO) yoki anionlarni (SO
4
2-
; NO
3
-
;CO
3
2-
; CN
-
; Cl
-
; OH
-
)  ligandlar deyiladi. 
 
        3.Kompleks  hosil  qiluvchi  ionlar    ushlab  turgan  neytral  molekulalar  va  ionlar  soni 
koordinatsion son deyiladi. 
        4.  Kompleks hosil qiluvchi  ion  va ligandlar ichki sferani  hosil  qiladi va o‘rta qavsga olib 
yoziladi. 
        5.Ichki sferaga kirmagan ionlar tashqi sferani  hosil qiladi.  Ichki sferani zaryadi ligandni 
turiga qarab musbat, manfiy va hatto neytral  bo‘lishi mumkin. 
 
        8- jadval.Kompeks birikmalarning hosil bo‘lishi 
Kompleks birikma    Kompleks hosil  
  qiluvchi ion 
   Ligand 
Koord.  
son 
Jchki 
sfera 
 Tashqi  
  sfera 
[Cu(NH
3
)
4
]SO
4
 
Cu
2+
 
NH
3
 
  4 
[Cu(NH
3
)
4
]
2+
 
  SO
4
2-
 

 
 
26 
[Cr(H
2
O)
6
]Cl
3
 
Cr
3+
 
H
2

  6 
[Cr(H
2
O)
6
3+
 
   Cl
-
 
K
4
[Fe(CN)
6

Fe
2+
 
CN
-
 
  6 
[Fe(CN)
6
]
4-
 
  K
+
 
Na
3
[Al(OH)
6

Al
3+
 
OH
-
 
  6 
[Al(OH)
6
]
3-
 
   Na
+
 
[Pt(NH
3
)
2
Cl
2

Pt
2+
 
NH
3
,Cl- 
  4 
[Pt(NH
3
)
2
Cl
2

   - 
[Fe(CO)
5

Fe
o
 
CO 
  5 
[Fe(CO)
5

    - 
    Kompleks birikmalarda  ichki sfera  zaryadi kation : 
  [Сu(NH
3
)
2
]Cl ;       [Cu(NH
3
)
4
]SO
4
; [Cr(H
2
O)
6
]Cl

;
 
     [Fe(NH
3
)
6
]Cl

 Yoki ichki sfera  zaryadi anion: 
 Na|Сu(СN)
2
|;       K
2
|Cu(CN)
4
|;          Na
3
|Cr(OH)
6
|;               K
3
|Fe(CN)
6

  K
3
|Cr(OH)
6
|;         Na
3
|Al(OH)
6
|;          K|Au(CN)
2
|;              Na|Ag(CN)
2
|   
Ichki sfera zaryadi neytral bo‘lgan  komplekslar birikmalar ham bor:             
      [Pt(NH
3
)
2
Cl
2
] , [Cr(H
2
O)
3
Cl
3
], [Fe(CO)
5
], [Fe((NH
3
)
3
Cl
3
] . 
     Kompleks  birikmalar  bosqichli  dissotsilanadi.  Birinchi  galda  ionlanish  ichki  va  tashqi 
sferaga ajralish bilan boradi. 
|Сu(NH
3
)
2
|Cl 

 |Сu(NH
3
)
2
|
+
 + Cl
-   
|Сu(NH
3
)
2
|
+
   
 

     
Сu
2+
+ 2NH
3
  
|Cr(H
2
O)
6
|Cl
3

 |Cr(H
2
O)
6
|
3+
+  3Cl
-
     
|Cr(H
2
O)
6
|
3+
 

   Cr
3+
 +6H
2
O 
Kompleks  birikmalarning  hosil  bo‘lishida  cho‘kmaning  erib  ketishi,  rang  ozgarishi,  yoki 
yangidan cho‘kma hosil bo‘lishi kuzatiladi: 
 AgCl

+2NH
3
 = [ Ag(NH
3
)
2
]Cl             Ag(CN)
2

+NaOH=Na|Ag(CN)|
2
                     
 Cu(CN)
2

+2KOH= K
2
[Cu(CN)
4
]           I
2
  +KI= K[I
3

CuSO
4
+ 4NH
4
OH=[Cu(NH
3
)
4
]SO
4
      Zn(OH)
2

+2KOH= K
2
[Zn(OH)
4
]                                                                                  
AgNO
2
 +  KNO
2
 = K[Ag(NO
2
)

]   
             
Аl(OH)
3



Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   50


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling