J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Download 17.02 Mb.
Pdf просмотр
bet32/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   28   29   30   31   32   33   34   35   ...   53

Ruxli  o ‘g‘itlar.  Ruxli  o 'g 'it  sifatida  b a ’zi  sanoat  chiqindilari,  aix 

suifat  (ruxning  m iqdori  22%)  va  p o lim ik ro o 'g 'it  (P M O ‘—7),  ruxli  oq 

bo'yoq  ishlab  chiqaruvchi  zavodlarning  chiqindilari  ishlatiladi  (54- 

jadval).


54-jadvul

Ruxli  mikroo‘g ‘itlar

0 ‘g ‘it

T a’sir etuvchi 

modda

Ta’sir etuvchi  modda 

miqdori, 

%

R uxsulf at

Z n

2 1 , 8 - 2 2 , 8



P o l i m i k r o o 'g 'i t   ( P M O ' - 7 )

Z n


2 - 5

U larning  tarkibida  19,6%  rux  oksidi,  17,4%  rux  silikati,  21,1%  

alum iniy  oksidi  ham da  bir  oz  m iqdorda  alum iniy,  mis  va  m arganes 

bo'ladi.  M akkajo'xoriga  P M O ‘-7  ekish  vaqtida  q ato r  orasiga  (1  ga  ga 

20  kg  dan)  solinadi.  Tldizdan  tashqari  oziqlantirishda  rux  suifat  (1  ga 

ekin  m aydoniga  150—200  kg)  ishlatiladi.  O ziqlantirish  k o 'p   ekinlar 

u c h u n   sh o n a la sh   p a y tid a   yoki  o 's im lik   g u lla sh in in g   b o s h la n is h  

fazalarida  am alga  oshiriladi.

M evali  darax tlarn i  o z iq la n tirish   u ch u n   b a h o rd a   hosil  b o 'lg a n  

barglarga  o 'g 'it 

(100  1  suvga  200—500  g  aix  suifat  solinadi,  unga  0,2—

251


0,5%   so 'n d irilg a n   oh ak   q o ‘shib,  barg lar  kuyib  qolm asligi  u c h u n  

neytrallanadi)  purkaladi.  1  s  donga  ishlov  berish  u ch u n   4  litr  suvda  4 

g rux sulfat  eritiladi.  M akkajo'xori  urug'ining  1  sentnerini  polim ikro- 

o 'g 'it  (P M O ‘-7)  ning  400  gram i  bilan  kukunlashtirib,  ishlov  beriladi. 

Shuningdek,  am m ofos  0,3—0,5%  gacha  rux  bilan  boyitilib,  uni  ekin 

dalalariga ekishdan  oldin  shudgor ostiga,  gektariga  3—4  kg  dan  sepish 

m um kin,  yoki  m ikroo‘g ‘itlarga aralashtirib, gektariga 

1—2  kg m e’yorda 

paxtaning  shonalash  davrida  berish  tavsiya  etiladi.

Urug‘ni  ekishdan  oldin  rux sulfatning  konsentrlangan  (0,03—0,04% 

li)  eritm asi  bilan 

10—12  soat  davom ida,  2:1  nisbatda  nam lash  ham  

ijobiy  natija  beradi.  Rux  yengil  (qurnli),  neytral,  kuchsiz  ishqoriy, 

karbonatli  past  unum do r tuproqlarda  va shuningdek,  b o 'z   tuproqlarda 

ijobiy  natijalar  beradi.

Kuchsiz  kislotali  m uhitga  ega  bo'lgan  podzol,  torfli  va  chim li— 

podzol,  chim li—gleyli  tuproqlar  ruxli  m ikroo'g'itlarga  nisbatan  unchali 

tanqislik  sezmaydi.  O 'rta   Osiyo  hududidagi  b o 'z   tu proqlarda  ruxli 

m ikroo'g'itlarni  qo'llab,  har  gektaridan  paxtadan  2—4,  m akkajo'xori- 

dan 5—7 va bug'doydan  1,5—2  s gacha qo'shim cha hosil  olish  mumkin.



M isli  o ‘g ‘itIar.  Q ishloq  xo'jaligida  keng  q o 'lla n ila d ig a n   misli 

m ik ro o 'g 'itlar jum lasiga  mis  kuparosi,  misli  kukun  va  m is  kolchedani 

kiradi  (55-  jadval  ).

55-jadval.

Misli  mikroo‘g‘itlar

0 ‘g‘it

Ta’sir etuvchi

T a’sir etuvchi

modda

modda miqdori,  %

Mis  kuporo si

Cu  S 0 4  ■

  5  H , 0  

Cu

9 2 ,0 -9 8 ,0  



2 3 ,4 - 2 4 ,9

Misli  k u k u n

C u   S 0 4 

C u


14.0 -1 6 ,0

5 .0 -6 ,0

M i s   k o lc h e d a n i

C u


K 20

2 5 ,0


58,6

50— 100  g  mis  kuporosi  bilan  1  s  urug'  aralashtirilib  ekilsa  yaxshi 

samara beradi.  Ildizdan tashqari oziqlantirishda 200—300 g mis kuporosi

1  ga  m aydondagi  nihollarga  purkaladi.  Mis  kuporosi  o ‘z  tarkibida 

25,0%  ga  yaqin  mis  tutadi.  Hozirgi  kunda  O lm aliqdagi  «Ammofos» 

ishlab  chiqarish  birlashm asida  tarkibida  mis tutgan  (0,25—0,30%  Cu) 

am m ofos  ishlab  chiqarish  y o lg a   q o ‘yilgan.

25 2


M is  k o lc h e d a n i  m ahalliy   ah am iy atg a  ega  b o ‘lg an   m ik ro o 'g 'it 

hisoblanadi  (0 ,2 —0,3%   Cu)  va  u n i  tu p ro q q a   h a r  5  yilda  I  m arta 

500—600  kg/ga  m e ’yorda  kuzgi  shudgorlash  vaqtida  beriladi.

Kobaltli mikroo‘g ‘itlar.  Kobaltli  m ikroo'g'itlardan foydalanish hosil- 

ning  sifatini  faqatgin a  o 'sim lik   to m o n id a n   m u ayy an  e le m en tn in g  

to'planishi bilangina oshirib qolmay, balki boshqa ko'rsatkichlar bo'yicha 

ham   oshishiga  sabab  bo'ladi.  M asalan:  kobaltli  o 'g 'itla r  qand  lavlagisi 

ildizmevasining  hosilinigina  oshirib  qolmay,  balki  mevasi  tarkibidagi 

qandning  ham   m iqdorini  oshiradi.  O 'sim liklar  kobaltni  m olibdenga 

nisbatan  300 m arta  kam  talab  qiladi va bakteriya h am d a ferm entlarning 

faoliyatiga  ijobiy ta ’sir ko'rsatadi.  O 'sim liklarda  kobalt  50%  ion  tarzda, 

20%  karbam id  va  vitam in  Bp  birikmalari  tarzida  uchraydi.

Shuni  alohida  t a ’kidlash  lozim ki,  hayvonlar  u ch u n   to 'la   qim m atli 

ozuqa  va  oziq-ovqat  m ahsuloti  sifatida  ekiladigan  ekinlar  uch u n   har 

kg  tu p ro q d a   k o b altn in g   m iqdori  2 ,0 —2,5  mg  b o 'lg a n d a ,  kob altli 

o 'g 'itla rn i  q o 'llash   kerak bo 'ladi. Asosiy kobaltli m ik ro o 'g 'itla r sifatida 

kobalt  suifat,  kobalt  n itrat  va  kobalt  xlorid  tu zla rid a n   foydalaniladi.



SANOAT  CHIQINDILARIDAN  MIKROO‘G‘IT 

SIFATIDA  FOYDALANISH

Qishloq xo'jalik ekinlarining hosildorligini  oshirishda m ikroelem ent- 

larning  m uhim   aham iyati  va  ularga  bo'lgan  talabning  to bora  oshib 

borishi,  sanoat  oldiga  qishloq  xo'jaligini  istiqbolli  m ik ro o 'g 'itla r bilan 

t a ’m inlash  vazifasini  q o 'y a d i,  bu  o 'g 'itla rn i  o 's im lik   to m o n id a n  

sam arali  foydalanish  im koniyatini  yaratishi  lozim.

Mikroelementning mutloq yetishmasligi, ayniqsa ularning tuproq tarki­

bidagi  o 'sim lik   to m o n id an   o 'z la sh tirila d ig a n   m iq d o rin in g   kamligi 

o'sim liklar  hosildorligining  pasayib  ketishiga  olib  keladigan 

asosiy 


omillardan biri  bo'lib xizmat qilishi  mumkin.  Bu xildagi  tanqislikka misol 

tariqasida  torfli  tuproqlarda  misning,  nordon  chim li-podzol  va  sur  tusli 

o'rm on   tuproqlarida  molibdenning,  karbonatli  va  qum oq  tuproqlarda 

marganes,  tem ir va  ruxning  tanqisligini  keltirib  o'tish  mumkin.

Qishloq  xo'jaligini jadal  ravishda  kim yolashtirish  sharoitida  ekin- 

larning   hosildorligini  oshishi  m in eral  oziq  e le m en tlari,  ju m la d a n  

m ikroelem entlarning  ham   k o'p  m iqdorda  tu p ro q d an   olib  ketilishiga 

sabab  bilan  b o 'lib ,  bu  narsa  m ikroelem entlardan  foydalanishga  oid 

ta la b   m e z o n in i  iz d a n   c h iq a r a d i.  T u p r o q d a   a lo h id a   o lin g a n  

m ikroelem entning  yetishmasligi  azotli,  fosforli  va  kaliyli  o 'g 'itla rn in g



samarasini to' 

1 iq  nam oyon b o ‘lishiga yo'l qo'ymaydi.  M ikroo'g'itlardan 

fo y d a la n is h   esa  o 's im lik   o z iq a s in in g   a so siy   e le m e n tla r in in g  

sam aradorligini  oshishiga  sabab  bo'ladi.

Q ator tadqiqotlar shuni  ko'rsatadiki,  m ikroelem entlar bilan boyitil- 

gan  o 'g 'itla rn i, jum ladan  kom pleks o 'g 'itlarn i  ishlab chiqarishni yo'lga 

qo'yish  va ulardan  foydalanish  m aqsadga muvofiqdir.  Ishlab chiqarish 

sharoitida  m ikroelem entli  o 'g 'itla rn i  si nab  ko'rish  (ishqorlangan  qora 

tup roq  va  ch im -p o dzol  tuproqlarda)  shuni  ko'rsatadiki,  faqat  b or 

hisobida  nitroam m ofosdan  olinadigan  q o'shim cha  hosil  har  gektar 

m aydonga qand  lavlagisining ildizlari  bo'yicha  30—40 sentnerni,  karam  

urug'i  bo'yicha  2,3—2,9  sen tn ern i,  no 'x at  doni  b o 'yicha  2,1—3,7 

s e n tn e rn i  tashkil  qiladi.  C h im -p o d z o l  tu p ro q larg a  su p erfosfatga 

m olibdenni  qo'shib  solish  pichan  uchun  ekilgan  dukkaklilar  bo'y icha 

q o'shim cha ravishda  har gektariga 5—6 sentner hosil olish  im koniyatini 

yaratadi.

•Misning  keskin  tanqisligida  qo'llanilgan  bir  q ator  (torf,  ch im - 

botqoq  tuproqlarida)  asosiy  o 'g 'itla r  fonida  boshoqlilar  deyarli  don 

berm aydi,  mis  bilan  boyitilgan  kaliy  xlor  solinganda  esa,  arpaning 

hosilini  15—18%  ga,  sabzavotlarning  hosilini  20% ga oshishiga erishish 

im konini  yaratadi.

M ikroelem entlarni  asosiy  o 'g 'itla r  bilan  birga  q o 'sh ib   qo'llash 

iqtisodiy  jih a td a n   ham   a n c h a   qulay  hisoblanadi.  M asalan,  qand 

la v la g ig a   n i tr o a m m o f o s n i   b o 'r   b ila n   q o 's h i b   b e r i l g a n d a , 

m ikroelem entlardan  foydalanish  tufayli  q o'shim cha  hosil  qiym ati  90 

so 'm n i,  shartli  toza  darom ad  esa  gektariga 

66  so 'm n i  tashkil  etadi. 

M ik ro e le m e n tla rn i  m in e ral  o 'g 'itla r   fo n id a  q o ila g a n d a ,  g 'o 'z a , 

bug'dov  va  bedaning  ham   hosildorligi  oshganligi  kuzatilgan.

Q is h lo q   x o 'ja lig in in g   m ik r o e le m e n tla r g a   b o 'lg a n   ta la b in i 

qo n d irish   60—70%  h o latla rd a   ularni  asosiy  o 'g 'it  tark ibig a  kiritilish 

orqali  va  30—40%  h o latlarda  ildiz orqali  am alga  oshiriladigan  h am da 

ek ish d an   o ld in  am alga  o sh irila d ig a n   o z iq la n tirish   o rq ali  am alga 

o sh irilish i  lozim .

Qishloq  xo'jalik  ekinlaridan  m um kin  qadar  sifatli  va  yuqori  hosil 

yetishtirish,  o 'sim lik larn i  m utanosiblangan  tarzda  oziq  eleinentlari 

bilan  t a ’m in lash   yoki  m ik ro o 'g 'itla rd a n   foydalanishga  diflerensial 

yondoshishnigina  talab  qilib  qolm asdan,  balki  tuproqlarning  m ik roe­

lem entlar  bilan  ta'm in lang an lik   darajasini,  tuproq  iqlim  sharoitlarini, 

ekinlarni  oziqlanishga  bo'lgan  talabi  va  boshqalarni  e ’tiborga  olishni 

talab  etadi.


M ik roelem en tlarnin g   tuproqdagi  h a ra k a tc h a n lig i  va  o 'sim liklar 

to m o n id a n   o 'z la sh tirilish   darajasiga  tu p ro q   m u h itin in g   fiziologik 

nordonligi yoki m ineral o 'g 'itlarn in g  ishqoriyligi k atta t a ’sir ko'rsatadi.

O rganik  o 'g 'itla rn i  yuqori  m e’y o rd a  q o 'lla sh ,  od atd a,  m ikroele­

m entlarning tuproqdagi zaxirasini va h a ra k a tc h a n  shakldagi  m iqdorini 

oshishiga sabab bo'ladi.  Sanoat chiq in dilarid an   m ahalliy o 'g 'it sifatida 

fo y d a la n ish ,  s h a h a rn in g   axlat  k o m p o s tla r id a n ,  o q a r  su v la rn in g  

c h o 'k m a la rid a n   va  h o k a z o la rd a n   fo y d ala n ish ,  o d a m ,  o 'sim lik   va 

hayvonlar uch u n  toksik bo'lgan  alohida m ikroelem entlarning tuproqda 

yig'ilishiga olib keladi.  Bu kabi chiqindilarni alohida ishlov  berilgandan 

keyingina  q o 'llash   tavsiya  etiladi.

Azotli  o 'g 'itla rd a n   foydalanish  su r’atin ing   doim iy  ravishda  oshib 

borishi  sharoitida,  m ikroelem entlardan  foydalanishga  alohida  e ’tibor 

berish   va  b u n d a   n itra t  h a m d a   a z o t  o 'z la s h tir ilis h m in g   b o sh q a  

jarayonlarining sam aradorligini oshirishga  qaratilgan  harakatlar qishloq 

xo'jalik  m ahsulotlarida nitratlarning to'planishi va  ular bilan suvlarning, 

ayniqsa  ichim lik  suvining  ifloslanishining  o ldin i  olishga  yo'naltirilgan 

bo'lishi  lozim .

K o 'p  tadqiqotlarda m olibdenning o 'g 'it va tuproq tarkibidagi  azotni 

o'zlashtirilishini yaxshilashi isbotlangan.  M ikroelentlardan o 'g 'it sifatida 

fo y d a la n ish g a   q a ra tilg a n   ta d q iq o tla r   d e h q o n c h ilik d a   m ik ro e le ­

m entlardan foydalanishining amaliy jihatlarini ishlab chiqishga,  ulardan 

foydalanishning  agrokim yoviy  va  iqtisodiy  sam aradorligini  oshirishga 

qaratilgan  b o 'lm o g 'i  zarur.  U lar jum lasiga:

1)  tu p ro q n i  agrokimyoviy  tahlil  qilish  asosida  m ikroo'g'itlarning 

sam aradorligini  aniqlovchi  uslublarni  ishlab  chiqish;

2)  har  xil  tuproq  sharoitida  uzoq  davom   etadigan  dala  tajribalari 

o'tkazish  yo'li  bilan  rnakro  va  m ik roelem entlarning  m utanosibligini 

tatbiq  qilish;

3)  o'sim liklardagi  oziqlanish  va  m o d d alar  alm ashinuvi  jarayonida 

m akro va m ikroelem entlarning  o 'z a ro  t a ’sirini,  tu p ro q   ham da  o 'g 'itla r 

ta rk ib id a g i  asosiy  o z iq   e le m e n tla r d a n   f o y d a la n is h i  va  e k in la r 

mahsuldoriigiga m ikroelem entlar (m ikroo'g'itlarning) ta ’sirini o'rganish.

Y uqorida  k o 'rsatilg an   y o 'n a lish la rn in g   birinchisi  b o 'y ich a  olib 

boriladigan  tad q iqo tlar  tu p ro q   va  o 'sim lik lar  tarkibidagi  m ikroele­

m entlarning  chegaraviy  m iqdorini  aniqlashga,  tuproqdagi  m ikroele­

m entlarning o'sim lik tom onidan  o'zlashtiriladigan shakldagi  m iqdorini 

aniqlashning m ukam m al uslublarini  ishlab  chiqarishga qaratilgan  bo'lib, 

a lo h id a   tu p ro q -iq lim   z o n a la ri,  tu m a n la r   m iq y o sid a  e k in la rn in g


oziqlanish xususiyatlariga,  organik va m ineral  o 'g 'itlard an   foydalanish 

darajasiga,  suv bilan  ta ’m inlanish holatiga qarab o'rganishga asoslanadi.

Ilgari agrokim yoviy nuqtayi nazardan o'rganilm agan m ikroelem ent 

(yod,  litiy,  alum iniy,  vanadiy,  titan ,  selen,  rubidiy,  b ro m   va  ftor) 

ham da  alohida  olingan  m ikroelem ent  (masalan,  mis,  ftor,  m ishyak, 

xrom ,  q o 'rg 'o sh in )  lam ing  texnologik  ifloslanish  va  atro f-m u h itn i 

m uhofaza  qilish  nuqtayi  nazaridan  o'rganishga  alohida  e ’tibor  berish 

lozim.  Sanoat  chiqindilaridan m ikro o'g 'it  sifatida foydalanish bo'yicha 

O 'zbekistonda  ham  bir qancha ishlar amalga oshirilm oqda.  M a ’lumki, 

O 'zbekistonda  qazilm a  boyliklar juda  ko'p  bo'lib,  ularni  qayta  ishlash 

jarayonida  jud a  k o 'p   ch iqin dilar  hosil  bo'ladi.  Bu  chiqindilarning 

ta rk ib id a   esa  k o 'p la b   m ik ro e le m e n tla r  m avjud.  C h iq in d ila rd a n  

foydalanishning  afzalligi  shundaki,  ular  arzonga  tushadi.  Paxtachilik 

ilmiy  ishlab  chiqarish  birlashm asining  m a ’lum otlariga  qaraganda,  bu 

chiqindilar paxtaning o'sishi va rivojlanishiga samarali t a ’sir ko'rsatadi, 

ko'saklar  sonini  k o'paytirib ,  hosilni  oshiradi,  tolaning  sifatini  esa 

yaxshilaydi.  M asalan,  Oxangaron  sem ent  zavodining  chiqindisi  paxta 

dalasiga 3  yil davom ida solinganda,  paxta hosili  1,2—3,8  s/ga,  Olm aliq 

va  O ltin  to pgan  zavodlarining  chiqindisi  esa  hosilni  1,8—3,7  s/ga 

oshirgan.

S anoat  ch iq ind ilarin i  ayniqsa  aralash  holda  q o 'llash  ju d a   yaxshi 

sam ara  berad i.  M asalan,  O lm aliq  va  O ltin  topgan  zavo dlarinin g 

chiqindisi  alohida-alohida gektariga  500  kg dan solinganda, hosildorlik 

3,6  va  2,7  s/g a ,  ular  aralash tirilib,  birgalikda  q o 'lla n ilg a n d a   esa 

hosildorlik  5,5  sentnerga  oshgan.  S huningdek,  bu  ch iq in d ilar  faqat 

tuproqqa solingan  yildagina  hosilni oshirib  qolm asdan,  ularning t a ’siri 

keyingi  2—4  yillarda  ham   davom   etgan.  D em ak,  bu  chiqindilarni

3—4  yilda  1  m arta  qo 'llash  m aqsadga  m uvofiqdir.

Sanoat  chiqindilari  yerni shudgorlashdan  yoki  chigit ekishdan oldin 

tuproqning  16—18  sm  chuqurligiga  gektariga  400—500  kg  hisobidan 

beriladi.  Ayniqsa  bu  chiqindilar  ularga  yaqin  h u d ud lard a  m ahalliy 

o 'g 'it  sifatida  ishlatilsa,  iqtisodiy  sarnarasi  yanada  yuqori  bo'ladi.



MIKROO‘G‘ITLARNING  QISHLOQ  XOJALIK  EKINLARI 

HOSILDORLIGIGA  TA’SIRI

M ikro o'g 'itlarni  qishloq  xo'jalik  ekinlari  hosiliga  ta ’siri,  ularning 

hosildorlikni  oshirishdagi  roli  haqida  yuqorida aytib o ‘ti!di.  Biz  respub- 

likam izning  asosiy  qishloq  xo'jalik  ekinlaridan  hisoblangan  paxta

256


hosildorligiga  m ikroo'g'itlarning ta’siri  haqida to 'x talib  o 'tish n i  lozim  

deb  topdik.

M ik ro o 'g 'itla rn in g   paxta  hosiliga  t a ’sirini  te k sh irish   b o 'y ic h a  

respublikam izda b ir qator tajribalar o'tkazilgan bo 'lib, bu tajribalarning 

ko'rsatishicha,  m ikroelem entlar paxta hosilini  oshirishda  m uhim   aha- 

miyatga ega.  M asalan,  m ikroo'g'itlarning paxta hosiliga ta ’siri b o 'y icha

B.  Isayevning  m a ’lum otlariga  k o 'ra  rux  elem en tini  q o 'lla b   o 'tk a ­

zilgan  2  ta  tajribada  paxtadan  olingan  q o 'shim ch a  hosil  o 'rta c h a   3,6 

s/ga  ni  tashkil  etgan.

M is  o 'g 'itin i  qo'llab  o'tkazilgan  16  ta  tajribada  paxta  hosilidan 

olingan  q o 'sh im c h a   hosil  o'rtacha  2,9  s/ga  ni,  M o  bilan  olib  borilgan

11  ta  tajribada  2,8  s/ga  ni,  bor  qo'llab  o 'tkazilgan 

8  ta  tajribada  2,3 

s/ga  ni,  m arganes  qo'llab  o'tkazilgan 

8  ta  tajribada  2,4  s/ga  ni,  Co 

m ikroelem entni  qo'llab  o'tkazilgan 

8  ta  tajribada  esa  3,1  s/ga  ni 

tashkil  etgan.

M ik ro e le m e n tla r  bilan  chigitni  ekish  o ld id an   yoki  vegetatsiya 

davrida  nam lash,  paxtani bargi orqali  oziqlantirish,  shuningdek,  ularni 

m ikroo'g'itlar bilan birga berish  lozim.  M asalan,  cliigit bor kislotasining

0,25%   li  eritm asi,  m arganes  sulfatning  0,05%  li,  m is,  rux va  m olibden 

tuzlarining  0,01—0,04%  eritmasi  bilan  nam langanda,  uning  unib  chi- 

qishi  17—22%  ga tezlashgan.  Yosh nihollar tez ildiz otgan.  Rivojlanishi 

yaxshi  b o'lg an va  um um iy hosildorlik  gektariga  1,5—3,0  s  /g a   oshgan.

Paxtachilik  ilm iy-ishlab  chiqarish  birlashm asining  eksperim ental 

bazasida b o 'z  tupro qlarida o'tkazilgan  tajribalar natijasiga  k o 'ra ,  chigit 

e k ish d a n   o ld in   n a m la n ib ,  tu p ro q q a   m o lib d en ,  bo r  va  m arg an es 

m ik ro o 'g 'itla ri  solinganda,  paxta  hosili  1,7—3,4  s/g a   oshgan.  Vilt 

kasalligi  esa  50%  ga  kam aygan.  Tajriba  natijalariga  k o 'ra ,  m ikroele­

m en tlar  paxta  hosilini 

8,6%  dan  25%  gacha  k o 'p aytiradi,  vilt  kasali i- 

gining  ta ’sirini  sezilarli  darajada  kam aytiradi.

M ikroeiem entlarning  texnik  tuzlarini  gektariga  0 ,1 —6  kg  d an   (sof 

h o ld a)  solish  tavsiya  etilad i.  L ekin  ho zirg i  k u n d a   b u n d a y   kichik 

m e ’yordagi  o 'g 'itla rn i  sepuvchi  texnikalarining  bo 'lm aganiigi  sababli, 

O 'zbekisto n   Respublikasi  F an lar  akadem iyasining  kim yo  institutida 

m ik ro elem en tlarn i  zavodlardayoq  azotli,  fosforli  o 'g 'itla r   tarkibiga 

kiritish  uslubi  ishlab  chiqilgan  va  bu  usul  o 'z in in g   ijobiy  sam arasini 

b erm oqda.  M asalan,  mis  m ikro elem en ti  bilan  b oyitilgan  am m ofos 

o 'g 'iti  Paxtachilik  ilm iy-ishlab  chiqarish  b irlashm asining  dalalarida 

q o 'lla n ilg a n d a ,  kontrolga  n isb atan   gektariga  2 ,9 —3,8  s  k o 'p   hosil 

olingan.  F a rg 'o n a   viloyati  tu m a n la ri  dalalarining  birida 

mis  bilan

17  -  A g r o k i t n y o

25 7


boyitilgan  am m ofos  qo'llanilganda,  hosildorlik kontrolga nisbatan 

2,0 


s/ga  ortgan.  Shuningdek,  Paxtachilik  ilm iy  ishlab  chiqarish  birlash­

m a sin in g   e k s p e rim e n ta l  b a z asid ag i  b o 'z   tu p ro q la rid a   m is  b ilan  

boyitilgan  am m ofos  sepilganda  h a m   ijobiy  n atijalar  olingan.  M is 

q o 's h ilm a g a n   am m o fo s  sh o n a la sh   o ld id a n   solin g an d a  (n az o ra t), 

hosildorlik  1  yili  41,4 s/g a ni,  2-yili 42,5 s/g a ni tashkil etgan.  2 kg mis 

qo'shilgan am m ofos (shonalash oldidan)  berilgan variantda hosildorlik 

1  yili  43,4  s/ga  ni,  2-yili  45,5  s/ga  ni,  q o'shim cha  hosil  esa  1-yili  2,0 

s/ga  ni  2-yili  3,0  s/ga  ni  tashkil  etgan.  M is  qo ‘shilm agan  am m ofos 

chigitni  ekish  bilan  birga  solinganda  (nazorat),  hosildorlik  41,7  s/ga 

ni  tashkil  etgan. 

2  kg  mis  qo'shilgan  am m ofos  chigitni  ekish  paytida 

solinganda,  hosildorlik  45,5  s/g a  ni,  qo 'sh im ch a  hosil  esa  3,8  s/ga  ni 

tashkil  etgan  va  h.k.

Amm ofosni  mis m ikroelem enti bilan boyitish  texnologiyasi  Olmaliq 

kim yo  zavodida  joriy  etilgan  b o ‘lib,  kom pleks  o ‘g ‘itning  narxi  sof 

am m ofos o 'g 'itin in g  narxiga nisbatan balandroq,  lekin undan kelayot- 

gan  foyda  esa  xarajatga  nisbatan  bir  necha  m arta  yuqori.

M ikroelem entlarning  organik  birikm alari  suvda  yaxshi  eruvchan 

b o'lib,  o'sim liklar  to m o n id an  oson  o'zlashtiriladi.  Organik  birikm a 

holidagi  m ikroelem entlarning  biologik  ta ’siri  ham  ju d a   yuqori  b o ‘lib, 

oddiy  anorganik  tuzdagi  m ikroelem en tlarg a  nisbatan  o ‘sim liklarga 

ijobiy  ta ’sir  etadi.

B unday   h o ld a   m ik ro e le m e n tla r  tu p ro q q a   so lin g an d a  o 'sim lik  

foydalana  o lm aydigan  b irikm aga  aylanm aydi.  S h u n in g   u c h u n   ham  

b u n d a y   birikm alard ag i  m ik ro e le m e n tla rn i  g 'o 'z a g a   solish  m e ’yori, 

o d d iy   tu z la rd a g i  m ik ro e le m e n tla rn in g   m e ’y o rig a  n is b a ta n   kam  

b o 'la d i.

B o'z tuproqlarda b o r va m arganes m ikroelem entining paxta hosiliga 

ta ’siri  bo'yich a  bir  q ato r  ilm iy  ishlar  o'tk azilg an  va  ular  m e ’yorda 

b e rilg an d a ,  bo r  p a x ta   h o silin i  g ek tarig a  1 ,3 - 4 ,7 ;  m arg a n es  esa

0 ,7 —3,7  s /g a   oshirganligi  aniqlandi.

O 'zbekiston  ilmiy  tekshirish  institutlarining  m a ’lum otlariga  k o 'ra, 

paxta  ekiladigan  zona  tup roqlarid a  bor,  m arganes,  m olibden,  mis, 

kobalt kabi m ikroelem entlar yetarli emas.  M ikroelem entlarning o'sim lik 

faoliyatidagi  ish tiro k ini  o 'rg a n ish   b o 'y ic h a   h am   m axsus  tajribalar 

o'tkazilgan.  Tajribalar shuni  k o 'rsatad ik i,  b o r va  m arganes berilm agan 

variantlarda  o'sim likning  vegetativ  massasi  ortsada,  paxta  hosildorligi 

kontrolga  nisbatan keskin kam aygan.  B undan shu n arsa aniq bo'ladiki, 

m ik ro e le m e n tla rn in g   yetishm asligi  sababli,  o rg an ik   m o d d ala rn in g

258


sintezlanish jarayoni buzilib,  n atijada  paxta  hosilining  oshishi  o‘rniga 

uning  ildiz,  poya  sistemasi  yaxshi  rivojlangan.

G.A.  Rafiqova  o ‘z  tajribalarida  M n   ta ’sirida  tola  chiqishi  1,3% 

ga,  1000  dona  chigitning  vazni  5,2  ga  ko'paytirilganligini,  barcha 

turdagi  m ikroelem entlar  q o 'lla n ilg a n d a ,  to laning  1,3  m m   dan  1,8 

mm  gacha  uzayganligini,  paxta  hosildo rlig in ing   esa 

0 ,2—5,8  s/g a 

oshganligini  aniqlagan.

G.A.  Rafiqovaning  dala  tajribalarida  paxtaning  shonalash  davrida 

har  gektar yerga  4  kg  rux, 

6  kg b o ‘r,  10  kg  m olibden  va  ularning  h ar 

xil  aralashm alari  berilgan.  N atija  shuni  ko'rsatadiki,  eng  yuqori  hosil 

marganes va rux berilgan variantlarda olingan.  M ikroelem entlar yaqin 

yillargacha  qishloq  xo'jalik  ekinlariga  qo'llanilm asdi.  C hunki  uning 

tuproqdagi  m iqdori  qishloq  xo'jalik  ekinlari  uch u n   yetarli  hisoblanar 

edi.  So'nggi yillarda dehqonchilik va paxtachilik m adaniyatining oshishi 

bilan hosildorlik ham  sezilarli darajada ortdi, am m o tuproqdagi m ineral 

m oddalar  m iqdori  kam ayib  ketdi.

H ar  yili  solingan  m a k ro o 'g 'itla r  hisobiga  ularning  o 'sim lik lam i 

tuproqdan olgan hissasi to 'ldirilib borildi.  M ikrelem entlarning m iqdori 

esa  tash qarid an   q o 'sh im c h a   berilm aganligi  sababli  kam ayib  bordi. 

Shu sababdan h am  hozirda O 'zbekistonning asosiy ekin m aydonlarining 

an chagin a  qism ida  m ik ro e le m e n tla rn in g ,  ayniqsa  rux  va  m isning 

yetishmasligi aniqlangan.  D em ak, bunday tupro q lard a paxtadan yuqori 

hosil  olish  u c h u n   m ik ro o 'g 'itlarn i  q o 'sh im c h a   tarzda  berilishi  talab 

etiladi.


Sinov  savollari

1.  Q a n d a y 

mikroo 

'g

‘it 

la 

m i  b ila siz?

2.  Bo ‘rn in g   о ‘s im lik la r   ta r k ib id a g i  m iq d o r i  v a   f iz io lo g ik   a h a m iy a ti 

to 'g 'risid a   n im alarn i  b ila siz?

3.  B o'rli  o ‘g ‘itlarning  sh akllari,  q o ‘llash  do za si,  m u d d a tla ri  va  usullari 

t o ‘g ‘risid a   n im a la rn i  b ila siz?

4.  M is  ye lish m a sa   o 'sim lik la rd a   qan aqa  ta sh q i  o'zgarish lar  k u za tila d i?  

M isli  o ‘g ‘itlarning  a so siy  v a k illa ri  q a ysila r?

5.  M a r g a n e s   o z lq   m o d d a la r n i  ta n la b   s in g d ir ilis h i  va  r e u tiliz a ts iy a  

ja ra y o n la rid a   q a n d a y  vazifan i  b a ja ra d i?

6.  M argan esli  m ik r o o ‘g 'itla r  q a n d a y   u su llarda  q o ‘lla n a d i?

7.  N im a  uchun  m olibden  «azot  alm ashinuv ja r a y o n i  m ikroelem enti»  deb 

y u r itila d i?

8.  R u xn in g  о ‘sim lik la r  h a yo tid a g i  roli  h a q id a   n im alarn i  b ila siz?   Ruxli 

o ‘g ‘itla rn in g   a so siy  va k illa ri  q a ysila r?

9.  0 ‘sim lik la r  ta rk ib id a   k o b a lt  qan aqa  sh a k lla rd a   u ch raydi?

IX   bob.  KOMPLEKS  0 ‘G‘ITLAR

K o m p le k s   o 'g 'i t l a r   d e b ,  ikki,  u ch   va  u n d a n   k o 'p r o q   oziq 

elem entlarin i:  azot,  fosfor,  kaliy,  m agniy  va  m ikroelem entlarning 

m a’lum   nisbatda  va  xilm a-xillikda  saqlovchi  o 'g 'illarg a  aytiladi.

U larn i  ikki  elem entli  (fosforli-kaliyli,  azotli-fosforli,  azotli-kaliyli 

kom ponentdan  iborat  bo'lgan) va  uch  elem entli  (azotli-fosforli-kaliyli) 

larga bo'lin adi.  Olinish  uslublariga qarab kom pleks o 'g 'itla r m urakkab, 

m urakkab-aralash  va  aralash  ham da  agregat  holati  b o 'yich a  esa  qattiq 

va  suyuq  holatdagi  xillarga  bo'linadi.

M urakkab  o 'g 'itla r  yagona  kimyoviy  jarayonda  am m iak,  fosfat, 

n itrat,  suifat  kislotalar,  suyuq  am m oniy,  nitrat,  fosforit  yoki  appatit, 

kaliyli  tuzlar  va  boshqa  xom ashyo  kom ponentlardan  olinadi,  kamida 

ikki  oziq  elem enllaridan  tashkil  topgan  o 'g 'itla r  hisoblanadi.

M urakk ab -aralash  o 'g 'itla rn i  tayyor  oddiy  o 'g 'itla rg a   suyuq  va 

gazsim on  m ahsulotlarni singdirib olinadi.  M urakkab-aralash  o 'g'itlarni 

oddiy  superfosfatni  am m onizatsiyalash  yo'li  bilan  yoki  nitrat  kislotali 

yoki  kaliyli  tuzlarga  fosfat  yoki  suifat  kislota  q o'shib  olinadi.

A ralash  o 'g 'itla rg a   ikki  yoki  u n d an   k o 'p ro q   oddiy  o 'g 'itla rn i 

aralashtirish  yo'li  bilan  olingan  o 'g 'itla r  kiradi.

Kom leks o 'g 'itla r ishlab chiqarishning  ko'p  texnologik jarayonlarini 

to 'rtta   guruhga  urnum lashtirish  m um kin:

1)  m urakkab  o'g 'itlarn i  fosfat va polifosfat  kislotalari  asosida olish;

2)  fosfat  va  polifosfat  kislotalar  asosida  suyuq  komleks  o 'g 'itla r 

tayyorlash;

3)  tabiiy fosfatlarni  nitrat  kislota asosida parchalab,  qattiq  murakkab 

o 'g 'itla r  olish;

4)  aralash  va  m urakkab-aralash  o 'g 'itla r  olish.

Oziq  m oddalarni  yuqori  konsentratsiyasi  va  bir  y o 'la   bir  necha  xil 

oziqa elem entlarini  bo'lishi  komleks o 'g 'itlarn ing  ustunligini  belgilaydi. 

M asalan,  am m ofos,  diam m ofos,  am m oniylashgan  superfosfat,  kar- 

boam m ofos,  nitrofoslar  ikkitadan  oziqa  m oddasiga  ega;  nitrofoska, 

nitroam m ofoska,  karboam m ofoskalar-uchtadanga  ega.



B a’zi  m urakkab  o 'g 'itla r  tarkibiga  m ikroelem entlar  h a m   kiradi.

H isoblar shuni ko'rsatadiki,  oddiy  o 'g 'itla rd a n   2—3  m arta  alohida 

foydalanish,  u larn i  tayyo rlash  va  tu p ro q q a   solishdagi  x arajatlarn i 

kom pleks o 'g 'itlarg a nisbatan  1,5—2 m artaga oshirar ekan.  B uni ustiga 

k o'p in ch a  oziqa  m oddalarining  optim al  nisbati  ham   buziladi.

O 'g 'itlarda oziq elem entlarining m iqdorini 

10% ga oshishi transport 

uchun  5  m ln to n n a/k ilo m etr iqtisod qilish im koniyatini yaratadi.  Tajri- 

balar shuni  ko'rsatadiki,  azot,  fosfor va  kaliy bilan oziqlanishni alohida 

am alga  oshirilsa,  birgalikda  solishga  nisbatan  (alohida,  ildiz  tizim i 

orqali)  m akkajo'xori  yom on  rivojlanadi  va  ildiz  tizim i  orqali  P

2O s  ni 

kam   o'zlashtiradi.

Fosforni  azot va kaliylar bilan birgalikda solganda,  uning o'sim liklar 

tom onidan o'zlashtirilishiga oid dastlabki tajribalarning ijobiy hulosalari 

kom pleks  o 'g 'itla r  b o 'y icha  olib  borilgan  tadqiqotlar  natijasida  h a m  

tasdiqlangan.

K om pleks  o 'g 'itla rd a n   foydalanish  ildiz  tizim i  to m o n id an   oziq 

m oddalarini  yaxshiroq  o'zlashtirilish  darajasini  kuchaytiradi.

M urakkab  o'g'itlardan  foydalanish  o'sim liklarning  oziqa  m oddala- 

riga  b o 'lg an   talabini  qondirib  qolm ay,  balki  tashish,  om borxo nalar 

qurilishi,  ortish,  tushirish  va  tuproqqa  solish  islilariga  m exanizatsiya 

vositalarini ishlatish bilan bog'liq xarajatlarni iqtisod qilish  imkonini beradi.

H a r xil  turdagi kom pleks o 'g 'itla rn i  ekvivalent  oddiy o 'g 'itla r bilan 

solishtirish  shuni  ko'rsatadiki,  alm ashlab  ekishda  qatnashgan  h am m a 

ekinlarning rivojlanishi va hosilining shakllanishiga konileks o'g'itlarning 

ijobiy  ta ’siri  k o 'p ro q   b o 'la r  ekan.

K o 'p  tadqiqotchilarning m a ’lum otlariga k o'ra,  k o'p hollarda k o m p ­

leks o 'g 'itla r oddiy o 'g'itlarga nisbatan qishloq xo'jalik m ahsulotlarining 

sifatiga  ko'zg a  tashlanarliroq  ta ’sir  ko'rsatadi.  K om pleks  o 'g 'itla rd a  

oziq  m od d alarin in g   o 'z a ro   nisbati  q an d ay   b o 'lish i  kerak?  T ajriba 

natijalarini um ulashtirish asosida bu m a’lum otlar 56-jadvalda keltirilgan.



Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   28   29   30   31   32   33   34   35   ...   53


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling