J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Somon  to‘shamasida  oziq  moddalarining  o'rtacha  miqdori


Download 17.02 Mb.
Pdf просмотр
bet38/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   34   35   36   37   38   39   40   41   ...   53

Somon  to‘shamasida  oziq  moddalarining  o'rtacha  miqdori 

(%  hisobida)



To'shama xili

N

P A

K ,0

CaO

Namligi  (% 

hisobida)

1

K u z g i   b u g ' d o y

0 , 5 0

0 , 2 0

0 , 9 0

0 , 3 0

14.3

2

Javdari  b u g ‘d o y

0 ,4 5

0 , 2 6

1,00

0 , 3 0

14,3

3

Su li

0 , 6 5

0 , 3 5

1 ,6 0

0 , 4 0

14,0

4

Y u q o r i  qatla m d a g i 

t o r f

0 , 8 0

0 , 1 0

0,0 7

0 , 2 2

2 5 , 0

304


71-jadvalning  davomi

5

P a s t   q a t l a m d a g i   t o r f

2 , 2 5

0 , 3 0

0 , 1 5

3 , 0 0

3 0 , 0

6

D a r a x t   barglari

1, 10

0 , 2 5

0 , 3 0

2 , 0 0

1 4 , 0

7

Q i p i q

0 , 2 0

0 , 3 0

0 , 2 4

1,08

2 5 , 0

S o m o n d an   o 'g 'it  sifatida  sam arali  foydalanish  u c h u n   un i  azot, 

fosfor  yoki  suyuq  g o ‘ng  bilan  aralashtirib,  kuzda  h aydab  tashlash 

k e ra k   b o 'l a d i .   S o m o n g a   a r a l a s h t ir i la d i g a n   a z o tn i n g   m iq d o r i 

g ek tarig a  4 0 —50  kg yoki u nin g m assasining og'irligiga  nisbatan 0 ,5 — 

1,3%  ni  tashkil  qilishi  kerak.

0 ‘g‘it solingandan  keyin,  chizel  qilinadi yoki  5—7 sm chuqurlikda 

k o ‘m ib,  2—3  h aftadan  keyin,  y a’ni  som on  parch alan a  bosh lang and an 

keyin  haydab  tashlanadi.

S o m on ni  kuzda  haydab  tashlashning  foydali  to m o n la ri  sh u n d an  

iboratki,  chirishi  natijasida  tarkibidan  ajralib  chiqadigan  o ‘sim liklar 

u c h u n   z a ra rli  b o ‘lgan  fenol  birikm alari  tu p ro q   ta rk ib id a n   yuvilib 

ketadi.

Ilm iy  tad q iq o t  institutlarining  m a ’lum otlariga  qaraganda,  texnik 



va  b o sh q a   e k in la rg a   gek tarig a  a ra la sh tirilg a n   s o m o n d a n   5— 10  t 

ishlatilsa,  u n in g   sam aradorligi  oddiy  go‘ngnikidan  qolishm as  ekan.

S o m o n n i  d uk kak li 

0 ‘sim lik lar  ek ilad ig an   tu p ro q la rd a   haydab 

tashlash  m aqsadga  m uvofiq  b o ‘ladi.

PA R R A N D A   QIYI

P a rra n d a   qiyi  b o sh q a   h ay v o n larn in g   g o 'n g ig a   n isb a ta n   oziq a 

m oddalarga boy b o ‘ladi.  G o ‘ngga o ‘xshash tarkibida 

0 ‘sim liklar uchun 

kerakli  boMgan  barcha  elem entlarni  tutadi.  P arran d a  qiyi  tarkibidagi 

oziq  m o d d alar  ularga  beriladigan  yem   tarkibiga  qarab  ju d a   o ‘zga- 

ruvchan  b o ‘ladi.

H ozirgi  paytda  0 ‘zbekiston  Respublikasida  50  d an  o rtiq   parran - 

dachilik  ferm alari  m avjud  b o ‘lib,  ularni  tozalash  tufayli  h a r  biridan 

kuniga  50  t  p a rra n d a   o ‘g ‘iti  olinadi,  h ar  bir  to v u q dan  yiliga  6—7  kg, 

o ‘rdakdan  7—9 kg chiq ind i olinadi.  Bir yilda  190  m in g to n n a n i  tashkil 

etadi.


P arran d a  qiyi,  ayniqsa,  tovuq  qiyi  tark ib ida  azot,  fosfor  va  kaliy 

ko'pligi  bilan  oddiy  g o ‘ngdan  keskin  farq  qiladi.

20  -   A g ro k im y o

305


B unin g  asosiy  sababi  sh u n d a k i,  p a rra n d a c h ilik   fa b rik a la rid a  

parrandalar  tarkibida  to ‘yim li  m od d a  k o 'p   b o ‘lgan  oziqa  ratsioni 

bilan  boqiladi.

Azot  asosan  siydik  kislotasi  tarzida  bo 'lib ,  u  am m iak  va  uglevod 

kislotalari  tez  ajralishi  bilan  boshqa  organik  o 'g 'itla rd a n   ustun  turadi.

P a rra n d a   qiyi  tark ib id ag i  oziq  m o d d a la r 

0 ‘sim lik  o ‘zla sh tira  

oladigan  holda  b o ‘ladi  (72-jadval).



72-jadval.

Har xil  parrandalarning qiyi tarkibida suv va oziqa 

elementlari  miqdori

(h o 'l  m o d d a   m assasi  h iso b id a 



%)

P arra n d ala r

turi

N zO


N

p

2



o

5

k



2

o

C aO



MgO

s o

2

Tovuq



56

2,2


1,8

1,1


2,4

0,7


0,4

O 'rd a k

60

0,8


1,5

0,5


1,7

0,3


0,3

G ‘oz


80

0,6


0,5

0,9


0,6

0,3


0,1

Parranda qiyi,  shuningdek,  makro va mikro elementlarga ham  boydir. 

M asalan,  100  g  quruq  qiy  tarkibida  15—38  mg  marganes,  12—29  mg 

ruh,  1—2  mg  kobalt,  2,5  mg  mis,  367—900  mg  tem ir b o la d i.

P arrandachilik  fabrikalarida  p arran d a  tagiga  quruqlik  sifatida  b ir 

qato r organik  m ateriallar, jum lad an ,  m aydalangan  poxol,  m akkajo'xori 

va  g 'o 'z a p o y a   qirindisi  va  boshqa  narsalar  solinadi.  U larning  namligi 

30%  dan  oshmasligi  lozim.

B itta  tovuq  uch un  har  kuni  100— 150  gram m ,  o ‘rdak,  g ‘oz  va 

kurkaga  200—250 gram m   quruqlik  ishlatiladi.

Parranda qiyini  turli  organik  m oddalar va  3—5%  fosfor aralashtirib 

kom postga  aylantirilgan  holda  saqlash  keng  om m alashgan  usullardan 

biri  h iso blan ad i.  B u n d a  az o tn in g   y o ‘qolishi  10%  dan  oshm aydi. 

P a rra n d a   qiyini  q iy x o n ala rd a   asrash   ju d a   q o ‘l  keladi.  Y a n a   b ir 

xususiyatga  k o ‘ra  m axsus  x a n d a q d a   saq lash   ja ra y o n id a   o rg an ik  

m oddalarning  m inerallanish  jarayoni  yuz  beradi.  T uproq da  parranda 

qiyini  xo‘jalik larn in g   g o 'n g   alm ashtirish  rejasiga  qarab  b e d azo rlar 

buzilsa,  4—5  yildan  keyin  kuzgi  shudgor  oldidan  gektariga  10— 15  t 

dan  solish  tavsiya  etiladi.

S o ‘nggi  yillarda  olib  borilgan  tajriba  natijalari  shuni  ko'rsatadiki, 

parranda  qiyi  qim m atli  o ‘g 'it  b o 'lib ,  ekinlardan  yuqori  va  q o 'sh im ch a

306


hosil  olish  im konini  beradi.  U   h a m m a   ekinlar  u c h u n   asosiy  o ‘g ‘it 

sifatida  kuzgi  shudgor  oldidan  gektariga  4 —5  t  (quruq)  va  15—20  t 

(tabiiy  n am   h olda)  solinadi.

P arran d a  qiyidan  tayyorlangan  k o m p o t  poliz,  sabzavot  va  boshqa 

ekinlar  uch u n   ham   m uhim   b o ‘lib,  gektariga  5—8  t  dan  solish  tavsiya 

etiladi.


SH A H A R   C H IQ IN D IL A R I

S h ah ar  va  sanoat  chiqindilari  o ‘zim liklarning  oziqlanishi  u ch u n  

m u h im   o rg a n ik   o 'g 'i t   h iso b la n a d i.  U la rg a   s h a h a rd a g i  o 's im lik  

qoldiqlari,  oshxona  va u y -ro 'z g 'o r chiqindilari,  q o g ‘oz va  latta,  chang 

va  kullar  kiradi.  Bu  chiqindilar  tark ib ida  oziq  elem entlari  m iqdori 

a n ch a  k o ‘pdir.  Shahar  chiqindisi  tarkibida  u y -ro ‘zg‘or  chiqindilari  va 

chang  k o ‘p  b o ‘lgani  sababli  u   tez  parch alanad i.  B unday  chiqindini 

k o m p o s tla s h tir m a s d a n   u n d a n   t o ‘g ‘r id a n   t o ‘g ‘ri  o ‘g ‘it  s ifa tid a  

foydalanish  m um kin.

Agar  chiqindilar  tarkibida  qog‘oz,  latta  va  qipiqlar  k o 'p   bo'lsa, 

uni  darhol  kom postlash  kerak.

Y an g iy ig 'ilg an   chiqindilarning  tarkibida  zararli  m ikroorganizm lar 

bo'lishi  m um kin.  Shuning uchun ularni  to 'g ‘ridan to 'g 'ri o 'g 'it sifatida 

ishlatib  bo'lm aydi.

S h ah ar chiqindilari  o 'z  tarkibida  (q u ru q  m o d d a  hisobida)  o 'rta c h a  

0 ,6 - 0 ,7%  azo t,  0 ,5 - 0 ,6 %  P 2O s 

0 ,6 - 0 ,8%  K20   va  b ir  q a n c h a  

m ikroelem entlar  saqlaydi.

Shahardagi  u y -ro ‘zg 'o r  va  san o at  chiqindilari  dehqonchiligim iz 

u c h u n   q o 's h im c h a   org anik   o 'g 'i t   m an bay i  h iso blan adi.  M asalan, 

T oshkent  shahridan  chiqqan  chiqindi  shah ard an  tashqarida  qurilgan 

biozavodlarda  qayta  ishlanadi  va  yiliga  70— 100  m ing  t  o 'g 'it  tayyor- 

lanadi.

R espublikam izda  b u nday  c h iq in d i  to 'p la n a d ig a n   shaharlarim iz 



k o 'p ,  im koniyatlarim iz  katta.  K elajakda  bu  raqam ni  300  m ing  to n n a 

va  u nd an   ham   k o'pga  yetkazish  m u m k in   bo'ladi.

O 'g 'itla rn i  asosan  shahar  atrofidagi  xo'jalik  yerlari  va  parniklarda 

ishlatilish  m aqsadga  m uvofiq  bo'lad i.  T u p ro q   unum dorligini  oshirish 

va  yuqori  hosil  y etishtirishda  s h a h a r  c h iq in d ila rid a n   tayyorlangan 

o 'g 'itla rn i  h am m a  ekinlar  uchun  kuzgi  shudgor oldid an  kom postlash- 

tirilm aganidan  gektariga  20—60  t,  kom postlashtirilganidan 

20 t gacha 

berish  m um kin  bo'ladi.

307


Shahar chiqindilari  m ineral o 'g 'itla r bilan birgalikda ishlatilganda, 

tuproq  tarkibidagi  gum us  m iqdori  30—35  foizgacha  k o ‘paygan  va 

pax ta  h o sild o rlig i  s u g 'o rila d ig a n   tip ik   b o 'z   tu p ro q la rd a   n a z o ra t 

variantiga  nisbatan gektariga o 'rta c h a   5,3  s va yangidan sug'oriladigan 

och  tusJi  b o 'z   tuproqlarda  8,5  sentnergacha  oshgan  (73-jadval).

73-jadval

Shahar chiqindilari ishlatilgan tuproqlarda gumus miqdori

(T u p roq sh u n oslik   va  agrokim yo  instituti  m a ’lum otlari)

Tajriba variantlari

Tuproq qatlami,  sm

Gumus,  %

Sug'oriladigan  tip ik b o 'z   tuproqlar  (Toshkent)

N azorat  —  o'g'itsiz

0 - 3 0

0,835

3 0 - 5 0

0 ,6 2 0

5 0 - 7 0

0 ,5 9 0

20nP |7,K p ,  + 2 0   t/g a   shahar 

ch iq in d isi

0 - 3 0

1,012


3 0 - 5 0

0,970

5 0 - 7 0

0,700

Y angidan  sug'oriladigan  och   tusli  b o 'z  tuproqlar  (Jizzax  viloyati)

N a zo ra t  —  o 'g 'itsiz

0 - 3 0

0,400

3 0 - 5 0

0 ,3 2 0

25(1175K 1,5+ 2 0   t/g a   shahar 

ch iq in d isi

0 - 3 0

0 ,5 2 0

3 0 - 5 0

0 ,4 2 0

Y A S H IL   0 ‘G ‘ITLAR

T uproqni  organik  m oddalar va azot bilan boyitish  m aqsadida yashil 

o'sim liklar  haydalib,  tu p ro q q a  qo 'shib  yuboriladi.  B unday  o'sim liklar 

sideratlar,  ularni  o'stirish   usuli  esa  sideratlash  deyiladi.

O 'zbekistonda  sideratlar  sifatida javdar,  no'xat,  gorchitsa,  bersima, 

arpa,  raps,  shabdar,  m osh,  loviya,  qoplam a beda va xantal  tavsiya etiladi.

Yashil  o 'g 'itla r  boshqa  organik  o 'g 'itlarg a  o'xshash  tup ro qn ing  

xossalariga va qishloq xo'jalik ekinlarining hosildorligiga har tom onlam a 

ijobiy  ta ’sir  qiladi.  U lar  tuproq  tarkibidagi  organik  m odda  va  azotni 

ko'paytiradi  (74-jadval).

308


Dukkakli ekinlar tarkibidagi oziq moddalar

(koMcligidagi  m assasiga  nisbatan,  %  hisobida)

74-jadval

Yashil 

o ‘g‘itlar turi

N

P A

K.O

CaO

H 20

Ko‘k

massa s/ga

Azot

kg/ga

N o ‘xat

0,50

0,15

0 ,5 0

0,3 0

88

1 3 0 - 2 5 0



7 5 - 1 3 0

X ashaki  n o ‘xat

0,5 0

0,15

0 ,5 0

0 ,3 0

85

1 6 0 - 2 5 0

8 0 - 1 3 0

X ashakli

dukkaklilar

0,5 0

0,15

0 ,5 0

0,3 2

87

1 5 0 - 2 5 0

8 0 - 1 4 0

G ina

0,48

0,14

0,49

0,3 0

82

1 0 0 - 1 8 0

5 0 - 9 0

Q izil  sebarga

0,48

0,13

0 ,4 4

0,4 0

80

1 3 0 - 2 6 0

7 0 - 1 4 0

Shabdor

0,50

0,1 4

0,5 0

0,4 0

82

1 8 0 - 3 5 0

7 0 - 1 4 0

M o sh

0,50

0,15

0 ,5 0

0,40

80

1 8 0 - 2 2 0

7 5 - 1 3 0

Yashil  o ‘sim liklarni  ishlatilish  sharoitiga  qarab  har  gektar  yerga 

35—45  t  organik  m assa  haydab  yuborilsa,  tup roq q a  150—200  kg  azot 

tushadi.  Bu  o ‘rtacha  35—40  t  g o ‘ngga  tengdir.  G o 'n g   yetishm aganda 

uning  o ‘rnini  k o 'k a t  o ‘g‘itlar  to 'ld irilad i.  Sideratlar  tarkibidagi  azo t 

go‘ng  tarkibidagi  azotdan  k o 'p ro q   b o 'lish i  m um kin.

Lekin  fosfor va  kaliy  elem en tin i  biroz  kam roq tu tad i.  Yashil  o ‘g‘it 

tarkibidagi  yetishm aydigan  fosfor  va  kaliy  e lem en tin i  o ‘g‘it  solish 

y o ‘li  bilan  to 'ld irish   m um kin.

0 ‘sim lik larn i  yashil  o ‘g ‘itla r  tark ib id ag i  a z o td a n   fo y d ala n ish  

koeffitsienti (birinchi yili) go‘ng tarkibidagi azotga nisbatan ikki barobar 

yuqoridir.

Yashil o ‘sim liklar tu p roq q a aralashtirib haydab tashlangandan  keyin 

tu p ro q   sernam   tutiisa,  u   tez  parchalan ib   ta ’siri  oshadi.  Tarkibidagi 

to ‘plangan azot tu p ro q d a bu tun lay  saqlanib  qoladi,  y a ’ni yo'qolm aydi. 

U   boshqa  organik  o ‘g ‘itlarga  nisbatan  tez   parchalanadi.

Yashil  o ‘g ‘itJar ta ’sirida tu p ro q n in g  agrokim yoviy xossalari  yaxshi- 

lanadi.  T uproqda chirindini k o ‘payishi  natijasida uning biologik taolligi 

tezlashadi.  T u p ro q  va tu p ro q  usti  havosi  karbonat  angidridga  boyiydi, 

n a tija d a   o 'sim lik la rn in g   h av o   o z iq la n is h i  y a x sh ila n ad i,  tu p ro q d a  

o ‘sim liklar  o ‘zlashtira  oladigan  kul  elem entlari  k o 'p ro q   to 'p la n a d i.

S h u n in g   b ila n   b ir v a q td a   tu p ro q d a g i  m ik ro o rg a n iz m la rn i,  oziq 

e le m e n tla r n i  y u tis h   q o b iliy a ti  te z la s h a d i  v a  bu   e le m e n tla r n i,

309


ayn iq sa  a z o tn i  tu p ro q n in g   p astk i  q a tla m la rig a   yuvilishi  keskin  k a - 

m ay ad i.

Yashil o 'g 'itla r chirindini fraksion tarkibini o ‘zgartiradi.  K o ‘p yillik 

o'tkazilgan  tajribalarga  k o 'ra,  yashil o 'g 'itla r qo'llanilgan tuproqlarda 

gum in  kislotalar  m iqdori  20—30%  ga  oshgan.

O 'zbekistonda  T uproqshnoslik va  agrokim yo  instituti  olim lari  to ­

m onidan  sug'oriladigan  tipik  va  o 'tlo q   tuproqlarda  raps  va  shabdor 

o'sim liklari bilan o'tkazilgan tajribalar shuni ko'rsatdiki,  tuproq unum - 

dorligini  oshirish  bilan  qiyin  eriydigan  fosfatlar  o'sim lik  o'zlashtira 

oladigan  holatga o'tg an  va h arakatchan form alari tuproqda ko'paygan.

Y ashil  o 'g 'itla r   m ustaqil  (sh u dg o r  qilinad ig an   dalaga)  va  oraliq 

ekin  sifatida  (alo h id a  dalani  b an d   qilm ay)  k u zd a ekiladi,  k o 'k la m d a  

asosiy  ekin  ekilishi  o ld id a n   tu p ro q q a   q o 'sh ib   h aydab  yuboriladi. 

D e h q o n c h ilik d a   o 'rib   o lin ad ig an   yashil  o 'g 'itla rd a n   h am   foyda- 

laniladi.  B unday  o 'rib   o lin a d ig a n  yashil  o 'g 'itla r  b o sh q a  m ay d o n d a 

o 's tirila d i.

K uzda  oraliq  ekin  sifatida  ang'izga  aralashtirib  va  alohida  holda 

javdar,  n o 'x a t,  gorchitsa  va  boshqa  dukkakli,  suli,  shuningdek,  yashil 

o 'g 'it  o 'rn id a   qoplam a  beda  ekish  tavsiya  etiladi.

O 'zbekistonning  sug'oriladigan  dehqonchiligi  sharoitida  ang'izga 

ekiladigan oraliq  ekin sifatida m akkajo'xori  qo'llaniladi.  Buning uchun 

kuzda  g 'o 'z a p o y ad a n   tozalangan  m aydonlar  yaxshilab  baronalanadi 

va  oraliq  ekinlar  ekiladi.  B ahorda  k o 'k   massa  chorva  m ollarga  oziqa 

uchun  o 'rilad i,  tuproq  qatlam ida  qolgan  qism i  m akkajo'xoriga  oziq 

b o 'lad i.

Hosil  yig'ishtirib  olingach,  n o 'x a t  ekiladi  va  kuzda  k o 'k   m assa 

haydab  tashlanadi.  U  kelgusi  yili  g 'o 'z a g a   o 'g 'it  b o 'lib   xizm at  qiladi.

Paxta yetishtiriladigan unum dorligi  past,  qum li,  tu p ro g 'i  eroziyaga 

uchraydigan  yerlarga  oraliq  ekinlarni  h a r yili ekish m aqsadga muvofiq 

bo'ladi.  T uproq yuzasidagi ko 'k  massa bahorda oziqa uch u n  yig'ishtirib 

o lin a d i,  ildiz  qism i  va  ang'izdagi  poya  esa  g 'o 'z a g a   oziq  sifatida 

haydab  tashlanadi.



Sinov  savollari

1.  Qanday  m ahalliy  o'g'it  turlarini  bilasiz?

2.  Go'ngning  taxminiy  kimyoviy  tarkibi  qanaqa  va  unga  qanday  omillar 

la ’sir  ко 'rsatadi?

3.  Go ‘ng  tuproq  xossalari  va  о ‘simliklarning  rivojlanishiga  qanday  ta 'sir 

к о ‘rsatadi?

4.  «Qaynoq»  va  «sovuq»  go'ng  deyilishining  sababi  nim ada?

310


5.  To'shama  sifatida  qanday  materiallardan  foydalanish  m um kin?

6.  Saqlash  ja ra yo n id a   t o ‘sham ali  go'ngning  kimyoviy  tarkibi  qanday 

о ‘zgaradi ?

7.  Chirish  darajasiga  ко ‘ra  to ‘shamali  go ‘nglarni  qanday  turlarga  ajratish 

mumkin ?

8.  T o ‘sham ali  go'ngni  saqlashning  qanday  usullarini  bilasiz?

9.  Chorva  mollaridan  olinadigan  go'ng  miqdori  qanday  hisoblab  topiladi?

10.  Go'ng  tarkibidagi  oziq  moddalarning  o'zlashtirilish  koeffitsientiga 

qaysi  om illar  ta ’sir  ко ‘rsatadi ?

11.  To'shamali  go'ngning  tuproqqa  kiritish  m e ’yori  va  muddati  qanday?

12.  To'sham asiz  go'ng  t o ‘shamali  go'ngdan  qaysi  jih a tla ri  bilan  farq 

qiladi?

13.  To'shamasiz  g o ‘ng  miqdorini  hisoblab  topishda  qanday formulalardan 

foydalanish  mumkin ?

14.  To'shamasiz  go'ngni  saqlash  va  qo'llash  usullari  qaysilar?

15.  Go'ng  shaltog'i  nima?

16.  Parranda  axlati  qimmatli  mahalliy  o'g'it  ekanligini  qanday  izohlash 

mumkin ?

17.  «O 'z  qadrini  topmagan»  mahalliy  o'g'itlardan  qaysilarini  bilasiz?

18.  K o'kat  o'g'itlar  tuproq  va  o'simlikka  qanday  t a ’sir  ко ‘rsatadi ?

19.  Bakterial  preparatlarga  nimalar  kiradi?

X I  bob.  0 ‘G‘IT  QO‘LLASH  TIZIMI

0 ‘G ‘IT L A SH   T IZ IM IN IN G   M A Q S A D I  YA 

VAZIFALARI

0 ‘g ‘itlash  tizim ining  asosiy m aqsadi  alm ashlab  ekish  sharoitida 

o ‘g‘itlardan  oqilona  foydalanishga  y o ‘naltirilgan  tashkiliy  xo‘jalik, 

agrokimyoviy va agrotexnikaviy tadbirlarni  hisobga olgan holda qishloq 

xo'jalik  ekinlaridan  m o ‘l  hosil  olish  u ch u n   eng  m aqbul  o ‘g‘it  turi, 

m e’yori,  qo'llash m uddatlarini  belgilashdir.  Tizim ni  ishlab  chiqishda 

ekinlarning biologik xususiyatlari,  rejalashtirilgan hosil m iqdori, tuproq- 

iqlim sharoitlari,  o ‘g ‘itlarning  asorati  (keyingi t a ’siri),  alm ashlab ekish 

jarayonidagi oziq m oddalari balansi,  o ‘g‘itlarning  hosil sifati va tuproq 

unum dorligiga  ko'rsatadigan  ta ’siriga  alohida  e ’tib o r  beriladi.

0 ‘g ‘itlash  tizim i,  odatda  har bir  paykalga  uzoq  m uddat  davom ida 

reja  asosida  o ‘g ‘it  kiritish uch u n  ishlab  chiqiladi va o ‘z oldiga quyidagi 

asosiy  vazifalarni  q o ‘yadi:

—  ekinlar hosildorligini  oshirish  va  hosil  sifatini  yaxshilash;

—  tuproqlar unum dorligini  oshirish va ularni unum dorlik jihatidan 

bir jinsli  b o lish ig a   erishish;

—  o ‘g ‘itlardan  sam arali  foydalanish,  jad al  dehqonchilik  yuritish 

va  atro f-m u hit  m uhofazasini  to ‘g ‘ri  y o‘lga  q o ‘yish;

— xo‘jaliklarning ixtisoslashuvi va alm ashlab  ekish m aydonlarining 

chorvachilik ferm alaridan  uzoq-yaqinligiga qarab,  ularda u ch ta k o ‘ri- 

nishdagi  o ‘g ‘itlash  tizim idan  bittasi  qo'llash;

— m ahalliy-m ineral o ‘g‘itli tizim .  B unda  m ahalliy o ‘g ‘itlar (go'ng, 

kom postlar,  torf,  k o ‘kat  o ‘g ‘itlar)ni  m ineral  o ‘g ‘itlar  bilan  birgalikda 

qo'llash;

—  faqat  m ineral  o ‘g‘itlarni  q o ‘llashga  asoslangan  tizim ;

—  faqatgina  m ahalliy  o ‘g‘itlarni  qo‘llashga  asoslangan  tizim .



Q IS H L O Q   X O ‘JALIK  E K IN L A R IN IN G   0 ‘G ‘ITGA  TA LA BIN I 

A N IQ L A S H N IN G   F IZ IO L O G IK   A S O S L A R I

Oziq m oddalarning o ‘zlashtirilishi  d*simliklar yoshiga qarab o'zgarib 

boradi. Tanglik (kritik) va eng ko‘p (maksimal)  o ‘zlashtiriladigan  davrlar 

farqlanadi.  O ziqlanish  m uhitida  m a ’lum  bir  m o ddaning yetishmasligi



Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   34   35   36   37   38   39   40   41   ...   53


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling