Ñho‘lpon nomidagi nashriyot-matbaa ijodiy uyi Òoshkent – 2010

O‘zin yaxshi tasavvur aylagan mendin yomon ermish.

Navoiy nazmini ko‘rdum quyosh lavhig‘a sabt

1

 etkan,

Buyurg‘an ani oliy qadr shohi xurdadon ermish.

 (Rahm etib, ey do‘stlar...)

Rahm etib, ey do‘stlar, majruh ko‘ksumni yoring,

Qo‘l yolang aylab solib, har yon ichimni axtoring.

Uchrasa yuzi qora ko‘nglum tutub, tortib, uzub,

O‘tqa solib o‘rtabon, jonimni andin qutqoring.

Ketgan ersa choklik ko‘ksum tikib, voqif bo‘lub,

Kelsa bu jonib, sinonlar birla sanchib qaytoring.

Chun o‘larmen – yorni istang, boshimg‘a kelmasa,

Bosh yolang aylab, qo‘yub tufrog‘ uza yuz, yolboring.

Kelsa ayturda oshuqmangkim, farahdin o‘lmayin,

Nuktadonlig‘ birla ul so‘zni qoshimda o‘tkoring.

Boshima yetsa, chu o‘lgumdir necha faryod etib,

Bir nafas tengri uchun har qaysingiz bir yon boring.

Gar muyassar bo‘lmasa bu ish, Navoiy xastani,

Qo‘ldabon yo sudrabon mayxona sari boshqoring.

(Mening firoqim-u...)

Mening firoqim-u aning visoli tun bila tong,

Bu nav dahrda yo‘q ehtimoli tun bila tong.

G‘arib zulf-u yuz ermasmukim, jahon eliga,

Ko‘runmamish bu ikining misoli tun bila tong.

1

 sabt – mahkam turish; yozish, qayd etish

32

Tongim yorug‘-u tunum tiyradurki, chirmashdur

Ko‘ngul aro zulfung xayoli tun bila tong.

Ne tunda aysh nasimi, ne tongda mehr, magar

Ki, bo‘ldi zulf-u yuzung poymoli tun bila tong.

Tunung xujasta

1

, tonging qutlug‘ o‘lsun, ey mahvash

Ki, ikki banda sanga bo‘ldi holi tun bila tong.

Biravki, tong-u tunin boda birla o‘tkargay,

Yaqinki, bo‘lmag‘ay aning maloli tun bila tong.

Navoiy etmadi zulf-u yuzung visolin kashf,

Valek erur g‘amining ittisoli tun bilan tong.

(Kimga qildim bir vafokim...)

Kimga qildim bir vafokim, yuz jafosin ko‘rmadim?!

Ko‘rguzib yuz mehr, ming dard-u balosin ko‘rmadim?!

Kimga boshimni fido qildimki, boshim qasdig‘a,

Har tarafdin yuz tuman

2

 tig‘i jafosin ko‘rmadim?!

Kimga ko‘nglum ayladi mehr-u muhabbat foshkim,

Har vafoga yuz jafo, aning jazosin ko‘rmadim?!

Kimga jonimni asir ettimki, jonim qatlig‘a,

G‘ayri sari xulq-u lutfi jonfizosin ko‘rmadim?!

Kimga soldim ko‘z qaro-vu oqini ishq ichrakim,

Qon aro pinhon ko‘zum oq-u qarosin ko‘rmadim?!

Sen vafo husn ahlidin qilma tavaqqu

3

, ey rafiq,

Kim, men ushbu xaylning husni vafosin ko‘rmadim.

1

 xujasta – qutlug‘, muborak, baxtli

2

 tuman – o‘n ming

3

 tavaqqu – ko‘z tutish, umidvor bo‘lish

33

Ey Navoiy, tavba andin qilmadim shayx ollida,

Kim, bu ishda dayr pirining rizosin ko‘rmadim.

(Kimki bir ko‘ngli buzug‘ning...)

Kimki bir ko‘ngli buzug‘ning xotirin shod aylagay,

Oncha borkim, Ka’ba vayron bo‘lsa, obod aylagay.

Garchi xalq ozodasimen, yor agar bandam desa,

Andin ortuq anglakim, bir banda ozod aylagay.

Yordin har kimki bir so‘z der, tuganmasdin burun,

Istaramkim, avvalidin yona bunyod aylagay.

Yor hijronidin o‘lgumdur, bu nav ermish sazo,

Ul kishigakim, biravga o‘zni mu’tod

1

 aylagay.

Necha sabr avroqi yozg‘ay ko‘nglum-u bir oh ila,

Sarsari ishqing yetib, borini barbod aylagay.

Shayxdin zuhdi riyoyi kasb o‘lur, yo Rab, qani,

Dayr pirikim, fano rasmini irshod

2 

aylagay.

Odam avlodida kamdur odamiyliq shevasi,

Odam ermas, ulki mayli odamizod aylagay.

Ne balodurkim, falak har kimga cheksa tig‘i kin,

Yongilib avval mening jonimg‘a bedod aylagay.

Besha ichra devlar maqtuli

3

 o‘lsun, ey pari,

Gar Navoiy yona azmi Astrobod aylagay.

(Sarig‘ og‘rig‘ bo‘ldum...)

Sarig‘ og‘rig‘ bo‘ldum, ey soqiy, xazoni hajr aro,

Qoni asfar

3

 mayki, bor har qatrasi bir qahrabo.

1

 mu’tod – o‘rganish, odat

2

 irshod – to‘g‘ri yo‘l ko‘rsatish

3

 maqtul – qatl etilgan, o‘ldirilgan

4

 asfar – sariq

3 – Adabiyot, II

34

Yuz-u jismimdur sarig‘ barge qurug‘an shox uza,

Shox-u bargekim, qurub sarg‘arsa, kim ko‘rmish davo!

Ne marazdur buki, bir gulrux sharori ishqidin,

Bo‘ldi sarig‘ lola ko‘zum oqi-yu dog‘i qaro.

Sud åmish ko‘z tushsa asfar jinsi sari, vah, qani,

Sarvinozimkim, sarig‘ gul bargidin kiymish qabo.

Sarg‘arib qolmish havodis kojig‘a

1

 hijron kuni,

Sir-sarig‘ qushdekki, kunduz qolg‘ay ol qushlar aro.

Shom ila subh ar sarig‘ og‘rig‘ åmaslar, bas nedur,

Tun sochin yoyib, quyosh yirtib yuzin, tutmoq azo.

Dardi tufroqqa nihon etti Navoiy jismini,

Topibon bir shusha

2

 oltun, dafn qilg‘andek gado.

(Oqara boshladi bosh-u...)

Oqara boshladi bosh-u to‘kula boshladi tish,

Safar yarog‘ini qilg‘ilki, tushti boshinga ish.

Yigitligim boribon, keldi boshima qarilig‘,

Fano yo‘lida bu yanglig‘ åmish borish-u kelish.

Yuz ulki, qirqdin ellikka qo‘ydi yuz, qilsa,

Ming ishidin biriga yaxshiliq mahol ermish.

Erur hayotning o‘q yanglig‘ o‘tmakiga dalil,

Kishiki, yo kibi qadg‘a asodin yetti kerish

3

.

Adudur olti jihatdin manga chu yetti falak,

Ne sud yoshim agar oltmish va gar yetmish.

1

 koj – shapaloq

2

 shusha– yombi, eritib maxsus shaklga solingan oltin

3

 kerish – yoy iði

35

Yigitlik o‘ldi bahor-u kuhulat

1

 o‘ldi xazon,

Degan bu so‘zni – qarilig‘ni qishqa o‘xshatmish.

Ne qish nishoti manga qoldi, ne xazon, ne bahor,

Bahorima chu xazon qo‘ydi yuz, xazonima – qish.

Ne turfa ishki, birav chun toriqti umridin,

Desa uzun yasha, qarg‘ishdur anga bu alqish.

Navoiyo, tutar ahli fano najot yo‘lin,

Erishmak istar esang ishda ham alarni erish.

(Xil’atin to aylamish jonon qizil,

sorig‘, yashil...)

Xil’atin to aylamish jonon qizil, sorig‘, yashil,

Shu’layi ohim chiqar har yon qizil, sorig‘, yashil.

Gulshan ettim ishq sahrosin samumi ohdin,

Kim, esar ul dasht aro har yon qizil, sorig‘, yashil.

Shishadek ko‘nglumdadur gulzori husnung yodidin,

Tobdonning aksidek alvon qizil, sorig‘, yashil.

Oraz-u xoling bila xatting xayolidin erur,

Ko‘zlarimning ollida davron qizil, sorig‘, yashil.

La’lgun may tutqil oltun jom birla sabzada,

Kim, bulardin yaxshi yo‘q imkon qizil, sorig‘, yashil.

Faqr aro birranglik dushvor erur behad valek

Xirqada

2

 tikmak erur oson qizil, sorig‘, yashil.

Ey Navoiy, oltun-u shingarf-u zangor istama,

Bo‘ldi nazming rangidin devon qizil, sorig‘, yashil.

1

 kuhulat – o‘rta yasharlik

2

 xirqa – shayx va darveshlarning maxsus ust kiyimi, janda

36

QIT’ALAR

Tuzluk ta’rifidakim, shior qilg‘ang‘a sa’b ishlar

osondur va kulli umur suhulat bila yakson

Tuzlukka moyil o‘lki, ishing borg‘ay ilgari,

Yuz mushkil o‘lsa yo‘qsa ming ollingda har zamon.

Yuz safha bir qalam bila kotib qilur raqam

1

,

Ming qo‘yni bir aso bila har yon surar shubon

2

.

Yaxshi xotunlar safoyi ro‘zgori quyosh nurig‘a

misoldur va shamsning

3

 muannas

4

 ekani munga dol

5

Yaxshi xotunlar safoyi zuhdidin,

Olam ichra gar yorug‘luq bo‘lsa fosh,

Yo‘q ajab, chunkim arab alfozida

6

,

Istiloh

7

 ichra muannasdur quyosh.

O‘z nazmining rutbasi

8

 poyasin

9

 ti’dod

10

 qilur va har

biriga martabaye isnod qilur

Navoiy she’ri to‘qquz bayt-u, o‘n bir bayt, o‘n uch bayt,

Ki, lavh uzra qalam ziynat berur ul durri maknundin

11

.

Bukim albatta yetti baytdin o‘ksuk åmas, ya’ni

Tanazzul aylay olmas rutba ichra yetti gardundin.

1

 raqam qilmoq – yozmoq, bitmoq

2

 shubon – cho‘pon, qo‘ychivon

3

 shams – quyosh

4 

muannas – xotin jinsi, bu yerda arab tilidagi jenskiy rod nazarda tutiladi

5

 dol – dalil, dalolat

6

 arab alfozi – arab tili; arab so‘zlari

7

 istiloh – atama, termin

8

 rutba – martaba, daraja

9

 poya –martaba

10

 ti’dod – sanash, hisoblash

11

 maknun – yashirilgan, maxfiy

37

Kamol kasbiga dalolat-u nuqsonidin

izhori malolat

Kamol et kasbkim, olam uyidin —

Sanga farz o‘lmag‘ay g‘amnok chiqmoq .

Jahondin notamom o‘tmak biaynih

1

,

Erur hammomdin nopok chiqmoq.

Nokas kishi bo‘lmaslikda...

Nokas-u nojins avlodin kishi bo‘lsun debon,

Chekma mehnatkim, latif o‘lmas kasofat olami.

Kim, kuchuk birla xo‘dukka

2

 necha qilsang tarbiyat,

It bo‘lur, dog‘i eshak, bo‘lmaslar aslo odami.

RUBOIYLAR

Jonimdag‘i «jim» ikki dolingg‘a fido,

Andin so‘ng «alif» toza niholingg‘a fido.

«Nun»i dog‘i anbarin hilolingg‘a fido,

Qolg‘on ikki nuqta ikki xolingg‘a fido.

···

Ko‘z bila qoshing yaxshi, qabog‘ing yaxshi,

Yuz bila so‘zing yaxshi, dudog‘ing yaxshi,

Eng bila menging yaxshi, saqog‘ing yaxshi,

Bir-bir ne deyin, boshdin ayog‘ing yaxshi.

···

G‘urbatda g‘arib shodmon bo‘lmas åmish,

El anga shafiq-u

3

 mehribon bo‘lmas åmish.

Oltin qafas ishra gar qizil gul butsa,

Bulbulg‘a tikondek oshiyon

4

 bo‘lmas åmish.

1

 biaynih – go‘yo, xuddi, kabi

2

 xo‘duk – xo‘tik

3

 shafiq – shafqatli

4

 oshiyon – in, uya

38

···

Zohid, sanga – hur, manga – jonona kerak,

Jannat – sanga bo‘lsun, manga – mayxona kerak.

Mayxona aro soqi-yu paymona

1

 kerak,

Paymona necha bo‘lsa to‘la, yona

2

 kerak.

···

Jondin seni ko‘p sevarmen, ey umri aziz,

Sondin seni ko‘p sevarmen, ey umri aziz.

Har nenikim sevmak ondin ortuq bo‘lmas,

Ondin seni ko‘p sevarmen, ey umri aziz.

···

Yo‘q dahrda

3

 bir besar-u somon mendek,

O‘z holig‘a sargashta-vu hayron mendek.

G‘am ko‘yida xonumoni vayron mendek,

Ya’niki, aloxon-u alomon mendek.

···

Ey jism, aning ko‘yini paydo qilako‘r,

Ey ko‘ngul, o‘shul ko‘yni ma’vo qilako‘r.

Ey ko‘r, sen aning yuzin tamosho qilako‘r,

Ey ashk, aning ko‘yi sari oqilako‘r.

TUYUQLAR

Yo Rab, ul shahd-u shakar yolabdurur,

Yo magar shahd-u shakar yolabdurur.

Jonima payvasta

4

 novak

5

 otqali,

G‘amza o‘qin qoshig‘a yolabdurur.

1

 paymona – qadah

2

 yona – yana

3

 dahr – dunyo, olam

4

 payvasta – tutashgan; bu yerda ketma-ket ma’nosida

5

 novak – o‘q

39

Tiyg‘i ishqing yorasidur butmagon,

Dardini har kimga aytib butmagon.

Hajr sahrosidur ohim o‘tidin,

Anda gul yoxud giyohe butmagon

1

.

Yo qoshingdin necha bir o‘q ko‘z tutay,

Otki, o‘trusig‘a

2

 oning ko‘z tutay.

Necha ko‘rgach o‘zga mahvashlar qoshin,

Yangi oy ko‘rgan kishidek ko‘z tutay.

Charx tortib xanjari hijron bu tun,

Qo‘ymadi bir zarra bag‘rimni butun.

Tunga borib bizni behol aylading,

Ne balolig‘ tun åmish, yo Rab, bu tun.

MUXAMMAS

(Bo‘lmag‘ay erdi jamoling...)

Bo‘lmag‘ay erdi jamoling muncha zebo koshki,

Bo‘lsa ham qilg‘ay eding ko‘zlardin ixfo

3

 koshki,

Qilmag‘ay erding ulus qatlin tamanno koshki,

Ochmag‘ay erding jamoli olamoro, koshki,

Solmag‘ay erding bori olamg‘a g‘avg‘o koshki.

Åmdikim ochting jamol-u xalq ila qilding sitez

4

,

Ko‘rgach ani xayli ishqing tortibon yuz tig‘i tez,

Qildilar ko‘nglumni hijron xanjaridin rez-rez,

Chun jamoling jilvasi olamg‘a soldi rustaxez

5

,

Qilmag‘ay erdi ko‘zum ani tamosho koshki.

1

 butmogan – tuzalmagan; tugatmagan; o‘smagan

2

 o‘tru – qarshi, ro‘para

3

 ixfo – yashirish, berkitish, maxfiy

4

 sitez – kek, xusumat; janjal, urush

5

 rustaxez – g‘avg‘o, to‘polon

40

Ochg‘och ul yuz shu’lasin mahzun ko‘ngil topmay amon,

Bor edi ul shu’lani ko‘rmak hamon, kuymak hamon,

Sahv edi sendin vafo qilmoq tamanno men hamon,

Bo‘lmag‘ay erdi ko‘zum o‘tlug‘ yuzung ko‘rgan zamon,

Ishqing o‘ti shu’lasi ko‘nglumda paydo koshki.

Chun sening ishqing menga bo‘ldi baloyi aql-u din,

Va’dayi vasl aylading yuz lutf ila, ey mahjabin

1

,

Åmdikim bo‘ldum giriftoring, qilursen qatl-u kin,

Aylagach zulfung balosi zor ko‘nglumni hazin,

Qilmag‘ay erding meni mahzung‘a parvo koshki.

Ko‘nglim olg‘onda deding sendin dame ayrilmayin,

Jon nisorim aylasa ishq ahli ko‘zga ilmayin,

Dam-badam lutfungni ermas erdi bovar

2

 qilmayin,

Tushmagay erdi firibomez

3

 lutfung bilmayin,

Notavon ko‘nglumga vaslingdin tamanno koshki.

Ko‘nglim oldung chehra burqadin

4

 namudor

5

 aylabon,

So‘ngra javrung ne edi jonimni afgor aylabon,

Ey quyosh, avval vafo-vu mehr izhor aylabon,

Lutf ila ko‘nglumni vaslingdin ta’magor aylabon,

Qilmag‘ay erding yana zulm oshkoro koshki.

Ey qoshi yo, ishqing o‘qin ko‘nglum ichra berkitib,

Der eding qilg‘um vafo sarvaqtinga gohi yetib,

Telbaratkach zulm qilding, va’da yodingdin ketib,

Bevafolig‘ anglag‘och ishqingni ko‘nglum tark etib,

Qilmag‘ay erdi o‘zin olamda rasvo koshki.

1

 mahjabin – oy peshona, peshonasi chiroyli, go‘zal

2

 bovar qilmoq – ishonmoq

3

 firibomez – yolg‘onsifat

4

 burqa – yuzga tutiladigan parda, niqob

5

 namudor – ko‘rinadigan, ko‘rinib turgan

41

Vasli savdosida menkim bastayi

1

 g‘am bo‘lmisham,

O‘ylakim Majnun balo xaylig‘a hamdam bo‘lmisham,

Vahki, rasvoliqqa olamda musallam bo‘lmisham,

Åmdikim devona-yu rasvoyi olam bo‘lmisham,

Vasl chun mumkin yo‘q o‘lturgay bu savdo koshki.

TARJIBAND

I

Ketur soqiy, ul mayki, subhi alast

2

,

Aning nash’asidin ko‘ngul erdi mast.

Mayekim, qilur quysalar jom aro,

O‘zi mast-u kayfiyati mayparast.

Eshit sarguzashteki, bir kun manga,

Necha mayparast o‘ldilar hamnishast

3

.

May olmoqqa piri mug‘on

4

 jazbasi

5

,

Meni chekti andog‘ki, mohini shast

6

.

Qilib xirqa

7

 may rahni-yu

8

 zarfining

9

,

Etib og‘zini mum ila sangbast

10

.

Kelur erdim egnimda

11

 mayliq sabu

12

,

Bo‘lub to‘quz aflok

13

 ollimda past.

1

 basta – bog‘liq, band, bog‘langan

2

 subhi alast – erta tong

3

 hamnishast – hamsuhbat, ulfat

4

 piri mug‘on – mayxonachi

5

 jazba – jalb etish

6

 mohini shast – mohi – baliq; shast – qarmoq

7

 xirqa – darveshlar jandasi

8

 rahn – garov

9

 zarf – idish

10

 sangbast – mustahkam

11

 egn – yelka

12

 sabu – may solinadigan idish

13

 aflok – osmon

42

Ki ogoh o‘lub, to‘sh-to‘shimdin qabab

1

,

Manga toptilar ehtisob ahli

2

 dast

3

.

Shikastim

4

 mening oncha ermas edi,

Ki may zarfi topti aroda shikast.

Chu sindi sabu, choraye topmadim,

Meni muflisi

5

 ur-u

6

 giryoni mast.

Xarobot aro kirdim oshuftahol

7

,

May istarga ilgimda

8

 sing‘on safol

9

.

II

Ketur, soqiyo, mujdaye

10

 jomdin,

Ki pajmurda

11

 bo‘lmishmen anjomdin

12

.

Bu gulshan guliga chu yo‘qtur vafo,

Ne parhez etay jomi gulfomdin

13

?

Chu yo‘q shomi hijron xumorig‘a subh,

Ichib anglamay subhni shomdin.

Xalos ayla o‘zni may-u nuqlning

14

,

Suv-u donasi birla bu domdin.

1

 qabab – qamab

2

 ehtisob ahli – taftishchilar

3

 dast topmoq – qo‘lga olmoq

4

 shikast – siniq, sinish

5

 muflis – qashshoq

6

 ur – yalang‘och

7

 oshuftahol – parishonhol

8

 ilik – qo‘l

9

 safol – idish

10

 mujda – xabar

11

 pajmurda – ezilgan

12

 anjom – oqibat, oxir

13

 gulfom – gulrang

14

 nuql – gazak (zakuska)

43

Bo‘lay dayr piriga andoq murid,

Ki yod etmayin shayxulislomdin.

Kiray dayr aro o‘yla majnun-u mast,

Ki ketsun xirad

1

 xos

2

 ila omdin

3

.

Solay bir alolo

4

 xarobot

5

 aro,

Ki chiqsun fig‘on ahli ayyomdin.

Xarobotiy

6

 o‘lmoqlig‘im, zohido,

Savol etma men zori badnomdin

7

.

Garav qilg‘ali mayg‘a chun qolmadi,

Na tasbih-u, na xirqa nokomdin

8

.

Xarobot aro kirdim oshuftahol,

May istarga ilgimda sing‘on safol...

IV

Tilarmen bu dayr ichra koshonaye,

Ki bo‘lgay jivorida

9

 xumxonaye

10

.

Bu xumxona sahnidagi mayfurush,

Saxo

11

 shevalig‘ piri farzonaye

12

.

Oning qurratul-ayni

13

 ko‘p ollida,

Iliginda paymona, jononaye.

1

 xirad – aql

2

 xos – alohida kishilar

3

 om – omma, xalq

4

 alolo – g‘avg‘o

5

 xarobot – mayxona

6

 xarobotiy – darvesh

7

 badnom – yomon otliq

8

 nokom – bebahra, mahrum

9

 jivor – yon, atrof

10

 xumxona – xumlar turadigan joy

11

 saxo – saxiylik

12

 farzona – donishmand

13

 qurratul ayn – ko‘zning oq-qorasi

44

Sumanbarlar

1

 ichra parichehraye,

Parichehralar ichra devonaye.

Menga gohi ul bersa may birla jom,

Bu qilsa gahi qatl mastonaye.

Erur telbalikdin ishim tun-u kun,

Xayol aylamak o‘yla afsonaye.

Necha muflis istab, dedim, may uchun

Qiloli ichin ora dangonaye

2

.

Eshittimki, qilmish yana piri dayr,

Xarobot ahliga mayxonaye.

Bugun ochib ul maykada

3

 eshigin,

Berur har gado yetsa paymonaye.

Xarobot aro kirdim oshuftahol,

May istarga ilgimda sing‘on safol...

VI

Qani soqiyi guluzorim

4

 mening,

Ki jon qasdi etmish xumorim mening.

Firoq ichra ko‘p mehnat-u dard-u ranj

5

,

Chekibtur tani xoksorim

6

 mening.

Xumor åmgagidek

7

 vale ko‘rmamish,

Tani g‘amkash-u joni zorim mening.

1

 sumanbar – oqbadan, go‘zal

2

 dangona – ulfatchilik joyi

3

 maykada – mayxona

4

 guluzor – gul yuzli

5

 ranj – mashaqqat

6

 xoksor – past, tuban

7

 åmgak – mehnat, mashaqqat

45

Bu xayli

1

 balo dafiga avlo ul,

Ki mayxona bo‘lgay hisorim

2

 mening.

Ko‘p-u ozdin tutsa may piri dayr,

Fidosi aning yo‘q-u borim mening.

Yetursa qadam boshima mug‘bacha

3

,

Erur javhari jon nisorim mening.

Xarobot aro kirganim, ey faqih

4

,

Deyin, bo‘l dame rozdorim

5

 mening.

Kecha xonaqah ichra sarmast

6

 erdim,

Bugun maysiz itti qarorim mening.

Xumor aylab ul nav oshuftakim,

Ilikdin borib ixtiyorim mening.

Xarobot aro kirdim oshuftahol,

May istarga ilgimda sing‘on safol.

«XAMSA»

«HAYRAT  UL-ABROR»DAN

Ganjing aro naqd farovon edi,

Lek boridin g‘araz inson edi.

Nizomiy va Dehlaviy madhi

Xayli fasohat

7

 boshining afsari

8

,

Ganji yaqin afsarining gavhari.

1

 xayl – guruh

2

 hisor – qal’a, qo‘rg‘on

3

 mug‘bacha – may tashuvchi bola; ma’shuqa

4

 faqih – din ilmi bilimdoni

5

 rozdor – sirdosh

6

 sarmast – mast, sarxush

7

 xayli fasohat – fasohat ahli

8

 afsar – podsholik toji, jig‘a

46

Koni fazilat guharig‘a amin,

Bahri balog‘at aro durri samin

1

.

Ganja vatan, ko‘ngli aning ganjxez,

Xotiri ganjur-u tili ganjrez.

Fikrati mezoni bo‘lub xamsasanj

2

,

«Xamsa» dåma, balki degil «Panj ganj

3

!».

Tortsa

4

 yuz qarn xirad xozini

5

,

Chekmagay oning ko‘pidin ozini.

Xoni latoyifqa so‘zi munqasim

6

,

Durri maoniyg‘a tili muntazim.

Nozim o‘lub, so‘z duri serobig‘a,

Charx Nizomiy yozib alqobig‘a