J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Oqsillar,  gumin  moddalar  —>  aminokislotalar


Download 17.02 Mb.
Pdf просмотр
bet19/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   53

Oqsillar,  gumin  moddalar  —>  aminokislotalar, 

amidlar  —>  ammiak  -^>  nitritlar  —>  nitratlar

Tuproqdagi  azotli  organik moddalarning  ammiakka  qadar parcha- 

lanishi  ammonifikatsiya  deb  yuritiladi.  Ammonifikatsiya  bakteriya, 

aktinomiset va mog'or zamburug'laming  katta guruhini tashkil etadigan 

aerob  va  anaerob  mikroorganizmlar  ishtirokida  amalga  oshadi.  Ular- 

ning  asosiy  vakillari  jumlasiga  bakteriyalardan  Bac.vulgare,  Вас.put- 

rificus,  Bac.subtilus,  Bac.mesetericus  va  Bac.micoides  larni,  m og'or 

zam burug'lardan  esa  Aspergillus,  Ptnicillum   va  Trichoderm a  larni 

kiritish  mumkin.  Mikroorganizmlar  ajratadigan  proteolitik  fermentlar 

ta ’sirida  oqsil  moddalar  aminikislotalarga  qadar  parchalanadi.  Hosil 

bo'lgan  aminokislotalar,  o'z  navbatida,  mikroorganizmlar  tom onidan 

yutilib,  dezaminaza va  dezamidaza fermentlari ta ’sirida dezaminlanish 

va dezamid/an ish ja ray о n I a riga uchraydi. Aminli va amidli birilanalardan 

am m iak  tortib  olinsa,  turli-tum an  organik  kislotalar  hosil  bo'ladi. 

Buni  birm uncha  sodda  tarkibli  aminokislota  —  glitsin  misolida  ko'rib 

chiqamiz:

141


v,i4

2

[ 4 n , ^ u u n   t-  и ,   =   HCGOH  + 

C 0

2

  + NH , 

g lils in  

c h u m o l i   k i s l o ta  

a m m i a k

C H

2

N H j C O O H   +  H , 0   =   C H



3

O H   +  

C O   + N I I ,

m e t i l   sp irt

Hosil  bo'Igan  a m m ia k   tu p ro q d ag i  o 'z ig a  xos  organik  va  m ineral 

kislotalar  bilan  birikib,  turli  tuzlarni  hosil  qiladi:

N H +  

H , C O ,   =   ( N H , ) , C O ,



N H ,   +   H N O   =   N H , N O ,

A m m o n iy ,  o ‘z  navbatida,  tu p r o q   singdirish  kompleksi  (T S K )  dagi 

k olloidlar  to m o n id a n   yutiiadi:

Ca 

2

NH

4

T u p ro q  

+   (N  H

4

) , C 0



3

  -  


T u p ro q  

+   C a C O ,

Ca 



Ca



Hosil  b o ‘ladigan  a m m i a k   m iq d o rig a   t u p ro q   haro rati,  nam ligi, 

havosi  va  boshqa  om illar  t a ’sir  ko'rsatadi.

A e ro b   s h a r o itla r d a   a m m o n i y   tuzlari  oksid lan ad i.  A m m i a k n i n g  

tu p r o q d a   nitrat  kislota  tuzlariga  q a d a r   o ksidlanishiga  nitrifikatsiya 

deyiladi.  J a r a y o n   o ’ziga  xos  ba k te riy a la r  ishtirokida  sodir  b o 'lad i. 

S.N .  Vinogradov  to m o n id a n   o 'rg an ilg a n .  Nitrifikatsiya  ikki  bosqichda 

ketadi,  birinchi  b o sq ich d a

( 2 N H ,   +   30/-=  2 H N 0 ,   +   2 H

2

0 )   N itro s o m o n a s ,  N itrosocystis  va 



N i t r o s o s p i r a ,   i k k i n c h i   b o s q i c h d a   esa  ( 2 H N 0 ,   +   O ,  =   2 H N 0 , )  

N iro b a c te rla r  ishtirok  etadi.

Hosil  b o 'Igan  nitrat  kislota  natriy  b ik arb o n a t  yoki  tu p ro q q a   sing­

dirilgan  asoslar  bilan  neytrallanadi

2 H N O ,   +   C a  ( H C 0

3)2


  =   C a ( N 0

3)2


  +   2 H , C 0 ,   ;

C a


+2

 

2



H h 

2 H N 0 ,   +   T u p ro q   =   T u p ro q   +   C a ( N 0 3),

T u p r o q d a   havo  yetarli  b o'lib,  n am lik  kapiliar  n a m   sig'im i  (K N S )  

ning  60 —70%  ini,  h aro rat  25 —32  darajani  va  p H   6 ,2 —8,2  ni  tashkil 

qilganda,  yil  d a v o m id a   bir  ga  m a y d o n d a   300  kg  ga  yaqin  nitratlar 

t o 'p l a n a d i .

O rg a n ik   m o d d a la r n in g   m inerallashishi  h ar  xil  t u p ro q la rd a   turli 

tezlikda  ketadi.  A m m o n ifik atsiy a  va  nitrifikatsiya j a ra y o n la rin in g  jadal

142


yoki  sust  ketishi  tu p ro q d ag i  g u m u s   m iq d o ri,  ishlash  usullari,  o 'g 'itla s h  

va  shu  kabi  b ir  q a t o r   om illarga  b o g i i q .



DEHQONCHILIKDA  AZOTNING  AYLANISHI

A m m o nifikatsiya va  nitrifikatsiya jara y o n  lari  natijasida  hosil  b o 'lg a n  

azot  tu p r o q d a   to 'p la n i b   qolm aydi.  U n i n g   asosiy  qism i  o 's i m l ik l a r   va 

m ik ro o rg a n iz m la r  to m o n id a n   o 'z la s h tirila d i,  bir  qism i  esa  q a y ta d a n  

organik  h o latg a  o 'ta d i.

N itra tla r  —  a z o tn in g   eng  h a r a k a tc h a n   shakli  b o 'lib ,  tu p r o q d a n  

k o 'p   m i q d o r d a   c h iq ib   keladi.  T u p r o q d a g i   a z o tn i n g   u m u t u a n   yoki 

v a q tin c h a   o 's im lik la r  o'z la sh tira  olm ay d ig an   shaklga  o 'tis h in i  u c h t a  

holga  b o 'lis h   m u m k in :

a)  n itra tla rn in g   yuvilishi;

b)  denitrifikatsiya;

d)  a z o tn in g   im mobilizatsiyalanishi.



Nitratlarning yuvilishi. 

N itra tla r o son  eriydigan  tu z la r  hosil  qilishi, 

singdirish  kom pleksidagi  kolloidiar t o m o n id a n   yutilmasligi va  asosan 

tu p ro q   eritm asi  tark ib id a b o 'lishi  tufayli  tu p r o q d a n  j u d a   oso n   yuviladi. 

A z o tn in g   ayni  y o 'l  bilan  isrof  b o 'lish i 

iqlim   sharo itlari,  t u p r o q n i  

ishlash  tizim i,  payk a ln in g   ekin  bilan  b a n d   yoki  ban d m aslig ig a  bog'liq. 

M a ’lu m o tla rn in g   ko'rsatishicha,  shudgorlab tashlab q o 'yilgan  m a y d o n - 

larda  n itra tla r  e kinzorlardagiga  nisbatan  k o 'p r o q   yuviladi.

N i t r a t l a r n i n g   y u v ilish i,  a y n i q s a ,  s u g 'o r i l a d i g a n   d e h q o n c h i l i k  

s h aro itid a  ja d a l  ketadi  (yiliga  30  kg  ga).  Lekin  s u g 'o ris h n i  tashkil 

etish,  s u g 'o r m a   suvlarni  sizot  suvlari  sathi  bilan  tu ta s h is h ig a   y o 'l 

qo'y m aslik   n itratlar yuvilishining oldini  olish  tad birlaridan  hisoblanadi. 

S u g 'o r m a   suvlar  bilan  tu p ro q n in g   quyi  q atlam lariga  yuvilgan  nitratlar 

bug'lanish ja ra y o n id a   tu p ro q   bo 'y lab  yuqoriga  ko'tarila d i  va  o 'sim lik la r 

t o m o n id a n   o 'z la shtiriladi.  N itra tla rn in g  yuvilishi,  s h u n in g d e k ,  t u p r o q ­

ning  m exanikaviy  tarkibi  bilan  h am   bog'liqdir.  Q u m li  t u p r o q la rd a n  

n itratlar  k o 'p r o q   yuviladi.  G u m u s g a   boy tu p r o q l a r  o 'z i d a   suvni  yaxshi 

tutib  tu rad i,  d e m a k ,  b u   t u p ro q la rd a   erigan  holatdagi  n itra tla r  h am  

nisbatan  t n a h k a m r o q   tutib  turiladi.



D enitrifikatsiya 

—  n i t r a t   sh a k ld a g i  a z o t n i n g   a z o t   ( I l ) - o k s i d i  

( N O ) a z o t   (I )-o k sid i  ( N , 0 )   va  m o le k u la r  azot  ( N 2)  kabi  g az sim o n  

m o d d a l a r g a c h a   q a y ta rilis h   j a r a y o n id ir .   D e n it r if i k a ts i y a n i   o 's i m l i k  

ta n asid a  nitrat  shakldagi  a z o tn in g   a m m ia k k a   q a d a r   qaytarilishi  bilan 

ch a lk a sh tirib   y u b o rm a slik   kerak.  D enitrifikatsiyada  tu p r o q   a z o tin in g

143


ka m a y ish i  s o d ir  b o 'l a d i .   B u  j a r a y o n   d e n itrifik a ts iy a lo v c h ila r  deb  

yuritiladigan  Вас.  denitrificans,  Вас.  stutzeri.  Вас.  flurescens  va  Вас. 

p u o c u a n e u m   k a b i  b a k t e r i y a l a r   t o m o n i d a n   a m a l g a   o s h i r i l a d i .  

D e n i t r i f i k a t s i y a   t u p r o q d a   h a v o   t a n q i s ,   p H   i s h q o r i y   va  c h i r i b  

ulgurm agan  organik  m o d d a la r  m o 'l  bo'Igan  s haroitlarda jad al  ketadi. 

Agar  1  g  tu p r o q d a   Im ln   d o n a   Вас.  stutzeri  mavjud  desak,  u lar  1 

k e c h a - k u n d u z d a   0,5  mg  azotni  tu p r o q d a n   chiqarib  yuboradi.

N itratlarning  denitrifikatsiyalovchi  bakteriyalar  to m o n id a n   qaytari- 

lishi  bir  n ec h a  b o sq ich d a  sodir  bo'ladi:

H N O ,   - >   H N 0

2

  - »   ( H N O ) ,   - >   N , 0   - >   N ,



n i t r a t  

n i tr i t  

g i p o n i t r i t  

a z o t ( l )  

m o l e k u l a r

o k s i d  

a z o t

M ikroorganizm lar denitrifikatsiya ja ra yonining boshidan  oxirigacha 



ishtirok  etm a sd a n ,  azotli  organik  m od d alarn i  am in o k islo ta  a m m ia k  

va  nitrat  kislotaga  p a rc h a la b   berishi  h am   tad q iq o tla r  asosida  isbotlan- 

gan.  B unda  hosil  b o 'la d ig a n   m o d d a la r  o 'z a r o   ta'sirlashib,  m o lek u lar 

a z o tgacha  qaytariladi:

H , N C H 2C O O H   +   H N O ,   =   O H C H 2C O O H   +   H 20   +   N

2

a m i n o s i r k a  



n i tr i t  

o k s i 


m o l e k u l a r

k i s l o ta  

k i s l o ta  

a z o t


N H ,   +   H N 0

2

  - »   N H



4

N 0


2

 

N H



4

N 0


2

  - >   N

2

  +   2 H , 0



B undan tashqari  gidroksilam in va  nitrit  kislotaning o 'z a ro  t a ’siridan 

h am   m olekular  azot  hosil  bo'ladi:

3 N H

2

0 H   +   H N 0



2

  - »   5  H 20   +   2 N ,

N itrit  kislota  a n c h a   b e q a ro r  m o d d a   b o 'lib,  p H   n o rd o n   (5  d an  

kichik  b o 'lg an d a )  nitrat  kislota,  azot  oksidi  va  suvga  parchalana di:

3 H N 0

2

  - >   2 N O   + H N 0



3

  +   H 20

O rganik  m o d d a la r n in g   m inera llashuvi,  nitrifikatsiya  va  d e n itri- 

fikatsiyalar  bilan  bir  v aq td a  tu p r o q d a   a z o tn in g   o 's im lik   o 'z la s h tira  

olm aydigan  organik  b irik m alar  holatiga  o'tish i  h a m   sodir  b o 'lad i.  Bu 

jara y o n g a  azotning  im m obilizatsiyasi  (m u q im la n ish i)  deyiladi.  I m m o -  

bilizatsiya to'laligicha biologik xarakterda bo'lib,  m ikroorganizm larning 

uglevodlar  va  azot  ishtirokida  o 'z   tan a s id a   oqsilning  sintezlanishiga 

asoslangan.

144


T urli  b ak teriy a,  a k tin o m is e t  va  m o g ‘o r   z a m b u r u g ‘la r  sellu lo za, 

pcntoza h a m d a  b o sh q a o'simlik h a m d a  h a yvon  qoldiqlarini parchalaydi. 

U larga  azotli  oziq a  sifatida,  birinchi  n av b a td a ,  tu p ro q d a g i  a z o tn in g  

mineral  biriknialari  (yoki  azotli o ‘g ‘itlar)  zarur.  Hosil  b o ‘ladigan  m a z k u r  

ikki  m o d d a   tnikrob  hujayrasi  p lazm asining  oqsiliga  aylanadi.

M u q i m la n g a n   az o t  y o ‘q o lm aydi,  ak sin c h a ,  m i k r o o r g a n i z m l a r   n o ­

bud b o 'lg a c h ,  bir  qismi  m ineral  ( N H , )   h o latga,  b ir qism i  esa o q s iln in g  

gum ifikatsiyalanishi  natijasida  tu p ro q d a g i  g u m u s   m o d d a la r   ta rk ib ig a 

o 'ta d i.

T u p r o q d a   az o t  n o b udgarchiligining  oldini  olish  va  qishloq  x o 'ja lik  

c k in la rid a n   m o 'l   hosil  yetishtirish  u c h u n   u n in g   zaxirasini  m u tta sil 

to 'ld irib   tu rish   kerak.  T u p ro q d a g i  azot  zaxirasini  t o 'l d iris h n in g   asosiy, 

tabiiy  m a n b a y i  atm osfera  azoti  hisoblanadi.

Y e r  yuza sin in g   h a r  1  ga  m a y d o n i  u s tid a   70—80  m ing  t  ga  y aq in  

azot  m av ju d ,  lekin  havodagi  m o le k u la r  a z o tn i  aksariyat  o 's i m l ik l a r  

o 'z la s h tira   olm aydi.

T abiiy s h a ro itla rd a   atm osfera  a z o tin in g  o 'sim lik la r o 'z la sh tira d ig a n  

holatga  o 'tis h i  ikkita  yo'l  bilan  sodir b o 'la d i.  B irinchisi,  a tm o s ferad ag i 

fizik  j a r a y o n l a r   ( c h a q m o q ,  yashin),  t a ’sirida  a z o tn in g   b o g 'lan ish id ir. 

Ayni  h o d is a la r  k o 'p r o q   tog'  oldi  va  to g 'li  o 'l k a l a r d a   kuza tilad i,  1 

yilda 

2

—5  kg  ga  azot  tu p ro q q a   kelib  tushadi.



Ik k in ch i  y o 'l ,  y a ’ni  atm osfera  a z o tin in g   t u p r o q d a   erkin  y a shovc hi 

va  t u g a n a k   b akteriyalar  kabi  azot  t o 'p lo v c h i  m i k ro o rg a n iz m la r  t o m o ­

n id a n   b o g 'la n ish id ir.  Bunga  t u p r o q d a   e rkin  yashab,  az o t  to 'p l o v c h i  

m ik ro o rg a n iz m la r  va 



A zo to b a cte r  ch roococcu m

  (a erob)  larni  kiritish 

m u m k in .  U l a r   qulay  hayotiy  sh aro itlard a  yiliga  3— 15  kg  ga  atro fid a 

a z o t  to 'p l a s h i   m u m k in .  M ik ro o rg a n iz m la r  faoliyati  u c h u n   tu p ro q d a g i 

o'zlashtiriladigan  uglevodlar fosfor va kalsiyning  kamligi,  n o rd o n   m u h it, 

past  h a r o ra t  h a m d a   nam likning  h a d d a n   tashqari  k am   yoki  kam   bo'lishi 

che k lo v c h i  om il  b o 'lish i  m u m k in .

A tm osfera azoti  R h izobium  yoki  B acterium   radicicola kabi  dukkakli 

e k i n l a r   b i l a n   s i m b i o z   h a y o t   k e c h i r a d i g a n   t u g a n a k   b a k t e r i y a l a r  

t o m o n i d a n   k o 'p   m i q d o rd a   o'zlashtiriladi.  T u p r o q d a   organik  m o d d a , 

h a r a k a t c h a n   fosfor,  kaliy,  sh u n in g d e k   m o lib d e n   v a   b o r  kabi  m ik ro e - 

l e m e n t l a r   y e t a r l i   b o 'l g a n   s h a r o i t l a r d a   t u g a n a k l a r   h o s il  b o 'l i s h i  

t ezla sh ad i  v a   b ak teriyalarning  faolligi  o rtadi.  T u p r o q d a   to 'p l a n a d i g a n  

a z o t   m iq d o ri  dukkakli  ekin  turi  bilan  bog'liq.  B ir  ga  m a y d o n d a g i 

sebarga  150— 160,  lyupin  —  160— 170,  b e d a   2 5 0 —300,  soya  — 100— 

110,  loviya  va  rus  n o 'x a ti  —  70—80  kg  ga  y aqin  a z o t  to'playdi.

10  —  A g ro k im y o

145


D ukkakli  e k in la r  l o m o n i d a n   b o g ‘la nadiga n  a z o tn in g   ta x m in a n  

1/3  qismi  ildiz  va  an g 'iz   qoldiqlari  tarkibida  bo'lib,  ular  asta-sekin 

m i n e r a l l a s h a d i   va  k e y i n g i   e k i l a d i g a n   e k i n l a r a i n g   a z o t   b i l a n  

t a ’m inlanishi  yaxshilanadi.

Y uqo rid a  l a ’kidlab  o ’tilganidek,  tabiiy  m a n b a la rd a n ,  shuningdek, 

dukkakli  e kinlar  to m o n id a n   t u p ro q q a   kelib  tushadigan  azot  yuvilish, 

denitrifikatsiya  va  im m obilizatsiya  natijasida  chiqib  ketadigan  azotga 

nisbatan  a n c h a   kamdir.  S h u   sab a b d an   alm ashlab  ekishni  t o ’g ’ri  tashkil 

qilish,  m ahalliy  va  m ineral  o ' g ’itlardan  unum li  foydalanish  y o ’li  bilan- 

gina  ek inlar  hosildorligini  oshirish  m u m k in .



A Z O T L I  0 ‘G T T L A R

T arkibida  o 'sim lik lar  u c h u n   za ru r  oziq  m o d d a la rn i  tutuvchi  va 

d e h q o n   t o m o n id a n   tuproqqa  kiritiladigan  m oddalarga o 'g 'itlar deyiladi. 

Ular,  o 'z   navbatida,  m ineral  va  m ahalliy  o 'g 'itla rg a   bo'linadi.

M ahalliy  s h aroitlar  (to m o rq a ,  x o ‘ja lik )d a   tayyorlanib,  shu jo yning 

o 'z id a   ishlatiladigan  o 'g 'i t la r   mahalliy o 'g 'i t l a r  deb yuritiladi.  T arkibida 

oziqa  elem e ntlari  m iqdori  kam   bo'lganligi  bois  ularni  olis  masofalarga 

tashib  ishlatish  m aqsadga  muvof'tq  emas.

M ineral  o 'g 'i t la r   s a n o a t  asosida  tavyorlanadi  va  o 'sim liklar  uch u n  

za ru r  oziq  m o d d a la rn i  asosan  noo rg a n ik   shaklda  tutadi  (m o ch e v in a, 

kalsiy sianam id,  oksam id,  m o c h ev in a -fo m ald eg id   kabilar b u n d an   mus- 

tasno).  M ineral  o 'g 'i t l a r   tarkibidagi  oziq  e le m e n t  soniga  k o 'r a   oddiy 

va  kom pleks  o 'g 'itla rg a   b o 'lin ad i.  O ddiy  o ' g ’itlar  tarkibida  faqat  bitta 

oziq  ele m e n tin i  tutadi.  Lekin  bu  shartli  tu s h u n c h a   hisoblanadi,  chu n k i 

k o ’p  h o lla rd a   ular  ta rk ib id a   M g,  C a ,  S  va  m i k r o e l e m e n t l a r   h a m  

uchraydi.  K o m p lek s  o ' g ’itlar  esa  tarkibidagi  ikki  yoki  u n d a n   ortiq 

oziq  e le m e n tn in g   bog'lan ish   tabiatiga  k o 'r a   m u rak k a b ,  m urakka b  — 

aralash  va  aralashtirilgan  o 'g 'itla rg a   bo'lin ad i.



A Z O T L I  0 ‘G T T L A R ,  O L I N I S H I   V A   X O S S A L A R I

Azotli  o 'g 'it  ishlab chiqarish asosida am m ia k  sintezi yotadi.  A m m iak  

a m m o n i y l i   t u z l a r   b ila n   b irg a   t u r l i - t u m a n   a z o tl i  o ' g ' i t l a r   ishlab 

chiq arish d a  x o m a sh y o   vazifasini  h am   o 'taydi.

Sin te tik   a m m i a k   quyidagi  usulda  olmadi:

N

2



  +   3 H ,  =   2  N H ,

146


Bu  jarayon  maxsus  m o s la m a la rd a   yuq o ri  bosim   va  h a r o ra t  (400- 

500°C)  da  am alga  oshiriladi.  A m m i a k   o iishda  ishlatiladigan  az o t  va 

v o d o ro d   turli  a r a la sh m a la r  (H^S,  C O   va  b o s h q a la r)  dan   xoli  b o 'lish i 

kerak.  Azot  bevosita  h av o n i  yoq u v ch i  koks  t o ‘ldiriigan  g e n e ra to rla r d a  

yoki  Linde  u su lid a   siqib,  fraksiyalarga  ajratish  y o ‘li  bilan  o lin ad i. 

V odorod  olishning  bir  n e c h ta   usuli  m avjud:  suvni  elektrolizlash:  suv 

b u g ‘ini  c h o ‘g ‘la n g a n   k o ‘m i r   u s t i d a n   o 't k a z i s h :   koks  p e c h la r i d a g i  

v o d o ro d d a n   foydalanish  va  m e ta n g a   boy  ta biiy  g azlardan  ajratish.

A m m ia k n i  oksidiab  nitrat  kislota  olinadi.  Z a v o d la rd a   nitrat  kislota 

olish  u c h u n   s i n t e t ik   a m m i a k   h a m d a   k i s l o r o d   y u q o r i   h a r o r a t d a  

qizdirilgan  katalizator ustidan  o ‘tkaziladi  va  b u n d a   quyidagi  reaksiyalar 

sodir  b o ‘ladi:

4 N H ,   +   5 0 ,   =   4 N O   +  

6

  H , 0  



2 N H

3

  +   3 0 2  =   2 H N 0



2

  +   2  H 20  

N H ,   +   2 0 ,   =   H N O ,   +   H , 0  

4 N H ,   +   3 0 ,   =   2 N ,   +  

6

  H , 0


A z o tn in g   m o le k u la r  h o la td a   v o ‘qoiishining  oldini  olish  u c h u n   gaz 

a r a l a s h m a s i n i n g   t a r k i b i   va  r e a k s i y a   h a r o r a t i   o m i l k o r l i k   b i l a n  

boshqariladi.  H osil  b o ‘lgan  nitrat  kislota  k o n se n trla n g a n   sulfat  kislota 

ishtirokida  qayta  haydalib,  96 —98%  li  nitrat  kislotaga  aylantiriladi. 

U n d a n   nitratli  va  a m m ia k li  —  nitratli  o ug ‘itlar  oiishda  foydalaniladi.

Hozirgi  k u n d a   quyidagi  turdagi  azotli  o ‘g ‘itlar  ishlab  chiq arilm o q d a.

1. 

A m m ia k li— n itra tli  o ‘g ‘itla r

  —  a m m ia k li  selitra,  a m m o n i y   — 

sulfat—nitrat.

2. 


A m m iakli o ‘g ‘i t l a r

—  a m m o n i y  sulfat,  a m m o n iy   xlorid,  a m m o n i y  

k arb o n at,  suyultirilgan  a m m i a k ,  am m iak li  suv  va  am m ia k a tla r.

3. 


N itra tli  o 'g 'itla r

  —-  natriyli  selitra,  kalsiyli  selitra,  kaliyli  selitra.

4. 

A m id li  o ‘g ‘itla r

  —  m o c h e v i n a ,   kalsiy  s ia n a m i d ,  m o c h e v i n a  

form aldegidli  o ‘g ‘itlar  ( M F O ') .

Ammiakli  —  nitratli  o ‘g ‘itlar

A m m i a k l i — n itra tli  o ‘g ‘itla r n in g   asosiy  vakili  a m m ia k li   selitra 

( N H , N O , )   dir.

O lin ish i. 

A m m ia k li  selitra  o ‘z  tarkibida  o 'r t a c h a   34,6%   nitrat  va 

a m m ia k   shakldagi  a z o t t u t a d i .   U n i  56—60%  li  nitrat  kislotani  gaz sim on 

a m m ia k   y o rd a m id a   n eytrallab  olish  m u m k in :

147


H N O ,   f   N H ,   (gaz)  =   N H

4

N O ,



A ra lash m a  bug'latilib,  tarkibida  95—98%  N H

4

N 0 3,  bo'Igan  m o d d a  



olinadi.  U n i  qayta  kristallash  va  quritish  asosida  olinadigan  oq  tusli, 

zarrabin  m ahsulot  98—99%  N H

4

N O ,  tutadi  (qolgan  1—2%  ni  o ‘g ‘itning 



fizikaviy xususiyatlarini  yaxshilash  u c h u n   qo'sh ilad ig an   q o 's h i m c h a la r  

tashkil  qiladi).  A m m iakli  selitra  gigroskopik  b o ‘lgani  bois  tezda  n a m  

tortib,  m ushtlashib qoladi.  Bu  xususiyatni  yo'qotish  uch u n   unga fosforit 

yoki  suyak  talqoni,  gips,  kaolini  kabi  m o d d a la r q o ‘shiladi.  Bu  q o 'sh il- 

m alar  sarg'ish  tus  beradi.

A m m iakli  selitraning  asosiy  qismi  g ra nulla ngan  (d o n a d o rla n g a n ) 

holatda ishlab  chiqarilm oqda.  D o n a d o r  amm iakli  selitra  yaxshi  fizikaviy 

xossalarga  ega  bo'lib,  sochiluvchanligini  u zoq  m u d d a t   saqlab  turadi.

A m m iak li  selitra  tarkibidagi  sof az o tn in g   m iq d o ri  34,6%  d a n   k a m  

bo'lm asligi,  namligi  0,4%  d an ,  q o 's h ilm a la r  m iq d o ri  0,1%   dan  oshib 

ketmasligi,  m uhiti  m o ‘tadil  yoki  kuchsiz  n o rd o n  b o ‘lishi  lozim.  T ayyor 

o 'g 'i t   n a m   to rtm a y d ig a n   besh  qavatli  q o g ‘oz  yoki  sellofan  q o plarda 

saqlanadi.

Ammiakli  selitraning  tuproq  bilan  o ‘zaro  ta ’siri. 

O son  eru v ch an  

a m m iakli  selitra  tu p ro q   namligi  t a ’sirida  t o 'l a   eriydi.  D . N .   Pryanish- 

nikov laboratoriyasida  o'sim liklar to m o n id a n   am m iakli  selitra eritm asi-

dan  nitrat  ( N 0 3)  anioniga q araganda a m m o n iy  ( N H

4

) kationini tezroq



0

‘zlashtirishi  a n iq la n g a n ,  sh u   sababli  u  fiziologik  j i h a t d a n   n o rd o n  

o 'g 'i t   hisoblanadi.  Lekin  unin g   fiziologik  nordonligi  b o sh q a  o ‘g ‘itlarga 

nisbatan  a n c h a   kuchsiz.

Am m iakli selitra  tuproqning singdirish  kompleksi  (TSI<)  bilan o ‘zaro

t a ’sirlashganda,  N H

4

  kationi  tuproq  kalloidlariga yutiladi,  N O J  anioni 



esa  t u p r o q   eritm asid a  qolib,  o ‘z  harak atch a n lig in i  saqlaydi.

S e rk a rb o n a t  (b o 'z   va  qora)  tu p r o q l a r   eritm as id a  m o ‘tadil  tu zlar 

(kalsiy  va  m agniy  nitratlar  hosil  b o 'lad i  va  o 'g 'i t   yuqori  m e ’yorda 

kiritilganda  h a m   tu p ro q   eritm asi  n o rd o n la s h m a y d i.  B u nday  tu p ro q la r 

u c h u n   a m m iak li  selitra  eng  yaxshi  azotli  o 'g 'i t l a r d a n   biri  hisoblanadi.

T ark ib id a  H +  ionlari  mavjud  n o rd o n   tu p r o q l a r   (m asalan,  chim li 

pod zo l  t u p r o q )   eritm asid a  esa  H N 0

3

  hosil  b o 'la d i,  natijada  u larn in g  



nordonligi  y a n a d a   ortadi;

H" 


n h

;

T u p r o q   +   N H



4

N 0


3

  <-----> 

T u p ro q   +   H N O ,

148

1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   53


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling