J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Sur tusli  qo‘ng‘ir tuproqlar tarkibidagi  gumus


Download 17.02 Mb.
Pdf просмотр
bet16/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   53

Sur tusli  qo‘ng‘ir tuproqlar tarkibidagi  gumus, 

azot,  fosfor  va  kaliy  miqdori  (M .U .  Umnrov)

Qatlam 

chuqur- 

ligi,  sm

Gumus,

%

Yalpi



azot, 

%

Fosfor

Kaliy

Yalpi,  %

Harakat­

chan,

m g/kg

Yalpi,  %

Harakatchan,

m gA g

Prollyiivial  yotqiziqlardagi  o'rtaquinoqli  sur  tusli  q o ‘n g ‘ir  tuproq

0

  -  8


0,74

0,053


0,09

35,5


1,4

250


8-45

0,23


0,023

0,06


7,5

1,3


225

27-jadvalning  davom i

45-100


0,10

0,007


0,03

0,2


0,8

95

Ellyuvial  qumlardagi  yengil  qum oqli  sur  tusli  q o ‘ng‘ir  tuproq



0-8

0,57


0,047

0 ,1 0


24,6

1,8


369

10-20


0,33

0,036


0,08

sezilar


2,1

438


27-37

0,28


0,023

0,07


sezilmas

1,61


120

S u r  tusli  q o 'n g 'i r   t u p ro q la rn in g   singdirish  kom pleksi  ish q o riy -y er 

asoslari  bilan  to 'y in g an .  Tarkibidagi  k a tio n la rn in g   60—80%  i  kalsiydan 

iborat.  T u p ro q la r n in g   pastki  q atlam larig a  q arab  ayni  e le m e n t  m iq d o ri 

kam ayib  boradi.  K o 'rib   o 'tila y o tg a n   liar  ikki  tu p ro q   kesm asin in g   h a m  

y u q o ri  q a t l a m l a r i d a   k a ls iy n in g   m i q d o r i   m a g n iy g a   n i s b a t a n   k o ‘p 

(28-jadval).  Lekin  pastki  q a tlam larg a  o 'tg a n   sari  m agniy  m iq d o ri  ortib 

boradi.  N a tr iy n in g   m iqdori  q a d im iy   prollyuviyda  s hakllanga n  s u r  tusli 

q o 'n g 'i r   tuproqlarda.  2 ,2 —4,7,  yangi  prollyuviy  shakllangan  t u p r o q d a  

esa  3,7—9.7%   ni  tashkil  qiladi.



28-jadval

Sur tusli qo‘ng‘ir  tuproqlar singdirish  kompleksidagi 

asosiy  kationlar miqdori

(G.I.  T in in a  va  G .G .   Reshetov)



Tuproq

xili

Yutilgan 

asoslar



Iarda

M g/ek v  100  gr  tuproqda

Ca

M g

К

N a

Ca

M g

К

Na

Qadim iy   prollyuviyda  shakllangan  sur  tusli  q o ‘ng‘ir  tuproq

0-5

6,79


0,25

0,51


0,17

87,9


3,3

6,5


2,2

5-17


7,82

1,56


0 , 6 1

0,17


77,0

15,3


6,0

1,7


17-60

9,39


1,56

0,44


0,56

78,6


13,0

3,7


4.7

Yangi  prollyuviyda shakllangan  sur  tusli  q o 'n g 'ir   tuproq

0-3

1,73


0,40

0,56


0,26

58,7


13,6

19,0


8,7

3-13


2,13

2,39


0,57

0,19


40,3

45,2


10,8

3,7


15-25

3,06


0,93

0,14


0,24

70,0


21,3

3,2


5,5

50-60


1,20

0,93


0,13

0,24


48,0

37,2


5,2

9,6


119

Cho‘l-qumli  tuproqlari. 

A n c h a  kam  o'rganilgan ayirmalaridan Jiisob- 

lanadi.  G ra n u lo m e trik   tarkibi asosan  q u m   va b a ’zi  hollarda  q u m o q d a n  

iborat,  qaysiki  tuproq  hosil  qiluvchi  o n a  jinsining eol  q um   votqiziqlari 

va  qism an   vengil  alyuviydan  iboratligidan  daloiat  beradi.

Hosil  bo'lish  shart-sharoitlari  va  xossalari  c h o 'l- q u m l i   tuproqlarini 

m ustaqil  tu p ro q   ayirmasi  sifatida  lavsiflash  im k onini  beradi.  C h o 'l 

qum li  tuproqlari  bir-b irid a n   farqlanuvchi  ikki  kichik  tipga  haqiqiy 

c h o ‘l-q u m li  tuproqlari  h a m d a   o 'tlo q i  c h o i - q u m l i   tuproqlariga  b o 'li- 

nadi.  O 'tlo q i  c h o 'l  qurnli  tu p ro q lari  sizot  suvlarining  sezilar-sezilmas 

t a ’siri  natijasida  hosil  bo'ladi.

C h o'J-qum li  tuproqlari bir q ato r ijobiy fizika  va suv fizika xossalarga 

ega  bo'lganligi  sababli  o 'sim lik   massasi  ch o 'l  m inta qasining  boshqa 

tuproqlaridagiga  nisbatan  k o 'p r o q   (1,5  m /g a )  to 'p lan ad i.

H aqiqiy  c h o 'l- q u m li  tu p ro q lari  tarkibidagi  g u m u s  m iqdori  0 ,2 — 

0,7%   ni  tashki!  qilib,  fulvatlidir.  S h u n g a   m os  ravishda  yalpi  azot 

m iqdori  h am   kam  —  0 ,0 0 7 —0,05% ,  yalpi  fosfor  0 ,0 4 —0,12%,  yalpi 

kaliy  1,45—2,41%  ni  tashkil  qiladi.  H a r a k a tc h a n   fosfor  bilan  juda 

past  va  past  (0—30  m g /k g ),  alm a sh in u v c h a n   kaliy  bilan  esa  o 'r ta c h a  

t a ’m in la n g an .

T arkibida  gum us va kolloid  z a rra ch alar  m iqdori  kamligi bois  c h o 'l- 

q u m l i   t u p r o q l a r n i n g   s in g d iris h   s ig 'im i  j u d a   k ich ik .  S in g d irilg an  

k a tio n l a r n i n g   90%  d a n   o rtig 'i  kalsiy  va  m a g n iy d a n   iborat.  K.ation- 

l a rn in g   qolgan  qismi  k a liyning  hissasiga  t o 'g 'r i   keladi.  N a tr iy   ju d a  

k a m   u c h r a y d i .   B u  t u p r o q q a   o id  

a g r o k im y o v i y  

k o 'r s a t k i c h l a r  

2 9 -jad v a ld a  k eltiriig an .



29-jadvaI

Cho‘l  qumli  tuproqlarning  ayrim  agrokimyoviy 

ko‘rsatkichlari

Qatlam

chuqurli-

gi,  sm

Gumus,

%

Yalpi



azot,  %

C:N

Fosfor

Kaliy

Yalpi,%

H ara­

katchan,

m g/kg

Yalpi,

%

Hara­

katchan,

m g/kg

Qoraqalpog'iston,  Tungiz  sirt  darasi

0 -1 0

0,29


0,27

6,2


0,09

16,2


1,8

165,6


10-50

0,23


0,025

5,3


0,09

14,0


1,9

153,0


50-100

0,16


0,020

4,6


0,01

2,2


1,8

90,3


120

Qashqadaryo deltasi

0-7


0,24

0,27


6,2

0,09


16,2

1,8


165,6

10-50


0,23

0,025


5,3

0,09


14,0

1,9


153,0

50-100


1,16

0,0 20


4,6

0,01


2,2

1,8


90,3

Taqirsimon tuproqlar. 

«T aqirsim on tupro q lar»   — u m u m la s h tirilg a n  

a tam a  b o ‘lib,  o 'z   ichiga  taqirli  tu p r o q l a r   va  haqiqiy  taqirlarni  oladi.

Taqirli  tu p ro q la r  c h o 'l   m in ta q a sin in g   q adim iy  allyuvial va  p rollyu- 

vial  tekisliklarida,  k o 'p r o q   A m u d a r y o   va  Q a sh q a d a ry o   deltalarid a  tar- 

qalgan.


G r a n u l o m e t r i k   tarkibi  b o 'y i c h a   taqirli  tu p r o q l a r   o g 'ir  tu p r o q l a r  

liimlasiga  kirib,  ilsim o n   z a r r a c h a l a r g a   b oy.  T a r k ib id a   yirik  c h a n g  

zarrachalari  k o 'p .  Taqirli  tu p r o q l a r   R esp u b lik a m iz   d e h q o n c h ilig id a  

katta  aha m iy a tg a  ega.  H ozirgi  k u n d a   Q a sh q a d a ry o   viloyatida  taqirli 

tu proqlar tarqalgan  m a y d o n la r d a   paxta,  b u g 'd o y  va  b o sh q a   e k in la r d a n  

m o'l  hosil  yetish tirilm o q d a.

Taqirli  t u p ro q la r  yuzasidagi  1—2  sm   q a t q a lo q d a n   iborat.  U n in g  

ustida 9— 13  sm  qalinlikda ta n g a c h a s im o n  stm kturali  qatlam  joylashgan. 

U n d a n   pastda  k am   o 'z g a ris h g a   u c h r a g a n   ellyuviyli  q a tla m   yotadi. 

Agrotexnikaviy ta d b irla r  natijasida  qatq alo q   o 'r n id a  b ir jinsli,  zich la sh - 

gan,  sur  tusli  p a lax sa sim o n   h a y d a lm a   q a tla m   yuzaga  keladi.  Taqirli 

tuproqlar o n a  jins xususiyatidan  kelib c h iq q a n   h olda  u yoki b u   darajada 

s h o 'rla n g an .

Taqirli tu p ro q lar 0 ,9 1 — 1,24%  g u m u s tutadi, b u  ch o 'l  m inta qasining 

a v to m o rf  tu p ro q lari  o 'r ta s id a   en g   yuqori  k o 'rsa tk ic h d ir.  H a y d a l m a  

qatlam dagi  g u m u s zaxirasi  —  2 2 —40 t/ga.  T u p ro q n in g   yuza  q a tla m id a  

yalpi  azot  m iq d o ri  0 ,0 6 —0 ,0 8 %   ga  teng  bo'lib,  pastga  t o m o n   pasayib 

boradi  va  allyuviyda  atigi  0 ,0 4 %   ni  tashkil  qiladi.  C :N   n isb atn in g  



6~9 

ga  teng bo'lishi  bu  tu p ro q d a g i g u m u s n in g   azot  bilan  yaxshi  to 'y in - 

ganligini  k o 'rsa tad i.

Yalpi fosfor m iqdori  0 ,1 2 —0,14%   ga  teng,  pastki  qatlam larga  o 't g a n  

sari sezilar-sezilmas  kam ayadi.  H arakatchan fosfor bilan past va o 'r ta c h a  

darajada  t a ’m inlangan.  T u p r o q   profilining  ta x m in an   1  m   chuqurligida 

harakatchan  fosfatlar  m iq d o ri  1  kg  tu p ro q d a   2—3  mg  ni  tashkil  qiladi.

Taqirli  tu p r o q la r  ta rk ib id a   yalpi  kaliyning  m iqdori  k o 'p ,   lekin  u lar 

w lm ashinuvchi  kaliy   b i l a n   p a s t  d a r a ja d a   t a ’m i n la n g a n .   G u m u s g a  

nisbatan  boyligi,  tark ib id a  kolloid  z a rra ch alarn in g   k o 'p   b o 'lish i  taq ir 

lu p ro q la rn i  singdirish  s ig 'i m in i n g   kattaligi  b o 'y i c h a   c h o 'l   m i n ta q a

121


tu p ro q lari  ichida  birinchi 

0

‘ringa  olib  chiqadi.  T u p ro q n in g   g ra n u lo - 



m etrik tarkibidan  kelib  ehiqqan  holda  singdirish  sig'imi  100 g  tu p ro q d a  

7—8  m g/ekv  dan  14— 16  m g /e k v  gacha  o'zgaradi.  Singdirish  k o m p le k - 

sida  asosan  kalsiy,  magniy,  k am ro q   m iq d o rd a   natriy  uchraydi.

Taqirlar. 

Taqirlarga xos asosiy xususiyat tuproq yuzasida uzoq m uddat 

(iyun  oyigacha)  atmosfera  yog'in-sochinlarining  saqlanishi  natijasida 

5  8  s m   q a l i n lik d a   p o lig o n a l  s h a k ld a g i  q a t q a i o q n i n g   b o 'l i s h i d ir .  

N a m la n g a n d a   oson bo'k adigan  ilsimon  zarrachalar k o 'p  bo'lgani  tufayli 

taqirlarning  suv  o'tkazuvclumligi  ju d a   yom on  va  suv  tutish  qobiliyati 

an c h a   yuqori.  U m u m a n   olganda,  taqirlarda  gum us  miqdori  kam,  lekin 

ayrim   hollarda  relefning  baland  qism laridan  organik  m o d d a l a m i n g  

yuvilishi  hisobiga  bir  rnuncha  k o 'p   bo'lishi  ham   m um kin.  Singdirish 

sig'im i  o 'r t a c h a   8--15  m g /e k v   ni  tashkil  qiladi.  T a q irla r  va  taqirli 

tuproqlarga xos ayrim  agrokimyoviy m a ’lum otlar 30-jadvalda keltirilgan.



30-jadvaI

Taqirli  tuproqlar va  taqirlarning ayrim  agrokimyoviy 

ko‘rsatkichlari

Qatlam

ehuqurligi,

sm

Gumus,

%

Yalpi

N,  %

C:N

Fosfor

Yalpi

kaliy,

%

Singdirish



sig'im i,

m g/ekv

Yalpi,

%

P   О

5 ’


mg/kg

Taqirli  tuproq.A mudaryoning  qadim iy deltasi

0-2

0,74


0,058

7,0


0,18

38,0


1,7

7,3


2 -1 2

0,62


0,052

7,0


0,12

20,8


1,3

7,8


12-39

0,31


0,034

5,0


1,13

10,1


1,15

7,0


39-60

0,29


0,032

5,0


0,11

3,7


1,47

9,5


60-80

0,32


0,040

4,5


0,10

3,1


1,4

8,1


Taqirli  tuproq.Qashqadaryoning  qadimiy  tckisligi

0-8


0,69

0,067


5,9

0,12


42,6

-

9,1



8-2 0

0,58


0,060

5,6


0,1

  1


9,2

-

15,0



60-70

0,30


0,046

3,8


0,13

16,2


-

15,2


Taqir.Qashqadaryoning  quruq  deltasi

0-6


0,6

0,07


5,8

0,14


-

2,13


8,6

6-15


0,7

0,07


6,3

0,13


-

2,02


8,5

122


30-jadvalning  davom i

15-22


0,7

0,07


6,1

0,13


-

1,62


7,0

22-35


0,7

0,07


6,2

0,14


-

1,60


4,5

50-60


0,7

0,07


6,1

0,13


-

1,57


-

B O ‘Z   T U P R O Q L A R   M IN T A Q A S I  T U P R O Q L A R I

B o‘z  t u p r o q l a r   O 'z b e k is to n n in g   sh im o liy   q ism id a   ( C h ir c h iq   — 

Angren  havzasida)  dengiz  sath id an   1200— 1300  m ,  ja n u b iy   qism larida 

esa  1500— 1600  m  b a landlikkac ha  uchraydi.  B o ‘z  t u p ro q la rn in g   quyi 

chegarasi  d e n g iz   s a t h i d a n   250—400  m  b a l a n d li k d a n   o ‘tib,  u n d a n  

quyida  c h o ‘1  tu p r o q l a r   tarqalgan.

B o ‘z  t u p r o q l a r   tarqalgan  h u d u d d a   yon  b a g ‘ir  b o 'y la b   k o ‘tarilgan 

sari  iq lim ning  quruqligi  susayib,  o ‘simlik  q o p la m id a   e f e m e rla r  o ‘rnini 

e f e m e r o i d l a r   va  o ‘suv  davri  u z u n r o q   b o i g a n   t u r l a r   eg allaydi  va 

to ‘planadigan  b io m assaning  m iqdori  h a m   ortib  boradi.  N a tija d a  tu proq 

tarkibidagi  g u m u s   m iqdori  k o ’payadi  va  profil  qalinligi  ortadi.

Aytib  o ‘tilga nla r  asosida  b o ‘z  tu p ro q la rn i  o c h   tusli,  tipik  va  t o 'q  

tusli  b o ‘z  tu p ro q la rg a   ajratish  m u m k in   (31-jadval).



3 1-jadval

Q o‘riq  och  tusli,  tipik  va  to ‘q  tusli  bo‘z  tuproqlardagi  gumusning 

miqdori  va genetikaviy qatlamlarining qalinligi

Ko‘rsatkichlar

Och tusli

Tipik

T o ‘q tusli

Gumusli  qatlam   (A)  qalinligi,  sm

12-15

14-18


17-20

Shu  qatlamdagi  gum us  miqdori,  %

1-1,5

1,5-2,5


2.5-4,0

Gumusnin g  tarqalish  chuqurligi,  sm

40-60

50-90


60-120

m qatlamdagi  gum us  zaxirasi,  t/ga

50-70

70-100


100-150

Karbonatli  qatlanm ing yuqori  chegarasi,  sm

12-20

15-25


20-40

Quyi  chegarasi,  sm

50-100

70-120


90-150

Karbonatli  qatlam dagi  C O , .  %

6-9

8-11


10-13

Bu  tu p r o q l a r   subboreal  t u p ro q   hosil  b o ‘lish ja ra y o n in i  xos  b o ‘lgan 

dasht t u p r o q la r d a n  tarkibidagi  organik  m o d d a n i n g  kamligi  bilan  ajralib 

turadi.  Q o ‘riq tipik  b o ‘z tupro q larn in g  A + B   qatlam idagi  g u m u s   zaxirasi 

gcktariga  65—95  t  dan   osh m ay d i,  och   tusli  b o ‘z  tu p r o q l a r d a   uning

123


m iq d o ri  y a n a d a   kam roq.  T o 'q   tusli  b o ‘z  tu p ro q la rd a   g u m u s   zaxirasi 

bir  m u n c h a   k o 'p r o q   b o ‘lib,  gektariga  130  t  ga  yetadi.

B o'z tuproqlar mintaqasida  uchraydigan o'simliklar ildiz  massasining 

80%  i  asosan  cliimli  q a tla m d a   tarqaladi,  s h u n g a  m os  ravishda  b u  

qatiam dagi  g u m u s   m iqdori  tipik  b o ‘z  t u p ro q la rd a   3,8—3,9,  t o ‘q  tusli 

b o ‘z  tu p ro q la rd a   esa 4 ,0 —5,5%  ni  tashkil  qiladi.  C h im li  q a tla m   ostida 

gum us  m iq d o ri  keskin  kamayadi.

Bo‘z  tu p ro q la r  tarkibidagi  yalpi  az o t  m iqdori  gum us  m iqdoriga 

b o g i i q  ravishda o'zgarib turadi va  unch a lik  k o ‘p  emas.  M adauiylashgan 

q o ' r i q   t u p r o q l a r n i n g   h a y d a l m a   q a t l a m i d a   0 , 0 5 —0 , 0 9 % ,   c h i m l i  

q a tla m id a   0 ,0 9 —0,25%   azot  b o ‘ladi.  A z o tn in g   m iqdori  o c h   tusli  b o ‘z 

tu p ro q lard a n   t o ‘q  tusli  b o ‘z  tupro q larg a  qarab  ortib  boradi.  Bir  gektar 

m aydondagi  tu p ro q n in g   bir  metrli  qatlam idagi  azot  zaxirasi  3 ,5 —9,2 

t  ni  tashkil  qiladi.  Shu ju m la d a n   gidrolizlanadigan  azot  m i q d o ri  100  g 

tu p ro q d a   70— 110  m g /e k v  ga  te n g d ir.B o ‘z tu p ro q la r tarkibidagi g u m u s 

azotga  boyligi  bilan  ajralib  turadi.  Buni  C :N   nisbatning  7—9 ga  tengligi 

va  c h u q u r qatlam larga  o'tgani  sari  kichrayib  borishini  yaqqol k o ‘rsatadi.

Tavsiflanayotgan  tuproqlar tarkibidagi gum us  fulvatli-gumatli,  c h u n - 

ki  chim li  q a t la m d a   gu m in   kislotalarining  fulvo  kislotalarga  nisbati 

b ird an   k attaro q   boMgani  holda  (bu  m a z k u r  q a tla m n in g   q o ‘ng 'ir  tusi 

va  yaxshi  strukturasiga  egaligida  k o ‘rinadi),  pastki  q a tla m la rd a   g u m in  

kislotalarining  m iqdori  kam ayib  bo ra d i  va  u larn in g   fulvo  kislotalarga 

nisbati  birdan  kichik.

Bu  tu p ro q lar  yalpi  fosforga  boy  tu proqlar  jum lasiga  kiradi.  Eng 

k o ‘p  fosfor  (0,25%  va  un d an   ham   k o 'p r o q )  tipik  va  t o ‘q  tusli  b o ‘z 

u ip ro q la rn in g   c h irin d ili-a k k u m u la tiv   q a tla m id a   kuzatiiadi.  M a z k u r  

qatlam da fosforning bevosita biogen y o ‘l bilan t o ‘planganligini  ko'rsatadi.

T u p ro q   hosil  qiluvchi  o n a  jins-lyossning  tarkibida  fosfor  m iq d o ri

0 ,1 0 —0,12%   d a n   oshm aydi.  O c h   tusli  b o ‘z  tu p ro q la rd a   fosforning 

biogen  y o ‘l  bilan   to 'p la n is h i  a n c h a   sust  ketadi.  T u p ro q d a g i  fosfor 

orga nik  b irik m alar jum lasiga  nuklein  kislotalar fosfatidlar,  fitin,  qandli 

fosfatlar va fitinning temirli birikmalarini  kiritish m u m k in .  B o ‘z  t u p ro q ­

larda  m in era l  holatdagi  fosfor  apatitlar,  k arb o n at  apa titlar  va  b oshqa 

ftorli-  kalsiyli  tuzlardan  iborat.  B o ‘z tu p ro q lar tarkibida yalpi fosforning 

m iq d o ri k o ‘p  boMishiga  q aram ay ,  o ‘sim liklar t o m o n i d a n  o s o n   o 'z la s h - 

tiriladigan  fosfatlar bilan  past  darajada  t a ’m in la n g an .  F a q a tg in a   q o 'r iq  

tu p ro q la rn in g   chim li  q a tla m id a   8 7 — 117  m g /k g   h a r a k a t c h a n   fosfor 

kuzatilib,  lalmi  b o ‘z  tu p ro q la rn in g   h a y d a lm a   qatlam id a  bu  k o ‘rsatkich 

13— 15  m g /k g   d a n   oshm aydi.

124


Lyossiar  tark ib id a  dala  sh p atlari  va  s lu d a la r  kabi  kaliy  tu tu v ch i 

m in e ra lla m m g  k o ‘p  b o ‘lishi m a z k u r  o n a  jin s d a  shakllangan  tu p ro q larn i 

h a m   yalpi  kaliyga  boy  bo'lishiga  sab a b   b o ‘lgan.  O c h   tusli  b o ‘z  t u p ­

roqlar  tarkibidagi  yalpi  kaliy  m i q d o ri  2 , 0 —2 ,2%   ga,  t o 'q   tusli  b o ‘z 

t u p r o q l a r d a   esa  2 , 2 —2,4%   ga  y e t a d i .   B o ‘z  t u p r o q l a r   k a l i y n i n g  

h a r a k a t c h a n   shakllariga  h a m   a n c h a   b o y   b o T ib ,  b ir  kg  tu p ro q d a g i 

m iq d o ri  240—750  m g   ni  tashkil  etishi  m u m k i n .   O c h  tusli b o ‘z t u p r o q ­

larda  tipik  va  t o 'q   tusli  b o 'z   tu p ro q la rd a g ig a   q a ra g a n d a   h a r a k a t c h a n  

kaliy  m iq d o ri  sezilarli  darajada  kam .

B o ‘z  tu p ro q la r  o 'z   tarkibida  g u m u s   v a   m i n e r a l   k o llo id la m i  k am  

tutganligi  sababli  singdirish  sig‘i m in in g   kichikligi  bilan xarakterlanadi. 

T ipik  b o 'z   tu p ro q la rn in g   chim li  q a t l a m id a   singdirish  sig‘im i  13— 15 

m g /e k v   n i  tashkil  qilsa,  bu  k o 'r s a t k ic h   t o ‘q  tusli  b o 'z   tu p ro q la rd a  

17— 18  m g /e k v   ga  yetadi.  Eng  k ich ik   singdirish  sig‘im i  yengil  va  o ‘rta 

q u m o q li  b o 'z   tu p ro q larg a  xos  b o ‘lib,  c h irin d ili  q a tla m d a   arang  9 - 1 0  

m g /e k v   ni  tashkil  qiladi.

T uproq profili bo'ylab singdirish sig'imining asta-sekin kamayib borishi 

kuzatiladi.  Lyosslarning  singdirish  kom pleksi  ishqoriy-er  asoslari  bilan 

to'yinganligi  sababli  b o 'z  tuproqlarda  singdirilgan  kalsiy  va  magniy  yalpi 

singdirish  sig'imining  9 0 - 9 6 %   ini,  natriy  va  kaliy  esa  4 — 10%  ini  tashkil 

qiladi.  Singdirilgan magniyning m iqdori anc ha  k o 'p  b o i i b ,  ayrim hollarda 

(tuproqning o 'lta  va quyi qatlamlarida)  m iqdor jihatidan kalsiydan ustunlik 

qiladi. Tuproqning yuza qatlamlariga qarab magniyning kamayishi hisobiga 

kalsiyning,  natriyni  kamayishi  hisobiga  kaliyning  miqdori  oshib  boradi. 

Serkarbonatliligi  va  singdirish  kompleksi  ishqoriy-yer va  ishqoriy  asoslar 

bilan  to'yinganligi  sababli  bo'z  tuproqlar  kuchsiz  ishqoriy  m uhitga  ega. 

T uproqning  m uhiti  (pH )  chirindili  q a tla m d a   7,3—7,6  ga,  o'tuvchi  va 

tuproq  osti  qatlamlarida  7 , 5 - 8 , 0   ga  tengdir.



Sinov  savollari

1.  Tuproq  eritm asi,  tuproq  h avosi  va  qattiq   qism ining  kim yoviy  tarkibini 

b ila s iz m i?

2.  Respublikamiz  tuproqlari  tarkibidagi  organik  m oddalar  miqdorini  bilasizmi?

3.  Gumus  n im a?  Tuproq  unum dorligida  qan a q a   ah am iyatga  ega?

4.  Tuproqning  m ineral  qism i  o'sim lik la r  oziqlanishida  qan aqa  ah am iyat 

k asb  eta d i?

Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   53


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling