J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Download 17.02 Mb.
Pdf просмотр
bet10/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   53

Lipoiz nazariyasi.  1897-yilda Overgon taklif qilgan ushbu nazariyada 

protoplazm a m em branasidagi  lipoid kom ponentlar hujayraga kiradigan 

m oddalarni  eritadi  va  tezkor  kimyoviy  reaksiyalarni  am alga  oshishiga 

yordam   beradi  deb  qaraladi.  N azariyada  ilgari  surilgan  o ‘simlik  ildizi 

suv va oziqa  m oddalarni  alohida-aloh id a  yutadi  degan  fikr uni  diffuz- 

osm atik  nazariyadan  ustunligini  ko'rsatadi.

72


Ultrafiltrlanish nazariyasi.  Bu nazariyada o ‘simlik ildizining shimish 

apparati  nafis  elak  sifatida  qaraladi.  T ashqi  eritm adagi  m oddalarning 

yutilishi tezligi  bevosita teshikchalarning diam etri va yutiladigan  m o d ­

dalarning  kattaligi  bilan  b o g‘liq.  A gar  tesh ik ch alar  diam etri  katta, 

m olekulalar kichik b o ‘lsa, yutilishi jadal  ketadi.  Lekin  ildiz tom onidan 

yutiladigan ayrim  yirik diam etrli  ofganik  m oddalar m olekulalarini  ayni 

nazariya  asosida  tushuntirib  b o ‘lmaydi.  N azariya  R uland  to m o n id an  

asoslangan.



Adsorbsiyalanish  nazariyasi.  1928— 1935-yillarda  T raube  m o d d a­

larning  ildizga  yutilishi  ildiz  yuza  q atlam ining  kolloid  holati  bilan 

bog‘liqligini va uni  alm ashinish  tabiatiga ega reaksiyalar tezligida sodir 

bo'lishini  aniqladi.

Ildiz-tuproq eritmasi tizim ida kechadigan  adsorbsiyalanish jarayon- 

lari  1935-yilda D.A.  Sabinin va  1.1.  K olosovlar to m o n id an   o ‘rganilgan 

va  hujayra  p ro to plazm asin ing   chegaraviy  q atlam idagi  m o d dalard a 

a m fo terlik   xususiyati  m avjudligi  a n iq la n g a n .  M a sa la n ,  oqsildagi 



xususiyat 

am inokislotalarda  asos  va  n o rd o n   guruhlar  mavjudligi  bois 

yuzaga  keladi.  Ildiz  tolalari  yuzasida  m anfiy  va  m usbat  zaryadlangan 

m aydonchalar  mavjudligi 



bir 

paytning  o ‘zida  kation  va  anionlarning 



yutilishiga 

im kon  beradi.  T ashqi  m u h itd an   m o d d alar  yutilishining 

m azkur  m exanizm i  faqat  oqsilning  am foterlik  xususiyati  bilan  bog'liq 

b o ‘lm a s d a n ,  nafas  o lish   ja r a y o n id a   o rg a n ik   m o d d a la r,  a y n iq sa  



Uglevodlarning 

quyidagi  reaksiya 



asosida  oksidlanishi  bilan 

bog'liqdir:

C

6

H



12

0

6



  + 

6

  0



2

  = 


6

  C 0


2

  + 


6

 H O H   +  674  kkal  1  mol

T uproqqa o 'g 'it sifatida kiritilgan tuzlar anion va kationlarga disso- 

tsialanadi  va  o ‘z  navbatida  o ‘sim liklam ing  nafas  olishi  jarayonida 

hosil b o la d ig a n   H va H C 0

3

 ga alm ashinadi va ildizga adsorbsiyalanish 



nazariyasi  asosida  yutiladi.

OZIQ  ELEMENTLARNING  YUTILISHIGA  DOIR 

NAZARIYALAR

O ziqa  elem entlarning  hujayraga  kirib  borish  y o ‘llarini  taxm inan 

quyidagicha  ifodalash  m um kin:

—  m olekulalarning  hujayradagi  «erkin b o ‘shliq»qa diffuziya asosida 

sust  yutilishi;

—  sitoplazm a  yuzasi  va  pektin-selluloza  m em branalarda  fizikaviy

—  kim yoviy  adsorbsiyalanish;

73


— metabolik yo‘l bilan molekulalarning biriktirilishi asosida yutilish;

—  turli  tashuvchilar yordam ida  yutilish;

—  sitoplazm a  m em branalarining  faol  harakati;

—  pinositoz,  fagositoz,  sekretsiya  va  boshqalar.

Oziqa  elem entlarini  ildiz  to m o n id an   yutilishini  izohlash  uch u n  

diffuz-osm otik,  lipoid, ultrafiltrlanish,  adsorbsiyalanish,  erkin b o ‘shliq, 

tashuvchi  ionlar,  ion nasoslari, pinositoz,  elektrokimyoviy kabi  nazariya 

va taxm inlar yaratilgan.  U larning birontasi mustaqil  ravishda oziqlanish 

jarayonini  to 'la   tushuntirib  bera  olmaydi.

O'sim liklarning oziqlanishiga oid nazariyalar o ‘simliklar fiziologiya- 

siga  oid  q o ‘llanm alarda  batafsil  yoritilganligi  bois  biz  ularga  o ‘g‘it 

q o ‘llash  m uam m olari  asosida  yondasham iz.



Diffuz-osmotik nazariyasi.  U n d a  o ‘simlik  hujayrasi  osm otik  tizim  

sifatida qaraladi.  Oziq  m oddalarning hujayraga kirishida  hujayra shirasi 

va tashqi  eritm a konsentratsiyalari  o ‘rtasidagi  farq  m uhim   o ‘rin tutadi.

N azariya  XIX  asr  so‘nggida  Pfeffer  to m onidan  yaratilgan.  U ning 

fikricha,  oziqa  m oddalar diffuz  ion  harakat  natijasida  hujayraga  kiradi 

va  q o'sh n i  hujayralarga uzatiladi.  Lekin  m ineral  tuz  ionlari  kattaligini 

0,4—0,6  m m   ga,  hujayra  devorlari  kanallari  radiusining  5—20  m m   ga 

tengligiga  e ’tib o r  bersak  va  uni  ildiz  ham da  tashqi  oziq  eritm asi 

o ‘rtasida  yagona  t o ‘siq  deb  hisoblasak,  diffuziya  natijasida  ionlar 

konsentratsiyasining shunchaki tenglashishi sodir b o ‘lar edi. Vaxolangki, 

o'sim lik  hujayrasidagi  oziq  m oddalar  konsentratsiyasi  ko‘p  hollarda 

tuproq eritmasi konsentratsiyasidan ancha yuqoridir.  Shuningdek, tashqi 

eritm a  va  ildiz  hujayrasidagi  oziq  elem entlar  m iqdorlarining  nisbati 

ham   bir-biriga  mos  kelmaydi.

Ionlarning tup roq  qattiq qism idan  tup ro q  eritm asi  tarkibiga o ‘tishi 

jadal  jaray o n   b o ‘lib,  ildiz  to m on id an   o ‘zlashtirilishga  nisbatan  250 

m arta  tezro q   sodir  bo'ladi.

Ionlarning  asosiy  qismi  suv  yordam ida  ko‘chirilishi,  diffuziya  bu 

borada  qism an  aham iyatga  molikligi  tadqiqotlar  asosida  isbotlangan. 

Ildiz  chegarasida  suvning  harakati  qancha  jadal  b o ‘lsa,  tu p ro q   erit- 

m asining konsentratsiyasi shuncha yuqori bo‘ladi. N atijada o ‘simlikning 

oziq  m odd alar bilan  t a ’m inlanishi uchu n  yaxshi  sharoit yuzaga  keladi. 

Oziq m oddalar eritm adan ildiz yuzasiga fizikaviy-kimyoviy adsorbsiya­

lanish  asosida  yutiladi.

O ziq  m oddalarning  ildiz  hujayrasiga yutilishda  sitoplazm a  m uhim  

rol  o 'ynaydi.  U ndagi  oqsilsim on  m oddalar  nordo n  va  asosli  guruhlar 

tutgani  bois  sitoplazm aning  yuza  qatlam i  (plazm olem a)  da  m usbat

74


va  m anfiy  zaryadlangan  m ay d o n ch alar  hosil  b o ‘ladi.  M usbat  zaryad- 

langan m aydonchalarning tash qi qatlam id a O H ~ m anfiy zaryadlangan 

m aydonchasida  esa  H +  g u ru h la r jam lan ad i  va  u lar  keyinchalik  oziqa 

m uhitidagi  ionlar  bilan  alm ashinadi.

Sitoplazm a yuzasida bir paytning o ‘zida k ationlar (K +, N a +,  N H

4

  ,


M g

+2

 va b.) va anionlar ( P 0 4-3,  N 0 3~ va b.)  adsorbsiyalanishi  m um kin. 



Y utilgan  oziq  m oddalar  to n o p lastd an   o'tg ach , 

0

‘sim likning  o ‘tkazish 



tizim iga  tushadi.

0

‘sim lik  tanasida  kechadigan  nafas  olish,  m oddalar  almashinuvi, 



fotosintez,  transpiratsiya kabi jaray o n lar m ineral  m oddalarning yutilishi 

va  siljishini  t a ’m inlaydi.

Protoplastning faoliyati  natijasida m ineral va organik birikmalarining 

kuchsiz konsentrlangan suvli eritm asi hujayra shirasi  hosil bo‘ladi.  U nda 

zaxira oziqa m oddalar va osm otik faol birikmalarning to ‘planishi hujayra 

shirasining  m uhim   fiziologik  aham iyatga  egaligidan  dalolat  beradi.

0

!sim H klarning  ayrim   m o d d a la rin i  k o ‘p  yoki  kam   m iq d o rd a  



o'zlashtirishi va to ‘planishiga ildizning tanlab yo‘tish  qobiliyati deyiladi. 

0

‘sim liklar  suyuq  eritm alardan  tu zni,  konsentrlangan  eritm alaridan  



csa  suvni  ko ‘p   va  tez  o ‘zlashtiradi.

H a r  bir  e le m e n t  h u jay rad a  o ‘ziga  xos  fiziologik  biokim yoviy 

funksiyalarni  bajaradi  va  uning  o ‘rnini  boshqa  b ironta  elem ent  (ki- 

myoviy  xossalari  o ‘xshash  b o ‘lsada)  bosa  olmaydi.

0

‘sim liklar turli  kation va an ion larn i tu rlicha tezlikda ham d a m a ’- 



lum  nisb atlard a  o ‘zlashtiradi.  Oziq  elem en tlar  yutilish  jara y o n id a  

hujayrani uning organoidlaridan ajratib turuvchi  m em brana,  sitoplazm a 

m em branasi,  sitoplazm a  massasi va  ton op last  kabi  t o ‘siqlarini  yengib 

o'tish i  kerak.

Oziq  elem entlarning  o ‘sim lik  ildizi  to m o n id an   o'zlashtirilishining 

boshlang‘ich  bosqichlari  yaxshi  o ‘rganilm agan  va  hozirgacha  ion lar 

yutilishining  yaxlit,  universal  m exanizm i  yaratilm agan.

Hujayraga  suv,  gazlar va  yog‘da  eriydigan  m oddalar oson  so'riladi 

h am da chiqib  ketadi.  A m inokislotalar,  m onosaxaridlar,  glitserin,  yog‘ 

kislotalar  bir  m u n ch a   qiyin,  disaxaridlar  va  kuchli  elektrolitlar  ju d a  

qiyin 

0

‘zlashtiriladi.



Erkin  bo‘shliq  nazariyasi.  F an d a  diffuziya  natijasida,  shuningdek 

quyish  va  erkin  b o ‘shliq energiyalari  hisobiga sodir bo'ladigan  yutilish 

sust  yutilish,  A T F   ning  m etabolik  energiyasi  t a ’siridagi  yutilish  deb 

yuritiladi.

75


«Erkin  b o ‘shliq»  deganda,  tashqi  m uhitdagi  ta ’m inlab  turuvchi 

om il  o ‘z  faoliyatini  to'xtatg’anda  hujayradan  osonlikcha  chiqib  keta- 

digan  beqaror  oziqa  m oddalar  to ‘planadigan  to ‘qim alar  tushuniladi. 

B og‘lanishining  labilligi jarayonining  sust  tabiatidan  darak  b o ‘ladi.



Tashuvchilar  yoki  «ion  nasoslari»  nazariyasi.  M azkur  taxminga 

k o ‘ra  io n la r  m em b ran ad a  erkin  h o latd a   em as,  balki  tash u v ch ilar 

m olekulasi  bilan  kompleks hosil  qilgan  holda  kiradi  (kompleks m em b- 

ran a  lipid  fazasining  yuzasida  hosil  b o ‘ladi).  M em brananing  ichki 

yuzasida  kom pleks  dissotsilanadi  va  ion  hujayra  ichida  qoladi.  Ionlar- 

ning  hujayra  ichiga  kirib  borishiga  turli  ferm entlar  ko‘m aklashishi 

mumkin.

Sust  (nometabolik)  yutilish.  M a ’lum ki,  tranpiratsiya  natijasida 

barg  hujayrasida  so ‘rish  kuchi  hosil  b o ‘ladi  (u  hujayra  shirasidagi 

suvda  erigan  m oddalarning  sitoplazm aga  bosim i  va  hujayra  suyuqli- 

gining  hujayra  qobig‘iga  bosim i  orasidagi  farqdan  kelib  chiqadi).  Bu 

kuch  ildizning tuproqdan  suvni yutishiga sabab b o ‘ladi.  Suv va m ineral 

m oddalarning   yutilishi  ham da  h arakatlanishida  transpiratsiya  bilan 

bir  q ato rd a  ildiz  bosim i  ham   m uhim   aham iyatga  ega.  O ziqa  ele­

m entlarning sust yutilishi  konsentratsiya gradiyenti b o ‘yicha ketib ionlar 

k a tta   k o n se n tra tsiy a d a n   kichigiga  qarab  h a ra k a tla n a d i  va  b u n d a 

m etabolik energiyaning sarflanishi talab qilinadi.  Bun day yutilish diffu- 

zion  osm atik hodisalar bilan b o g liq  «erkin  b o ‘shliq»  energiyasi ham da 

transpiratsiya  sarflanadigan  quyosh  energiyasi  hisobiga  sodir  b o ‘ladi.



Faol  (metabolik)  yutilish.  0 ‘sim liklar tom onidan  oziqa  m oddalar­

ning yutilishini tushuntirishda ionlarning faol  harakati  m uhim  aham iyat 

kasb  etadi.

Elektrokimyoviy  nazariya.  Io nlar  elektr  zaryadiga  ega  bo'lgani 

bois  m o 4 ad il  m olekulalardan  farqli  o ‘laroq  ikki  xil  kuch  t a ’siriga 

d u c h o r b o ‘ladi:  kimyoviy  potensiallar gradiyenti  (konsentratsiya  bilan 

bog‘liq)  va  elektr  potensiallari  gradiyenti.  M azkur  ikki  kuch  natijasi 

elektrokim yoviy  potensiallar  gradiyenti  deb  yuritiladi.

Elektrokim yoviy  nazariyaga  ko‘ra  ionlar  elektr  potensiallari  gra- 

diyentiga  teskari  yo ‘nalishda  ko ‘chsa,  faol  yutilish,  aksincha,  elektro­

kimyoviy  potensiallar  gradiyenti  b o ‘ylab  ko‘chsa,  sust  yutilish  hisob- 

lanadi.

Elektrokimyoviy nazariya ionlar ko ‘chishining sust yoki faol tabiatm i 



ko'rsatishga  qobilligi  bilan  boshqa  nazariyalardan  ajralib  turadi.  Shu 

asosda  odatdagi  fiziologik  sharoitlarda  bironta  ion  ildiz  hujayralari  va 

ta s h q i  m u h it  o ‘rta sid a   sust  ta rq a lm a slig i  a n iq la n g a n .  A n io n la r

76


(N O ,-,  H

2

P 0 4~,  S 0 42-)  hujayraga  jad al  yutiladi,  sekin  chiqib  ketadi, 



kationlar (K + dan boshqa)  esa sekin yutilib, tez chiqib ketadi.  M asalan, 

bu  hayvonlar va  b a ’zi galofitlar hujayralarida  natriy m iqdorining kam , 

kftliyning  k o ‘p  boMishiga  sababdir.  K +  ning  hujayraga  jad al  kirishi 

bilan  bir  vaqtda  N a +  ning  tashqariga  to ‘xtovsiz  chiqib  turishidadir. 

Natriy ionlarining zarur m iqdori uning konsentratsiya gradiyenti b o ‘ylab 

sust  diffuziyalanishi  hisobiga  saqlab  turiladi.

Pinositoz. X IX  asrning oxirida  1.1.  M echnikov fagositoz hodisasini 

kashf  qilgan  edi.  1931 -yilda  Lyuis  hayvon  hujayralarining  plazm atik 

yuzasi  goh  shishib,  goh  puchayib  turishiga  e ’tibor  berdi  va  ah yon- 

ahyonda  b u   o ‘sim liklar  birikib,  m u h itn in g   bir  qism ini  o ‘rab  olishini, 

hosil  b o 'lg an   pufakchani  protoplazm aning  ichki  qismiga  surilishini 

kuzatdi.  Tirik hujayra to m o n id an  eritm an i tom chi  (pufakcha)  h o latd a 

yutilishini  Lyuis  «pinositoz»  deb  atadi.

0

‘simliklarga  ham   oziqa  m oddalar  pinositoz  y o‘li  bilan  yutilishi 



m um kin.  Bunda  yutiladigan  zarrachalar  hujayra  m em brana  yuzasida 

adsorbsiyalanadi.  So‘ng m em brana  ichkariga qarab  bukilib,  «о‘га» hosil 

qiladi.  Z arracha  o ’raga  tushgach  m em brananing  chetlari  birlashadi. 

Hosil  b o ‘lgan  pufakcha  tashqi  m em b ran ad an   uzilib,  hujayraning 

ichkarisiga  qarab  harakat  qiladi va ferm entlar  t a ’sirida  parchalanadi.

Pufakchaning hosil bo ‘lishi va tashqi  m em b ran ad an   uzilishi  m a ’- 

lum   m iqdorda  A T F  shakldagi  energiya  sarflanishini  talab  qiladi.

0

‘simlik tanasida pinositozga  teskari  jarayon hujayralarning  ayrim  



keraksiz  m od dalarni  chiqarib  yuborishi  ham   kuzatiladi.

Oziqa m oddalarning o ‘simlikka yutilishiga oid fikrlarni  um um lash- 

tirib  quyidagicha  xulosa  qilish  m um kin:

1



yutilgan ionlar bir qator m etabolik o'zgarishlaridan keyin hujayra 

Struktura  elem entlarining  organik  birikm alari  tarkibiga  o ‘tadi;

2

) ortiqcha ionlar ildiz hujayra vakuolalarida to ‘planadi yoki kselema 



naylari  b o ‘ylab  o ‘sim likning  yer  ustki  qism iga  uzatiladi;

3)  yutilgan  ionlarning  b ir  qism i  o ‘sim lik  organizm idan  tashqariga

  chiqariladi.



Oziqa  m oddalarning  yutilish  bilan  bir  q ato rda  ularning  m a ’lurn 

y o‘nalishd a  k o ‘chishi  h am   sodir  b o ‘ladi.  Ild izd a  io n lar  harak atin i 

[  ifodalash  u c h u n   yaqin  va  olis  k o 'c h ish   atam alari  qabul  qilingan.

B irlam chi yutilish yoki  ionlarni plazm a  m em b ran asidan  ajralishga 

yaqin  k o ‘chish,  io nlarnin g   to ‘qim alar,  o rg an lar  va  o ‘sim lik  tanasi 

i  b o ‘ylab  b ir  h ujayradan  ikkinchi  hujayraga  o ‘tishiga 

olis  k o ‘chish 

!  deyiladi.

77


B.V.  V axm istrov  ionlar  siljishining  ikkita  variantini  taklif qilgan: 

a p o p la z m a tik   (hujayra  q o b ig ‘i  va  h u jay ralar  o ralig ‘i  b o Lylab)  va 

sim plazm atik  (sim plast  b o ‘ylab)  siljish.

Hujayra qobig‘i va hujayra oraliqlari to'qim alari murakkab  tuzilgani 

bois  ionlarning  apoplazm atik  harakatlanishi  sust  kechadi.  lo n lar- 

ning  hujayradan  hujayraga  o 'tish i  ko ‘proq  yagona  tizim  -sim p- 

lastga  birlashtiruvchi  plazm odesm alar  bo ‘yicha  am alga  oshadi.

Sim plast  b o 'y lab   harak atlan ish d a  ionlarning  bir  qism i  («erkin 

b o ‘shliq»)  bo 'shliqqa,  keyinchalik  suv  oqim i  bilan  o'zlashtiriladigan 

joy  to m o n   asta-sekin  harakatlanishi  m um kin.

Oziq  m oddalarning  ildizga  yutilishi  va  harakatlanishi  o'sim likdagi 

m o dda  h am d a  energiya 

alm ashinuvi,  ildiz  va  yer  usti  qism ining 

rivojlanishi  ham da  faoliyatiga  bog‘liq.



TASHQI  MUHIT  OMILLARINING  0 ‘SIMLIKLAR 

OZIQLANISHIGA  TA’SIRI

O 'sim liklarning  oziqlanishi  —  m urakkab  fiziologik jarayon.  U ning 

m e’yorida kechishi  nafaqat  ildiz tizim i,  balki butun  o ‘simlik tanasining 

faoliyati  bilan  bog'liq.

Ekinlar hosildorligi va ularga oziq elem entlarining yutilishi  birinchi 

navbatda  tuproqdagi  oziq  m oddalar  m iqdori  bilan  belgilanadi.  Oziq 

elem entlar tuproqning eritm asi,  organik va m ineral  qism larida mavjud 

b o ‘lib,  ularnin g   eruvchan  va  alm ashinib-yutiladigan 

shakllarigina 

o'sim liklarning  oziqlanishi  uch u n  yaroqlidir.

B irlam chi  ntinerallar  nurash  natijasida  p archalangach,  organik 

m o d d a la r  esa  m in e ra lla s h g a n d a n   key in,  o ‘sim lik Iar  to m o n id a n  

o ‘zlashtiriladi.

Tashqi  m uhit  om illarining  o ‘zgarishi  pH  ning  siljishi,  oziq  m o d ­

d a la rn in g   m ik ro b io lo g ik   b o g ‘lan ish i  n a tija sid a   tu p ro q d a g i  oziq  

elem entlarning bir qismi  o ‘sim liklar tom onidan  keyin o ‘zlashtiriladigan 

shaklga  o 'tad i.

Shuningdek,  ildiz  ajratm alari  ham   ayrim  qiyin  eriydigan  birik- 

m alarini o ‘simliklar oziqlanishi uchun molik shakllarga o ‘tishiga yordam  

beradi.


E kinlar  to m o n id an   oziq  m oddalarning  yutilishiga  o ‘sim liklarning 

biologik xususiyatlari va tuproq xossalari  (



unum dorlik,  organik m o d d a la r 

m iq d o ri,  m e x a n ik a v iy   va  m in era l  ta rk ib la r,  h a ro ra t,  a e ra tsiy a , 

p H , 


eritm a   ko n sen tra tsiya si) 

kuchli  ta ’sir  k o ‘rsatadi.

78


TUPROQ  ERITMASINING  KONSENTRATSIYASI

T u p ro q   e ritm a sin in g   k o n se n tra tsiy asi  k ich ik   b o ‘lgan  h o lla rd a  

O’sim liklar sust rivojlanadi,  u lard a oziq elem entlar tanqisligi  kuzatiladi. 

K onsentratsiyaning ju d a  yuqori  b o lis h i  ham  

0

‘sim liklar oziqlanishida 



lalbiy  oqibatlarga  olib  keladi.

T uproq  eritm asining  m aqbul  konsentratsiyasi  ekin  turi  va  naviga 

bog'liq ravishda o ‘sim liklar rivojlanishining turli davrlari  (ontogenez)da 

keng  k o 'lam d a  o ‘zgaradi.

O 's im lik la r n in g   ild iz   tiz im i  ju d a   su y u q   e r itm a la r d a n   h a m  

(0,01—0,05% )  oziq  m oddalarni  o ‘zlashtirish  xususiyatiga  ega.  Tabiiy 

ih aro itlard a  sh o ‘rlan m agan   tu p ro q la r  eritm asin in g  k onsentratsiyasi 

0,02—0,2%   ni  tashkil  qiladi.  T u pro q  eritm asi  konsentratsiyasi  b ir 

m u n c h a   y u q o ri  b o ‘lg a n d a   io n la r  o ‘sim lik la r  to m o n id a n   yaxshi 

0

‘zlashtiriladi,  suv  esa  ildiz  to m o n id an   tu p ro q n in g   o ‘g ‘it  kiritilm agan 



qatlam laridan  yaxshi  shim iladi.  Bu  o ‘g‘itlard an   foydalanishda  albatta 

hisobga  olinishi  lozim.

T uzlar konsentratsiyasining yuqori b o ‘lishi eritm a osm otik bosim ini 

oshiradi va tabiiyki,  o ‘sim liklarga suv h am da oziq  m oddalar yutilishini 

qiyinlashtiradi.  Q ishloq  xo'jalik  ekinlari  rivojlanishining  ilk  davrlarida 

eritm a  konsentratsiyasining  yuqori  b o ‘lishini  talab  qiladi  (16-jadval).



16-jadval

Eritma  konsentratsiyasi,  bodringning  rivojlanishi  va 

hosili  o ‘rtasidagi  munosabat

Oziq eritma 

konsen­

tratsiyasi

20 kunlik 

nihollar  (10 

dona)  massasi

Terim oldidan 

ko'k  massa

Meva hosili

100  qism ko‘k

massaga mos 

keladigan  meva

%

mm ol

g

%

g

%

g

%

D o n a

Suv

10

-



-

-

-

-

-

0,41

2,9

138

53,7

145

60,5

27

8,6


19

0,74

5,4

175

68,0


152

63,5

99

3 1 ,6

65

2,13

15,7

2 65

103,0

2 3 0

96,0

174

55,5

46

3,56

25,9

2 ,5 7

100,0


2 40

100,0


3 1 4

100,0


130

4,96

36,2

188

72,8

205

85,5

130

4 1 , 5

65

6,93

4 6 ,5

177

6 9 ,0

110


4 6 ,0

53

16,9

48

79


Keltirilgan  m a’lum otlardan  eritm a  konsentratsiyasi  25,9  m m o l/g  

bo 'lgand a  bodringdan  yuqori  hosil  olinishi  kuzatiladi.

Konsentratsiyaning yanada oshirilishi  barg  chekkalarining  qurishi, 

tom irlarining  q o ‘ng‘ir  tus  olishi  va  hosilning  kamayishi  bilan  yakun- 

lanadi.

O Z IQ   M U H ITID A G I  ELEMENTLAR  NISBATI



O ziq  m uhitidagi  elem en tlar  nisbatini  hisobga  olish  o 'sim lik lar 

m ineral  oziqlanishini  boshqarishda  m uhim   aham iyatga  ega.  Ekinlar 

rivojlanishining  turli  davrlarida  har  xil  nisbatdagi  oziqa  elem entlarni 

talab  qiladi.

Oziq elem entlarni  ildizga yutilishi  k o'p jihatdan gidratlangan  ionlar 

diam etriga bog‘liq b o ‘lib,  diam etri  kichik  elem entlar ko‘proq yutiladi. 

Ayrim  elem entlar bundan  m ustasno:  m asalan,  diam etri  katta b o ‘lsada, 

K +  ioni  rubidiy  va  seziyga,  Cl~  esa  boshqa  galogenlarga  nisbatan 

tezroq  yutiladi.

0

‘sim lik  tanasi  faoliyatining  m e’yorida  bo'lishi  bevosita  tashqi 



m uhitdagi  kation  va  anionlarning  o ‘zaro  nisbatiga  bog‘liq.  B unday 

oziq aralashm alarini  tayyorlash  va oziqlanish jarayonida  ro'y beradigan 

ionlar  antogonizm ini  tushuntirishda  foydalanish  m um kin.

Oziq eritm asining fiziologik jihatdan muvozanatlashganligi o'sim lik­

larn in g   rivojlanishiga  k uchli  ta ’sir  k o 'rsa ta d i.  Oziq  e le m e n tla rn i 

o 'sim liklar  oson  va  sam arali  o'zlashtiradigan  nisbatlarda  tutadigan 

eritm alar  fiziologik  jih atd an   m uvozanatlashtirilgan  eritm alardir.

F aq at  b itta  tuz  eritm asid a  o 'sim lik lar  yaxshi  rivojlanm asligini 

quyidagi  m isolda  ko'rsatish  m um kin  (17-jadval).

1 7 -ja d va l


Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   53


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling