J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


hosilning  tovar qismida zaxiraviy m o d da sifatida to ‘planishi va ayniqsa,  organik


Download 17.02 Mb.
Pdf просмотр
bet12/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   53

hosilning 

tovar qismida zaxiraviy m o d da sifatida to ‘planishi va ayniqsa, 



organik 

m oddalarning  sintezlanishi  va  harakatlanishida  ishtirok  etishi 



bilan 

bog'liq.  O 'sish organlari  rivojlanishdan to ‘xtagan paytda 

0

‘sim lik­



lar 

to m o n id an   oziqa  m oddalarni  o 'zlash tirish i  ham   asta-sekin  susayadi 



va 

to'xtaydi.  Bu  davrda  organik  m o ddalarning  to'planish i  va  boshqa 



hayotiy 

jarayonlar o'sim likda ilgari to 'p la n g a n  oziq m oddalardan takror 

foydalanish  (reutilizatsiya)  hisobiga  t a ’m inlanadi.

Q ishloq  xo'jalik  ekinlarini  vegetatsiya  davrida  oziq  m oddalarni 

yutish  m iqdori  va  tezligi  jih a tid a n   b ir-b irid an   farq  qiladi.  B archa 

boshoqli don ekinlari,  zig'ir,  kanop,  ertaki  kartoshka jadal oziqlanadigan 

davrning  qisqaligi  bilan  ajralib  turadi.

M asalan,  kuzgi  javdar  kuz  faslining  o'zidayoq  barcha  oziq  m o d ­

dalarning 25—30%  ini  yutadi,  bu davrda o'sim liklarning quruq  massasi 

oxirgi  m assasining  10%  iga  yetadi  xolos.  Bahorgi  bug'doy  nisbatan 

qisqa  m uddatda  naychalashdan boshoqlashgacha —oziq m oddalar yalpi 

m iqdorining  2—3  qismini  iste’mol  qiladi.

K artoshkaning o 'rta va kech pishar.  navlari oziqa moddalarni asosan 

iyul  oyida  o'zlashtiradi.  Shu  m u d d atd a  azotning  40,  fosforning  50  va 

kaliyning  60%  ini  o'zlashtiriladi.  K artoshkaning  ertaki  navlarida  oziq 

m oddalarni jadal  o'zlashtirish yan ada  qisqa  m uddatlarda sodir bo'Iadi.

Z ig 'ird a oziq elem entlarni  eng  k o 'p   iste’mol  qilish g'unch alashdan 

g ullash  dav rig ach a,  g 'o 'z a d a   esa  sh o n a la sh d a n   hosil  e le m en tlari 

shakllanib  bo'lgu n ch a  davom   etadi.

Ayrim  ekinlar —  m akkajo'xori,  kungaboqar,  qand  lavlagi  va  bosh- 

qalar oziq  m oddalarni  bir m e’yorda  ham d a uzoq  m uddat o'zlashtirishi 

bilan  ajralib  turadi.

Barcha oziq  elem entlar o'sim liklar to m onidan  bir xil  tezlikda yutil- 

maydi.  M asalan,  m akkajo'xorida  kaliy  tez,  azot  o 'rta c h a   va  fosfor 

ancha sekin yutiladi.  Kaliyning yutilishi  ruvak  chiqarish  davrida tugasa, 

fosforning yutilishi  deyarli vegetatsiya davrining oxirigacha davom etadi.

K anop  to m o nid an  azot  va  kaliyning  o'zlashtirilishi  maysalar  unib 

chiq qand an  keyin  mos  ravishda  3  va  5  hafta  o'tg ach   yakunlanadi. 

Fosforning jadal  yutilishi vegetatsiya davrining oxirigacha davom  etadi.

Q and  lavlagining ham   oziq m oddalarni o'zlashtirishi bir tekis ernas. 

N ih o llar  paydo  bo'lg anidan   keyingi  birinchi  o 'n   kunlikda  fosfor  va 

kaliy  azotga nisbatan  1,5  barobar,  barglar jadal  shakllanadigan  davrda 

2 ,5—3  baravar  k o'p ro q   o'zlashtiriladi.  Ildizm eva  hosil  bo'lish  va un d a 

shakar  to 'p la n ish   davrida  m o 'l  oziqlantirilsa,  to 'p   barg  o'sib  ketadi, 

ildizm eva  kattalashib,  shakar  m iqdori  kam ayadi.


Oziqa m o d d alar yutilish jadalligi  va  o'zlashtiriladigan  m iqdorning 

turlicha  bo'lish idan   o'g 'itlash   tizim ini  ishlab  chiqishda  foydalanish 

m um kin.  Vegetatsiyaning  boshlanishi  va  oziqa  m oddalar  maksimal 

yutiladigan  davrlarda  o'sim liklarning  oziqlanishi  uchun  qulay  sharoit 

yaralish  lozim.

O'simliklarning oziqlanish sharoitlarini o'suv davrlariga mos ravishda 

o 'g 'it  kiritish  y o 'li  bilan  boshqarish  va  shu  yo'l  bilan  hosil  m iqdori 

ham da  uning  sifatiga  m a’lum  darajada  t a ’sir  ko'rsatish  rmimkin.



Sinov  savollari

1.  0 ‘sim liklar  tarkibidagi  quruq  m odda  va  suv  miqdorining  o'zgarish 

к о 'lami  qanday?

2. 

Suv  о ‘simliklar  tanasida  qanday  funksiyalarni  bajaradi?

3.  Makro,  mikro  va  ultramikroelementlar  haqida  nimalarni  bilasiz?

4.  N im a  uchun  kul  elementlari  deymiz?

5.  Oqsillaming  elementar  kim yoviy  tarkibi  qanday?

6.  0 ‘sim liklar  tarkibida  uchrdydigah  yan a  qaysi  a zo tli  organik  m od- 

dalarni  bilasiz?

7.  0 ‘simliklar tanasida  uchraydigan  asosiy  uglevodlar to ‘g ‘risida  та ’lumot 

bering.

8.  0 ‘sim liklar  tarkibidagi  yog'lar  va  yog'simon  m oddalar  haqida  nima- 

larni  bilasiz?

9.  O'simliklar  tarkibidagi  prig  muhim  vitaminlar  va  alkoloidlar  qaysilar?

10.  O'simliklarning  havodan  oziqlanishi  deganda  nimani  tushunqsiz?

11.  0  ‘simliklarning  ildizdan  oziqlanish  mexanizmini  tushuntirib  bering.

12.  Ildiz  tizimining  tiplari,  tuzilishi  va  funksiyalari  nimadan  iborat?

13.  Idnlarriing  sust  (nometaboiik)  yutilishihing  qanday  turlarmi  bilasiz?

14.  Faol  (metabolik)  yutilish  nima?

15.  : Oziq  elementlarning  yutilishiga  Mproq  eritmasining  konsentratsiyasi 

qanday  t a ’sir  ko'rsatadi?

16:  Tuproq  nqtnligi,  yorug'Iik  ya  harorat  ka b i  o m illar  ham dq  oziq 

elem entlarning  yulilishi  p'rtasidagi  m unosabat  to'g'risida  qanday 

fik rd a siz?

17.  Q anday  oziq  eritmasi  fiziologik  muvozanatlashgan  eritma  deyiladi?

18.  Ionlar  antagonizjni  va  sinergizmi  nima?

19.  O 'sim liklarning  oziq  etem enilarihi  tarilab  yu tish i  va  tuzlarning 

fiziologik  reaksiyasi  degarida  Aima  tustirirtiladi?

20.  O 'sim lik la r  oziq la m sh id a   tuproq  mikroorganiz.m lari  q a n d a y  rol 

o 'yn aydi? 

,

Л



21.  O 'g-it  qo'liash da  a  sim lik la r  oziqlanishining  q a n d a y  о ‘ziga  xos 

xususiyatlariga  e ’tibor  beriladi ?

I l l   bob.

  TUPROQLARNING  О ‘SIMLIKLARNI 

OZIQLANISHI  VA  0 ‘G‘IT  QO‘LLASH  BILAN 

BOG‘LIQ  XOSSALARI

Tuproqlarni  o ‘rganish,  tarkibi,  xususiyatlari  ham da  ularda  sodir 

bo‘ladigan fizikayiy,  fizika-kimyoviy,  kimyoviy va biologikjarayonlarni 

bilish  dehqonchilikda  o ‘g‘itlardan  samarali  va  oqilona  foydalanishda 

muhim ahamiyatga ega.  Tuproqdagi oziq moddalarning yalpi  miqdori, 

ularni o'simliklar qiyin o ‘zlashtiradigan shakldan oson o ‘zlashtiradigan 

shaklga  o ‘tishi  va  sodir  bo'ladigan  teskari  jarayon  o ‘sim liklarning 

oziqlanish  sharoitini  bclgiiaydi.

Tuproq  tarkibida  o ‘simliklar  oson  o ‘zlashtiradigan  oziq  m oddalar 

miqdori  ko‘p  bo'lsa,  o ‘g‘itlarga  b o ‘lgan  ehtiyoj  sezilarli  darajada  ka- 

mayadi,  aks  holda  ko‘proq  o ‘g ‘it  qo‘llash  taqozo  etiladi.  Turli  tuproq 

tiplarida  oziq  moddalarning yalpi  va  o ‘simliklar oson  o'zlashtiradigan 

miqdori  har  xil  bo‘lgani  sababli  ulardagi  oziq  moddalarga  b o ‘lgan 

talab va o 'g ‘itlar samaradorligi  ham  turlichadir.  Oziqlanish jarayonida 

o ‘simlik,  tuproq  va  o ‘g‘it  o ‘rtasida  uzviy  bogiiqlik  yaqqol  nam oyon 

bo'ladi.


Tuproqqa  kiritilgan  o 'g ‘itlar  turli  o ‘zgarishlarga  uchraydi.  tarkibi- 

dagi  oziq  moddalarning  eruvchanligi,  o ‘zlashtirilish  darajasi  va  hara- 

katchanligi  o ‘zgaradi.  Mazkur o'zgarishlar bcvosita o ‘g‘itlarning fizika- 

yiy,  kirnyoviy  va  biologik  xususiyatlari  bilan  bog‘liqdir.

P ‘g ‘itlar  ham  o ‘z; navbatida  tuproqlarga  sezilarli  ta ’sir  ko‘rsatadi: 



oziq  moddalarga boyitadi,, tuproq eritmasming reaksiyasiniv m ikrobip- 

logikjarayonlarning xususiyati vajadalligini, shuningdek  unumdorlikka 

t^ ’sir  etuvcl^i  ayrim  ornill^rai  o ‘zgartiradi.

;  Shu bois  p ‘g‘itlarni  o ‘rganishdan  aw al  tuproqlarning o'sim liklarni 

oziqlanishi  va  o'g'itlarga  ta ’sir  etuvchi  ayrim  xossalariga  to'xtalish 

maqsadga  muvotiqdir. 

.

TUPROQNING  TARKIBI

Tuproqlarda  o 'zaro   eham barchas  bog’langan  qattiq,  suyuq  va 

gazsimon  fazalar  farqlanadi.


Tuproq havosi. 

T u p ro q  m ikroorganizm lari  to m o n id a n   kislorodning 

o ‘zlashtirilishi,  organik m o d d a la rn in g  p a rchalanishi va  ildiz tizim in in g  

nafas  olishi  natijasida  k arb o n a t  a n g id rid   ( C 0 2)  hosil  b o ‘ladi.  S hu 

sababdan  atm osfera havosida  karbonat  angidrid m iqdori 0,03%  b o ‘lgani 

h o ld a  t u p ro q   havosida  bir  foiz  atrofida,  b a ’zan  2—3%  ga  yetadi.

T u proqda gi  karbonat  angidrid  m iq d o ri  atm osfera  va  tuproqdagi 

havo almashinuvi  (aeratsiya) jadalligiga  m o n a n d   o'zgaradi.  Hosil  b o ‘la- 

digan  k arb o n at  angidridning  bir qismi  atm osferaga tarqaladi,  bir qismi 

esa  tu p ro q d a g i  n am lik   t a ’sirida  erib,  k a r b o n a t   kislotaga  aylanadi. 

A tm osferaga uchib  chiqadigan  karbonat angidrid  o ‘simliklar t o m o n id a n  

o ‘zlashtirilib,  hosil  m iqdorini  oshirishga xizm at  qilsa,  k arb o n at  kislota 

tu p r o q   eritm asin in g   nordonligini  oshiradi:

C 0


2

  +   H 20   =   H

2

C 0


3

  ->  H   +   H C 0

3

Atmosferadagi  C 0



2

  miqdori  oshganda,  tuproq  eritmasidagi  karbonat 

angidrid  m iq d o ri  h am   k o ‘payadi.  A ksincha,  ayni  gazning  havodagi 

m iq d o rin i  kam ayishi tu p ro q  eritmasi  tarkibidagi  C O ,  ning  bir qism ini 

atm o sferag a  u chib  chiqishiga  sabab  b o ‘ladi.

T u p r o q d a   k arbonat  angidrid  m iq d o rin in g   k o ‘payishi  h a m   ijobiy 

h a m   salbiy  oqibatlarga  olib  kelishi  m u m k in .  Yaxshi  to m o n i  shundaki, 

hosil  b o ‘ladigan  k arb o n at  kislota  tupro q d ag i  m ineral  b irikm alar  (fos- 

fatlar,  kalsiy  k arb o n at  va  boshqalar)  ning  eriivchanligini  oshiradi  va 

ularni  o ‘sim liklar  oson  o ‘zlashtiradigan  shaklga  o ‘tkazadi.  Ikkinchi 

to m o d a n ,   tu p r o q d a   n am lik  k o ‘p,  aeratsiya  sust  b o ‘lsa,  k arbonat  a n g i­

drid  m iqdorining ortishi va  kislorodning yetishmasligi oqibatida o ‘simlik 

va  m ik ro o rg a n iz m la r n in g   m e ’y o rid a   rivojlanishi  buziladi.  K islo ro d  

tanqisligida  ildizning o ‘sishi va nafas olishi  susayadi,  o ‘simlik to m o n id a n  

oziq  m o d d a la r n in g   o ‘zlashtirilishi  sekinlashadi.  B u n d a,  y a ’ni  aeratsiya 

susayganda,  t u p r o q d a   a n a ero b -q ay tarilish   ja ra y o n i  kuchayadi.



Tuproq  eritm asi  —  t u p r o q n i n g   eng  h a r a k a t c h a n   va  faol  qismi 

b o ‘lib,  u n d a  

0

‘simliklarning oziqlanishi  u c h u n  bevosita xizm at qiladigan 



turli  t u m a n  j a ra y o n la r  sodir  b o ‘ladi.  T u p r o q   eritm as id a  H C 0 3~,  O H “ 

,  C le",  N O

3

-,  H


2

P 0 4~  kabi  anio n lar,  H +,  N a +,  K +,  N H +4,  C a 2+,  M g 2+, 

Al3' ,   F e3+  kabi  k ationlar va suvda  eru v ch an   organik m o d d a la r mavjud.

B u lard an   tashqari,  u n d a   kislorod,  k a r b o n a t  angidrid,  a m m ia k   kabi 

gazlar  h a m   erigan  b o ‘ladi.  T u p r o q   eritm asi  konsentratsiyasini  ortishi 

asosan  m inerallam i  nurashi va parchalanishi,  m ikroorganizm lar t a ’sirida 

o rga nik  m o d d a la r n in g   m inerallashishi,  m ahalliy  va  m in era l  o ‘g ‘itlarni 

q o ‘llash  asosida  sodir  b o ‘ladi.

92


0 ‘sim liklarning  oziqlanishi  u c h u n   t u p r o q   e r itm a s id a   K +,  N H / ,  

C a 2+,  N O j" ,  S 0 42-,  H

2

P 0 4~  kabi  io nlarning b o i i s h i  va  do im iy  ravishda 



t o ‘ldirilib  turilish i  m u h i m d i r .   T u p r o q   e r itm a s id a g i  t u z l a r   m i q d o r i  

foizning  y u z d a n   b ir  u lu sh id an   (c h im li  pod zo l  tu p ro q la rd a )  b ir  n e c h a  

foizgacha  (q o ra   t u p ro q la rd a )  o ‘zgaradi.  O d a td a ,  t u p r o q   eritm asidagi 

tuzlar m iq d o ri  0,05%   atrofida b o ‘lib,  k o n s e n tra ts iy a n in g   2%  d a n  oshib 

ketishi o'simliklarga salbiy t a ’sir k o ‘rsatadi.  T u p ro q  eritm asining k o n sen - 

tratsiyasi  o 'g 'i t   q o ‘llash,  t u p r o q   n a m lig in in g   kam ay ish i,  o rg a n ik   m o d ­

d alarning  m in era llash ish i  natijasida  o s h a d ig a n   b o ‘lsa,  o ‘sim liklarning 

oziqlanishi,  o s o n   eriydigan  m o d d a l a r n in g   t u p r o q n i   quyi  q atlam lariga 

yuvilishi  yoki  e rim a y d ig a n  shaklga o ‘tishi  n atijasida  kam ay a d i.  T u p r o q  

eritmasining tarkibi va konsentratsiyasi tu p ro q n in g  qattiq fazasi,  eritmasi 

va kolloidlari o 'rtasidagi  alm ash in ish   reaksiyalari b ila n  uzviy b o g ‘liqdir.

Tuproqning qattiq fazasi.  T u p ro q n in g  qattiq fazasi  o ‘simliklar u c h u n  

asosiy  zaxira  m o d d a l a r n i   tutadi.  T u p r o q   q a ttiq   fazasining  9 0 —99%  ini 

m in era l  m o d d a la r,  faqatgina b ir n e c h a  foizini o rg a n ik   m o d d a la r tashkil 

qiladi.  O rg a n ik   m o d d a l a r n in g   m i q d o r i   j u d a   k a m   b o 'l s a d a ,   t u p ro q  

u n u m d o rlig in i  belgilashda  m u h i m   o ‘rin  tutadi.

A .P .  V i n o g ra d o v   m a ’l u m o tig a   k o ‘ra  (2 1 -ja d v a l),  t u p r o q   qattiq 

fazasining  deyarli  y a r m in i  kislorod,  u c h d a n   b ir  q ism in i  k re m n iy , 

10



d a n   k o ‘p ro g ‘ini  a lu m in iy   va  te m i r   tashkil  qiladi.  Atigi  7%  ga  yaqini 

b o s h q a   e l e m e n tl a r   hissasiga  t o ‘g ‘ri  keladi.  M a z k u r   e l e m e n tl a r n in g  

barchasi  tu p ro q n in g  m in era l qism ida,  turli m in e ra l b irik m alar tarkibida 

uchraydi.  U g le ro d ,  v o d o ro d ,  kislorod,  fosfor,  oltin g u g u rt  tu p ro q n in g  

h a m   m in e ra l  va  h a m   o rga nik  qismi  tark ib id a  u c h r a g a n i  h o ld a ,  azot 

faqat  o rga nik  m o d d a l a r   tarkibiga  kiradi.



21-jadval

Tuproq qattiq fazasining kimyoviy tarkibi

(A.P.  Vinogra dov)

Kislorod  ...4 9

Bariy  ...0,05

G a lliy   ...(  10-3)

Krenm iy  .. .3 3 ,0

Stronsiy  ...0,03

Q alay  ...(  10‘3)

A lu m in iy  ...7,1

Sirkoniy  ...0,03

О

oo



о

T em ir   ...3 ,7

Ftor  ...0,03

T oriy   ...6   1 0 4

U glerod   ...2 ,0

X rom   ...0,02

Y o d   . . . 1 0 4

Kalsiy  ...1,3

X lor  ...0,01

93


Kaliy  ...1 .3

Vanadiy  ...0,01

S e z iy   ...5  ■

 10‘4

Natriy  ...0,6

Rubidiy 

...6 


• 10 3

M olib d en   ...3  • 10'4

M a g n i y ...0 ,6

R u x ...5   lO-V

Uran  ...1  10-4

Vodorod  ...(0 ,50)

Seriy  ...5  - V0' 3

Berilliy  ...(  l O 4)

Titan  ...0 ,4 6

N ik e l  ...4  10-3

Germ aniy   ...(  10"4)

A zo t  ...0 ,10

Litiy— 3  10 3

Kad m iy   ...(  10'5)

Fosfor  ...0,08

Mis  . . . 2 1 0

S elen   ...1  10'6

Oltingugurt  ...0,08

B o ‘r  ...1  1 0 3

Sim ob   ...(  1 0 6)

Marganes  ...0,08

Q o ‘rg‘oshin  ... 1  • 1 0 3

Radiy 

...8 


• 10-"

Izoh:  qavs  ichida  shartli  zarur  oziq  elementlari  ko‘rsatilgan

TUPROQNING  MINERAL  QISMI

T u p ro q n in g   m inera l  qismi  turli  m in erallarning j u d a   m ay d a  zarra- 

c h a la rid a n   (kattaligi  m m   ning  m ln  dan   bir u lu sh id a n   bir  m m   g a c h a  va 

u n d a n   ortiq)  iborat,  Hosil  b o ‘lishiga  k o ‘ra  b irlam chi  va  ikkilam chi 

tu p r o q   m inerallari  tarqlanadi.

B irlam chi  m inerallarga kvars,  dala shpatlari,  sludalar,  shox aldamasi 

va  p iro k sin la r  kifadi.  U la r   t o g ‘  jin sla rin in g   yem irilishi  va  n u ra sh i 

natijasida tu p r o q   hosil  qiluvchi  o n a  jins tarkibiga o ‘tadi.  Bu  m in e ra lla r 

t u p r o q l a r d a   asosan  q u m   (0,05-^ 1,0  m m ) ,  c h a n g   (0 ,0 0 1 —0,5  m m ) ,  

q ism an  il  (0,001  m m   d a n   kichik)  va  kolloid  (0,25  m k m   d a n   kichik) 

zarrachalar holida  uchraydi.  Kimyoviy jarayonlar (gidratlanish,  gidroliz, 

oksidlanish)  va  t u r l i - t u m a n   org a n iz m la rn in g   hayot  faoliyati  natijasida 

b irla m c h i  m in e ra lla r d a n   b ir  y arim   oksidlar  '( R

20

3)  va  k r e m n e z e m  



gidratlari,  turli  tuzlar,  kaolinit,  m o n tm o rillo n it,  gidrosluda  kabi  ik­

kilam chi  m in e ra lla r  (b o s h q a c h a   n o m i  loyli  m inerallar)  hosil  boMadi.

K im yoviy  tarkibiga  k o ‘ra  bu  m in era llar  krem niy-kislorodli  birik- 

m alar (silikatlar) ga va alum iniy-krem niy-kislorodli  (alum iniy silikatlar) 

ga  boMinadi.

T u p r o q la r d a   k rem niy-kislorodli  birikm alardan  kvars  ( S i G 2)  keng 

tarqalgan.  U   asosan  q u m   va  ch a n g   holatida  qism an   il  va  kolloidlar 

ho latid a  u chraydi.  Deyarli  b a r c h a   tuproqlarga  kvarsning  m iq d o ri  60% 

d a n   k o ‘p ro q ,  q um li  tu p ro q la rd a   esa 90%  gacha yetadi.  Kvars b a r q a r o r  

va  m u s ta h k a m   b irik m a   b o ‘lib,  kimyoviy ja ra y o n la rd a   ishtirok etm aydi.

94


Aluminiy-kremniy-kislorodU  birikmalar  birlamchi  va  ikkilamchi 

blrikmalar shaklida uchrashi  mumkin.  Birlamchi aluminiyli silikatlardan 

dftla  shpatlari  ortoklaz,  anortit  albit  keng  tarqalgan.  Sludalardan  bio- 

tlt 

'va  flagotip  ko‘proq  uchraydi.

Shox  aldamalari  va  piroksinlar  uncHa  keng  tarqalmagan.  Dala 

ehpatlari va sludalarning asta-sekin parchalanishidan o ‘simliklar uchun 

fettrur  b o ‘ladigan  K,  Ca,  Mg,  Fe  va  boshqa  oziq  elem entlar  yuzaga 

keladi.


Ikkilamchi  minerallar o ‘zaro  o ‘xshash  xususiyatlariga  ko‘ra  m ont- 

m orillonit,  kaolinit  va  gidrosludasimon  guruhlarga  bo‘linadi.  M ont- 

morillonit  guruhiga  montmorillonit,  beydellit  va  boshqa  minerallar 

kiradi.  M ontmorillonitli  loylar  yuqori  darajada  dispersligi,  bo‘kishi, 

\d[bvushqoqligi va ilashimligi bilan ajralib turadi.  Kaolinit guruhi  mineral- 

lariga kaolinit va galluzitlar kiradi.  Bu guruh  minerallariga disperslanish, 

bo‘kish va ilashimlilikning kamligi  kabi xususiyatlar xosdir.  N.I.  Gorbu- 

novning  ta ’kidlashicha  chimli  podzol  va  qora  tuproqlarda  yuqori 

disperslikka  ega  minerallardan  gidrosludalar  va  m ontm orillonit  keng 

tirqalgan,  kaolinit  esa kam  uchraydi.  Kaolinit guruhiga xos  minerallar 

Iqizil  va  sariq  tuproqlarda,  shuningdek granit  asosida  yuzaga  keladigan 

chimli  podzol  tuproqlarda  uchraydi.

G idrosludalar  dala  shpatlari  va  sludalardan  hosil  bo‘lib,  deyarli 

^b&rcha  tuproq  tiplarida  uchraydi  va  ulardan  gidromuskovit  ham da 

gidrobiotitlar  keng  tarqalgan.  '

......Ikkilamchi aluminiyli-silikatli  minerallar kristall panjarasining tuzi-

lisHi,  disperslik  darajasi  va  shu  kabi  boshqa  belgilari  bilan  o'zaro 

TafQlansada,  ayrim  umumiy  belgilarga  ham  egadir.  Tuproqlarda  ular 

■kattaligi  bir  necha  mikrometrdan  mikrometrning  yuzdan  bir  ulushi- 

gacha  b o lg a n   zarrachalar  holida  uchraydi.  Dispersligi  yuqori  boMgan 

bu .minerallar  katta  yuza  va  kuchli  singdirish  qobiliyatiga  ega.

...... Kristall  shakldagi  va  aluminiyli  silikatlar  bilan  bif  qatorda  tuproq

mineral  qismi  tarkibiga  am orf holatdagi  m oddalar  ham  kiradi.

’  ‘ Tuproqlarda  K,  Ca,  Mg va N a  larning  karbonat,  sulfat,  nitrat,  xlorit 

•va  fosfatlari  kam  uchraydi.  Bu  tuzlarning  aksariyati  (ayniqsa  К  va  Na 

tuzlari)  suvda  oson  eriydi,  shu  bois  ularning  tuproqdagi  miqdori  juda 

kam.  Qiyin eriydigan  tuzlar (Ca va  Mg karbonatlari hamda kalsiy sulfat) 

"fling  miqdori  tuproq  qattiq  fazasining  asosiy  qismini  tashkil  etadi.

!»'•  Tuproq  mineral  qismining  turli  mexanikaviy  fraksiyalari  nafaqat 

laarrachalarining katta-kichikligi,  balki  mineralogik va kimyoviy tarkibi 

bilan  ham  farqlanadi.

95


M a ’lu m k i,  g u m u s   va  u n i n g   ta rkibidagi  a z o tn i n g   asosiy  qismi 

tu p roqning yuqori disperslikka ega  bo'lgan yuza qatlamlariga t o ‘planadi. 

S hu bois tu p ro q n in g   ilsimon  va  kolloid  funksiyalari  o ‘sim liklar oziqla- 

nishida  m u h im   ah am iyat  kasb  etadi.  B undan  tashqari,  ayni  fraksiyalar 

a n c h a  faol boMib,  tuproqdagi  adsorbsiya jarayonlarini va  shunga boq'liq 

ravishda  singdirish  qobiliyatini  h a m   belgilaydi.

Q u m li va q u m lo q  tu p ro q la r kvars h a m d a   dala shpatlaridan,  q u m o q  

tu p ro q la r  b irlam chi  va  ikkilamchi  m inerallar  h a m d a   kvars  aralash- 

m as id an   tarkib  topadi.

T u p ro q n in g   m exanikaviy  tarkibi  bilan  m u h im   fizikaviy,  fizik-ki- 

myoviy va kimyoviy xossalari o 'rta sid a uzviy m un o sab at mavjud. T em ir, 

kalsiy,  m agniy,  kaliy  kabi  elem e n llarn in g   m iqdori  tu p ro q n in g   m e x a ­

nikaviy  tarkibi  bilan b o g ‘liq.  O g 'ir  mexanikaviy tarkibli  tu p ro q lar qumli 

va  q u m lo q   tuproqlarga  nisbatan  oziq  m oddalarga  a n c h a   boydir.



Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   53


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling