J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Download 17.02 Mb.
Pdf просмотр
bet36/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   32   33   34   35   36   37   38   39   ...   53

GO‘NGNING  TARKIBI

O txona,  m olxona  va  q o 'rala rd a n   chiq q an   h o 'l  g o 'n g n in g  tark ibid a 

o 'sim lik ka  zaru r  b o 'lgan   m oddalarni  h am m asi,  m asalan,  75%  suv, 

21%  organik  m od dalar,  0,5%   azot,  0,25%   fosfor,  0,6%   kaliy va boshqa 

elem en tlar  bor.

287


G o ‘ngning tarkibi  va o ‘g‘itlik xususiyati chorva  mollarining turiga, 

ovqatining  xiliga  va  mol  tagiga  solinadigan  to'shamaga  bog‘liq  (63- 

jadval).

63-jadval

Go‘ngning  kimyoviy  tarkibi

(%

  hisobida)

Go'ngning 

tarkibiy qismi

Qora-

mol

Cho‘ch-

qa

Qo‘y,


echki

Ot

Aralash



go‘ng

Torffi

to ‘shamadagi

go‘ng

qora-

mol

Ot

Suv



77,3

72,4

6 4 ,6

71,3

75,0

77,5

67 ,0

Organik

m oddalar

20,3

25 ,0

31 ,8

2 5 ,4

21,0


-

-

U m u m iy   azot

0,45

0,45

0,83

0,58

0,50

0,6 0

0,80

A m m on iyli  azot

0,1 4

0,2 0


-

0,19

0,15

0,18

0 ,2 8

Fosfor  (P 20 5)

0,23

0,19

0,23

0,28

0,25

0,22


0,2 5

K aliy  (K 20 )

0,50

0,6 0

0,67

0,63

0 ,6 0

0,48

0,53

H ayvonlarning  qattiq  va  suyuq  holatdagi  ajratm alarining  tarkibi 

tu rlic h a   b o 'la d i.  H ayvo n larg a  b eriladigan   y em -x a sh ag id a n   g o ‘ng 

tarkibiga  o ‘rtacha  40%  organik  m odda,  80%  fosfor,  50%  azot  va  95% 

gacha  kaliy  o 'tad i.

Lekin  hayvonning  yoshiga  va  ovqatining  xilm a-xilligiga  qarab, 

g o ‘ngga  o'tad ig an  m oddalarning  m a’lum  m iqdori  o ‘zgarib  turadi.

H ayvonlarga  yuqori  konsentrlangan  yem -xashak  berilsa,  ularda 

oqsil  m oddasi  shunchalik  ko‘p  bo'ladi.  N atijada  g o 'ngning  tarkibida 

azot  va  fosfor  ko‘p  to ‘planadi.

Ilm iy   ta d q iq o t  in stitu tla rn in g   m a ’lu m o tlarig a  q ara g a n d a   (sobiq 

VILJA)  h ayv on larg a  berilay o tg an   y em larn ing   m iq d o ri  va  sifatiga 

q arab  ulardan  olinadigan  qattiq va  suyuq  ajratm alar  h a r xil  m iq d o rd a 

b o 'la d i  (64-jadval).

288


Bir kecha-kunduzda har bir hayvondan  olinadigan 

qattiq va suyuq ajratmaning miqdori va sifati

64-jadval

Hayvonlar  turi

Bir kecha-kunduzdagi  ajratma

Qattiq va suyuq 

ajratmalar 

nisbati

Q attiq ajratma, 

(kg)

Suyuq  ajratma, 

)



Q oram ol

2 0 -3 0

10-15

2,0


Ot

1 5 -2 0

4 -6

3,5

Q o ‘y -e c h k i

1 ,5 -2 ,5

,1,0



2,5

C ho'chqa

1,2,2



2 ,5 -4 ,5

0,5

O t,  q o ‘y-ech ki  va  qoram ollarda  qattiq  ajratm alar  suyuq  qismiga 

nisbatan  ko ‘p   to ‘planadi.  C h o ‘chqalarda  esa  buning  teskarisi-qattiq 

qism iga  nisbatan  suyuq  ajratm alari  ikki  m arta  k o‘p  bo'ladi.

Q oram olning  ajratm alarida  q uruq  qoldiq,  azot,  fosfor,  kaliy  va 

boshqa elem entlar boshqa hayvonlarning ajratm alariga nisbatan  ancha 

kam  bo'ladi  (65-jadval).  Ot va q o 'y -ec h k ila m in g  go'ngi quruq m odda, 

azot,  fosfor  va  boshqa  elem entlarni  k o 'p   tutishi  sababli  to 'p lan g an  

joyida  o 'z id a n   k o 'p   issiqlik  ajratib  chiqaradi.  Bu  g o 'n g   «issiq»  go'ng  

deyiladi.

Bunday go 'n g  pam iklarni  isitishda va parchalangan organik o 'g 'itlar 

tayyorlashda  ishlatiladi.

Q oram ol  va  c h o 'c h q a   ajratm alaridan  hosil  bo'lgan  go'ng  tarkibida 

suvni  k o 'p   tu tish i  va  oziqa  elem en tn i  kam   tu tishi  sababli  u  sekin 

p archalanad i.

H aro rat  sekinlik  bilan  ko'tarilish i  sababli  u  «sovuq»  go 'n g   deb 

ataladi.

65-jadval

Har xil hayvonlar ajratmalarida quruq  qoldiq, 

azot va  kul  elementlarining  miqdori  (%)

Hayvonlar

turi

Quruq

modda

N

PA

KjO

CaO

MgO

so

4

Qattiq ajratmalar



Q oram ol

16

0,2 9

0 ,1 7

0 ,1 0


0 ,3 5

0,13

0,04

19  —  A grokim yo

289


65-jadvalning  davomi

Ot

24

0,4 4

0,35

0,35

0,15

0,12


0,06

Q o ‘y -ech k i

35

0,55

0,31

0,15

0,4 6

0 ,1 5

0,14

C ho'chqa

18

0,60

0,41

0,2 6

0,09

0,10


0,04

Suyuq ajratmalar

Q oram ol

6

0,58

0,01

0,4 9

0,01


0,04

0,13

Ot

10

1,55

0,01

1,50

0,4 5

0 ,2 4

0,06

Q o ‘y -ech k i

13

1,95

0,01


2 ,2 6

0,16

0,3 4

0,30

C ho'chqa

3

0,43

0,07

0,83

0,01


0,08

0,08

G o ‘ngning  m e’yori  uning sifatiga va  m iqdoriga,  ekiladigan  ekinlar 

turiga  va  tu proq   unum dorligiga  bog'liq. 

0 ‘tkazilgan  tajribalar  shuni 

ko'rsatadiki,  go 'n g  bilan  azot,  fosfor,  va  kaliyni  birga  qo'shib  ishlatil- 

ganda  hosildorlik  20—60%  ga  oshgan.

G o 'n g   tarkibidagi  q uruq  organik  m o ddaning  gum usga  aylanish 

koeffitsientini  0,2%  deb  olsak,  namligi  70%  b o 'lg an  1  to n n a   go'ng 

tuproqda 60  kg chirindi  hosil  bo'lishini  ta ’m inlaydi.  K o'rinib turibdiki, 

tu p ro q d a   chirindi  tanqisligini  b artaraf  etishda  g o 'n g   eng  sam arali, 

boy  m anba  hisoblanadi.

Biroq  sug'oriladigan  har  bir  gektar  yerda  kam ida  1000— 1200  kg 

chirindi  bo'lishini  t a ’m inlash  va  qishloq  xo'jalik  ekinlaridan  yuqori 

hosil yetishtirish  uchun  har yili  gektariga  18—20 t  dan  go'ng solinishi 

kerak  b o 'lad i.  U n d a n   tash q ari,  tu p ro q d a   c h irin d i  yetishm asligini 

bartaraf qilishda  paxta-beda  alm ashlab  ekishni  jo riy   etish  yo'li  bilan 

bu  m uam m oni  hal  qilish  m um kin  bo'ladi.

T O ‘SHAM ALI  G O ‘NG

G o 'n g n in g  tarkibi  hayvon  turi va  ishlatiladigan  to 'sham ag a bog'liq 

bo'ladi.  T o 'sham aning m iqdori va sifati ot go'ngi,  qoram ol va c h o 'ch q a 

go'ngiga  nisbatan  azot  va  fosforga  boy  bo'ladi.

H ayv on   tag iga  solin gan  to 's h a m a   h iso b id a n   g o 'n g   m iq d o rin i 

3 0 —40%   ga  o sh irish   m u m k in ,  bu  u n d ag i  a z o t  h a m d a   suyuqlik 

m iqdorini  isroflanishdan  saqlaydi.

Bir  k e c h a-k u n d u z d a   h a r  bir  q oram ol  va  ot  tagiga  3  kg,  q o 'y  

ham da echkilarga 0,5— 1  kg,  ch o 'chq aga  1—3  kg to 'sh a m a  solish  kerak

290


b o 'la d i  (

66-jadval).  R espublikam iz  v ilo y atlarid a  to 's h a m a   sifatiga 

som on,  poxol,  qipiq,  g 'o 'z a p o y a,  daraxt  barglari,  kesilgan  q am ish   va 

boshqa  o'sim lik   qoldiqlarini  ishlatish  m um kin.

X orazm  viloyati sharoitida m ol tagiga solish u c h u n  q u ru q  to 's h a m a  

sifatida  qum   va  tu p ro q d an   foydalaniladi.  Ayrim   sharq  m am lak atlarid a 

to 'sh am a  sifatida  chirindili  tu p ro q lar  h am   ishlatiladi.

T o 's h a m a la r   m o l  tag in i  y u m sh o q   va  q u ru q   sa q la b ,  s h a ro itla rn i 

yaxshilaydi  h a m d a   a g ro n o m ik   a h a m iy a t  kasb  e ta d i.  Bu  x ild ag i 

g o 'n g   tra n s p o rtd a   ta sh ish   va  tu p ro q q a   so lish   u c h u n   a n c h a   q u lay  

b o 'la d i.

66-jadval

Bir kecha-kunduzda  hayvon  tagiga  solinadigan 

to'shama  miqdori,  (kg)

Hayvonlar turi

Somon

Torf

Q o r a m o l

3-6

7-20

B u z o q

2-3

3-10

Ot

3-5

4-10

C h o ' c h q a

1-3

0,5-3

Q o ' y - e c h k i

0,5-1

-

T o 's h a m a   b ila n   g o 'n g   ta rk ib ig a   to 'p la n g a n   q o 's h im c h a   o z iq  

elem entlar  m ikrobiologik  jaray o n lar  t a ’sirida  o 'sim lik lar  o 'z la sh tira  

oladigan  holatga  o 'tad i.

T o 'sh a m a   hayvonlarning suyuq chiqindisini  shim ib olib,  am m o n iy  

azotini  saqlab  qolishga  im kon  yaratadi.

M ol  tagiga  sepilgan  to 'sh a m a   go'ng n ing   fizik,  fizik-kim yoviy  va 

biologik  xossalarini  yaxshilaydi.  U n i  h am m a  m olxonalarda  ishlatish 

m aqsadga  m uvofiq  b o'lad i.

T o 'sh a m a   uch u n   asosan  som o n   va to rf  k o 'p ro q   ishlatilsa,  u lard an  

sifatli  g o 'n g   olish  m um kin  b o 'lad i  (67-jadval).

G o 'n g n in g   m iqdori  va  un ing   sifati  k o 'p   jih atd an   go 'n g   saqlash 

jihatig a  bog'liq.

G o 'n g n i  saqlash  davrida  uning  tarkibidagi  azot  va  azotsiz  organik 

m oddalar  m ikroorganizm lar  t a ’sirida  parchalanadi.  A w alo ,  hayvon­

larning quruq  ajratm asi tarkibidagi m ochevina va boshqa organik birik­

m alar  parchalanadi.

291


To'shamadagi  o'rtacha  oziqa  moddalar miqdori 

(%  hisobida)

67-jadval

T o‘sbama turi

N

p 2o 5

K20

CaO

Namligi,  %

B u g 'd o y  so m o n i

0,50

0,20


0.90

0 ,3 0


14,3

T o r f


0,80

0 ,1 0


0,07

0,2 2


2 5 ,0

Q ip iq


0,20

0 ,3 0


0,74

1,08


2 5 ,0

S uli  so m o n i

0,65

0,35


1,60

0,40


14,0

S h o li  poxoli

0,45

0,18


1,20

0 ,5 0


14,2

X a z o n la r

1,10

0,25


0,3 0

2,00


14,0

M o ch ev in a  u rea z a   ferm en tla ri  t a ’sirida  a m m o n iy   karb o n atg a 

aylanadi:

C 0 ( N H

2)2+ 2 H 20 = ( N H 4)2C 0 3

A m m oniy  karbonat  tezlik  bilan  am m iak,  karbonat  angidrid  va 

suvga  parchalanadi:

(N H


4)2C 0 3  =   2 N H 3  +   C 0 2  +   H 20

H ayvonlarning qattiq ajratmasi  tarkibidagi  azotli birikm alar,  asosan 

oqsil  am m iakkacha p archalanadi,  lekin  bu jarayon  sekin  o ‘tadi.  Hosil 

b o ‘lgan  am m iak  m ikroorganizm lar  to m o n id an   to ‘liq  o ‘zlashtiriladi.



T O ‘SH A M A L I  G O ‘N G N I  SA Q L A SH   JA R A Y O N ID A   Y U Z  

BER A D IG A N   0 ‘Z G A R ISH L A R

M ikroorganizm lar ishtirokida go‘ngni saqlash jarayonida hayvonning 

qattiq axlatlari va to 'sham alarning parchalanishi  natijasida anch a oddiy 

m in eral  b irik m alar  (xususan,  a n c h a   m urakkab  oqsil  m o d d alard an  

am m iakli  azot)  ning  hosil  bo'lishi  va  ikkilam chi  sintez jarayonlarining 

ro 'y o b g a  ch iqish i,  m asalan,  am m iakli  azo tn in g   m ik ro o rg an izm lar 

oqsillariga  aylanishi  yuz  beradi.  Am m iakli  azotning  bir  qismi  am id 

shakliga  o 'tad i.

H ayvonlarning suyuq ajratm alari tarkibida m ochevina C 0

2(N H 2)2, 

g ip p u r  kislota  C

6H 5C O N H C H 2C O O H   va  siydik  kislota  C 5H 4N 40 3 

b o 'la d i.  U la rd a n   g o 'n g n i  va  shaltoqli  g o 'n g n i  saqlash  ja ra y o n id a

292


B iochevina  te z   p a rc h a la n a d i,  u n d a n   b iro z   se k in   g ip p u r  k islo ta, 

U ndan  h a m   se k in ro q   siy d ik   k islo tasi  p a rc h a la n a d i.  M o c h e v in a  

ttfo b a k te riy a la r  to m o n id a n   ishlab   c h iq a rila d ig a n   u re a z a   fe rm e n ti 

l a ’sirida  tez d a   a m m o n iy   k a rb o n a tg a   aylanadi:

C O (N H

2)2  +   2 H 20   =   (N H 4) 2C 0 3

A m m o n iy   k a rb o n a t  b e q a ro r  birik m a  b o 'lib ,  u   te z d a   a m m iak , 

karbonat  angidrid  va  suvga  parchalanadi:

(N H

4)2C 0 3  -»  2 N H 3  +   C 0 2  +   H 20



G ip p u r  kislota  dastlab  benzoyt  kislota  va  a m in o sirk a  kislotaga 

parchalanadi:

C

6H 5C O N H   -   C H 2C O O H   +   H 20   ->



C

6H 5C O O H   +   c h 2n h 2- c o o h

H osil  b o ‘lgan  am inosirka  kislota,  o ‘z  navbatida,  am m iakn i  ajratib 

Sirka  kislota  yoki  oksisirka  kislotaga  parchalanadi:

C H

2- N H 2- C O O H   +   H 20   -»  C H 2O H - C O O H   +   N H 3



Siydik  kislo tani  a lm ash in u v i  o ld in   m o ch e v in a   va  k e y in ch alik  

1 a m m o n iy   k arb o n at  hosil  b o ‘lishi  orqali  yuz  beradi:

C

5H 4N 40 3  +   О  +   H 20   ->  C4H 6N 40 3  +   C 0 2;



A l l a n t o i n   y o k i   g lio k s ild iu r s id

C

4H 6N 40 3  + 2 H 20   -»  2 C O (N H ,)2  +   H - C O - C O O H ;



G ii o k s il   k islota

C O (N H


2)2  +   2 H 20  

->  (N H


4)2C 0 3;

(N H


4)2C 0 3 

2 N H 3 +   C 0 2 +  H 20

Shunday qilib, hayvonlarning suyuq ajratm alarini azotli birikm alari 



S alohida  yoki  go ‘ng  bilan  birgalikda  saqlash jaray o n id a erk in  am m iak- 

; gacha  parchalanishi  m um kin.  G o ‘ngni  n o to ‘g‘ri  saqlaganda  yanada 

k o ‘p  y o 'q o tilad i.  Torfli  t o ‘sham ad an   foydalanilganda,  hosil  b o ‘lgan 

am m iak to rf  to m o n id an   yutilishi  m um kin:

[torf]  H   +   N H



3  =   [torf]  N H 4  yoki

[torf]  H  +   N H 4O H   =   [torf]  N H

4  +   H 20

293


T o 'sham ali go ‘ngning  parchalanishi jarayonida katta yutilish  sig'i- 

miga  ega  bo'lgan  organik  kislotalar  ham da  chirindi  m oddalari  hosil 

b o'lad i.  Bu  m od d alar  xususan  am m iakni  yutadi  va  shu  y o 'l  bilan 

uning bug'lanib chiqib ketishining oldini oladi.  G o 'n g d a  organik kislota 

k o 'p   m iqdorda  to 'p la n ish i  uning  parchalanishi  jadal  b o 'lm ag an id a 

kuchli  bo'ladi.

P archalanish  an cha jadal  yuz  berganda,  m asalan,  aeratsiya  kuchli 

bo'lganda,  go'ngda  am m iakni  ushlab  qoluvchi  m oddalar  kam   qoladi.

G o 'n g d a   p a rc h a la n ish   jara y o n id a   ajralib  chiqadigan  k a rb o n a t 

angidrid  ham   erkin  am m iak  hosil  bo'lishini  kam aytiradigan  m uhim  

om il  hisoblanadi.  Y uqorida  qayd  etilganidek,  go 'n g  tarkibidagi  m ik- 

roorganizm larning  faoliyati  natijasida  hosil  bo'ladigan  am m iakli  azot 

qism an  organik  birikm alar  tarkibiga  o 'tad i.  Shuning  u ch u n   m ikroor- 

ganizm larning  sintetik  faoliyatini  kuchaytirishga  oid  sharoit  yaratish 

(m asalan,  to 'sh am a m iqdorini  ko'paytirish) go'ngni  saqlash jarayonida 

yuz  beradigan  azotning  yo'qolish  m iqdorini  kam aytiradi.

M olxonalarda  to'sh am an i  odatdagi  m e ’yori  solinganda,  u  to m o ­

n idan  suyuq  ajratm alarning  ham m asi  yutilm aydi.  Y utilm agan  suyuq 

ajratm alarni  shaltoq  to'p lo v ch i  chuqurlarga  to 'p lash   zarur.

M ustahkam   yopiladigan  shaltoq  to'p lo vch i  ch uqurchalard a  havo 

kam  bo'lgan sharoitlarda va  uning karbonat angidrid ham da suv b u g'lar 

bilan  to 'y in ish   darajasi  yuqori  bo'lgan  sharoitda  shaltoq  va  shaltoq 

chuquri  q op q o g 'i  o'rtasidagi  oraliqda  am m iakni  y o 'q olish  m iqdori 

ancha  kam   bo'ladi.

Axlat  va  to 'sh a m a   organik  m oddalarining  parchalanish  tezligiga 

qarab,  ikki  guruhga  b o'lish  m um kin.  B irinchi,  ulush  jih atid an   kam  

m iqdorni  tashkil  qiladigan,  o'ziga  oson  parchalanuvchi  m oddalarni: 

shakar,  kraxm al,  peptozalar,  pektin,  organik kislotalarni biriktiradigan 

guruh hisoblanadi.  Bu m oddalarning parchalanishi kislorod  ishtirokida 

ju d a  tez  yuz  beradi  va  haro rat  60—70°C  gacha  ko'tariladi.  lkk inch i 

g u ru h n in g   ta rk ib i  k le tc h a tk a   va  b o sh q a  sh u n g a   o 'x s h a s h   sek in  

parchalanuvchi  organik  m oddalardan  iborat  bo 'lad i.  B irinchi  guruh 

m o d d ala rin in g   m iq d o ri  q a n c h a   k o 'p   b o 'lsa   p a rc h a la n ish   tez  yuz 

beradi.


G o'ngd ag i azotsiz organik m oddalarni parchalanishi asosan saqlash 

ja r a y o n id a ,  tu p ro q q a   so lish g a ch a   yuz  b e rish i  a n c h a   m u h im d ir. 

A ksincha,  az o tn in g   m ik ro o rg an izm lar  to m o n id a n   k u ch li  biologik 

yutilish  xavfi  tu g 'ilad i  va  shunga  bog 'liq   h o ld a  o'sim lik nin g  azotli 

oziqlanishi  yom onlashuvi  yuz  beradi.

294


G o 'n g n in g  azotsiz organik m oddalari kislorodning m o 'lligida (aerob 

bakteriyalar  t a ’sirida)  karbonat  angidrid  va  suvga  p arch alan ad i:

(C

6H 10Os)n  +   n 6 0 2  +   n H 20   ->  n ( 6 C 0 2  +   5 H 20 )



KisJorodsiz sharoitda (anaerob m ikroorganizm lar ishtirokida) azotsiz 

m od d alar  m etan   va  SO,  gacha  parchalanadi:

(C

6H 10O 5)n  +   n H 20   ->  n (3 C H 4  +   3 C 0 2)



A erob  sharoitda  g o‘ngdagi  organik  m o d d alarn in g   p arch alan ish i 

kislorodsiz  sharoitga  nisbatan  tezroq  yuz  beradi.

G o'ng nin g  m iqdori uni saqlash jarayonida karbonat angidrid, m etan, 

suv  bug'larining  ajralishi  va  havoga  chiqib  ketishi  tufayli  kam ayadi. 

Bunda quruq m odda miqdorining kamayishi azotning kamayishiga nisba­

tan  tezroq  yuz  beradi.  Shu  narsaga  bog'liq  holda  parchalanish  tufayli 

go'ngda  faqat  fosfor va  kaliyninggina foiz  m iqdori  ko'payib  qolm asdan 

balki,  azotning  foiz  m iqdori  ham   ko'payadi  (

68-jadval).

68-jadval

Go‘ngning parchalanish  darajasining  uning  tarkibiga 

ta’siri  (%  hisobida)



Go‘ng

tarkibidagi

moddalar

Yangi

go'ngda

Ikki  oy

saqlangandan

so‘ng

T o‘rt oy 

saqlangandan 

so ‘ng

5—8 oy 

saqlangandan 

so‘ng

1

S u v

7 2 , 0

7 5 ,5

7 4 , 0

6 8 , 0

2

O rg a n ik  m o d d a l a r

2 4 , 5

19 ,5

18,0

17,5

3

U m u m i y   a z o t

0 , 5 2

0 , 6 0

0 , 6 0

0 ,7 3

4

O q sil  azo ti

0 , 3 3

0 , 4 5

0 , 5 4

0 , 6 8

5

A m m i a k  a z o ti

0 , 1 5

0 , 1 2

0 , 1 0

0,0 5

6

F o s f o r   ( P 20 5)

0,31

0 , 3 8

0 , 4 3

0 , 4 8

7

K a li y   ( K j O )

0 , 6 0

0 , 6 4

0 , 7 2

0 ,8 4

T o 'sh am ali g o 'n g   parchalanish inin g   dastlabki  bosqichida  azotning 

ikki  xil  shakli:  oqsil  va  a m m ia k   a z o tla ri  te n g   m iq d o rd a   b o 'la d i. 

K e y in c h a lik   g o 'n g n in g   p a rc h a la n is h   d a ra jasi  o sh ish i  b ila n   oqsil 

azotining  m iqdori  oshib  boradi,  am m iak  azoti  esa  kam ayib  boradi. 

Yangi,  kam   parchalanadigan  g o 'n g d a  nitrifikatsiya b o 'lm ay d i va nitrat



295

h am  hosil b o ‘lmaydi. N itratlarning yo'qligini go'ngning aerob sharoitda 

parchalanishi  tufayli  nitrifikatsiya  bakteriyalarining  yuqori  h aroratda 

о ‘lib  ketishi,  anaerob  sharoitlarda  esa  ular  q a t’iy  aerob  b o ‘lganliklari 

tufayli  um um an  rivojlanm asliklari  orqali  tushuntirish  m um kin.

T o'sham ali  go ‘ngda  kletchatkaning  m iqdori  k o 'p   bo'lishi  tufayli 

u ni parchalovchi bakteriyalar m ineral holga kelib qolgan azotni kuchli 

ravishda  o ‘zlashtiradilar.  Yangi  va  kam   parchalangan  go'ng ni  saqlash 

jaray o n id a  nitratlarning  bo'lm asligi  tufayli  denitrifikatsiya  jaray on i 

ham   sodir  bo'lm aydi.

N itra tli  azot  g o ‘ngning  tark ib id a   u n in g   gum ifikatsiyasi  yuz  bera 

b o sh la g a n d a   h osil  b o 'la   b o sh lay d i.  P a rc h a la n ish i  a n c h a   yakun- 

lanuvchi darajaga borib  qolgan g o 'n g d a   (m asalan,  sochiladigan holga 

kelg an  c h ir in d id a )   o q sil  va  a m m ia k   a z o ti  b ila n   birg a  k a m ro q  

m iq d o rd a   n itra tli  azo t  (u m u m iy   azo tn in g   foiz  m iq d o rin i  o 'n d a n  

b ir  u lu sh i  hisobida)  h am   u ch ray d i.


Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   32   33   34   35   36   37   38   39   ...   53


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling