J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Tuzlar eritmasining o ‘simlikIar rivojlanishiga alohida


Download 17.02 Mb.
Pdf просмотр
bet11/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   53

Tuzlar eritmasining o ‘simlikIar rivojlanishiga alohida 

va birgalikdagi ta’siri

Tuz

40 kunlik nihollar ildizning uzunligi,  mm

N a C l

59

KCl

68

M g C l

2

7

CaCl

70

N a C l+ K C l+ C a C I -,

324

80


T ajribalar  asosida  azot  bilan  yaxshi  t a ’m inlan g an 

0

‘sim liklar  K, 



C a,  M g,  C u,  F e,  M n   va  Zn  kabi elem entlarning yaxshi o ‘zlashtirishi, 

fosforning  ortiq ch a  m iqdori  Cu,  Fe  va  M n  elem entlari  yutilishini 

cheklashi  aniqlangan.  Kaliy  ta ’sirida  o ‘sim lik  tanasiga  C a,  M g  va 

yana  b ir  q a to r  elem entlar  kam roq  yutiladi.

O ziqlanish m uhitidagi b iro n ta elem entning b o sh q a elem entlarning 

yutilishiga  yordam   berishi  ionlar  sinergizm i  iboralari  bilan  yuritiladi. 

A gar  tu z la r  aralashm asining  ta ’siri  alo h id a  o lin gan   k o m p o n e n tla r 

t a ’siriga  teng  b o ‘Isa,  ionlar  adidtivligi  deyiladi.

A ntogonizm   hodisasi  k o ‘proq  Fe  va  Ca:  A1  va  N a:  F e  va  Zn:  M n 

va  Z n;  C u  va  Z n;  Zn  va  Fe;  M n,  Cu,  M o  o ‘rtasida  yaqqol  nam oyon 

b o ‘ladi.  Io n lar  sinergizm i  esa  C u  va  C o,  B;  M o  va  C u;  C u  va  M n; 

C a  va  C o  o ‘rtasida  kuzatiladi.

A zot,  fosfor  va  kaliy  yetarli  b o ‘lgan  sharo itlarda  o'sim liklarning 

m ikroelem entlarga  talabchanligi  ortadi.  M asalan,  tu p ro q d a  Fe,  M n 

va  Z n  taqchil  b o ‘lsa,  o ‘sim liklarga  azotning  yutilishi  kam ayadi.

C u,  Z n ,  M o  kabi  m ikroelem entlar  fosforning  yutilishiga  ijobiy, 

kaliyning  o ‘zlashtirilishiga  salbiy  ta ’sir  qiladi.

A nionlar 

0

‘rtasida,  m asalan,  S 0 4~2va S e 0



4~2

  o ‘rtasida antogonizm  

kuchsiz  n am oyon  b o ‘ladi  yoki  um u m an   kuzatilm aydi.  N O ,~ ,  P 0

4“ 3 


va 

S 0


4-2

  o ‘rtasid a  kuchli,  galogenlarning  ildiz  tizim iga  yutilishi 

an togon izm   asosida  sodir  bo'ladi..

T uproq d ag i  ayrim   elem en tlar  m iqdori  ju d a   k atta  (C a — 1310,  P, 

M g,  F e,  M n — 100—300  m arta,  ayrim lari  esa  ju d a   kichik,  (N a   va 

K — 10  m arta)  intervalda  o ‘zgaradi.  0 ‘sim liklarning  ildiz  tizim i  oziqa 

m od d alarn i  tan lab ,  m a ’lum  m iqdor va  nisb atlard a yutish  qobiliyatiga 

ega.


E k in larn in g   rivojlanishi  va  hosilining  sh ak llan ish id a  oziq  ele ­

m en tla rn in g   reutilizatsiyasi  (qayta  foydalanilishi  m uhim   aham iyatga 

ega).  R eutilizatsiya  —  oziq  elem en tlarning   o ‘sim likdagi  qari  barglar- 

dan yosh  barglarga,  o ‘suv qism lardan  u ru g ‘  va  m evaga oqib o ‘tishidir. 

C a,  F e,  M n,  B,  Z n   kabi  elem en tlar reutilizatsiy alanm ayd i,  oltingu- 

gurt  qism an ,  azot,  fosfor,  kaliy  va  m agniy  k o ‘p  m aro tab a   reutili- 

zatsiyaga  uchraydi.

T ashqi  m u hit  om illari  (harorat,  nam lik,  y o a ig ‘lik  va  havo)  ionlar 

antogonizm i,  sinergizm i  va  reutilizatsiyasiga  kuchli  t a ’sir  ko‘rsatadi. 

M asalan,  issiqxonalarda  yorug‘likning  kam   b o ‘lishi,  tuproqqa  yuqori 

m e ’y o rd a  azotli  o ‘g ‘itlar  kiritilishi  sabzavot  va  poliz  m ahsulotlari 

tarkibida  n itratlar  m iqdorini  keskin  ortishiga  olib  keladi.

6 —  Agrokimyo

81


TUPROQ  NAMLIGI

Tuproq  nam ligining  o'sim liklar  oziqlanishiga  ko'rsatadigan  ijobiy 

ta ’sirini  quyidagicha  asoslash  m um kin:

1

)  suv o 'sim lik larn in g   fiziologik  h o latin i  yaxshilaydi,  fo to sin tez, 



oqsillar  biosintezi  va  m o d d ala r  alm ashinuvi  jara y o n la rin i  kuchay- 

tiradi;


2

)  m e’yordagi  tupro q  namligi  ildiz  tizim ining  rivojlanishiga  ijobiy 

ta ’sir  k o‘rsatadi  va  uning  singdirish  yuzasini  oshiradi;

3)  suv  oziq  elem entlarni  tu p ro q   eritmasi  va  singdirish  kompleksi 

(TSK)  dan  ildiz tizim iga oqib o 'tish id a diffuzion  m uhit  rolini  bajaradi.

T u p ro q   nam ligi  m e ’y o rd a   b o ‘lg an d a,  o 'sim lik la r  z a ru r  oziqa 

elem entlarni  ko 'p ro q   o'zlashtiradi,  o rtiqcha  nam lik  t a ’sirida  ayrim 

zararli  ionlar  (m asalan,  tem ir 

1

  oksid)  o'sim lik  tanasiga  o 'tad i.



Nam lik  yetishm aganda  ferm entlar  tizim ining  faoliyati  buziladi, 

gidroliz,  organik  m oddalarning  parchalanishi  kuchayadi,  fotosintez 

jadalligi  susayadi  va  o'sim liklar  o'sishi  to'xtaydi.

M a ’lum ki,  ildiz  tizimi  orqali  yutilgan  suvning atigi  0,2%  i  o'sim lik 

tanasining shakllanishi  uchun  sarflanadi,  9%  dan  ortig'i  barglari  orqali 

b u g 'lan a d i,  o 'sim lik la r  o ziq  m o d d ala r  bilan   yaxshi  t a ’m inlan gan  

sharoitda  quruq  m odda  birligini  yaratishga  sarflanadigan  suv  m iqdori 

ancha  kamayadi  (18-jadval).



18-jadval

Quruq  modda birligini yaratish uchun  sarflanadigan 

suv miqdori

Tajriba variant!

Bug‘doy

Zig‘ir

O'g'itsiz

800

1093


N

917


1198

N P


545

1000


N P K

480


787

H avoning  ijobiy  nam ligi  yuqori  b o 'lg an d a   suvning  b ug'lanishi 

kam ayadi,  binobarin  oziq  m oddalarning  yutilishi  yaxshilanadi.

Yuqori  m e ’yorda  o 'g 'it  berilayotgan  sharoitlarda tu p ro q   namligiga 

jiddiy  e ’tibor  berish  lozim .  Sug'oriladigan  d eh qonchilik  sharoitida 

suv  va  oziq  rejim larini  m uvofiqlashtirish  n io 'l  hosil  garovidir.

82


TUPROQ 

AERATSIYASI

T u p ro q   aeratsiyasining 

0

‘sim lik lar  to m o n id a n   y u tiladig an  oziq 



m oddalar miqdoriga ta’siri  X ogland to m o n id an  aniqlangan.  0 ‘sim liklar 

ildiz  tizim i  chegarasidagi  k islo ro d   v a  k a rb o n a t  a n g id rid   m iq d o ri 

m u n tazam   o ‘zgarib  turadi.  A n aero b   sh aro itd a h ujayralarning  kislorod 

bilan  ta ’m inlanishi  yom onlashadi,  k arb o n at  angidrid  m iqdori  oshadi. 

Q ishloq  xo ‘jalik  ekinlari  ildiz  tizim i  faqat  aeratsiya  yetarli  b o ‘lgan 

sharoitlarda  m e ’yorda  faoliyat  k o‘rsatadi.

T uproqdagi  kislorod  m iqdori  m o d d ala r  yoki  m o d d ala r  tizim ining 

oksidlanish-qaytarilish  potensialini  belgilaydi.  K arb onat  angidrid gazi 

ildiz  to m o n id an   n itratlar,  fosfatlar  va  am m oniy  io nin ing   yutilishga 

depressiv  t a ’sir  ko‘rsatadi  (19-jadval).

T uproq  aeratsiyasi m ikroorganizm lar  soni  va  u lar to m o n id an   oziq 

m oddalarning  parchalanishiga  kuchli  ta ’sir  k o ‘rsatadi.



19-jadval

Aeratsiyasining  pomidor  hosildorligi  va 

oziqlanishiga ta’siri

Eritma

aeratsiyasi

Pomidor 

hosili,  kg

1  o ‘simlik tomonidan  o ‘zlashtirilgan,  mg/ekv

N O

-3

h

2p o 4-

K +

C a++

Mg"+

Oddiy

7

776

115

506

3 2 9

141

Kuchli

10

1074



160

738

445

197

IIARO RAT

H aroratn in g  

0

‘sim liklar faoliyatidagi aham iyati yaxshi  o ‘rganilgan. 



H ar bir  qishloq  xo‘jaligi  ekini  u a ig ‘ining u n ib   chiqishi  u c h u n   m aqbul 

h aro rat  m avjud  (m asalan,  arpa  u c h u n —20°C,  suli,  b u g ‘doy  u c h u n — 

25°C,  m akkajo'xori va oq j o ‘xori uch u n —32°C).  G ‘alla ekinlari  harorat 

23—25°C  b o ‘lganda  azot  va  fosforni  yaxshi  o ‘zlashtiradi.  Bug‘doy 

tarkibidagi  oqsil  m iqdori  nisbatan  issiq  h aroratli  m intaq alard a  yuqori 

b o ‘ladi.  K anakunjut,  soya,  loviya  va  g ‘o ‘za  kabi  o ‘sim liklar  30—35°C 

haroratda  oziq  m oddalarni  yaxshi  o ‘zlashtiradi.

0

‘sim liklar  ildiz tizim ining  rivojlanishi u c h u n   bir  m u n ch a pastroq 



harorat  kerak.  N isbatan past  haro ratlard a  N H 4+  shakldagi azot,  N 0 3"

83


ga  nisbatan  ko ‘proq  yutiladi.  H aroratning  5—7°C  ga  qadar  pasayishi 

kaliyning  o'zlashtirishiga  ta ’sir  qilm aydi,  lekin  ildiz  to m onidan   azot, 

fosfor,  kaliy  va  oltingugurtning  yutilishini  keskin  kam aytiradi.

Ekinlar m e’yorida oziqlantirilgan sharoitlarda haroratning  10°C dan 

pasayishi  oziqa  elem entlarning  o'zlashtirilishiga  salbiy ta ’sir  ko'rsatadi.

Oziqa elem entlarining o'zlashtirilishi  haroratga  mos  ravishda ortib 

b o rad i,  lekin  40°C  d an   b o sh lab   keskin  k am ay ish in i  fe rm e n tla r 

tizim ining  loxaslanishi  bilan  izohlash  m um kin.



YORUG‘LIK

YorugMik  va  o ziq a  m o d d ala rn in g   yutilishi  o ‘rtasid a  bevosita 

bog‘liqlik  mavjud. 

0

‘sim liklar  bir  paytning  o ‘zida  doim o  o ‘zgarib 



turadigan 

2

  ta  oziqlanish  m uhiti  (havo  va  tuproq)  da  oziqlanadi. 



Fotosintez jarayonida  o'sim liklar  yorug'lik  energiyasini  yutadi  va  shu 

asosda  tashqi  m uhit  bilan  energiya  alm ashinuvi  boshlanadi.

Y orug‘lik  t a ’sirida  o ‘sim liklarda  m ineral  oziqlanish  kuchayadi. 

Q orong'uda saqlanadigan o ‘sim liklarda faqat fotosintez jarayoni  emas, 

balki  ildiz  orqali  oziqa  m oddalarning  yutilishi  ham   susayadi.  U zoq 

m u d dat  yoru g'lik dan   baxram and  b o ‘lm agan  o'sim liklarda  m ineral 

oziqlanish  to 'x tay d i,  chunki  fotosintez  jarayo n id a  hosil  bo'ladigan 

m o d d a la r  ildiz  orq ali  y u tilad ig a n   io n la rn in g   keyingi  m eta b o lik  

reaksiyalari  uchun  energetik  m aterial  sifatida  xizm at  qiladi.

TUPROQ  MUHITINING  REAKSIYASI

T u p ro q   m u h itin in g   reaksiyasi  (tu p ro q la rn in g   nord on ligi  yoki 

ishqoriyligi)  tu p ro q   eritm asidagi  FT  va  O H -   ionlarining  nisbatiga 

bog'liq.  M uhitning  reaksiyasi,  odatda,  vodorod  ionlari  konsentratsiyasi 

10  sonining  m anfiy  logarifmi  k o'rinishida  ifodalanadi  va  «pH»  bilan 

belgilanadi.

T u pro q  m u h itin in g   ko nsentratsiyasi  b a rc h a   o 'sim lik lar  u c h u n  

m uhim   fiziologik  aham iyatga  ega.  N o rd o n   tuproqlarga  ohak  kiritilsa, 

H +  ionlari  o 'rn in i  C a++  egallaydi  va  pH  m o'tadilga  qarab  siljiydi.

T uproq  m uhitining  reaksiyasi  o'sim liklarga  bevosita  va  bilvosita 

ta ’sir  ko'rsatishi  m um kin.  Bilvosita  ta ’sir  to ‘g ‘rid a n -to ‘g ‘ri  o'sim likka 

emas, balki o'sim lik faoliyati uchun zarur sharoitlarga qaratilgan b o ‘ladi. 

M asalan,  nordo n  m uhitda  o'sim liklar  o'zlashtirishga  m olik  F e,  Co, 

M n,  C u  m iqdori  ortib  N ,  P,  M o,  В  m iqdori  kamayadi.  Tuproq  m uhi-

84


tilling reaksiyasi 

0

‘sim liklar to m o n id an  oziq elem entlarining yutilishiga 



kuchli  ta ’sir  k o 'rsatad i  (

20

-jadval).



20-jadval

Eritma pH ning o ‘simliklarga yutiladigan ionlarga  ta’siri.

0 ‘simlik

Eritma

(N H 4)2H P 0 4  da yutilgan(mg/soat)

n h

+4

h p o

4- 2

Don-dukkaklila r

6,6


0,89

0,1 3

7,4

1,26

0,06

Bug'd oy

6,7

1,86


0,2 8

7,3

2,2 6

0,10


M a’lum ki,  n o rd o n   eritm alar  tarkibidagi  H +  ionlari  an ionlarning 

o'zlashtirilishiga yordam  bersa,  ishqoriy eritm alarda —  katio n lar k o 'p - 

roq  o ‘z la sh tirila d i.  Bu  h o i  ayniqsa  ish qo riy   tu p ro q la rd a   fosforli 

o ‘g ‘itlarni  q o 'llash d a  yaqqol  k o ‘rinadi.

T u p ro q   m u h itin in g   reaksiyasining  t a ’siri  b o sh q a  tash q i  m u h it 

om illari  ta ’sirida  u  yoki  bu  tom onga  qarab  siljiydi.

Tuproq  m ikroorganizm larining  faoliyati  ham   p H   bilan  bevosita 

bog‘liqdir.  Singdirish  sig‘imi  va  buferlik  qobiliyati 

yuqori  b o ‘lgan 

tuproqlarda  m uhitning  noqulay  reaksiyasi  o ‘sim liklarga  kam roq  zarar 

yetkazadi.

TUZLARNING  FIZIOLOGIK  REAKSIYASI

0

‘g ‘it  sifatid a  ish la tila d ig a n   b a rc h a   tu zla r  kim yoviy  xossalari 



b o ‘yicha  gidrolitik  n o rd o n ,  ishqoriy  va  m o ‘tadil  b o ‘lishi  m um kin.

0

‘sim liklar  rivojlanishi  davom ida  ionlarni  tanlab  o ‘zlashtiradi  va 



tuproqqa  kiritiladigan  kimyoviy m o ‘tadil  tuzlar ham  fiziologik jih atdan  

boshqa  holatga  o ‘tishi  m um kin.

0

‘g ‘itlarning  fiziologik  nordonligi  —  o ‘sim liklar  to m o n id an   tuz 



tarkibidagi  kationlarni  k o ‘plab yutilishi  va  natijada  m uh it  reaksiyasini 

nordonlashuvida n am oyo n  b o ‘ladi. 

0

‘g‘itlarning fiziologik ishqoriyligi 



asosida aksincha, 

0

‘sim liklar tom onidan tuz tarkibida ko‘proq anionlar­



ning  yutilishi  yotadi.

Azotli  o ‘g ‘itlar  tarkibidan  birinchi  navbatda  azot  o ‘zlashtiriladi. 

Shu  bo isdan  b arc h a   am m oniyli  tu zlar  fiziologik  jih a td a n   n o rd o n ,

85


selitralar esa  ishqoriy hisoblanadi.  M asalan,  natriyli  selitra  dissosilan- 

ganda  N a f  va  N O ,  ionlarga  ajraladi.  N 0

3

 

0



‘sim liklar  tom onidan  

tezda o ‘zlashtiriladi va N a + tuproqning ishqoriyligini oshiradi.  Shuning- 

dek,  m uhitda  gidrolitik  ishqoriy  tuz-  N a H C 0

3

  yuzaga  keladi.



N H

4

C1  va  (N H



4

)

2



S 0

4

  kabi  tu zlarn in g   d isso tsilanish idan   hosil 



bo'ladigan am m oniy kationi o'sim liklar to m on id an  o'zlashtiriladi.  Kis- 

lo ta   q o ld iq lari  e ritm an i  ja d a l  n o rd o n la sh tira d i.  A m m iakli  selitra 

(N H

4

N 0 3)  ning  dissotsiatsiyasi  N H 4+  va  N 0



3

  ionlari  hosil  bo'lishi 

bilan  boradi.  N H 4+  tezda  T SK   tarkibiga  o 'ta d i  va  N 0

3

  tu p ro q q a 



nordonlik baxsh etadi.  Lekin bu tuzning fiziologik nordonligi unchalik 

kuchli  emas.

Kaliyli  tuzlarning  fiziologik  nordonligi  yanada  kuchsiz.  Kaliyga 

talabchanligi  kam   bo'lgan  arpa  va  suli  kabi  ekinlarga  kaliyli  o ‘g ‘itlar 

m o 'tad il,  qand  lavlagi,  kungaboqar  va  m akkajo'xori  kabi  kaliysevar 

o'sim liklarga  fiziologik  nordon   ta ’sir  ko 'rsatad i  (kartoshka,  tam aki, 

zig 'ir  ham   k o 'p   m iqdorda  kaliyni  o'zlashtiradi).

Oziq  eritm asining  o 'z   reaksiyasini  saqlay  olish  xususiyati  bevosita 

u n in g   tarkib i  bilan  b o g 'liq .  M asalan ,  e ritm a d a   C a ( H C 0

3)2


  k o ‘p 

m iqdorda  uchrasa  ortiqcha  kislota kalsiy bikarbonat  bilan t a ’sirlashib, 

kalsiy  tuzi,  suv  va  karbonat  angidridni  hosil  qiladi:

C a ( H C 0

3)2

  +   H


2

S 0


4

  =   C a S 0

4

  +   2 H 20   +   2  C 0



2

Bunday  eritm a  m uayyan  buferlik  xususiyatlarini  nam oyon  qiladi. 

Buferlik  qobiliyatiga  shuningdek,  tu p ro q n in g   singdirish  sig‘im i  va 

singdirilgan  kationlar  tarkibi  kuchli  t a ’sir  ko'rsatadi.



TUPROQ  MIKROORGANIZMLARl

Tog‘ jinslarining nurashi,  torf,  neft,  toshko‘mir,  selitra va ohaktosh- 

larning yuzaga kelishi  bevosita m ikroorganizm lar faoliyati  bilan bog‘liq. 

T u p roq  hosil  b o 'lish   jarayon in i  ham   m ikroorganizm larsiz  ta s a w u r 

qilish  qiyin.  Tuproqning  haydalm a  qatlam idagi  bakteriyalar  massasi 

3—8  t/g a   ni  tashkil  qiladi.

O ziqlanish  usuliga  ko‘ra geterotrof  va  avtotrof  m ikroorganizm lar 

farqlanadi. A vtotrof bakteriyalar karbonat angidriddagi  uglerodni bog‘- 

lash  uch un   fotosintezdan  yoki  ayrim  m ineral  m oddalarning  oksidla- 

nishidan  hosil  b o ‘ladigan  energiya  (xem osintez)  dan  foydalanadi.

Yashil  va  qizg‘ish  bakteriyalar,  nitrifikatsiyalovchilar,  shuningdek, 

oltingugurt va tem ir bakteriyalari fotosintezlash qobiliyatiga ega. Tayyor

86


organik  m o d d alar  uglerodidan  foydalanadigan  g e te ro tro f bakteriyalar 

ju m lasig a   ak sariy at  tu p ro q   b a k te riy a lari,  a k tin o m its e tla r,  b a rc h a  

zam burug'  va  sodda  m ikroorganizm lar  kiritiladi.

V odorod sulfid, oltingugurt va tiobirikm alarni sulfat kislotaga qadar 

oksidlanishiga sulfofiksatsiya deyiladi va bu jarayon  oltingugurt  ham da 

tiobakteriyalar  ishtirokida  sod ir  bo'Iadi.  Sulfat  kislota  o ‘z  navbatida 

tuproqdagi  qiyin  eriydigan  m ineral  tuz  (m asalan,  fosfat)larni  oson 

eriydigan  shaklga  o 'tk a z a d i,  asoslar  bilan   t a ’sirlashib, 

0

‘sim liklar 



to m o n id an   oson  o ‘zlashtiriladigan  sulfatlarni  hosil  qiladi.

T em ir  bakteriyalar  tem ir  bir  oksidni  te m ir  oksidga  aylantirishda, 

shuningdek,  m arganes  tuzlarining  oksidlanishida  ish tiro k  etadi.

Am m onifikatsiya,  nitrifikatsiya va denitrifikatsiya  jarayonlari  m ikro- 

organizm larsiz  sodir  b o'lm aydi.  Ayni  jaray o n lard a  ishtirok  etuvchi 

m ikroorganizm lar  to ‘g ‘risida  darslikning  azotli  o ‘g ‘itlarga  oid  bobida 

batafsil  to'x talam iz.

M ikroorganizm lar turli-tum an kimyoviy birikm alar bilan oziqlanadi. 

T uproq mikroorganizm lari birinchi navbatda azotga kuchli ehtiyoj sezadi. 

Avtotroflar  asosan  am m oniy  va  nitrat  kislota  tuzlarini  o ‘zlashtiradi.

A yrim lari  atm osfera  azotini  ham   o ‘zlashtirish  qobiliyatiga  ega. 

M urakkab  organik  m oda-gum us  tarkibidagi  oziqa  elem entlarni  o 'z - 

lashtiradigan  m ikroorganizm lar  ham   mavjud.

Tuproq va m ikroorganizm lar hujayralaridagi b archa kimyoviy ham da 

biokimyoviy jarayonlar  nam lik  tuproq  to ‘la  n am   sig‘im ining  50—60% 

iga  teng  bo'lgan  sharoitda,  anaerob  m ikroorganizm lar  esa 

80—90, 

hatto 


100

%  nam likda  (sholipoya)da  ham   yashaydi.

T u p ro q d a  turli  guruh  va  turlarga  m ansub  b o ‘lgan,  selluloza  va 

pektin  m oddalarini  parchalovchi  m ikroorganizm lar  h am d a  urobakte- 

riyalar  (m ochevinani  parchalaydi)  uchraydi.

O 'sim liklarning  ildiz  tizim i  o ‘zidan  turli  tuzlar,  q and  m oddalar, 

organik  va  am inokislotalar,  vitam in  h am d a  o ‘stiruvchi  m oddalarni 

ajratadi.  Bu  m oddalar  m ikroorganizm larning  rivojlanishi  va  tarkibiga 

kuchli  t a ’sir  qiladi.  M ik roorganizm lar,  ildiz  a jratm alari  bilan  bir 

q atorda  n o b u d   b o ‘lgan  ildiz  qoldiqlarini  h am   iste’m ol  qiladi.  Yuksak 

o'sim liklarning  ildizi  atrofida  tuproq  m ikroorganizm larining  yashashi 

uch un  qulay m askan  rizosfera yuzaga keladi.  Rizosferadagi 

1

  ga tuproq 



tarkibida  10,7  m ln  d o n a   m ikroorganizm   mavjud.

Ayrim  hollarda  ildiz atrofidagi  mikroflorasi  o'sim lik larn ing  oziqla- 

nishiga  salbiy  t a ’sir  k o 'rsa ta d i.  U la r  o ziq lan ish   va  o 'z   tan a larin i 

shakllantirish uchun tuproqdan k o 'p  m iqdorda azot va kul elem entlarini

87


o ‘zlashtirib  o ‘zlarini  o'sim liklarga  «raqib»  sifatida  nam oyon  qiladi. 

K o 'p  hollarda m ikroorganizm larning oziqa m oddalarni  immobilizatsiya 

qilishi  m uvaqqat  xarakterda  b o ‘lib,  o'sim liklar  oziqlanishiga  kuchli 

ta ’sir  ko‘rsatmaydi.  Lekin  tup roq q a  uglerodga  boy  m oddalar  (som on 

yoki  sersom on go‘ng)  kiritilganda,  m ikroorganizm lar juda tez ko'paya- 

di,  k o'p   m iqdorda azot,  fosfor va boshqa  m akro va m ikroelem entlarni 

o ‘zlashtirib  oziq  m oddalar  taqchilligini  yuzaga  keltiradi.  N atijada 

tuproqqa som on yoki to ‘shamali go ‘ng kiritilgan  ildiz hosilining sezilarli 

kamayishi kuzatiladi.  Oziqa elem entlarning biologik m uqim lanishi uzoq 

davom   etm aydi,  m ikroorganizm lar  nobud  b o ig a c h ,  tezda  m ineral- 

lashadi  va  o'sim liklar  to m o n id an   o'zlash tirilad i.  B archa  m ikroor- 

ganizm larni  o'sim liklar uchun foydali  deb bo'lm aydi.  U larning ayrim - 

lari  o'sim lik lar  uchun  zararli  m o d dalarn i  ajratishi  va  kasalliklarni 

q o'zg'atishi  mumkin.



0 ‘SIM L IK L A R N IN G   R IV O JL A N ISH   DAVRLARI  VA 

O Z IQ L A N IS H   SH ARO ITLAR1  0 ‘R TASIDAG I  M U N O SA B A T

O 'sim liklarning oziqlanishga talabi  o'sish  davrining turli  davrlarida 

tu rlicha  b o 'ladi.  O datda,  oziqlanishining  kritik  (cheklangan,  lekin 

jud a  zarur)  va jadal  kechadigan  davrlari  farqlanadi.

Rivojlanishning  ilk  davrlarida  o'sim liklar  oziq  m oddalarni  kam 

m iqdorda talab qiladi.  Lekin  ularning tuproqda kam yoki  serob bo'lishi 

nihollarga  kuchli  t a ’sir ko'rsatadi.  Bu  davrdagi  fosfor tanqisligi  o 'sim ­

liklarning butun  vegetatsiya davridagi  rivojlanishga salbiy ta ’sir k o 'rsa ­

tadi.  Keyingi davrlarda fosfor bilan  m o 'l-k o 'l oziqlantirish  ham   rejadagi 

hosilni  olishga  yordam  berm aydi.  Rivojlanishning  dastlabki  davrlarida 

tu p ro q d a  fosforning  m e’yorida  bo'lishi  o'sim liklarning  yaxshi  ildiz 

otishiga  yordam   beradi.  Boshoqli  don  ekinlar  dastlabki  u c h -to 'rtta  

barg  yozish  davridanoq  reproduktiv  organlar-boshoq  va  ruvakka  asos 

solinadi.  Bu  davrda  azot  yetishmasligi  keyinchalik  tupdagi  boshoqlar 

sonining  kam   bo'lishi  va  hosilning  kamayishiga  olib  keladi.

O 'sim liklarning  yer  ustki  organlari-poya  va  barglari  jad al  rivojla- 

nadigan  davrlarida  oziq  m oddalarga talabi  ham   kuchayadi.  Azot  bilan 

yetarli oziqlantirish vegetativ organlarining jadal o'sishi va assimilyatsiya 

apparatining  shakllanishiga  yordam   beradi.

G ullash  va  m eva  tugish  davriga  kelib  aksariyat  o'sim liklarning 

azotga b o'lgan talabi  kam ayadi.  Lekin  fosfor va kaliyga ehtiyoji  ortadi. 

Bu  bevosita  ayni  elem entlarni  reproduktiv  organlarining  shakllanishi,


1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   53


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling