J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Qishloq  xo‘jalik  ekinlariga  kaliyli  o ‘g ‘itlarni


Download 17.02 Mb.
Pdf просмотр
bet29/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   53

Qishloq  xo‘jalik  ekinlariga  kaliyli  o ‘g ‘itlarni 

qoMlash

Kaliyli  o ‘g ‘itlarni  tu p ro q la rn in g   m exanik  tarkibiga  va  ulardagi 

kaliyning  h arakatchan  shakldagi  m iqdoriga,  nam ligini  e ’tiborga  olib 

ham da  rejalashtiriladigan  hosil  va  lining  sifatini  hisobga  olgan  holda 

solinadi.  Kaliyli o ‘g‘itlarni  qum ,  qum oq ch im li-p o d zo l,  torf-botqoqlik 

va  qayir  tuproq larda  q o ‘llash  yaxshi  sam ara  beradi.

Kaliyning  aham iyati  O brta  O siyoning  eskidan  haydalib  kelayotgan 

yerlarida,  jadal  ravishda  ekib  kelinayotgan  m aydonlarda  oshadi.

Kaliyli  o ‘g ‘itlarning  kuchsiz  ta ’siri  yoki  lining  y o ‘qligini  t a ’siri 

k o ‘p  h o lla rd a   tip ik ,  oddiy,  ja n u b iy   qora  tu p ro q la rd a ,  ta q irsim o n  

k u lrang-q o ‘ng‘ir  tuproqlarda  va  qoratu p roq lard a  uchraydi.  S h o ‘rxok 

tupro qlard a  kaliyli  o ‘g ‘itlar  tuproqning  sh o ‘rligini  oshiradi  va  buning 

natijasida  hatto  hosildorlikni  kam aytirishi  m um kin.

K ,0   m iqdori  100  g  tupro q  evaziga  20  mg  dan  oshgandan  keyin 

g ‘a lla s im o n la rn in g   q o 's h im c h a   hosili  u n c h a   o sh m a y d i  (q u m o q  

tuproqlar)  yoki  keskin  pasayadi  (yengil  m exanik  tarkibli  tuproqlar). 

T .N .  Kulakovskaya  hisoblariga  ko‘ra  alm ashinuvchi  kaliyning  100  g

2 ? ?


tu pro q qa nisbatan  18—20 mg, b o ‘lishini yengil  m exanik tarkibli chim - 

podzol tuproqlar uchun va  100 g tuproqqa 23—25  mg b o ‘lishini qum oq 

tuproqlar  uchun  g‘alla  ekinlaridan  kafolatli  yuqori  sifatli  hosil  olishda 

op tim al  deb  qabul  qilsa  boMadi.  Kaliyli  o'gM tlarning  eng  yuqori 

sam arasi,  uni  azotli  va  fosforli  o ‘gMtlar  bilan  optim al  nisbatdaligida 

ta ’m inlanadi.

Kaliyli  o ‘g‘itlarning  o ‘zinigina  q o ‘llash  faqat  boshqa  elem entlar 

bilan  ta ’m inlangan  quritilgan  torffi,  torfli-botqoq  tuproqlarda  boMadi.

Loylanadigan tuproqlarda kaliyli 

0 ‘gMtlarni  (ba’zi ekinlarning qator 

oralariga  qism an  solishdan  tashqari)  kuzda  shudgor  oldidan  solish 

m aqsadga  muvotiq  bo‘ladi.  Tarkibida  xlor  boMgan  kaliyli  o ‘gMtlarni 

kuzda solinganda xlor kuzgi-bahorgi nam garchilik natijasida tuproqning 

ildiz  atrofi  qatlam idan  yuvilib  ketadi  va  xlorofob  ekinlarga  salbiy 

ta ’sir  ko\rsatm aydi.  Agar  kaliyli  o 'g 'itla m i  kuzda  solib  ulgirilmasa, 

ularni  bahordagi  yerning  qayta  haydalishida  solish  lozim ,  lekin  bu 

h o latda  tarkibida  xlor  boMgan  o ‘g‘itlar  xlorga  nisbatan  sezgirlikni 

nam oyon  qiluvchi  ekinlarga  nisbatan  salbiy  ta ’sir k o ‘rsatishi  m um kin. 

Faqat  qum   va  qum oq  h am da  torfli-botqoqlik  va  qayir  tuproqlariga 

kaliyli  o'gMtlarni  bahorda  solish  kerak.  Yengil  tuproqlarda,  ayniqsa 

sug‘oriladigan  m aydonlarda kaliyli o'gMtlarning bir qismini oziqlantirish 

uchun  solishga  ajratib  q o ‘yish  m aqsadga  m uvofiq  boMadi.

Kaliyga  nisbatan  kungaboqar,  tam aki,  sabzavotlar,  qand  lavlagisi, 

kartoshka,  mevali  va  silos  ekinlari  ancha  yuqori  darajadagi  sezgirlikni 

nam oyon  qiladi.  Bu  ekinlarga  birinchi  navbatda  kaliyli  o'gMt  solish 

lozim.  Lekin  tam aki,  tok,  m evalilar,  sitrus  ekinlar,  qator  sabzavotlar 

(ayniqsa issiqxonada o ‘stirilganda),  grechixa,  kartoshka,  zigMr,  dorivor 

va efir m oy ekinlar xlorsiz  kaliyli  o ‘gMtlardan  foydalanishni talab qiladi, 

chunki xloridlarning ta’sirida hosilning sifati keskin pasayib ketadi (tamaki 

bargida yonuvchanlik qobiliyati,  zigMrda tola sifati susayadi, kartoshkada 

kraxm alning  miqdori  kamayadi).  Kaliyli  o ‘gMtlarni kuzda solganda ko‘p 

ekinlar  uchun  xlorning  salbiy  ta ’siri  yo‘qoladi.

G ‘alla ekinlari,  qand  lavlagisi,  ildizm evalari,  oshxona qand  lavlagisi 

va  k o ‘p  yem -xashak  ekinlari  tarkibida  xlor  tutuvchi  kaliyli  o'gMtlarga 

nisbatan  salbiy reaksiyani  nam oyon qilmaydi,  hatto hosildorlikni xlorsiz 

kaliyli  o ‘gMtlardan  fovdalanilgandagidan  an cha  oshiradi.

Q and  lavlagisi  va  ozuqa  ildizm evalilari  u c h u n   tarkibida  natriy 

boMgan  kaliyli  o ‘gMtlar m uhim   aham iyatga  ega boMadi,  ya’ni  bu  holda 

hatto  xom ashyo  tuzlarini  yoki  ularning  KC1  bilan  aralashm alaridan 

ham   foydalanish  m um kin.



Xlorga nisbatan sezgir ekinlar u ch u n  iloji boricha xlori karn b o ‘lgan 

kaliyli  o ‘g‘itlarni tanlab   olish  m aqsadga  m uvofiq.  M asalan,  kartoshka 

ekiniga  kaliy  xlorga  nisbatan  kaliy  sulfat,  kalim agneziya  (shenit)  yoki 

kaliyli  m agneziyal  konsentratni  qoMlash  m aqsadga  muvofiq.  Kaliyli 

tuz  va  h a tto   kainitni  kartoshka  ekiniga  q o 'lla b   b o ‘lm aydi,  ch un ki 

ularning  tarkibida  xlorning  m iqdori  k o ‘p  bo'Iadi.

O haklangan  (karbonat)  tuproqlarda,  ayniqsa  zig‘ir  va  kartoshka 

uchun o 'sim lik  to m onidan  o ‘zlashtirilish jarayonida kaliy ham da kalsiy 

o 'rta s id a   a n to g o n iz m   b o ‘lganligi  tufay li  kaliyli  o 'g 'itla rn i  yuqori 

m e’yorda  solish  talab  qilinadi.

O 'sim liklar tom onidan kaliyning o ‘zlashtirilish koeffitsienti ekinning 

turiga  va  tu p ro q -iq lim   sharoitlariga  bog'liq  b o ‘lgan  holda  ancha  katta 

chegaradagi  (12  dan  50%  gacha)  o ‘zgarishlarga  d u ch   keladi.  O datda, 

birinchi  yil  kaliyli  o 'g 'itla r  tarkibidagi  kaliyning  o'zlashtirilishi  40% 

gacha  b o ‘lgan  m iqdorni  tashkil  qiladi.

Kaliyli o ‘g‘itlardan foydalanishda ularning samaradorligini oshirishda:

—  ulard an   tabiiy  zonalarga  m os  hold a  foydalanish;

— kaliyni jadal ravishda o'zlashtiradigan ekinlar uchun foydalanish;

—  azotli-fosforli  o ‘g ‘itlar  bilan  birgalikda  foydalanish;

—  kerak b o 'lg an d a ohaklash va  keyin kaliyli  o ‘g ‘itdan  foydalanish;

—  kaliyli  o ‘g ‘itlarning  xiliga  qarab  foydalanishga  alohida  e ’tibo r 

berish  lozim .

M D H   m am lakatlarida  faoliyat  k o 'rsa ta y o tg a n   tajriba  o ‘tkazish 

m uassasalaridan  olingan  m a ’lum otlarga  k o ‘ra  1  s  K 20   b o 'lg an   kaliyli 

o ‘g ‘itlarn i  solish  h a r  gektar  yerdan  q o ‘sh im ch a  ravishda  g ‘alladan

2—3  s,  kartoshkadan  20—33  s,  qand  lavlagidan  35—40  s,  paxtadan 

1—2  s,  zig‘ir  tolasidan  1 — 1,5  s,  yem -xashak  u ch u n   ekilgan  o ‘tlard an  

20—33  s,  yaylov o'tlarid an   8—18  s hosil olish m um kinligini  isbotlagan.



Sinov  savollari

1.  Turli  tu proqlardagi  y a lp i  k a liy   m iqdorin i  b ilasizm i?

2.  K aliyn in g  o 'sim lik la r  h a yotidagi  a h a m iya ti  q a n d a y?

3.  Tuproqda  k a liy  qa n d a y  sh akllarda  u c h ra y d i?

4.  R e sp u b lik a m izd a   k a liy li  o 'g 'it  m u a m m o la rin i  h a l  etish n in g  q a n d a y  

y o 'l/a r in i  b ila siz ?

5.  K aliy  x lo rid   q a n d a y  usullarda  olin adi?

6.  T abiiy  k a liy li  tu zla r  t o ‘g ‘risida  n im a la r  b ila siz?

7. 

Xlorsiz  kaliyli  o ‘g ‘it\ar  olishda  qaysi  minerallardan foydalan ish   m um kin?

8.  K aliyli  o'g'itlarn in g  tuproq  bilan  t a ’sirlashish  m exan izm i  q a n d a y ?

9.  K a liy li  o ‘g ‘itla r   e k in la r  h osildorligi  va  h o sil  sifatiga  q a n d a y   t a ’s ir 

q ila d i ?

V II  bob.

  M IK R O E L E M E N T L A R   VA  M IK R O O ‘G ‘IT L A R



M IK R O E L E M E N T L A R N I  0 ‘R G A N ISH   B O R A SID A  

O L IM L A R N IN G   Q O ‘SH G A N   H ISSA L A R I

Bizni  o 'rab   turgan  ham m a  narsalar,  jonli  va  jonsiz  m avjudotlar, 

havo,  suv,  tuproq,  hayvon,  o ‘sim liklar  ham da  ham m asi  kimyoviy 

elem entlarning aralashm asi yoki  birikm asidan  iboratdir.  Tabiatda b a ’zi 

elem en tlar  tez-tez  va  ko ‘p  m iqdorda,  b a ’zilari  o n d a-so n d a  va  oz 

m iqdorda  uchraydi,  Kislorod  (erkin  yoki  birikm a  holida)  eng  k o ‘p 

m iqdorda  uchraydi.  Tuproq  og‘irligining  49,3%  ni  kislorod  tashkil 

etadi.  M asalan,  yod  yer  qobig'ida  atigi  0,0001%  dir.  Bu  ikki  elem ent 

o ‘rtasidagi  farq  g ‘oyat  kattadir.  Hozirgi  davrda  yer  qobig'ining  tarkibi 

yetarli  darajada to ‘la o ‘rganilgan.  U ning tarkibida kisloroddan tashqari 

anchagina  krem niy  (26%),  alum iniy  (7,45% ),  ternir,  kalsiy,  natriy, 

kaliy,  m agniy  va  vodorod  bor.  Bu  9  ta  elem ent  yer  qobig‘i  butun 

massasining  98%  dan  k o‘prog‘ini  tashkil  etadi,  shuning  uchun  ham  

ular  m akroelem entlar  deb  ataladi.  Biz  o ‘rgana  oladigan  yer  qobig‘i 

massasining 

2%  dan  kamrog'i  boshqa qolgan elementlarga to ‘g‘ri  keladi.

Quyida yer qobig‘idagi  b a ’zi  elem entlarning Yer qobig‘i  og‘irligiga 

ko‘ra  %  hisobida  m iqdori  berilgan:

T abiatda  o ‘simlik va  hayvonlar organizm ida,  tup ro q va suvda ju d a  

kam   m iq d o rd a ,  k o ‘p in c h a  

0,001  dan  0 ,0000000000001%  g ach a 

bo'ladigan  kimyoviy  elem entlarga  m ikroelem entlar  deyiladi.  Bunday 

elem entlarga  rux,  m arganes,  bor,  mis,  m olibden,  kobalt,  xrom ,  yod, 

brom   va  boshqa  elem entlar  kiradi.  M ikroelem entlarning yetishmasligi 

o ‘sim liklarning  qator  kasalliklarini  keltirib  chiqaradi.  Tegishli  m ikro- 

o ‘g‘itlardan  foydalanish  kasallikning  oldini  olibgina  qolm ay,  balki

C —0,35 

P -0 ,1 2

s—0,10

M n—0,10 



N —0,04 

Z n —0,02 

V—0,02

Cu~0,01 


B—0,005 

C o -0 ,0 2  

M o -0,001 

T o—0,001 

J —0,001

R a - 0 ,0000000002

230


ancha  yuqori  va  sifatli  hosil  olishga  olib  keladi.  M ikroelem entlarnin g 

ijobiy  ta ’sir  etishining  asosiy  sababi,  ularning  oksidlovchi-qaytaruvchi 

jarayonlarda,  azot  alm ashinuvida  qatnashishi  o'sim liklarning kasallik- 

larga va tashqi  m uhitning  noqulay sharoitlariga nisbatan  chidam liligini 

oshirish   bilan   bogMiq  b o 'la d i.  M ik ro e le m e n tla r  t a ’siri  n a tija sid a  

barglarda  xlorofillning  m iqdori  oshadi,  fotosintez  kuchayadi,  bu tun  

o'sim likning  assim ilyatsion  faolligi  oshadi.

K o ‘pinch a  m ikroelem entlardan  ultra m ik roelem entlar deb atalad i- 

gan  guruhga  ajratiladi.  Bunday  elem en tlar  tab iatd a  0,00001%   dan 

ham   kam   boMadi  (oltin,  sim ob,  radiy,  uran  va  boshqalar).  B ularning 

aniq  chegarasini  belgilash  qiyin,  chunki  «ultra»  q o ‘shim chasi  tab iatda 

bunday kimyoviy elem entlarning kam  ekanligini  ko'rsatadi.  «M ikroele­

m entlar»  degan  nom ning  o 'z i  ham   m a ’lum   darajada  shartlidir.

B a ’zi  e le m en tlar  tu p ro q d a  va  to g ‘  jin slarid a   (tem ir,  alum iniy , 

kremniy) k o ‘p m iqdorda uchraydi, tirik organizm larda esa ju d a  kam dir. 

Tirik  organizm lardagi  asosiy  m assani  suvda  oson  eruvchi  birikm alar 

va  gaz  hosil  qiladigan  kim yoviy  e le m e n tla r  tashkil  etadi.  B ularni 

organizm   yaxshi  o ‘zlashtiradi.

Lekin  alum iniy  va  krem niy  yer  qobigMda  ju d a   keng  tarqalg an 

(qum,  loy,  har xil silikatlarning g‘oyat ko‘p qismi ana shu elem entlardan 

tashkil  topgan).  Tirik  organizm larda  esa  bir  n ech a  m ing  m arta  kam  

chunki  ular organizm da  qiyin  eriydigan  birikm alar hosil  qiladi.  K obalt 

va  nikel  yer  qobigMda  tirik  organizm dagiga  nisbatan  tax m in an   100— 

400  m arta  k o ‘p  b o ‘ladi.  A m m o  tirik  organizm   uch un   m os  birikm a 

hosil  qiladigan  va  tez  eriydigan  kim yoviy  elem en tlar-  uglerod,  azot, 

fosfor  va  yod  yer  qobig‘ida  kam   uchraydi.

O rg an izm lar  ham   kim yoviy  e le m en tlar  m iq d o rin in g   kam   yoki 

ko‘pligi  bilan  bir-birid an  farq  qiladi.  M asalan,  o 'sim liklarda  krem niy, 

alum iniy,  hayvon  organizm ida  azot,  kalsiy,  fosfor,  fto r yoki  yod  k o ‘p 

boMadi.  0 ‘sim lik  va  hayvonlar  orasida  nav  yoki  tu rlar  borki,  ularda 

bir  elem en t  boshq a  elem entg a  q arag an da  k o ‘p  m iq d o rd a  b o ‘ladi. 

M asalan,  dengiz  hayvonlarining orgnizm ida yod  ko‘p boMadi.  0 ‘simlik- 

larning  m e’yorl rivojlanishi  uch u n 

10 ta kimyoviy elem entning zarurligi 

a lla q a c h o n   isb o tlan g an .  B u n day  e lem en tlarg a  k islo ro d ,  v o d o ro d , 

uglerod,  azot,  fosfor,  kaliy,  kalsiy,  m agniy,  oltingugurt va tem ir kiradi. 

0 ‘sim lik oziqasi tarkibida yuqorida ko‘rsatilgan elem entlardan birortasi 

mavjud  b o ‘lm asa  u  qurib  qoladi. 

0 ‘sim lik  va  hayvon  organizm lari 

h am   m a ’lu m   m iq d o rd ag i  e le m en tlard a n   tashkil  to p g an   deb  uzoq 

vaqtgacha hisoblab kelingan.  K o‘pchilik organizm lardan mis,  m ishyak,

231


rux,  bro m ,  raarganes  va  boshqa  b a ’zi  elem entlam ing  m avjudligini 

tasodifiy hoi  deb tushuntirilgan.  Vlashhur rus olimi akadem ik V.l. Ver- 

nadskiyning tirik organizm ning  kimyoviy tarkibi,  yer qobig‘i  kimyoviy 

tarkibi  bilan  cham barchas  bog‘liqligi  to ‘g‘risidagi  ajoyib  tg'lim oti  bu 

m asalani  tam om ila  yangicha  yoritdi.  V .l.  V ernadskiy  tashqi  m uhit 

bilan  organizm   o ‘rtasida  to^xtovsiz  m oddalar  alm ashinib  turishini 

isbotlab  berdi.

V .l.  V ernadskiyni  haqli  ravishda  m ik ro elem entlar  to ‘g Lrisidagi 

ta ’lim otning asoschisi  deyish  inum kin.  U  tirik organizm larning norm al 

rivojlanishi uch u n  D .l.  M endeleyev davriy sistemasidagi deyarli barcha 

elem entlam ing zarurligini  ko‘rsatdi.  Hozirgi vaqtd aturli  organizm larda 

70  dan  ortiq  kimyoviy  elem entlam ing  borligi  analizlar  yordam i  bilan 

aniqlangan.  Endilikda  m ikroelem entlar  tirik  organizm lar  faoliyatida 

m uhim   aham iyatga  ega  ekanligini  ham m a  e ’tiro f etadi.

M ikroelem entlar,  hatto   ularning  ju d a  ozgina  m iqdori  boMmagan 

taqdirda odam   ham ,  hayvon  ham ,  o ‘simlik ham  yashay olm aydi.  Qora 

m ollar oziqasida kobaltning  yetishmasligi  hayvonlarda og'ir kasalliklar- 

ning kelib  chiqishiga sabab b o ia d i.  H am m aga  m a ’lum  b o lg a n  b o ‘qoq 

kasali odam  va  hayvon organizm ida  yod yetishm aganida,  y a’ni  tuproq 

va  suvda  uning  m iqdori 

0,00001  foizdan  kam   boMganida  yuz  beradi.

Rux  m iqdori  yetarli  boMmagan  tuproqda  o ‘sgan  o ‘simlik  bargJari 

ola-bula  rangga  kirib  qoladi.  Tuproqlarda  mis,  tem ir  inagniy,  bor, 

m arganes va boshqa kimyoviy elem entlar birikm alarining yetishmasligi 

h am   o ‘sim iiklam ing  kasallanishiga  sabab  bo4adi.  Biroq  mis,  rux  va 

nikel konlari mavjud bo ‘lgan hududlarda (Janubiy  Ural)  ham  o ‘simliklar 

kasallanadi.

A trof-m uhitda  b a’zi  bir  kimyoviy  elem entlar  m iqdorining  oshib 

ketishi  natijasida  ham ,  o'sim lik   va  hayvonlar  h ar  xil  kasalliklarga 

chalinishi  m um kin  ekan.  M asalan,  ichiladigan  suvda  ftor  m iqdori 

0,00005%  dan  ortib  ketsa,  odam   va  hayvon  tishining  em al  qavati  ola- 

bula  dog‘lar  bilan  qoplanadi,  suyakda  flyuoroz  kasali  paydo  bo‘ladi.

M ikro elem etlarn in g   o 'sim lik larn in g   h ay o tiy   faoliyatiga  ta ’siri, 

ularning odam lar va hayvonlar hayotiy faoliyatiga t a ’sirini o ‘rganishdan 

oldinroq  boshlandi.  Bulling  asosiy sabablaridan biri,  o'sim liklar ustida 

eksperim ental tajribalar olib borishning osonligidadir.  B undan  sal kam  

bir  asr  oldin,  1872-yilning  29-yanvarida  rus  olim i  K.A.  Tim iryazov 

P e terb u rg   ta b ia tsh u n o sla ri  m ajlisida  « 0 ‘sim lik   h a y o tid a   rux nin g 

ehtim oliy  aham iyati»  degan  m avzuda  so ‘zga  chiqadi.  O lim   tarkibida 

tem ir  tuzlari  b o ‘lmagan  eritm ada  o ‘stirilgan  bir  nechta  tup  m akka-

2 3 2


jo 'x o ri  o ‘sim ligi  ustida  olib borilgan  o ‘z  tajribasini t a ’riflaydi.  Bunday 

m uhitda  o ‘simlik bargi so‘lib,  sarg‘ayib qolgan.  S h u n d an  keyin Tim irya- 

zov  bir  o ‘sim lik  bargini  tem ir  tuzi  eritm asi  bilan,  ikkinchi  o ‘simlik 

bargini rux tuzi  eritm asi  bilan ho'llagan.  N atijad a eritm alarga tushiril- 

gan  h a r  ikl

o'sim lik  hayotida  rux  va  tem irning  rolinigina  k o ‘rsatibgina  qolm adi. 

N atijalar o ‘sim likka turli  kimyoviy elem entlarning zarurligini va bular- 

ning  ozginagina  m iqdori  o 'sim liklam ing  holatiga  kuchli  ta ’sir etishini 

k o'rsatdi.

M ik ro e le m e n tla r  t o ‘g ‘risidagi  fan  a sta -se k in   riv o jlan ib   b o rd i. 

K.K.  Gedroys m ikroelementlarning ba’zi o'sirnliklarning hosilini oshirish 

xususiyatiga  ega  ekanligini  aniqladi.  F.V.  C hirikov  b ug‘doy  hosilini 

hatto  2—3  m artaga  k o ‘paytirishga  erishdi.  G .  B ertran  m arganesning 

asosiy funksiyalaridan birini,  uning oksidlanish-tiklanish jarayonlarida 

ishtirok  etishini  aniqladi.

0 ‘sim likning  rivojlanishida borning rolini  o ‘rganish  sohasida  ko‘p 

ishlarni  am alga  oshirgan  M.Ya.  Shkolnik  bor  birikm asi  spirt.,  shakar, 

va  tarkibida  kislorod  b o ‘lgan  organik  m o d d alar  bilan  tez  reaksivaga 

kirishib,  perekisga o ‘xshash organik birikm alar hosil qilish  qobiliyatm i 

kashf etdi.  Bu organik birikm alar esa 

0 ‘sim lik uchun ju d a  zarur bo'lib, 

uning  ildizini  va  boshqa  organlarini  h a m d a   to 'q im a la rin i  kislorod 

bilan  ta ’minlaydi.  Bor  ferm entlar  faoliyatiga  h am  jiddiy  ta ’sir  k o ‘rsa- 

tadi.  O 'sim lik   o rg an izm in ing  hayotiy  faoliyatida  b o rn in g   roli  ana 

sh u n d ay   k atta.  M ik ro e le m en tlarn i 

0 ‘rganish  va  q o 'lla sh   borasida 

K.A.Timiryazev,  D .N .  Pryanishnikov,  E.V.  Bobko,  M.V.  K atalim ov, 

M .Ya.  Shkolnik  kabi  olim larning  q o ‘shgan  hissalari  m uhim   aham iyat 

kasb  etadi. 

0 ‘zbekiston  tuproqlaridagi  m ikroelem entlarni  o ‘rganish 

va  p ax tach ilik d a  m ik ro o ‘g ‘itlar  q o ‘llash  va  u larn in g   m e ’y o rlarin i 

o ‘rganish borasida  E.K.  Kruglova,  T.S.  Zokirov,  B.  Isayev,  M . Aliyeva, 

G .I.  Kobzeva,  A.A.  K arim berdiyeva  kabi bir  q an ch a  olim larning  ham  

hissalari  katta.



Mikroelementlarning  o ‘simlik  hayotidagi  roli

H ozirgi  kunga  kelib,  o ‘sim liklar tarkibida  kimyoviy elem entlardan 

74  tasining  mavjudligi  aniqlangan  b o ‘lib,  shulardan  16  tasi  o ‘sim liklar 

u ch u n   zarur  oziqa  m oddalar  hisoblanadi.  O 'sim lik  quritilib  tekshiril- 

ganda,  uning  tarkibida  45%  kislorod,  42%  uglerod,  6,5%   vodorod  va 

1,5%  atrofida azot b o ‘lib, bu 4 ta  elem ent o ‘simlik tarkibidagi  kimyoviy

233


m oddalarning  95%  ini  tashkil  etadi.  Q olgan  12  ta  elem ent  ju d a   oz 

m iqdorda  b o ‘lib,  atiga  5%  ni  tashkil  etadi.  0 ‘simlik  tarkibidagi  87% 

uglerod  va  kislorodni  fotosintez  jaray o nid a  barglari  orqali  havodan, 

vodorodni  suvdan  va  boshqa  qolgan  oziq  m oddalarni  esa  tuproqdan 

oladi.

O s im lik la r   tark ib id a g i  m ik ro e le m e n tla r  m iq d o rin i  quyidagi 



m isoldan  yaqqol  ko'rish  m um kin.  1  gektardan  olingan  270  s  qand 

lavlagi  tarkibidagi  m akro  va  m ikroelem entlarning  ulushi  quyidagicha: 

azot  166  kg,  fosfor  42  kg,  kaliy  157  kg,  b o r 0,162  kg,  m arganes  0,502 

kg,  mis  0,0053  kg,  rux  0,0188  kg,  kobalt  0,002  kg.  Bor,  m arganes, 

rux,  m olibden,  kobalt,  yod va boshqalar o'sim lik organizm ining 

100000 


dan  bir  va  h atto   un dan  ham   kam   ulushini  tashkil  qilganidan  ular 

m ikroelem entlar  deb  atalgan.  Bor,  m arganes,  rux,  mis,  m olibden, 

kobalt  o'sim liklar  uchun,  rux,  m is,  yod,  m arganes,  tem ir  va  kobalt 

esa insonlar uchun zarur m oddalar hisoblanadi.  Bu elementlar organizmda 

yetarli bo im asa harxil  kasalliklar kelib chiqislii mumkin.  Masalan: ayrim 

hududlarda  oziq  m oddalar  va  icliimlik  suvida  yodning  kamligi  tufayli 

inson  va  hayvonlarda  buqoq  kasalligi  kelib  chiqishi  mumkin.  Tuproqda 

va  yaylovlarda  kobalt  yetishmasligi  esa  «sxotka»  kasalligini  keltirib 

chiqaradi.  Hayvonlarning yungi  to ‘kila boshlaydi.  Tuproqda mis b o ‘lma- 

ganda esa,  qo‘y va qora mollammg kasallanishi,  o'simliklaming hosilining 

keskin  kamayib  ketishi  ilmiy jihatdan  isbotlangan.

M a’lumki,  ferm entlar biologik katalizator vazifasini bajaradi.  M od- 

da  alm ashinuvi  sintez  va  p a rc h a la n ish   singari  hayotiy  ja ra y o n la r 

ularning bevosita  ishtiroki  bilan kechadi.  N ukiein kisiotalar va oqsillar 

sintezining ta ’m inlanishida ham  m ikroelem entlar  m uhim  rol o'ynaydi. 

M olibden  nitratreduktaza  ferm enti  tarkibiga  kiradi.  Agar  nitratreduk- 

taza  ferm enti  b o ‘lm asa,  o'sim lik  azotning  n itrat  tuzidan  oziq  sifatida 

foydalana  olm aydi,  natijada  oqsil  sintezlanm aydi.  Mis  esa  oksidlanish 

jara y o n in i  aktivlashtiruvchi  polifenoloksidaza  va  ask orbinoksidaza 

ferm entlari  tarkibiga kiradi.  Rux,  m arganes h am   ko‘pchilik ferm entlar 

faoliyatini  yaxshilaydi.

M ik ro elem en tlar  fotosintez,  nafas  olish  va  boshqa  b ir  q an ch a 

jarayonlarda bevosita ishtirok etadi.  Shu sababli ham  ular o ‘g ‘it sifatida 

tu p ro q q a  solinganda,  ekinlarning  hosildorligini  oshiribgina  qolm ay, 

ularning  sifatini  h am  yaxshilaydi,  shuningdek hosil shoxlarini  sliaklla- 

nishini, shonalash, gullash va hosilni erta pishib yetilishini tezlashtiradi.



B or  (B ). 

Bor  elem enti  (bor  arabcha  «oq  va  zarrabin  m odda») 

Farangistonlik  olim lar  Jo zef  G ey-L yussak  va  Lui  T en er  (1808)  lar

2 3 4


to m o nid an k ash f qilingan.  0 ‘simliklar tarkibida o rad a n   50 yil o ‘tgach, 

m a’ium   boMdi.

Bor tanqisligida gullar soni keskin kam ayadi,  sh o n a va tug un chalar 

to'kiladi,  poya  h am d a  ildizning  o ‘sish  n uq talari  shikastlanadi.  Bor 

hujayradagi  suv  m iqd orini  ko'paytiradi,  oqsil  va  uglevod  alm ashinuv 

jaray o n in i  tezlash tirad i.  Bu  qand  m o d d aia rin i 

0 ‘sish  n u q tala ri  va 

m evaga  b o rish in i  tartib g a  soladi. 

0 ‘sim lik lam in g   q u rg ‘o q chilikka 

bardoshini  oshiradi.



Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   53


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling